Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122203245
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:8122203245.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov

senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/X, XXX XX E., zastúpeného JUDr. Máriou Didekovou, advokátkou, so sídlom
Zdravotnícka 2, 058 01 Poprad, IČO: 52 866 742, proti žalovanej: JUDr. Ivana Gaľová, so sídlom Jarková
14, 080 01 Prešov, IČO: 51 638 932, značka správcu: S1957, správkyni konkurznej podstaty úpadcu:
HERALD SUN, a.s. v konkurze, so sídlom Dolný Smokovec 29, 059 81 Vysoké Tatry, IČO: 46 372 202,
o určenie právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti popretej pohľadávky, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 5Cbi/181/2022-131 zo dňa 5. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 5Cbi/181/2022-131 zo dňa 5. novembra 2024.

II. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky
prihlásenej do konkurzného konania vyhláseného na majetok HERALD SUN, a.s., so sídlom Dolný
Smokovec 29, 059 81 Vysoké Tatry, IČO: 46 372 202, v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 2K/9/2021 pod poradovým č. 4 vo výške 17.971,90 eur, čo do právneho dôvodu, výšky,
vymáhateľnosti a poradia (výrok I.) a žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Nesporným v konaní podľa súdu prvej inštancie bolo, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa
15.12.2021, sp. zn. 2K/9/2021, bol vyhlásený na majetok spoločnosti HERALD SUN, a. s. konkurz a
do funkcie správkyne bola ustanovená žalovaná. Prihláškou doručenou správkyni dňa 28.01.2022 si
žalobca prihlásil nezabezpečenú pohľadávku 17.971,90 eur, úroky z omeškania 284,93 eur s poradím
E - iná pohľadávka. Žalobca ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol Zmluvu o pôžičke zo dňa

8.2.2017 v znení zmien a dodatkov, ktorou pôvodný veriteľ A. F. G. poskytol úpadcovi pôžičku 60.000,-
eur. Úpadca nevrátil pôžičku v zmysle zmluvy. Dlh písomne uznal dňa 25.5.2021 a zaviazal sa ho
zaplatiť do 30.6.2021. Žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty poprela túto prihlásenú pohľadávku
podaním zo dňa 2.3.2022, pričom popretie bolo odôvodnené tým, že hoci žalobca v prihláške uviedol,
že právnym dôvodom vzniku pohľadávky je Zmluva o pôžičke zo dňa 8.2.2017 vo výške 60.000,- eur,
ktorá mala byť uzatvorená medzi úpadcom ako dlžníkom a pôvodným veriteľom A. F. G., v zmysle
jediného priloženého uznania dlhu s úradne neosvedčeným podpisom dlžníka, ktoré malo byť podpísané

25.5.2021, týmto právnym dôvodom je nielen zmluva o pôžičke, ale aj Dohoda o novácii zo dňa
19.11.2018, pričom v tomto uznaní je len všeobecne uvedené, že malo dôjsť k čiastočnému uspokojeniu
veriteľa v súvislosti s poukazom na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 5.8.2020. Správkyňa teda
uviedla, že za predpokladu, že dňa 19.11.2018 bola podpísaná dohoda o novácii, právnym dôvodomvznikupohľadávkyniejeZmluvaopôžičkezodňa8.2.2017,akotouvádzaveriteľvprihláške,aleDohoda
o novácii zo dňa 19.11.2018. Ďalej správkyňa v popretí uviedla, že z opisu skutočností uvedených v
uznaní dlhu zo dňa 25.5.2021 nevyplýva, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z A. F. G. na žalobcu,

teda nie je zrejmá jeho aktívna legitimácia. K prihláške nebola pripojená Zmluva o pôžičke zo dňa
8.2.2017aniDohodaonováciizodňa19.11.2018.Správkyňataknemalavedomosť,kedysapohľadávka
stala splatnou, a či nie je premlčaná. Správkyňa mala ďalej za to, že žalobca nepreukázal výšku
pohľadávky. Ďalej správkyňa uznala len poradie pohľadávky „D“ (určené pre podriadených veriteľov z
titulu spriaznenosti), keďže žalobca uplatňoval vplyv na riadení úpadcu a tento vplyv je porovnateľný s

vplyvom, ktorý zodpovedá 5 % podielu na základnom imaní úpadcu.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že úpadca dňa 25.5.2021 uznal čo do
dôvodu a výšky svoj dlh voči žalobcovi vo výške 17.686,97 eur s príslušenstvom, ktorý úpadca ako dlžník
eviduje voči veriteľovi z titulu Dohody o novácii zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 19.11.2018. V uznaní
bolo tiež uvedené, že dlh predstavuje zostávajúcu časť záväzku dlžníka, pôvodne vo výške 60.000,- eur,

