Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2Nt/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123011563
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4123011563.8

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Ondrejovej a z prísediacich
sudcov A. B. a C. D. E., v trestnej veci odsúdeného F. G., pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa §
188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 4 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
a), písmeno i) Trestného zákona, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania vedeného na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 33Tk/1/2015, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 26.11.2025

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného F. G., narodeného XX.XX.XXXX v
Bratislave, trvale bytom F., H. XXX, toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na
výkonväzbyLeopoldov,zodňa18.09.2023,doručenýnaOkresnýsúdNitradňa15.11.2023napovolenie
obnovy konania v právoplatne skončenej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.
33Tk/1/2015 zo dňa 29.03.2017, právoplatnej v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.

4To/31/2017dňa29.06.2017zamieta,pretoženezistilpodmienkyobnovykonaniapodľa§394Trestného
poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený F. G. (ďalej aj ako „odsúdený“) podal dňa 15.11.2023 na Okresný súd Nitra prostredníctvom
svojho obhajcu návrh na povolenie obnovy konania v právoplatne skončenej trestnej veci vedenej na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 33Tk/1/2015, v ktorej bol rozsudkom zo dňa 29.03.2017, právoplatným

dňa 29.06.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/31/2017 uznaný vinným
zo spáchania obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 4
písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a), písmeno i) Trestného zákona, za ktorý
mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň súd uložil ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov
a poškodenú právnickú osobu ABAS CIT Management s.r.o., so sídlom Bratislava, Dúbravská cesta 2,

IČO: 35 801 425, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

V písomných dôvodoch podania odsúdený uviedol, že bol uznaný vinným za skutok, ktorý nespáchal
a vina bola založená na osamotenej výpovedi svedkyne B. E. z prípravného konania v procesnom
postavení spoluobvinenej, ktorá na hlavnom pojednávaní v trestnej veci sp. zn. 33Tk/1/2015
nevypovedala využijúc právo podľa § 130 odsek 2 Trestného poriadku, pričom v čase, keď odoprela

vypovedať na hlavnom pojednávaní už bola právoplatne odsúdená v samostatnom konaní vedenom
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 4Tk/1/2014. Podľa odsúdeného takéto konanie svedkyne možno
interpretovať jedine ako obavu svedkyne zo stíhania za krivú výpoveď v prípade, ak by vypovedala
na hlavnom pojednávaní ináč ako v prípravnom konaní. Zároveň odsúdený poukazoval na to, že
ho svedkyňa E. na fotografii č.4 v rámci rekognície neopoznala a agnoskácia nebola vykonaná
pre neprítomnosť obžalovaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to žiadal v rámci konania

o povolenie obnovy konania vypočuť svedkyňu B. E., aby sa vyjadrila najmä k osobe odsúdeného,
či ho vôbec pozná, nakoľko má za to, že jej výsluch by mohol priniesť nové zásadné zistenia voveci. Potrebu jej vypočutia odôvodňoval aj s poukazom na nepriame dôkazy - zápisnicu o rekognícií
(čl. 163-173), znalecký posudok č. PPZ-KEU-BA-EXP-2013/11363 z odvetvia kriminalistickej biológie
a genetickej analýzy, ktorým bolo zistené, že v motorovom vozidle VW Touareg bola izolovaná iba DNA

B. E. a s poukazom na posudok z odvetvia daktyloskopie č. PPZ-JEU-BA-EXP-2013/11363, ktorým
bola zistená prítomnosť daktyloskopických stôp B. E. a I. F. v predmetnom vozidle. Podľa odsúdeného
uvedené nepriame dôkazy môžu v kontexte nových zistení priniesť iné skutkové úvahy. Ďalej v návrhu
uviedol, že za vyššie uvedený zločin mal byť odsúdený aj I. J. v samostatnom konaní vedenom na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 6T/136/2013, pričom o osobe menom I. J. žiadnu vedomosť nemal

a pritom poukazoval na fakt, že porovnaním znení odôvodnení rozhodnutí v konaní sp. zn. 6T/136/2013,
sp. zn. 4Tk/1/2014 a sp. zn. 33Tk/1/2015 je možné ustáliť, že napriek tomu, že sa týkajú toho istého
skutku, opisuje sa v nich rozdielny spôsob spáchania skutku a počet páchateľov a preto žiadal na
verejnom zasadnutí oboznámiť listinné dôkazy zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/136/2013 vo
vzťahu k osobe odsúdeného a zároveň aj vypočuť I. J., nakoľko tento svedok nebol vypočutý v trestnom
konaní sp. zn. 33Tk/1/2015 napriek tomu, že malo ísť o osobu, ktorá mala spáchať skutok s odsúdeným.

Odsúdený ďalej navrhol vypočuť ako svedka osobu A. K. a oboznámiť čestné vyhlásenie tejto osoby
s úradným prekladom z chorvátskeho jazyka do slovenského jazyka. Ďalej odsúdený poukazoval na
osobu I. F., ktorý ako jeden zo spolupáchateľov nevypovedal v konaní sp. zn. 33Tk/1/2015 a ktorý bol
uznaný za vinného v konaní sp. zn. 4Tk/1/2014 a odsúdený nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom
spisu sp. zn. 4Tk/1/2014, najmä s jeho výpoveďou z prípravného konania Zároveň v súvislosti s I. F.

odsúdený poukazoval aj na listinný dôkaz na čl. 6 v spise sp. zn. 1Nt/23/2021 osoby I. F., z obsahu
ktorého vyplynulo, že má vedomosť o skutočnostiach ku osobe odsúdeného a preto žiadal, aby v rámci
rozhodovania o povolenie obnovy konania súd predvolal aj I. F. a oboznámil aj jeho trestnú vec pod sp.
zn. 1Nt/23/2021. V neposlednom rade odsúdený navrhoval vypočuť ako svedka svoju matku L. G. ku
skutkovým okolnostiam prípadu. V závere odsúdený uviedol, že vyššie vymedzené súdu skôr neznáme

tvrdenia, dôkazy ako aj dôkazy súdu už známe vytvárajú ucelený skutkový dej, ktorý preukazuje
nespáchanie skutku odsúdeným a preto žiadal, aby súd o jeho návrhu konal a rozhodol o povolení
obnovy konania.

Písomným doplnením zo dňa 27.11.2023 odsúdený predložil čestné vyhlásenie L. G., ktoré nebolo

datované a ktorého obsahom bolo prehlásenie, že jej syn odišiel z domu v polovici mája 2013 po rodinnej
hádke, ktorá sa týkala prepisu chalupy. V hneve syn hodil telefón o zem, ktorý sa rozbil a odišiel s tým,
že sa už nevráti. Túto skutočnosť si pamätala preto, lebo vtedy mala jeho sestra narodeniny. Odvtedy
so synom nebola v kontakte. Ozval sa jej asi po týždni zo zahraničného čísla do práce a iba jej povedal,
že je v zahraničí. Koncom mája 2013 ho hľadali policajti v civile iba ako svedka a ktorým povedala, že

je v zahraničí. Odvtedy ho už nikto nehľadal, ani sa naňho nepýtal. Domov sa vrátil začiatkom marca
2018 a vtedy mu povedala, že je odsúdený. Syn o ničom nevedel. Pár dní bol doma a potom išiel na
policajnú stanicu, aby sa dozvedel o čo vlastne ide.

Tunajší súd o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania vykonal na verejnom zasadnutí

dokazovanie výsluchom odsúdeného, svedkov B. L. (dostavil sa bez predvolania), L. G., I. J. ako aj
oboznámením obsahu spisu sp. zn. 2Nt/15/2023 a podstatného obsahu pripojených spisov Okresného
súdu Nitra sp. zn. 33Tk/1/2015, sp. zn. 1Nt/4/2019 (povolenie obnovy konania F. G.), sp. zn. 1Nt/23/2021
(povolenie obnovy konania F. G.), sp. zn. 4Tk/1/2014 (trestná vec B. E. a I. F.), 6T/136/2013 (trestná
vec I. J.), sp. zn. 21Nt/6/2020 (povolenie obnovy konania I. J.), sp. zn. 4Nt/33/2024 (povolenie obnovy

konania I. J.) a zistil nasledovné:

Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33Tk/1/2015 zo dňa 29.03.2017, právoplatným dňa
29.06.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/31/2017zo dňa 29.06.2017
bol odsúdený F. G. ako ušlý uznaný vinným na skutkovom základe:

