Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/290/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125204721
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3125204721.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a

členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci navrhovateľky - manželky: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom C. XXX, a manžela: C. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom C. XXX, o rozvod
manželstva, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 76Pc/13/2025-23 zo
dňa 28.08.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov po tom, čo vykonaným

dokazovaním zistil dlhodobo pretrvávajúci a postupne sa prehlbujúci úpadok ich manželského spolužitia,
ktorý viedol k zániku všetkých podstatných znakov rodinného života.
2. Podľa súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyplynulo, že citové väzby medzi manželmi
ochladli do tej miery, že medzi nimi prestala existovať akákoľvek intimita, partnerská náklonnosť alebo
spoločnézáujmy.Komunikáciamedziúčastníkmisaobmedzilavýhradnenatechnickéalebonevyhnutné
praktické otázky fungovania domácnosti a ani tá neprebiehala s pravidelnosťou, ale bola skôr výnimkou
ako pravidlom. Tieto skutočnosti považoval za preukázané nielen z výpovede manželky, ale aj z

výpovede svedkyne - dcéry účastníkov, ktorá opísala celkovú atmosféru v domácnosti ako dlhodobo
napätú, emočne chladnú a vyčerpávajúcu, pričom nešlo o ojedinelé situácie, ale o charakteristický
dlhodobý stav ich rodinného prostredia.
Za podstatné považoval súd prvej inštancie aj opakované konfliktné situácie sprevádzané náhlymi a
prudkými reakciami manžela, ktoré podľa výpovedí zúčastnených osôb výrazne narúšali pocit istoty v
domácnosti. Významný bol najmä incident počas D. XXXX, kedy v dôsledku napätej výmeny medzi
manželom a spoločnou dcérou došlo k situácii, ktorú viedla k okamžitému odchodu staršej dcéry s

rodinou z domu.
Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, podľa ktorého opisované prejavy správania neboli ojedinelou
udalosťou, ale predstavovali vzorec správania, ktorý bol prítomný v domácnosti dlhodobo a negatívne
zasahoval nielen do vzťahu manželov navzájom, ale aj do celkového rodinného fungovania a psychickej
pohody detí.
Pre úplnosť súd prvej inštancie poukázal aj na faktické odlúčenie účastníkov, keďže manželka opustila
spoločnú domácnosť v máji 2025 a tento stav odlúčenia trvá dodnes. Spoločná domácnosť nebola

obnovená, účastníci spolu nehospodária a neexistuje medzi nimi žiadny prvok ekonomického ani
sociálneho spolunažívania. Ani jedna zo strán neuviedla, že by sa v období po odlúčení podnikli
konkrétne kroky smerujúce k obnoveniu spolužitia; manželka výslovne takúto možnosť odmieta. Tietoskutkové zistenia boli medzi účastníkmi nesporné a súd prvej inštancie ich vyhodnotil ako znak trvalého
rozvratu manželstva.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

3. Manžel podal proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Považoval rozhodnutie súdu
prvej inštancie za jednostranné. Podľa neho nevyhodnotil všetky okolnosti a nezachytil úplne obsah
jeho vyjadrenia, pričom poukázal na to, že zápisnica neobsahovala všetky okolnosti, ktoré uviedol.
Zároveň poukazoval na to, že jeho správanie bolo ovplyvnené ťažkým životným obdobím, zdravotnými

problémami a celkovou psychickou nepohodou. Zdôraznil svoju ľútosť nad priebehom udalostí, súc si
vedomý svojich chýb. Vyjadril presvedčenie, že pri dostatočnom priestore a pod odborným vedením by
bolo možné manželstvo zachrániť. Deklaroval silné citové väzby k rodine a túžbu po jej zachovaní.

4. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že naďalej trvá na rozvode manželstva. Podľa jej tvrdenia
od posledného pojednávania dňa 28. 8. 2025 manžel ju ani ich dcéru vôbec nekontaktoval, ani s nimi

nekomunikoval a neprejavil žiadny záujem o to, ako žijú a ako sa majú. Pripomenula, že od mája 2025
nežijú v spoločnej domácnosti. Uviedla, že už v roku 2014 podala návrh na rozvod, ktorý neskôr stiahla,
pretože chcela dať manželstvu ešte šancu, no podľa nej sa z tej situácie manžel nepoučil. Opísala, že
nie je ochotná ďalej akceptovať jeho agresívne správanie voči nej a jej deťom. Zdôraznila, že manželstvo
nepovažuje za zachrániteľné, pretože je podľa nej nefunkčné a neplní svoj účel.

