Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/133/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222205965
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1222205965.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov

JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu:
Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenej advokátom
JUDr. Jánom Mišurom, PhD., Kopčianska 10, Bratislava, proti žalovaným: 1/ aw bau s. r. o., Račianska
88B, Bratislava, IČO: 52 486 966 a 2/ U. M., A.. X.X.XXXX, S., žalovaný 2/ zastúpený: AK VAVRINČÍK
s.r.o., Hurbanova 752/1, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 52 619 818, o zaplatenie 7.100,44 eura
s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k.
B2-53C/103/2022-182, zo dňa 11.3.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 2/ p
o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanému1/ažalovanému2/povinnosťspoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 7.100,44 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 4.706,83 eura od 30.12.2021 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 1.404,70 eura od 13.2.2022 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %

ročne zo sumy 565,14 eura od 21.2.2022 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 423,77 eura od 30.5.2022 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorý sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 8.12.2022 sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 7.100,44 eura spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že je právnickou osobou zriadenou
zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla a zapísanou v Obchodnom registri. Žalovaný 1/ je právnická osoba - prevádzkovateľ motorového
vozidla W. R., B.: W., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Žalovaný 2/ je fyzická osoba - vodič
daného motorového vozidla. Dňa 2.10.2021 zavinil žalovaný 2/ predmetným vozidlom dopravnú nehodu,
pri ktorej došlo k vzniku ujmy na zdraví poškodenej D. T. a zároveň ku škode na motorovom vozidle
Š. E., B.: XBX XXXX (Česká republika), ktorého bola menovaná v čase dopravnej nehody držiteľkou.
Predmetné vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené (§ 3 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z. z.), z tohto dôvodu vznikla žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z.

povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v celkovej výške 7.100,44 eura. Žalobca poskytol dňa 24.11.2021 z
poistného garančného fondu poistné plnenie v celkovej výške 4.706,83 eura [skutočná výška škody
na poškodenom vozidle vo výške 4.706,83 eura (117.600 Kč), vypočítaná ako totálna škoda napoškodenomvozidle:predmetomplneniabolareprodukčnáobstarávaciahodnotavozidlapozostávajúca
zo všeobecnej hodnoty vozidla 212.600 Kč, s odpočítaním hodnoty predajných zvyškov 95.000 Kč]. Ako
vyplynulo z účtu žalobcu, žalobca uhradil 5.412,85 eura, z čoho 706,02 eura predstavuje poplatok podľa

Interných pravidiel, ktorý si proti žalovaným neuplatňuje. Žalobca poskytol dňa 4.1.2022 z poistného
garančného fondu poistné plnenie v celkovej výške 1.404,70 eura. Podľa účtu žalobca uhradil 1.615,40
eura, z čoho 210,70 eura predstavuje poplatok podľa Interných pravidiel, ktorý si proti žalovaným
neuplatňuje. Poistné plnenie pozostávalo z týchto zložiek: (i) bolestné vo výške 658,68 eura (16.025
Kč), (ii) strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti vo výške 703,40 eura (17.113 Kč) a (iii) náklad

spojený s vyhotovením znaleckého posudku vo výške 42,62 eura (1.037 Kč). Ďalej žalobca poskytol dňa
11.1.2022 z poistného garančného fondu poistné plnenie v celkovej výške 565,14 eura (13.500 Kč) ako
náklad za nájom náhradného vozidla. V zmysle účtu žalobcu, tento uhradil 649,91 eura, z čoho 84,77
eura predstavuje poplatok podľa Interných pravidiel, ktorý si proti žalovaným neuplatňuje. Žalobca dodal,
že poskytol tiež dňa 27.4.2022 z poistného garančného fondu poistné plnenie v celkovej výške 423,77
eura (10.164 Kč) za náklad spojený s právnym zastúpením poškodeného pri uplatňovaní nárokov. Ako

vyplynulo z účtu, uhradil 487,35 eura, z čoho 63,58 eura predstavuje poplatok podľa Interných pravidiel,
ktorý si proti žalovaným neuplatňuje.

