Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. apríl 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-49C/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122499408
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Kolláriková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6122499408.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdBratislavaIVvkonanívedenomsudkyňouJUDr.NatáliouKollárikovou,vsporežalobkyne:I.

D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. 3, Bratislava, právne zastúpenej: HAVRILLA & Co. s.r.o., so sídlom Nám.
M. Benku 2, Bratislava, proti žalovanému: Wings of Nature s.r.o., so sídlom Betliarska 22, Bratislava,
IČO: 50 406 698, právne zastúpenému: JUDr. Claude Trelaj, advokát, so sídlom M.R. Štefánika 30,
Nové Zámky, o zaplatenie 10 500,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 10500,- Eur spolu s úrokom z omeškania
v sadzbe 5% p.a. zo sumy 10500,- Eur odo dňa 30.10.2022 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% vo
výške, ktorá bude určená súdom prvej inštancie samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou pôvodne doručenou dňa 08.12.2022 Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu
súdu sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 10 500 Eur
spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5% p.a. zo sumy 10500,- Eur odo dňa 30.10.2022 do zaplatenia
z titulu pôžičky ako i na náhradu trov konania.

2. Žaloba bola zdôvodnená tým, že žalobkyňa právoplatným Uznesením č.k.: XD/XXX/XXXX-XXX zo
dňa 17.08.2022, v dedičskom konaní po poručiteľovi N. D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y.
XXXX/X, Bratislava, zomrelom dňa XX.XX.XXXX (ďalej ako „poručiteľ“) zdedila pohľadávku vo výške
10 500,- Eur, ktorá vznikla z titulu dvoch hotovostných vkladov poručiteľa na účet žalovaného, č.ú.
XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v B., a.s. a to dňa 27.01.2020 vo výške 5 000,- Eur a dňa 28.01.2020
vo výške 5 500,- Eur, spolu t.j. 10 500,- Eur, pričom žalovaný dlžnú sumu nevrátil. Z dôvodu neurčenia

splatnosti pohľadávky žalobkyňa v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka vyzvala listom zo dňa
12.10.2022 žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 10 500,- Eur a to do 3 dní odo dňa
doručenia predžalobnej výzvy. Žalovaný prevzal predžalobnú výzvu dňa 26.10. 2022, avšak dlžnú sumu
neuhradil, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalovanej vznikol
nárok aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 5% p.a. z istiny odo dňa 30.10.2022
do zaplatenia. Žalobkyňa spolu so žalobou doručila na podporu svojich skutkových tvrdení nasledovné
listinné dôkazy: Uznesenie č.k.: XD/XXX/XXXX-XXX zo dňa 17.08.2022, Predžalobnú výzvu zo dňa

12.10.2022+ doručenku, podací lístok.

3. Súd žalobe v upomínacom konaní vyhovel vydaním platobného rozkazu sp.zn. 21Up 1251/2022 dňa
04.01.2023, voči ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor.4. Žalovaný v odpore (doručený súdu dňa 23.01.2023) tvrdil, že žalovaná suma nie je pohľadávkou
poručiteľa, ale vkladom vtedajšieho konateľa a spoločníka vykonaného dňa 27.01.2020 a 28.01.2020

do obchodného imania, pričom predmetný vklad bol použitý dňa 29.01.2020 na zakúpenie motorového
vozidla zn. E. W.. Uvedený vklad bol poručiteľovi kompenzovaný bezplatným užívaním tohto majetku
spoločnosti. Žalovaný taktiež uviedol, že uplatnený nárok žalobkyňou považuje za vymáhaný duplicitne,
keďže žalobkyňa naďalej bezplatne užíva majetok žalovaného, čím došlo k vyrovnaniu záväzku
konkludentným konaním strán sporu. Žalovaný v závere odporu žiadal platobný rozkaz zrušiť a vec

postúpiť na prejednanie a doplnenie dokazovania na miestne príslušný súd. K odporu žiadne listinné
dôkazy žalovaný nedoložil, odpor taktiež neobsahoval návrh na vykonanie konkrétnych dôkazov.

