Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoCsp/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124230747
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6124230747.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX
XX, o zaplatenie 1.698,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu
Košice zo dňa 21.11.2024 č.k. 36Csp/149/2024-145

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a náhrade trov konania.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

406,49 eur s úrokmi z omeškania 5% z dlžnej sumy ročne od 19.1.2024 do zaplatenia v dvoch splátkach
so splatnosťou prvej splátky 200 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a splatnosťou druhej
splátky 206,49 eur k 15. dňu nasledujúceho mesiaca po zaplatení prvej splátky pod následkom straty
výhody splátok (I). Zamietol žalobu v prevyšujúcej časti (II) a nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov
konania proti žalobcovi.

2. Súd rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie dlhu z úveru 1.668,76 eur so zmluvným úrokom

144,43 eur, kapitalizovaným úrokom z omeškania 1,64 eur a ďalej 5% ročne zo sumy 1.668,76 eur
od 19.1.2024 do zaplatenia i nároku na zmluvnú pokutu 30 eur, všetko titulom nesplneného záväzku
z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX uzavretej dňa 10.9.2019 medzi stranami sporu na diaľku
prostredníctvominternetbankingu.Zobsahuzmluvysúdzistil,ženajejzákladebolžalovanejposkytnutý
bezúčelový úver – pôžička 4.500 eur pri fixnej úrokovej sadzbe 8,9% ročne, s poplatkom za uzavretie
zmluvy 225 eur, ktorý dlh mala uhradiť v mesačných splátkach v počte 72 s výškou splátky 80,69 eur
a k tomu poistné 1.98 eur mesačne, s termínom splatnosti prvej splátky 16.9.2019 a každej ďalšej do 15.

dňa v kalendárnom mesiaci, s konečnou splatnosťou 18.8.2025. Hodnota RPMN zmluvy predstavovala
11,53% pri priemernej hodnote RPMN 11,46 %, celková čiastka, ktorú bola žalovaná ako dlžníčka
povinnáuhradiťbolavyčíslenánasumu6.034,68eurstým,žeodplatamalapredstavovaťhodnotu14.43
%. Článok 2. bodu 2.5 zmluvy obsahoval vyhlásenie žalovanej ako dlžníčky, že spĺňa podmienky pre
poistenieschopnostisplácaťúverpodľapoistnejzmluvyavšeobecnýchpoistnýchpodmienokapristúpila
k tejto poistnej zmluve medzi bankou a poisťovňou s poistením v rozsahu súboru poistenia A/ uvedeného
v bode 1.2 zmluvy. Pretože žalovaná porušila povinnosť na riadnu a včasnú úhradu splátok, výzvou

z 15.11.2023 bola veriteľom vyzvaná na úhradu nedoplatku vo výške 55,22 eur s upozornením na
možnosť zosplatnenia dlhu, ku ktorému veriteľa pristúpil listom z 18.1.2024. Ku dňu zosplatnenia 18.
1. 2024 tvrdeného žalobcom mala istina predstavovať 1.668,76 eur. Z výpovede žalovanej súdu
vyplynulo, že žalobcu požiadala prostredníctvom internetbankingu o poskytnutie úveru zadávajúc údajenímvyžadovanétýkajúcesavýškyúveruadoby,poktorúbychcelaúversplácaťstým,žesijednoznačne
nevybavovala podmienky pre uzatvorenie úveru, či podmienky pristúpenia k poisteniu. Pre prípad
vyhovenia žalobe žiadala možnosť úhrady dlhu v splátkach.