3. Dodal, že v zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnil a toto právo si uplatnil mimosúdne

listami zo dňa 29.11.2021, 12.1.2022, 20.1.2022 a 29.4.2022 voči žalovaným 1/ a 2/, za ktorých plnil
to, čo podľa zákona mali plniť oni poškodenému. Žalovaní však pohľadávku žalobcu do dňa podania
žaloby neuhradili. Žalobca požadoval od žalovaných zaplatenie poskytnutého poistného plnenia: vo
výške 4.706,83 eura do 29.12.2021; vo výške 1.404,70 eura do 12.2.2022; vo výške 565,14 eura do
20.2.2022; vo výške 423,77 eura do 29.5.2022. Poukázal na skutočnosť, že podľa § 4 ods. 1 zákona č.

381/2001 Z. z. sa poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, keď v prejednávanej veci sa poistenie zodpovednosti vzťahovalo
nielen na zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla, ale i vodiča, pretože ide o dva odlišné
subjekty. Žalovaný 1/ zodpovedá za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ
motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný

2/ ako vodič zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením
právnej povinnosti. Zodpovednosť prevádzateľa vozidla za škodu spôsobenú jeho prevádzkou (§ 427 a
nasl. Občianskeho zákonníka) nevylučuje (súbežnú) zodpovednosť vodiča vozidla za škodu spôsobenú
pri rovnakej škodovej udalosti porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(porovnaj R 29/1979). Zodpovednosť vodiča podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprichádza do

úvahy len v prípade, keď v čase škodovej udalosti riadil (hoci v opitosti) v súvislosti s plnením pracovných
povinností vozidlo prevádzkované jeho zamestnávateľom, pretože podľa § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v takomto prípade za škodu zodpovedá zamestnávateľ.

4. Poukázal tiež na to, že v prípade plurality zodpovedných subjektov (vodiča a prevádzkovateľa vozidla)

závisí od žalobcu (Slovenskej kancelárie poisťovateľov), ktorý podľa § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.
z. plnil náhradu škody poškodenému, voči ktorému zo zodpovedných subjektov (prípadne voči obom)
uplatní svoje postihové právo vyplývajúce z § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.. Povinnosť žalobcu
nahradiť škodu poškodenému namiesto zodpovedných subjektov vyplýva z § 24 ods. 2 zákona č.
381/2001 Z. z., pretože žalovaný 1/ si nesplnil svoju povinnosť podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001

Z. z.. Náhradou škody poškodenému prešlo na žalobcu právo na náhradu vyplatených súm (tzv. právo
postihu) podľa § 24 ods. 7 v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z.. Zdôraznil však,
že podľa ustálenej súdnej praxe „osobou bez poistenia zodpovednosti“ v zmysle § 24 ods. 2 písm. b)
zákona č. 381/2001 Z. z. nie je osoba, ktorá nesplní povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu v zmysle § 3 ods.
1 zákona č. 381/2001 Z. z., ale osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, na

ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu. Takouto osobou je nielen prevádzateľ, ale i vodič a
teda právo postihu má Slovenská kancelária poisťovateľov ako žalobca vo vzťahu k žalovanému 1/ a aj
voči žalovanému 2/, ktorí za škodu zodpovedajú podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka,
a za ktorých bol žalobca povinný nahradiť škodu poškodenému.

5. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
ďalejlen„C.s.p.“),súdprvejinštancieuviedol,žesúčinnosťouododňa1.6.2023prešielvýkonsúdnictva
v civilných veciach (teda aj v predmetnom spore) z Okresného súdu Bratislava II na Mestský súd
Bratislava IV (v rámci tzv. reformy súdnej mapy). V súvislosti so skutkovým stavom zistil, že zo záznamuo dopravnej nehode vyplynulo, že dňa 2.10.2021 zavinil žalovaný 2/ ako vodič vozidlom W. R., B.:
W. v dôsledku dopravnej nehody vznik ujmy na zdraví poškodenej D. T. a zároveň vznik škody na
motorovom vozidle Š. E., B.: XBX XXXX (Česká republika), ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody

bola poškodená D. T.. Prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola
spôsobená škoda, bol v čase nehody žalovaný 1/, pričom vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne
zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z..