5.Žalobkyňavreplikepoprelatvrdeniažalovanéhotýkajúcesatituluposkytnutiafinančnýchprostriedkov
poručiteľom žalovanému z titulu vkladu vtedajšieho konateľa a spoločníka do obchodného imania
spoločnosti žalovaného, ktorý mal byť využitý dňa 29. 01. 2020 na kúpu motorového vozidla

a kompenzovaný užívaním tohto majetku spoločnosti. Na vyvrátenie tvrdenia žalovaného doložila
do konania listinný dôkaz, a to výpis z účtu žalovaného, ktorým preukazovala tvrdenie o titule
poskytnutia finančných prostriedkov poručiteľom žalovanému. K tvrdeniu žalovaného o bezplatnom
užívaní motorového zn. E. W. žalobkyňou uviedla, že užívanie motorového vozidla nie je predmetom
tohto súdneho konania. K replike doložila v texte spomínaný výpis z účtu žalovaného (čl. 29).

6. Uznesením č.k. 49C 20/2023-40 zo dňa 20.04.2023, ktoré bolo žalovanému doručené dňa
14.05.2023, bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie sa k replike žalobkyne v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia, na uvedenie ďalších skutočností a označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení,
zároveň bol v odôvodnení poučený o povinnosti uplatniť prostriedky procesnej obrany včas (§ 153 ods.1

CSP) ako i o možných následkoch nepredloženia prostriedkov procesnej obrany včas (§ 153 ods. 2
CSP).

7. Žalovaný k duplike doručenej súdu dňa 29.05.2023 vyhodnotil nárok žalobkyne za nedôvodný a
účelový. Poprel tvrdenia o existencii pohľadávky z titulu pôžičky s tvrdením, že nemá vedomosť o

uzavretí „právneho aktu“, na základe ktorého by daná pohľadávka vznikla. Mal za to, že žalobkyňa
nepreukázala existenciu spornej pohľadávky, pričom vyhodnotil, že samotná poznámka pri bankovom
prevode nezakladá žiadne práva a povinnosti. Naďalej zotrval na svojej obrane spočívajúcej v tvrdení,
že finančné prostriedky, ktoré boli vložené na účet žalovaného predstavovali vklad vtedajšieho konateľa
a spoločníka do obchodného imania spoločnosti dňa 27.01.2020 a 28.01.2020 na kúpu motorového

vozidla zn. E. W., čo je zrejmé z bankového výpisu dňa 29.01.2020. Uviedol, že daný záznam je
hneď na druhej strane výpisu doloženého žalobkyňou ( žalovaný výpis z účtu k dátumu 29.01.2020
nedoložil, dôkaz touto listinou vykonať v spore nenavrhol - žalobkyňa doložila výpis z účtu za dni od
20.01-28.01. (jednostranný) v spise - čl. 29). Tvrdil, že žalobkyňa účelovo zavádza súd a neoznamuje
všetky podstatné skutočnosti potrebné na zákonné a spravodlivé rozhodnutie súdu. Nestotožnil sa s

názorom žalobkyne, že predmetom sporu nie je užívanie motorového vozidla, keďže dané vozidlo užíval
výlučne poručiteľ až do dňa úmrtia a to 28.10.2021 a to aj v čase, keď už nebol spoločníkom ani
konateľom žalovaného, čím došlo k vyrovnaniu vložených finančných prostriedkov. Doplnil, že žalovaný
nebol v dobrej ekonomickej situácii, preto bol na základe Valného zhromaždenia zo dňa 13.03.2020
udelený súhlas všetkých spoločníkov na prevod obchodného podielu novému nadobúdateľovi vrátane

majetku a finančnej pozície, čo je uvedené aj v Zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa
01.04.2020. Mal za to, že pokiaľ by sa teda aj samotný poručiteľ rozhodol nárokovať si niečo z vložených
finančných prostriedkov, mal o tom vykonať záznam v rozhodnutí valného zhromaždenia. Poručiteľ
si nikdy neuplatnil u žalovaného nárok na vrátenie vkladu alebo prepis motorového vozidla, z toho
dôvodu ani žalovaný nepožadoval od poručiteľa alebo jeho dedičov úhradu za užívanie svojho majetku.