3. Právne vec súd posudzoval podľa ustanovení § 1, §2, § 9, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, iných úverov a pôžičkách v znení účinnom do 31.12.2019, § 1, § 2, § 3,
§ 4, § 8 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, § 40, §
52, § 53, § 565 Občianskeho zákonníka (OZ) o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, podmienkach

zosplatnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy. Ustálil, že v zhode s § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.
a ustanoveniami zákona č. 266/05 Z.z. strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere v písomnej
formeprisplnenízákonnýchpodmienokzachovaniaobsahovýchnáležitostízmluvynatrvanlivommédiu.
Pri posudzovaní obsahu zmluvy a vymedzení zmluvných podmienok dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal, aby uzavretie poistnej zmluvy bolo fakultatívne, teda že k dohode o poistení žalovaná
pristúpila ako spotrebiteľ dobrovoľne. Konštatoval, že išlo o povinné poistenie, ktorého hodnota sa

v zhode s § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. mala odraziť v celkových nákladoch spotrebiteľa
i hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov. Premietnuc vyššie uvedené pri zohľadnení sumy splátky,
ich počtu, výšku poplatku za poskytnutie úveru, hodnota RPNM predstavovala 11,59 % teda vyššiu než
v zmluve uvedenú hodnotu a celková čiastka, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť činila 6.177,24 eur, nie
v zmluve uvádzaných 6.034,68 eur. Podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. pre absenciu správnej hodnoty

celkovej čiastky, ktorú je povinný spotrebiteľ zaplatiť ako i hodnoty RPNM v neprospech spotrebiteľa
dospel k záveru, že zmluva sa považuje za zmluvu bez úrokov a bez poplatkov. Žalobcovi preto vznikol
nárok na zaplatenie rozdielu medzi hodnotou poskytnutého úveru 4.500 eur a splátkami žalovanou už
uhradenými v hodnote 4.093,51 eur, čo predstavuje povinnosť žalovanej na zaplatenie sumy 406,49
eur, v zostávajúcom rozsahu žalobu zamietol. Z priznanej istiny žalobcovi priznal tiež nárok na úroky

z omeškania v zhode s § 517 ods. 1, 2 OZ vo výške uplatnenej žalobcom zodpovedajúcej § 3 nar. vlády
SR č. 87/95 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
zistené pomery žalovanej, ktorej nutné výdaje predstavovali 760 eur pri mesačnom príjme 1.700 eur
brutto a existujúcu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére, umožnil jej uhradiť dlh v dvoch splátkach
pod následkom straty výhody splátok. Pretože prevažne procesne úspešnej žalovanej v spore nevznikli

žiadne trovy konania, ktoré by jej bolo potrebné nahradiť, a žalobcovi nevzniklo právo na ich náhradu,
rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej v zhode s § 255 Civilného sporového poriadku
(CSP).

4. Proti výroku o zamietnutí žaloby a trovách konania podal žalobca odvolanie tvrdiac existenciu

odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/, h/ CSP, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (b), jeho rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení (f) a nesprávneho
právnehoposúdeniaveci(h)asúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,čiprocesnéhoútoku(g),
ktoré neboli v konaní uplatnené. Navrhoval schválenie súdneho zmieru, alternatívne vyhovenie žalobe.

5. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že súdu adresoval na základe žiadosti žalovanej a vzájomnej
dohody návrh na uzatvorenie súdneho zmieru, o ktorý sa má súd vždy pokúsiť, pričom v zmysle
ustanovenia § 148 ods. 1 CSP nevyžaduje sa na účely jeho schválenia prítomnosť strán na pojednávaní.
Odkázal na obsah zápisnice z pojednávania, na ktorom sa žalovaná vyjadrila tak, že problém riešila

so žalobcom a pokiaľ je dlh taký ako vyčíslil žalobca, tak sa dohodli na mesačných splátkach, no súd
skonštatoval, že zmier neprichádza do úvahy pre rozpor s hmotným právom, ktorým postupom došlo
k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. K spornej otázke dobrovoľnosti poistenia citoval
v čase uzavretia zmluvy platné ustanovenie § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z. zdôrazňujúc, že súčasťou
celkových nákladov je poistenie iba v prípade, ak jeho uzatvorenie bolo podmienkou získania úveru, čo

v prejednávanej veci neplatilo a naopak so zmluvnej dokumentácie podľa neho vyplýva opačný záver,
že zmluvu mohla žalovaná uzatvoriť bez poistenia, bez akýchkoľvek dôsledkov na jej podmienky. Na
podporu tejto argumentácia poukázal na znenie všeobecných obchodných podmienok v bode 10.1, že
na poskytnutie služby finančného sprostredkovania ani dojednanie poistenia nemá klient právny nárok, a
že v zmysle článku 9. obchodných podmienok, poistenie možno dojednať len spolu s poskytnutím úveru,

