Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. február 2026

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Csp/69/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825201887
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2026:8825201887.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia
s.r.o. so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpený
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 37 927 795, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F.
– G., o zaplatenie 732,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej zaplatiť
mu istinu vo výške 732,98 eur, úrok z omeškania vo výške 6.25% p.a. z dlžnej sumy 732,98 eur od
23.11.2022 do zaplatenia a trov konania.
2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Všeobecná úverová banka,
a. s., poskytol žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 10.12.2021

evidovanej pod číslom 21718883 , č. autorizačného kódu 1000125624 úver vo výške 929,- eur, ktorý
sa žalovaný zaviazal uhradiť formou 22 zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok vo
výške á 50,- eur. Právny predchodca žalobcu pred uzavretím úverovej zmluvy v zmysle ust. § 7
ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver,
pričom vzal do úvahy dobu, na ktorú poskytol úver, výšku úveru, príjem žalovaného a účel úveru, čo
preukázal výstupom zo Spoločného registra bankových informácii a preverením príjmu žalovaného.

Právny predchodca žalobcu pred uzavretím úverovej zmluvy v zmysle ust. § 7 ods. 1 z.č. 129/2010
Z.z. posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver, pričom vzal do úvahy
dobu, na ktorú poskytol úver, výšku úveru, príjem žalovaného a účel úveru, čo preukázal výstupom zo
Spoločného registra bankových informácii a preverením príjmu žalovaného. V rozpore so zmluvnými
dojednaniami úverovej zmluvy žalovaný ako dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky
neplnilriadneavčas,čožalobcapreukázalpredloženýmprehľadomsplátokaúhrad.Právnypredchodca
žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť

vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek písomnej
výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, právny
predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy s označením „Následky
nesplácania úveru"; "Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru" vyhlásil predčasnú splatnosť pohľadávky
z úveru pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 20.07.2022. Nakoľko žalovaný v poskytnutej
lehote do 22.11.2022 dlžnú sumu nezaplatil, voči právnemu predchodcovi žalobcu sa tak od 23.11.2022

dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Na základe Rámcovej zmluvy o
postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., ako postupcom a
spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 30.11.2017 v znení Dodatku č. 7 k Rámcovejzmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2023 a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 16.12.2024
bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy postúpená
žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o

postúpení pohľadávky v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol vyzvaný
právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy z titulu nesplateného úveru. Žalovaný záväzok z
titulunesplatenéhoúveružalobcovidodnešnéhodňanezaplatil.Žalobcasivtomtokonaníuplatňujevoči
žalovanému nárok vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 732.98 €, spolu s príslušenstvom,
ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatil.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, a to
listom z 01.10.2025, kópiou poštových podacích hárkov, rámcovou zmluvou o postúpení z 30.11.2017,
dodatkom k rámcovej zmluve o postúpení, žiadosťou o postúpenie a prevod z 16.12.2024, dátami

dopytu, rozhodnutím ÚPSVaR na čl. 19-21, potvrdením ÚPSVaR, tlačivami na čl. 22-26, zmluvou o
viazanom spotrebiteľskom úvere z 10.12.2021, všeobecnými obchodnými podmienkami, prehľadom
splátokaúhrad,predžalobnouupomienkouz24.09.2022sneprevzatouzásielkou,vyhlásenímokamžitej
splatnosti úveru z 23.10.2022 s neprevzatou zásielkou, prílohou č. 3 rámcovej zmluve o postúpení,
oznámením o postúpení z 20.12.2024, písomnými vyjadreniami žalobcu s prílohami, správami o pobyte

žalovanej a prehľadom úrokových sadzieb bánk.

5. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľ a žalovaná uzavreli dňa 10.12.2021

zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 929 eur.
Dlžník sa zaviazal tento úver splatiť v 22 mesačných splátkach vo výške 50 eur mesačne, posledná
splátka vo výške 27,96 eur. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá ročná úroková sadzba 18,20 %.
RPMN bola 18,20 %. Počet splátok bol 22 mesiacov. Prvá splátka a posledná splátka, jej dátum uvedené
neboli. Splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná nasledujúci mesiac po dodaní

tovaru, čo vychádza 20.01.2022 a posledná splátka tak vychádza na 20.10.2023.
7. Listom 23.10.2022 s odkazom na list zo dňa 24.09.2022 veriteľ mal vyhlásiť okamžitú splatnosť
všetkých splátok a vyzvať dlžníka na úhradu celkovej dlžnej sumy v súlade s obchodnými podmienkami
zmluvy. Žalobca priložil neprevzaté zásielky od oboch listoch. V listoch však nie je uvedené s ktorou
splátkou sa dlžník dostal do omeškania. V upozornení veriteľ uviedol len, že omeškania pretrváva od