ktorý vznikol na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi A. F. G. a dlžníkom dňa 8.2.2017. Pôvodný
dlh bol na základe spomenutej Dohody o novácii pôžičky zo dňa 19.11.2018 postúpený v prospech
veriteľa s tým, že došlo k dodatočnej dohode ohľadom podmienok jeho splatenia a dodatočného
zabezpečenia jeho vymožiteľnosti. V rokoch 2018 a 2019 bola časť pôvodného dlhu zo strany úpadcu
splatená a časť započítaná proti plneniu zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 5.8.2020 uzavretej

medzi veriteľom a úpadcom. Časť pôvodného dlhu bola uspokojená z výťažku z predaja zálohu vo
vlastníctve úpadcu vykonaného zo strany tretej osoby. Úpadca sa zaviazal zaplatiť dlh jednorazovo do
30.6.2021.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 29 ods. 1, 4, 6, § 32 ods. 1, 3, 5, 6, 9, 10, 14, 16 zákona

č. 7/2005 Z. z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZKR“) a podľa § 570 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“). Uviedol, že žaloba o určenie pohľadávky proti podstate bola podaná v zákonnej lehote, keď
oznámenie o popretí pohľadávok bolo doručené žalobcovi dňa 3.3.2022 a žaloba bola doručená súdu
dňa 31.3.2022.

5. Pri posudzovaní veci súd prvej inštancie postupoval v intenciách nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 11.9.2014, č. k. II. ÚS 409/2013-49, podľa ktorého účelom incidenčného konania je v
podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v
popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze

tak, ako bola prihlásená.

6. Súd prvej inštancie odkázal na právny názor odvolacieho súdu v predchádzajúcom zrušujúcom
uznesení č. k. 2CoKR/5/2023-121 zo dňa 27.6.2024, ktorým je viazaný. Z tohto súd prvej inštancie
vyvodil nasledovné: Keďže sa právne úkony posudzujú podľa ich obsahu a nie podľa názvu či označenia

a v texte uznania pod spoločným označením novácia, bola opísaná zmluva o postúpení pohľadávky a
dohoda o zmene obsahu záväzku, nešlo o privatívnu nováciu, ale išlo len o zmeny v osobe veriteľa. Ani
po právnom úkone, označenom ako dohoda o novácii, zmluva o pôžičke neprestala existovať. Bola teda
spôsobilým právnym titulom pohľadávky, ktorá bola ako pohľadávka zo zmluvy o pôžičke prihlásená v
konkurze na majetok úpadcu. Ak teda úpadca žalobcovi ako veriteľovi vyhlásil, že jeho dlh vo výške

17.686,97 eur zo zmluvy o pôžičke v zmysle dohody o novácii voči nemu existuje, žalobcovi svedčí
vyvrátiteľná právna domnienka existencie jeho pohľadávky.

7. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu žalovaná
nepreukázala, že suma 17.668,97 eur na istine bola zo strany úpadcu uhradená. Popierací prejav

žalovanej teda neobstojí. Ďalej uviedol, že ani skutočnosť, že neboli k prihláške predložené Dohoda o
novácii a zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2018, teda že v čase posudzovania dôvodnosti
prihlásenej pohľadávky nebola správkyni preukázaná aktívna legitimácia žalobcu, neznamená
spochybnenie nevyvrátiteľnej právnej domnienky vyplývajúcej z uznania dlhu. Napokon súd prvej
inštancieuviedol,žeanidodatokč.1kzmluveopôžičkezodňa26.11.2018nespochybňujeuznaniedlhu.

8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa úspešnosti strán. Keďže
úspešnoustranouvkonaníbolžalobca,priznalmuprotižalovanejpodľa§255ods.1zákonač.160/2015Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
(v rozsahu 100 %).

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná, ktorá navrhla jeho zmenu tak, že
odvolací súd žalobu zamietne. Odvolanie odôvodnila tým, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

10. Žalovaná v odvolaní uviedla, že za nesprávny považuje právny názor odvolacieho súdu v kasačnom
rozhodnutí, v dôsledku čoho je nesprávny aj rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý bol viazaný závermi
odvolacieho súdu. V tejto súvislosti poukázala na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 26.4.2023 sp. zn. 4Cdo/81/2022, podľa ktorých môže odvolací súd svoj vlastný právny

názor (vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí) zmeniť bez toho, aby došlo k zmene
zisteného skutkového stavu a pod. Podľa žalovanej tak právny názor odvolacieho súdu nie je záväzný
pre odvolací súd rozhodujúci o ďalšom odvolaní a tento môže (za predpokladu akceptácie odvolania
žalovanej) zmeniť svoj predošlý právny názor aj vtedy, ak nedošlo k zmene skutkového stavu.