6. Žalobca uhradil pre poškodeného z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla v celkovej výške 7.100,44 eura, keď poskytol dňa 24.11.2021 z
poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 4.706,83 eura (skutočná výška škody na
poškodenom vozidle vo výške 4.706,83 eura), dňa 4.1.2022 poskytol z poistného garančného fondu
poistné plnenie v celkovej výške 1.404,70 eura (bolestné vo výške 658,68 eura, strata na zárobku
počas pracovnej neschopnosti vo výške 703,40 eura, náklady spojené s vyhotovením znaleckého
posudku vo výške 42,62 eura), dňa 11.1.2022 poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie v

celkovej výške 565,14 eura (náklady za nájom náhradného vozidla) a napokon dňa 27.4.2022 poskytol z
poistného garančného fondu poistné plnenie v celkovej výške 423,77 eura (náklady spojené s právnym
zastúpením poškodeného pri uplatňovaní nárokov). Žalobca si uplatnil právo proti tomu, kto zodpovedá
za škodu, na náhradu toho čo za neho plnil, a to mimosúdne listami označenými ako „Výzva na
náhradu poistného plnenia“ zo dňa 29.11.2021, 12.1.2022, 20.1.2022 a 29.4.2022 voči žalovaným 1/

a 2/. V predmetných listoch žalobca výslovne žalovaného 2/ žiadal o zaslanie dôkazov o prípadnom
vykonaní činnosti pre inú osobu: „Pokiaľ ste vyššie uvedenú dopravnú nehodu spôsobili pri vykonávaní
činností pre inú právnickú osobu, resp. fyzickú osobu, ktorá Vás na túto činnosť použila podľa § 420
ods. 2 Občianskeho zákonníka, napríklad na základe pracovnej zmluvy, dohody o práci vykonávanej
mimo pracovného pomeru, obchodnoprávnej dohody a podobne, žiadame Vás o písomné oznámenie

tejto skutočnosti a o zaslanie listinných dôkazov preukazujúcich tieto skutočnosti.“ Žalovanému 2/
boli predmetné listy doručené do vlastných rúk. Žalobca požadoval od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenie
poskytnutého poistného plnenia vo výške 4.706,83 eura do 29.12.2021, vo výške 1.404,70 eura do
12.2.2022, vo výške 565,14 eura do 20.2.2022 a vo výške 423,77 eura do 29.5.2022. Žalovaní 1/ a 2/
na uvedené listy žiadnym spôsobom nereagovali a pohľadávku žalobcu neuhradili.

7. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný 1/ je právnická osoba - prevádzkovateľ
motorového vozidla W. R., B.: W., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda a žalovaný 2/ je fyzická
osoba - vodič uvedeného motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola dňa 2.10.2021 spôsobená
škoda, ktorú zavinil žalovaný 2/ ako vodič, keď predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody

zavinil vznik ujmy na zdraví poškodenej D. T. a zároveň vznik škody na motorovom vozidle Š. E., B.:
XBX XXXX (Č. H.), ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená D. T.. Predmetné vozidlo
nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu, z toho dôvodu vznikla
žalobcovi ako právnickej osobe zriadenej zákonom č. 381/2001 Z. z. v zmysle § 24 ods. 2 písm. b)
zákona č. 381/2001 Z. z. povinnosť uhradiť pre poškodeného z poistného garančného fondu poistné

plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v celkovej výške 7.100,44 eura.

8. Ďalej konštatoval, že žalovaný 1/ nárok žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil, nerozporoval ho
ani čo do dôvodu, ani čo do výšky. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný 1/ si ako
prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, nesplnil svoju zákonnú

povinnosť vyplývajúcu mu z § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. uzavrieť poistnú zmluvu, nakoľko
predmetné vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu.
Vzhľadomnauvedenétakpovažovalnárokvočižalovanému1/zanespornýažalobuvočižalovanému1/
v celom rozsahu za dôvodnú. Vo vzťahu k žalovanému 2/ uviedol, že jeho obrana spočívala v tvrdení, že
bol zamestnaný u žalovaného 1/, preto nemá byť účastníkom tohto konania, nakoľko nie je zodpovedný