20.07.2022 a že je v omeškaní aj napriek opakovaným výzvam. Omeškanie konkrétnej splátky nie je
uvedené v predžalobnej upomienke a ani v oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti.
8. Z prehľadu čerpania, splácania z vyjadrení žalobcu a výpisu vyplýva, že dlžník zaplatil veriteľovi sumu
300 eur bez akontácie.
9. Z písomného vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalovaná suma predstavuje nesplatenú časť predčasne

zosplatneného úveru. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zo dňa 23.10.2022 bola žalovaná
vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy 732,98 €, ktorá pozostáva z predčasne zosplatnenej časti úveru
v sume 523,98 €, neuhradenej úverovej splátky v sume 50,00 € splatnej dňa 20.7.2022, neuhradenej
úverovej splátky v sume 50,00 € splatnej dňa 20.8.2022, neuhradenej úverovej splátky v sume 50,00
€ splatnej dňa 20.9.2022 a neuhradenej úverovej splátky v sume 50,00 € splatnej dňa 20.10.2022,

čo preukazujú predloženým vyhlásením predčasnej splatnosti a prehľadom splátok. Z predloženého
prehľadu splátok vyplýva, že žalovaná zaplatila na úver celkovo 6 úverových splátok á 50,00 €, spolu
tak sumu 300,00 €. Platba v sume 370,00 € zo dňa 10.12.2021 nie je plnením na úver, jedná sa o
zaplatenie akontácie. Zo žaloby a z predložených listinných dôkazov, ktoré súdu opakovane predložili
vyplýva, že úver sa stal predčasne splatným pre neplatenie úverových splátok. Predčasnú splatnosť

úveru vyhlásil ich predchodca dňa 21.10.2022. Ich predchodca postupoval plne v súlade s ust. § 53
ods. 9 OZ v spojení s ust. § 565 OZ, keď úver predčasne zosplatnil dňa 21.10.2022, tj.: - po uplynutí
3 mesiacov od omeškania splátky splatnej dňa 20.7.2022 - za súčasného upozornenia žalovaného na
možnosť zosplatnenia upomienkou zo dňa 24.9.2022, tj. v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Ich predchodca postupoval v súlade s ust. § 7 z.č. 129/2010 Z.z., pred poskytnutím

úveru preveril bonitu žalovaného a to preverením príjmov žalovaného v Sociálnej poisťovni, výsledkom
ktorého bolo zistenie výšky čistého príjmu na úrovni v priemere 508,44 € mesačne, čo preukázali
predloženým rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou pod sp.zn. VT1/
OPPnKaPČ/SOC/2019/38706-11 a potvrdením o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie zarok 2021. Úverovú zaťaženosť žalovaného preveril ich predchodca dopytom do Spoločného registra
bankových informácií (SRBI), z ktorého výstup ako dôkaz predložili a z ktorého vyplýva, že žalovaná
mala 1 aktívny splátkový úver v čase podania žiadosti o úver s celkovou výškou úverovej splátky

105,00 €. Žalovaná v čl. I zmluve o úvere s označením "Údaje o klientovi" uviedol rodinný stav: vydatá
a žiadne vyživované deti. Výška životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu v čase podania
žiadostioúverpredstavovalasumu218,06€.Disponibilnézdrojeužalovanejpredstavovalisumu185,38
€ vypočítanú nasledovne: suma príjmu 508,44 € - suma výdavkov 105,00 € (splátka úveru) – suma
životného minima 218,06 €. Finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru

vo výške 929,00 EUR na 22 mesiacov s mesačnou splátkou vo výške 50,00 EUR a poslednou splátkou
27,96 EUR. Predloženými listinnými dôkazmi, ktoré navrhli vykonať, preukazali, že ich predchodca konal
pred poskytnutím úveru s dostatočnou odbornou starostlivosťou, v zmysle zákonnej požiadavky posúdil
výšku príjmov a výšku výdavkov z externých zdrojov, účel a dobu, na ktorú sa úver poskytuje. Zdôraznili,
že ich predchodcom je banka, ktorá je štandardnou úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a
ktorá má povolenie na vykonávanie bankových činností v rozsahu a za podmienok uložených týmto

povolením alebo ustanovených zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov a
osobitnýmipredpismi(bankovépovolenie).Činnosťnášhopredchodcupodliehapodľa§6anasl.zákona
o bankách sprísnenému dohľadu, vykonávanému Národnou bankou Slovenska. Iný ako štandardný
postup pri poskytovaní úveru zo strany žalobcu preto neprichádza do úvahy. Na žalobe trvajú v celom
rozsahu.