11. Žalovaná uviedla, že v rámci popretia právneho dôvodu poukázala na nezrovnalosť medzi prihláškou
a jej prílohou, nakoľko v prihláške ako právny dôvod nie je uvedená Dohoda o novácii zmluvy o
pôžičke zo dňa 19.11.2018. Zároveň v popretí uviedla aj to, že nebola preukázaná vecná legitimácia
žalobcu na podanie prihlášky, keďže nebolo preukázané postúpenie pohľadávky. Napokon uviedla, že
nemala v čase popretia vedomosť, kedy sa pohľadávka mala stať splatnou a z opatrnosti poukázala aj

na premlčanie pohľadávky. Odvolací súd napriek tomu, že bola sporná aktívna legitimácia žalobcu a
zároveň bola popretá vymáhateľnosť pohľadávky, sa k týmto otázkam žiadnym relevantným spôsobom
nevyjadril.

12. Žalovaná ďalej uviedla, že odvolací súd nesprávne chápe postavenie správcu pri popieraní

pohľadávok, nakoľko správca ako osoba povinná konať s odbornou starostlivosťou, je povinná
posúdiť každú prihlásenú pohľadávku z hľadiska uplatneného právneho dôvodu, poradia, výšky a
vymáhateľnosti. Ak teda veriteľ tvrdí, že došlo k postúpeniu pohľadávky, je povinnosťou správcu preveriť,
či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a teda, či veriteľ po právnej stránke naozaj disponuje
predmetnou pohľadávkou. Keďže zmluva o pôžičke mala byť uzatvorená v roku 2017 a k uznaniu dlhu

došlo v roku 2021, mohlo byť právo už premlčané. Z textu uznania nevyplýva, či úpadca mal o premlčaní
vedomosť. Sporným tak je, či nastali následky predpokladané § 558 Občianskeho zákonníka.

13. Napokon žalovaná poukázala na Dodatok č. 1 zo dňa 26.11.2018, z ktorého obsahu vyplýva, že sa
týka Dohody o novácii zmluvy o pôžičke zo dňa 19.11.2018. Tento dodatok vysvetľuje, že s ohľadom

na § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú dojednania v zmluve dohodou o nahradení doterajšieho
záväzku novým záväzkom v zmysle § 570 Občianskeho zákonníka. S týmto sa však odvolací súd
rovnako nevysporiadal.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

Uviedol, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, pričom argumentom žalobcu dal za pravdu aj odvolací
súd.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal podané odvolanie, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je nedôvodné.

16. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne

vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

17. Žalovaná podanie odvolania odôvodnila dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Odvolací
súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným

postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces; či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné
právne predpisy.

19. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na relevantné
argumenty vznesené v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritériá vyžadované
vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Procedúra
prejednaniavecipredsúdomprvejinštancieneznemožnilažalovanejrealizáciujejprocesnýchoprávnení
vmiere,žedošlokporušeniujejprávanaspravodlivýproces.Súdprvejinštancievdostatočnomrozsahu
zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery.

20. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu
prvejinštancie,sktorýmsaodvolacísúdstotožňujeaodkazujenaneho(§387ods.2CSP).Nadoplnenie
a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovanej a k podstatným tvrdeniam
strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza:

21. Súd prvej inštancie správne uviedol, že účelom incidenčného konania je rozhodnúť, či popierací
prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú
skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Odvolací súd
zotrváva na svojom právnom názore vyjadrenom v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, kde uviedol,

že ak úpadca žalobcovi ako veriteľovi vyhlásil, že jeho dlh vo výške 17.686,97 eur zo zmluvy o pôžičke
v zmysle dohody o novácii (zmeny v obsahu záväzku, v osobe veriteľa, splatnosti a zabezpečení) voči
nemu existuje, žalobcovi svedčí vyvrátiteľná právna domnienka existencie jeho pohľadávky. Pokiaľ teda
nie je preukázaný opak, je týmto uznaním dlhu preukázaná výška pohľadávky uvedená v uznaní dlhu
- teda 17.668,97 eur na istine a je preukázaným aj to, že veriteľom zo zmluvy o pôžičke už nie je A.

F. G., ale žalobca. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že skutočnosť, že
neboli k prihláške predložené - dohoda o novácii a Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2018,
neznamená spochybnenie právnej domnienky vyplývajúcej z uznania dlhu. Ak v konaní totiž nevyšiel
najavo opak, t. j. dôkaz, že veriteľom pohľadávky nie je žalobca (ale iná osoba), teda že skutočnosť je v
konkrétnom prípade práve opačná, než ako ju uvádza domnienka, je uznaná skutočnosť stále aktuálna.