„v presne nezistenom čase ako jeden z členov organizovanej skupiny, ktorú tvoril s ostatnými jej
členmi I. F., narodeným XX.XX.XXXX v H. a B. E., narodenou XX.XX.XXXX v Bratislave, toho času už
právoplatne odsúdenými v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 4Tk/1/2014 (rozsudok
zo dňa 07.05.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2014), založenej na účely vykonania
trestného činu, spočívajúceho v zmocnení sa finančných prostriedkov nachádzajúcich sa u príslušníka

súkromnej bezpečnostnej služby s použitím násilia, sa presne dohodli na spôsobe deľby úloh, ktorých
bol koordinátorom a dňa 27.05.2013 v čase približne o 08.45 hodine v Nitre, na ulici M. D. G. M.
B., na prízemí medzi výťahom a predajňou obuvi CCC, použili násilie proti pracovníkovi súkromnej
bezpečnostnej služby I. E. tým spôsobom, že keď tento prechádzal medzi predajňou obuvi CCC avýťahom, zozadu k nemu pristúpili maskovaní B. E. a F. G., pričom B. E. priložila I. E. ku krku elektrický
paralyzátor, v dôsledku čoho tento spadol na zem a F. G. mu vytrhol z ruky kufrík, ktorý obsahoval
finančnú hotovosť vo výške 361.455 eur, následne F. G. a B. E. z miesta činu ušli smerom ku vopred

dohovorenému miestu na sídlisku Chrenová v Nitre, kde bolo zaparkované osobné motorové vozidlo
zn. VW Touareg, EČV: F. XXXXX, do ktorého odložili veci súvisiace s trestným činom a odcudzený
kufrík aj s finančnou hotovosťou, pričom do osobného motorového vozidla VW Touareg nastúpil F. G.
a odišiel s ním na ulicu Trieda Andreja Hlinku v Nitre, kde toto vozidlo opustil spoločne s odcudzenou
finančnou hotovosťou, pričom do osobného motorového vozidla zn. VW Touareg na účely odstránenia

stôpnastúpilI.F.,ktorýbolajsvozidlomnáslednepríslušníkmiPolicajnéhozboruzadržaný,čímspôsobili
spoločnosti ABAS Cit Management, s.r.o., škodu vo výške 361.455 eur“, že proti inému použil násilie
v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal čin závažnejším spôsobom konania – so zbraňou a ako
člen organizovanej skupiny a spôsobil ním škodu veľkého rozsahu a bol mu uložený podľa § 188 odsek
4 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, za zistenia jednej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo

výmere 15 rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym
stupňom stráženia.

Trestná vec F. G. bola prejednaná na základe obžaloby Krajského prokurátora v Nitre v samostatnom
konaní v jeho neprítomnosti (konanie proti ušlému podľa § 358 odsek 1 Trestného poriadku)

a na základe vykonaného dokazovania výsluchom svedkov B. B., I. E., B. E., I. F., J. H., G. N.,
prečítaním výpovede svedka B. F. z prípravného konania, prečítaním troch znaleckých posudkov
Kriminalistického a expertízneho ústavu Prezídia Policajného zboru ako aj znaleckého posudku Ing.
Eduarda Jenča z odboru elektrotechnika a prečítaním listinných dôkazov bol zistený skutkový stav
opísaný v hore citovanom enunciáte rozhodnutia zo dňa 29.03.2017, sp. zn. 33Tk/1/2215, ktorým

súd uznal obžalovaného F. G. za vinného. Závažnosť konania obžalovaného bola určená spôsobom
vykonania činu, organizovanosťou, výškou spôsobenej škody a tým, že konal v priamom úmysle.
Súd rozhodol na základe vykonaného dokazovania po úprave skutkovej vety obžaloby, ktorú jednak
doplnil o osoby zvyšných dvoch členov organizovanej skupiny zdôrazniac ich právoplatné odsúdenie
v konaní sp. zn. 4Tk/1/2014 zo dňa 07.05.2014; o vpísanie slovného spojenia, že obžalovaný a B.

E. „použili násilie“ proti príslušníkovi bezpečnostnej služby a jednak vypustil slovo „obvinený“ pred
menami páchateľov a výraz „lúpežné prepadnutie“. V rámci konania obranná verzia obžalovaného F.
G. zastúpeného obhajkyňou bola založená na zaujatosti svedkyne B. E., čo nebolo nijakým dôkazom
v konaní preukázané a súd nevzhliadol skutočnosti spôsobilé spochybniť dôveryhodnosť výpovede
svedkyne E., ktorá obžalovaného označila za svojho komplica a zároveň aj ako osobu, ktorá ju spoločne

s I. F. presvedčila na spáchanie skutku. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd uznal
obžalovaného vinného a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov nepodmienečne.

Súd zistil, že rozhodnutie prvostupňového súdu bolo napadnuté odvolaním obhajcu obžalovaného, ktorý
dôvodnosť jeho podania založil na pochybení súdu pri dokazovaní, konkrétne na tom, že súd nevykonal

výsluch svedkyne B. E. na hlavnom pojednávaní a uspokojil sa s jej vyjadrením dňa 29.03.2017
s poukazom na ustanovenie § 130 odsek 2 Trestného poriadku (odmietla vypovedať pre možnosť
privodiť si trestné stíhanie) a tiež v tom, že súd pochybil aj pri hodnotení dôkazov, keď výpoveď svedkyne
B. E. zo dňa 21.02.2014 (z prípravného konania) s nízkou dôkaznou hodnotou považoval za kľúčovú
v otázke uznania viny obžalovaného, pričom výpovede ostatných svedkov sa týkali iba priebehu skutku,

ktorý svedkovia pozorovali a nijakým spôsobom nepreukazovali účasť obžalovaného na skutku. Na
základe takto podaného odvolania Krajský súd v Nitre v konaní sp. zn. 4To/31/2017 podrobil napadnuté
rozhodnutie prieskumnej povinnosti a zistil, že už orgánmi činnými v trestnom konaní bol zadovážený
dostatok dôkazov objasňujúcich všetky základné skutočnosti a okolnosti dôležité pre trestné stíhanie
a ktoré súd prvého stupňa potreboval pre rozhodnutie o vine a treste obžalovaného a preto mohol

odvolací súd v odôvodnení svojho zamietajúceho rozhodnutia zo dňa 29.06.2017, sp. zn. 4To/31/2017
konštatovať, že skutkové zistenia vychádzali z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného
dokazovania. V odôvodnení rozhodnutia sa Krajský súd v Nitre podrobne vyjadril aj k právu osôb, ktoré
boli resp. sú v postavení spoluobvinených, ale aj osôb, proti ktorým sa viedlo, či vedie súbežne trestné
stíhanie vždy odmietnuť vypovedať podľa § 130 odsek 2 Trestného poriadku a k splneniu podmienok pre

prečítanie zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania a v tomto smere nezistil pochybenie súdu
prvého stupňa, ba práve naopak zhodnotil postup súdu prvého stupňa opierajúci sa pri rozhodovaní
o vine obžalovaného o obsah výpovede svedkyne B. E. ako správny.Pre namietanú nezákonnosť vykonaného dôkazu - svedeckej výpovede svedkyne B. E. napadol
odsúdený F. G. rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. 4To/31/2017 zo dňa 29.06.2017 aj podaním
mimoriadneho opravného prostriedku, dovolania dňa 15.08.2019, ktoré bolo Najvyšším súdom

Slovenskej republiky odmietnuté uznesením sp. zn. 3Tdo/67/2017 zo dňa 05.02.2020 pre nenaplnenie
dovolacieho dôvodu podľa § 371 odsek 1 písmeno g) Trestného poriadku. V odôvodnení rozhodnutia
veľmi podrobne a jasne Najvyšší súd Slovenskej republiky vysvetlil princíp zákazu sebainkriminácie
(článok 47 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Odsúdený F. G. sa ešte pred podaním dovolania domáhal návrhom z 30.07.2018 opätovného
prejednania trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 33Tk/1/2015 v jeho prítomnosti
podľa § 358 Trestného poriadku. V písomných dôvodoch návrhu poukazoval na skutočnosť, že súd
v jeho trestnej veci vykonal dokazovanie ako proti ušlému bez splnenia zákonných podmienok, uložil
mu „mimoriadne vysoký trest“ za skutok, ktorý nespáchal a nemal na jeho spáchaní ani žiadny podiel.
Namietal, že doposiaľ nemal možnosť vo veci vypovedať a ani sa konfrontovať s vykonanými dôkazmi,

pričom sa cíti byť nevinný. Vyslovil názor, že „prípadne nové rozhodnutie vo veci“ v jeho prítomnosti by
mohlo byť pre neho priaznivejšie. Absolútne popieral akúkoľvek spojitosť jeho osoby so skutkom lúpeže
a súčasne tvrdil, že „sa žiadnym spôsobom vedome nevyhýbal trestnému konaniu a neskrýval sa pred
takýmto konaním“, pretože o ňom nemal žiadnu vedomosť a nemal vedomosť ani o svojom odsúdení.
Ozrejmil, že o vydaní rozsudku sa dozvedel až dňa 12.03.2018 na polícii v Modre. Na vysvetlenie

doplnil, že začiatkom roku 2013 sa po vyhrotených konfliktoch v jeho rodine rozhodol dočasne odísť
žiť a pracovať do zahraničia, najskôr do Anglicka a neskôr v roku 2014 (približne v mesiaci máj) sa
presunul do Českej republiky, kde žil a pracoval a býval s družkou D. F. v meste Šternberk. Konflikty
v rodine, pre ktoré zo Slovenska odišiel, zároveň spôsobili, že rodinu po celý čas nekontaktoval, avšak
žil riadne pod svojou identitou, chodil do práce a verejne sa stretával so známymi, ktorých v tom

období mal. V tejto súvislosti poukázal na to, že ho nikto nehľadal, nikto ho ani nekontaktoval a tvrdil,
že bol aj podrobený kontrole zo strany polície Českej republiky. Súd návrh odsúdeného na opätovné
prejednanie trestnej veci v jeho prítomnosti posúdil ako nedôvodne podaný, preto ho uznesením zo
dňa 20.08.2018, sp. zn. 33Tk/1/2015 zamietol podľa § 362 odsek 2 Trestného poriadku a v odôvodnení
rozhodnutia poukázal na všetky dostupné možnosti a zákonné nástroje orgánov činných v trestnom

konaní a súdu smerujúce k zabezpečeniu prítomnosti odsúdeného na konaní (žiadosti o vypátranie,
príkazy na zatknutie, policajné správy). Súd považoval obranu odsúdeného za účelovú. Vydané príkazy
na zatknutie vnútroštátneho, európskeho a medzinárodného charakteru celkom znemožňovali tvrdenie
odsúdeného, že odišiel zo Slovenska začiatkom roka 2013, keď preverovaním u príbuzných bolo
zistené, že odsúdený sa im prvýkrát prestal ozývať asi dva týždne pred skutkom, ktorý sa stal dňa