10. Uvedenú vec súd takto právne posúdil.
11. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

12. Podľa ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa ust. § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom období

zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu
splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,i) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

j) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
k) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
l) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
n) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
o) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi

známe,
p) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
q) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

r) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere,
t) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
u) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
14. Podľa ust. § 11 ods.1 cit zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm.
d) , e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa

musí
splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm.
d) , e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie

iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku

odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
15. Podľa ust. § 11 ods. 2 cit. zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.16. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
17. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18. Podľa ust. § 53 ods. 2, 3 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
k) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

l) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
m) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola
zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie

súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
n) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
o) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá
sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom

sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
20.Podľaust.§53ods.5OZneprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné.
21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
23. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
25. Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.
27. Podľa ust. § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky

pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
28. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a
vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom
spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré

vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.
29. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

30. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.
31. Podľa ust. § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností

môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
32.Podľaust.§151ods.1,2skutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
33. Podľa ust. § 17 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. práva vyplývajúce zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a ide o prechod alebo
postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného
predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej
banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského

úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru.
34. Podľa ust. § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. Práva vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a prechádza alebo

postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka,
ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
35. Podľa ust. § 17 ods. 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z Práva vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak ide
o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu

spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.
36. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškaniaso zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.
37. Podľa ust. § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky

pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
38. Súd zistil, že medzi predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou bola uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci,

za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a

služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
39. Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 929 eur a dlžník, žalovaná sa zaviazala poskytnutý
úver žalobcovi splatiť v 22 splátkach vo výške 50 eur mesačne, posledná splátka vo výške 27,96 eur.
40. Z predložených listinných dokladov mal súd ďalej za preukázané, že žalovaná uhradila finančné
prostriedky celkovo vo výške 300 eur, do podania žaloby.
41. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).
42. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné

podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní

podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
43. Súd preskúmal predloženú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v časti
dohodnutého úroku. Súd považoval dohodnutý úrok za úrok, ktorý nie je v súlade so zákonom, pretože
je v rozpore s dobrými mravmi.

44. Súd preskúmal predloženú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v časti
dohodnutého úroku. Súd považoval celý úver za bezúročný, a zmluvu v časti dohody o úrokoch
vyhodnotil za neplatnú.
45. Podľa obsahu zmluvy medzi stranami sporu bol dohodnutý úrok 18,20 % ročne. Čo sa týka výšky
úrokovej sadzba uvedenej a dohodnutej v zmluve na výške 18,20 %. Súd zisťoval výšku úrokovej

sadzby z úverov obdobných v rozhodnom období na internetovej stránke Národnej banky Slovenska
a zistil, že výška pri obdobných úveroch v rozhodnom období bola 2,39 % ročne. Dohodnutá výška
v danom prípade predstavuje viac ako šesť násobok výšky ( skoro trojnásobok) úrokovej sadzby za
ktorú poskytovali banky úvery v rozhodnom čase teda v čase uzavretia zmluvy. Preto je podľa názoru
súdu dohoda o úroku v rozpore s dobrými mravmi a preto v zmysle cit. zákonných ustanovení je táto

časť zmluvy neplatná. Z neplatnej dohody nemôže vzniknúť právo na plnenie. Výška úrokovej sadzby s
prihliadnutím na výšku úrokovej sadzby z úverov obdobných v rozhodnom období hraničí už s úžerou.
46. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, akdohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Za dobré mravy možno považovať
súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát

zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými
a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
47. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014-65.
Vo vyššie uvedených rozhodnutiach tak súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie
úveruspotrebiteľovizacenuprevyšujúcuo100%priemernúcenuporovnateľnýchúverovposkytovaných

bankami.
48. V danom prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi predstavuje 18,20 %, pričom
úroky pri porovnateľných úveroch poskytované bankami v rozhodnom období boli 2,39 %. V danom
prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto
je s poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty neplatným
právnym úkonom.62. „Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne

upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Je možné tiež takúto výšku úrokov
považovať za úžeru. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne
alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide o
skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť
síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej

úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH
3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy
teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na
rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre
rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra2013

č. k. 3Co 151/201363. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za
rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú
cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho
neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide
o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu.

Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny
prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov ;čl.
169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie)“64. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia
priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým
mravom. Prevýšenie úrokov už o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je

netolerovateľné za žiadnych okolností. Je možné v danom prípade konštatovať, že výška úrokov hraničí
s úžerou. V danom prípade výška úrokov prevyšuje 6 násobok.
49. Podľa ust. § 1 ods. 1,2,3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných

prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Odplata
podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok
a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok. Odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v

a) percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1.opakujúce sa plnenie v
percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, 2.jednorazové plnenie
v percentách sa považuje za plnenie za
rok, 3.opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok,
b) peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že

