Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125010418
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3125010418.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. 10. 2025 samosudcom JUDr. Ivom

Hlucháňom, v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D., E. XXXX/
XX, prechodne bytom B., F. XX, pre pokračujúci prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., B. bytom G. E. XXXX/XX, D., prechodne bytom B., F. XX

j e v i n n ý, ž e

- na základe telefonickej dohody uzatvorenej s poškodeným F. E. mladším v mesiaci august 2024 v
D., H. zaviazal sprostredkovať kúpu osobného motorového vozidla značky I. H. J. G., vrátane dovozu
zo zahraničia, prihlásenia a vybavenia ostatných náležitostí na území Slovenskej republiky, pričom za
týmto účelom poškodený F. E. mladší zaslal dňa 28.08.2024 zo svojho osobného účtu vedeného vo K.
L. C., M., IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na bankový účet obvineného A. B. vedený v N.,
IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX, finančné prostriedky v sume 16 000,- eur, k následnému dodaniu
osobného motorového vozidla v dohodnutej lehote 3 až 4 týždňov, ani po uplynutí tejto lehote, však

nedošlo, obvinený predmetné finančné prostriedky poškodenému nevrátil a použil ich pre svoje vlastné
potreby, čím poškodenému F. E. mladšiemu vznikla škoda v sume 16 000,- eur,

- na základe telefonickej dohody uzatvorenej s poškodeným F. E. starším v mesiaci september 2024
v G., H. zaviazal sprostredkovať kúpu osobného motorového vozidla značky K. F., vrátane dovozu zo
zahraničia, prihlásenia a vybavenia ostatných náležitostí na území Slovenskej republiky, pričom za týmto
účelom poškodený F. E. starší zaslal dňa 10.09.2024 z účtu vedeného vo K. L. C., M., IBAN: H. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, na bankový účet obvineného A. B. vedený v N., IBAN: G. XXXX XXXX XXXX

XXXX, finančné prostriedky v sume 15 000,- eur, k následnému dodaniu osobného motorového vozidla
v dohodnutej lehote 3 až 4 týždňov, ani po uplynutí tejto lehote, však nedošlo, obvinený predmetné
finančné prostriedky poškodenému nevrátil a použil ich pre svoje vlastné potreby, čím poškodenému F.
E. staršiemu vznikla škoda v sume 15 000,- eur,

čím uvedeným konaním obvinený A. B. spôsobil celkovú škodu v sume 31 000,- eur,

t e d a

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

t ý m s p á c h a lpokračujúci prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.,

a z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 213 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., § 37 písm.
m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť škodu, poškodenému F. E.
mladšiemu, narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom D., D. XX, vo výške 16 000,- Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť škodu, poškodenému F. E.
staršiemu, narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom D., D. XX, vo výške 15 000,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Trenčíne podal na menovaného obžalobu pre pokračujúci prečin sprenevery podľa

§ 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku.

Okresný súd Trenčín dňa 25. 03. 2025 vydal trestný rozkaz, ktorým trestným rozkazom menovaného
uznal vinným z uvedeného pokračujúceho prečinu, pričom proti trestnému rozkazu podal menovaný
odpor.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. 10. 2025 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b) Tr. por., teda, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu a na všetky otázky
uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal „áno“.

Nakoľko prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por.
uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania uvedeného skutku.

Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa ods. 5 prijíma, zároveň
vyhlási, že dokazovanie v rozsahu a akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná, a vykoná

dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranné opatrenia.

Súd vykonal dokazovanie k uloženému druhu trestu a jeho výmery a to oboznámením sa správami na
obžalovaného – so správou o povesti z Mesta D., oboznámením sa s výpisom z ústrednej evidencie
priestupkov MV SR, s odpisom z registra trestov, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a na základe takto

vykonaného dokazovania zistil nasledovné:

Obžalovaný z miesta bydliska je hodnotený dobre.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR mal súd za preukázané, že tento má zaznamenané

viaceré priestupky, avšak všetky na úseku dopravy, tieto boli riešené v blokovom konaní.

Obžalovaný podľa odpisu z registra trestov bol v minulosti viackrát súdne trestaný. Naposledy
rozsudkom Okresného súdu Trnava pre obdobnú trestnú činnosť a to na podmienečný trest so
skúšobnou dobou do 28. 06. 2028, takže trestnej činnosti sa dopustil v lehote podmienečného

odsúdenia, čo aj sám obžalovaný uznal s tým, že ho k tomu doviedli osobné dôvody.

Na základe takto vykonaného dokazovania a to s ohľadom na samotné vyhlásenie obžalovaného o vine
ku skutku, potom súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako pokračovací prečin sprenevery podľa §
213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., nakoľko súd mal za preukázané a to aj samotným vyhlásenímobžalovaného, že tento si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku
väčšiu škodu.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery u obžalovaných prihliadol
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, osoby obžalovaných a ich pomery, ako i možnosť ich nápravy. Súd prihliadol na to, že trest má
okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má mať

trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd mal za preukázané, že u obžalovaného boli

splnené dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., teda, že sa priznal k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a že tým, že dal vyhlásenie napomáhal na
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom v tomto prípade súdu a jednu priťažujúcu okolnosť
v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. teda, že v minulosti bol už odsúdený.

Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z trestnej sadzby až do štyroch rokov. Nakoľko
obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a celý čas ako aj v prípravnom konaní sa
trestnej činnosti doznal a túto oľutoval, dospel súd k záveru, že účel trestu ako má na mysli zákonodarca
bude v plnej miere dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby s tým,
že pri ukladaní trestu súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil

v lehote podmienečného odsúdenia za inú jeho majetkovú činnosť, kde mu bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní troch rokov a súd vychádzal pri ukladaní trestu aj z predpokladu, že tento podmienečný
trest sa mu v rámci rozhodovania o neosvedčení sa premení na nepodmienečný trest odňatia slobody
a v súčte s týmto trestom sa potom javí trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov za trest adekvátny.
Zároveň obžalovanému uložil tento trest nepodmienečne, nakoľko ho odsudzoval za skutok, ktorý

spáchal v lehote podmienečného odsúdenia.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného pre výkon trestu do nápravnovýchovného
ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko tento v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Nakoľko si poškodení uplatnili riadne a včas nárok na náhradu škody, ktorá výška nebola spochybnená,
súd v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného aj k náhrade tejto škody.

Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine
v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n áo s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).