Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. február 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 10C/38/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422202401
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpírová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1422202401.3

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX,
XXX XX D., zastúpeného: advokátom JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., so sídlom Piaristická 2, 949 01
Nitra, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava,
IČO: 31 320 155, o určenie neexistencie záložného práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 11.07.2022 sa žalobca domáhal voči
žalovanému určenia, že záložné právo zriadené na základe na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti číslo 3454/2007 zapísaným pod číslom vkladu V-15281/07 zo dňa 09.11.2007 k

zálohu: nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Bratislava IV, obec Bratislava – mestská časť Devínska
Nová Ves, katastrálne územie E. F. G., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a to (i) stavba so súpisným
číslom 6187, druh stavby – Rodinný dom, postavená na parcele č. 2057/15 a (ii) pozemok – parcela
registra „C“, evidované na katastrálnej mape parcelné číslo 2057/2, druh pozemku: záhrada o výmere
116 m2, neexistuje.

2. Podaním doručeným súdu dňa 06.02.2026 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že
medzi účastníkmi sporu došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody o urovnaní. Žalobca žiadal, aby súd
konanie zastavil a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

Podľa § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

4. Žaloba bola žalobcom vzatá späť v celom rozsahu pred predbežným prejednaním sporu a pred
otvorením pojednávania vo veci samej a teda súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol podľa

ustanovenia § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku potrebný. Súd s poukazom na § 145 ods. 1
Civilného sporového poriadku konanie voči žalovanému zastavil.5. Podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na
základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo

iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Podľa čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne
právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné

usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd

prizná náhradu trov konania protistrane.

6. Súd pri rozhodnutí o zastavení konania rozhoduje vždy i o náhrade trov konania, pričom nie je viazaný
návrhmistránsporu.Súdakzastavujekonaniemusísanevyhnutneprirozhodovaníonárokunanáhradu
trovkonaniazaoberaťtým,ktorástranazavinila,žekonaniemuselobyťzastavené.Zavineniezastavenia

konania sa pritom posudzuje z procesného hľadiska, čo znamená podľa procesného výsledku. Tam kde
bolo zastavenie konania stranou sporu zavinené, súd prizná protistrane nárok náhradu trov konania,
ktorévkonaníúčelnevynaložilanauplatnenieresp.bráneniepráva.Rozhodnutieonáhradetrovkonania
ovláda zásada úspechu v konaní, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Termín zavinenie je potrebné
posudzovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, kde príčinnou je správanie strany sporu a teda i jeho prejav

vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým
prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcovi nie je
súd oprávnený skúmať, aké dôvody žalobcu viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade
späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu skúmať iba to, či žalovaný má vážne dôvody nesúhlasiť so
späťvzatím žaloby v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia konania, by mohlol utrpieť nejakú ujmu

alebo byť ukrátení na svojich právach. Otázku, či a ktorá strana zavinila zastavenie konania môže súd
posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie
dôvodnosti nároku vo veci samej i po zastavení konania.

7. Súd o trovách konania v prejednávanej veci rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1

Civilného sporového poriadku s prihliadnutím na Čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku a vyslovil, že
stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobca žalobu vzal späť z dôvodu, že medzi
stranami sporu došlo k mimosúdnej dohode o urovnaní a vzhľadom k tomu nie je možné zavinenie na
zastavení konania pripísať žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV, písomne, v siedmich vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§
363, § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.