1.opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka,
vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
2.jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a
vynásobí sa číslom 100,
3.opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných

prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
c) percentách z inej sumy, ako je suma zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov
tak, že1.opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka
a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov,

2.jednorazové plnenie v percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy
zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov,
3.opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie,
a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.
50. Podľa ust. § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. na účely stanovenia najvyššej prípustnej

výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a
pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená
podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
51. Podľa ust. § 1a ods. 1,2,3,4,5 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (Najvyššia prípustná výška
odplaty (k § 53 ods. 6) ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov

podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa
obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme
poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. Ak ide o poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty

zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne. Ak ide o poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi na nájom a kúpu veci, ktorú spotrebiteľ užíva s právom jej kúpy po uplynutí
dojednaného času užívania (lízing), a súčasťou odplaty je aj havarijné poistenie, je najvyššia prípustná
výška odplaty 2,5-násobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 ročne.
Najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu

uzavretiaspotrebiteľskejzmluvy,ktorejpredmetomjeposkytnutiepeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovi.
Sumy alebo percentá vypočítané podľa tohto nariadenia vlády sa zaokrúhľujú na dve desatinné miesta
nahor.
52. K uvedenému záveru o rozpore s dobrými mravmi súd dospel napriek úprave v ust. § 1a nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. Ustanovenie § 39 OZ o neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi

je stále v platnosti a v danom prípade vzhľadom na výšku úrokov je možne jednoznačne v prípade, že
výška úrokov hraničí s úžerou a preto možno hovoriť o rozpore s dobrými mravmi.
53. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o úrokoch vo výške 18,20 % za
absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom, je s nimi v hrubom rozpore a súd takto dohodnutú
odplatu považoval aj za neprimeranú v zmysle § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka. Ide o zmluvnú

podmienku ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.
54. Súd považoval úver za bezúročný aj z dôvodu porušenia zákona o spotrebiteľských úveroch a
zákona o ochrane spotrebiteľa.
55. Pokiaľ ide o skúmanie bonity žalovanej, súd sa zaoberal, či zo strany žalobcu, veriteľa nedošlo
k porušeniu povinnosti s odbornou starostlivosťou preskúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver, čo

spôsobuje jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť.
56. Skutočnosť, že sa jednalo o spotrebiteľský úver nebola medzi stranami sporná. Zmluva o úvere
uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou, podliehajúcou zákonu č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch.
57. Súd sa zaoberal skutočnosťou, či predmetný spotrebiteľský úver spĺňa všetky obligatórne náležitosti

vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom zistil, že v zmluve absentuje uvedenie
predpokladov pre výpočet RPMN a zaoberal sa platnosťou vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
58. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a
vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom
spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré

vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.
59. Súd v konaní ex offo vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský úver sa zaoberal skúmaním bonity
dlžníka veriteľom a tým, či zmluva má všetky zákonné obligatórne náležitosti.

60. Z vykonaného dokazovania súdu, tak ako je to vyššie uvedené, je zrejmé, že pri overovaní bonity
žalovanej,žalobcanemaltakmeržiadneúdajepreukazujúceskutočnúvýškuvýdavkovžalovanej,nebolo
preto preukázané, či s odbornou starostlivosťou pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdilschopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Z listiny lustrácie v SRBI vyplýva, že žalovaná
mala podané viaceré žiadosti o úver, 2 boli odmietnuté, 1 odvolaný a 1 existujúci. Žalovaná predložila
rozhodnutie ÚPSVaR o poberaní opatrovateľského príspevku a potvrdenie o výšku príspevku. Žalobca

uviedol, že od príjmu odrátal výšku splátky a životne minimum. Veriteľ nezohľadnil žiadne iné výdavky.
Vsúčasnostijenereálnenemaťinévýdavky.Bližšiesanezaoberalanimajetkovýmiarodinnýmipomermi
dlžníka.
61. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch totiž nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia

spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.
Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať
verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom
minime podľa zákona č. 110/2006 Z. z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými
(nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

33Cdo/2178/2018). Overovanie bonity žalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným
v žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného
registra bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver
s odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoCsp/20/2020 z 23.
09. 2020).

62. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní ako to uviedol vo svojom
písomnom vyjadrení a predloženými listinami ( SRBI) ako je to vyššie uvedené sa javí iba formálny
a nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.
Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať

za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej
existencie pravidelného mesačného príjmu žalovanej a jej výdavkov) a účelové použitie údajov o
sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať

úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch.
63. V zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 je priznaná veriteľovi
voľná miera úvahy pri určení, či informácie, ktoré má k dispozícii, sú dostatočné na potvrdenie úverovej
bonity a či ju musí overiť aj inými prostriedkami. Veriteľ sa tak musí vzhľadom na okolnosti prípadu buď

uspokojiť s informáciami, ktoré mu boli predložené spotrebiteľom alebo sa rozhodnúť, že považuje za
nevyhnutné tieto informácie doplniť.
64. Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Prešov 4Co/100/2019 zo dňa 13.02.2020 „Pri
posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver

bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane
výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť
predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že
informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám
a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia

úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a
samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je
povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či
a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať.“
65. V danom prípade nebolo žalobcom preukázané, aby žalobca mal k dispozícií doklady o výdavkoch

žalovanej, najmä nákladoch na bývanie, doklady SIPO, prípadne výpisy z bežného účtu, pri uzatváraní
zmluvy. Veriteľ tiež nezohľadnil riadne a odborne existujúce úvery a to, že boli 2 odmietnuté a 1 odvolaný
a 1 bol existujúci a celkové jej pomery.
66. Súd tak nemal za preukázané, že by mal žalobca v čase poskytnutia úveru vedomosť o majetkových
pomeroch žalovanej, teda kde bývala, či vlastnila nehnuteľnosť alebo či bývala v podnájme, aké výdavky

spojené s ubytovaním uhrádzala a taktiež nepreukázal ani iné doklady, resp. zistenia o ich výdavkoch
predstavujúcich uspokojovanie základných životných potrieb. Bez toho, aby žalobca preukázal, že
skúmal aj výdavky na strane žalovanej, nemohol mať reálny obraz o majetkovej situácii spotrebiteľapotrebnej pre posúdenie schopnosti splácať poskytnutý úver (porovnaj napríklad rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn.14CoCsp/3/2021 z 14. 10. 2021).
67. Žalobca vôbec podľa súdu neskúmal skutočné príjmy a výdavky žalovanej, a to predložením

prislúchajúcich listín. Žiadne iné listiny preukazujúce príjmy hlavne mesačne výdavky, ktoré každá osoba
má a ktoré sú v súčasnosti v nemalej výške a teda riadne skúmanie bonity súdu nepredložil.
68. Náklady na bývanie a ďalšie nevyhnutné výdavky žalobca preukázateľne u žalovanej neskúmal.
Uvedené nezodpovedá odbornej starostlivosti dodávateľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Pokiaľ ide o úverové zaťaženie žalovanej, ani toto nezodpovedá odbornej starostlivosti

dodávateľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z výpisu registra klientskych
informácii vyplýva, že žalobca veriteľa odmietol 2 žiadosti o úver, 1 odvolal a 1 úve bol existujúci . Mal
sa bližšie zaoberať dôvodmi odmietnutia žiadosti. Zrejme majetková situácia dlžníka nebola dobrá.
69. Veriteľ mal túto skutočnosť vyhodnotiť ako rizikovú a úver neposkytnúť. Súd má za to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, čo sa týka skúmania pravidelných výdavkov žalovanej, pred samotným
uzavretím uvedenej úverovej zmluvy a celkových jeho majetkových pomerov.

70. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ
vychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností
príslušnými listinami. Skúmanie bonity žalovaného v žalobcom uvedenom rozsahu bez preukázania
príjmov a výdavkov, v zmysle uvádzanej judikatúry, nemožno považovať za posúdenie schopnosti
spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou.

71. Nahliadnutie do databáz úverových registrov a databáz bánk za účelom skúmania výdavkov
žalovanej, samo o sebe taktiež nie je možné považovať za dostatočné. Výpisy z týchto databáz
nepodávajú kompletný obraz o výdavkoch žiadateľa, nakoľko výdavkami klienta sú aj bežné mesačné
výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ žalobca nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže
urobiť záver o tom, či žalovaný je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver (porovnaj rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoCsp/18/2022 z 28.06.2022 obdobne tiež rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/15/2022 z 24. 11. 2022).
72. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej
situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Ani prípadné skúmanie
výdavkov len nahliadnutím do databáz bánk nie je postačujúce, pretože záväzky klienta nemusia

vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať obraz
ani o výdavkoch klienta. Pri overovaní bonity žalovanej nemal žalobca k dispozícii údaje o jej výdavkoch,
čo vedie k záveru, že pri uzatváraní zmluvy nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Z dikcie zákona:
„posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva,
že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez

porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn.18Co/144/2019 z 27. 05. 2020).
73. Porovnávanie príjmov a výdavkov žalovanej nevyplynulo zo žiadneho z predložených dôkazov
žalobcom. Uvedené je možné považovať iba za formálne overenie bonity žalovanej, nie však skutočné
overenie bonity s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch.
74. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo

existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred
uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia
vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred

uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s
povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam,
uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej
dobe.
75. Podľa Rozsudku Súdneho dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 C 303/20, Ultimo Portfolio

