Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 5Cbi/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124203752
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Macek LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124203752.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jaroslavom Macekom v právnej veci žalobcu: JUDr.

Juraj Rybár, so sídlom kancelárie Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 31 819 451, správca úpadcu: VAV
invest, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 615 325, právne
zastúpený: JUDr. Juraj Rybár, advokát s.r.o., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 252 952, proti
žalovanému: Insolvency services, k.s., so sídlom kancelárie Radlinského 1730, 026 01 Dolný Kubín,
IČO: 50 972 596, správca úpadcu: VAV Development s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 184, 027 44
Tvrdošín, IČO: 36 038 148, o určenie popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že VAV invest, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica,

IČO: 31 615 325, je veriteľom pohľadávky voči úpadcovi VAV Development s.r.o., so sídlom Trojičné
námestie 184, 027 44 Tvrdošín, IČO: 52 617 319, vzniknutej z titulu regresného práva záložcu voči
primárnemu dlžníkovi na náhradu plnenia poskytnutého veriteľovi Sparkasse Bank AG, Sparkassenplatz
3, Zwettl, Rakúska Republika, FN 36924a, z výťažku zo speňaženia majetku záložcu v celkovej výške
24 279,73 eur (z toho istina 24 279,73 eur) a s poradím uspokojovania ako podriadená pohľadávka
prihlásená v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu VAV Development s.r.o., so sídlom Trojičné
námestie 184, 027 44 Tvrdošín, IČO: 52 617 319, konkurzné konanie vedené Okresným súdom Žilina

pod sp. zn. 10K 6/2022 a zapísaným v zozname pohľadávok pod por. č. 1.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 22.03.2024, ktorá bola súdu doručená v ten istý deň, domáhal sa žalobca určenia
svojej pohľadávky veriteľa VAV invest, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 31 615 325, vo výške 24 279,73 eur, uplatnená prihláškou nezabezpečenej pohľadávky zo

dňa 19.12.2023 v konkurz vyhlásenom na majetok úpadcu VAV Development s.r.o., so sídlom Trojičné
námestie 184, 027 44 Tvrdošín, ako aj náhrady trov konania.

2. V žalobe žaloba uviedol, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.12.2015, spis.
zn. 2R/8/2015, zverejneným v Obchodnom vestníku SR (ďalej len „OV SR“) č. 2/2016 zo dňa 05.01.2016
súd okrem iného vyhlásil konkurz (ďalej len „Konkurz 1“) na majetok úpadcu VAV invest, s.r.o., so
sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 615 325 (ďalej len „Úpadca 1“).Uznesením

Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06.02.2018, spis. zn. 2R/8/2015, zverejneným v OV SR č.
30/2018 zo dňa 12.02.2018 súd okrem iného ustanovil žalobcu do funkcie správcu Úpadcu 1.Uznesením
Okresného súdu Žilina zo dňa 29.11.2023, sp. zn. 10K/6/2022, zverejneným v OV SR č. 231/2023
zo dňa 05.12.2023 súd okrem iného vyhlásil konkurz (ďalej len „Konkurz 2“) na majetok úpadcu VAVDevelopment s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 184, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 038 148 (ďalej len
„Úpadca 2“) a ustanovil žalovaného do funkcie správcu Úpadcu 2.

3. Žalobca prihláškou nezabezpečenej pohľadávky, doručenou žalovanému dňa 19.12.2023 prihlásil
do Konkurzu 2 pohľadávku Úpadcu 1 s poradím uspokojovania E- iná pohľadávka s právnym
dôvodom nasledovne: Dňa 04.07.2008 bola medzi spoločnosťou Waldviertler Sparkasse Bank AG,
Sparkassenplatz3,Zwettl,RakúskaRepublika,FN36924a(ďalejlen„WSPK“)akoveriteľomaÚpadcom
2 ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o úvere č. 002184-001 v znení jej neskorších dodatkov (ďalej len

„Úverová zmluva“), na základe ktorej sa banka WSPK zaviazala poskytnúť Úpadcovi 2 úver vo výške
1.500.000,- EUR. Dňa 24.06.2010 uzatvorila banka WSPK ako záložný veriteľ a Úpadca 1 ako záložca
Záložnú zmluvu na nehnuteľnosti (ďalej len „Záložná zmluva“, príloha 1 prihlášky), ktorou Úpadca
1 zriadil v prospech banky WSPK záložné právo, ktoré zabezpečuje pohľadávku banky WSPK voči
Úpadcovi 2 z Úverovej zmluvy, a to k zálohu, ktorým boli pozemky vo výlučnom vlastníctve Úpadcu 1, v
katastrálnom území A. A., toho času zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela KN-C č. 1102/3,

ostatné plochy o výmere 148 m2, parcela KN-C č. 1102/4, ostatné plochy o výmere 222 m2 (spolu
ďalej len „Záloh“, v súčasnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX). Záložné právo podľa Záložnej
zmluvy vzniklo povolením jeho vkladu do katastra nehnuteľností Správou katastra Banská Bystrica dňa
01.10.2010 pod č. V 4587/10. Dňa 26.01.2016 bola predchádzajúcemu správcovi Úpadcu 1 v Konkurze
doručená prihláška (ďalej len „Prihláška“) zabezpečenej pohľadávky banky WSPK v celkovej výške

1.570.108,05 EUR, ktorá bola zapísaná do zoznamu pohľadávok v Konkurze 1 pod poradovým č. 368
(ďalej len „Úverová pohľadávka“). Z obsahu Prihlášky a jej príloh vyplýva, že Úverová pohľadávka banky
WSPK vznikla voči Úpadcovi 2 z titulu Úverovej zmluvy a bola zabezpečená záložným právom k Zálohu
podľa Záložnej zmluvy. Úverová pohľadávka je v Konkurze 1 zistená v celej výške a v celom rozsahu
zabezpečenia, ako bola táto prihlásená v Prihláške. Dňa 16.12.2019 banka WSPK ako príslušný orgán

schválil čiastkový rozvrh oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa WSPK v Konkurze 1 (ďalej len
„Rozvrh“, príloha 2 prihlášky), na základe ktorého bola v Konkurze 1 z výťažku zo speňaženia Zálohu
uspokojená dňa 19.12.2019 Úverová pohľadávka v časti 24.279,73 EUR (príloha 3 prihlášky – doklad o
prevode, celková suma prevodu 731.183,24 EUR ako súčet plnení na pohľadávky banky WSPK pod č.
365, 366 a 368 podľa Rozvrhu). Z uvedeného vyplýva, že Úpadca 1 ako záložca zaplatil banke WSPK

za Úpadcu 2 ako primárneho (úverového) dlžníka z Úverovej zmluvy plnenie spolu vo výške 24.279,73
EUR, čím na strane Úpadcu 1 ako záložcu došlo k vzniku (regresného) nároku na zaplatenie uvedenej
sumy voči Úpadcovi 2 ako primárnemu dlžníkovi. Pohľadávka, ktorú voči Úpadcovi 2 eviduje Úpadca 1,
bola žalobcom zapísaná do súpisu majetku všeobecnej podstaty v Konkurze 1 ako majetok podliehajúci
Konkurzu 1, o čom žalobca zverejnil oznámenie v OV SR č. 56/2021 zo dňa 23.03.2021 (príloha 4

prihlášky). Žalobca zaslal Úpadcovi 2 výzvu na úhradu predmetnej pohľadávky v sume 24.279,73 EUR,
ktorá bola Úpadcovi 2 doručená dňa 08.04.2021 (príloha 5 prihlášky).

4. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný doručil dňa 22.02.2024 žalobcovi podanie zo dňa
21.02.2024, označené ako „Oznámenie o popretí pohľadávky“ (ďalej len „Oznámenie“), v ktorom

žalovanému oznámil, že Pohľadávku poprel v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti,
výšky a poradia, a to z nasledovných dôvodov:
- do právneho dôvodu – žalovaný má za to, že došlo k zániku Pohľadávky, a to na základe
jednostranného započítania nárokov zo dňa 10.02.2023 zaslaného zo strany Úpadcu 2 dňa 14.02.2023
do elektronickej schránky žalobcu,

- do vymáhateľnosti – z dôvodu spornosti existencie samotnej pohľadávky s odkazom na popretie čo
do právneho dôvodu,
- do výšky – z dôvodu popretia právneho dôvodu vzniku prihlásenej pohľadávky,
- do poradia – žalovaný má za to, že sa jedná o pohľadávku spriaznenej osoby v zmysle ust. § 9 v spojení
s ust. § 95 ods. 3 ZKR, ktorá sa v konkurze uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

5. K popretiu Pohľadávky čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky žalobca uviedol, že žalovaný
Pohľadávku poprel čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky v celom prihlásenom rozsahu
v zásade z jediného dôvodu, a síce, že Pohľadávka mala zaniknúť na základe jednostranného
započítania s pohľadávkou Úpadcu 2, ku ktorému započítaniu malo dôjsť na základe podania Úpadcu

2 zo dňa 10.02.2023. Žalobca s uvedeným popretím a jeho odôvodnením nesúhlasí, pričom má za
to, že predmetné popretie Pohľadávky zo strany žalovaného ako správcu Úpadcu 2 je neúčinné.
Dôvodom popretia pohľadávky správcom nemôže byť len tá skutočnosť, že spornosť pohľadávky
vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka. Rovnako správca nemôže pohľadávku veriteľa poprieť len nazáklade jednostranných, subjektívnych vyjadrení dlžníka, alebo osôb, ktoré môžu byť ovplyvnené jeho
záujmami. Z Oznámenia (o popretí Pohľadávky) a zo skutočností v ňom uvedených je však zrejmé, že
žalovaný pohľadávku poprel práve a len na základe vyjadrení Úpadcu 2 o údajnom zániku Pohľadávky

započítaním, resp. na základe Úpadcom 2 vyhotovených listín, z ktorých má toto započítanie vyplývať.
Nie je pritom vylúčené (keďže žalovaný skutočnosti, na základe ktorých Pohľadávku poprel formuluje
len veľmi vágne, pričom tieto v rámci Oznámenia nijako nepreukázal), že pri popretí vychádzal aj
účtovníctva Úpadcu 2, ktorý zrejme (účelovo) o Pohľadávke neúčtuje, resp. tento záväzok eviduje ako
uhradený na základe započítania, s čím však žalobca nesúhlasí. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalovaný

pri popieraní Pohľadávky nekriticky vychádzal výlučne z jednostranných tvrdení Úpadcu 2, resp. ním
vyhotovených listín, čo však v zmysle vyššie uvedeného nemožno považovať za postup v súlade so
zákonom. Naopak takýto postup žalovaného odporuje ust. § 32 ods. 1 ZKR a takéto popretie Pohľadávky
nutno považovať za neúčinné. Žalovaný navyše tieto tvrdenia Úpadcu 2, na základe ktorých Pohľadávku
poprel v podanom Oznámení, nijako nepreukazuje.

6. Žalobca ďalej argumentuje že, ak by aj takéto popretie Pohľadávky bolo možné považovať za účinné
a skutočnosti uvedené v Oznámení za preukázané, žalobca má za to, že takéto započítanie pohľadávok
by vzhľadom na ich charakter a s tým súvisiace konkurzné špecifiká bolo nutné považovať za neplatné,
a to z dôvodu, že ide o spriaznené pohľadávky. Žalobca má za to, že právny úkon Úpadcu 2, na
základe ktorého malo dôjsť k započítaniu (a teda i zániku) Pohľadávky, je neplatným právnym úkonom

v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko takýto právny úkon, ak zákonu priamo neodporuje
(in concreto ZKR), tak ho prinajmenšom obchádza. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že pohľadávka
Úpadcu 2, s ktorou mala byť na základe jednostranného započítacieho prejavu započítaná Pohľadávka
Úpadcu 1, je pohľadávkou spriazneného veriteľa (štatutár Úpadcu 2 B. C. D. je zároveň spoločníkom
Úpadcu 1, a teda ide o vzťah spriaznených osôb podľa § 9 ods. 1 písm. e) ZKR). Vzhľadom k uvedenému

je tak bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že v prípade započítavanej pohľadávky Úpadcu 2 ide o
spriaznenú pohľadávku, pre ktorú platí odlišný režim uspokojovania v konkurze, a to podľa ust. § 95 ods.
2 a 3 ZKR, teda až po úplnom uspokojení iných (nepodriadených/nespriaznených) nezabezpečených
pohľadávok. V prípade akceptácie jednostranného započítania pohľadávky Úpadcu 2 s Pohľadávkou
(Úpadcu 1) by tak došlo k porušeniu ust. § 95 ods. 2 a 3 ZKR, resp. k obchádzaniu tejto právnej normy,

keďžebytáto„spriaznená“pohľadávkaÚpadcu2bolasplnenáprednostnepredinýminezabezpečenými
pohľadávkami veriteľov v Konkurze 1, vrátane takých, ktoré sú v skoršom poradí (E – iné pohľadávky)
uspokojenia. Žalobca má za to, že ust. § 54 ZKR, ktoré upravuje započítanie pohľadávok v konkurze
nemožno vykladať izolovane, ale je potrebné ho vykladať vo vzájomných súvislostiach s prihliadnutím
na iné, ďalšie právne normy zakotvené v tomto zákone (§ 95 ods. 2 a 3 ZKR), ako aj s prihliadnutím na

ich účel a zmysel. V opačnom prípade by došlo k vzniku absurdnej a z pohľadu zákonodarcu celkom
iste nežiaducej situácie, kedy by spriaznený veriteľ, ktorý má byť v konkurze uspokojený až po úplnom
uspokojení iných, nespriaznených veriteľov, bol uspokojený naopak prednostne, ešte pred týmito inými,
nespriaznenými veriteľmi, čo je celkom jednoznačne stav priečiaci sa účelu a zmyslu právnej úpravy
zakotvenej v ZKR. Na podporu svojej argumentácie žalobca predložil rozsudok Okresného súdu Banská

Bystrica zo dňa 29.12.2022, sp. zn. 60Cb/135/2016.

