Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Gašparová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Rozvod
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/18/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224200400
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1224200400.12
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v právnej veci manželky: Y. V., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T.. T.
XX, Š., t.č. bytom L. XA, F., zastúpená: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, Bratislava,
proti manželovi: Y. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na C. XA, F., štátny občan Q. V.Á., zastúpený:
JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD., advokátka so sídlom Javorinská 13, Bratislava, o rozvod manželstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu:
H. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, Bratislava, takto
r o z h o d o l :
Súd manželstvo účastníkov: Y. V., rod. R., nar. XX.XX.XXXX E. Y. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu MV SR - osobitná matrika, vo zväzku
I., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
Maloletý H. V., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Maloletý bude v osobnej starostlivosti matky od nedele v párnom kalendárnom týždni od 19,00 hod.
nepretržite do nedele v nepárnom kalendárnom týždni do 19,00 hod.
Maloletý bude v osobnej starostlivosti otca od nedele v nepárnom kalendárnom týždni od 19,00 hod.
nepretržite do nedele v párnom kalendárnom týždni do 19,00 hod.
Počas prázdnin bude maloletý v osobnej starostlivosti matky:
o každý párny rok počas jarných prázdnin, od posledného školského dňa predchádzajúceho prvému
dňu jarných školských prázdnin od 16,00 hod. do pondelka nasledujúceho po poslednom dni jarných
školských prázdnin do 08,00 hod.
o každý nepárny rok počas veľkonočných prázdnin, od stredy predchádzajúcej Zelenému štvrtku od
16.00 hod. do prvého školského dňa po prázdninách do 08,00 hod.
o každý párny rok počas letných prázdnin v čase odo dňa 16.07. od 19,00 hod. do 31.07. do 19,00 hod.,
od 15.08. od 19,00 hod. do posledného dňa prázdnin do 19,00 hod.. a každý nepárny rok počas letných
prázdnin v čase odo posledného školského dňa od 16,00 hod. do 16.07. do 19,00 hod., od 31.07. od
19,00 hod. do 15.08. do 19,00 hod.
o každý párny rok počas jesenných prázdnin odo dňa bezprostredne predchádzajúcemu jesenným
prázdninám od 16,00 hod. do prvého školského dňa po prázdninách do 08.00 hod.o každý párny kalendárny rok počas vianočných prázdnin v čase od posledného školského dňa pred
prázdninami od 16,00 hod. do 30.12. do 18,00 hod. a každý nepárny kalendárny rok počas vianočných
prázdnin v čase od 30.12. od 18,00 hod. do prvého školského dňa po prázdninách do 08.00 hod.
Maloletý bude v osobnej starostlivosti otca počas prázdnin:
o každý nepárny rok počas jarných prázdnin, od posledného školského dňa predchádzajúceho prvému
dňu jarných školských prázdnin od 16,00 hod. do pondelka nasledujúceho po poslednom dni jarných
školských prázdnin do 08,00 hod.
o každý párny rok počas veľkonočných prázdnin, od stredy predchádzajúcej Zelenému štvrtku od 16.00
hod. do prvého školského dňa po prázdninách do 08,00 hod.
o každý nepárny rok počas letných prázdnin v čase odo dňa 16.07. od 19,00 hod. do 31.07. do 19,00
hod., od 15.08. od 19,00 hod. do posledného dňa prázdnin do 19,00 hod.. a každý párny rok počas
letných prázdnin v čase od posledného školského dňa od 16,00 hod. do 16.07. do 19,00 hod., od 31.07.
od 19,00 hod. do 15.08. do 19,00 hod.
o každý nepárny rok počas jesenných prázdnin odo dňa bezprostredne predchádzajúcemu jesenným
prázdninám od 16,00 hod. do prvého školského dňa po prázdninách do 08,00 hod.
o každý nepárny kalendárny rok počas vianočných prázdnin v čase od posledného školského dňa pred
prázdninami od 16,00 hod. do 30.12. do 18,00 hod. a každý párny kalendárny rok počas vianočných
prázdnin v čase od 30.12. od 18,00 hod. do prvého školského dňa po prázdninách do 08,00 hod.
Obidvaja rodičia sa zaväzujú maloleté dieťa riadne pripraviť a v stanovenom dni a hodine odovzdať
druhému rodičovi. Odovzdanie sa realizuje v škole a v prípade ak sa dieťa v škole nenachádza v bydlisku
toho rodiča, ktorého starostlivosť končí a preberá si ho ten rodič, ktorého starostlivosť začína.
Obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Rodičia sa zaväzujú navzájom sa informovať o všetkých dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa
zdravia maloletého dieťaťa ako aj jeho duševného zdravia, o školských výsledkoch, výchovných a
pedagogických opatreniach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, o stretnutiach, akciách, predstaveniach
maloletého dieťaťa, a o iných dôležitých skutočnostiach.
III. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné rodičom neurčuje.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 5.2.2024 , sa manželka domáhala rozvodu
manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode
manželstva. Maloletého syna navrhovala zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s
tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a otec bude zaviazaný
prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 1000,- eur mesačne.
2. Svoj návrh manželka odôvodnila nasledovne: Spočiatku bolo spolužitie manželov harmonické.
Manželia sa venovali spoločným záujmom a výchove ich spoločného dieťaťa. Potom, čo sa im narodil
syn, začali sa medzi nimi prejavovať väčšie rozdiely v pohľade na život, na životné priority ako aj
samotný spôsob života. Je potrebné uviesť, že jedným z dôvodov týchto rozdielnych pohľadov na život
je aj veľký vekový rozdiel medzi navrhovateľkou a odporcom, ktorý je o šestnásť (16) rokov starší.
Dovtedy prezentované svetonázory účastníkov konania sa postupne začali vzájomne líšiť a tým sa
rozchádzali aj v životných prioritách a hodnotovom systéme. Z uvedeného vznikali hádky, rozpory a
nezhody, ktoré však stále boli riešiteľné Fatálne zhoršenie situácie nastalo, keď navrhovateľku začal
manžel obviňovať z nevery, pričom na takéto tvrdenia nemal spočiatku žiadny dôvod a ani dôkaz.Neustále verbálne útoky, osočovania a nepodložené krivdy zo strany odporcu a jeho nepekné správanie
sa voči navrhovateľke viedli len k ďalším a ďalším sporom a hádkam, ktoré viedli k ochladeniu citov a
následnému dlhoročnému a hlbokému odcudzeniu medzi manželmi. Aj napriek tomu sa navrhovateľka
snažila manželstvo udržať, najmä kvôli ich spoločnému synovi. Čoraz viac si však uvedomovala, ako
zle sa k nej, a aj k jej okoliu odporca správa, čo ju viedlo k precitnutiu, že manželské spolužitie viac
nebude možné. Toto všetko malo za následok, že navrhovateľka nadviazala nový kamarátsky vzťah,
ktorý sa postupom času prehĺbil do partnerského. Manželstvo ako zväzok už neplní žiadnu svoju funkciu
a vzhľadom na situáciu, ktorá vznikla, je z pohľadu navrhovateľky nemožné tento manželský zväzok
obnoviť. Manželstvo navrhovateľky a odporcu viac neplní svoj účel tak, ako to predpokladá Zákon
o rodine, a tým, že vzťahy medzi manželmi sú aktuálne trvalo a vážne narušené, obnovenie tohto
manželskému zväzku je nereálne a nemožno ho viac od manželov očakávať. Čo sa týka starostlivosti
o maloletého H., tohto navrhovala zveriť do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, ako je ako
to v súčasnosti, resp. od núteného odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti funguje. Syna si
rodičia striedajú momentálne v týždenných intervaloch. Pravdou však je, že navrhovateľka, bez pomoci
odporcu, pri najlepšej vôli nedokáže uživiť ich spoločného syna, resp. zabezpečiť mu životnú úroveň,
na akú bol celý život zvyknutý. Matka platí nájom bytu vrátane energií vo výške 1850,- EUR mesačne,
pričom jej mesačné výdavky len na syna (bez započítania výdavkov na ňu) sú približne vo výške 3.000,-
EUR. Z toho náklady na drogériu a hygienické potreby sú cca 200,- EUR mesačne, lieky a výživové
doplnky mesačne cca 200 EUR, pohonné hmoty (vozenie syna do školy a pod.) cca 400,- EUR mesačne,
a v neposlednom rade vyvážená a kvalitná strava, ktorá vychádza okolo 1000,- EUR mesačne. Okrem
toho chodia na výlety a dovolenky, čo ročne prestavuje výdavky vo výške cca 5000,- EUR. Z uvedeného
dôvodu aj pri navrhovanej striedavej starostlivosti žiada súd, aby zaviazal otca maloletého prispievať na
jeho výživu sumou vo výške 1000,- EUR mesačne k rukám matky.