Investment (Luxembourg) SA proti KM, za účasti: Prokuratura Okragowa w
Kielcach. Článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle,
že preskúmanie účinnej, primeranej a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku zaporušenie najmä povinnosti posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa
musí vykonať tak, že sa v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie
vnútroštátnehopráva,ktoréboloprijatéosobitnenaúčelyprebratiauvedenejsmernice,aletakistovšetky

iné ustanovenia tohto práva, pričom sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie
a ciele tejto smernice tak, aby uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.
76. Pri poskytnutí úveru za situácie, keď bol poskytnutý spotrebiteľovi úver bez náležitého posúdenia
jeho bonity, nemožno žalobcovi priznať okrem istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.
77. Súd zároveň poukazuje, že úver je potrebné považovať za bezúročný aj z toho dôvodu, že nie sú v

zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené predpoklady pre výpočet RPMN tak ako ich vyžaduje zákon
č. 129/2010 Z.z. s poukazom na ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (siedma komora) z 23. januára 2025
vo veci C 677/23 iniciovaný senátom 1Co Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého článok 10 ods. 2
písm.g)smernice2008/48,zmenenejsmernicou2011/90,samávykladaťvtomzmysle,že:predpoklady
použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve
o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok

tejto zmluvy.
78. Súd ďalej zisťoval, či v zmluve určená RPMN bola veriteľom určená a vypočítané správne a či jej
výsledok uvedený v zmluve bol výsledkom výpočtu z údajov uvedených v zmluve.
79. Keďže údaje ako je RPMN, predpoklady pre výpočet RPMN a priemerná RPMN sú v zmysle
citovaných zákonných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. obligatórnymi údajmi, ich neuvedenie alebo

uvedenie v nesprávnej výške spôsobuje v zmysle ust. § 11 ods. zákona č. 129/2010 bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. Je nevyhnutné , aby boli všetky predpoklady pre výpočet RPMN jasne a
zreteľne pre spotrebiteľa uvedené vrátane všetkých konkrétnych predpokladov. V zmluve predpoklady
pre výpočet RPMN uvedené vôbec nie sú a to žiaden z nich, tak ako ich uvádza zákon.
80. Výpočet RPMN upravuje ustanovenie ust. § 19 vyššie citovaného zákona, kde je definované na

základe čoho sa vypočíta RPMN, aké údaje sa použijú na výpočet RPMN a z čoho sa vychádza pri
výpočte RPMN a príloha 2, v ktorej je stanovená základná rovnica na výpočet RPMN a poznámky k
výpočtu RPMN.
81. V prílohe č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z. z. je uvedená základná rovnica vyjadrujúca rovnosť
poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej. Základnou

rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom základe
celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok
a platieb poplatkov na strane druhej je:

X je ročná percentuálna miera nákladov, m je číslo posledného čerpania, k je číslo čerpania, preto 1 < k
< m, Ck je výška čerpania k, tk je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého
čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, preto ti = 0, m' je číslo poslednej splátky alebo
platby poplatkov, l je číslo splátky alebo platby poplatkov, Dl je výška splátky alebo platby poplatkov,
Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej

splátky alebo platby poplatkov.
82. Tieto vyššie uvedené predpoklady pre výpočet RPMN, vstupné údaje s konkrétnymi číslam v zmluve
nie sú uvedené a to ani jeden. Ich prípadné uvedenie v obchodných podmienkach je tiež neprípustné.
Ich uvedenie, nie je nahradené predloženým tlačivom označeným informácia o RPMN ( čl. 25).
83. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
84. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského
úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

85. Podľa ust. § 19 os. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov
sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia
súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru
poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľzaplatiťzanedodržanieakýchkoľvekzáväzkovustanovenýchvzmluveospotrebiteľskomúvere;náklady
na vedenie platobného účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na
používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné

transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je
dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom
spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady
spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť

predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa
operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.
86. Podľa ust. § 19 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov
sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že
veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.

87. Podľa ust. § 19 os. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere
nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej
miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú
nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

88. Podľa ust. § 19 os. 5 zákona č. 129/2010 Z.z ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej
percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.
89. Podľa ust. § 19 os. 6 zákona č. 129/2010 Z.z opatrením, ktoré môže vydať Národná banka Slovenska
a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa ustanovia podrobnosti o výpočte ročnej
percentuálnej miery nákladov.

90. V súlade s písm. h) cit. ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. jednou z náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je uvedenie ročnej percentuálnu miery nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
91. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia neuvedenie RPMN ako aj ich všetkých zákonných

predpokladov spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, čo v danom prípade bolo
preukázané. Za neuvedenie RPMN sa považuje aj uvedenie nesprávnej výšky RPMN.
92. Dodávateľom v danom právnom vzťahu je žalobca. Je zrejmé, že RPMN bola uvedená ním a
neuviedol všetky predpoklady jej výpočtu.
93. Podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov a výpočet RPMN upravujú ustanovenia zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).
94. Ak RPMN bola určená v zmluve nesprávne, je to v neprospech spotrebiteľa, teda akoby nebola
uvedená. Uvedené spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle ust. § 11 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z.z..