za škodovú udalosť, a teda absentuje jeho pasívna legitimácia. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie
stotožnil s argumentáciou žalobcu, že žalovaný 2/ uvedené tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, a
to napriek skutočnosti, že žalobca ho listami (výzvami na náhradu poistného plnenia) zo dňa 29.11.2021,
12.1.2022, 20.1.2022 a 29.4.2022, ktoré boli žalovanému 2/ doručené do vlastných rúk, výslovne žiadal
o zaslanie dôkazov o prípadnom vykonaní činnosti pre inú osobu. Žalovaný 2/ však na vyššie uvedené

výzvy žiadnym spôsobom nereagoval a dôkaz o pracovnom pomere nepredložil.

9.Súdprvejinštancietaktiežpoukázalnaskutočnosť,žerovnakotakbolžalovaný2/vyzvanýuznesením
súdu prvej inštancie č. k. 53C/103/2022-123, zo dňa 22.12.2022, aby sa v lehote 10 dní vyjadril kžalobe a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Uvedenú dôkaznú povinnosť si žalovaný 2/ nesplnil. K žalobe sa síce vyjadril podaním doručeným

súdu dňa 6.2.2023, v ktorom tvrdil, že v čase nehody bol zamestnaný u žalovaného 1/, na preukázanie
svojho tvrdenia však nepredložil ani neoznačil nijaký dôkaz, ani žiadny dôkaz nenavrhol vykonať. Na
uvedenom tvrdení žalovaný 2/ zotrval aj v duplike doručenej súdu dňa 13.4.2023, v ktorej ako dôkaz
navrhol vykonať svoj výsluch, na pojednávaní nariadenom na deň 11.3.2024 sa však nezúčastnil, pričom
súhlasil s tým, aby sa vec prejednala v jeho neprítomnosti. S poukazom na § 153 C. s. p. súd prvej

inštancie dôvodil, že žalovaný 2/ mohol návrh na svoj výsluch predložiť už skôr, a to v rámci svojho
vyjadrenia k žalobe, kedy mu nič nebránilo, aby navrhol vykonať svoj výsluch, resp. akýkoľvek iný dôkaz
na preukázanie svojho tvrdenia, že bol zamestnaný u žalovaného 1/. Žalovaný 2/ však vo vyjadrení k
žalobe žiadny dôkaz nepredložil ani neoznačil a svoj výsluch navrhol vykonať až oneskorene, pričom
sa následného pojednávania ani nezúčastnil. Návrh na svoj výsluch tak nielenže uplatnil oneskorene,
ale svojim konaním spôsobil, že na pojednávaní nariadenom na deň 11.3.2024 súd prvej inštancie (aj

v prípade, ak by návrh na výsluch, hoci podaný oneskorene, pripustil) výsluch žalovaného 2/ vykonať
nemohol, a tak by daný výsluch vyžadoval nariadenie ďalšieho pojednávania. S poukazom na zásadu
rýchlosti a hospodárnosti konania, ako aj na koncentráciu konania, preto súd prvej inštancie na tento
návrh v zmysle § 153 ods. 3 C. s. p. neprihliadol.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný 2/ neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že v čase nehody bol zamestnaný u žalovaného 1/. Ozrejmil, že
dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporového konania za to, že v konaní
neboli preukázané jej skutkové tvrdenia, a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v
jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých

prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo
nemohla byť preukázaná, a teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožnili súdu prijať záver či už o
pravdivosti skutkového tvrdenia alebo o tom, že by toto skutkové tvrdenie bolo nepravdivé. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností

tiež tvrdí (obdobne uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 38/2015). Ak teda žalovaný 2/ tvrdil, že v čase nehody bol zamestnaný u žalovaného 1/, bolo jeho
povinnosťou označiť a predložiť relevantné dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia, avšak toto dôkazné
bremeno neuniesol, čo malo za následok aj jeho neúspech v spore so žalobcom.