teda že splácanie úveru nemožno dopoistiť neskôr a poistenie zaniká omeškaním klienta so zaplatením
dvoch alebo viacerých po sebe idúcich anuitných splátok. Zdôraznil, že poskytuje úvery tak s poistením
ako aj bez poistenia za rovnakých podmienok s tým, že doložil zmluvy uzatvorené s inými klientami
v dňoch 9.9.2019, 10.9.2019 a 11.9.2019, v ktorom si klienti nezvolil poistenie úveru. Zastával názor, žesúd porušil právo žalobcu, ak v rozpore so zásadou kontradiktórnosti súdneho konania skúmal tvrdenia
žalobcu, ktoré neboli žalovanou spochybnené, a pokiaľ mal súd pochybnosti, tak mal žalobcu vyzvať na
doplnenie, či opravu žaloby za účelom predloženia potrebných dôkazov. Súd sa neriadil ustanoveniami

§ 150, § 151 CSP, v dôsledku čoho išlo o nepredvídateľný postup v rozpore s právom sporovej strany na
spravodlivý proces. Vyššie uvedené podľa neho zakladá neopodstatnenosť námietky súdu o nesprávnej
hodnote RPMN. Z bodu 2.5 zmluvy podľa neho vyplýva, že klient pristupuje k poistnej zmluve, čo zakladá
dobrovoľnosť poistenia, ktorá dobrovoľnosť je daná aj obsahom listiny Štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere, v ktorej je uvedené, že na získanie spotrebiteľského úveru nemusí spotrebiteľ

uzavrieť poistenie ani ďalšie zmluvy o doplnkovej službe. Poukázal aj na vyjadrenie Odboru ochrany
finančných spotrebiteľov NBS zo dňa 2.9.2019 týkajúce sa poskytnutia súčinnosti Okresnému súdu
Revúca, kde v konkrétnom prípade pri preverovaní súladu výšky RPMN v úverovej zmluve veriteľa Prima
banka Slovensko a.s. kontrola konštatovala, že nie sú k dispozícii podklady, ktoré by nasvedčovali tomu,
že uzavretie zmluvy bolo podmienené pristúpením spotrebiteľa k poistnej zmluve. Odkázal tiež na iné
rozhodnutia odvolacích súdov vo veciach, v ktorých bolo konštatované, že právo spotrebiteľa rozhodnúť

sa o poistení, či nepoistení úveru, zakladalo možnosť voľby a teda išlo o poistenie dobrovoľné.

6. Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení procesnej prípustnosti a včasnosti

podaného odvolania subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a §
380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Rozsudok bol v napadnutom rozsahu preto ako vecne správny v zhode s § 387 ods. 1 CSP potvrdený.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. januára 2026 v pojednávacej
miestnosti 210/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na
úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

9. Zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú obsahu vykonaných dôkazov a zásadám hodnotenia

dôkazov v zmysle § 191, § 192 CSP, ktorý správne zistený skutkový stav súd posudzoval podľa
zodpovedajúcich zákonných ustanovení a tieto aj správne interpretoval. Do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV.ÚS/22/04), neznamená to ani jeho právo na to, aby bol v konaní úspešný,
aby bolo rozhodované v zhodne s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I.ÚS/50/04). Pokiaľ súd zistí

skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové
a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práv na spravodlivý proces, ide o konanie a rozhodnutie
právne udržateľné. V danom prípade zodpovedá ustálenej judikatúrnej praxi ex offo kontrola prijateľnosti
zmluvných podmienok a náležitostí spotrebiteľských zmlúv.