95. Súd sa tiež zaoberal tým, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je v súlade so zákonom.
96. V konaní bolo preukázané, že žalobca doručil doručenku od vyhlásenia predčasnej splatnosti z
23.10.2022 aj od výzvy z 24.09.2022 v ktorej mal upozorniť žalovanú na možnosť vyhlásiť úver za
predčasne splatný.

97. Súd mal však za to, že vyhlásenie predčasnej splatnosti z 23.10.2022 je neplatné z dôvodu, že
vyhlásenie, upozornenie neobsahuje konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne veriteľ
zosplatnil celý dlh ako to vyplýva z obsahu vyššie uvedených listín ako to vyžaduje OZ.
98. V tomto smere súd poukazuje na rozhodovaciu súdnu prax. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS
SR zo dňa 25.01.2024, č.k. 5Cdo/2/2023. Cit: „ 14.2 Dovolací súd uvádza, že pre spotrebiteľské vzťahy,

ktorým je i ten v prejednávanej veci môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky až naj skôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods.
9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové
pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu

pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením
príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda
podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, žetoto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá
Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej
dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po

uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v
súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa
nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a
predčasne zosplatnil celý dlh.“

99. Súd poukazuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.11.2021, sp. zn.
7CoCsp/14/2021, kde aj v tomto súdnom rozhodnutí sa uvádza, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde
k vyhláseniu úveru za predčasne splatný a to v súlade s ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu
splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. prípade, že takto veriteľ neurobí, ide o
neurčitý právny úkon a takýto právny úkon je absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 OZ.

100. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa
adresovanú a preukázateľne doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným
upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia
si povinnosti dlžníka. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka právo na jednorazové splatenie celej
neuhradenej pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením

splátky spotrebiteľa. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Nakoľko ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
predstavuje v spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti všeobecnej norme § 565 Občianskeho
zákonníka, je potrebné ustáliť, že právo podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže veriteľ vykonať

len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou
splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na
zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie
byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote ešte

pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Lehota na doručenie
upozornenia spotrebiteľovi v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie zosplatnenia celej pohľadávky
nemusí bez ďalšieho začať plynúť až po tom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace. Podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je upravená lehota, v ktorej musí veriteľ žiadať právo na predčasné
zosplatnenie úveru najneskôr, táto je upravená v § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého toto

právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a súčasne spotrebiteľ
musí byť v omeškaní so zaplatením splátky 3 mesiace, pričom postačuje, aby bol v omeškaní len s
jednou splátkou. Veriteľ je časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Zo splatnosti tejto splátky,
ktorá nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie
uplatniť, inak jeho právo zaniká.

101. Rozhodovacia prax súdov sa v súvislosti s posudzovaním platnosti týchto jednostranných právnych
úkonov menila. Ako je to vyššie citované v najnovších súdnych rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR
ako odvolacích súdov aktuálna súdna prax považuje za nevyhnutné pre platne právne zosplatnenie
špecifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo. Takto tomu v danom prípade podľa
súdu nebolo. Z obsahu úkonov, kde je uvedené, že dlžník sa dostal do omeškania no z listín nemožno

jednoznačne vyvodiť to, s akou splátkou sa dostal do omeškania. Jej uvedenie je nevyhnuté aj pre
počítanie lehôt podľa ust. § 53 ods. 9 OZ . To tiež nie je možné preskúmať.
102. Listom 23.10.2022 s odkazom na list zo dňa 24.09.2022 veriteľ mal vyhlásiť okamžitú splatnosť
všetkých splátok a vyzvať dlžníka na úhradu celkovej dlžnej sumy v súlade s obchodnými podmienkami
zmluvy. V listoch nie je uvedené s ktorou splátkou sa dlžník dostal do omeškania. V upozornení veriteľ

uviedol len, že omeškania pretrváva od 20.07.2022 a že je v omeškaní aj napriek opakovaným výzvam.
Omeškanie konkrétnej splátky nie je uvedené ani v oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti.
103. Súd sa ďalej zaoberal platnosťou postúpenia pohľadávky nakoľko veriteľom bola Všeobecná
úverová banka, a.s. či boli dodržané ustanovenia zákona o bankách, § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Nebolo preukázané, že pred postúpením bola realizovaná výzva v zmysle citovaného ustanovenia. Za

