Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. október 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 35Pc/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125206004
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Širilová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3125206004.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Širilovou v právnej veci navrhovateľky: A. B.,

nar.XX.XX.XXXX,štátnaobčiankaSR,trvalebytomC.XXX,t.č.D.XXX/XX-XX,E.F.,právnezastúpená
JUDr. Tomášom Sninčákom, PhD., LLM, advokátom so sídlom Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava –
mestská časť Staré Mesto, IČO 52233774, proti povinnému platiť výživné: G. H. I., nar. XX.XX.XXXX,
štátny občan SR, trvale bytom C. XXX, právne zastúpený Martin Pavle s. r. o., so sídlom Pribinova 4, 811
09 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO 36860450, o návrhu na určenie príspevku na rozvedenú
manželku, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľky s a v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Navrhovateľka je povinná nahradiť povinnému platiť výživné náhradu trov konania vo výške 2.587,88
eur k rukám právneho zástupcu povinného platiť výživné: Martin Pavle s.r.o., so sídlom Pribinova 4, 811
09 Bratislava, IČO 36860450, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnená na výživné sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.05.2025 domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnému platiť výživné povinnosť prispievať na jej výživu sumou
2.000,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to od 01.05.2025. Zároveň si uplatnila
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoj návrh odôvodnila poukazom na § 72 ods.

1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon
o rodine“). V návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 35P/1/2024 zo dňa
18.03.2024 bolo rozvedené jej manželstvo s povinným. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 03.04.2024. Manželstvo uzatvorili v roku XXXX. Od začiatku spoločného fungovania
mali rozdelené úlohy tak, že navrhovateľka zabezpečovala chod domácnosti a potreby rodiny, financie
zabezpečoval povinný. Počas manželstva mala oprávnená uzatvorený pracovný pomer s H. H. I. J., IČO
XXXXXXXX.Vrámcitohtopracovnéhopomerumalamzdovépodmienkynastavenénaminimálnumzdu.

Po rozvode manželstva povinný s oprávnenou pracovný pomer ukončil výpoveďou dňa 31.08.2024.
Hlavnou pracovnou náplňou boli najmä administratívne práce, nakoľko sa jej zdravotný stav zhoršoval
(problémy s chrbticou a s kĺbmi) a teda nebola schopná vykonávať fyzicky náročnú prácu. Čo sa
týka ich spoločného fungovania a hospodárenia počas manželstva, tak vzhľadom na to, že mala
minimálnu mzdu, ktoré reflektovala skutočnosť, že nebola schopná vykonávať fyzicky náročnejšie úlohy,
z tejto nevedela pokrývať všetky potreby rodiny. Keď potrebovala peniaze, tak požiadala povinného,
ktorý disponoval celým spoločným majetkom, aby jej ich dal a z toho robila nákupy a zabezpečovala

všetky potreby rodiny, pričom išlo o peňažné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. V čase, kedy boli s povinným ešte manžela, tak ich bežný mesačný rozpočet sa pohyboval
vo výške viac ako cca 5.000,- eur. Uvedenú skutočnosť deklaroval povinný priamo do zápisnice v rámci
výsluchu na rozvodovom konaní pred Okresným súdom Trenčín, sp. zn. 35P/1/2024. Po ukončenímanželstva všetky prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ostali v dispozícii
povinného. Odmietol oprávnenej akokoľvek prispieť na jej potreby a všetko podmieňoval vyporiadaním
bezpodielového spoluvlastníctva, kedy jej navrhoval rôzne pre neho vyhovujúce varianty. Pri týchto

návrhoch zneužíval skutočnosť, že oprávnená ostala bez prostriedkov a všetky financie nadobudnuté
počas manželstva zostali v jeho dispozícii. Po rozvode sa oprávnená snažila zabezpečiť si svoje potreby
a zamestnala som sa v spoločnosti J. D. K., H., IČO XXXXXXXX, kde pracovala do 30.04.2025,
kedy bola prepustená v rámci skúšobnej doby. Aj v tejto práci vykonávala prevažne administratívne
úlohy. Dôvod prepustenia zamestnávateľ neuviedol. Aktuálne si oprávnená hľadá novú prácu, zatiaľ

