Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/175/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123369854
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6123369854.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam

Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu MHBS tech s.r.o., so sídlom Galvániho 4324/8, 821 04 Bratislava – mestská časť Ružinov,
IČO: 51 696 142, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Garom, Štefánikova 14, 811 05 Bratislava
- Staré Mesto, IČO: 30 850 436, proti žalovanému A. B., bytom XXX XX C. XXX, IČO: 34 958 011, o
zaplatenie 7. 000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín,
č.k. 36Cb/179/2024-102 zo dňa 27. júna 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 36Cb/179/2024-102 zo dňa 27. júna 2025, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol a výrokom II.
žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu 100 % trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 7.000,- Eur s úrokom z omeškania v sume 47,32 Eur (11,75% p. a. zo sumy 7. 000,- Eur od
30.05.2023 do 20.6.2023) a s 12% ročným úrokom z omeškania zo sumy 7. 000,- Eur od 21.06.2023

do zaplatenia; paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur a
náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 11.11.2022 ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili ústnou
formou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca odovzdal žalovanému finančné prostriedky vo výške
7.000,- Eur. Podľa obsahu zmluvy o pôžičke bol žalovaný povinný sumu vo výške 7.000,- Eur použiť
na vopred dojednaný účel, a to výkopové práce a nasledovnú činnosť, ktorá súvisí so zabudovaním
ostatných vecí. Žalovaný finančné prostriedky doteraz nepoužil podľa účelu ich odovzdania a žalobcovi
ani nevrátil požičané finančné prostriedky. Odovzdanie finančných prostriedkov vo výške 7.000,- Eur

bolo potvrdené príjmovým dokladom zo dňa 09.11.2022 vo výške 5.000,- Eur a dňa 11.11.2022 vo výške
2.000,-Eur. Dňa 11.11.2022 žalovaný z e-mailovej adresy A. zaslal žalobcovi poďakovanie za „požičané
peniaze v sume 7.000,- Eur“ ako aj za omylom odobratý materiál vo veľkoobchode Ptáček v Piešťanoch,
za ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi uhradiť. Právny zástupca žalobcu výzvou zo dňa 18.05.2023
vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky vo výške 7.000,- Eur. Výzva bola žalovanému doručená dňa
22.05.2023. Žalovaný doteraz nekontaktoval žalobcu, ani právneho zástupcu a finančné prostriedky vo
výške 7.000,- Eur nevrátil ani len čiastočne.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v spore, v upomínacom konaní, platobný rozkaz sp. zn.
34Up/565/2023 zo dňa 31.08.2023, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s
odôvodnením. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vysvetlil, že vzťah medzi stranami sporu začal cca vmesiaci február 2022. Žalovaný ako živnostník vykonával pre žalobcu práce v rozsahu živnostenského
oprávnenia (číslo živnostenského registra: 307-11843 Okresný úrad Prievidza), ktoré z hľadiska práva
boli vždy založené na obchodnoprávnom vzťahu a spravovali režimom zmluvy o dielo podľa § 536

a nasl. Obch. zák.. Strany mali v rámci uvádzanej spolupráce po celý čas vzájomne dohodnuté
elektronické zasielanie faktúr za vykonávané alebo vykonané práce, ktoré boli vždy zo strany žalobcu,
žalovanému uhradené. Zo strany žalovaného boli vystavené a žalobcovi doručené 4 faktúry, ktoré
sa viazali k dielu SAND RESORT Dúbravka, ktoré žalobca uhradil všetky, a to faktúry č. 0132022,
0332022, 0342022, 0392022. Žalovaný trval na tom, že žalobcom uplatňované peňažné plnenie v tomto

spore nie je pôžičkou. Žalovaný pre žalobcu vykonával práce na diele SAND RESORT Dúbravka,
kde žalovaný pre žalobcu realizoval kladenie vonkajšej kanalizácie, osádzanie kanalizačných šácht,
rozvody vody, prípojky pod základovú platňu. Zo strany žalovaného išlo o výpomoc pri realizácii diela,
nakoľko žalobca bol so zhotovením diela SAND RESORT Dúbravka v sklze. Teda žalovaný realizoval
práce na diele. Žalovaný práce na diele SAND RESORT Dúbravka vykonával spoločne s ďalšími troma
fyzickými osobami D. B., bývalý zamestnanec žalovaného, E. A. - živnostník a F. G.. Ďalšia skutočnosť

preukazujúca, že žalobcom uplatňované peňažné plnenie je nedôvodné, priamo vyplýva z obsahu
príjmového dokladu č. 0332022 na sumu 5 000,- €, v ktorom je uvedený Účel platby: Úhrada faktúry č.
0332022, pričom žalovaný poukazoval na rovnaké číslo príjmového doklad a samotnej faktúry. Uvedené
sa dotýka aj faktúry č. 0342022 a jej príjmového dokladu, ktorý má rovnaké číslo č. 0342022, kde
uvedenýpopis:Úhradafaktúryč.0342022.Uvádzanéskutočnostivyplývajúzosamotnýchprílohžalobcu

k žalobe. Úhrada finančných prostriedkov vo výške 7.000,- Eur výlučne slúžila ako odmena a pokrývanie
vlastných nákladov žalovaného z vykonávaných prác na diele SAND RESORT Dúbravka.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom svedkyne p. B. a konštatoval, že medzi
stranami nebolo sporné, že žalovaný prevzal od žalobcu dňa 09.11.2022 sumu 5.000,- Eur a dňa

11.11.2022 sumu 2.000,- Eur, t.j. celkom 7.000,- Eur.

5. Podľa skutkového tvrdenia žalobcu, uvedeného v žalobe, mala suma 7.000,- Eur predstavovať
pôžičku poskytnutú žalovanému na základe ústnej zmluvy o pôžičke, uzatvorenej stranami sporu dňa
11.11.2022. Citované skutkové tvrdenie žalobcu však v spore preukázané nebolo. V konaní nebolo

preukázané, že by sa strany sporu dohodli dňa 11.11.2022 ústne na podstatných náležitostiach zmluvy o
pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, a teda že by vôbec dňa 11.11.2022 strany sporu uzatvorili
ústne zmluvu o pôžičke vo výške 7.000,- Eur.