3. Manžel vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí. Manželka v
návrhu uvádza len dôvody na to, aby ospravedlnila svoje dlhoročné a mnohopočetné milenecké pomery
počas manželstva. Manžel popiera rôzne manželkou popisované verbálne útoky a osočovania. Bol jej
nápomocným a vzorným manželom. Mimomanželskú známosť nemal počas celého manželstva bol jej
verný. Stál pri nej v časoch keď otvárala svoje podnikania a to je štúdio T.. Podporoval ju finančne,
emočne a stál pri jej rozhodnutiach ako jej životný partner. Popri tom manželka využívala voľnejší čas
na mimomanželské aféry. Keď manžel manželku konfrontoval s jeho podozrením na neveru, táto to
celé popierala a klamala mu do očí, až dokým neukázal dôkazy. Uvedené predstavuje skutočnosti
nezlučiteľné s ďalším manželským spolužitím. Manželka sa hneď po zistení daných skutočností
odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Manžel sa snažil férovo dohodnúť s manželkou aj ohľadom
maloletéhosyna,ktorýparadoxnenechcelchodiťkmatke.Otecsakdanému,alepostaviltak,žekmatke
treba ísť, a týmto smerom viedol maloletého. Maloletému zabezpečil psychologickú pomoc. Požiadavka
manželky na výživné vo výške 1.000,- eur je absolútne neprimeraná. Manželka riadne podniká a pokiaľ
dosahuje nízke príjmy z podnikania je potrebné aby sa riadne zamestnala a plnila si tak primerane
svojich schopnostiam a možnostiam svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Výdavky uvedené
v návrhu sú nereálne, čiže nezodpovedajúce realite. Je zrejmé, že matka nielenže nevie hospodáriť,
ale nemá ani najmenšiu predstavu o výdavkoch. Snaží sa len získať peniaze od otca na svoje potreby
ako je nákup luxusných kabeliek, topánok a iné. Celkovo mesačne požadovala, aby otec hradil na
maloletého 5.000,- eur mesačne. Uvedené je pre otca neprípustné. Otec navrhoval férový prístup tak,
že sa výživné neurčí a obaja rodičia sa budú podieľať na nákladoch maloletého spojených so základnou
školou a záujmovou činnosťou maloletého. Otec matku vyzval formou e-mailu na to, aby sa podieľala
na výdavkoch maloletého, čo odmietla. Maloletý navštevuje súkromnú základnú školu M. F. K. L. F.,
R.. U. H. X (T.V. X), XXX XX F. s vyučovacím jazykom anglickým a s vyučovaním podľa anglických
učebných osnov. Maloletý navštevuje školu so súhlasom oboch rodičov je v nej sociálne začlenený,
má kamarátov. S návštevou školy sú spojené poplatky formou školného a formou úhrady náhrad za
použitie školského autobusu. Predmetná suma predstavuje sumu 21.442,30 eur ročne, t.j. 1.786,85 eur
mesačne plus 300,- eur mesačne za školský autobus. Maloletý sa vo voľnom čase venuje motokáram,
kde sa zúčastňuje pretekov, má tréningy a tiež športuje formou workout cvičenia s trénerom. Náklady
spojené s jeho záujmovou činnosťou motokáry predstavujú sumu približne 2.000,- eur mesačne, náklady
spojené s športovou činnosťou workout predstavujú sumu 240,- eur mesačne. Maloletý má ďalej náklady
spojené so zdravotnou starostlivosťou v Pro Care ročne vo výške 2700,- eur, t.j. 225,- eur mesačne.
Keďže dané náklady odchádzajú z účtu otca, otec matku vyzval, aby sa na nich podieľala, čo do dnes
nespravila. Preto má otec dôvodné obavy, že matka nebude hradiť ani len časť daných nákladov a žiada,
aby bolo určené výživné matke pozostávajúce výlučne z 50% uvedených nákladov na maloletého naškolu a záujmovú činnosť. Otec by súhlasil aj s variantom ak sa matka zaviaže uhrádzať polovicu daných
nákladov priamo na účty školy, Pro Care, záujmovej činnosti. Mesačné náklady na maloletého súvisiace
lensnávštevouškoly,záujmovejčinnostiaročnéhopoplatkuzaProCarepredstavujúmesačne:4243,10
eur V prípade ak by sa výživné nebolo určilo matka by na predmetné náklady nebola prispela žiadnou
sumou. Všetky ostatné bežné náklady na maloletého bude hradiť každý z rodičov v čase keď je maloletý
u neho v starostlivosti. Predmetné nie je predmetom výživného.
4. Manželka vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu manžela uviedla, že aktuálne teda manželia
spolu nežijú a nezdieľajú spoločnú domácnosť, ani spoločne nehospodária. Manželstvo účastníkov je
hlboko a trvale narušené, neplní svoje funkcie. Z ich vzťahu sa úplne vytratila dôvera, porozumenie
a vzájomná opora. Ich manželský zväzok je čisto formálny a jeho zachovanie nemá ďalší význam.