5. Manžel vo svojej replike uviedol, že manželka počas konania neuvádzala pravdivé informácie a že do
takéhoto postupu podľa neho zapojila aj ich dcéru. Vyjadril presvedčenie, že počas dlhých rokov života
v manželstve konal zodpovedne a nezaslúži si spôsob, akým je v konaní vykresľovaný. Uviedol, že za
problémy v manželstve nesie zodpovednosť manželka, keďže podľa jeho tvrdenia robila viacero krokov

bez jeho vedomia.
Nesúhlasil s jej tvrdením, podľa ktorého ich po poslednom pojednávaní nekontaktoval, pričom aj dôvody,
ktoré manželka uviedla na podporu rozvodu, považuje za neopodstatnené. Záverom vyjadril nesúhlas
s rozvodom manželstva.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku /CSP/ v spojení s § 3 ods. 5 písm.
a/ Civilného mimosporového poriadku /CMP/), preskúmal vec v intenciách ust. § 66 CMP a postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1
CMP rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie aj všetky odvolacie námietky manžela. Pri
ich hodnotení vychádzal z toho, že rozvod manželstva možno vysloviť iba vtedy, ak sú vzťahy manželov
vážne a trvalo narušené, manželstvo neplní svoj účel a obnovenie spolužitia nemožno očakávať.
Manželstvo je totiž dobrovoľným zväzkom muža a ženy, ktorí sa rozhodli spolu žiť, vzájomne si pomáhať,
byť si verní, mať úctu jeden k druhému a vytvárať zdravé rodinné prostredie a v ňom vychovávať

spoločné deti.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu tieto atribúty manželstva v manželstve účastníkov absentujú. Z
obsahu spisu vyplýva, že rozvrat medzi účastníkmi nevznikol náhle, ale postupne, prehlboval sa počas
dlhých rokov a dosiahol štádium úplného odcudzenia. Podľa výpovede manželky aj svedkyne bola

atmosféra v domácnosti dlhodobo napätá, pričom reakcie manžela v konfliktných situáciách u manželky
vyvolávali neistotu a narúšali jej schopnosť viesť s manželom stabilné rodinné spolužitie. Manželia
aktuálne spolu nežijú, neexistuje medzi nimi komunikácia ani spoločné aktivity.

9. Dôležitým prvkom hodnotenia odvolacieho súdu bol aj stabilný postoj manželky, ktorá dlhodobo

odmieta obnovenie spoločného života. Nemožno nútiť jedného z manželov zotrvať v manželstve, ak
základné predpoklady pre jeho fungovanie zanikli a objektívne nie je možné očakávať, že spoločné
spolužitie bude obnovené. Manželstvo si vyžaduje vzájomnú dôveru, úctu a partnerskú podporu, ktoré
v tomto prípade dlhodobo absentovali.

10. Odvolací súd rešpektuje, že manžel uvádza pocity ľútosti a osobnú snahu o nápravu, avšak ľútosť
sama osebe nie je spôsobilým prostriedkom na prekonanie dlhodobých problémov, ktoré boli v konaní
preukázané. Aby bolo možné uvažovať o obnovení spolužitia, museli by existovať konkrétne kroky,
návrhy riešení alebo iniciatívy smerujúce k zmene dynamiky vzťahu. Manžel počas konania nepredložilžiadny konkrétny plán obnovy spolužitia a po poslednom pojednávaní ani neprejavil aktivitu smerujúcu
k zlepšeniu vzťahov s manželkou. Samotný odkaz na ťažké životné obdobie nemôže ospravedlniť
dlhodobý vývoj, ktorý viedol k strate dôvery a k pocitu psychického diskomfortu, ktorý manželka podľa

svojho vyjadrenia prežívala počas spoločného života.

11. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k procesnej námietke týkajúcej sa údajnej
neúplnosti zápisnice z pojednávania. Zápisnica z pojednávania podľa civilného procesného práva
nemusí zachytávať doslovný prepis výpovedí, ale iba podstatný obsah prednesov (§ 99 CSP). Zároveň

sa z pojednávania vyhotovuje zvukový záznam, ktorý umožňuje overenie priebehu pojednávania a slúži
akokontrolnýmechanizmus(§175CSP).Manželneuviedol,ktorékonkrétnenepresnostivzápisnicimali
mať vplyv na správnosť rozhodnutia. Táto námietka preto nie je dôvodná a nemohla ovplyvniť zákonnosť
ani vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

12. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd uzatvára, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo

rozvrátené, neplní svoj spoločenský účel a obnovenie spolužitia nemožno očakávať. Odvolací súd
konštatuje správnosť záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, keď manželstvo účastníkov konania
rozviedol, a preto v celom rozsahu napadnutý rozsudok potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP,

nezistiac dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé niektorému z účastníkov ich náhradu priznať.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3(za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).