10. Pri hodnotení odvolateľovej obrany týkajúcej sa plnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti,
odvolací súd uvádza, že povinnosť strany sporu tvrdiť právne skutočnosti, ktoré odôvodňujú jeho nárok
predstavuje jeden zo základných princípov civilného sporového procesu, keď rozsudok v sporovom
konaní zodpovedá tiež tomu, čo strany zhodne tvrdia (§ 186 ods. 2 CSP) a nezohľadňuje, čo žiadna
zo strán sporu netvrdila. Súd má však možnosť určitej korekcie, keď môže vyzvať strany na doplnenie

skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP) a výnimočne môže vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli a zistiť
skutočnosť, ktorá nebola tvrdená (§ 185 ods. 2 a 3 CSP) resp. sa môže odkloniť od zhodných tvrdení
strán (§ 186 ods. 2 CSP). Účelom korektívu je zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosti
tvrdiť (Ševček, Ficová a kol. Civilný sporový poriadok C.H. Beck 2016 strana 569).

11. V sporoch s ochranou slabšej strany súd vykonáva aj dôkazy, ktoré nie sú spotrebiteľom navrhnuté,
bez návrhu obstará zabezpečený dôkaz (§ 295 CSP) a dôsledne aplikuje ustanovenie § 132 ods.
3 CSP, keď nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak žalobca v žalobe nepripojí všetky dôkazy na
podporu svojich tvrdení. Rozhodnutia súdneho dvora EÚ (C-40/08, C-618/10, C-243/08) potvrdzujú,
že v spotrebiteľských sporoch je relativizovaná dôkazná povinnosť spotrebiteľa a jeho povinnosť

tvrdenia s výnimkou, že spotrebiteľ prejaví vôľu stotožniť sa so zmluvnou podmienkou (porovnaj aj
Števček, Ficová a kol. Civilný sporový poriadok C.H. Beck 2016 strana 1030). Procesné úkony slabšej
strany navyše nepodliehajú ani sudcovskej koncentrácii konania a pasivita žalovaného nemôže mať za
následok aplikáciu § 151 ods. 1 a 2 CSP v tom zmysle, že by zakladala povinnosť všeobecného súdupriznať akýkoľvek uplatnený nárok (Ústavný súd SR I. ÚS 246/2019 z 11.6.2019). Pokiaľ ide o koncepciu
uzavretia súdneho zmieru, predpokladá sa pre taký postup súdu zhodný prejav vôle sporových strán,
ktorý prejav vôle neodporuje právnej úprave. V zmysle § 148 CSP žalobca a žalovaný môžu uzavrieť

zmier, o uzavretí zmieru sa má súd vždy pokúsiť a súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje,
neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak návrh na uzavretie
súdnehozmieruexistuje,jepovinnosťousúdu-osobitnevprípadochkonaniasospotrebiteľom-exofficio
zisťovať, či navrhnutý zmier nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov, ktoré
slúžia na ochranu spotrebiteľa alebo či navrhovaný zmier neobchádza ich zmysel a účel.

12. Z obsahu písomného podania zo dňa 25.7.2024, ktorým žalobca ospravedlnil neprítomnosť na
pojednávaní, vyplýva, že dňa 24.7.2024 ho kontaktovala telefonicky žalovaná s tým, že má záujem
o úhradu dlhu v splátkach vo výške 200 eur a mienila uzatvoriť súdny zmier, s čím žalobca vyslovil
súhlas v prípade, ak by v znení žaloby žalovaná uznala celý nárok a zaviazal sa ho uhrádzať
v mesačných splátkach 200 eur pod následkom straty výhody splátok. Žalobca súčasne súhlasil

s konaním pojednávania vo svojej neprítomnosti.

13. Podľa obsahu zápisnice z pojednávania z 21.11.2024, na ktorú odkazuje aj žalobca, žalovaná na
pojednávaní uviedla, že riešila problém so žalobcom a pokiaľ je dlh taký, ako ho vyčíslil žalobca, tak sa
dohodli na mesačných splátkach. Z uvedeného vyjadrenia žalovanej nijako nemožno vyvodiť záver, aby

nemala pochybnosti o výške svojho záväzku, aby tento chcela uhradiť tak, ako bol uplatnený žalobou,
teda aby tu existovala zhodná vôľa sporových strán na plnenie žalobou uplatnenej pohľadávky. Svoju
povinnosť na plnenie samotná žalovaná podmienila preukázaním dôvodnosti nároku, čo vyplýva z jej
výslovného vyjadrenia „ak je dlh taký, ako to vyčíslil žalobca“. Pokiaľ súd za daných okolností súd
nepovažoval za daný prejav vôle na schválenie zmieru, navyše dôvodiac, že ako taký by odporoval