11. Navyše súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovaný 2/ nepreukázal ani to, že by pri
dopravnej nehode plnil pracovné úlohy pre žalovaného 1/, prípadne, že by v čase dopravnej nehody
bol použitý žalovaným 1/ na jeho činnosť, nepredložil tak žiadny dôkaz, na základe ktorého by bolo
možné uplatniť § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo
fyzickouosobou,keďbolaspôsobenápriichčinnostitými,ktorýchnatútočinnosťpoužiliatietoosobytak

samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú. Ak by totiž žalovaný 2/ aj pracoval
pre žalovaného 1/, uvedené ešte neznamená, že vozidlo použil v čase dopravnej nehody na pracovnú
činnosť, pričom nepreukázal, že by pri činnosti, pri ktorej došlo k vzniku škody, sledoval výlučne záujmy
žalovaného 1/ a nie napríklad záujmy tretej osoby alebo svoje osobné záujmy (napr. použitie uvedeného
vozidla na súkromné účely, resp. bez súhlasu zamestnávateľa). Ako vyplynulo zo záznamu o dopravnej

nehode, dopravná nehoda sa stala dňa 2.10.2021 v čase o 10:10 hod., teda v nepracovný deň (sobotu),
v doobedných hodinách v Českej republike, pričom žalovaný 2/ v podstate ani netvrdil, že by v čase
dopravnej nehody plnil pracovné úlohy pre žalovaného 1/, resp. že by v čase dopravnej nehody bol
použitý žalovaným 1/ na jeho činnosť, tvrdil len že bol u žalovaného 1/ zamestnaný. Zároveň zdôraznil
skutočnosť, že v konaní nebolo sporné, že dopravnú nehodu zavinil žalovaný 2/ ako vodič, pričom vodič

ako vinník nehody zodpovedá za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, keďže škodu zavinil
vozidlom,kuktorémunebolauzavretápoistnázmluvaajesúčasneosoboubezpoisteniazodpovednosti,
a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Dodal, že je síce pravdou,
že vodič vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená dopravná nehoda, resp. škoda poškodenému, sa
môže okrem iného zbaviť svojej zodpovednosti s poukazom na § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

avšak ako vyplynulo z vyššie uvedeného, žalovaný 2/ nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by uvedené
preukázal. Len samotné tvrdenie žalovaného 2/, že bol zamestnaný u žalovaného 1/, bez predloženia
relevantných dôkazov tak vyhodnotil ako nedostatočné, a preto dospel k záveru, že žaloba bola podaná
aj voči žalovanému 2/ dôvodne.12. K tvrdeniu žalovaného 2/, že má vedomosť o tom, že žalovaný 1/ poškodenej vyplatil na jej bankový
účet sumu 2.000 eur súd prvej inštancie uviedol, že aj v tomto prípade sa jedná o nepreukázané tvrdenie,

keď žalovaný 2/ ani bližšie nešpecifikoval žiadne konkrétne okolnosti, napr. kedy a ako sa o uvedenom
dozvedel, kedy (aspoň približne) mala byť uvedená úhrada vykonaná a čo konkrétne mala suma 2.000
eur predstavovať. Žalovaný 2/ v tomto smere nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, preto
uvedené tvrdenie vyhodnotil ako nepreukázané.

13. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. sa poistenie
zodpovednosti vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. V danom prípade sa poistenie zodpovednosti vzťahovalo nielen na zodpovednosť prevádzateľa
motorového vozidla, ale i vodiča, pretože išlo o dva odlišné subjekty. Dospel preto k záveru, že žalovaný
1/ zodpovedá za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového
vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný 2/ ako vodič

zodpovedá podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Poznamenal, že
zodpovednosť prevádzateľa vozidla za škodu spôsobenú jeho prevádzkou
(§ 427 a nasl. Občianskeho zákonníka) nevylučuje (súbežnú) zodpovednosť vodiča vozidla za škodu
spôsobenú pri rovnakej škodovej udalosti porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho

zákonníka (porovnaj R 29/1979). Zodpovednosť vodiča podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy len v prípade, keď v čase škodovej udalosti riadil
v súvislosti s plnením pracovných povinností vozidlo prevádzkované jeho zamestnávateľom, pretože
podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka v takomto prípade za škodu zodpovedá zamestnávateľ.