7. K popretiu poradia prihlásenej pohľadávky žalobca uviedol, žalobca si Pohľadávku v Konkurze
2 prihlásil s poradím ako tzv. inú pohľadávku (E). Žalovaný však s uvedeným poradím Pohľadávky
nesúhlasí a túto poprel aj čo do poradia z dôvodu, že sa jedná o pohľadávku spriaznenej osoby

podľa ust. § 9 ZKR v spojení s ust. § 95 ods. 3 ZKR, ktorá sa v konkurze uspokojuje ako podriadená
pohľadávka. Žalobca sa nestotožňuje ani s týmto dôvodom popretia Pohľadávky žalovaným, pričom
má za to, že uvedené popretie v danom prípade nie je na mieste, a to s ohľadom na konkurz
vyhlásený na majetok Úpadcu 1 a osobité zásady, ktoré sa v tomto druhu konania uplatňujú. V tejto
súvislosti je potrebné si uvedomiť, že konkurzné konanie je konaním, ktorého podstatou je tzv. kolektívne

uspokojenie veriteľov (§ 1 ZKR). Uvedené vyplýva napr. z ust. § 5 ZKR, ktoré zakotvuje tzv. zásadu
efektívnosti, v zmysle ktorej súd, správca a veriteľský výbor postupujú pri riešení úpadku dlžníka tak,
aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok. Podobne v ust. § 91 ods.
1 ZKR sa hovorí o tom, že speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha
konkurzu, na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov, pričom podľa ust. § 91 ods.

2 ZKR je účelom speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu získať čo najvyšší výťažok, v čo
najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov. Ust. § 95 ods. 1 ZKR potom upravuje tzv.
zásadu pomerného uspokojenia veriteľov (pari passu), podľa ktorej nezabezpečené pohľadávky sa
v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorýzvýšil po odpočítaní pohľadávok proti všeobecnej podstate. Ak nie je možné uspokojiť nezabezpečené
pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky. Z uvedeného je tak
celkom zrejmé, že účelom konkurzného konania, resp. speňaženia majetku v konkurze (predaj majetku

úpadcu, vymoženie pohľadávky úpadcu a pod.) nie je uspokojenie úpadcu samotného ale uspokojenie
jeho veriteľov (ich prihlásených a zistených pohľadávok). Z tohto hľadiska (primárneho účelu konkurzu)
tak podľa názoru žalobcu nie je na mieste, aby popretá Pohľadávka bola považovaná za spriaznenú,
keďže takýmto spôsobom dochádza k potenciálnemu ukráteniu prihlásených a zistených pohľadávok
veriteľov v Konkurze 1 (v prípade Úpadcu 1 výlučne takých, ktorí nie sú s Úpadcom 1 ani s Úpadcom

2 spriaznení). Uvedené nahliadanie na Pohľadávku (ako na pohľadávku spriaznenú) by bolo na mieste
nebyť Konkurzu 1, kedy by jej prípadné uspokojenie spolu s inými nezabezpečenými pohľadávkami
podľa § 95 ods. 1 ZKR mohlo vzhľadom na personálne prepojenia a zjavnú spriaznenosť Úpadcu 1 a
Úpadcu 2 vzbudzovať dôvodné pochybnosti. V danom prípade však takéto nahliadanie žalovaného na
Pohľadávku (ako na pohľadávku spriaznenú) popiera a odporuje základnému účelu konkurzu Úpadcu
1, a preto s ním nemožno súhlasiť.

8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.05.2024, kde uviedol, že Uznesením Okresného
súdu Žilina zo dňa 29.11.2023, sp. zn. 10K/6/2022, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 231/2023
zo dňa 05.12.2023 (K068241), súd vyhlásil konkurz na majetok Úpadcu a do funkcie správcu Úpadcu
ustanovil JUDr. Máriu Hanuliakovú, správcu so sídlom správcovskej kancelárie Vojtech Tvrdého 783/4,

010 01 Žilina, zapísanú v zozname správcov vedeným Ministerstvom spravodlivosti pod č S1999
(ďalej len „Predchádzajúci správca“). Predchádzajúci správca bol následne Uznesením Okresného
súdu Žilina zo dňa 11.04.2024, sp. zn. 10K/6/2022, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 75/2024
zo dňa 17.04.2024 (K020206), súdom odvolaný z funkcie správcu Úpadcu a do funkcie správcu
Úpadcu súd ustanovil Správcu.Dňa 19.12.2023 bola do kancelárie Predchádzajúceho správcu doručená

prihláška nezabezpečenej pohľadávky veriteľa VAV invest, s.r.o. „v konkurze“ (ďalej len „Prihláška
nezabezpečenej pohľadávky“), ktorou Žalobca prihlásil do konkurzu Úpadcu pohľadávku veriteľa VAV
invest, s.r.o. „v konkurze“ v celkovej sume 24 279,73 EUR (ďalej len „Pohľadávka“). Predchádzajúci
správca podaním označeným ako „Oznámenie o popretí pohľadávky“ zo dňa 21.02.2024 (ďalej len
„Oznámenie o popretí pohľadávky“) oznámil Žalobcovi, že popiera Pohľadávku v zmysle § 32 ods. 2

zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, čo do vymáhateľnosti,
čo do výšky a čo do poradia. Predchádzajúci správca poprel čo do právneho dôvodu, čo do výšky a čo do
vymáhateľnosti z dôvodu, že mal za to, že došlo k zániku Pohľadávky, a to na základe jednostranného
započítania nárokov zo dňa 10.02.2023 zaslaného zo strany Úpadcu dňa 14.02.2023 do elektronickej

schránky Žalobcu (ďalej len „Započítanie“). Zároveň, Predchádzajúci správca poprel Pohľadávku čo do
poradia, nakoľko mal za to, že sa jedná o Pohľadávku spriaznenej osoby v zmysle ust. § 9 v spojení s
ust. § 95 ods. 3 ZKR, ktorá sa v konkurze uspokojuje ako podriadená pohľadávka.Oznámenie o popretí
bolo Žalobcovi doručené dňa 22.02.2024. Žalobca v Žalobe uvádza, že podľa jeho názoru je zrejmé,
že Predchádzajúci správca Pohľadávku poprel len na základe vyjadrení Úpadcu o údajnom zániku