6. Súd konštatoval, že predmetom zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť uzatvorená 11.11.2022, malo

byť, podľa žalobcu, poskytnutie pôžičky v sume 7 000,- Eur. Dňa 11.11.2022 žalobca však reálne
odovzdal žalovanému len sumu 2.000,- Eur. Sumu 5.000,- Eur mu žalobca reálne odovzdal už skôr, dňa
09.11.2022, t.j. už predtým, ako mala byť uzatvorená predmetná zmluva o pôžičke dňa 11.11.2022. V
konaní teda nebolo preukázané, že by sumy 5.000,- Eur a 2.000,- Eur mali byť poskytnuté žalovanému
práve na základe jednej zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť uzatvorená 11.11.2022. Z uvedeného podľa

súdu vyplýva, že v spore nebola preukázaná ústna dohoda o výške pôžičky 7.000,- Eur, ktorá mala byť
predmetom ústnej zmluvy o pôžičke, ku ktorej uzatvoreniu (podľa žalobcu) malo dôjsť 11.11.2022.

7. Podľa názoru súdu v konaní tiež nebola preukázaná ústna dohoda strán o povinnosti žalovaného
vrátiť žalobcovi pôžičku v sume 7.000,- Eur a ani ústna dohoda strán o čase vrátenia pôžičky v sume

7.000,- Eur v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka.

8. Ďalej súd uviedol, že existenciu ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2022 nemal preukázanú ani
emailom F. B. zo dňa 11.11.2022, v ktorom sa žalobcovi poďakovala za „požičané peniaze v sume
7.000,- Eur (fa č. 0332022 a Fa č. 0342022)“. Z uvedeného emailu, a to ani v kontexte označených

príjmových dokladov a faktúr, a tiež ani výpovede svedkyne F. B. na pojednávaní dňa 30.05.2025 totiž
nevyplýva, že by predmetné finančné prostriedky mali byť poskytnuté žalobcom žalovanému práve na
základe ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2022. Tiež z neho nemožno ustáliť v tomto
konaní nepreukázané podstatné náležitosti ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2022 v zmysle § 657
Občianskeho zákonníka, a to záväzok žalovaného vrátiť žalobcovi sumu 7,000,- Eur, a ani čas, kedy

by suma 7.000,- Eur mala byť žalobcovi vrátená. Súd podotkol, že svedkyňa F. B. na pojednávaní dňa
30.05.2025 uviedla, že o napísanie emailu zo dňa 11.11.2022 ju požiadal manžel (žalovaný) telefonicky.
Pri stretnutiach strán nikdy nebola. Ako zamestnanec (administratívny pracovník) spravila požiadavkužalovaného a viac k tomu povedať nevedela. Podľa nej to neboli požičané peniaze. Boli to peniaze za
práce a ako sa strany dohodli, nevedela. Ona iba spravila to, o čo ju manžel požiadal.

9. V spore taktiež nebolo preukázané, že by sumu 7.000,-Eur (dňa 09.11.2022 v sume 5. 000,- Eur a
dňa 11.11.2022 v sume 2.000,- Eur) žalobca poskytol žalovanému ako pôžičku. Takýto účel (poskytnutie
pôžičky) uvedených platieb jednoznačne popierajú príjmové doklady č. 0332022 a 0342022. Podľa
príjmového dokladu č. 0332022 zo dňa 09.11.2022 bola účelom platby v sume 5.000,-Eur “Úhrada
faktúry 0332022“. Faktúrou č. 0332022 žalovaný vyfakturoval žalobcovi „čiastkovú platbu za montáž

kanalizácie na stavbe SAND RESORT Dúbravka“ v sume 5.000,-Eur. Podľa príjmového dokladu č.
0342022 zo dňa 11.11.2022 bola účelom platby v sume 2.000,-Eur „Úhrada faktúry č. 0342022“.
Faktúrou č. 0342022 žalovaný vyfakturoval žalobcovi „čiastkovú platbu za montáž kanalizácie na stavbe
SAND RESORT Dúbravka“ v sume 2.000,-Eur. Označené príjmové doklady a faktúry teda potvrdzujú
ako účel predmetných platieb spolu v sume 7.000,-Eur úhrady faktúr za stavebné práce (montáž
kanalizácie na stavbe SAND RESORT Dúbravka) a nie poskytnutie žalovanej pôžičky. Súd prihliadol

aj na to, že na pojednávaní dňa 25.04.2024 právny zástupca žalobcu faktúry č. 0332022 a č. 0342022
nespochybnil, pričom zároveň tiež uviedol, že žalobca ich eviduje vo svojom účtovníctve. V konaní
nebolo preukázané, že by žalobca tieto faktúry vrátil späť žalovanému, alebo práce nimi fakturované,
príp. ich cenu reklamoval.

10. Podľa skutkového tvrdenia žalobcu v žalobe, žalovaný mal sumu 7.000,- Eur použiť na vopred
dojednaný účel, a to výkopové práce a nasledovnú činnosť, ktorá súvisí so zabudovaním ostatných
vecí. V konaní nebolo preukázané, že by bol takýto účel dohodnutý v ústnej zmluve o pôžičke zo
dňa 11.11.2022 (ktorej existencia v spore preukázaná nebola). Okrem toho, citovaný účel poskytnutia
predmetných platieb, je formulovaný neurčito, keďže nie je možné identifikovať konkrétne výkopové

práce (príp. stavbu), a ani nasledovné činnosti a veci, s ktorými má súvisieť.