27.05.2013, teda až v druhej polovici druhého štvrťroku 2013. Rovnako za účelové považoval súd
tvrdenie odsúdeného, že sa z Anglicka do Českej republiky presúval niekedy v mesiaci máj roku
2014, pretože pri kontrole dokladov cudzineckou alebo hraničnou políciou by už bol býval realizovaný
európsky zatýkací rozkaz na odsúdeného vydaný Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 4Tp/301/2014
dňa 14.03.2014. V nadväznosti na to nemalo oporu ani tvrdenie odsúdeného, že mal byť kontrolovaný

políciou Českej republiky, pretože vo všetkých systémoch už bolo zaznamenané pátranie po ňom
a políciou už boli evidované aj vydané príkazy na jeho zatknutie. Preto súd uzavrel, že odsúdený
žiadnym spôsobom nepreukázal a ani nevyvrátil, že nemal úmysel sa vyhýbať trestnému konaniu a ani
skutočnosť, že o prebiehajúcom trestnom konaní nemal vedomosť. Tieto úvahy súdu boli potvrdené ako
vecne správne uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4Tos/96/2018 zo dňa 29.11.2018, ktorým súd

sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodne podanú, keď konštatoval, že zákonné podmienky na
konanie proti ušlému boli súdom prvého stupňa splnené v zmysle ustanovenia § 358 odsek 1 Trestného
poriadku, ako i na to, že odsúdený po spáchaní skutku upustil územie Slovenska a musel mať vedomosť
o prebiehajúcom trestnom stíhaní a i napriek tomu sa po dobu štyroch rokov úspešne vyhýbal trestnému
konaniu.

K oboznámenému obsahu spisu odsúdený F. G. na verejnom zasadnutí uviedol len toľko, že B. E.
nepoznal a tvrdenie obsiahnuté v policajnej správe, že sa mal zdržiavať v L. nebolo pravdivé.

Uložený trest odňatia slobody odsúdený F. G. vykonáva od 14.03.2018 s predpokladaným koncom

14.03.2033. Odsúdený má evidované dve odsúdenia v odpise registra trestov, z toho v jednom
prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Odsúdený pred nástupom do výkonu trestu pracoval
ako auto klampiar, jeho správanie a vystupovanie v ústave bolo doposiaľ na požadovanej úrovni,desaťkrát disciplinárne odmenený, bez disciplinárneho potrestania, pracovne zaradený v rámci ústavu
na pomocné práce.

Odsúdený F. G. návrhom zo dňa 06.05.2019 vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 1Nt/4/2019
žiadal povoliť obnovu konania v právoplatne skončenej trestnej veci sp. zn. 33Tk/1/2015 z dôvodu, že
sa s ním konalo ako s ušlým a nemal možnosť sa pred súdom obhajovať, čím bolo porušené jeho
právo na spravodlivý súdny proces a že sa uvedeného skutku vlastne nemohol dopustiť, pretože v deň
spáchania skutku sa už mal nachádzať mimo územia Slovenskej republiky, čo mala potvrdiť výsluchom

aj jeho matka L. G.. V rámci doplnenia na verejnom zasadnutí uviedol, že bol v pôvodnom konaní
usvedčený výpoveďou svedkyne, ktorej zápisnica z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní
iba prečítaná, pričom táto svedkyňa opisovala skutok, ale odsúdeného nepoznala, preto podľa jeho
názoru je nemožné, aby na základe takejto výpovede bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere pätnásť rokov. V tomto konaní odsúdený uviedol, že od narodenia sa zdržiaval
na adrese trvalého pobytu a pred letom roku 2013 odišiel do Zagrebu, kde vykonával jeden mesiac

stavebné práce, ubytovanie mal preplatené, následne v septembri roku 2013 odletel sám zo Zagrebu
do Londýna, kde sa zdržal viac než jeden rok. Z Anglicka išiel autom do Čiech, kamarát mu našiel prácu
v Šternbergu, kde si našiel priateľku D. F., s ktorou si prenajali byt a plánovali spoločný život. Uviedol,
že nakoľko od roku 2013 nevidel rodičov a jeho odchodu predchádzala hádka kvôli sestre (rodičia jej
chceli darovať dom), rozhodol sa vrátiť v roku 2018 späť na Slovensko. Matka odsúdeného na verejnom

zasadnutí súdu uviedla, že hádka so synom sa stala koncom mája 2013, presný dátum nevedela, ale
myslela si, že to bolo dňa 27.05.2013 v podvečerných hodinách. Návrh odsúdeného bol uznesením
Okresného súdu Nitra sp. zn. 1Nt/4/2019 zo dňa 23.07.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 1Tos/108/2020 zo dňa 18.11.2020 zamietnutý, pretože súd nezistil podmienky pre obnovu
konania uvedené v § 394 Trestného poriadku.

V novo podanom návrhu na povolenie obnovy konania vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
1Nt/23/2021 zo dňa 04.08.2021, odsúdený F. G. argumentoval, že trestné konanie bolo vedené proti
nemu ako proti ušlému, nemal možnosť práva na obhajobu v súdnom konaní a postup súdu v jeho
trestnej veci v ňom vzbudil dôvodné podozrenie z neobjektívnosti pri hodnotení dôkazov, čím došlo

k porušeniu zásady kontradiktórnosti trestného procesu na hlavnom pojednávaní, ale najmä práva na
spravodlivý súdny proces ústavne garantovaného v článku 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Novou skutočnosťou podľa odsúdeného malo byť to, že jeho matku L. G. kontaktoval právoplatne
odsúdenýI.F.stým,žechcevypovedaťvtrestnejvecijejsynapredsúdomaozrejmiťvšetkyskutočnosti,
nakoľko na hlavnom pojednávaní v trestnej veci odsúdeného odmietol vypovedať rovnako ako B. E..

V tomto smere súd konajúci o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy uzavrel, že zmena postoja
osoby I. F. s odstupom času nebola spôsobilá vyvolať stav, že sa jedná o nový dôkaz súdu skôr
neznámy,keďobsahjehovýpovedesúdvyhodnocovalvpôvodnomkonaní(bolaprečítanájehovýpoveď
z prípravného konania, kde I. F. tiež odoprel vypovedať). O návrhu odsúdeného bolo rozhodnuté
zamietajúcim uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 1Nt/23/2021 zo dňa 05.10.2021 z dôvodu,

že neboli zistené žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by vyšli dodatočne najavo, teda neboli
súdu skôr známe a ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania. Toto rozhodnutie bolo potvrdené
uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1Tos/117/2021 zo dňa 16.12.2021, ktorým súd zamietol
sťažnosť odsúdeného.

Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na podanom návrhu na povolenie obnovy konania vrátane
jeho doplnenia. Tvrdil, že skutok nespáchal a že v čase lúpeže sa nezdržiaval na území Slovenskej
republiky a zároveň ani nebol na úteku, dlhodobo žil v zahraničí a keď sa dozvedel, že bol odsúdený,
tak sám nastúpil do výkonu trestu. Žiadal, aby súd vykonal navrhované dôkazy.

Obhajca odsúdeného sa pridržiaval písomne podaného návrhu a nad rámec predložil čestné vyhlásenie
B. L., ktorý mal odsúdeného odviezť na policajnú stanicu a ktorý vie potvrdiť, že odsúdený sa sám
dobrovoľne dostavil na policajné oddelenie, čo dotvára mozaiku celého radu nepriamych dôkazov, ktoré
odôvodňujú úvahy v písomnom návrhu.

Svedok B. L., ktorý sa dostavil bez predvolania uviedol, že na verejné zasadnutie sa dostavil vo
vlastnom záujme, má informácie o verejnom zasadnutí a čo je jeho predmetom, nakoľko je v kontakte
sodsúdeným,ktorýjekrstnýmotcomjehodetí.Následnesavyjadrilkobsahučestnéhovyhlásenia,ktoré
napísal dňa 16.06.2024. Pred šiestimi rokmi ho požiadal F. G., či by ho odviezol na policajnú stanicuv meste Modra, bolo to 14.03.2018, oslovil ho po príchode zo zahraničia, keď sa dozvedel od matky, že
bol trestne stíhaný a je odsúdený v neprítomnosti. Priviezol ho po 21:00 hod. do Modry, kde sa chcel ísť
prihlásiť na policajnú stanicu, ale nakoľko tam nikto neotváral na búchanie, zvonenie, tak čakali spolu

ešte chvíľu v aute, potom ho tam nechal. Potom mu odsúdený ešte raz zatelefonoval a požiadal ho, aby
sa vrátil späť do Modry a odviezol ho na policajnú stanicu do Pezinka, aby sa tam prihlásil prípadne aby
zavolal hliadku. Policajtov nakoniec nekontaktovali. Hliadka sa sama dostavila do Modry a vysvetlili jej
celú situáciu, následne odsúdený k nim presadol do auta a on išiel domov. Svedok na doplňujúce otázky
uviedol, že odsúdený ho požiadal o odvoz na policajnú stanicu do Modry lebo obec H., kde mal odsúdený