Vzniknutá situácia je nenapraviteľná a neriešiteľná a náprava ich vzťahu je nemožná. Vzhľadom
na hlboko a dlhodobo rozvrátené vzťahy manželov nie sú manželia schopní vytvoriť ani spoločné
harmonické rodinné prostredie pre maloletého H.. Obaja manželia zhodne potvrdzujú, že nemajú záujem
na ďalšom zotrvaní v manželstve a sú pevne rozhodnutí sa rozviesť. Manželka sa však ohradzuje
voči tvrdeniam manžela o nevere počas ich manželstva, ktorú manžel uvádza, ako hlavný a zásadný
dôvod rozpadu ich manželstva a preto považuje za potrebné uviesť veci na pravú mieru. Tvrdenia
manžela o tom, že ho manželka podvádzala niekoľko rokov nie je pravdivé. Manžel je veľmi žiarlivý
a takmer od začiatku manželku neprávom upodozrieval zo situácií, ktoré sa nikdy nestali. Manželovo
neustále upodozrievanie, osočovanie nepodložené krivdy zo strany manžela viedli len k ďalším a ďalším
sporom a hádkam, ktoré viedli k ochladeniu citov a následnému hlbokému odcudzeniu medzi manželmi.
Neustále konflikty zo strany manžela na manželkinu adresu začali postupom času manželku natoľko
frustrovať, že nadviazala kamarátsky vzťah, ktorý sa postupom času prehĺbil do partnerského. Otec
má veľmi manipulatívnu povahu, silno sa snaží maloletého H. ovplyvňovať. Mal. H. sa pred matkou
niekoľkokrát vyjadril, že nechce ísť k otcovi, ale aby mal kľud, tak pôjde. Vzhľadom na aktuálnu
situáciu a neschopnosť otca realizovať striedavú osobnú starostlivosť o maloletého H. z dôvodu jeho
vysokej časovej zaneprázdnenosti ako aj samotnú vôľu maloletého H. žiť s matkou považuje matka po
dôkladnom zvážení za potrebné svoj návrh upraviť, nakoľko sa domnieva, že realizácia ňou navrhovanej
striedavej starostlivosti by bola problematická. Aj v prípade, ak by maloletý bol zverený do jej osobnej
starostlivosti, by otcov vzťah s maloletým zostal zachovaný a matka by ho rešpektovala a rozvíjala. S
ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti matka trvá na zverení mal. dieťaťa do jej osobnej starostlivosti,
čo považuje za najvhodnejšiu a vzhľadom k doterajšiemu spôsobu výchovy a starostlivosti, ako aj
vzhľadom na správanie otca, za najprirodzenejšiu formu starostlivosti o maloletého, s čím však otec
nesúhlasí. Otec vo vyjadrení uvádza, že žiada, aby bolo určené výživné matke pozostávajúce z 50%
uvedených nákladov na maloletého na školu a záujmovú činnosť. S uvedeným matka zásadným
spôsobom nesúhlasí, nakoľko žiada, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a preto nevidí
žiaden dôvod na to, aby otcovi uhrádzala náklady na maloletého. Aktuálna situácia je taká, že otec
sa nijakým spôsobom nepodieľa na výživnom a všetky náklady na maloletého uhrádza výlučne matka.
Odôvodnené náklady na mal. H. predstavujú mesačne sumu cca. 4.900 €. Vzhľadom na uvedené, matka
navrhuje, aby bol otec povinný prispievať na výživu mal. H. mesačne sumou 2.500 eur. Matka tiež
žiada, aby otec uhrádzal náklady spojené s návštevou školy nad rámec súdom určeného výživného na
maloletého,nakoľkojejfinančnásituáciajejneumožňujeuhrádzaťškolnévovýškecca23.000eurročne.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa so sobášnym listom,
rodným listom maloletého, výpismi z bankových účtov, rozpismi mesačných výdavkov maloletého,
potvrdením o výške školného , daňovými priznaniami matky, potvrdením o výške dôchodku otca, ako aj
s ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento stav veci.
6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v K., Y. L.. Manželstvo je zapísané v knihe
manželstiev Ministerstva Vnútra SR _ osobitná matrika Bratislava, zväzok I., ročník XXXX, strana XXX,
por. č. XXX. Manželka je slovenská štátna občianka, manžel je občan Q. V.. U manžela ide o druhé
manželstvo, u manželky ide o prvé manželstvo. Z tohto manželstva sa narodilo jedno maloleté dieťa: H.
V., W.. XX.XX.XXXX. Obaja manželia majú vyživovaciu povinnosť len k spoločnému maloletému synovi.