K predmetnému motorovému vozidlu ďalej uviedol, že je v prevádzke viac ako 3 roky od kúpy, užíval
ho poručiteľ a po jeho smrti žalobkyňa, nakoľko je motorové vozidlo nepojazdné má žalovaný za to, že
sa žalobkyňa snaží v rozpore s dobrými mravmi získať od žalovaného finančné prostriedky. Žalovaný
mal záujem odpredať predmetné motorové vozidlo za alikvotnú časť DPH rodine poručiteľa, ktorá však
finančné prostriedky podľa ich tvrdenia na odkúpenie nemala, avšak súhlasila s dohodu o bezplatnom

užívaní daného vozidla. V závere žalovaný mal za to, že by žalobkyňa mala uznať ústnu dohodu o
bezplatnom užívaní motorového vozidla, na základe ktorej dal žalovaný Plnomocenstvo na používanie
motorového vozidla dňa 21.11.2021, čím je preukázaná absencia nároku žalobkyne. V prípade, ak
žalobkyňa danú dohodu neuzná tvrdil, že sa voči nej bude domáhať vydania bezdôvodného obohateniaz dôvodu bezplatného užívania luxusného SUV (pričom nájom je cca 99 Eur/deň). Žalovaný dodal, že
ďalší postup zváži po doručení vyjadrenia žalobkyne. Žalovaný napriek poučeniu v doručenom uznesení
k duplike nedoložil žiadne listinné dôkazy, žiadne návrhy na dokazovanie neuviedol.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 02.10.2023 okrem iného dala do pozornosti, že sám
žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že „trvám na tom, že sa jedná o vklad terajšieho konateľa a
spoločníka do obchodného imania spoločnosti zo dňa 27. 01. 2020 a 28. 01. 2020..." , z čoho vyplýva, že
žalovaný nepopiera existenciu pohľadávky, ale práve naopak, uznal nárok na jej vrátenie. Mala za to, že

pokiaľ by išlo skutočne o vklad spoločníka do obchodného imania žalobcu, tak v tejto súvislosti žalovaný
nedoložil do konania žiadny relevantný dôkaz, o ktorý by opieral svoje tvrdenie, napr. zápisnicu o konaní
VZ, z ktorej by vyplývala skutočnosť, že poručiteľ sa zaviazal vložiť vklad do spoločnosti za účelom
nadobudnutia alebo zvýšenia účasti v spoločnosti. Žalobkyňa zotrvala na titule poskytnutia finančných
prostriedkov poručiteľom a to „ krátkodobej pôžičke" bývalého spoločníka do svojej vlastnej spoločnosti
a to z dôvodu nevhodnej ekonomickej situácii žalovaného, ktorá do dnešného dňa nebola vrátená

žalobkyni. Dala do pozornosti, že skutočnosť, že sa poručiteľ nerozhodol nárokovať svoju pôžičku
počas jeho života, neznamená automaticky zánik jeho záväzku. Naďalej zotrvala na argumentácii,
že žalovaným spomenuté vozidlo nemá nič spoločné s predmetom tohto sporu, resp., že žalovaný do
dnešného dňa nedoložil do konania žiadny dôkaz o tom, že spory z užívania vozidla sa majú riešiť
v tomto konaní a že si uplatňuje v tomto konaní vzájomný návrh. Zdôraznila, že žalovaný nedoložil

dohodu o užívaní motorového vozidla, ani dôkaz o tom, kto je vlastníkom ním označeného motorového
vozidla E. W., a že práve jemu vznikla pohľadávka v prebiehajúcom spore kvôli údajnému užívaniu
motorového vozidla žalobkyňou. Zdôraznila, že predmetnom sporu je pohľadávka z titulu krátkodobej
pôžičky žalovanému a nie spor týkajúci sa bezodplatného užívania motorového vozidla.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 04.04.2024, na ktoré sa dostavil predvolaný právny zástupca
žalobkyne, predvolaný žalovaný ( v čase predvolania nebol právne zastúpený) a právny zástupca
žalovaného (plná moc zo dňa 27.03.2024).

10. Medzi stranami sporu neboli sporné tvrdenia týkajúce sa a) bezhotovostného prevodu finančných

prostriedkov poručiteľom v čase, keď bol konateľom a spoločníkom žalovaného a to dvomi platbami
uskutočnenými dňa 27.01.2020 v sume 5000 Eur, 28.01.2020 v sume 5500 Eur s poznámkou pri oboch
finančných prevodoch „ vklad konateľa pôžička“, b) nevrátenia poskytnutej sumy vo výške 10 500 Eur
žalovaným poručiteľovi ani žalobkyni c) doručenia výzvy žalovanému na úhradu žalovanej sumy dňa
26.10.2022. Zároveň nebolo sporným, že žalobkyňa je dedičkou poručiteľa a v zmysle Uznesenia

Okresného súdu Bratislava I č.k. 4D XXX/XXXX-XXX zo dňa 17.08.2022, právoplatného dňa 17.08.2022
nadobudla pohľadávku voči žalovanému (čl. 10 v spise).