11. Vzhľadom k tomu, že v spore nebola, v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka., preukázaná
existencia ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2022, ktorej predmetom by bolo poskytnutie pôžičky
v sume 7.000,- Eur žalobcom žalovanému, a tiež ani to, že by predmetné platby spolu v sume 7.000,-

Eur boli žalobcom poskytnuté žalovanému ako pôžička na základe ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa
11.11.2022, súd žalobu o vrátenie pôžičky v sume 7. 000,- Eur, ktorá mala byť žalobcom poskytnutá
žalovanému na základe ústnej pôžičky zo dňa 11.11.2022, zamietol ako neopodstatnenú. V konaní
nebolo preukázané omeškanie žalovaného s vrátením pôžičky v sume 7.000,- Eur žalobcovi, a preto
súd, v zmysle § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka., zamietol žalobu i v časti o zaplatenie 11,75%

ročných úrokov z omeškania zo sumy 7.000,- Eur od 30.05.2023 do 20.06.2023 v sume 47,32 Eur a
12% ročných úrokov z omeškania zo sumy 7.000,- Eur od 21.06.2023 do zaplatenia, ako aj, v zmysle
§ 369c ods. 121 Obchodného zákonníka, v časti o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur.

12.Nazáversúddodal,ževsporenebolopreukázanéuzavretiezmluvy(zmlúv)opôžičkevzmysle§657
Občianskeho zákonníka. ani reálnym odovzdaním finančných prostriedkov žalobcom žalovanému, a to
dňa 09.11.2022 v sume 5.000,- Eur a dňa 11.11.2022 v sume 2.000,- Eur. Uzavretie akejkoľvek zmluvy o
pôžičke medzi stranami sporu, ktorej predmetom by mala byť pôžička v sume 7.000,- Eur, ktorá by mala
byť poskytnutá označenými platbami, v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka popiera totiž nielen účel

predmetných platieb na príjmových dokladov a k nim príslušné faktúry, ale aj skutočnosť, že žalovaný
práce na stavbe SAND RESORT Dúbravka pre žalobcu aj reálne vykonával, čo nepoprel ani žalobca.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný práce na uvedenej stavbe vykonával, v zmysle § 548 ods. 1 Obchodného
zákonníka mu ich vykonaním vzniklo právo na zaplatenie ich ceny. Aj na základe toho sa potom javí byť
účeloznačenýchplatieb(úhradapredmetnýchfaktúr,atedacenydiela)uvedenývpríjmovýchdokladoch

ako reálny, čo je v rozpore s tvrdením žalobcu o tom, že by malo ísť o pôžičku. V tomto spore je
právne irelevantný rozsah žalovaným reálne vykonaných stavebných prác, nakoľko predmetom konania
je vrátenie pôžičky a nie zaplatenie ceny diela. V prípade, ak by žalobca uhradil žalovanému vyššiu cenu
predmetných prác ako mal, nič mu nebráni domáhať sa vrátenia jej časti v samostatnom súdnom spore.
Prípadná úhrada vyššej ceny prác oproti zmluvne dohodnutej cene diela (ktorá však preukázaná ani

nebola) nie je v tomto spore dôkazom postačujúcim na preukázanie toho, že prípadná neopodstatnene
uhradená časť ceny diela by mala predstavovať práve pôžičku, a to aj s prihliadnutím na to, že v konaní
nebola preukázaná dohoda strán o záväzku žalovaného vrátiť takúto pôžičku a tiež ani dohoda o čase
jej vrátenia, príp. spôsobe jeho určenia. V konaní tiež nebolo preukázané, že by faktúry č. 0332022 a č.0342022 boli vystavené iba fiktívne, teda bez toho, aby žalovaný reálne vykonával práce na predmetnom
diele. Takáto skutková okolnosť nebola preukázaná ani rekapituláciou stavebných objektov, Čerpaním
RD SO04_37, faktúrami č. 0312022 a 0392022, ako ani súpismi odpracovaných hodín. Okrem toho je

nelogické, aby žalobca poskytol žalovanému pôžičku; žalovaný mu ju vyfakturoval faktúrou ako cenu
konkrétneho diela, a to ešte za situácie, že žalovaný reálne na predmetnom diele vykonával práce pre
žalobcu. Takéto skutkové okolností by totiž nasvedčovali možnosti právne posúdiť predmetné platby
spolu v sume 7.000,- Eur skôr ako preddavok na cenu diela a nie ako pôžičku.

13. Žalovaný mal v spore plný úspech, preto mu súd, v zmysle § 255 ods. 1 CSP, priznal proti žalobcovi
náhradu 100% trov konania.

14. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalobca, ktorý
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie
a rozhodnutie a zároveň aby žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

15. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.

16. Žalobca tvrdí, že dňa 11.11.2022 ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili ústnu Zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej žalobca odovzdal žalovanému finančné prostriedky vo výške 7.000,-Eur. Podľa obsahu

zmluvy o pôžičke bol žalovaný povinný sumu vo výške 7.000,-Eur použiť na vopred dojednaný účel,
a to výkopové práce a nasledovnú činnosť, ktorá súvisí so zabudovaním ostatných vecí. Odovzdanie
finančných prostriedkov vo výške 7.000,-Eur bolo potvrdené príjmovým dokladom zo dňa 09.11.2022 vo
výške5.000,-Euradňa11.11.2022vovýške2.000,-Eur.Príjmovýdokladnadväzujepriamonavystavenú
a uhradenú faktúru, ktorou žalobca preukazuje úhrady pôžičky žalovanému.

17. Žalobca ďalej poukázal na e-mail žalovaného zo dňa 11.11.2022, v ktorom žalovaný poďakoval
žalobcovi za požičané peniaze v sume 7.000,-Eur, ako aj za omylom odobratý materiál vo veľkoobchode
Ptáček v Piešťanoch. Žalovaný teda v e-maili zo dňa 11.11.2022 potvrdzuje prevzatie pôžičky, pričom
v odpore proti vydanému platobnému rozkazu zo dňa 19.09.2023 žalovaný tento e-mail popiera. Podľa

žalobcu z uvedeného e-mailu preukázateľne vyplýva, že žalovaný si bol vedomý zmluvy o pôžičke
uzavretej medzi ním a žalobcom, očakával finančné prostriedky na bankovom účte podľa dohody, čo
logicky nadväzuje aj na ďakovný e-mail o obdržaní predmetu zmluvy o pôžičke ako dôsledok reálneho
kontraktu.