trvalý pobyt spadá pod obvod Modry. Viezol ho z domu z Budmeríc, kde bol aj s mamou. Cestou v aute
mu spomínal, že kontaktoval toho istého právnika, ktorého v čase, keď bolo trestné stíhanie kontaktovala
jeho mama. Pobalil si veci lebo vedel, že nastúpi do výkonu trestu. Právnik mu povedal, že to nebude
nadlho, lebo bol súdený v neprítomnosti a napraví sa nejaké nedorozumenie, žiaľ odvtedy už ubehlo
šesť rokov. Od jeho matky dostal informáciu, že odsúdený je v Anglicku, aj odsúdený mu hovoril, že je
vAnglicku,predtýmbolvChorvátsku,ajvČeskejrepublike.Vkontaktesodsúdenýmvtomobdobínebol,

nemal na neho žiadny kontakt. Jeho matka vedela, že voči odsúdenému prebieha trestné konanie, lebo
mu chodila pošta na jej adresu. Nevedel uviesť, či matka odsúdeného vedela, kde sa v čase trestného
stíhania nachádzal jej syn. Z rozhovorov s p. G. vedel, že po odsúdenom bolo pátrané na adrese jeho
trvalého pobytu a jeho matky, v jeho domácnosti nie. O trestnej veci odsúdeného nemal vedomosti, len
vedel z čoho bol obvinený.

Oboznámením fotokópie čestného vyhlásenia A. K. s úradným prekladom z chorvátskeho jazyka do
slovenského jazyka súd zistil, že podľa vyhlásenia sa odsúdený F. G. z mesta Budmerice na Slovensku
od 26.05.2013 do 03.06.2013 ubytoval v byte pod správou menovaného v meste Fontána pri Poreči
v Chorvátsku.

Odsúdený k čestnému vyhláseniu A. K. uviedol, že tam bol na dovolenke, platil tam hotovosťou, dopravil
sa tam s jedným človekom s ktorým robil predtým v Záhrebe, ale jeho meno nevedel, mal prezývku
Medveď alebo Maco. Z Chorvátska išiel letecky do Anglicka. Do Chorvátska išiel autom, stretol sa s nim
na Slovensku a s nim odchádzal za robotou, bolo to už dávno, keby vedel, že bude potrebovať tieto

informácie tak si to zapamätá. K čestnému vyhláseniu matky L. G. uviedol, že v rámci rozhodovania
o prvej obnove jeho matku vypočúvala sudkyňu ohľadne dátumu 27.05.2013 a vtedy matka plakala
a niekoľkokrát povedala sudkyni, že nevie. Keď spolu volávali, tak mu niekoľkokrát povedala, že to bolo
na narodeniny jeho sestry, ale pri výpovedi si na to nespomenula, lebo bola v strese.

Svedkyňa L. G. na verejnom zasadnutí vypovedala, že sa so synom pohádala v polovici mája, bolo
to na narodeniny jeho sestry 14.05.2013, povedala mu, že svoju chalupu dá prepísať svojej dcére, jej
syn s tým nesúhlasil, odišiel a povedal, že sa viac nevráti a odvtedy s ním nebola v kontakte a aj jeho
telefón zostal doma. Približne po jednom týždni sa jej ozval, zavolal jej na linku Slovenskej sporiteľne (do
roboty), iba jej oznámil, že: „odišiel som zo Slovenska a už sa nevrátim.“ Túto skutočnosť povedala aj

koncom mája, keď sa na neho prišli pýtať policajti v civile, ktorí ho chceli vypočúvať ako svedka. Potom
sa na neho už nikto nepýtal, nikto ho nehľadal. Syn sa vrátil domov až v roku 2018 a vlastne až vtedy sa
dozvedel, že dostal trest, nevedeli ani o čo ide, preto pár dní zostal doma, potom sám išiel na policajnú
stanicu zistiť prečo to je, odvtedy je vlastne v base. Na otázky uviedla, že syn jej v čase hádky nepovedal
kam ide a nepovedal jej to ani vtedy, keď jej volal, uviedol len toľko, že je von zo Slovenska. Počas

rokov 2013-2018 ako bol jej syn preč ho nikto viac nehľadal a ani mu neboli doručované zásielky ku nej
domov, kde mal adresu trvalého pobytu. Až keď sa v marci roku 2018 vrátil, povedal jej, že bol v Česku,
Londýne a v Chorvátsku. Na políciu sa išiel prihlásiť vo večerných hodinách, aby zistil o čo ide, viezol ho
jeho kamarát. Tiež uviedla, že jej syn sedí vo väzení nevinne, že raz už vypovedala, v predchádzajúcom
konaní o povolení obnovy konania ju nikto nenútil a neovplyvňoval.

SvedokI.J.naverejnomzasadnutíverbalizoval,žeodsúdenéhovôbecnepoznáaojehotrestnejčinnosti
za ktorú bol odsúdený nevie nič. S odsúdeným sa stretol až v pojednávacej miestnosti vo svojej trestnej
veci, keď ho žiadal predvolať v rámci povolenia obnovy konania, bolo to ešte počas jeho šesťročného
výkonu trestu a bolo to preto lebo bol uvedený v skutkovej vete jeho rozsudku, ale nevedel z akého

dôvodu, lebo s jeho prípadom nič nemal a nepoznal ho. O tom, že je to p. G. sa dozvedel z rozsudku,
ale v úplne inom prípade. V skutkovej vete rozsudku sa mu kládla za vinu príprava na § 188 Trestného
zákona organizovanou skupinou proti firme Bonul a keď nevedeli nájsť dvoch ľudí ku nemu, tak sa
tam ocitol p. G. a ešte jeden, ktorého meno si nepamätal. Odsúdeného teda dal predvolať v jeho vecipreto, lebo bol zneužívaný v jeho rozsudku. Na otázku odsúdeného svedok uviedol, že sa nezakladá na
pravde, že by spolu pripravovali lúpež a mimo súdu sa nikdy nestretli vonku. Tiež ozrejmil, že celkovo
podal tri návrhy na povolenie obnovy konania, z toho dva boli zamietnuté a tretí rozhodli bez neho.

Policajti mu vrátili aj zbraň, ktorú si nemohol prevziať, lebo nemal zbrojný preukaz, bol vo výkone trestu
a hneď zbraň prepísal. Na lúpeži sa s odsúdeným nezúčastnil a p. F. nepozná.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Nitre na verejnom zasadnutí navrhovala, aby súd návrh odsúdeného
podľa§399odsek2Trestnéhoporiadkuzamietolzdôvodu,ženebolizistenépodmienkyobnovykonania

tak ako súd stanovené v ustanovení § 394 odsek 1 Trestného poriadku.

Obhajca odsúdeného v rámci záverečného návrhu žiadal, aby súd vyhovel návrhu a povolil obnovu
konania vzhľadom na to, že sa preukázala existencia nových skutočností a dôkazov, ktoré neboli
v pôvodnom konaní súdu známe a ktoré sú spôsobilé privodiť zmenu právoplatného rozhodnutia.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pán G. bol odsúdený v neprítomnosti, pričom svedkyňa B.

E. dvakrát neopoznala odsúdeného, či už podľa rekognície, alebo v rámci otázok v spise, taktiež
zo spisu I. F. vyplynulo, že ten menil svoju výpoveď, v neposlednom rade poukazoval na výpoveď
matky odsúdeného, taktiež na predložené čestné vyhlásenie občana Chorvátskej republiky, z ktorých
vyplynulo, že v čase spáchania skutku odsúdený nebol na území Slovenskej republiky a napokon na
výpoveď svedka I. J., ktorý ako jedna z osôb, ktorá mala spáchať s odsúdeným skutok, a ktorá nebola

vypočutá v pôvodnom konaní odsúdeného, uviedol, že sa s odsúdeným nepoznajú, v čase spáchania
skutku sa nepoznali, nevedeli o sebe a teda skutok spolu nepáchali. Mal za to, že pre účely konania
o povolení obnovy je rozhodujúce len porovnať tvrdenia a dôkazy doteraz súdu známe, s tvrdeniami a
dôkazmi, ktoré vyplývali z nových skutočností a zistiť pravdepodobnosť zmeny pôvodného rozhodnutia.

Odsúdený v rámci záverečného návrhu zdôrazňoval, že bol odsúdený za lúpež, ktorú nevykonal, na
základe prečítanej výpovede B. E., s ktorou sa navzájom nepoznali, čo preukazuje to, že jednak ho
nevedela slovami opísať a na fotografii ho neopoznala. Nespáchanie skutku preukazuje aj to, že I. F.
odmietol vypovedať na hlavnom pojednávaní v jeho trestnej veci, lebo vo svojich skorších výpovediach
mal rôzne verzie, len aby pomohol sám sebe, čo sa mu aj podarilo a I. J., s ktorým mal plánovať lúpež

spoznal, resp. vedel o koho ide až v roku 2022, keď bol predvedený ako svedok na jeho obnovu konania
a v neposlednom rade sa v čase lúpeže nenachádzal na území Slovenska, čo preukázal vyhlásením
a žiadal o prešetrenie cez medzinárodnú právnu pomoc.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 4Tk/1/2014 súd zistil, že obvinený I. F. a obvinená B.