Pohľadávky Započítaním, resp. na základe Úpadcom vyhotovených listín, z ktorých má toto Započítanie
vyplývať, vzhľadom na čo nemožno uvedený postup považovať za súladný so zákonom, konkrétne s ust.
§ 32 ods. 1 ZKR a preto považuje uvedené popretie Pohľadávky zo strany Predchádzajúceho správcu
za neúčinné.Žalovaný v nadväznosti na uvedenú argumentáciu Žalobcu uvádza, že s touto nemôže v
žiadnom prípade súhlasiť. Pokiaľ Žalobca poukazuje na ust. § 32 ods. 1 ZKR, tak v tomto je okrem iného

uvedené aj: „....správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich
možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené.“ Predchádzajúci správca tak postupoval
v súlade s vyššie uvedeným ustanovením, kedy prihliadol práve na dôkaz predložený Úpadcom, a to
na jeho Započítanie, ktoré podľa vedomosti Žalovaného bolo doručené Žalobcovi. Žalovaný považuje
Započítanie za vecne preukázaný a právne odôvodnený úkon, ktorým Úpadca svoju pohľadávku, ktorú

eviduje voči VAV invest, s.r.o. „v konkurze“ započítal s Pohľadávkou, ktorú prihlásil Žalobca do konkurzu
Úpadcu.ZároveňŽalovanýpovažujezadôležitépodotknúť,žeŽalobcompodčiarknutáčasťustanovenia
§ 32 ods. 1 ZKR („Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť
vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu
byť ovplyvnené záujmami dlžníka.“) hovorí o tom, že dôvodom popretia nemôže byť len vyjadrenie

dlžníka, avšak Žalovaný má za to, že v tomto prípade nie je možné na Započítanie ako jednostranný
právny úkon nahliadať alebo stotožňovať s pojmom „vyjadrenie“, nakoľko ide o odlišné úkony a aj
následky týchto úkonov sú rozdielne, respektíve vyvolávajú rozdielne účinky.9. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 21.5.2024 ďalej uvádza, že Žalobca svoju argumentáciu zakladá
na údajnej neplatnosti právneho úkonu – Započítania v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a
to z dôvodu charakteru započítavaných pohľadávok a s tým súvisiacich konkurzných špecifík, nakoľko

ide v tomto prípade o spriaznené pohľadávky a takýto právny úkon, ak zákonu priamo neodporuje (in
concreto ZKR), tak ho prinajmenšom údajne obchádza. Podľa Žalobcu je potrebné ust. § 54 ZKR, ktoré
upravuje započítanie pohľadávok v konkurze vykladať vo vzájomných súvislostiach s prihliadnutím na
iné, ďalšie právne normy zakotvené v tomto zákone (§ 95 ods. 2 a 3 ZKR), ako aj s prihliadnutím na ich
účel a zmysel. Vo vzťahu k vyššie uvedeným okolnostiam argumentácie Žalobcu, Žalovaný uvádza, že

Započítanie uskutočnené zo strany Úpadcu považuje za platný právny úkon jednak v zmysle ust. § 39
Občianskeho zákonníka ako aj dotknutých ustanovení ZKR, pričom právnym dôsledkom, ktorý nastal v
zmysle platne vykonaného Započítania bol zánik Pohľadávky spoločnosti VAV invest, s.r.o. „v konkurze“.
Žalovaný sa nestotožňuje s výkladom Žalobcu, v zmysle ktorého v prípade, ak by bolo Započítanie
Úpadcu posúdené ako platné, tak by vznikla z pohľadu zákonodarcu ako aj ZKR nežiaduca situácia,
kedy by v podstate Úpadca ako spriaznený veriteľ bol uspokojený v konkurze spoločnosti VAV invest,

s.r.o. „v konkurze“ prednostne pred ostatnými nezabezpečenými veriteľmi. Žalovaný poukazuje na § 54
ods.1 ZKR pričom v zmysle tohto ustanovenia je dovolené voči úpadcovej pohľadávke (ktorá vznikla
po vyhlásení jeho konkurzu) započítať len pohľadávku, ktorá tiež vznikla až po vyhlásení konkurzu
na majetok úpadcu. Uvedenú podmienku je v prípade Úpadcu možné považovať za splnenú, a to z
nasledovných dôvodov:

- konkurz na spoločnosť VAV invest, s.r.o. „v konkurze“ bol vyhlásený Uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 29.12.2015, sp. zn. 2R/8/2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 2/2016
zo dňa 05.01.2016,
- pohľadávku Úpadca nadobudol dňa 4.11.2019, tak ako to vyplýva zo Započítania,
- Pohľadávku spoločnosť VAV invest, s.r.o. „v konkurze“ nadobudla voči Úpadcovi dňa 16.12.2019 (deň,

kedy bol schválený čiastkový rozvrh oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa v konkurze spoločnosti
VAV invest, s.r.o. „v konkurze“).
Z uvedeného je zrejmé, že vznik jednak pohľadávky Úpadcu ako aj Pohľadávky spoločnosti VAV
invest, s.r.o. „v konkurze“ nastal až po vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti VAV invest, s.r.o.
„v konkurze“. a teda Úpadca bol oprávnený v zmysle ust. § 54 ods. 1 ZKR uskutočniť Započítanie.

Ďalšou podmienkou, ktorú vyžaduje zákondarca, aby mohlo dôjsť k započítaniu, je v zmysle § 54
ods. 2 to, aby bola pohľadávka prihlásená do konkurzu spôsobom ustanoveným ZRK a zároveň musí
ísť o takú pohľadávku, ktorá nebola nadobudnutá prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu
alebo nebola nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu. V tomto smere Žalovaný
poukazuje na to, že Úpadca si svoju pohľadávku riadne uplatnil prihláškou do konkurzu spoločnosti