7. Manžel je starobný dôchodca, výška mesačného dôchodku je 7.739,74 eur brutto, z čoho netto príjem
predstavuje sumu 6.042,49 eur mesačne.8. Manželka je podnikateľka, podľa daňového priznania za rok 2023 dosiahla príjmy vo výške 48456,75,
výdavky dosiahli výšku 49107,99 eur výsledkom bola strata vo výške 651,24 eur. Za rok 2022 dosiahla
príjmy vo výške 478894,00, výdavky dosiahli výšku 45552,40, základ dane dosiahol výšku 2336,60.
Za rok 2021 dosiahla príjmy vo výške 25568,-eur, výdavky dosiahli výšku 30001,77, výsledkom bola
strata vo výške 4433,77 eur.
9. Maloletý H. navštevuje súkromnú základnú školu M. F. K. L. F. s vyučovacím jazykom anglickým a s
vyučovaním podľa anglických učebných osnov. S návštevou školy sú spojené poplatky formou školného
a formou úhrady náhrad za použitie školského autobusu. Predmetná suma predstavuje sumu 21.442,30
eur ročne, t.j. 1.786,85 eur mesačne plus 300,- eur mesačne za školský autobus. Otec vyčíslil mesačné
nákladynamaloletéhosúvisiacesnávštevouškoly,záujmovejčinnostiazdravotnústarostlivosťnasumu
4.243,10eur,ztohoškolné1786,,50eur,školskýautobus300,-eur,ProCare225,-eur,motokáry1.900,-
eur, workout 240,- eur. Matka vyčíslila mesačné náklady na maloletého rôzne. V písomne podanom
návrhuichvyčíslila nasumu3.000,-eur(vsumeboliuvedenélennákladynastravu,bývanieapohonné
hmoty). V písomnom vyjadrení zo dňa 5.4. 2024 matka vyčíslila mesačne náklady na maloletého na
sumu 4.870 €. Z toho náklad na bývanie 1850 eur, náklad na oblečenie a obuv 250 eur, náklad na
lieky vitamíny 300,- eur, náklad na školské potreby 50,- eur , náklad na telefón 40 eur , náklad voľný
čas 100,- eur, náklad na potraviny 1080,- eur , na reštaurácie 80,- eur, náklad na kozmetiku a drogériu
200,- eur, dovolenka 300 eur, výlety 100,- eur, MHD+ auto 300,- eur, kaderník 30,- eur, knihy darčeky
85, elektronika 85,- eur, Netflix 20,- eur, Apple music 100,- eur. Otec spochybňoval náklady uvádzané
matkou. Namietal ich výšku, napr. pri výdavku na stravu a poukazoval na to, že matka neustále menila
výšku výdavkov maloletého.
10. Na tunajšom súde sa aktuálne vedie pod sp. zn. 28P/87/2020 aj konanie vo veci samej o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva, ktoré nie je
právoplatne skončené.
11. Na pojednávaní manželka zotrvala na písomne podanom návrhu. Manželstvo je v hlbokom a trvalom
rozvrate, nie je možné očakávať obnovu manželského spolužitia. Za príčiny rozvratu manželstva
považovala značný vekový rozdiel, ktorý je medzi manželmi, nevedeli sa už zhodnúť, mali rozdielne
životné priority. Býva v prenajatom byte, za ktorý uhrádza mesačne 1.850 eur, ide o 4-izbový byt.
Zaujímala aj o menšie byty, ale tie neboli oveľa lacnejšie, hľadala byt, ktorý by bol v blízkosti manžela.
Je spoluvlastníčku chaty v N. Y.Š., ktorá je v BSM, v BSM sú aj dve motorové vozidlá, cenné papiere
a hotovosť na účte v Holandsku. Manželova mzda dosahovala výšku 21.000 € mesačne, v zahraničí to
bola ešte vyššia suma. Na ten účet manželka nemala prístup. Výsledok svojej podnikateľskej činnosti
(strata) odôvodňovala vysokým nájomným za priestor, v ktorom prevádzkuje T. Š.. Vzhľadom na
klientelu, nemôže túto činnosť prevádzkovať v akýchkoľvek priestoroch. V minulosti bola zamestnaná,
dosahovala príjemcca3.000€mesačne.Nevylúčilazvýšeniepríjmovzpodnikania,keďžesajejpodarilo
nájsť lacnejšie priestory na podnikanie. Otec sa podľa matky dobrovoľne vzdal príjmu, keď odišiel do
predčasného dôchodku, pričom bol záujem, aby ďalej pacoval.