18. Ďalej žalobca poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku v bodoch 18. a 19. odôvodnenia,
pričom tvrdí, že s uvedeným odôvodnením súdu v týchto bodoch sa nestotožňuje, nakoľko v konaní
žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu zmluvy o dielo. Žalovaný nijakým spôsobom
nepreukázal, aké dielo zhotovil, kedy si ho objednávateľ, v tomto prípade žalobca prevzal, a teda že
finančná čiastka vo výške 7.000,-Eur je odmena za dielo. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie

sa nijako nevysporiadal so zásadným rozporom v tvrdeniach žalovaného, ktoré sa týkali existencie
zmluvného vzťahu medzi stranami konania. V odpore žalovaný výslovne poprel, že by mu bola
poskytnutá pôžička, pričom dôvod nepravdivosti e-mailovej komunikácie vysvetlil tak, že: „tento e-
mail písala moja manželka, ktorá mi eviduje prehľad dodávateľských a odberateľských faktúr, pričom
sa pomýlila a dielo SAND RESORT Dúbravka si zamenila s mnou realizovaným dielom na Strednej

odbornej škole v Pruskom“. Žalobca tvrdí, že s uvedeným tvrdením sa súd prvej inštancie právne
nevysporiadal. Toto tvrdenie však bolo jednoznačne vyvrátené výpoveďou svedkyne pani B., manželky
žalovaného. Podľa žalobcu z výpovede svedkyne jednoznačne vyplýva, že žalovaný sám inicioval
a inštruoval vyhotovenie a odoslanie predmetného e-mailu, ktorého obsahom bolo poďakovanie za
poskytnuté finančné prostriedky, pôžičku. Z týchto skutkových okolností podľa žalobcu vyplýva, že

žalovaný si bol plne vedomý existencie zmluvy o pôžičke, jej predmetu, ako aj následného plnenia,
prevodu peňazí na jeho účet. Tvrdenie o údajnom omyle manželky, pani B. je preto úplne irelevantné,
nelogické a v priamom rozpore s jej výpoveďou. Žalobca tvrdí, že mu nemožno preto pripisovať žiadnu
dôkaznú hodnotu.

19. Podľa žalobcu je týmto nepochybne preukázané, že žalovaný vedome zavádzal súd, keď najskôr
tvrdil, že e-mail je omyl jeho manželky, neskôr sa prostredníctvom výpovede tej istej osoby potvrdí, že
ide o jeho vlastné vedomé konanie. Žalovaný sa tak zámerne pokúsil zatajiť alebo skresliť skutkový stav
veci a znemožniť riadne právne posúdenie prípadu.20. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie sa napriek jeho opakovanému upozorneniu s touto
výpoveďou svedkyne nijako nevysporiadal. V odôvodnení rozhodnutia sa k tejto časti dôkazného

konania súd vôbec nevyjadril, a to ani vo vzťahu k vierohodnosti výpovede svedkyne, ani k jej rozporu
s vyjadreniami žalovaného v odpore.

21. Z uvedeného je podľa názoru žalobcu evidentné, že nešlo o žiaden omyl pani B., ale o účelné
zavádzanie súdu. Uvedeným je podľa žalobcu preukázané, že priamo žalovaný poďakoval žalobcovi za

požičané peniaze, čím žalobca vyvracia tvrdenia, že išlo o zmluvu o dielo, ale práve naopak o ústnu
pôžičku.

22. Žalobca tiež poukázal na to, že každé zákonné a správne rozhodnutie by malo byť založené na
správnych skutkových zisteniach. Žalobca zastáva názor, že zo strany súdu nedošlo k náležitému
a dostatočnému zisteniu skutočného stavu veci. Pokiaľ žalovaný uviedol, že medzi ním a žalobcom

išlo výlučne o obchodnoprávny vzťah založený zmluvou o dielo, pričom žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal existenciu zmluvy o dielo, žalobca v celom rozsahu popiera skutočnosť, že by malo ísť
o obchodnoprávny vzťah založený zmluvou o dielo.

23.Ďalejžalobcapoukázalnazásadnýrozporvtvrdeniachžalovaného.Uviedol,žežalovanývodporezo

dňa 19.09.2023 výslovne uviedol, že suma vo výške 7.000,-Eur predstavuje odmenu za zhotovené dielo,
pričom sa odvoláva na § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Z takéhoto tvrdenia jednoznačne vyplýva,
že žalovaný založil svoju obranu na existencii zmluvy o dielo. Avšak počas súdneho pojednávania dňa
30.05.2025 výslovne poprel existenciu zmluvy o dielo a označil ju za omyl, pričom uviedol, že medzi
účastníkmi išlo len o „výpomoc na stavbe“ a že žiadnu zmluvu o dielo nevlastní. V tejto súvislosti žalobca

poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 30.05.2025.

24. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný podáva pred súdom dve vzájomne nezlučiteľné
verzie skutkového stavu, najprv tvrdí, že existuje zmluva o dielo a suma predstavuje odmenu za
zhotovenie diela, následne toto tvrdenie popiera a označuje ho za omyl. Takéto rozpory v kľúčovom

skutkovom tvrdení žalovaného spochybňujú jeho dôveryhodnosť a znemožňujú vyhodnotenie jeho
tvrdení ako konzistentných, vierohodných a presvedčivých.

25. Za daného stavu je podľa názoru žalobcu zarážajúce a právne neprijateľné, že súd prvej inštancie
sa týmto diametrálnym rozporom vôbec nezaoberal. Súd nezaujal žiadne stanovisko k tomu, ktorému

z dvoch protichodných tvrdení žalovaného prikladá význam, ani nevysvetlil, ako mohol na ich základe
dospieť k záveru, že žalobca nemá na peňažný nárok vo výške 7.000,-Eur nárok. Uvedené podľa názoru
žalobcu predstavuje zjavné porušenie povinnosti súdu riadne sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutkovými okolnosťami, ako aj porušenie zásady spravodlivého súdneho konania a kontradiktórnosti.