11. Súd vo veci vykonal na pojednávaní dňa 04.04.2024 dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré boli
v konaní doložené riadne a včas žalobcom, žalovanému boli doručené, neboli ním spochybnené čo

do obsahu a pravosti (vykonanie dokazovania v zmysle § 204 CSP veta za ; ) a to: Uznesením
Okresného súdu Bratislava I č.k. XD/XXX/XXXX-XXX vo veci prejednania dedičstva poručiteľa N. D.,
zomr. XX.XX.XXXX čl. 7-11, Predžalobnou výzvou a výzvou na stretnutie adresovanou žalovanému zo
dňa 12.10.2022 + doručenkou zo dňa 26.10.2022 čl. 12, Podacím lístkom čl. 13, Listinou označenou -
SledovaniezásielkycezSlovenskúpoštučl.14,Výpisom zúčtužalovanéhočl.29(jednostrannálistina).

12. Súd zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a po starostlivom prihliadnutí
na všetko, čo počas konania vyšlo najavo zistil nasledovný skutkový stav veci.

13.Uznesením OkresnéhosúduBratislavaIč.k. XD/XXX/XXXX-XXX zodňa17.08.2022,právoplatným

dňa 17.08.2022 mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v predmetnom spore, ktorá
ako dedička po poručiteľovi nadobudla pohľadávku voči žalovanému. Z odôvodnenia uznesenia (ods.
4) vyplýva, že notár vyzval žalovaného, aby sa k prihlásenej pohľadávke dedičov voči žalovanému v
sume 10 500 Eur vyjadril, pričom notár uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa
nejedná o pohľadávku poručiteľa voči žalovanému.

14. Zo zhodných skutkových tvrdení ako i výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že na účet žalovaného
boli dňa 27.01.2020 a dňa 28.01.2020 prijaté platby od poručiteľa v celkovej sume 10 500 Eur, čím mal
súd preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v spore. Zároveň z doloženého výpisu z účtužalovaného vyplýva, že v konaní bola doložená strana 3/4 výpisu za obdobie 01.01.2020-31.01.2020
(jednostranná), pričom pri prijatej platbe z 27.01.2020 od poručiteľa je uvedená poznámka „vklad
konatela pozicka“, rovnaká poznámka je uvedená i pri prijatej platbe z 28.01.2020 vo výške 5 500 Eur. V

doloženom výpise z účtu transakcie uskutočnené dňa 29.01.2020 uvedené nie sú (výpis z účtu obsahuje
pohyb na účte po prijatú platbu dňa 28.01.2020).

15. Výzvou označenou ako Predžalobná výzva a výzva na stretnutie zo dňa 12.10.2022 bol žalovaný
vyzvaný na úhradu žalovanej istiny v lehote 3 dní odo dňa doručenia výzvy, z pripojenej doručenky

vyplýva doručenie do vlastných rúk dňa 26.10.2022. Nebolo sporným tvrdenie žalobkyne o neuhradení
dlžnej sumy žalovaným ani sčasti.

16. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní doplnil argumentáciu s poukazom na ods. 4 Uznesenia
Okresného súdu Bratislava I č.k. XD/XXX/XXXX-XXX zo dňa 17.08.2022, z ktorého vyplýva, že notár
písomne vyzval žalovaného, aby sa písomne vyjadril k pohľadávke dedičov voči žalovanému a zároveň

uviedol, že z vykonaného dokazovania v priebehu dedičského konania nevyplynulo, že pohľadávka,
ktorá je predmetom tohto konania nie je pohľadávkou poručiteľa voči žalovanému. Poukázal i na
prípustnosť odvolania voči danému uzneseniu, ktoré podané nebolo, a tak nadobudlo rozhodnutie
právoplatnosť dňa 17.8.2022.