14. Dodal, že v prípade plurality zodpovedných subjektov (vodiča a prevádzkovateľa vozidla) závisí od
žalobcu (Slovenskej kancelárie poisťovateľov), ktorý podľa § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. plnil
náhradu škody poškodenému, voči ktorému zo zodpovedných subjektov (prípadne voči obom) uplatní
svoje postihové právo vyplývajúce z § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.. Povinnosť žalobcu nahradiť
škodu poškodenému namiesto zodpovedných subjektov vyplýva z § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.,

pretože žalovaný 1/ nesplnil svoju povinnosť podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Náhradou škody
poškodenému prešlo na žalobcu právo na náhradu vyplatených súm (tzv. právo postihu) podľa § 24 ods.
7 v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. Z uvedeného vyplynulo, že právo postihu má
žalobca jednak vo vzťahu k žalovanému 1/ ako aj voči žalovanému 2/. Vzhľadom na uvedené mal súd
prvej inštancie za to, že žaloba je dôvodná tak voči žalovanému 1/, ako aj voči žalovanému 2/.

15. Vo vzťahu k samotnej výške nároku uplatneného žalobcom súd prvej inštancie uviedol, že žalobca
si voči žalovaným uplatnil nárok v celkovej výške 7.100,44 eura, ktorý pozostával z vyššie uvedených
položiek (odsek 6 tohto rozhodnutia). V tejto súvislosti opätovne zdôraznil, že žalovaný 1/ nárok
žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil, nerozporoval ho ani čo do dôvodu, ani čo do výšky. Obrana

žalovaného 2/ (ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú) spočívala v tvrdení nedostatku pasívnej legitimácie
z dôvodu, že žalovaný 2/ mal byť zamestnaný u žalovaného 1/. Ani žalovaný 2/ však relevantným
spôsobom nerozporoval samotné vyššie uvedené položky, ktoré si žalobca uplatnil v tomto konaní, teda
nerozporoval, že by si žalobca niektorú položku uplatnil nedôvodne, resp. v nesprávnej výške. Žalovaný
2/ síce tvrdil, že žalovaný 1/ údajne poškodenej uhradil na jej bankový účet sumu 2.000 eur, toto svoje

tvrdenie však žiadnym spôsobom nepreukázal ani neuviedol, čo by uvedená suma mala predstavovať.
Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu v celkovej výške 7.100,44
eura je v celom rozsahu dôvodný.

16. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z. z. tak, že žalovaných 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy. Žalobca vyzval žalovaných 1/ a 2/
na úhradu dlžnej sumy listami zo dňa: 29.11.2021, 12.1.2022, 20.1.2022 a 29.4.2022, ktorými vyzval na
zaplatenie poskytnutého poistného plnenia vo výške 4.706,83 eura do 29.12.2021, vo výške 1.404,70
eura do 12.2.2022, vo výške 565,14 eura do 20.2.2022 a vo výške 423,77 eura do 29.5.2022. Keďže

žalovaní 1/ a 2/ v uvedených lehotách žalobcovi dlh neuhradili, dostali sa voči žalobcovi do omeškania
so splatením uvedených peňažných záväzkov a vznikla im povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem dlžnej
sumy aj zákonný úrok z omeškania, a to od nasledujúceho dňa uvedeného v tej ktorej výzve.17. Na základe uvedeného súd prvej inštancie za použitia § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b),
§ 24 ods. 7 veta prvá zákona č. 381/2001 Z. z., § 420 ods. 1 až ods. 3, § 427 ods. 1, ods. 2, § 428, §
429, § 430 ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2 a § 563 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z. z. vyhodnotil nárok ako dôvodný a vyhovel mu v plnom rozsahu. O trovách konania rozhodol
v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p., keď úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešným žalovaným 1/ a
2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorí sú žalovaní 1/ a 2/ povinní zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 C. s.
p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný 2/ a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z obsahu odvolania možno konštatovať, že namietal
nesplnenie procesných podmienok, taktiež aj nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, že neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že vec nesprávne právne posúdil.