bezúspešne. Vzhľadom na jej vek a zdravotný stav je nájdenie si zamestnania obtiažne. V kontexte
uvedeného si momentálne oprávnená neni schopná samostatne zabezpečiť všetky svoje potreby,
napriek tomu, že má nárok na prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve, ktorými však disponuje
výlučne povinný. Jej finančnú situáciu zhoršuje aj skutočnosť, že s povinným stále nemajú vyporiadané
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Taktiež bola oprávnená nútená riešiť bytovú otázku, kedy sa
musela odsťahovať zo spoločnej domácnosti, z domu v Borčiciach, v ktorom spolu s povinným počas

manželstvabývali.Aktuálnetampovinnýžijesosvojounovoupartnerkou/manželkou,takžejeoprávnená
nútená bývať v byte svojej matky, ktorej prispieva na nájomné vo výške 300,- eur. Povinný tak užíva
ich spoločný majetok bez toho, aby oprávnenej poskytoval akúkoľvek kompenzáciu za nadužívanie
spoločnej veci. V súčasnosti oprávnená neni schopná pokryť svoje základné náklady bez pomoci
povinného. Oprávnená ďalej dôvodila, že povinný disponuje nepomerným príjmom v porovnaní s tým, čo

ona dosahovala v zamestnaní, navyše v súčasnosti je nezamestnaná a nemá ani finančné prostriedky
na pokrytie základných potrieb. Jej priemerné mesačné osobné výdavky sú: strava – 300,- eur, nájom
– 300,- eur, drogéria – 200,- eur, lieky / vitamíny – 100,- eur, PHM – 150,- eur, t. j. spolu 1.050,-
eur. Uvedené výdavky neobsahujú sumu, ktorú by mala platiť za pravidelné lekárske ošetrenia a
fyzioterapeuta súvisiace s jej diagnózami, týkajúcimi sa bolestí chrbtice a kĺbov. Ide o finančne vysokú

položku, takže momentálne je oprávnená nútená tieto ošetrenia absolvovať len v prípade, pokiaľ jej
ostanú nejaké finančné prostriedky po uhradení ostatných nevyhnutných výdavkov ako je bývanie
a strava. V tejto súvislosti sa domáha určenia príspevku na rozvedeného manžela vo výške 2.000,-
eur nakoľko ide o sumu, ktorou by si dočasne dokázala pokryť všetky svoje potreby aj s ohľadom na
jej zdravotný stav a nemožnosť zamestnať sa kvôli svojmu veku. Záverom doplnila, že má strednú

školu s maturitou so zameraním v odbore strojárstvo, čo vzhľadom na jej vek sťažuje jej zaradenie do
pracovného života. Uviedla, že trpí zdravotným problémami – bolesti chrbtice, problémy s kĺbami, čo
znemožňuje výkon fyzickej práce, a teda svoje nadobudnuté vzdelanie (v ktorom roky nepracovala)
nevie využiť vzhľadom na nemožnosť výkonu namáhavej práce.

2. Oprávnená k návrhu pripojila listinné dôkazy, a to rozsudok Okresného súdu Trenčín č.
k. 35P/1/2024-109 zo dňa 18.03.2024, výpoveď zamestnávateľa zo dňa 31.08.2024, oznámenie
o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 28.04.2025, príklady ponúkaných produktov
povinného.

3. Povinný k podanému návrhu predložil súdu dňa 12.09.2025 svoje písomné vyjadrenie. Podaný návrh
oprávnenejpovažovalzanedôvodný,predčasnýaneprimeraný.Navrhol,abysúdnávrhvcelomrozsahu
zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V prvom rade namietal, že
oprávnená je schopná sama sa živiť. Rozporoval jej tvrdenie, že nie je schopná vykonávať prácu
z dôvodu zdravotného stavu. Oprávnená nepredložila žiadny dôkaz o neschopnosti pracovať. Podľa

zistení povinného býva oprávnená v regióne s veľmi nízkou nezamestnanosťou, kde je evidovaných viac
než tisíc pracovných ponúk pre uchádzačov s jej vzdelaním. Oprávnená ani netvrdila, že by sa pokúsila
nájsť si nové zamestnanie. Ďalj povinný poukázal na skutočnosť, že oprávnená počas konania o rozvod
na pojednávaní dňa 18.03.2024 uviedla, že si privyrábala ako promotérka 600 – 800,- eur mesačne, čo
dokazuje jej schopnosť pracovať. Podľa informácií povinného je oprávnená od septembra 2025 dokonca