E. boli právoplatne odsúdení rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 07.05.2014, sp. zn. 4Tk/1/2014
zo spáchania obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek
4 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a), písmeno i) Trestného zákona na
skutkovom základe, že:

„v presne nezistenom čase ako členovia organizovanej skupiny, ktorú tvorili obžalovaný I. F., obvinený
F. G. a obžalovaná B. E., založenej za účelom vykonania lúpežného prepadnutia spočívajúcom v presne
dohodnutom spôsobe deľby úloh, ktorej koordinátorom bol obvinený F. G. (trestná vec bola vylúčená na
samostatné konanie) dňa 27.05.2013 v čase okolo 08.45 hod. v Nitre, na ulici Chrenovskej ZOC Max,
na prízemí medzi výťahom a predajňou obuvi CCC vykonali lúpežné prepadnutie pracovníka SBS I. E.

a to tým spôsobom, že po tom ako tento prechádzal medzi predajňou obuvi CCC a výťahom zozadu
k nemu pristúpili maskovaní obžalovaná B. E. a obvinený F. G., pričom obžalovaná B. E. priložila I.
E. ku krku elektrický paralyzátor, v dôsledku čoho tento spadol na zem a obvinený F. G. mu odcudzil
z ruky kufrík s finančnou hotovosťou vo výške 361.455,- Eur, následne obvinený F. G. a obžalovaná B.
E. z miesta činu ušli smerom ku vopred dohovorenému miestu na sídlisku Chrenová v Nitre, kde bolo

zaparkované osobné motorové vozidlo zn. VW Touareg EČ: F. H., do ktorého odložili veci súvisiace
strestnýmčinomaodcudzenýkufríkajsfinančnouhotovosťou,pričomdoosobnéhomotorovéhovozidla
VW Touareg nastúpil obvinený F. G. a odišiel sním na ulicu Trieda Andreja Hlinku v Nitre, kde ho opustil
aj s odcudzenou finančnou hotovosťou, pričom do osobného motorového vozidla zn. VW Touareg za
účelom odstránenia stôp nastúpil obžalovaný I. F., ktorý bol aj s vozidlom následne príslušníkmi polície

zadržaný, čím spôsobili ABAS Cit Management, s.r.o. Bratislava škodu vo výške 361.455,- Eur.“ Za
uvedený skutok im bol podľa § 188 odsek 4 Trestného zákona za aplikácie § 38 odsek 2, odsek 3
Trestného zákona a zmierňovacieho ustanovenia § 39 odsek 1 (len u obvinenej Šebestovej), odsek 2
písmeno e), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní osem rokov sozaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň im súd
obligatórne uložil jednoročný ochranný dohľad a poškodenú právnickú osobu ABAS Cit Management
s.r.o. Bratislava, Trnavská 100, IČO:365801425 s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske

súdne konanie. Súd tak rozhodol potom, čo obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní dňa 15.04.2014
učinili vyhlásenie o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Krajskej prokuratúry v Nitre,
ktoré súd prijal a následne na pojednávaní vykonal dokazovanie len vo výroku o treste, ochrannom
opatrení a náhrade škody. Odsúdený I. F. bol z výkonu trestu podmienečne prepustený dňa 01.08.2019
(uznesenieOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.6Pp/129/2019)aodsúdenáB.E.dňa20.06.2019(uznesenie

Okresného súdu Nitra sp. zn. 5PP/19/2019) a obaja boli osvedčení v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia. Súčasťou oboznamovania spisu sp. zn. 4Tk/1/2014 na verejnom zasadnutí súdu bol aj list
obvineného I. F. zo dňa 08.04.2014 adresovaný Krajskej prokuratúre v Nitre, v ktorom sa vyjadroval
okrem iného aj k jeho možnosti zistiť, kde sa ukrýva Zelník a teda jeho spolupráce s políciou za účelom
jeho dolapenia.

Odsúdený F. G. sa k oboznámenému spisu 4Tk/1/2014 vyjadril v tom smere, že na úteku nebol,
v zahraničí sa ubytoval pod svojím menom a v neutajení si kupoval aj letenku z Chorvátska do Anglicka,
pod svojím menom žil v Českej republike spolu s priateľkou a nikto ho nemohol zháňať, keďže nebol
na úteku. K odsúdenému I. F. sa vyjadril len toľko, že F. mal od neho požičané auto VW Touareg, ktoré
dlhodobo užíval a platil aj lízingové splátky.

Oboznámením spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/136/2013 súd zistil, že odsúdený I. J.
bol rozsudkom sp. zn. 6T/136/2013 zo dňa 17.10.2017, právoplatným dňa 18.04.2018 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/15/2018 uznaný vinným zo spáchania obzvlášť
závažného zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno b) Trestného

zákona s poukazom na ustanovenia § 138 písmeno a), písmeno i) Trestného zákona v štádiu prípravy
podľa § 13 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

obžalovanýI.J.spolusI.F.,nar.XX.X.XXXX,odsúdenýmvinejtrestnejvecirozsudkomOkresnéhosúdu
Nitra sp. zn. 4Tk/1/2014 a F. G., nar. X.X.XXXX, odsúdeným v inej trestnej veci rozsudkom Okresného

súdu Nitra sp. zn. 33Tk/1/2015 od presne nezistenej doby v mesiaci marec 2013 do 27.3.2013 v
Nitre plánovali a pripravovali vykonať lúpežné prepadnutie pracovníka súkromnej bezpečnostnej služby
BONUL s.r.o. Nitra, a to tým spôsobom, že obžalovaný na vykonanie skutku zabezpečil policajné
uniformy, dymovnicu, paralyzér a strelnú zbraň zn. GLOCK, ktoré veci prechovával v mieste trvalého
bydliska v Nitre, na Baničovej 521/10 a zabezpečoval tiež ďalšiu osobu, s ktorej pomocou mal byť skutok

vykonaný,pričomskutokmalbyťspáchanýtak,žepracovníkSBS,ktorýkaždýpondelokvmesiacivčase
od 09.00 hod do 13.00 hod v OC MAX v Nitre prenáša do banky hotovosť, podľa znalostí obžalovaného
vo výške cca 130 000,- Eur , mal byť fyzicky napadnutý páchateľmi - Zelníkom a osobou, ktorú mal
zabezpečiť na spáchanie tohto skutku obžalovaný s pozmeneným výzorom a v policajných uniformách,
pod hrozbou použitia strelnej zbrane, alebo paralyzéra, pričom pracovník SBS mal byť vtiahnutý do

priestorov WC v OC MAX, kde mu mal byť násilím odňatý kufrík s vyššie uvedenou finančnou hotovosťou
apoznehybnenípracovníkaSBS,elektrickýmparalyzérom,malipáchateliauniknúťvopredvytypovanou
únikovou cestou za OC MAX v Nitre a odovzdať tam získanú hotovosť F., ktorý mal túto previezť do
Bratislavy, kde si ju mali následne všetci rozdeliť“. Súd za tento protiprávny čin uložil odsúdenému I.
J. podľa § 188 odsek 3 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného

zákona trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov s tým, že na výkon uvedeného trestu odsúdeného
zaradil podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Zároveň uložil odsúdenému aj trest prepadnutia veci tam uvedenej a ochranný dohľad
v trvaní jedného roka. Predmetné rozhodnutie bolo vydané po predchádzajúcich dvoch odvolacím
súdom zrušených rozhodnutiach (Krajský súd v Nitre sp. zn. 2To/90/2014 zo dňa 26.11.2024 a sp. zn.

2To/28/2024 zo dňa 11.11.2015) s úpravou skutku popísanom v obžalobe po vykonaní dokazovania.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa konštatoval, že dostatočným a hodnoverným spôsobom
mal preukázané práve z výpovedí svedkov I. F. a O. P., že obžalovaný I. J. pripravoval spáchanie
lúpežného prepadnutia pracovníka SBS v obchodnom centre Max v Nitre s F. a G., že na spáchanie
tejto lúpeže mal doma pripravenú strelnú zbraň, paralyzér, policajné uniformy, cez osobu G. zabezpečil

parochňu, ktorú odovzdal svedkovi P., ktorý ju následne odovzdal polícii, na spáchanie tejto lúpeže
sa obžalovaný pokúšal zjednať práve osobu svedka P., ktorý oznámil skutok polícii, pričom obaja
svedkovia obdobným spôsobom popísali plánovaný spôsob spáchania skutku ako i čas, resp. dennú
dobu jej vykonania a miesto jej spáchania ako i únikovú cestu a obrana obžalovaného, že žiadnu lúpežneplánoval, že ako bývalý policajt vlastnil zbrane, uniformy a paralyzér mal pre vlastnú potrebu, že mal
byť kontaktovaný osobami z Bratislavy resp. na osobnom motorovom vozidle zn. Volkswagen Touareg
s bratislavským evidenčným číslom, bola v rozpore s výpoveďami svedkov F. a P. a oboznámenými

listinami (správy zo sledovania zo dňa 25.03.2013 s fotodokumentáciou). Súd 1. stupňa v tejto súvislosti
zároveň konštatoval, že obdobným spôsobom bolo skutočne lúpežné prepadnutie v OC Max v Nitre
aj spáchané dňa 27.05.2013 za účasti iných osôb (F. a E.), pričom koordinátorom bol G.. Aj odvolací
súd v rámci konania sp. zn. 2To/15/2018 sa plne stotožnil so skutkovými závermi súdu 1. stupňa
vychádzajúcich z vykonaného dokazovania a k námietkam obžalovaného J., že v skutkovej vete

rozsudku sú uvedení odsúdení I. F. a F. G. (odsúdení v inej trestnej veci) ozrejmil, že uvedené osoby
boli odsúdené za spáchanie inej lúpeže, ako sa týkal obžalovaného J., avšak uvedení odsúdení (ako
vyplynulo z výpovede F. v postavení svedka) spolu s obžalovaným J. sa mali dohadovať na možnom
protiprávnom konaní uvedenom v napadnutom rozsudku. Odsúdený I. J. napadol rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 2To/15/2018 z 18.04.2018 dovolaním zo dňa 11.02.2019 v znení jeho doplnenia
zo dňa 08.03.2019, ktoré bolo odmietnuté Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením zo dňa

22.01.2020, sp. zn. 3Tdo/33/2019 bez preskúmania veci z dôvodu, že odsúdený ako dovolateľ uvádzal
námietky, ktoré neboli spôsobilé naplniť žiadne dôvody dovolania označené odsúdeným. Odsúdený I.
J. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov vykonal dňom 09.11.2023.