12. Na pojednávaní manžel zotrval na svojom písomnom vyjadrení. Pre Q. začal pracovať v r. 1985.
Prvý krát sa rozhodol pre odchod do dôchodku, počas covidového obdobia, nakoľko už nechcel odísť
na dlhšie obdobie do zahraničia. Definitívne sa rozhodol pre odchod do dôchodku v r. 2023. 1.7.2023
ukončil pracovný pomer so spoločnosťou Q.. V decembri 2023 mu bola od zamestnávateľa vyplatená
celoročná mzda, teda suma cca 280.000 €. Má akcie v spoločnosti Q.. Dividendy z týchto akcií
predstavujú ročne 3.000 - 4.000 €.
13. Obidvaja rodičia založili do spisu výpisy z bankových účtov a obidvaja zvolili takú interpretáciu
( hádam vhodnejšie by bolo uviesť dezinterpretáciu) stavu finančných prostriedkov na účte protistrany,
ktorá by ich priblížila, resp. odôvodnila ich návrhy na určenie výživného. Otec sa svojimi výpočtami
dopracoval k priemernému mesačnému príjmu matky vo výške 9.966 €, pričom zohľadňoval len
prichádzajúce platby na účet a to vrátane pôžičiek od známych a príbuzných, výdavky na podnikanie
matky hradené z účtu prehliadal. Taktiež matka sa dopracovala k výsledkom stavu na bankovom účte
otca, ktoré nezodpovedali realite a ktoré otec dodatočne objasnil. Bezpochyby platí , že v roku 2023 bola
otcovi od zamestnávateľa vyplatená sumu 280.000 €, ako aj informácia že na tomto účte sa na konci
novembra 2024 nachádzala suma 370.000 €. To nie je v rozpore s tvrdeniami matky, že na konci roku2023 bol na tomto účte zostatok 560.200 €, za predpokladu, že rozdiel bol prevedený na účet v TB, čo
vyplynulo aj z predložených výpisov ( prevod na účet v TB vo výške 150.000,- eur) .
14. Kolízny opatrovník súhlasil so zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov s tým, že obaja rodičia budú mať právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok.
Navrhoval zaviazať otca prispievať na výživu maloletého k rukám matky sumou vo výške 2.500 € až
2.700 € mesačne. V tejto sume už mal byť zahrnutý aj celý poplatok za školu a bežné výdavky na
maloletého. Kolízny opatrovník zastával názor, že i keď je otec dôchodca a nemá možnosť si privyrobiť,
má aj ďalšie finančné prostriedky, ktoré mu vznikli z odchodného a vlastní akcie obchodnej spoločnosti, v
ktorej pracoval. Kolízny opatrovník uviedol, že vzdelanie považuje za dôležité a nepovažuje za správne,
aby maloletý teraz menil školu. Aj príjmy z činnosti matky nie sú zanedbateľné. Pokiaľ by bol súd toho
názoru, že výživné by malo byť vyššie, tak potom navrhoval tvorbu úspor, pričom výšku úspor ponechal
na rozhodnutie súdu. Matka by sa mala podľa názoru kolízneho opatrovníka podieľať na školnom vo
výške jednej polovice, 1.500,- eur mesačne. V závere pojednávania kolízny opatrovník uviedol, že
súhlasí s tým, aby školné hradil otec a aby bolo výživné vo výške 1.500 € mesačne.
15. V priebehu konania rodičia uzavreli rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletému
na čas po rozvode manželstva v otázkach zverenia, zastupovania a správy majetku maloletého, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
16. Kolízny opatrovník maloletého súhlasil so schválením rodičovskej dohody.
17. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine") manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
18. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
19. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
20. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne
prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí. Súdpriposudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
21. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
22. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
23. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.24.Podľa§25ods.1a2Zákonaorodinerodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
25. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia mal súd
v konaní preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že
manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické a ani výchovné
poslanie.Manželskéspolužitiejejednouzpovinnostímanželov.Manželianežijúvspoločnejdomácnosti,
sú citovo odcudzení. Manželka nemá záujem o obnovenie vzťahu a tento svoj postoj počas konania
nezmenila a rovnako tak ani manžel. Vzhľadom na priebeh manželstva a intenzitu rozvratu vzťahov
medzi účastníkmi, ako aj vzhľadom na vyjadrenia oboch manželov, je súd toho názoru, že ani v
budúcnosti nemožno očakávať, že vzťahy medzi účastníkmi sa upravia k vzájomnej spokojnosti oboch
manželov a dôjde k obnoveniu ich manželského spolužitia. Príčinu rozpadu manželstva súd vidí v
absolútnej odlišnosti predstáv o vzájomnom spolužití, odlišnosti predstáv o manželstve, jeho význame
a povinnostiach spojených s manželstvom, v názorových rozdielnostiach, vzájomnom nepochopení
sa a tým spôsobeného vzájomného odcudzenia sa manželov. Súd preto návrhu vyhovel a manželstvo
účastníkov rozviedol. Rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa a jeho
ďalšej výchovy, na ktorej sú rodičia schopní sa čiastočne dohodnúť.
28. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje
množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o
maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami,
ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť
rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu
dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. V časti
zverenia maloletého súd schválil rodičovskú dohodu, ktorú rodičia uzavreli na pojednávaní, nakoľko
bola v záujme maloletého dieťaťa.
29. Nakoľko v otázke úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode
dospeli manželia, s výnimkou výživného, k vzájomnej dohode a s touto vyjadril súhlas aj kolízny
opatrovník maloletého, v tejto časti súd rozhodol zhodne s vyjadreniami účastníkov konania a schválenú
rodičovskú dohodu premietol do výrokovej časti tohto rozsudku. Maloletého syna súd zveril do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s právom oboch rodičov zastupovať ho a spravovať jeho
majetok.
30. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri
rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov
a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým
dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na
základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito
všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby
oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
31. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov
podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne dieťaťa a jeho práva podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletého dieťaťa
ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti
rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých
druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia
§ 75 Zákona o rodine odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej
životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti,
možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok,
ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať
možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami
podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor,
prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na
trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
32. V časti výživného nedošlo medzi rodičmi k dohode, súd preto autoritatívne rozhodol o výživnom a
to tak, že výživné neurčil
33. Predstavy rodičov o tom, ako by mal druhý rodič prispievať na výživu maloletého sa značne líšili a
podľa názoru súdu boli ovplyvnené manželstvom, jeho priebehom ako aj dôvodmi rozpadu manželstva.
Ani jeden z rodičov nesúhlasil s možnosťou, že výživné počas striedavej osobnej starostlivosti nebude
určené. Matka požadovala určiť otcovi výživné "na dorovnanie životnej úrovne", za predpokladu, že
otec bude uhrádzať naďalej školné a náklady na záujmovú činnosť - motokáry. Výživné na dorovnanie
životnej úrovne požadovala od sumy 1.000 do 1.500,- eur mesačne, v prípade, žeby došlo k uzavretiu
rodičovskej dohody zaznela aj výška 500,- eur mesačne. Matka neustále zdôrazňovala, že otec nastavil
H. vysokú životnú úroveň, že ona mu vytvárala predpoklady na rozvoj kariéry. Otec s návrhom matky
nesúhlasil a požadoval, aby bola matke určená vyživovacia povinnosť, t.j. aby bola zaviazaná prispievať
polovicou na školné a záujmovú činnosť. Návrh matky považoval za nespravodlivý, nakoľko ak by súd
návrhu vyhovel, výdavky otca na maloletého by mesačne predstavovali cca 5000,- eur. Vyjadrenie
kolízneho opatrovníka bolo podľa názoru súdu zmätočné, nakoľko prvá verzia vyjadrenia kolízneho
opatrovníka predpokladala výživné pre otca vo výške 2500,- až 2700,- eur mesačne, v čom by už bol
zahrnutý aj náklad na školné. Toto vyjadrenie bolo doplnené kolíznym opatrovníkom tak, že matka
by mala prispieť na školné vo výške jednej polovice. Záverečná verzia návrhu kolízneho opatrovníka
predstavovalavýživnéurčenéotcovivovýške1.500,-eurmesačne,stým,žeotecbudenaďalejuhrádzať
školné. Podľa názoru súdu ani jeden z týchto návrhov ( vrátane návrhu otca a matky ) nezodpovedal
príjmu rodičov, ich majetkovým pomerom, výdavkom maloletého a hlavne obsahu rodičovskej dohody
o zverení maloletého. Determinujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti, bolo
rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do rovnomernej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd
mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že otec má pravidelný mesačný príjem, je poberateľom
starobného dôchodku a matka je podnikateľka. Ani jeden z rodičov nemá okrem maloletého H. inú
vyživovaciu povinnosť. Súd mal za preukázané, že H. navštevuje súkromnú školu, poplatok za ktorú
predstavuje mesačne 1.786,85 eur + 300 náklad na školský autobus. Doposiaľ uhrádzal tento poplatok
otec. H. sa venuje sa motokáram, náklady na túto činnosť predstavujú cca 2000 eur mesačne. Občasne
na záujmovú činnosť prispeje aj matka ale vzhľadom na celkovú sumu, ktorá je spojená s realizáciou
tejto činnosti, je príspevok matky zanedbateľný. Matka sa vyjadrila, že nie je v jej silách uhrádzať školné
a už vôbec nie náklady na záujmovú činnosť. Otec je starobný dôchodca jeho dôchodok dosahuje výšku
7.739,74 eur brutto. Matka je podnikateľka. Podľa daňového priznania je jej príjem v zásade nulový,výpisy účtu vykazujú istú rozdielnosť v príjmoch , rozhodne to však nie je suma k akej dospel otec.