19. Namietal nesprávnosť záveru o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného 2/, keď bol názoru, že nemal

byť účastníkom konanie, keďže bol zamestnaný u žalovaného 1/ a teda nie je zodpovedný za škodovú
udalosť, pričom ide o podstatnú vadu žaloby spočívajúcu v nenaplnení procesných podmienok v konaní,
na ktorú mal súd prvej inštancie prihliadnuť. Súdu prvej inštancie tiež vytkol, že nepreskúmal ním tvrdenú
skutočnosť, že žalovaný 1/ mal podľa jeho vedomostí vyplatiť istú čiastku poškodenej, pričom danú
skutočnosť označil za podstatnú pre posúdenie oprávnenosti podanej žaloby. Mal za to, že súd prvej

inštancie mal konať v tomto smere z úradnej povinnosti. Namietal tiež, že žalobca tvrdenia uvádzané v
žalobe žiadnym spôsobom nepreukázal, jeho argumentáciu považoval za nesprávnu a uplatnený nárok
za nedôvodný. Záverom dodal, že v konaní nebola preukázaná opodstatnenosť žaloby a zo žiadneho
dôkazu nevyplynula jeho povinnosť uhradiť žalovanú sumu. Nesúhlasil ani s povinnosťou úhrady trov
konania, pretože žaloba mala byť zamietnutá a teda nepovažoval za správny ani tento výrok, ktorý

nadväzuje na vyhovujúci výrok napadnutého rozhodnutia. Napokon namietal, že súd prvej inštancie
nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že právne relevantné skutočnosti boli
predmetom konania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal, náležite

zistil skutkový stav veci a správne vec právne posúdil. Dodal, že žalovaný 2/ neargumentoval žiadnymi
novými prostriedkami procesného útoku a obrany v zmysle § 366 C. s. p., s ktorými by sa súd prvej
inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Poprel tvrdenie žalovaného 2/ o tom,
že by bol v čase dopravnej nehody zamestnaný u žalovaného 1/, nakoľko žalovaný 2/ túto tvrdenú
skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal, s čím sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal (ods. 28

až 32 napadnutého rozhodnutia). Doplnil, že ak žalovaný 2/ tvrdil, že v čase nehody bol zamestnaný
u žalovaného 1/, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť relevantné dôkazy na preukázanie tohto
tvrdenia, avšak toto dôkazné bremeno neuniesol. Rovnako mal za to, že žalovaný 2/ nepreukázal ani
tú skutočnosť, že by pri vzniku škody plnil pracovné úlohy pre žalovaného 1/, prípadne, že by v čase
dopravnej nehody bol použitý žalovaným 1/ na jeho činnosť, preto neuniesol dôkazné bremeno možného

uplatnenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Taktiež žalovanému 2/ vytkol, že nepreukázal ani
tvrdenie o tom, že by žalovaný 1/ vyplatil poškodenej čiastku 2.000 eur, na čo poukázal aj súd prvej
inštancie.

21. Dal do pozornosti, že svoje žalobné tvrdenie o tom, že žalovaný 2/ zodpovedá podľa § 420 ods.

1 Občianskeho zákonníka riadne preukázal Záznamom o dopravnej nehode (predloženým s podanou
žalobou) a ak žalovaný 2/ tvrdil, že sa má na neho aplikovať § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
spočívala na ňom povinnosť svoje tvrdenie preukázať relevantnými dôkazmi. Bol názoru, že žalobu
podal dôvodne nielen voči žalovanému 1/, ale aj voči žalovanému 2/, k čomu poukázal aj na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.8.2010, sp. zn. 4Cdo/134/2009. Zdôraznil, že má právo postihu aj proti

osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia,
teda aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe
potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené). S podanou žalobou
predložilajvšetkyďalšiedôkazytýkajúcesaopodstatnenostinároku,pretoodmietoltvrdeniežalovaného2/, že nepreukázal opodstatnenosť žaloby. Záverom poukázal na to, že dokazovanie v sporovom konaní
je ovládané prejednacou zásadou, pričom C. s. p. zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a
obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada,

žekaždástranamusíuniesťdôkaznébremenoohľadomsvojhotvrdenia,ktotvrdí,dokazuje.Stranamusí
preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia, žalovaný 2/
však v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiaden relevantný dôkaz
k vlastným skutkovým tvrdeniam.