zamestnaná, čo by znamenalo, že je schopná zabezpečiť si vlastný príjem. Ak oprávnená pracuje a
zároveň žiada príspevok vo výške 2.000,- eur mesačne, ide o požiadavku neprimeranú a v rozpore
s dobrými mravmi. Oprávnená tiež nepreukázala, že by jej zdravotný stav alebo iné okolnosti objektívne
bránili v zamestnaní. Povinný následne poukázal na to, že sám zabezpečuje výživu ich spoločných detí
a uhrádza všetky spoločné záväzky, vrátane mesačnej splátky hypotéky vo výške približne 1.700,- eur,

ako aj nákladov na chod spoločného rodinného domu. Oprávnená mu s úhradou týchto nákladov nijako
nepomáha. Povinný má záujem o dohodu pri vyporiadaní spoločného majetku, avšak oprávnená svojím
nestálympostojomastriedanímprávnychzástupcovkomplikovaladosiahnutiedohody.Podľapovinného
príčinu rozvratu manželstva zapríčinila oprávnená svojou neverou a opustením spoločnej domácnosti.Odsťahovala sa k novému partnerovi, pričom dve spoločné deti nechala u povinného a nepodieľala
sa na ich finančnom zabezpečení. Povinný sa snažil o obnovenie manželstva, no oprávnená odmietla
jeho pokusy a reagovala podráždene, s dôrazom na majetkové požiadavky. Starostlivosť oprávnenej

o deti je v súčasnosti podľa povinného len sporadická, na ich výživu neprispieva. Oprávnená svojím
správanímkpovinnémuajkdeťomkonalavrozporesdobrýmimravmi.Povinnýpretopovažujepriznanie
príspevku v jej prospech za neprimerané aj z morálneho hľadiska. Ďalej uviedol, že o návrhu sa dozvedel
až doručením súdneho predvolania. Oprávnená sa predtým vôbec nepokúsila o dohodu s povinným,
hoci tak mohla urobiť. Povinný preto považuje návrh za predčasný, keďže nebol splnený predpoklad

predchádzajúceho pokusu o dohodu medzi bývalými manželmi. Okrem uvedených námietok povinný
považuje príspevok vo výške 2.000,- eur mesačne za neprimeraný vzhľadom na potreby oprávnenej
a jeho finančné záväzky. Jeho mesačný príjem je približne 5.000,- eur, no sám hradí vysoké výdavky
spojené so spoločným majetkom, splátkami úveru a výživou detí. Povinný mesačne spláca hypotéku
vo výške 1.644,- eur, poistku 122,- eur, energie a ďalšie výdavky spojené s prevádzkou domácnosti.
Okrem toho uhrádza náklady na školné, ubytovanie a záujmové aktivity spoločných detí. Tieto výdavky

v celkovej výške niekoľko tisíc eur mesačne znáša výlučne on. Tým, že povinný platí aj časť záväzkov,
ktoré by mala znášať oprávnená, jej fakticky prispieva na životné potreby. Napríklad polovica mesačnej
splátky hypotéky predstavuje 822,- eur, bez úhrady ktorej by neexistoval spoločný majetok v forme
rodinného domu, ktorého je navrhovateľka vlastníčkou. Povinný nijako nebráni oprávnenej v užívaní
spoločného majetku, avšak oprávnená sama prejavila nezáujem o spoločné bývanie. Povinný tiež po

rozvode hradil niektoré výdavky oprávnenej (napr. stomatologické ošetrenie) a poskytol jej motorové
vozidlo na osobné účely. Navrhovateľka sa podľa povinného snaží o dorovnanie životnej úrovne, na
čo ale nemá zákonný nárok, čo potvrdzuje aj súdna prax. Povinný záverom uviedol, že vzhľadom na
skutkový a právny stav v tunajšom konaní je odôvodnená aplikácia § 54 a § 55 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CMP“) na priznanie náhrady trov v prospech

povinného voči navrhovateľke, nakoľko samotný návrh je celkom zjavne nedôvodný, a teda zbytočne
zaťažuje justičný systém a povinného. Návrh bol podaný predčasne bez toho, že by sa navrhovateľka
čo i len pokúsila dohodnúť s povinným. Podľa povinného vzhľadom na skutkový a právny stav veci
rozhodne neexistuje také zákonné ustanovenie, o ktoré by odôvodňovalo priznanie nároku na náhradu
trov konania navrhovateľke, hoci o to navrhovateľka v návrhu žiada.