Návrhom na povolenie obnovy konania vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 21Nt/6/2020

odsúdený I. J. dňa 20.02.2020, v znení jeho doplnenia obhajcom Q. P. a tiež v znení jeho vlastných
doplnení napadol pôvodné rozhodnutie z dôvodu, že skutkové okolnosti prípadu neboli tak ako bolo
uvedené v odsudzujúcom rozsudku a za účelom preukázania nových skutočností navrhoval vypočuť
svedka B. F. B., bývalého príslušníka NAKA k vedomosti o vydieraní odsúdeného policajtom F. P.,
k prerábkam bytov na Baničovej ulici č. 10 v Nitre, k okolnostiam zadržania svedkyne R. H., ďalej žiadal

opätovne vypočuť R. H. ako partnerku k odsúdeným uvádzanému vydieraniu jeho osoby zo strany
policajta F. P. a najmä vypočuť osobu F. G., ktorý v pôvodnom trestnom konaní odsúdeného nemohol byť
vypočutý z objektívnych dôvodov a tieto dôkazy by mohli samy o sebe alebo v spojení s skutočnosťami
a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, prípadne treste odsúdeného práve
z dôvodu, že F. G. mal byť podľa odsudzujúceho rozsudku organizátorom „akcie“, teda skutku, z ktorého

prípravy bol on odsúdený, pričom G. bol odsúdený v inom trestnom konaní sp. zn. 33Tk/1/2015 za
iný podobný dokonaný skutok. Tento návrh odsúdeného bol uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn.
21Nt/6/2020 zo dňa 06.03.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1Tos/52/2023
zo dňa 12.06.2023 zamietnutý, pretože súd nezistil podmienky pre obnovu konania uvedené v § 394
Trestného poriadku.

V novo podanom návrhu na povolenie obnovy konania vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.
zn. 6Nt/31/2023 zo dňa 01.12.2023, a jeho doplnení obhajcom B. L. zo dňa 13.03.2024, odsúdený
I. J. argumentoval, že vyšli najavo nové skutočnosti spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o jeho vine,
prípadne treste, nakoľko bol vydieraný príslušníkom NAKA F. P. o finančné hotovosti, bolo to v čase

kedy bol príslušníkom KR PZ, pričom o tomto vydieraní vedel aj jeho bývalý kolega F. S. a keby nebol
vydieraný skutok by sa nestal. Podľa odsúdeného neznámou skutočnosťou bolo aj to, že v čase skutku
prebiehala prerábka vodovodného potrubia celého bytového domu v Nitre na ulici Baničova č. 10, kde
v tom čase býval a kde sa aj zdržiaval v čase skutku a policajti ho zadržali až po troch dňoch na základe
zinscenovaného obvinenia. V súvislosti s týmito tvrdeniami navrhoval vypočuť ako svedka H. P., F. S.

a R. H.. O tomto návrhu bolo rozhodnuté Okresným súdom Nitra uznesením pod sp. zn. 6Nt/31/2023
zo dňa 15.04.2024, právoplatným dňa 04.07.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.
4Tos/49/2024 tak, že odvolací súd sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú, pretože úvahy súdu
prvého stupňa boli správne, keď odsúdeným uvádzané skutočnosti, ktoré prezentoval ako nové, takými
novými skutočnosťami ani dôkazmi neboli a ani by nemohli v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už

skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste.

Odsúdený I. J. v poradí tretím návrhom zo dňa 30.09.2024 vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.
zn. 4Nt/33/2024 žiadal povoliť obnovu konania majúc za to, že po právoplatnom rozhodnutí vo veci sp.
zn. 6T/136/2013 vyšli najavo nové dôkazy predtým súdu neznáme, ktoré môžu mať rozhodujúci vplyv na

rozhodnutie o jeho vine. Za novú skutočnosť považoval vrátenie jeho strelnej zbrane Glock 17 políciou,
išlo o tú zbraň ktorá bola zaistená u neho počas domovej prehliadky a mala byť použitá na spáchanie
pripravovaného lúpežného prepadnutia dôvodiac, že vec použitú pri spáchaní trestného činu nemožno
opätovne vydať páchateľovi. Medzitým bolo vlastnícke právo k zbrani prevedené zmluvou na F. S.. ĎalejpoukazovalnatrestnéoznámenieR.H.naO.P.stým,žeprávesvedkyňaH.malabyťúčastnávydierania
odsúdeného o financie v celkovej výške 7.000,- eur od policajta F. P. a v neposlednom rade poukazoval
na prerábku bytov v čase od 25.03.2013 do 27.05.2013 v Nitre na ulici Baničova 10, kde bol k dispozícii

robotníkom a čo mu bránilo byť na dvoch miestach naraz. Za účelom preukázania hore uvádzaných
skutočností navrhoval v konaní predvolať na výsluch svedkov H. P., F. S. a R. H.. S týmito argumentmi
odsúdeného sa súd vysporiadal uznesením zo dňa 04.04.2025, sp. zn. 4Nt/33/2024, právoplatným dňa
15.05.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1Tos/28/2025, ktorým postupom podľa
§ 399 odsek 2 Trestného poriadku s poukazom na § 402 odsek 2 Trestného poriadku návrh odmietol,

pretože v ňom odsúdený uvádzal rovnaké skutočnosti, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté.

Na verejnom zasadnutí súd odmietol vykonať navrhované dôkazy odsúdeného F. G. výsluchom
svedkyne B. E., I. F., A. K., nakoľko ich vypočutie by bolo nadbytočné vzhľadom na podrobne
oboznámené dôkazy na verejnom zasadnutí, vrátane výpovedí odsúdených osôb (E. a F.) v hore
uvedených konaniach (sp. zn. 33Tk/1/2015, sp. zn. 4Tk/1/2014, sp. zn. 6T/136/2013) a prečítanie

obsahu vyhlásenia A. K..

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu
skôr neznáme, ktoré by samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.

Súd po oboznámení sa so spisom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33Tk/1/2015 vrátane obsahu

pripojených spisov sp. zn. 4Tk/1/2014 (trestná vec I. F. a spol.), sp. zn. 6T/136/2013 (trestná vec I. J.),
sp.zn.1Nt/4/2019, sp.zn.1Nt/23/2021, sp.zn.21Nt/6/2020, sp.zn. 4Nt/33/2024, s návrhom odsúdeného,
po vyjadrení procesných strán a po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí skúmal, či sú
v danom prípade splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania v súlade s ustanovením
§ 394 Trestného poriadku. Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je

odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo
nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe. Z hľadiska splnenia
podmienok obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu
uplatňujú, vedel v pôvodnom konaní navrhovateľ, ale je rozhodujúce či tieto skutočnosti alebo dôkazy
boli alebo neboli známe súdu (R 10/1976).

V konaní o povolenie obnovy konania sa tak súd obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti
alebo dôkazy ako to predpokladá ustanovenie § 394 odsek 1, odsek 4 Trestného poriadku. Novým
dôkazom je dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní obsiahnutý v spise, alebo nebol vykonaný, alebo
dôkaz vykonaný s novým obsahom. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci

jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, alebo ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci,
ktoránebolapredmetomdokazovaniaalebozisťovaniapredrozhodnutím,ktoréhosaobnovatýka.Nové
skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukazovať novými dôkazmi (naplnenie
prvej podmienky k povoleniu obnovy konania). Na povolenie obnovy konania je však tiež potrebné zistiť,
či nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme samy osebe, alebo v spojení so skutočnosťami

a dôkazmi už skôr známymi odôvodňujú iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne
uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený
druh trestu bol v zrejmom rozpore s účelom trestu (druhá podmienka na povolenie obnovy konania).

Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku však nie je revízia pôvodného

trestného stíhania, ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov, či spochybňovanie spôsobu, akým
ich hodnotil súd v pôvodnom konaní. Tieto sú totiž nezvratné, nemožno ich meniť, ani inak korigovať a
dôkazy, ktoré už boli vykonané v pôvodnom konaní nemožno opakovať (revízia pôvodného rozhodnutia
a predchádzajúceho mu konania prichádza do úvahy pri podaní dovolania, ak sú splnené zákonnépodmienky pre uplatnenie tohto, od obnovy konania odlišného mimoriadneho opravného prostriedku).
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, nejde o ďalší riadny opravný prostriedok, ako je
to napríklad pri odvolaní, teda akýkoľvek zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je

prípustný iba vo výnimočných prípadoch.