17. Právny zástupca žalovaného zdôraznil, že vzhľadom na zásadu rovnakého prístupu zohľadnenia
dôkazov, pokiaľ súd z výpisu z účtu žalovaného má za preukázané, že existovala ústna zmluva o
pôžičke, je nutné rovnako veriť aj tomu tvrdeniu žalovaného, že existovala platná dohoda aj keď
ústnou formou ohľadom užívania a zakúpenia motorového vozidla E. W. (dôkaz platobný príkaz z
29.01.2020 v nečitateľnej forme, v podobe nahliadnutia do mobilného telefónu predkladal žalovaný na

pojednávaní), tak ako žalovaný tvrdil v odpore a vo vyjadreniach. Zároveň vzniesol námietku premlčania
voči celému uplatnenému nároku pre prípad, ak by súd nadobudol pochybnosť o existencii zmluvy o
pôžičke. Zdôraznil, že následne by nárok vychádzal z titulu bezdôvodného obohatenia, ku ktorému
prišlo dňa 27.1.2020 a dňa 28.1.2020, pričom premlčacia doba začala plynúť deň po uskutočnení
predmetných vkladov, a teda uplynula pri sume 5000,- Eur dňa 28.1.2022 a pri sume 5500,- Eur dňa

29.1.2022. Dôvodil, že lehota nebola prerušená ani prihlásením týchto súm do dedičstva, keďže notár
ako súdny komisár v dedičskom konaní nenahrádza funkciu uplatnenia nároku na súde. Ku konaniu
žalovaného v priebehu dedičského konania uviedol, že žalovaný bol v kontakte so žalobkyňou, ktorá
mala záujem naďalej pokračovať v užívaní motorového vozidla a ktorá zároveň mala vedomosť o
dohodách, na ktoré žalovaný vo svojich písomných podaniach odkazoval (PZ žalovaného predložil na

pojednávaní Splnomocnenie na užívanie MV z 21.11.2021) Zdôraznil, že až do skončenia dedičského
konania prebiehala komunikácia medzi stranami sporu, pričom žalobkyňa žalovanému tvrdila, že v
prípade, ak bude do dedičského konania nejaké doklady zasielať iba tým zbytočne predĺži dané konanie.
Žalovaný mal záujem motorové vozidlo previesť do vlastníctva žalobkyne, avšak z dôvodu vylúčenia
daného vozidla z majetku žalovaného, bolo nevyhnutné dať vozidlo ohodnotiť, čo učinila žalobkyňa

(listinný dôkaz z 20.12.2022 predložil PZ žalovaného na pojednávaní), následne z dôvodu nepojazdnosti
vozidla sa žalobkyňa začala domáhať zaplatenia sumy 10 500 Eur. Právny zástupca žalovaného
predkladalsúdupočassvojhoprednesulistinnédôkazy,ktorýmipreukazovalpraxporučiteľaspočívajúcu
v uvádzaní poznámok pri zasielaní finančných prostriedkov z účtu žalovaného na účet poručiteľa,
ktoré mali slúžiť iba na možnosť zaúčtovania (podklad účtovníčke), avšak poznámky pri prevodoch sa

nezhodovali s realitou, keďže malo ísť o vymyslené transakcie. Naviac uviedol, že v 06/2020, t.j. v
období, keď už poručiteľ nebol spoločníkom a konateľom žalovaného si konateľ žalovaného a poručiteľ
navzájom vykázali všetky záväzky a pohľadávky, ktoré voči sebe mali, pričom dlh žalovaného voči
poručiteľovi predstavoval sumu 250,- Eur, ktorú s poznámkou vyrovnanie pôžičky poručiteľovi aj uhradil,
čim boli vzájomné záväzky vyrovnané. Žalovaný mal za to, že z predložených výpisov z účtu v počte

17 ks (na pojednávaní dňa 04.04.2024) vyplýva, že poručiteľ si z účtu žalovaného previedol na svoj
účet celkovo sumu 4 090 Eur (vrátane vrátenej sumy 250,- Eur) dané skutkové tvrdenie zdôvodňoval
práve uvádzaným nepravdivých poznámok pri prevodoch na účet poručiteľa (napr. nájom C., Y., odmena
konateľa - v čase, keď už nebol poručiteľ konateľom), na základe uvedeného navrhol, aby súd minimálne
sumu 4090 Eur odpočítal od žalovanej istiny.