26. Žalobca považoval za potrebné osobitne poukázať aj na skutočnosť, že žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu opakovane, priamo počas pojednávania upozorňoval súd na zásadné
rozpory a zjavne zavádzajúce tvrdenia žalovaného, ktoré sa týkali právneho základu údajného nároku.
Žalobca výslovne poukázal na to, že žalovaný najskôr v písomnom odpore deklaroval, že medzi
účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo a následne túto zmluvu poprel, pričom tvrdil, že išlo len

o akúsi „výpomoc na stavbe“.

27. Napriek uvedeným upozorneniam zo strany žalobcu, súd sa s uvedenými rozporuplnými
vyjadreniami žalovaného v písomnom odôvodnení rozhodnutia nijako nevysporiadal. Súd sa nezaoberal
ani tým, že žalovaný týmto spôsobom vnáša do konania neistotu o skutkovom aj právnom základe

svojho tvrdeného nároku a neposúdil, aký vplyv má takýto rozpor na celkové posúdenie vierohodnosti
žalovaného. Toto procesné opomenutie predstavuje závažné pochybenie zo strany súdu, ktoré
má dopad na zákonnosť a preskúmateľnosť jeho rozhodnutia. Ignorovanie protichodných vyjadrení
žalovaného a absencia akéhokoľvek hodnotiaceho stanoviska k ich relevancii je nielen v rozpore
s požiadavkou riadneho odôvodnenia rozsudku, ale zároveň zakladá dôvodnú pochybnosť o tom, či

súd zabezpečil spravodlivé, nestranné a dôsledné posúdenie veci v súlade s princípmi kontradiktórnosti
a rovného konania.28. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Podľa žalobcu je absurdné a procesne neprípustné,
aby súd staval svoje rozhodnutie na dvoch navzájom vylučujúcich sa verziách tej istej skutočnosti

predložených tým istým účastníkom konania. Z takéhoto konania žalovaného vyplýva účelová obrana,
zameraná na vytváranie zmätočného skutkového obrazu bez jasného právneho základu, čo by súd
mal vyhodnotiť nielen ako oslabenie dôkaznej sily tvrdení žalovaného, ale ako výrazný moment
spochybňujúci dôveryhodnosť celej jeho procesnej obhajoby. Zároveň žalobca namieta, že súd dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam uvedeným v bode 16. napadnutého rozsudku.

29. Žalobca tiež namieta, že napadnutý rozsudok nie je odôvodnený v súlade s § 220 ods. 2 CSP
a poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že riadne neodôvodnený rozsudok
porušuje právo strany sporu na spravodlivé súdne konanie.

30. Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, nepreskúmateľné a porušujúce základné

právo účastníkov konania na spravodlivý proces.

31. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním doručeným Okresnému súdu Trenčín dňa
26.08.2025, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako správny.
32. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam, danú vec po právnej stránke správne vyhodnotil a posúdil, záverom čoho vydal
správne rozhodnutie a žalobu v celom rozsahu zamietol.

33. Žalovaný má za to, že v odpore proti platobnému rozkazu vysvetlil, že vzťah medzi stranami sporu
začal cca v mesiaci február 2022 a ich vzťah sa výlučne spravoval uzatvorením zmluvy o dielo podľa

§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný ako živnostník vykonával pre žalobcu práce v rozsahu
živnostenského oprávnenia, ktoré z hľadiska práva boli vždy založené na obchodnoprávnom vzťahu
a spravovali sa režimom zmluvy o dielo. Strany mali v rámci uvádzanej spolupráce po celý čas vzájomne
dohodnuté elektronické zasielanie faktúr za vykonávané alebo vykonané práce, ktoré boli vždy zo
strany žalobcu žalovanému uhradené. Zo strany žalovaného boli vystavené a žalobcovi doručené štyri

faktúry, ktoré sa viazali k dielu SAND RESORT Dúbravka, ktoré žalobca všetky uhradil. Žalovaný trvá
na tom, že žalobcom uplatňované peňažné plnenie v tomto spore nie je pôžičkou. Žalovaný pre žalobcu
vykonával práce na diele SAND RESORT Dúbravka, kde žalovaný pre žalobcu realizoval kladenie
vonkajšej kanalizácie, osádzanie kanalizačných šácht, rozvody vody, prípojky pod základovú platňu. Zo
strany žalovaného išlo o výpomoc pri realizácii diela, nakoľko žalobca bol so zhotovením diela SAND

RESORT Dúbravka v sklze. Teda žalovaný realizoval práce na diele. Žalovaný práce na diele vykonával
spoločne s ďalšími troma fyzickými osobami D. B., bývalý zamestnanec žalovaného, E. A. – živnostník
a F. G.. Za ďalšiu skutočnosť preukazujúcu, že žalobcom uplatňované peňažné plnenie je nedôvodné
poukázal žalovaný na obsah príjmové dokladu č. 0332022 na sumu 5.000,-Eur, v ktorom je uvedený účel
platby: Úhrada faktúry č. 0332022, pričom žalovaný poukazoval na rovnaké číslo príjmového dokladu

a samotnej faktúry. Uvedené sa dotýka aj faktúry č. 0342022 a jej príjmového dokladu, ktorý má rovnaké
číslo č. 0342022, kde je uvedený popis: Úhrada faktúry č. 0342022. Uvádzané skutočnosti vyplývajú zo
samotných príloh žalobcu k žalobe. Úhrada finančných prostriedkov vo výške 7.000,-Eur teda výlučne
slúžila ako odmena a pokrývanie vlastných nákladov žalovaného z vykonaných prác na diele SAND
RESORT Dúbravka. Žalovaný na diela SAND RESORT Dúbravka neobstarával žiadny materiál, tento

zabezpečoval žalobca. Právny zástupca žalobcu JUDr. Andrej Gara bol zo strany žalovaného písomne
vyrozumený listom zo dňa 14.07.2023, že medzi stranami sporu sa nejedná o pôžičku na sumu 7.000,-
Eur. Žalobca bol súčasne týmto listom vyrozumený, že nákup materiálu z veľkoobchodu Ptáček sa
netýkal diela SAND RESORT Dúbravka. Žalovaný tiež uviedol, že všetky práce na diele SAND RESORT
Dúbravka boli so žalobcom vopred dohadované, čo sa týka rozsahu a kvality vykonaných prác, ceny