4. Povinný k vyjadreniu pripojil listinné dôkazy, a to nezamestnanosť v regióne okresu Ilava, v období
júl 2025, spracované Inštitútom zamestnanosti, informácia od Úradu práce, sociálnych veci a rodiny
Trenčín zo dňa 27.08.2025 o aktuálnom množstve evidovaných pracovných ponúk pre záujemcov o
zamestnanie so stredoškolským vzdelaním s maturitou a k nej priložené Použité klasifikácie a číselníky v

mesačnej štatistike, zápisnica z pojednávania zo dňa 18.03.2024, vo veci sp. zn. 35P/1/2024, žiadosť o
rozvod zo dňa 27.12.2023, SMS komunikácia medzi účastníkmi z augusta 2023, rodné listy spoločných
detí – F. B. a H. B., zmluva o splátkovom úvere zo dňa 23.04.2020 (spoločná hypotéka), sobášny list
– manželstvo povinného so súčasnou manželkou, výplatné pásky manželky za obdobie od mája do
júla 2025, výpisy z bežného účtu povinného za mesiace máj a jún 2025, súpis nákladov na nákupy

s pokladničnými dokladmi (náklady platené v hotovosti) a výpismi z účtu súčasnej manželky (náklady
platené platobnou kartou), týkajúce sa zabezpečenia chodu domácnosti za mesiace máj a jún 2025,
prehľad platieb bankovými prevodmi synovi H. B. za obdobie od septembra 2024 do augusta 2025.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 06.10.2025, ktoré uskutočnil v prítomnosti

účastníkov konania vrátane ich právnych zástupcov. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov,
oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými na pojednávaní, ako aj
nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to návrh vrátane príloh, odpoveď ÚPSVaR Trenčín z 08.08.2025,
potvrdenie o výške príjmu navrhovateľky za obdobie 12/2024 a 01/2025 u zamestnávateľa F. F. G., K.,
vyjadrenie povinného zo dňa 11.09.2025 vrátane príloh, potvrdenie o príjme povinného platiť výživné,

pričom zistil tento skutočný stav:

6. Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súdu vyplynulo, že v súčasnosti žije v byte, ktorý patrí jej
matke. Do tohto bytu sa presťahovala spoločne s priateľom, s ktorým je však v súčasnosti rozídená,
a to od 02.06.2025, avšak stretávajú sa. Matka oprávnenej je dôchodkyňa a žije striedavo v ČR a

na Slovensku. Výška jej dôchodku je cca 300 - 400,- eur mesačne. Výdavok na bývanie predstavuje
sumu 330,- eur a uhrádza ho matka navrhovateľky. Navrhovateľka má zostatok na účte cca 300,- eur.
Okrem toho má dispozičné právo s účtom jej matky, kde je zostatok 11.000,- eur. V prípade potreby
jej matka umožní, aby si presunula finančné prostriedky. Pokiaľ ide o jej zdravotný stav, v súčasnostimá bolesti obidvoch ramien. Výdavky sú v súvislosti so zdravotným stavom na rázové vlny, kde chodí
1x týždenne s poplatkom 20,- eur za jednu, kortikoidy, kyselinu hyalurónovú, má problém s očami,
chodí každé 3 mesiace na dentálnu hygienu. Od 01.02.2025 do 30.04.2025 bola zamestnaná v herni

na prevádzke G. L. a ako vyplýva z potvrdenia, pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe bez
udania dôvodu. Dosahovala tam príjem za 02/2025 vo výške 927,97 eur, za 03/2025 vo výške 1.000,38
eur, za 04/2025 vo výške 1.128,92 eur. Od 03.07.2025 pracovala v spoločnosti G. K. na dohodu a
od 01.09.2025 je zamestnaná na skrátený pracovný úväzok na dobu neurčitú. Na základe dohody
bolo vyplácané navrhovateľke 5,- eur na hod. brutto. Pracovný čas bol 10 hod. týždenne. Na základe

pracovnej zmluvy pracuje s dohodnutým platom 600,- eur mesačne brutto, pričom pracovný čas je 20
hod. týždenne. Navrhovateľka ďalej uviedla, že po rozvode si privyrábala upratovaním, avšak pán, pre
ktoréhoupratovala,jejužnemázčohoplatiť.Potvrdila,žeobedetisanachádzajúvosobnejstarostlivosti
povinného. Navrhovateľka užíva osobné motorové vozidlo M., ktoré jej povinný daroval a ten platí aj
PZP. V rámci vyporiadania BSM žiada o vyplatenie sumy 500.000,- eur.

