Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/94/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825200576
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Radomská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8825200576.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: T. Q., V.. XX.XX.XXXX, bytom pri navrhovateľoch, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny L. V. B., na návrh navrhovateľov R. Q., V.. XX.XX.XXXX D. T. Q., V..
XX.XX.XXXX, N. P. L. Ž.S. XXX, za účasti matky L. Q., V.. XX.XX.XXXX, B. P. Ď. XX, B. Č. X. XXX, a
Krajskej prokuratúry v Y., o zverenie maloletého dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P/35/2025-87 zo dňa 29.5.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd z v e r u j e maloletého T. Q., V.. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starých
rodičov, T. Q., V.. XX.XX.XXXX D. R. Q., V.. XX.XX.XXXX, N. P. L. Ž. XXX, ktorí sú o p r á v n e n í
maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Z a v ä z u j e matku platením výživného na maloletého T. Q., V.. XX.XX.XXXX vo výške 70 € mesačne,

ktoré výživné je matka p o v i n n á platiť vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny L. V. B., počnúc právoplatnosťou rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 45 ods. 1-9, § 62 ods. 1, 3, 4, § 81 ods. 1 zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním, ktorým mal súd za preukázané, že
zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov je v jeho najlepšom
záujme. Otec maloletého dieťaťa je nebohý. Matka dieťaťa žije s jej ďalšími troma maloletými deťmi vspoločnej domácnosti s partnerom v obci X.. Je síce spôsobilá postarať sa o maloleté dieťa, nakoľko
sa stará o ďalšie svoje maloleté deti, avšak u matky nie sú vytvorené vhodné podmienky na bývanie
aj pre maloletého T., vzhľadom na počet osôb v domácnosti. Navyše matka od odchodu syna k starým

rodičom neprejavovala o syna taký záujem, ako by mal rodič o svoje dieťa prejavovať. So synom sa
stretáva sporadicky, len na niekoľko minút, a to len za účelom poskytnutia mu peňažných prostriedkov.
Občasnejesosynomvpísomnomkontakte.Matkasineplnívyživovaciupovinnosťkmaloletému,starým
rodičom, ktorí sa o maloletého riadne starajú, neposiela ani sirotský dôchodok, ktorý poberá maloletý
a prídavok na dieťa, ktoré sú vyplácané k jej rukám. Sporadicky maloletému poskytne nejaké peňažné

prostriedky, keď si o nich požiada, čo však nie je plnenie si vyživovacej povinnosti. Matka nesúhlasila so
zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti. Uvádzala, že sa nechce maloletého dieťaťa
vzdať, z domácnosti starých rodičov ho nechce zobrať, avšak chce sa o neho starať. Neskôr uviedla,
že maloletý môže ísť bývať k nej. Popísané konanie a správanie matky však nenasvedčuje, že jej
záujem o maloletého je skutočný. Maloletý žije v domácnosti starých rodičov po dobu dvoch rokov,
a títo mu zabezpečujú všetku potrebnú starostlivosť. V konaní bolo potvrdené, že maloletý má so

starými rodičmi vytvorený pozitívny vzťah, v domácnosti starých rodičov je spokojný, odmieta sa k matke
presťahovať, nakoľko u matky nemá vhodné podmienky na bývanie a tiež nemá vytvorený žiaden vzťah
s jej partnerom. Maloletý je zvyknutý na prostredie u starých rodičov.
Podľa hore uvedených zákonných ustanovení súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti musí určiť rodičom rozsah ich vyživovacej povinnosti. Matka maloletého

má okrem maloletého T. ďalšie tri vyživovacie povinnosti, jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku
vovýške351,80€,vdovskéhodôchodku157,50€,prídavkovnadetiajejejvyplácanýsirotskýdôchodok,
ktorých poberateľmi sú maloleté deti, K. Q. D. T. Q., každý z nich vo výške 99,30 €. Matka vykonáva
živnosť, podľa predloženého daňového priznania v roku 2024 dosiahla po odpočítaní výdavkov čistý
ročný príjem 11.799,60 €, mesačne 983,05 €. Matka tvrdila, že toho času má prerušenú živnostenskú

činnosť, čo však nebolo preukázané výpisom zo živnostenského registra.
Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti matky súd zobral do úvahy aj odporúčaciu tabuľku pre
určovanie výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR. Matka má vyživovaciu povinnosť k
štyrom deťom a v zmysle odporúčacích tabuliek by vyživovacia povinnosť rodiča na dieťa vo veku XX
rokov mala činiť 13 % z jej čistého príjmu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného príjmu matky (rodičovský

príspevok, vdovský dôchodok, príjem zo živnosti) mal súd za preukázané, že je v jej možnostiach
podieľať sa na výžive maloletého syna sumou 70 € mesačne. Výživné je matka povinná poukazovať na
účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L. V. B..

5. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu v zmysle ust.

§ 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu

6. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletého T., a to voči výroku II., ktorý sa

týka rozsahu vyživovacej povinnosti. Namieta rozsah výživného určeného súdom prvej inštancie, ktoré
z finančných dôvodov nedokáže uhrádzať, nakoľko poberá len rodičovský príspevok, ktorý jej končí v
roku 2026. Má pozastavenú živnosť a iný príjem nemá. Z tohto dôvodu nemôže platiť tak vysokú sumu,
keďže má ešte 3 maloleté deti. Navyše maloletý T. poberá sirotský príspevok a prídavok, má dostačujúce
financie na výchovu a výživu.

7. Prokurátor Okresnej prokuratúry L. V. B. vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej
inštancie považuje za zákonný a odvolacie námietky matky považuje za neopodstatnené.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že maloletý T. žije od smrti otca v spoločnej domácnosti

so svojimi starými rodičmi, kde má zabezpečený potrebný priestor pre učenie a oddych. Je študentom
X. ročníka T. L. H., študijný odbor T. Y. a povinnú školskú dochádzku si plní pravidelne, dosahuje
dobré výchovnovzdelávacie výsledky. Starí rodičia s maloletým neuvádzajú žiadne výchovné problémy,
rešpektuje ich. Starým rodičom pomáha s domácimi prácami. S matkou sa maloletý nestretáva.
Matka maloletého kontaktuje prostredníctvom sociálnych sietí v čase narodenín, iným spôsobom ho

nekontaktuje. S matkou sa stretáva sporadicky, z jeho iniciatívy. Matka mu neprispieva na výživu, ani
na nákup pomôcok do školy, neprejavuje záujem o starostlivosť o neho. Stará matka je nezamestnaná,
evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Starý otec vykonáva R. D. T. v obci L. Ž.. Starí rodičia
majú bežné výdavky. Zo strany starých rodičov má maloletý zabezpečené všetky potreby pre svojpriaznivý vývin a rozvoj, má s nimi vytvorený veľmi blízky citový vzťah, títo sa o neho riadne starajú,
zabezpečujú mu všetky potrebné veci, starostlivosť a absolvujú s nim návštevy u lekára. Náhradná
osobná starostlivosť je vykonávaná v súlade so zákonom, maloleté dieťa má v náhradnej rodine

vytvorené vhodné podmienky pre svoj ďalší zdravý fyzický a psychický vývin. Kolízny opatrovník nezistil
vo vzťahu k výkonu náhradnej osobnej starostlivosti žiadne nedostatky a starostlivosť je vykonávaná v
záujme maloletého.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,

preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok v jeho napadnutej
časti výroku II. o určení vyživovacej povinnosti matke je potrebné potvrdiť postupom vyplývajúcim z

ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

10. Keďže matka napadla rozsudok výlučne vo výroku o výživnom II., odvolací súd sa zaoberal
správnosťou určenia rozsahu jej vyživovacej povinnosti voči maloletému T., ktorý bol právoplatne
zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov podľa § 45 Zákona o rodine. Samotné

zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti nebolo predmetom odvolacieho preskúmania, pričom
odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že náhradná osobná starostlivosť nezbavuje rodiča
vyživovacej povinnosti (§ 45 ods. 8 Zákona o rodine), ale naopak, súd je povinný rozsah tejto povinnosti
určiť.

11. Súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku II. o určení vyživovacej povinnosti matke uviedol skutkový
stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento
skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery,
ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie
pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku

odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom
rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie
odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie

konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,
IV. ÚS 372/08).

12. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci,
vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie

dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje
odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

13. Matka vo svojom odvolaní napáda výšku výživného, ktorú súd podľa jej názoru ustálil v neprimerane
vysokej výške v rozpore so zákonnými kritériami pre jej určenie. Ťažiskovou argumentáciou matky v

odvolaní ohľadom výšky výživného boli jej finančné podmienky, pre ktoré nedokáže uhrádzať stanovené
výživné,nakoľkopoberálenrodičovskýpríspevok,mápozastavenúživnosťainýpríjemnemá,amáešte
3 maloleté deti. Navyše maloletý T. poberá sirotský príspevok a prídavok, má podľa matky dostačujúce
financie na výchovu a výživu.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku v bodoch 35., 36. odôvodnenia napadnutého
rozsudku a v plnom rozsahu na neho poukazuje. Matka maloletého má okrem maloletého T. ďalšie tri
vyživovacie povinnosti, jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 351,80 €, vdovského
dôchodku 157,50 €, prídavkov na deti a je jej vyplácaný sirotský dôchodok, ktorých poberateľmi súmaloleté deti, K. Q. D. T. Q., každý z nich vo výške 99,30 €. Matka vykonáva živnosť, podľa predloženého
daňového priznania v roku 2024 dosiahla po odpočítaní výdavkov čistý ročný príjem 11.799,60 €,
mesačne 983,05 €. Matka tvrdila, že toho času má prerušenú živnostenskú činnosť, čo však nebolo

preukázané výpisom zo živnostenského registra.