diel, ktoré boli vždy zo strany žalobcu uhradené. Žalovaný všetky faktúry, ktoré vystavil v rámci realizácie
diela SAND RESORT Dúbravka eviduje vo svojom účtovníctve, vrátane príjmových dokladov na sumu
5.000,-Eur a 2.000,-Eur. Tiež na samotných príjmových dokladoch č. 0332022, č. 0342022 sa absolútne
nič neuvádza, že by sa malo jednať o pôžičku medzi stranami. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca opiera
žalobu aj o e-mail zo dňa 11.11.2022, ktorý mu písala manželka. Z uvedeného e-mailu, a to ani v kontexte

označenýchdokladovafaktúratiežvýpovedesvedkyneF.B.napojednávanídňa30.05.2025nevyplýva,
žebypredmetnéfinančnéprostriedkymalibyťposkytnutéžalobcomžalovanémuprávenazákladeústne
uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2022. Žalovaný tvrdí, že žalobca nepreukázal podstatné
náležitosti ústnej zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, a to záväzok žalovanéhovrátiť žalobcovi sumu 7.000,-Eur, ani čas, keby by suma 7.000,-Eur mala byť žalobcovi vrátená. Tiež
žalobca nepreukázal, že by sumu 7.000,-Eur poskytol žalobca žalovanému ako pôžičku. Takýto účel
(poskytnutie pôžičky) uvedených platieb jednoznačne popierajú príjmové doklady č. 0332022 a č.

0342022. Podľa príjmového dokladu č. 0332022 zo dňa 09.11.2022 bola účelom platby v sume 5.000,-
Eur „Úhrada faktúry 0332022“, ktorou žalovaný vyfakturoval žalobcovi „čiastkovú platbu za montáž
kanalizácie na stavbe SAND RESORT Dúbravka“ v sume 5.000,-Eur. Podľa príjmového dokladu č.
0342022zodňa11.11.2022bolaúčelomplatbyvsume2.000,-Eur„Úhradafaktúryč.0342022“.Faktúrou
č. 0342022 žalovaný vyfakturoval žalobcovi „čiastkovú platbu za montáž kanalizácie na stavbe SAND

RESORT Dúbravka“ v sume 2.000,-Eur. Označené príjmové doklady a faktúry teda potvrdzujú ako účel
predmetných spolu v sume 7.000,-Eur úhrady faktúr za stavebné práce. Právny zástupca žalobcu tieto
faktúry nespochybnil, pričom tiež uviedol, že žalobca ich eviduje vo svojom účtovníctve. Tiež nebolo
preukázané, že by žalobca tieto faktúry vrátil späť žalovanému, prípadne by reklamoval ich cenu.

34. Podľa skutkového tvrdenia žalobcu k žalobe, žalovaný mal sumu 7.000,-Eur použiť na vopred

dojednaný účel, a to výkopové práce a nasledovnú činnosť, ktorá súvisí so zabudovaním ostatných
vecí. V konaní nebolo preukázané, že by bol takýto účel dohodnutý v ústnej zmluve o pôžičke zo dňa
11.11.2022.

35. Ďalej žalovaný tvrdí, že vzťah žalobcu a žalovaného sa vždy spravoval v režime

obchodnozáväzkového vzťahu uzatvorením zmluvy o dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka.

36. Podľa názoru žalovaného je nelogické, aby žalobca poskytol žalovanému pôžičku, žalovaný mu
ju vyfakturoval faktúrou ako cenu konkrétneho diela, a to ešte za situácie, že žalovaný reálne na
predmetnom diele vykonával práce pre žalobcu. Takéto skutkové okolnosti by nasvedčovali možnosti

právne posúdiť predmetné platby spolu v sume 7.000,-Eur skôr ako preddavok na cenu diela a nie ako
pôžičku.

37. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 29.09.2025, v ktorom uviedol, že
žalovaný vo vyjadrení neuvádza žiadne nové skutočnosti. Žalobca sa pridržiava tvrdení a dôkazov

uvedených vo svojom odvolaní. Žalobca tvrdí, že žalovaný opätovne uvádza tvrdenia, ktoré sú
zavádzajúce a vzájomne si odporujúce. Žalovaný však nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali
existenciu zmluvy o dielo, čím nepreukázal vznik obchodnoprávneho vzťahu na základe tejto zmluvy.
Žalobca tiež tvrdí, že žalovaný nepreukázal aké dielo zhotovil.

38.Žalobcazotrvávanatom,žežalovanýpredkladádvevzájomnenezlučiteľnéverzieskutkovéhostavu.
Nejednotné a vzájomne si odporujúce tvrdenia majú vážny právny dopad, keďže vytvárajú zásadný
rozporvkľúčovomtvrdeníoexistenciizmluvyodielo.Takétokonaniemázanásledokoslabeniedôkaznej
hodnoty výpovedí žalovaného.

39. Žalobca tvrdí, že žalovaný svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi a tiež tvrdí, že z výpovede
svedkyne pani B. vyplýva, že žalovaný sám inicioval a inštruoval vyhotovenie a odoslanie predmetného
e-mailu, ktorý obsahoval poďakovanie za poskytnuté finančné prostriedky, teda pôžičku.

40. Žalobca tvrdí, že obrana žalovaného vo vyjadrení je účelová, a preto žalobca zotrváva na nárokoch

uplatnených žalobou v plnom rozsahu a žiada žalobe vyhovieť.

41. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu podaním doručeným Okresnému súdu Trenčín dňa
23.10.2025, v ktorom zotrval na doterajších svojich vyjadreniach, žalobou uplatnený nárok považuje za
nedôvodný a neopodstatnený. Žalovaný tiež popiera skutkové tvrdenia žalobcu a pridržiava sa vlastných

skutkových tvrdení a dôkazov vykonaných v priebehu súdneho konania potvrdzujúcich správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

42. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379

CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred
súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.43. Primárne krajský súd uvádza, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k takému
postupu, ktorý by mal za následok vadu konania, následkom ktorej by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu

vo veci. Po oboznámení sa s postupom a celým priebehom konania pred súdom prvej inštancie odvolací
súd konštatuje, že nedošlo ani k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by žalobca ako odvolateľ
mal znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces. Krajský súd uvádza, že žalobcovi nebolo odňaté žiadne právo, ani
znemožnený výkon žiadneho práva, ktoré má zaručené procesno-právnym predpisom, pretože žalobca

mal umožnené uplatňovať svoje práva a oprávnené záujmy a uskutočňovať prostriedky procesného
útoku v konaní.

44. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

45.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

46. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

47. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo
kzopakovaniualebokdoplneniudokazovaniavykonanéhopredsúdomprvejinštancie.Vdanomprípade
preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe

podaného odvolania žalobcom dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom
rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1
CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia
súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

48. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

49. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

50. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité

dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

51. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá

sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

52. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

53. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si žalobou uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie
7.000,-Eur s príslušenstvom, ako vrátenie pôžičky, ktorú mal žalobca poskytnúť žalovanému na základe
ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2022 a to tak, že dňa 09.11.2022 mal žalovanémuposkytnúť 5.000,-Eur a dňa 11.11.2022 2.000,-Eur. Žalovaný v konaní namietal, že žalobca mu 7.000,-
Eur nevyplatil ako pôžičku, ale išlo o zaplatenie faktúr vystavených žalovaným žalobcovi, čo vyplýva
aj zo samotných príjmových dokladov predložených zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie vykonaným

dokazovaním dospel k záveru, že žalobca nepreukázal v konaní, že by medzi stranami konania došlo
k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke tak, ako tvrdil žalobca a tiež, že žalobca nepreukázal, že
žalovaných 7.000,- Eur vyplatil žalovanému ako pôžičku. Dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
a preto ju napadnutým rozsudkom zamietol.

54. Podľa § 150 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu.

55. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

56. Odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných
povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu
s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp.
nesplnenie povinnosti „relevantne tvrdiť“, teda uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné,
podstatné a rozhodujúce, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu a táto podobu prehry sporu.

V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom sporové konanie sa
riadi zásadou formálnej pravdy.

57. Odvolací súd tiež poukazuje na Čl. 8 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom

hospodárnosti a podľa pokynov súdov. Odvolací súd konštatuje, že Článok 8 CSP rozoznáva povinnosť
tvrdiť a dôkaznú povinnosť a tieto je potrebné rozlíšiť od bremena tvrdenia a dôkazného bremena.
Povinnosť tvrdiť ako procesná povinnosť vyžaduje od strany sporu presné, zákonom vymedzené
konanie tak, ako to uvádza vyššie uvedené ustanovenie § 150 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva procesná
povinnosť tvrdiť, teda strany majú podľa tohto zákonného ustanovenia povinnosť pravdivo a úplne

uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Po splnení povinnosti tvrdenia
stranou sporu nastupuje dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, t.j. strana sporu musí produkovať
dôkazy na podporu svojich tvrdených skutočností. Dôkazná povinnosť sa v konaní premení na dôkazné
bremeno, ktorého neunesenie vedie k vydaniu nepriaznivého rozhodnutia v spore pre danú stranu.
Odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazná povinnosť, rovnako ako povinnosť tvrdiť a s nimi spojené bremená

nezaťažujú len žalobcu, ale aj žalovaného, hoci nie v rovnakom rozsahu a v rovnakom momente.

58. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku NS SR, sp.zn.
3M Cdo/6/2010 zo dňa 22.09.2010, z ktorého vyplýva, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých
sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou

hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne
určuje tak rozsah dôkazného bremena, okruh skutočností (ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa
dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ)
povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe
poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú

náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy, preukazujúce tvrdené
skutočnosti;žalobcuzaťažujedôkaznébremenopreukázaťuzavretiezmluvyaposkytnutieplneniapodľa
nej. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti
netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na

svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena.
Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti od
aktuálneho stavu (priebehu) konania a od toho, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti
účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

59. Z vyššie uvedeného právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky teda
vyplýva, že žalobca je práve ten, ktorý musí v žalobe uviesť skutkové tvrdenia, ktoré však musí aj
relevantnými dôkaznými prostriedkami preukázať, teda žalobca bol povinný preukázať uzavretie ústnej
zmluvy o pôžičke so žalovaným a tiež bol povinný preukázať poskytnutie plnenia v prospech žalovaného.Až po splnení týchto povinností žalobcom prešlo dôkazné bremeno na žalovaného, ktorý mal povinnosť
vymedziť pokiaľ nesúhlasí so žalobou svoje skutkové tvrdenia a tie tiež podoprieť dôkazmi. V danom
prípade však žalobca v konaní nezvládol dôkazné bremeno preukázania, že naozaj so žalovaným

uzatvoril zmluvu o pôžičke tak, ako tvrdil. Ním predložené listinné dôkazy o plnení ním tvrdenej pôžičky,
a to príjmový doklad (č.l. 7 a 8 spisu) jeho tvrdenia nepreukazujú. Z predmetných dokladov totiž vyplýva,
že žalobca žalovanému dňa 09.11.2022 uhradil faktúru 03320022 v sume 5.000,-Eur a dňa 11.11.2022
mu uhradil faktúru 0342022 v sume 2.000,-Eur. Žalobca teda v konaní tak, ako uviedol súd prvej
inštancie, nezvládol dôkazné bremeno preukázania, že bola uzatvorená zmluva o pôžičke podľa §

657 Občianskeho zákonníka, ako aj podstatné náležitosti tejto zmluvy, nakoľko zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Žalobca však v konaní ani len netvrdil, aká doba bola
dohodnutá pre vrátenie ním poskytnutej pôžičky, teda ani len skutkovo nevymedzil podstatné náležitosti,
ktoré musí zmluva o pôžičke obsahovať.