zákonnej úprave vyplývajúcej z podmienok týkajúcich sa zákonných náležitostí spotrebiteľských zmlúv,
postupovalvsúladesozmyslomaúčelomsúdnehozmieru,akovyplývaz§148CSP.Obesporovéstrany
si musia byť vedomé svojich práv a povinností ohľadom záväzku, ktorý má byť predmetom ich dohody,
keď o prejavenej vôli nemôžu byť žiadne pochybnosti. Len jednostranná snaha žalobcu o vysporiadanie
sporu dohodou formou zmieru neumožňovala súdu takýmto spôsobom rozhodnúť v okolnostiach veci

s prihliadnutím na procesný postoj žalovanej, ktorá žiadny zmier nenavrhla, a aj pre prípad existencie
takého návrhu, by jeho uzavretiu bránili ďalšie súdom zistené skutočnosti.

14. Odvolateľ v zásade nesúhlasí s tým, aby ním uplatňovaný nárok nezodpovedal zákonnej úprave,
pokiaľ ide o dobrovoľnosť poistenia. Na účely preukázania skutočnosti, že poistné, na plnenie ktorého

bola žalovaná v zmluve zaviazaná vo výške 1,98 eur mesačne, vyplývalo zo slobodne vôle žalovanej,
teda že sa pre tento záväzok rozhodla dobrovoľne, bol žalovaný povinný poskytnúť dôkazy preukazujúce
možnosť voľby žalovanej. Odvolací súd sa zhoduje so súdom prvej inštancie, že také dôkazy žalobca
nepredložil. V ním označenom texte všeobecných obchodných podmienok, že klient nemá právny nárok
na dojednanie poistenia, že poistenie možno dojedať len spolu s poskytnutím úveru, či že poistenie

zaniká omeškaním klienta so zaplatením splátok, tieto skutočnosti nevyplývajú. Rovnako tak fakt,
že v čase uzatvorenia zmluvy so žalovanou uzatvoril s inými spotrebiteľmi zmluvy, u ktorých nebolo
dohodnuté poistné, nemá vplyv na obsah právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Deklaruje iba
skutočnosť, že prichádzalo do úvahy uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj bez platby poistného,
čo však automaticky neznamená, že sa to vzťahovalo aj na zmluvu žalovanej.

15. Súčasťou žalobcom predložených listinných dôkazov je len samotná zmluva o spotrebiteľskom
úvere uzavretá na diaľku zo dňa 10.9.2019, v ktorej text v spornej časti poistenia v bode 2.5 uvádza
„Klient vyhlasuje, že spĺňa/nespĺňa podmienky poistenia schopnosti splácať úver podľa Poistnej zmluvy
VPP, OP a pristupuje týmto k Poistnej zmluve uzatvorenej medzi bankou a poisťovňou a súhlasí

s poistením v rozsahu súboru uvedeného v bode 1.2 zmluvy“. V predloženej zmluve je síce voľba medzi
možnosťami„spĺňa/nespĺňa“,novopredjevyznačenépolíčko„spĺňa“,tedažežalovanáspĺňapodmienky
poistenia, ku ktorej vete je doplnené bez možnosti voľby, že súčasne pristupuje aj k poistnému súboru
uvedenému v zmluve. Žalovaná na pojednávaní po nahliadnutí do uvedenej zmluvy vyhlásila, že
takéto tlačivo nevyplňovala, v žiadosti o spotrebiteľský úver uviedla iba požadovanú sumu úveru a