Tým je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu.

22. Odvolací súd ďalej uvádza, že chápe postavenie správkyne v rámci štádia popierania pohľadávok,
uznáva jej povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a posudzovať každú prihlásenú pohľadávku z
hľadiska uplatneného právneho dôvodu, poradia, výšky a vymáhateľnosti. Rovnako odvolací súd uznáva

aj to, že ak veriteľ tvrdí, že došlo k postúpeniu pohľadávky, je povinnosťou správkyne preveriť, či došlo k
platnému postúpeniu pohľadávky, teda či veriteľ skutočne disponuje predmetnou pohľadávkou. V danom
prípade úpadca práve žalobcovi ako veriteľovi vyhlásil, že jeho dlh existuje, tento uznáva a zaväzuje sa
ho zaplatiť, pričom v šetrení pred popretím pohľadávky opak preukázaný nebol. Správkyňa tak nemohla
dôjsť k záveru o neexistencii/neplatnosti postúpenia pohľadávky, a to ani v rozsahu potrebnom čo i len

pre popretie pohľadávky.

23. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 26.11.2018
nespochybňuje uznaním dlhu založenú domnienku, aj s týmto sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje. Ak aj strany v tomto dokumente poskytli s odkazom na § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka

výklad úkonu v dohode o novácii ako úkon podľa § 570 Občianskeho zákonníka, odvolací súd musí
poukázať na to, že hoci právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale aj podľa vôle účastníkov, tento teleologický výklad nesmie byť v rozpore s jazykovým
prejavom (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tým sú stanovené hranice výkladu a tieto je treba
zohľadňovať aj pri posúdení obsahu predmetného dodatku č. 1. Súčasne odvolací súd uvádza, že ak

je dohoda strán tak jednoznačná, že jej znenie nepripúšťa rôzny výklad, nie je dôvod, aby súd vykonal
dokazovanie výkladu prejavu vôle konajúcich osôb, aj keď sa toho jedna zo strán domáha (R 81/2003).
Ani strany teda nemôžu dodatočne uvádzať, že dojednanie, ktoré je svojim jednoznačným obsahom
postúpením pohľadávky, je v skutočnosti privatívnou nováciou podľa § 570 Občianskeho zákonníka.24. Napokon k žalovanou uvádzanému možnému premlčaniu prihlasovanej pohľadávky odvolací súd
uvádza, že podľa zákonného znenia musí správca poprieť pohľadávku, ak zistí, že táto je čo do

vymáhateľnosti sporná. V konkurznom konaní sú nevymáhateľné tie pohľadávky, ktoré nie je možné
vymáhať na súde alebo ich nemôže vymáhať správny orgán. Nemôžu sa vymáhať pohľadávky, ak
sa subjektívne právo v dôsledku jeho nevymáhania premlčalo (ĎURICA, M. Zákon o konkurze a
reštrukturalizácii. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 293–294.). Preto je namieste aj skúmanie
okolností premlčania žalobcom prihlásenej pohľadávky. Avšak, odvolací súd v zhode so žalobcom

uvádza, že nestačí, ak je popierací prejav ohľadom vymáhateľnosti odôvodnený len „opatrnosťou,“ teda
možnou existenciou premlčania. Popierací prejav správkyne je totiž nevyhnutné odôvodniť spornosťou
prihlasovanej pohľadávky v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky
nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Pre takýto záver o spornosti sú teda
nevyhnutné vedomosti o okolnostiach majúcich vplyv na premlčanie - minimálne vedomosť o splatnosti
pohľadávky, teda o začiatku premlčacej lehoty. Ak túto vedomosť žalovaná ako správkyňa nemala,

nezistila ju postupom stanoveným zákonom (vlastným šetrením s odbornou starostlivosťou, porovnanie
s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka, zoznamom záväzkov dlžníka, vyžiadaním vyjadrenia dlžníka
a iných osôb a pod.; viď § 32 ods. 1 ZKR) a bez znalosti všetkých okolností majúcich vplyv na premlčanie
prihlasovanej pohľadávky v popieracom prejave konštatovala „z opatrnosti“ možné premlčanie, takýto
popierací prejav čo do vymáhateľnosti prihlasovanej pohľadávky neobstojí.

25. S ohľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie správne rozhodol,
keď žalobu zamietol. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§
387 ods. 1 CSP).

26. Vzhľadom na nedôvodnosť podaného odvolania žalovanej a plný úspech žalobcu, odvolací súd
o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,

na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).