Otec totiž pri svojich výpočtoch vychádzal len z debetných operácií na účte, kreditné operácie nebral
do úvahy, pričom časť debetných operácii predstavovala pôžičky od príbuzných, známych a príjmy za
predaj kabeliek a pod. I keď súd pripúšťa, že matka môže mať finančné problémy, tie sú však spojené s
podnikaním a jeho úspešnosťou, resp. neúspešnosťou. Pokiaľ matka nemá príjem z podnikania, musí
hľadaťinémožnostizískaniapravidelnéhopríjmuatonapr.zozamestnaneckéhopomeru.Akbolamatka
schopná v minulosti dosiahnuť v zamestnaní mzdu v priemernej mesačnej výške 3000 eur, bezpochyby
by bola schopná dosiahnuť tento príjem aj v súčasnosti. Súd zdôrazňuje, že výživné nie je trest ani
odmena za manželstvo, sú to finančné prostriedky pre maloleté dieťa. Na rozdiel od rodičov, aj kolízneho
opatrovníka súd dospel k záveru, že vzhľadom na zistené skutočnosti nie je dôvod na určenie výživného
počas trvania striedavej osobnej starostlivosti. Do úvahy bral príjem otca, potenciálny príjem matky a tú
skutočnosť, že podstatnú časť nákladov maloletého ( školné, motokáry, zdravotná starostlivosť ) uhrádza
otec. Matka tak bude uhrádzať len bežné náklady maloletého počas obdobia, kedy bude maloletý H. v jej
starostlivosti, teda polovicu mesiaca. Nakoľko ide o bežné náklady ( strava, drogéria) , je v možnostiach
matky uhrádzať tie náklady v takej výške, aby bola do istej miery zachovaná životná úroveň maloletého.
Čo sa týka zachovania životnej úrovne, podieľania sa na životnej úrovni rodičov , túto zásadu nemožno
uplatňovať len matematickým výpočtom a požadovať, aby bola maloletému dieťaťu k dispozícii suma
finančných prostriedkov adekvátna sume, s ktorou môže disponovať rodič. Je potrebné brať do úvahy
vekový rozdiel, rozdiel medzi potrebami zrelého človeka a dospievajúceho dieťaťa ako aj to, že je
obvyklé a rozumné vytváranie istých finančných rezerv. U rodiča je iná štruktúra výdavkov ako u
maloletéhodieťaťa. Bolo by nespravodlivé, aby otec popri výdavkoch na školu, motokáry, zdravotnú
starostlivosťuhrádzaleštekrukámmatky1000,-až1.500,-eurmesačne.Vyvstávaotázka,ktorénáklady
maloletého by potom uhrádzala matka, nakoľko suma 1000,- až 1500,- eur ( výživné od otca) by matke
bezpochyby postačila na zabezpečenie stravy a drogérie maloletému počas 2 týždňoch v mesiaci. Na
druhej strane, vzhľadom na príjem otca a jeho majetkové pomery, považuje súd za primerané, aby
náklad na školu uhrádzal otec, rovnako aj náklad na motokáry, nakoľko túto záľubu podporuje hlavne
otec. Nakoľko tak otec doposiaľ činil a uvedené výdavky uhrádzal, vychádzal súd z toho, že v danej veci
nie je medzi rodičmi nezhoda. Otec neustále poukazoval na to, že jeho jediným príjmom je starobný
dôchodok, nemožno však opomenúť značné finančné prostriedky na jeho účte, ktoré i keď zrejme
budú predmetom vyporiadania BSM, aktuálne k nim má prístup otec a neobstojí jeho argumentácia, že
zo starobného dôchodku nemôže uhrádzať všetky náklady maloletého. Súd nepovažoval za potrebné
sa detailne zaoberať bežnými nákladmi maloletého ako sú strava, hygienické potreby, nakoľko vzhľadom
na rovnomernú striedavú starostlivosť bude výdavky na tieto potreby porovnateľné u obidvoch rodičov.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti
neurčil.
34. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Proti tomuto rozsudku v časti výroku II o schválení dohody rodičov nie sú rodičia oprávnení podať
odvolanie. ( § 122 CMP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.