15. Matka v odvolaní namieta, že poberá iba rodičovský príspevok, má pozastavenú živnosť a má ešte
tri vyživovacie povinnosti, preto nie je schopná uhrádzať výživné vo výške 70 Eur mesačne. Odvolací
súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie

vyplynulo, že matka v roku 2024 dosiahla zo živnosti čistý ročný príjem 11.799,60 Eur, t.j. približne 983
Eur mesačne. Tvrdenie o pozastavení živnosti nebolo hodnoverným spôsobom preukázané výpisom
zo živnostenského registra, ani iným objektívnym dôkazom. Samotné tvrdenie účastníka konania bez
ďalšieho nepostačuje na vyvrátenie preukázaného príjmu.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že rodič sa nemôže zbaviť vyživovacej povinnosti tým, že sa bez vážneho

dôvodu vzdá príjmu alebo obmedzí svoju zárobkovú činnosť. Pokiaľ by aj matka svoju živnosť fakticky
nevykonávala, je potrebné prihliadať na jej reálne pracovné schopnosti, vek, zdravotný stav a doterajšiu
pracovnú aktivitu. Zo spisu nevyplýva, že by jej zdravotný stav alebo iné objektívne prekážky bránili
vykonávať zárobkovú činnosť. Skutočnosť, že rodičovský príspevok jej končí v roku 2026, nemá vplyv
na súčasné určenie výživného, ktoré sa vždy môže zmeniť pri podstatnej zmene pomerov (§ 78 Zákona

o rodine).

17. K námietke, že maloletý poberá sirotský dôchodok a prídavok na dieťa, odvolací súd uvádza, že
tieto dávky nenahrádzajú vyživovaciu povinnosť rodiča. Ide o dávky sociálneho zabezpečenia, ktoré
majú doplnkový charakter. Vyživovacia povinnosť rodiča má prednosť a nemôže byť prenášaná na štát

alebo na osoby vykonávajúce náhradnú osobnú starostlivosť. Skutočnosť, že maloletý poberá sirotský
dôchodok po nebohom otcovi, nezbavuje matku jej zákonnej povinnosti podieľať sa na jeho výžive.

18. Odvolací súd prihliadol aj na skutočnosť, že matka má ďalšie tri vyživovacie povinnosti. Táto
okolnosť bola súdom prvej inštancie zohľadnená. Výživné vo výške 70 Eur mesačne na maloletého

vo veku XX rokov (študenta strednej odbornej školy) predstavuje primeranú a skôr spodnú hranicu
jej podielu na výžive dieťaťa, zodpovedajúcu odporúčacím tabuľkám Ministerstva spravodlivosti SR a
zásade proporcionality medzi počtom vyživovacích povinností a príjmom rodiča. Maloletý je vo veku, keď
jeho odôvodnené potreby (strava, ošatenie, školské potreby, cestovné, mimoškolské aktivity) prirodzene
rastú. Starí rodičia, ktorí vykonávajú náhradnú osobnú starostlivosť, zabezpečujú každodennú osobnú

starostlivosť, bývanie, stravu, zdravotnú starostlivosť aj školské potreby, pričom ich príjmové pomery
sú obmedzené. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že matka si dlhodobo riadne neplnila vyživovaciu
povinnosť, neposkytovala starým rodičom ani sirotský dôchodok a prídavok na dieťa vyplácaný k
jej rukám a s maloletým udržiava len sporadický kontakt. Uvedené okolnosti síce nie sú sankčným
kritériom pri určovaní výživného, ale dokresľujú mieru jej faktického podielu na zabezpečovaní potrieb

maloletého. Určená suma 70 Eur mesačne preto nepredstavuje neprimerané zaťaženie matky, ale
minimálny zákonný štandard jej participácie na výžive syna.

19. Rozhodnutie vychádza z riadne zistených príjmových pomerov matky, zohľadňuje počet jej
vyživovacích povinností aj potreby maloletého a rešpektuje zásadu, že dieťa má právo podieľať sa na

životnej úrovni rodiča.

20. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov týkajúcich
sanapadnutéhovýrokuII.ovýživnom.Súdprvejinštanciedospelprirozhodovaníksprávnymskutkovým
zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v tomto výroku

a závislý výrok o trovách konania (III.) ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

21. O trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovení
§ 52 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd zároveň nevzhliadal dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania
niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).