7. Z výsluchu povinného platiť výživné mal súd za preukázané, že samotné konanie ho veľmi mrzí,
nakoľko navrhovateľka ho nikdy nepožiadala o pomoc. Práve od 12/2024 na neho podala viaceré trestné
oznámenia. Viackrát ju žiadal o osobné stretnutie v súvislosti s vyporiadaním BSM. V rámci vyporiadania
navrhovateľke jej ponúkol sumu cca 220.000,- eur. Zároveň jej uviedol, že nemusí uhrádzať žiadne
výdavky v súvislosti s deťmi. Po rozvode navrhovateľka neprispieva na žiadne výdavky v súvislosti

so spoločným majetkom. Hypotekárny úver spláca výlučne povinný. Tak isto uhrádza všetky výdavky
týkajúce sa mal. F. a toho času plnoletého H.. Pokiaľ ide o auto, ktoré užíva navrhovateľka, ide o M.
N.. Ide o SUV, r. v. 2018. M. je na leasing a splácam ho povinný v sume 700 - 800,- eur mesačne
spolu s poistkami. Vlastníkom je OZ A.. Po rozvode za navrhovateľku platil taktiež odvody. Rovnako
jej bola vyplácaná aj výplata v sume minimálnej mzdy cca 330,- eur. Pracovná pozícia vytvorená pre

navrhovateľku bola vždy fiktívna, nikdy nepracovala. Aj napriek žiadostiam povinného sa nikdy aktívne
nezapájala do práce. Mal za to, že navrhovateľka je schopná sa uživiť, jej zdravotné problémy ho mrzia.

8. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 35P/1/2024-109 zo dňa 18.03.2024 súd rozhodol o rozvode
manželstva účastníkov konania a schválil rodičovskú dohodu v tomto znení: Maloletý F. B. sa na čas

po rozvode manželstva zveruje do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Právo zastupovať
maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia. Počas trvania spoločnej osobnej
starostlivosti sa výživné na maloleté dieťa neurčuje. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Okrem mal. F. majú rodičia ešte vyživovaciu povinnosť
k t. č. plnoletému H. B..

9. Zo zápisnice z pojednávania o rozvod manželstva účastníkov dňa 18.03.2024 mal súd za nesporné,
že návrh podal povinný. Návrh zdôvodnil najmä tým, že účastníci už od 27.06.2023 nežili v spoločnej
domácnosti, z ktorej sa odsťahovala oprávnená. Tá v čase konania žila v spoločnej domácnosti s novým
partnerom. Neveru oprávnenej považoval povinný za hlavný dôvod rozpadu manželstva, oprávnená svoj

mimomanželský vzťah považovala za následok dlhotrvajúcich problémov v manželstve, nie príčinu. Za
hlavný dôvod rozpadu manželstva považovala rozdielnosť pováh, názorov a intímne spolužitie. Obaja
manželia s rozvodom súhlasili, nemali záujem o možnosť využitia manželskej poradne. Oprávnená ďalej
na predmetnom pojednávaní uviedla, že žije s priateľom v prenajatom byte, za ktorý on platí 550,-
eur mesačne. Navrhovateľka prispievala nákupom potravín a hygienických potrieb. Príjem partnera

oprávnenej bol cca 700,- eur mesačne. Telefón v sume 40,- eur mesačne jej platil povinný. Oprávnená
bola zamestnaná ako asistentka u povinného s príjmom cca 280 - 300,- eur mesačne. Pracovala tiež
na dohodu ako promotérka a takto si vedela si privyrobiť 600 - 800,- eur mesačne, žiadny iný príjem
neuviedla.

10. Z potvrdenia o výške príjmu navrhovateľky za obdobie 12/2024 a 01/2025 u zamestnávateľa F. F. G.,
K. mal súd za preukázané, že navrhovateľka v uvedenom období mala priemerný čistý mesačný príjem
702,73 eur. Z potvrdenia o príjme povinného platiť výživné, vyplýva jeho priemerný mesačný príjem vo
výške 355,- eur.