VAV invest, s.r.o. „v konkurze“, a to dňa 08.02.2023, čo vyplýva aj z registra úpadcov, kde Žalobca
eviduje uvedenú pohľadávku pod poradovým číslom 412, čo opätovne preukazuje tú skutočnosť, že
Úpadca tak konal v súlade s ust. § 54 ods. 2 ZKR. Zároveň Žalovaný dodáva, že v prípade pohľadávky
Úpadcu nejde o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu ani
o pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu, keď uvedená skutočnosť

vyplývazoZapočítania.VyššieuvedenéustanoveniaZKRtaktaxatívnevymenúvajúprípady,kedyveriteľ
nie je oprávnený započítať svoju existujúcu pohľadávku s pohľadávkou úpadcu počas konkurzu. Avšak v
prípade Úpadcu a ním uskutočneného Započítania nejde o takýto prípad predpokladaný ZKR, vzhľadom
na čo je podľa Žalovaného potrebné nahliadať na sporný úkon ako na platný, a to aj v zmysle zásady
čo nie je zákonom zakázané, je povolené. Žalovaný má tak za to, že Prechádzajúci správca postupoval

správne, keď Pohľadávku poprel čo do právneho dôvodu, výšky ako aj vymáhateľnosti, nakoľko v
dôsledku Započítania došlo k zániku Pohľadávky. Pokiaľ Žalobca vyčíta Predchádzajúcemu správcovi,
že v Oznámení o popretí pohľadávky formuloval skutočnosti, na podklade ktorých poprel Pohľadávku len
veľmi vágne a tieto ani nepreukázal, tak si Žalovaný dovoľuje uviesť, že Predchádzajúci správca jasne a
zreteľne uviedol, že Pohľadávku poprel na základe Započítania, ktoré bolo Žalobcovi odoslané do jeho

elektronickej schránky dňa 14.02.2023, vzhľadom na čo považuje uvedenú námietku Žalovaného len za
účelové tvrdenie, nakoľko samotný Žalobca musí mať vedomosť o existencii Započítania.

10. K argumentácii žalobcu ohľadne popretia poradia prihlásenej pohľadávky žalovaný ďalej uviedol,
že aj napriek snahe Žalobcu, ktorou sa snaží v časti Žaloby, kde sa vyjadruje k popretiu čo do

poradia navodiť dojem, že ide o Pohľadávku nespriaznenú, Žalovaný uvedenú argumentáciu považuje
za účelovú a rozporuplnú s jeho argumentáciou obsiahnutou v prvej časti Žaloby, kde sa vyjadruje
k popretiu čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, nakoľko si tak Žaloba ako celok svojím
obsahom vzájomne odporuje. Z výpisu ORSR Úpadcu a spoločnosti VAV invest, s.r.o. „v konkurze“ jeabsolútne zrejmá ich spriaznenosť, keď ako aj samotný Žalobca správne uviedol v prvej časti Žaloby, že
štatutár Úpadcu B. C. D., trvale bytom: E. XXXXX/X A. A. 974 05 je zároveň spoločníkom v spoločnosti
VAV invest, s.r.o. „v konkurze“. Zároveň samotná spoločnosť VAV invest, s.r.o. „v konkurze“ bola v

období od 27.06.2007 do 01.08.2018 spoločníkom Úpadcu, čo predstavuje najvyššiu možnú formu
spriaznenosti. Zároveň podľa názoru Žalovaného, Žalobca v Žalobe nesprávne tvrdí, že popretie čo
do poradia nebolo na mieste s ohľadom na konkurz vyhlásený na majetok spoločnosti VAV invest,
s.r.o. „v konkurze“,nakoľko takýmto spôsobom dochádza k potenciálnemu ukráteniu prihlásených a
zistených pohľadávok veriteľov v konkurze spoločnosti VAV invest, s.r.o. „v konkurze“. Žalovaný vo

vzťahu k uvedenému považuje za dôležité uviesť, že Predchádzajúci správca pri popieraní Pohľadávky
čo do poradia nemal konať s ohľadom a v prospech konkurzu spoločnosti VAV invest, s.r.o. „v
konkurze“ (ktorého správcom je Žalobca), ale práve s ohľadom a v prospech konkurzu Úpadcu, ktorého
bol správcom, vzhľadom na čo tak postupoval v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti, keď
správne poprel Pohľadávku aj čo do poradia, nakoľko v prípade, ak súd posúdi, že popretie je účinné, tak
v konkurznej podstate ostane väčšia suma a teda logicky aj väčšie uspokojenie prihlásených a zistených

veriteľov Úpadcu.

11. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 12.06.2024, kde uviedol, že nakoľko
žalovaný, resp. jeho predchodca poprel Pohľadávku výlučne na základe jednostranných vyjadrení
Úpadcu 2 a ním vyhotovených listín (započítanie) a zrejme vychádzajúc i z účtovníctva Úpadcu 2, v

ktorom sa o Pohľadávke neúčtuje, resp. sa o nej účtuje ako o zaniknutom záväzku, teda bez toho,
aby vykonal aj vlastné šetrenie ohľadom Pohľadávky a mal dostatočne preukázané, že je daná miera
odôvodňujúca predpoklad, že žalobca nebude v incidenčnom konaní úspešný, popretie Pohľadávky bolo
vykonané v rozpore s § 32 ods. 1 ZKR.
Žalovaný v ďalšej časti svojho vyjadrenia uvádza, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu týkajúcou

sa neplatnosti právneho úkonu započítania Pohľadávky, pričom poukazuje na ust.§ 54 ZKR, z ktorého
okrem iného vyplývajú aj jednotlivé prípady, kedy započítanie pohľadávok v konkurze nie je možné,
pričom podľa názoru žalovaného sa v prípade započítania Pohľadávky nejedná o takýto prípad
predpokladaný ZKR, vzhľadom k čomu je započítací prejav Úpadcu 2 platný, a to aj v zmysle zásady, čo
nie je zákonom zakázané, je povolené. Žalobca sa nestotožňuje ani s touto argumentáciou žalovaného,

pričom má naďalej za to, že právny úkon Úpadcu 2, na základe ktorého malo dôjsť k započítaniu (a
teda i zániku) Pohľadávky, je neplatným právnym úkonom, nakoľko tento ak zákonu priamo neodporuje,
tento prinajmenšom obchádza. Žalobca v reakcii na tvrdenia žalovaného uvádza, že je nemožné
predpokladať, že zákonodarca pri koncipovaní akéhokoľvek zákona pokryje a primerane upraví všetky
eventuality, ktoré v medziach toho ktorého zákona môžu nastať. V takom prípade je podľa názoru

žalobcu potrebné mať na zreteli určité základné zásady a účel sledovaný predmetným zákonom (v
danom prípade ZKR) a tieto primerane reflektovať. V prípade konkurzu je takýmto základným účelom
uspokojenie prihlásených veriteľov, a to podľa pravidiel a zásad upravených v ZKR. V takom prípade
podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR platí, že pokiaľ ide o podriadené pohľadávky, (akou je z dôvodu spriaznenosti
i pohľadávka Úpadcu 2, ktorá mala byť započítaná s Pohľadávkou) tieto sa v zistenom rozsahu uspokoja

z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil
po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Pokiaľ teda nenahliadame na ust. § 54
ZKR izolovane tak, ako to robí žalovaný, ale toto ustanovenie vykladáme v širšom kontexte celého
ZKR a účelu konkurzu, nutné dospieť k záveru, že žalovaným namietané započítanie popiera jedno zo
základných pravidiel uspokojovania pohľadávok v konkurze priamo zakotvené v ust. § 95 ods. 2 a 3

ZKR, a teda je z tohto dôvodu neplatné pre rozpor so zákonom, resp. z dôvodu, že zákon obchádza.

12. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný vyjadrením z dňa 09.07.2024, v ktorom zotrval na svojich
predchádzajúcich tvrdeniach.

13. Na prejednanie veci súd vytýčil verejné pojednávanie na deň 25.03.2025, kde oboznámením
listinnými dôkazmi zistil nasledovný skutkový stav:

14. Zo Záložnej zmluvy na č. l. 19 – 23 súd zistil, že táto je uzatvorená medzi veriteľom Waldviertler

Sparkasse Bank AG a záložcom VAV invest, s.r.o., so sídlom Na troskách 26, Banská Bystria 974 01,
IČO: 31 615 325, na zabezpečenie splnenia pohľadávky dlžníka VAV Development s.r.o. so sídlom
Na troskách 26, Banská Bystria 974 01, IČO: 36 038 148, pričom zabezpečovanou pohľadávkou je
pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. 002184-001, v ktorej sa záložný veriteľ zaviazal dlžníkoviVAV Development s.r.o. poskytnúť úver vo výške 1 500 000,-- eur. Na zabezpečenie pohľadávky
vzniknutej z tejto zmluvy sa zriadilo záložné právo, a to záložcom VAV Invest,, s.r.o. na parcelu č. 1102/3
a parcelu č. 1102/4, zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie A. A.. Vklad tohto záložného práva

bol povolený rozhodnutím Správy katastra Banská Bystrica, č. vkladu V4587/10 dňa 01.10.2010, čo
vyplýva z rozhodnutia na č. l. 24.

15. Z návrhu čiastkového výťažku na č. l. 25 – 31 súd zistil, že ide o návrh správcu JUDr. Juraja Rybára,
so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, vo veci úpadcu VAV invest, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Námestie

ANP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 615 325, zo dňa 16.12.2019. Zabezpečený veriteľ Waldviertler
Sparkasse Bank AG mal v konkurze 3 zabezpečené pohľadávky. Prvú vo výške 698 087,59 eur, ktorá
bola zapísaná pod č. 365, pohľadávku vo výške 2 589 791,39 eur, zapísanú pod č. 366 a pohľadávku
v sume 1 570 108,05 eur, zapísanú pod por. č. 368. Z Pohľadávky č. 368, celková suma určená na
uspokojenie zabezpečeného veriteľa podľa tohto rozvrhu bola vo výške 24 279,73 eur.

16. Z výzvy na úhradu pohľadávky na č. l. 43 súd zistil, že ním správca úpadcu VAV ivest, s.r.o. „v
konkurze“ F. F. G. vyzval spoločnosť VAV Development s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 184, 027
44 Tvrdošín, na úhradu sumy 24 279,73 eur z titulu regresného nároku na zaplatenie uvedenej sumy
voči VAV Development s.r.o. ako primárnemu dlžníkovi, ktorú úpadca VAV invest, s.r.o., zaplatil za tohto
primárneho dlžníka. Táto výzva bola podľa doručenky na č. l. 45 doručená dňa 08.04.2021.

17. Z Jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok na č. l. 71 súd zistil, že je v ňom identifikovaný
veriteľ VAV Development s.r.o., Trojičné námestie 184, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 038 148 a dlžník
VAV invest, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystria, IČO: 31 615 325.
Ďalej sa v ňom uvádza, že Veriteľ nadobudol dňa 04.11.2019 na základe Oznámenia o speňažení

majetku tretej osoby (veriteľa) podliehajúceho konkurzu dlžníka, peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi vo
výške 698.087,59 EUR, (slovom šesťstodeväťdesiatosemtisíc osemdesiatsedem eur a päťdesiatdeväť
eurocentov), z titulu Zmluvy o predaji podstatnej časti majetku a následného uspokojenia záväzku
dlžníka z úverovej zmluvy č. 019378-001 uzatvorenej medzi Waldviertler Sparkasse Bank AG a
spoločnosťou VAV invest, s.r.o., v celkovej sume 698.087,59 EUR prihlásenej Prihláškou č. 365 do

konkurzu VAV invest, s.r.o. Veriteľ si dňa 08.02.2023 prihlásil u správcu konkurznej podstaty dlžníka
prihlášku vo výške 698.087,59 EUR (slovom šesťstodeväťdesiatosemtisíc osemdesiatsedem eur a
päťdesiatdeväť eurocentov) ako regresnú pohľadávku. Dlžník má voči veriteľovi pohľadávku vo výške
24.279,73 EUR (slovom dvadsaťštyritisíc dvestosedemdesiatdeväť eur a sedemdesiattri eurocentov)
z titulu Zmluvy o predaji podstatnej časti majetku a následného uspokojenia záväzku veriteľa Z úverovej

zmluvy č. 002184- 001 uzatvorenej medzi Waldviertler Sparkasse Bank AG a spoločnosťou VAV
Development s.r.o. v celkovej sume 1.500. 000,- EUR prihlásenej Prihláškou č. 368 vo výške 1.570.
108,05 EUR (slovom jeden milión päťsto sedemdesiat tisíc jednostoosem eur a päť eurocentov)
do Konkurzu na majetok VAV invest, s.r.o. Veriteľ týmto úkonom jednostranne započítava vzájomné
pohľadávky uvedené v č. l. 1 tohto zápočtu, a to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú.

18. Zistený skutkový stav subsumoval súd pod ustanovenia nasledovných právnych noriem:

19. Podľa § 32 ods.1 z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) každú prihlásenú
pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou

dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a
iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené.
Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej
pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky
zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia

zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje
predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky
úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva
z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť
ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných

alebo daňových poradcov.

20. Podľa § 32 ods.2 ZKR prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ
prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právnehodôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia
zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je
možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

21.Podľa§32ods.5ZKRten,ktopohľadávkupopiera,musípopretiepohľadávkyvždyzdôvodniť,pričom
pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva,
pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá
pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi

popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s
odbornou starostlivosťou.

22. Podľa § 32 ods.6 ZKR popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu
pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

23. Podľa § 32 ods.9 ZKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

24. Podľa § 54 ods.1 ZKR proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je
možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre
podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

25. Podľa § 54 ods.2 ZKR pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom,
prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a pohľadávku
nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej
úpadcovej pohľadávke.

26. Podľa § 54 ods.3 ZKR proti pohľadávke zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie
konkurzu v mene dlžníka nie je možné započítať žiadnu pohľadávku.