18. Právny zástupca žalobkyne vo svojom záverečnom prednese zdôraznil, že žalovaný poukazoval
na rôzne skutočnosti a vzťahy nesúvisiace s týmto konaním, pričom nepreukázal údajné využitie
poskytnutých finančných prostriedkov na kúpu a následne využívanie predmetu kúpy zo stranyporučiteľa a žalobkyne. K predloženému platobnému príkazu uviedol, že daný dôkaz nie je možné
ani vykonať pre jeho nečitateľnosť, predložené splnomocnenie na používanie motorového vozidla nie
je splnomocniteľom podpísané a predložené výpisy z účtu vrátenie pôžičky žalovaným nepreukazujú,

keďže v referenciách týchto platieb sa uvádzajú úplne iné skutočnosti. Naviac z daných platieb nie
je zrejmé, kto tieto prevody vykonával a na koho konkrétny účet boli platby poukázané, čím nie je
preukázaná žiadna vzájomná súvislosť s poskytnutou pôžičkou. K vznesenej námietke premlčania
dal do pozornosti, že žalobkyňa nadobudla vedomosť o existencii pohľadávky až z uznesenia zo dňa
17.8.2022 a teda žaloba bola podaná včas, a to v subjektívnej lehote a taktiež aj v objektívnej lehote,

ktorá je 3-ročná.

19. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní po tom, čo súd uplatnil sudcovskú koncentráciu
namietal spôsob uplatnenia zásady koncentrácie konania tým, že dané listinné dôkazy mal žalovaný
so sebou už v pojednávacej miestnosti a pred začatím pojednávania ich nestihol predložiť z dôvodu
procesného postup. Zároveň poukázal na zásadu rovnakého hodnotenia dôkazov a to hlavne v súvislosti

s hodnotením dohody a kompenzácie poručiteľa a žalovaného, ktoré boli konkludentne prijímané aj
keď boli uzatvárané iba v ústnej podobe, pričom pokiaľ súd pri hodnotení na tieto nebude prihliadať,
nie je možné brať do úvahy, a vyhodnotiť existenciu zmluvy o pôžičke za preukázanú. Opakovane
dôvodil premlčaním uplatneného nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, z ktorého nárok sa mal
uplatniť do 2 rokov pričom zdôraznil, že žalobkyňa mala vedomosť o danej pohľadávke už v čase, keď

ju prihlasovala do dedičského konania ako aktívum, teda sa o nej dozvedela skôr ako z rozhodnutia
vydaného v dedičskom konaní. Dal do pozornosti, že platby, na ktoré poukazoval vo svojom prednese
boli vykonané v prospech účtu, z ktorého boli vykonané platby dňa 27.1. a 28.1.2020, ktorých vrátenie
je predmetom tohto sporu.

20. Súd v zmysle ust. § 153 ods. 2 CSP neprihliadol na listinné dôkazy doložené žalovaným v deň
pojednávania dňa 04.04.2024 (pre úplnosť súd uvádza, že nebolo rozhodujúce, či by predmetné
listinné dôkazy predložil súdu bezprostredne po vstupe do pojednávacej miestnosti alebo po otvorení
pojednávania).

21. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu
nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v
určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je
vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia
procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony

strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a prostriedky
procesnej obrany (§ 149). Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné
procesnoprávne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu
porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia
sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky

procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony
nesmú viesť k prieťahom v konaní (článok 5). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k
rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné
úkony vykonávali včas. (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič
M. a kol. Civilný sporový poriadok Komentár Praha: C.H.Beck, 2016, s. 577)

22. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro
vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia
alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného
pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Strana sporu má procesnú povinnosť

predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu
všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). V prípade porušenia
povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas môže nastúpiť
sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3, prípadne však aj iné právne následky. Napr. omeškanie
s predložením prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže spôsobiť vznik

zavinených trov konania (§ 256 ods. 2) a povinnosť ich náhrady, prípadne môže byť dôvodom na
nepriznanie náhrady trov konania (§ 257). (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S.,
Bajánková J., Tomašovič M. a kol. Civilný sporový poriadok Komentár Praha: C.H.Beck, 2016, s. 578)23. Žalovanému bolo Uznesenie č.k. 49C 20/2023-40 zo dňa 20.04.2023 doručené dňa 14.05.2023,
najneskôr od daného dňa mal žalovaný vedomosť o tom, že v prípade nepredloženia prostriedkov
procesnej obrany včas, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo

vykonanie ďalších úkonov súdu (napríklad doplnenie dokazovania) na ne súd nemusí prihliadať. Súd
v priebehu pojednávania vyzýval právneho zástupcu žalovaného na uvedenie dôvodov pri jednotlivých
predkladaných listinných dôkazoch, ktoré viedli k tomu, že ich žalovaný nemohol predložiť včas, pričom
žiaden relevantný dôvod súdu poskytnutý nebol, naviac z obsahu predkladaných listinných dôkazov je
zrejmé, že nimi žalovaný disponoval minimálne už v čase podania odporu. Je potrebné prihliadnuť i na

samotný prednes právneho zástupcu žalovaného, ktorý uvádzal, že strany sporu komunikovali spolu už
v priebehu dedičského konania, t.j. vedomosť o uplatnení si pohľadávky dedičov voči žalovanému mal
žalovaný už pred podaním žaloby, čo vyplýva i z Uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. XD/XXX/
XXXX-XXX ods. 4, v ktorom je spomínaná výzva na vyjadrenie sa k prihlásenej pohľadávke. Žalovaný
spoliehajúc sa na komunikáciu so žalobkyňou svoju nečinnosť čo do bránenia sa voči uplatnenej
pohľadávke mal ukončiť už po doručení platobného rozkazu, resp. po doručení vyššie uvedeného

uznesenia (ktoré mu bolo doručené spolu s replikou). Nič žalovanému nebránilo navrhovať vykonanie
dôkazov, doložiť dôkazy na podporu svojich skutkových tvrdení, uplatniť si i ďalšie prostriedky procesnej
obrany (napr. hmotnoprávnu námietku premlčania) včas. Je potrebné pre úplnosť dodať, že žalovaný
je právnickou osobou, t.j. nevystupuje v spore ako slabšia strana, v prípade ktorej súd môže vykonať
a aj bez návrhu zaobstarať aj tie dôkazy, ktoré slabšia strana - spotrebiteľ nenavrhne, takýto postup v

danom spore by bol neprípustný.

24. Žalovaný prvýkrát doložil súdu na podporu svojich tvrdení dôkazy na pojednávaní dňa 04.04.2024,
pričom nič mu nebránilo predložiť dané dôkazy včas. V prípade, ak by súd zvolil procesný postup ,
ktorý by viedol k ospravedlneniu daného konania žalovaného, bol by potrebný ďalší procesný úkon

a to v podobe vykonania ďalšieho dokazovania ako i nariadenie ďalšieho pojednávania (vzhľadom
na rozsah doplnených listinných dôkazov, doplnenie procesnej obrany, uplatnenie hmotnoprávnej
námietky atď), princíp hospodárnosti konania ako i vedenia konania bez prieťahov by tak neboli
naplnené. Súd s poukazom na § 153 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 149 CSP na návrhy na vykonanie
dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalovaným na pojednávaní neprihliadol. Rovnako mal

za to, že i hmotnoprávna námietka (námietka premlčania) nebola uplatnená včas a nebolo možné na
ňu prihliadnuť.

25. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

26. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o: a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní),
b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a d) určení času vrátenia. Predmetom
zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom

občianskoprávnych vzťahov. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto
zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Keďže táto zmluva je reálnou
zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom
dlžníkovi.

27. Z vykonaného dokazovania s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo súd mal za
preukázané reálne odovzdanie sumy pôžičky vo výške 10 500 Eur zo strany poručiteľa žalovanému
uskutočnené dvomi bezhotovostnými platbami, ktoré žalovaný prijal ako platby na svoj účet dňa
27.01.2020 vo výške 5 000 Eur a dňa 28.01.2020 vo výške 5 500 Eur, pri oboch platbách poručiteľ zadal
informáciu pre prijímateľa „vklad konatela pozicka“. Žalovaný sumu vo výške 10 500 Eur poručiteľovi

nevrátil. V konaní žalovaný neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania titulu prevodu
finančných prostriedkov vo výške 10 500 Eur ako vkladov poručiteľa v postavení spoločníka na zvýšenie
základného imania žalovaného. K danému skutkovému tvrdeniu žalovaný v priebehu celého konania
neprodukoval a nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy (a to ani následne na pojednávaní dňa 04.04.2024),
pričom je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že práve právny úkon spojený so zvýšením základného