22. Žalovaný 2/ v odvolacej replike odkázal na argumentáciu podanú v odvolaní. Nad rámec
doplnil, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje za nedostatočné a
nezodpovedajúce základnej zásade súdneho konania a to právu na riadne odôvodnenie rozhodnutia
súdu, čo predstavuje garanciu práva na spravodlivý proces, k čomu poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 31.1.2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017 a na
Čl. 2 Základných princípov C. s. p.. Odmietol tvrdenia žalobcu uvedené vo vyjadrení k odvolaniu a bol

názoru, že riadne uniesol dôkazné bremeno v rámci konania.

23. Žalobca sa v odvolacej duplike v plnej miere pridržal argumentov uvedených vo vyjadrení k odvolaniu
a tieto replikoval. Oponoval tvrdeniu žalovaného 2/ o nedostatočnom odôvodnení napadnutého
rozhodnutia a bol názoru, že toto zodpovedá právu na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu, a to plne

v súlade so žalovaným 2/ citovaným uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/98/2017.

24. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného 2/ bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o

prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 2/
ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 19.12.2025 (§ 387
ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).

25. Na ozrejmenie odvolací súd uvádza, že nakoľko podal odvolanie len žalovaný 2/, ktorý v
prejednávanej veci netvorí so žalovaným 1/ nerozlučné spoločenstvo, predmetom odvolacieho
prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie len vo vzťahu k odvolateľovi, pričom vo vzťahu k žalovanému
1/ rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť.

26. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

27. Pretože sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
konštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalovaného 2/ o
nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie a o čiastočnej úhrade zo strany žalovaného 1/ odvolací súd
podotýka, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie
skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žalobe.

28. Pokiaľ ide o tú časť odvolacej argumentácie žalovaného 2/, ktorá sa týkala nedostatočného
odôvodnenia napadnutého rozsudku, preskúmaním tejto námietky odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia
uvedeným v § 220 C. s. p.. Súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení
strán konania, s argumentami žalovaného 2/ sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal,
uviedol prečo na ne neprihliadol a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné
skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a
zmyslu.29. V súvislosti s námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ a s tvrdenou
čiastočnou úhradou poskytnutou poškodenej zo strany žalovaného 1/ odvolací súd konštatuje, že aj
napriek tomu, že je úlohou súdu skúmať otázku legitimácie počas celého konania, neznamená to, že

súd je povinný ex offo skúmať okolnosti, ktoré by mohli žalobou uplatnený nárok vylúčiť.

30. Hoci žalovaný 2/ tvrdil, že v rozhodnom čase bol zamestnancom žalovaného 1/, toto tvrdenie bez
ďalšieho nie je spôsobilé založiť záver o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie a to navyše za
situácie, kedy toto tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom. Pokiaľ žalovaný 2/ v konaní tvrdil, že bol v

čase dopravnej nehody zamestnancom žalovaného 1/, spočívalo na ňom dôkazné bremeno preukázať
toto tvrdenie, avšak v zhode so záverom súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že dané dôkazné
bremeno neuniesol, nakoľko k preukázaniu uvedeného tvrdenia neoznačil ani nenavrhol vykonať žiadny
dôkaz.

31. Rovnako ani žalovaným 2/ tvrdená úhrada časti pohľadávky žalobcu zo strany žalovaného 1/

neznamená, že žalovaný 2/ nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný, keď žalovaným 2/ tvrdená
uhradená suma nezodpovedala žalovanej sume, pričom opätovne tvrdenie o úhrade zaťažujúce
dôkazne žalovaného 2/ ako stranu v konaní, v prospech ktorej bola tvrdená skutočnosť, nebolo v konaní
nijako preukázané, súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že žalovaný 2/ v konaní
neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdenej procesnej obrany.

32. Pretože žalovaný 2/ v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by
preukázal vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie vo vzťahu k žalovanému 2/ ako vo výroku vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.).

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní
plný úspech, priznal proti žalovanému 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).