27. Podľa § 54 ods.4 ZKR započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.

28. Podľa § 95 ods.2 ZKR pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu
1a) (ďalej len "podriadené pohľadávky") sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku zo speňaženia
majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení
iných nezabezpečených pohľadávok. Ak nie je možné uspokojiť podriadené pohľadávky v celom
rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky.

29. Podľa § 95 ods.3 ZKR tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta
a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky
bol spriaznený s úpadcom (ďalej len "spriaznené pohľadávky"); na prípadné zabezpečenie týchto
pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na

pohľadávky zo zmlúv o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú zabezpečené alebo inak kryté
dohodami o výmene kolaterálu podľa osobitného predpisu.21a)

30. Podľa § 408a ods.1 Obchodného zákonníka zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že v prípade úpadku
dlžníka alebo jeho zrušenia s likvidáciou sa pohľadávky veriteľa uspokoja až po uspokojení pohľadávok

ostatných veriteľov dlžníka (ďalej len "záväzok podriadenosti").

31. Podľa § 408a ods.6 Obchodného zákonníka pohľadávky veriteľa zo zmluvy, ktorá obsahuje záväzok
podriadenosti, nemožno započítať so záväzkami dlžníka alebo záväzky dlžníka z takejto zmluvy s
pohľadávkami veriteľa.

32. Súd sa v prvom rade zaoberal splnením podmienky včasnosti podanej žaloby v zmysle § 32 ods.9
ZKR. Nakoľko sa jedná o lehotu prekluzívnu a hmotnoprávnu (§ 203a ods. 3 ZKR), bol súd povinný
zachovanie lehoty skúmať z úradnej povinnosti. Žaloba bola žalobcom na tunajší súd podaná dňa22.3.2024. Žaloba tak bola podaná včas v prekluzívnej lehote 30 dní od doručenia oznámenia o popretí
pohľadávky, keďže toto bolo žalobcovi podľa doručenky na č.l. 70 doručené dňa 22.2.2024.

33. Pri posudzovaní veci súd postupoval v intenciách nálezu Ústavného súdu č. k. II. ÚS 409/2013-49
z 11.9.2014, v ktorom ústavný súd vyslovil, že správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj
dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod, alebo
na určitý rozsah popretia pohľadávky znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom
rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať

prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok
popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou
incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože
to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací
prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú
skutočnostia vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne alebo

v určitej časti alebo v určitom poradí). Výklad, podľa ktorého by popretie v akomkoľvek rozsahu
(čo do dôvodu, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia) automaticky aktualizovalo prieskumnú právomoc
súdu konajúceho v incidenčnom konaní v celom rozsahu, by znamenalo podstatné znevýhodnenie
veriteľov tých pohľadávok, ktoré boli popreté čo do dôvodu a vymáhateľnosti. Z uvedeného vyplýva,
že v už prebiehajúcom incidenčnom konaní, teda po márnom uplynutí lehoty na popretie pohľadávok,

nie je možné zo strany správcu rozširovať dôvody popretia pohľadávky a na takéto popretie prihliadať.
K rovnakému záveru o možnosti konkurzného súdu preskúmavať popretú pohľadávku len z dôvodov,
ktoré boli uvedené v popieracom prejave dospel aj Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 3Obdo 70/2016
z 30.januára 2017 publikovanom v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 7/2017 pod R63/2017.

34. Medzi stranami neboli sporné skutkové tvrdenia, súdu tak zostalo sústrediť svoju pozornosť na
posúdenie právnych otázok, ktoré strany hodnotili rozdielne. Podstatným pre rozhodnutie vo veci je
tak posúdenie možnosti započítania podriadenej pohľadávky v konkurze, keďže tvrdením o zániku
prihlásenej pohľadávky žalobcu započítaním so spriaznenou (podriadenou) pohľadávkou žalovaného
v popieracom prejave vymedzil žalovaný v súlade s judikatúrou uvedenou v predchádzajúcom bode aj

predmet sporu.

35. Pravidlá pre započítanie pohľadávok v konkurze prechádzali svojim historickým vývojom, kedy napr.
zákonč.328/1991Zb.okonkurzeavyrovnaníspočiatkuzakazovalzapočítanie,kedyúčastníknadobudol
vzájomnú, inak započítateľnú, pohľadávku až po vyhlásení konkurzu a neskôr (od 1.8.2000) zakazoval

započítanie pohľadávky patriacej do konkurznej podstaty úplne. Aj pravidlá pre započítanie pohľadávok
podľa § 54 ZKR prešli istým vývojom, keď vylúčené so započítania boli najskôr pohľadávky, ktoré
vznikli úpadcovi po vyhlásení konkurzu s predkonkurznými pohľadávkami voči úpadcovi, neprihlásené
pohľadávky, pohľadávky nadobudnuté po vyhlásení konkurzu a na základe odporovateľného právneho
úkonu a neskôr od 1.1.2012 k týmto pohľadávkam pribudla pohľadávka zo zodpovednosti za nepodanie

návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka.

36. Pravidlá pre započítanie v konkurzných pomeroch môžu mať významný spôsobom dopad na
postavenie jednotlivých veriteľov v konkurze. Započítanie totiž umožňuje veriteľovi, ktorý by sa inak
uspokojoval pomerným spôsobom (v súlade s pravidlom pari passu - § 6 ZKR) s inými veriteľmi, iných

veriteľov v uspokojení svojej pohľadávky predbehnúť nielen z hľadiska časového (pred uspokojením
pohľadávky rozvrhom), ale aj z hľadiska rozsahu uspokojenia, kedy môže započítaním veriteľ dosiahnuť
nielen pomerné, ale úplné uspokojenie svojej pohľadávky. Ešte zreteľnejšie môže započítanie zasiahnuť
do poradia uspokojovania veriteľov ak konkurzná právna úprava počíta s uspokojovaním pohľadávok
veriteľov tak, že zoraďuje pohľadávky veriteľov do tried s hierarchickým poradím uspokojovania

pohľadávok (takou bola napr. úprava ZKV). V takom prípade môže dôjsť pri použití započítania aj
k tomu, že nielenže veriteľ nebude uspokojovať svoju pohľadávku pomerne s inými veriteľmi, ale bude
uspokojený prednostne a to dokonca v prípadoch, kedy by na jeho triedu pohľadávok už uspokojenie
z výťažku v rozvrhu už nevyšlo.