11. Z lekárskych správ oprávnenej predložených súdu vyplynulo, že dňa 18.12.2024 jej bolo vzhľadom
na diagnózu odporúčané sedavé zamestnanie, státie max 3 hod.. Z poslednej správy zo dňa 17.09.2025
vyplýva záver chronické bolesti pri dlhom státí nad 8 hod., chronická bolesť pravého ramena, znížená
mobilita. Lekár odporučil oprávnenej rázovú vlnu na p. rameno, ľavé rameno vhodné cviky na rotat.manžetu. Z predložených dokladov ďalej vyplýva, že oprávnená pravidelne podstupuje rázovú vlnu
s poplatkom 20,- eur. Tieto obmedzenia však nepredstavujú stratu pracovnej spôsobilosti.

12. Podľa § 72 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh
niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel,
ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí
tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do
osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má
sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 22.05.2025 domáhala, aby súd uložil povinnému
povinnosť prispievať jej na primeranú výživu ako rozvedenej manželke sumou 2.000,- eur mesačne,

a to od 01.05.2025. Návrh odôvodnila tvrdením, že po rozvode sa ocitla v nepriaznivej finančnej situácii,
nemá dostatočný príjem na pokrytie základných potrieb.

17. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že rozvedený manžel, ktorý nie je schopný
sám sa živiť (z objektívnych či subjektívnych dôvodov), môže žiadať od bývalého manžela, aby mu

prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení
výživného súd prihliada aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi (podporné,
pomocné hľadisko) a odôvodnené potreby oprávneného, jeho schopnosti a možnosti sám sa živiť, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Za primeranú výživu zákon považuje nielen
nevyhnutné náklady na stravovanie, ale aj ďalšie nevyhnutné potreby rozvedeného manžela (napr.

bývanie, oblečenie a pod.) vyplývajúce z jeho veku, zdravotného stavu, spôsobu života a pod.. Zároveň
znamená užší rozsah výživného, ako je to pri vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva. Pri
podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže
v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná
mieraodkázanosti.Pokiaľmájedenzmanželovajznačnenadpriemernépríjmy,resp.majetkovépomery,

zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám
sa živiť, nárok na príspevok mu nevzniká. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych
okolnostíprípadurozvedenýmanželzdôvodunepriaznivéhozdravotnéhostavu,nedostatkupracovných
príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa,
neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (z príslušných dávok,

ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ
iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného súd skúma v zmysle kritérií ustanovených v § 75. Zákonnou podmienkou na rozhodovanie
súdu je skutočnosť, že bývalí manželia sa nedohodli. Nie je ustanovená forma dohody, okrem ideálneho
prípadu, t. j. písomnej zmluvy, môže ísť o ústnu dohodu, prípadne konkludentný súhlas. Pokiaľ sa

dohodnú na platení, avšak sporná zostane výška výživného, nemožno hovoriť o dohode a bývalý manžel
sa môže obrátiť s návrhom na súd. Žaloba podaná na súd bez pokusu o dohodu s bývalým manželom
je predčasná a z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok ju treba zamietnuť. Výživné možno
priznať odo dňa začatia súdneho konania, t. j. v tomto prípade od 22.05.2025.18. S ohľadom na uvedené súd konštatuje, že sa nestotožnil s tvrdením povinného o predčasne
podanom návrhu, nakoľko mu navrhovateľka pred jeho podaním neponúkla dohodu o príspevku. Podľa

názoru súdu samotné podanie návrhu na súd je dôsledkom toho, že medzi bývalými manželmi nedošlo
k dohode o poskytovaní príspevku, resp. jeho výške, a preto nemožno hovoriť o predčasnosti takéhoto
návrhu.

19. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že navrhovateľka má zachovanú pracovnú

spôsobilosť a objektívne možnosti zabezpečiť si primeraný príjem vlastnou prácou. Po rozvode bola
opakovane zamestnaná, pričom aj v súčasnosti je v pracovnom pomere so stálym príjmom. Jej príjem
je dostatočný na zabezpečenie primeranej výživy. Nie je odkázaná na príspevok od bývalého manžela,
pretože disponuje dostatočnými prostriedkami, ktorými môže zabezpečiť svoju výživu, a zároveň nemá
žiadne významné pravidelné výdavky. Má zabezpečené bývanie bez nutnosti úhrady nájomného a
disponuje finančným zázemím v rodine, keďže má dispozičné právo k účtu svojej matky, na ktorom sa

nachádza vysoký zostatok finančných prostriedkov. Zdravotný stav navrhovateľky nie je taký, aby ju
vylučoval zo zárobkovej činnosti, pričom aj sama uviedla, že pracuje a zarába.