výšku splátky, ktorú by chcela splácať, všetky ostatné údaje ako sú obsahom zmluvy boli s najväčšou
pravdepodobnosťou dopisované už bankou - veriteľom. Žalobca v konaní nepredložil žiadosť žalovanej,
na podklade ktorej bola vypracovaná sporná zmluva. Vo vopred predtlačenom formulári zmluvy v bode
1.2., ktorý žalovaná nevyhotovovala, je uvedená povinnosť žalovanej na platenie poistného 1,98 eurmesačne, a v nasledujúcom texte zmluvy v bode 2.5 vyznačené políčko „spĺňa“ podmienky poistenia, je
zavádzajúco spojené s vetou, že „týmto súčasne pristupuje aj k poistnej zmluve a súhlasí s poistením“.
Uvedené potvrdzuje správnosť úvahy súdu prvej inštancie, že dohoda o poistnom nevyplývala zo

slobodného rozhodnutia žalovanej, bola jej podsunutá ako súčasť zmluvy a teda bola podmienkou
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez možnosti žalovanej uvedené zmeniť pred podpisom zo
zmluvy. Na tomto závere nič nemení ani obsah listiny „Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere“
obsahujúci všeobecné tvrdenie, že podmienkou uzavretia zmluvy nie je poistenie, ak v skutočnosti bola
klientovi-spotrebiteľovi v konečnom dôsledku predložená na podpis vopred upravená zmluva, takéto

poistenie vyžadujúca. S prihliadnutím na zmluvné formulácie, sa jednalo navyše o nejednoznačný
text, ktorý navodzoval dojem, že sa týka iba informácií o spĺňaní podmienok na uzavretie poistenia,
s ktorým vyhlásením bolo bez ďalšieho spojené uzavretie poistnej zmluvy bez toho, aby si to spotrebiteľ
výslovne zvolil. Zohľadňujúc zásadu výkladu spotrebiteľských zmlúv podľa § 54 ods. 2 OZ v prospech
spotrebiteľa, odvolací súd sa v posudzovanej veci stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že
zmluvné ustanovenie o poistení má v danom prípade charakter poistenia povinného, ku ktorému dlžník

musel pristúpiť, a bez ktorého by k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere nedošlo. Poistné ako
podmienka uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere malo byť preto v súlade s § 2 písm. g/ zák. č.
129/2010 Z.z. zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom a prejaviť sa aj vo
výpočte hodnoty RPMN.

16. Pretože veriteľ poistné do celkových nákladov spotrebiteľa nezahrnul, teda tento údaj nebol
zohľadnený ani v ročnej percentuálnej miere nákladov, táto bola zjavne stanovená v neprospech
spotrebiteľa v nižšej hodnote, než zodpovedala skutočnosti. Následkom tohto zavádzajúceho konania
veriteľa, sa zmluva o úvere považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. za
bezúročnú a bez poplatkov. Spôsob konania veriteľa pri uzatváraní zmluvy vo vzťahu k vzniku povinnosti

spotrebiteľa na platenie poistného, je tiež možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá je
zakázaná, a za ktorú sa považuje klamlivé konanie veriteľa, ktoré zapríčinilo alebo mohlo zapríčiniť, že
spotrebiteľ urobí také rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a uvádza spotrebiteľa
do omylu ohľadom povahy a rozsahu jeho záväzkov (§5, §7, § 8 zákona č. 250/07 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa). Žalobcovi patrí nárok len na vrátenie istiny bez úrokov a akýchkoľvek iných poplatkov,

súd prvej inštancie preto správne žalobe vyhovel len v časti zostatku dlhu na istine úveru spolu so
zákonným úrokom z omeškania. V odvolaní žalobca neuviedol žiadne ďalšie námietky, s ktorými by
bolo potrebné sa v odvolacom konaní vysporiadať, a neboli zistené žiadne také vady konania, na ktoré
prihliada odvolací súd aj bez návrhu (§380 CSP), a ktoré by spochybnili vecnú správnosť rozhodnutia
v tejto časti nároku. Zákonu zodpovedajúce je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov

prvoinštančného konania podľa § 255 CSP zohľadňujúc pomer procesného úspechu a neúspechu strán
v spore, preto odvolací súd rozsudok v rozsahu napadnutom potvrdil.

17. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania vyplýva z § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalobca ako odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nevzniklo právo na náhradu

trov odvolacieho konania, žalovanej nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, o výške ktorých by
bolo potrebné rozhodovať, z ktorých dôvodov odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba

a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a
včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).