imania s.r.o. je viazaný na viacero právnych úkonov vyžadujúcich písomnú formu ( napr. rozhodnutie
spoločnosti o zvýšení základného imania podľa § 125 ods. 1 písm. e) Obchodného zákonníka, ďalej
podľa § 142 a nasl. Obchodného zákonníka, potvrdenie o prevzatí záväzku, vyhlásenie konateľa o
splatení nového vkladu do spoločnosti , návrh na zápis zvýšeného základného imania do obchodnéhoregistra a následná zmena výšky základného imania vo výpise z obchodného registra žalovaného ),
pričom naopak pri zmluve o pôžičke zákon písomnú formu nevyžaduje. Žalovaný v konaní tvrdil, že k
splneniu záväzku medzi stranami sporu došlo bezodplatným užívaním majetku žalovaného poručiteľom

a následne žalobkyňou. K danému súd uvádza, že zákon stranám ukladá povinnosť nielen tvrdiť,
ale i preukázať tvrdené skutočnosti. Žalovaný včas a riadne nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení,
nepreukázal vlastnícke právo žalovaného k predmetnému vozidlu, užívanie daného vozidla bezodplatne
poručiteľom, následne žalobkyňou, ústnu dohodu o splnení záväzku žalovaného užívaním vozidla
poručiteľom, následne žalobkyňou (nenavrhol ani len výsluch žalovaného k tvrdeným skutočnostiam),

t.j. dôkazné bremeno neuniesol. Na listinné dôkazy, ktoré žalovaný k preukázaniu tvrdenia o prevodoch
finančných prostriedkov na účet poručiteľa z účtu žalovaného, ktoré žiadal zohľadniť pri výške dlžnej
sumy, v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia neprihliadol.

28. Zároveň nebolo v konaní zo strany žalovaného preukázané tvrdenie o nepravdivých referenciách pri
platbách poručiteľa zo dňa 27.01.2020 a dňa 28.01.2020, naopak súd dané vyhodnotil ako prejav vôle

poručiteľa identifikovať dané platby titulom poskytnutej pôžičky za účelom ich evidencie/zaúčtovania v
účtovníctve žalovaného. Neuniklo pozornosti súdu, že poručiteľ uviedol v poznámke k svojej osobe údaj
konateľ nie údaj spoločník. Poručiteľ ako konateľ mal možnosť ako i iná osoba poskytnúť žalovanému
pôžičku z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie žalovaného, čo zhodne tvrdili obe strany sporu, nebolo
rozhodujúce ako žalovaný následne finančné prostriedky použil. Jednoznačne súd uzavrel, že v danom

prípade boli poskytnuté finančné prostriedky žalovanému zo strany poručiteľa ako pôžička, nie ako vklad
spoločníka/konateľa na zvýšenie základného imania žalovaného. Nakoľko nebola dojednaná splatnosť
pôžičky v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka bol žalovaný ako dlžník vyzvaný na úhradu dlhu
v lehote do 3 dní od prevzatia výzvy, výzvu prevzal dňa 26.10.2022 v lehote do 29.10.2022 žalovanú
istinu neuhradil ani sčasti.

29.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
30. Podľa § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom , má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť , ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Keďže žalovaný svoj dlh včas a riadne neuhradil, vznikol žalobkyni nárok požadovať od žalovaného
ako dlžníka popri plnení istiny i úroky z omeškania, nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného

dlhu. Na úhradu dlžnej sumy bol žalovaný vyzvaný doručením výzvy dňa 26.10.2022 a to v lehote 3 dní
(t.j. do dňa 29.10.2022). V čase vzniku omeškania žalovaného bola základná úroková sadzba určená
ECB 0,00%, na základe uvedeného, súd priznal žalobkyni k istine vo výške 10 500,- Eur zákonný úrok
z omeškania v sadzbe 5,00% p.a. odo dňa 30.10.2022 (nasledujúci deň po dni, kedy malo dôjsť k
plneniu) až do zaplatenia, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

33. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru,
že nárok uplatnený žalobkyňou v tomto spore je skutkovo i právne opodstatnený, a preto žalobe v celom
rozsahu vyhovel.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. V súlade s § 255 ods. 1 CSP súd posúdil výsledok sporu a úspešnej žalobkyni priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu jej procesného úspechu t.j. v celom rozsahu
(100%).37. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko

z 19. februára 1998).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (Mestský súd Bratislava IV), odvolanie sa podáva v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.