20. Súd osobitne zohľadnil aj okolnosti rozpadu manželstva účastníkov. Z rozvodového konania bolo
preukázané, že k rozvratu manželstva došlo predovšetkým v dôsledku mimomanželského vzťahu

navrhovateľky, ktorá opustila spoločnú domácnosť a začala žiť s iným mužom. Za týchto okolností by
priznanie príspevku od bývalého manžela, ktorý sa na rozvrate manželstva nepodieľal, bolo v rozpore so
zásadou dobrých mravov podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že povinný
po rozvode naďalej zabezpečuje všetky výdavky súvisiace so starostlivosťou o deti účastníkov, spláca
hypotekárny úver na spoločnú nehnuteľnosť a uhrádza aj leasingové splátky za motorové vozidlo, ktoré

navrhovateľka výlučne užíva. Uvedené skutočnosti ešte viac prehlbujú záver o tom, že navrhovateľka
nie je v stave odkázanosti, ktorý by odôvodňoval priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela.

21. Účelom príspevku na výživu rozvedeného manžela nie je zachovanie alebo dorovnávanie životnej
úrovne dosiahnutej počas manželstva, ale poskytnutie nevyhnutnej pomoci tomu z bývalých manželov,

ktorý sa bez vlastného zavinenia ocitol v stave skutočnej hmotnej núdze a nie je schopný si zabezpečiť
primeranú výživu vlastnými silami. Z dokazovania však vyplynulo, že navrhovateľka sa v takejto situácii
nenachádza. Na základe uvedených skutkových a právnych zistení súd uzavrel, že v danom prípade
neboli splnené zákonné predpoklady podľa § 72 Zákona o rodine na priznanie príspevku na výživu
rozvedeného manžela. Navrhovateľka nepreukázala, že by nebola schopná sama sa živiť, a priznanie

príspevku by bolo navyše v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu súd výrokom I. tohto rozsudku
návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

22. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

23. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

24. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

25. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. Výrokom II. tohto rozsudku súd priznal povinnému náhradu trov konania, nakoľko bol v konaní v
plnom rozsahu úspešný a návrh navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela
bol zjavne nedôvodný. Ako je vyššie uvedené, z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že navrhovateľka je schopná sama sa živiť, pravidelne pracuje a má možnosť dosahovať príjem
postačujúci na úhradu svojich bežných životných potrieb. Jej návrh preto nebol opodstatnený ani

z hľadiska hmotnoprávnych podmienok podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prihliadol aj na
okolnosti, za ktorých došlo k rozvratu manželstva účastníkov konania, keďže príčinou rozvratu bola
predovšetkým mimomanželská známosť navrhovateľky, a teda jej správanie nemožno hodnotiť ako
zlučiteľné s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že podaním návrhu, ktorý bol zjavnebezdôvodný, navrhovateľka zbytočne vyvolala konanie, v ktorom musel povinný vynaložiť náklady na
právne zastúpenie, aby sa domohol ochrany svojich práv. Nepriznanie náhrady trov konania úspešnému
účastníkovi by preto bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti a dobrými mravmi v zmysle § 55 CMP, a

preto súd návrhu povinného na priznanie náhrady trov konania vyhovel.

27. Podľa § 10 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“), ak je predmetom právnej služby opakujúce sa
plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov

alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia.

28. Podľa § 13a ods. 1 Vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony
právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada
alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán
alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) predžalobná výzva ako súčasť nároku na náhradu trov

konania, e) účasť na konaní pred súdom, vrátane nahliadnutia do súdneho spisu na súde, alebo iným
orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou
nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú
viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, f) vypracovanie právneho rozboru
veci, g) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, h) návrh na predbežné opatrenie, ak k

nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh
na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, i) vypracovanie
listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

29. Podľa § 16 ods. 3, 4 Vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu
za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade
s klientom osobitne nedohodol. Na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú
osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

30. Podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo
výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

31. Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a

náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

32. V konaní povinnému vznikli trovy právneho zastúpenia za úkony vykonané právnym zástupcom
vyplývajúce zo spisu, pri vyčíslení ktorých súd postupoval podľa Vyhlášky, ako aj vyčíslenia zo dňa