60. Súd prvej inštancie teda založil svoj právny záver na skutočnosti, že žalobca v konaní nepreukázal,
že by medzi stranami konania k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke došlo, že by vymedzil podstatné náležitosti
uzatvorenej zmluvy a že by preukázal poskytnutie finančného plnenia na základe takto uzatvorenej
zmluvy žalovanému.

61.Žalobcavpodanomodvolanívšaknapádaanamieta,žesúdprvejinštanciesavkonanídostatočným
spôsobom nevysporiadal s rozpornými tvrdeniami žalovaného, ktorý na jednej strane tvrdil, že medzi
žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o dielo a na druhej strane tvrdil, že poskytol žalobcovi
len „výpomoc“.

62. Odvolací súd konštatuje, že žalobcom uvádzané tvrdenia boli už prezentované pred súdom prvej
inštancie, pričom účelom odvolacieho konania nie je, aby odvolací súd opakovane vyhodnocoval
tvrdenia a argumenty odvolateľa uvedené v konaní na súde prvej inštancie, ale účelom odvolacieho
konania je posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd mohol vyhodnocovať
len tie odvolacie tvrdenia a argumenty žalobcu, ktoré sa týkali konkrétnych zistení a záverov súdu prvej

inštancie, a teda ktorými žalobca v konkrétnosti namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

63. Pokiaľ teda žalobca v odvolaní namieta, že súd sa nevysporiadal s protichodnými tvrdeniami
žalovaného, ako aj s vierohodnosťou svedkyne pani B. a jej svedeckej výpovede, odvolací súd
zdôrazňuje, tak ako už bolo uvedené vyššie, že dôkazné bremeno je v prvom rade na žalobcovi, ktorý

musí svoje skutkové tvrdenia preukázať a až po splnení povinností a dôkaznej povinnosti zo strany
žalobcu prechádza dôkazné bremeno na žalovaného. V danom prípade, keďže žalobca skutkovými
tvrdeniami a ani dôkaznými prostriedkami nepreukázal, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, a že
na základe tejto pôžičky plnil, potom nesplnenie si takejto dôkaznej povinnosti je sankcionované prehrou
v spore. Nič na tom nemôže zmeniť ani protichodné tvrdenie žalovaného, ktorý na jednej strane hovoril

o uzatvorení zmluvy o diele a na druhej strane tvrdil, že pre žalobcu pracoval ako „výpomoc“. Súd prvej
inštancie teda nemal povinnosť vyhodnocovať žalobcom namietané protichodné tvrdenia žalovaného,
keď sám nepreukázal ním tvrdené skutočnosti a nezvládol dôkazné bremeno viažúce sa na jeho osobu
ako žalobcu v konaní.

64. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok riadne
neodôvodnil, keďže sa nevysporiadal s rozpornými tvrdeniami žalovaného, odvolací súd konštatuje, že
podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný
a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

65. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné, právne a skutkové
otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (sp. zn. IV. ÚS 115/2003). Z práva na spravodlivé
súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu sa zaoberať účinne námietkami, argumentmia dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (sp.zn. I. ÚS 46/05,
sp.zn. I. ÚS 353/06, sp.zn. II ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, sp.zn. IV. ÚS 163/08).

66. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny
záver o nedôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojim
záverom dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu.

Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia dáva odpoveď na relevantné otázky súvisiace
s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal uzatvorenie zmluvy o pôžičke a následné plnenie pôžičky
žalovanému. Okolnosť, že táto odpoveď neúspešnú stranu sporu neuspokojuje, neznamená, že
odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

67.Doprávanaspravodlivýprocesnepatríaniprávostranykonania,abysasúdstotožnilsjehoprávnymi
názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to,
aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej obrany, ak si neosvojí ním
navrhnutý spôsob hodnotenia navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi ním predpokladaným výkladom

všeobecne záväzných právnych predpisov (sp.zn. II.ÚS 197/07, sp.zn. IV.ÚS 251/03, sp.zn. II.ÚS 3/97).

68. Pokiaľ sa súd prvej inštancie teda podľa žalobcu dostatočným spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami
žalovaného, odvolací súd konštatuje, že tvrdenia žalovaného nemajú význam pre rozhodnutie sporu,
keďže relevantným spôsobom poprel uzatvorenie zmluvy o pôžičke, pričom nebol povinný preukazovať

negatívnu skutočnosť, teda nebol povinný preukazovať svoje tvrdenie, že sa nestalo to, čo tvrdí žalobca.
Odvolací súd konštatuje, že negatórny dôkaz nie je prípustný, a preto aj prípadné rozporné tvrdenia
žalovaného nemôžu zmeniť výsledok sporu.

69. Odvolací súd však dopĺňa, že žalovaný nie je v konaní zastúpený advokátom, teda nemá právnické

vzdelanie a v kontexte jeho tvrdení pred súdom prvej inštancie je možné konštatovať, že nesprávnou
právnou argumentáciou ohľadne zmluvy o dielo a následne „výpomocou žalobcovi“ poskytol tvrdenia, že
vykonával práce pre žalobcu, o čom svedčia aj samotným žalobcom predložené príjmové pokladničné
doklady, z ktorých vyplývajú úhrady žalobcu v prospech žalovaného za faktúry, ktorými žalovaný
žalobcovi fakturoval vykonanie prác.

70. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné.

71. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne konštatoval,
že žalobca nezvládol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdených skutočností, následkom čoho

žalobu zamietol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ako aj
sodôvodnenímnapadnutéhorozsudku,pričomnadôvodyuvedenésúdomprvejinštancievnapadnutom
rozsudku v celom rozsahu odkazuje.

72. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v podanom

odvolaní, preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených
žalobcom v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, ktoré preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP),
odvolací súd v konaní nezistil.

73. Nakoľko žalobca napadol odvolaním celý rozsudok, teda aj výrok II. o trovách konania, bolo
povinnosťou žalobcu uviesť relevantné odvolacie dôvody aj ohľadne výroku o trovách konania, čo však
žalobca neurobil. Odvolací súd však konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ
úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi v súlade s § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu
trov konania.

74. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.75. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 386 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods.

2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.

76. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3.0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).