37.Recentnáprávnaúpravasícedeiurenezaradzujepohľadávkyprihlásenévkonkurzeauspokojované
rozvrhom do tried, de facto však dve triedy pohľadávok možno v právnej úprave nájsť. Ak sú
podriadené pohľadávky uspokojované až po uspokojení všetkých nepodriadených pohľadávok(§ 95
ods.2 ZKR), tak nám zákon fakticky normuje dve triedy pohľadávok a to triedu podriadených a triedunepodriadených pohľadávok. Možnosť započítať podriadenú pohľadávku tak spôsobuje problémy
popísané v predchádzajúcom bode.

38. Hoci sa na prvý pohľad, s ohľadom na absenciu explicitného zákazu započítania podriadenej
pohľadávky v úprave ZKR, môže zdať, že započítanie podriadenej pohľadávky v konkurze je možné, nie
je tomu tak. ZKR si pri legálnej definícii podriadených pohľadávok v § 95 ods.2 ZKR pomáha odkazom
(1a) na úpravu osobitného predpisu a to § 408a Obchodného zákonníka, ktorý v svojom odseku 6
(napriek jeho istej terminologickej nepresnosti) možnosť započítania podriadenej pohľadávky vylučuje.

Pravidlo o nemožnosti započítania podriadenej pohľadávky je tak prostredníctvom ustanovenia § 95
ods.2 ZKR potrebné aplikovať aj pre konkurznú situáciu (už len na okraj možno uviesť, že ustanovenie
§ 408a ods.1 Obchodného zákonníka pravidlá pre podriadené pohľadávky nenormuje len pre prípad
konkurzu dlžníka, ale širšie aj pre situácie, kedy je dlžník v úpadku, ale konkurz na jeho majetok ešte
nebol vyhlásený, ako aj na situácie, kedy je dlžník v likvidácii).

39. Ak v posudzovanej veci bola pohľadávka žalobcu popretá s poukazom na jej zánik započítaním,
tak s ohľadom na vyššie uvedené, súd konštatuje, že zápočet pohľadávky žalovaného proti pohľadávke
žalobcu, nebol možný a popretie pohľadávky žalovaným tak neobstojí. Súd preto žalobcom prihlásenú
a žalovaným popretú pohľadávku určil pokiaľ ide o jej právny dôvod, keď vyhodnotil popretie pohľadávky
ako nedôvodné.

40. Možno sa ešte pristaviť pri otázke, či nemožnosť započítania podriadenej pohľadávky formulovaná
v § 408a ods.6 Obchodného zákonníka spôsobila v posudzovanej veci neúčinnosť alebo neplatnosť
započítacieho prejavu. Zakotvenie nemožnosti započítania v hmotnoprávnom predpise, akým je
Obchodný zákonník, by pre porušenie zákonného zákazu evokovala skôr následok neplatnosti

započítacieho prejavu. Na druhej strane pre úpravu ZKR je ako následok porušenia nejakého zákazu
typická skôr neúčinnosť právneho úkonu ako jeho neplatnosť – možno to vidieť napr. v ustanovení § 44
ods.2 ZKR či § 114 ods.2 ZKR. Pre posúdenie tejto veci to však v konečnom dôsledku nie je podstatné,
keďže záver o tom, že popretá pohľadávka žalobcu nezanikla v dôsledku zápočtu, možno urobiť tak
či tak.

41. Žalovaný pohľadávku žalobcu poprel aj čo do výšky a vymáhateľnosti, tieto popretia však odôvodnil
len odkazom na popretie právneho dôvodu pohľadávky, súd tieto popretia preto vyhodnotil ako
nesprávne pre absenciu popieracích dôvodov a týmito popretiami sa nezaoberal. Popretie pravosti
pohľadávky nemožno stotožňovať s popretím výšky či vymáhateľnosti pohľadávky. Pre záver o tom,

či bola popretá nielen pravosť, ale aj výška, prípadne poradie pohľadávky, je určujúci obsah popretia
(jeho dôvody). Ak konkurzný veriteľ alebo správca konkurznej podstaty popiera výšku pohľadávky alebo
jej poradie, musí uviesť, aká vysoká je podľa neho prihlásená pohľadávka, prípadne aké poradie má
pohľadávka v konkurze mať; inak popretie pohľadávky nemôže vyvolať zamýšľané procesné účinky.
Popretie pravosti pohľadávky súdu v spore o určenie pravosti pohľadávky umožňuje skúmať len základ

nároku, nie však jeho výšku alebo poradie (predchádzajúce štyri vety súd citoval podľa rozsudku
Najvyššieho súdu ČR z 24. mája 2001, sp. zn. 32 Cdo 1726/98, publikovanom v českej zbierke
rozhodnutí pod č. R 76/2002).

42. Súd naopak vyhodnotil ako dôvodný popierací prejav žalovaného pokiaľ ide o poradie pohľadávky.

Niet sporu ani medzi stranami o to, že pohľadávka žalobcu je spriaznenou pohľadávkou, žalobca však
z dôvodu, že nielen na majetok žalovaného, ale aj na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz, bol
názoru, že jeho pohľadávka by mala byť uspokojovaná ako nepodriadená, keďže opačný výklad by
poškodil veriteľov prihlásených do konkurzu veriteľa. S týmto výkladom žalobcu sa súd nestotožnil,
keďže aj na majetok žalobcovho dlžníka bol vyhlásený konkurz a uspokojenie pohľadávky veriteľa ako

nepodriadeného, by zase poškodilo veriteľov prihlásených v konkurze na majetok jeho dlžníka. Súd
nenachádza v právnej úprave pravidlo, ktoré by zakotvovalo prioritu uspokojenia veriteľov v jednom
konkurze pred uspokojením veriteľov v inom konkurze. Súd preto vyhodnotil v časti popretia poradia
prihlásenej pohľadávky popierací prejav ako dôvodný a preto v časti o určenie poradia pohľadávky
žalobu zamietol (v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia lepšieho poradia svojej pohľadávky ako

„inej pohľadávky“, keďže pohľadávka má byť uspokojovaná v pradí ako podriadená pohľadávka, čo sa
odráža aj vo výroku rozsudku).43. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods.1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi
priznal v celom rozsahu aj právo na náhradu trov konania voči žalovanému, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods.2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, vyšší súdny úradník. Súd považoval žalobcu za úspešného aj napriek
čiastočnému zamietnutiu žaloby. Pohľadávka žalobcu bola popretá pokiaľ išlo o jej pravosť, výšku,
vymáhateľnosť aj poradie. Pokiaľ išlo o pravosť a výšku žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu.
V zisťovaní pohľadávky možno pozorovať istú hierarchiu, keď dôvodné popretie pravosti pohľadávky
znamená, že niet ďalej dôvod na to aby súd v incidenčnom spore riešil následne výšku či poradie

pohľadávky. V najdôležitejšej časti sporu - časti o určenie pravosti a výšky pohľadávky - bol žalobca
v celom rozsahu úspešný, preto mu bola priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.