07.10.2025. V predmetnej veci bolo rozhodované o príspevku na výživu rozvedeného manžela podľa
§ 72 Zákona o rodine. Podľa odseku 3 vyššie citovaného ustanovenia možno príspevok na výživu
rozvedeného manžela priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o
rozvode manželstva, ktorý v danom prípade nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2024. Z uvedeného
vyplýva, že príspevok možno priznať najdlhšie do 03.04.2029. Navrhovateľka sa v konaní domáhala

priznania príspevku až od 01.05.2025, teda za obdobie kratšie ako päť rokov od právoplatnosti rozsudku
o rozvode, konkrétne za 47 mesiacov. Z tohto dôvodu nebolo možné pri určení tarifnej hodnoty veci
vychádzať z neurčitého času plnenia, ako to uvádzal povinný vo vyčíslení trov právneho zastúpenia,
ale bolo potrebné zohľadniť zákonom obmedzené obdobie, v ktorom možno príspevok priznať. Tarifná
hodnota veci sa preto v zmysle § 10 ods. 3 Vyhlášky určila ako súčet opakujúcich sa plnení za 47

mesiacov, t. j. 2.000,- eur × 47 = 94.000,- eur, pričom z tejto tarifnej hodnoty predstavuje odmena za
jeden úkon právnej služby sumu 612,45 bez DPH, resp. 753,31 s DPH.
a. prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2025 (§ 13a ods. 1 písm. a/ Vyhlášky) – 753,31 eur,
b. písomné podanie na súd zo dňa 11.09.2025 (§ 13a ods. 1 písm. c/ Vyhlášky) – 753,31 eur,
c. účasť na pojednávaní dňa 06.10.2025 (§ 13a ods. 1 písm. e/ Vyhlášky) – 753,31 eur,

Odmena spolu za uvedené úkony je v sume 2.259,93 eur.

33. K odmene bola ďalej pripočítaná náhrada cestovných výdavkov za cestu vlastným motorovým
vozidlom z Bratislavy do Trenčína a späť v počte kilometrov 256 km (obe cesty), a to za cestu napojednávaniedňa06.10.2025.Keďžeadvokátnepredložildokladyokúpepohonnejlátky,súdprivýpočte
ceny za spotrebované pohonné látky (benzín) vychádzal z ceny zistenej Štatistickým úradom Slovenskej
republiky v čase uskutočnenia cesty dňa 06.10.2025, ktorá bola vo výške 1,513 eur (§ 7 ods. 5 zákona

č. 283/2002 Z. z.) a nie z vyššej ceny, ktorá bola uvedená vo vyúčtovaní advokáta zo dňa 07.10.2025.
Náhrada cestovných výdavkov bola vypočítaná v zmysle § 16 ods. 4 Vyhlášky podľa zákona č. 283/2002
Z. z. o cestovných náhradách, a to nasledovne:
- vo výške základnej náhrady 0,265 eur/km x 256 = 67,84 eur a
- vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky: počet kilometrov 256 x priemerná spotreba paliva

5,9 litrov na 100 km podľa osvedčenia o evidencii vozidla x cena za liter PHM 1,513 eur/l = 22,85 eur.
Cestovné náhrady celkom: 90,68 eur.

34. V zmysle vyššie citovaného § 17 ods. 1 Vyhlášky patrí právnemu zástupcovi pri úkonoch právnej
služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta,
náhrada za stratu času vo výške 1/60 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Pre rok 2025

bola 1/60 výpočtového základu vo výške 24,73 eur. Náhrada za stratu času za vykonanú cestu je: 6
polhodín x 24,73 eur = 148,38 eur bez DPH, resp. 182,51 s DPH.

35. Súčasťou odmeny právneho zástupcu je aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky
a miestne prepravné (režijný paušál) vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby

atoajvtedy,aksanajejnáhradesklientomosobitnenedohodolpodľa§16ods.3Vyhlášky.Prerok2025
je 1/100 výpočtového základu vo výške 14,84 eur. Súd povinnému priznal náhradu režijného paušálu 3
úkony spolu v sume 44,52 eur bez DPH, resp. 54,75 s DPH.

36. Na základe uvedeného, celková výška účelne vynaložených trov povinného predstavuje sumu

2.587,88 eur. Prijímateľom náhrady trov konania povinného je advokát povinného platiť výživné (§ 263
CSP). Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 232 ods. 3).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.