výzvu v zmysle rozhodovacej praxe súdov, nie je možné považovať vyhlásenie predčasnej splatnosti.
Podmienky uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách musia byť splnené kumulatívne.104. V danom prípade v čase postúpenia pohľadávky, táto pohľadávka nemohla byť jednak riadne
splatná vzhľadom na neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti a dátum konečnej splatnosti úveru.
Zmluva o postúpení + žiadosť o postúpenie je ku dňu 16.04.2024 Podľa obsahu zmluvy, posledná

splátka uvedená nebola, splatnosť vychádza na 20.10.2025. V čase postúpenia, preto celý dlh ešte
nebol splatný, pretože vyhlásenie predčasnej splatnosti nie je ako je to vyššie uvedené platné. Keďže
pohľadávky v čase postúpenia nebola splatná postúpenie je neplatné.
105. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky mala banka ako pôvodný veriteľ postúpiť pohľadávku na
žalobcu. V čase postúpenia pohľadávky táto pohľadávka ešte nebola celá splatná.

106. V zosplatnení úveru zo strany banky - právneho predchodcu navrhovateľa, tj. v liste zo dňa
22.09.2022 ani v oznámení o zosplatnení absentuje špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú došlo k
zosplatneniu úveru, je tam uvedená len celková dlžná suma.
107. Rozhodovacia prax súdov sa v súvislosti s posudzovaním platnosti týchto jednostranných právnych
úkonov menila. Ako je to vyššie citované v najnovších súdnych rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR
ako odvolacích súdov aktuálna súdna prax považuje za nevyhnutné pre platne právne zosplatnenie

špecifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo.
108. Súd zistil, že banka vzhľadom na neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti v čase zosplatnenia
pohľadávky, preto nedisponovala touto splatnou pohľadávkou, akú postúpila na žalobcu z dôvodu, že
vyhlásenie predčasnej splatnosti nedodržalo zákonné náležitosti a je preto neplatné.
109. V zmysle zásady nemo plus juris nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má, preto

nemohla banka postúpiť pohľadávku - údajný dlh v takej sume, ako ju postúpila na žalobcu. Žalobca
preto nedisponuje touto pohľadávkou, nie je preto aktívne legitimovaný v konaní.
110. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru a banka
preto nemohla živý úver a ani pohľadávku v takej výške previesť na žalobcu. Žalobca na ktorého nebola
platne právne postúpená pohľadávka, túto nemôže ani od žalovaného vymáhať, pretože nie je aktívne

vecne legitimovaný na podanie žalobného návrhu.
111. Súd zároveň zistil, že nebol dodržaný zákon bankách. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky

uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.
112. Žalobca súdu nepreukázal ani zaslanie a existenciu výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách a že táto listina dostala do dispozičnej sféry žalovaného, ktorá je podmienkou postúpenia

pohľadávky ako aj dodržanie lehoty 90 dní.
113.VdanomprípadezmluvouopostúpenípohľadávokprávnypredchodcažalobcuVšeobecnáúverová
banka a.s.; skrátený názov VÚB a.s., postúpila na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní.
Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti upravuje Občiansky zákonník v ust. § 524 a nasl..
114. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka

alebo jej časť, ktorá je už splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a
skutočnosti, že klient banky je napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu
cesie. Nedodržanie tých podmienok spôsobuje neplatnosť postúpenia pohľadávky. V danom prípade

tieto podmienky neboli splnené.
115. Žalobca v konaní nepreukázal to, že by sa pohľadávka stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti, tak ako to deklaroval pri postúpení a preto spôsobilá na postúpenie.116. Žalobca nepreukázal, že by pôvodný veriteľ zaslal dlžníkovi výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8. zákona
o bankách. Ak neboli dodržané tieto ustanovenia a tri kumulatívne podmienky postúpenia postúpenie
je preto neplatné. Žalobca nemohol preto platne nadobudnúť. Z tohto dôvodu nemá aktívnu legitimáciu

v konaní.
117. Ako aj krajský súd uviedol pri postúpení pohľadávky s účinnosťou od 01.01.2017 uplatňuje osobitná
právnaúpravaobsiahnutávzákoneč.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,stanovujúcapodmienky
možnosti postúpenia pohľadávky (§17 ods. 1), pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.
Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodným veriteľom bola VÚB banka a.s.. Dlh zo zmluvy bol pôvodným

veriteľom postúpený na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. na základe Rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok v spojení so Žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 16.12.2024.
118. Na základe uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
119. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
120. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

121. Súd žalobu zamietol, úspešná tak bola žalovaná, preto by mala mať nárok na náhradu trov konania.
Keďže žalovanej trovy konania nevznikli a ani ich nežiadala, súd jej ich nepriznal. V tomto smere súd

poukazuje na princíp hospodárnosti konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.