Odsúdený napadol pôvodné meritórne rozhodnutie z dôvodu, že súd ho odsúdil v jeho neprítomnosti za
trestný čin lúpeže, ktorý nespáchal a jeho vinu založil predovšetkým na prečítanej výpovedi svedkyne E.
a nepriamych dôkazoch. Za tým účelom odsúdený predložil ako nový dôkaz - čestné vyhlásenie občana

Chorvátskej republiky A. K., ktoré malo preukazovať, že v čase spáchania skutku (27.05.2013) bol už
od 26.05.2013 ubytovaný v Chorvátsku v byte, ktorý bol pod správou menovaného. Skutočnosť, že
nemohol spáchať skutok mala vyplývať aj z predloženého čestného vyhlásenia jeho matky L. G., ktorým
potvrdzovala, že jej syn odišiel z domu už v polovici mája 2013 po rodinnej hádke a telefón nechal doma.
Za účelom preukázania svojej neviny navrhol vykonať dokazovanie oboznámením trestných vecí I. F.,
B. E., I. J., ich výsluchom vrátane výsluchu jeho matky a A. K. cestou justičnej spolupráce, ktorými sa

mali zistiť nové okolnosti prípadu spôsobilé privodiť zmenu právoplatného rozhodnutia ich porovnaním
s doteraz súdu známymi tvrdeniami a dôkazmi.

Odsúdenýmuvádzanéobrannétvrdeniaonevedomostitrestnéhostíhaniavočijehoosobeanásledného
odsúdenia za účelom vyvinenia sa súd považoval za účelové. Obrannú verziu takéhoto charakteru

odsúdený nastolil už aj v rámci návrhu na opätovné prejednanie veci v jeho prítomnosti a súd konajúci
o tomto návrhu sa ňou podrobne zaoberal a skonštatoval, že nebola nijakým spôsobom preukázaná.
V rámci tohto konania mal súd dostatočným spôsobom preukázané, že odsúdený opustil miesto
svojho bydliska, aktuálne miesto zdržiavania sa neoznámil ani svojím blízkym príbuzným, nezdržiaval
sa v mieste svojho evidovaného pobytu a ani na adresách, kde žil a zvykol sa pohybovať alebo

zdržiavať sa a opakovanými procesnými úkonmi, viacerými opatreniami sa nepodarilo zabezpečiť
jeho prítomnosť na úkonoch trestného konania, čím došlo k naplneniu podmienok na konanie proti
nemu ako ušlému. V tejto súvislosti súd odkazuje na obsah súdneho spisu sp. zn. 33Tk/1/2015
vrátane vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-756/OVK-NR-2013 a v ňom vykonaných všetkých dostupných
možností a zákonných nástrojov orgánov činných v trestnom konaní a súdu smerujúcich k zabezpečeniu

prítomnosti odsúdeného na konaní. Jednalo sa o nasledovné úkony: žiadosť o zadržanie zo dňa
27.05.2013, previerky u členov rodiny odsúdeného a previerky v mieste bydliska zo dňa 28.05.2013,
vyhlásenie celoštátneho pátrania dňa 29.05.2013, operatívno – pátracie previerky zo dňa 27.06.2013,
09.07.2013, 16.07.2013, preverovanie pobytu odsúdeného na miestach Modra Harmónia, Zochova
chata zo dňa 06.08.2013, operatívno-pátracia činnosť zo dňa 03.09.2013, príkaz na zatknutie sp. zn.

6Tp/267/2013 zo dňa 30.09.2013, európsky zatýkací rozkaz sp. zn. 4Tp/301/2014 zo dňa 14.03.2014,
opatrenie vyšetrovateľa PZ zo dňa 15.07.2014 o tom, že trestné konanie sa vykoná ako proti ušlému,
podanie obžaloby na súd dňa 24.07.2015, príkaz na zatknutie Okresného súdu Nitra sp. zn. 33Tk/1/2015
zo dňa 03.08.2015, európsky zatýkací rozkaz sp. zn. 33Tk/1/2015 zo dňa 03.08.2015, medzinárodný
zatýkací rozkaz sp. zn. 33Tk/1/2015 zo dňa 03.05.2016, urgované policajné správy vrátane správ z

Interpolu a SIRENE z 20-21.04.2016, 15.08.2016, 04.11.2016, opatrenie súdu č. k. 33Tk/1/2015 zo
dňa 15.11.2016, že súdne konanie vykoná proti odsúdenému ako proti ušlému. V nadväznosti na tieto
úkony potom odsúdeným uvádzaný dôkaz resp. skutočnosť, že v deň spáchania skutku sa nachádzal
mimo územia Slovenska, konkrétne v meste Poreč v Chorvátsku, preto sa nemohol dopustiť uvedeného
konania, ktorú označil za novú skutočnosť (skutočnosť súdu skôr neznámu) a ktoré tvrdenie mu mala

potvrdiť jeho matka L. G., A. K. a B. L. sama o sebe v spojení s ostatnými dôkazmi vykonanými
v pôvodnom konaní nie je spôsobilá privodiť iné, priaznivejšie rozhodnutie v trestnej veci, nakoľko
pôvodne konajúci súd mal vedomosť o tom, že sa F. G. pobytom v cudzine vyhýbal trestnému stíhaniu
od samotného začiatku (už orgány činné v trestnom konaní ňom pátrali s negatívnym výsledkom a viedli
trestné stíhanie ako s ušlým). Odsúdený žiadnym spôsobom v rámci konania o povolenie obnovy

konania súdu hodnoverne nepreukázal tvrdenie, že na úteku nebol a v zahraničí fungoval a pohyboval
sa pod svojím vlastným menom. Ak by toto tvrdenie bolo pravdivé, tak minimálne pri cestovaní v
rámci prechádzania hranicami krajín nepatriacich do Schengenského systému (Chorvátsko vstúpilo do
Schengenského priestoru k 01.01.2023 a Veľká Británia sa nikdy plne nezapojila do tohto priestoru), by
bol podrobený kontrole platných cestovných dokladov a bol by realizovaný európsky zatýkací rozkaz

z 14.03.2014 a medzinárodný zatýkací rozkaz z 03.05.2016, prípadne by bola získaná iná relevantná
informácia o jeho pohybe mimo územia SR.Okrem toho odsúdený uvádzal iné skutočnosti o cestách a pobyte v zahraničí v návrhu na opätovné
prejednanie jeho trestnej veci a iné skutočnosti odzneli aj na konaní o povolení obnovy konania sp.
zn.1Nt/4/2019 (napr. matka odsúdeného uviedla, že 27.05.2013 mala mať s odsúdeným konflikt a odišiel

do zahraničia, odsúdený tam tvrdil, že cestoval do Zagrebu, potom do Londýna a stadiaľ do Šternberka).
V čestnom vyhlásení k aktuálnej obnove konania L. G. (matka odsúdeného) zas uvádzala, že jej syn
odišiel z domu už v polovici mája 2013 po rodinnej hádke a odvtedy sa jej neozval. V návrhu na opätovné
prejednanie odsúdený uvádzal, že začiatkom roku 2013 sa po konfliktoch v rodine rozhodol odísť žiť
a pracovať do zahraničia, najskôr do Anglicka a neskôr v roku 2014 (približne v mesiaci máj) sa presunul

do Českej republiky, kde žil a pracoval a býval s družkou D. F. v meste Šternberk. V aktuálnom konaní
zas predložil odsúdený prehlásenie o pobyte u A. K. s odstupom 10 rokov od skutku, vydané na
vyžiadanie otca odsúdeného, navyše s konkrétnym dátumom jeden deň pred skutkom (od 26.05.2013),
pričom podľa predchádzajúcej verzie jeho matky mal mať s ňou v deň skutku konflikt a podľa verzie
odsúdeného mal byť od začiatku roka 2013 v Anglicku, pri rozhodovaní o obnove konania zas odsúdený
tvrdil, že cestoval najskôr do Zagrebu a potom do Londýna a do Čiech, o pobyte v mieste Fontana

Porečvžiadnejzpredchádzajúcichverziíodsúdenéhozmienkanebola.Zuvedenéhotakvyplývaviacero
možných verzií o čase a pohybe odsúdeného v inkriminovaný deň, ktoré sa vyvíjajú a formujú postupne,
podľa rozhodnutí súdov v prejednávaných veciach a jeho neúspešných argumentoch (či už v dovolacom
konaní, alebo v konaní o návrhu na opätovné prejednanie veci, alebo o návrhu na obnovu konania).
ZuvedenýchdôvodovanisamotnéprehlásenieA.K.niejetakýmnovýmdôkazom,ktorýbybolspôsobilý

s ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi privodiť iné rozhodnutie vo veci a už vôbec nevylučuje účasť
odsúdeného na skutku dňa 27.05.2013 o 08.45 hod. v Nitre.

Vo vzťahu k odsúdeným namietanej svedeckej výpovedi spoluobvinenej B. E. súd uvádza, že
z odôvodnenia meritórneho rozhodnutia jasne vyplynulo, že v otázke viny odsúdeného pôvodne konajúci

súd vychádzal nielen z prečítanej výpovede svedkyne zo dňa 21.02.2014, z ktorej mohol ustáliť, že F.
G. v spolupráci s I. F. predstavili B. E. plán na vykonanie trestnej činnosti, zameranej na zmocnenie sa
finančných prostriedkov za použitia násilia. K predstaveniu plánu a k zoznámeniu B. E. s detailmi skutku
prišlo v obchodnom centre Aupark v Bratislave na stretnutí s I. F. a F. G.. E. najmenej jeden týždeň
pred dňom 27.05.2013 vedela, že objektom ich násilného útoku bude príslušník SBS, ktorému mala

odňať kufrík s peniazmi ihneď potom, ako mu F. G. za použitia paralyzátora znemožní akýkoľvek pohyb
alebo obranu. Šebestová tiež vedela, že za vykonanie tohto konania dostane odmenu vo výške 50.000
eur. Následne prišlo k zmene plánu krátko pred vykonaním skutku, keď dňa 27.05.2013 v motorovom
vozidle VW Touareg, na ktorom sa priviezli E. a F. G. k obchodnému centru Max v Nitre a v ktorom sa
snažili zamaskovať nasadením parochne (Šebestová), slnečných okuliarov, šiltovky (F. G.), tak, že F. G.

náhle navrhol, že paralyzátor použije proti telu SBS-kára práve E.. Úlohou I. F. bolo ihneď po skutku ničiť
dôkazy, ktoré by ich mohli akokoľvek spájať s lúpežou. Svedkyňou Šebestovou poskytnuté informácie
o skutku plne zodpovedali obsahu výpovede aj svedkov I. E. (pracovník SBS opisoval ako pocítil úder
a následne niečo ako elektrický výboj) a J. H. (uviedla, že počula z miesta útoku zvuk, ktorý jej pripomínal
niečo ako elektrický výboj, zhodne so Šebestovou opísala maskovanie útočníkov, miesto príchodu

a odchodu útočníkov), ktorí vypovedali k okolnostiam trestného činu rovnako. Okrem toho výpovediam
svedkov zodpovedali aj výsledky dvoch znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu
Prezídia Policajného zboru preukazujúce prítomnosť svedkyne B. E. vo vozidle VW Touareg použitom
na spáchanie skutku, listinné a vecné dôkazy spájajúce F. G. s vozidlom VW Touareg (vlastníctvo vozidla
spoločnosťou RETRO EXCLUSIVE CARS s.r.o. v mene ktorej konal F. G., vo vozidle nájdený koženkový

zápisník a písomnosti v obálkach), lekárska správa o ošetrení I. E. v nemocnici v Nitre, zápisnične
zachytené výsledky prehliadky priestorov a obhliadky vozidla a v nich nájdených, zaistených vecí (stôp
– vecných a biologických), výsledky prehliadky tela a obhliadky miesta činu. Z uvedeného vyplynulo,
že výpoveď svedkyne bola chronologicky bezchybná a logicky perfektná a fakt, že svedkyňa B. E.
odsúdeného F. G. v rámci rekognície (čl. 163-173 vyšetrovacieho spisu) neopoznala, nespochybnilo

spojitosť odsúdeného F. G. so skutkom. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že rekognícia ako je
založená na psychickom procese znovupoznávania a identifikácia páchateľov tzv. očitými svedkami je
nepochybne dôležitým prvkom v skladačke úkonov vedúcich k objasneniu trestného činu a zisteniu
páchateľa avšak treba pripustiť aj vysokú omylnosť identifikácie očitými svedkami. Slabým miestom
rekognície je, že na rozdiel od prirodzeného rozpoznania ide o umelo vykonaný úkon v stresových

podmienkach, kde opoznávajúci môže byť ovplyvnený prostredím, postupom vyšetrovateľa (napr.
výberom predložených osôb), alebo aj vlastnou psychikou, pričom v stresových situáciách sú pôvodné
spomienky (myšlienkový obraz) často slabé, čo zvyšuje riziko chybnej rekognície. Identifikácia F. G.
ako člena organizovanej skupiny a komplica E. však vyplynula nielen z výpovede samotnej svedkyneE., ale aj z iných dôkazov (vlastníctvo vozidla VW Touareg s EČV: F. XXX H. firmou odsúdeného F.
G. a v ňom nájdené osobné veci odsúdeného, prítomnosť svedkyne vo vozidle cez nájdené odtlačky
prstov a biologické stopy z plastovej fľaše a parochne). V nadväznosti na to potom neobstojí tvrdenie

odsúdeného, že E. nepozná a opätovný výsluch svedkyne k osobe odsúdeného by mohol priniesť nové
zistenia vo veci.
Odsúdený vo svojom aktuálnom návrhu na povolenie obnovy okrem iného poukazoval aj na osobu
spoluobvineného I. F., tiež právoplatne odsúdeného za rovnaký skutok a najmä na jeho list adresovaný
p. L. G., ktorý už bol predmetom posudzovania v rámci návrhu na povolenie obnovy konania sp. zn.

1Nt/23/2021. K tomu súd poznamenáva, že v konaní sp. zn. 33Tk/1/2015 bol súdom vyhodnocovaný
aj dôkaz výsluchom osoby I. F. v spojení s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, pričom svedok
I. F. rovnako ako svedkyňa B. E. využil právo podľa § 130 odsek 2 Trestného poriadku v čase,
keď už bol právoplatne odsúdený v konaní sp. zn. 4Tk/1/2014 na základe jeho vyhlásenia o vine
(vo vzťahu ku skutku uvedenom vo výroku rozhodnutia), s tým rozdielom oproti E., že I. F. odmietol
vypovedať už v prípravnom konaní, to však súdu nebránilo akceptovať, že jeho účasť na lúpeži vyplývala

z právoplatného odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 4Tk/1/2014. Opakovane
odsúdeným uvádzaný obnovovací dôvod spočívajúci v listine I. F. na čl. 6 pripojeného spisu Okresného
súdu Nitra sp. zn. 1Nt/23/20221, ktorý s odstupom času niekoľkých rokov chcel vypovedať v trestnej
veci F. G. nepovažuje konajúci súd za jav spôsobilý vyvolať stav, že sa jedná o nový, súdu „neznámy“
dôkaz tak, ako to už konštatoval súd v konaní o povolení obnovy konania sp. zn. 1Nt/23/2021

V súvislosti s posledným obnovovacím dôvodom odsúdeného týkajúcim sa pre neho neznámeho I.
J. a jeho trestnej veci sp. zn. 6T/136/2013 súd poznamenáva, že porovnaním obsahu právoplatných
rozhodnutívoveciG.avoveciJ.jejednoznačnýrozdielspočívajúcivtom,žeskutokvoveciodsúdeného
G. bol právne kvalifikovaný ako dokončená lúpež a skutok vo veci odsúdeného J. bol právne posúdený

ako príprava na lúpež, ale s inými osobami a tieto dva skutky nemožno stotožňovať. Z výpovede svedka
I. F. na hlavnom pojednávaní v konaní sp. zn. 6T/136/2013 jasne vyplynulo, že organizátorom celej akcie
bol F. G., ktorý akciu aj neskôr dokonal. Úlohou J. bolo dohodnúť človeka, ktorý spácha čin so G.. Ďalej F.
vypovedal, že J. spoznal prostredníctvom G. a poznali sa už dlhšiu dobu pred touto plánovanou akciou,
ku ktorej sa stretli viackrát osobne. Spolu boli obhliadať aj miesto činu. G. bol ten, ktorý zabezpečil

od dievčaťa z Pezinka parochňu a ktorú vzal J. od G. v striebornej kapsičke pre P., ktorého volali
„cestár“ (kvôli krikľavej bunde) a ktorý si ju mal vyskúšať. Samotný J. na hlavnom pojednávaní vypovedal
tak, že ako bývalý policajt poznal a zdravil v Nitre každého a osoby F. a G. poznal iba z videnia, náhodne
sa s nimi stretol na ulici, pozdravil ich a oni sa mu ponúkli, že ho odvezú, tieto osoby ho doma nenavštívili,
boli iba pred jeho domom a raz alebo dvakrát ho odviezli, ale nepamätal si ktorý z nich šoféroval, myslel

si, že sú Nitrančania a až zo spisu sa dozvedel ich mená a adresy. Pripustil, že s týmito osobami si bol
sadnúť aj v Čajke, ale ich mená v tom čase nevedel. Tieto osoby ho na trestnú činnosť nenahovárali,
neplánoval s nimi žiadnu lúpež. Práve s poukazom na hore uvedené sa s odstupom času javí zmena
postoja odsúdeného J. na verejnom zasadnutí, kde tvrdil, že G. ani nepozná, minimálne ako nelogická
a zavádzajúca, pričom zároveň nie je žiadnou novou skutočnosťou spochybňujúcou vinu odsúdeného

F. G. zo spáchania dokonaného trestného činu lúpeže, ako to konštatoval súd v konaní vedenom pod
sp. zn. 33Tk/1/2015.

Súd po vykonanom dokazovaní nezistil z podania odsúdeného a z jeho výsluchu vrátane výsluchu
svedkov I. J., L. G., B. L. a z obsahu oboznámených spisov žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré

by vyšli najavo dodatočne, po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci Okresného súdu Nitra sp.
zn. 33Tk/1/2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/31/2017 zo dňa 29.06.2017,
ktoré neboli súdu skôr známe, a ktoré by následne v súlade s ustanovením § 394 Trestného poriadku
odôvodňovali povolenie obnovy konania.

Vzhľadom na vyššie popísané dôvody a absenciu podmienok obnovy konania súd návrh odsúdeného
na povolenie obnovy konania podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol.

Uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:ProtitomutouzneseniujemožnépodaťsťažnosťdotrochpracovnýchdníodjehooznámenianaOkresný
súd Nitra. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť má odkladný účinok.