Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/54/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124204137
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3124204137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a

členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci navrhovateľa - manžela:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XXXX/X, F., právne zastúpeného: JUDr. Soňa
Suchánová, advokátka so sídlom Námestie sv. Anny 7269/20B, Trenčín, IČO 42 378 443, a
manželky navrhovateľa: G. G. C., B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XXXX/X, F.,
o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: E. C., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín,
na odvolanie manželky navrhovateľa voči rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/46/2024 - 114

zo dňa 16. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „prvostupňový súd“) rozhodol tak, že (I.)
rozviedol manželstvo účastníkov konania, (II.) maloletú E. zveril do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, so striedaním v týždenných intervaloch, (III.) obom rodičom ponechal výkon rodičovských

práv a povinností v celom rozsahu, (IV.) otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou
100 eur mesačne, splatnou vždy vopred do 15. dňa mesiaca k rukám matky, a (V.) rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Prvostupňový súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané hlboké a trvalé narušenie
manželských vzťahov, ktoré už nebolo možné obnoviť. Zistil, že manželia dlhodobo nežili vo funkčnom
manželstve, intímne sa nestýkali, nehospodárili spoločne a medzi nimi pretrvávali opakované konflikty,
ktorými bola vystavovaná aj maloletá. Obaja účastníci zhodne uviedli, že o obnovenie manželského

spolužitia nemajú záujem a manželstvo považovali za definitívne rozvrátené. Prvostupňový súd preto
dospel k záveru, podľa ktorého boli splnené podmienky pre rozvod manželstva podľa Zákona o rodine.
Vo vzťahu k úprave pomerov k maloletej prvostupňový súd konštatoval, že maloletá opakovane
vyjadrovala želanie tráviť čas s oboma rodičmi rovnako, striedanie počas leta jej vyhovovalo a prebiehalo
bez problémov. Prvostupňový súd považoval takúto formu starostlivosti za zodpovedajúcu jej potrebám,
stabilite a citovým väzbám. Prihliadol na to, že otec si zabezpečil samostatné bývanie, ktoré umožňovalo
praktickú realizáciu starostlivosti. Návrh na znalecké dokazovanie odmietol ako nadbytočný, keďže mal

za preukázané, že maloletá zvládala striedanie dobre, mala kladný vzťah k obom rodičom a jej problémy
spôsobovalo najmä vystavovanie hádkam rodičov, nie samotný spôsob starostlivosti.
Prvostupňový súd pri rozhodovaní o výživnom dospel k záveru, podľa ktorého napriek rovnakému
rozsahu striedavej osobnej starostlivosti bolo potrebné určiť vyživovaciu povinnosť otca. Zistil, žepríjem otca pozostáva z výsluhového dôchodku vo výške 1 844,76 eur mesačne a zo mzdy vo
výške 1 308 eur mesačne, ku ktorým si uplatňoval aj daňový bonus 140 eur mesačne, takže jeho
celkový disponibilný mesačný príjem predstavoval približne 3 152,76 eur. Otec zároveň disponoval

jednorazovým majetkovým príjmom 24 000 eur z predaja garáže. Na strane výdavkov mal preukázané,
že otec platil nájom za prenajatý byt 630 eur, hypotekárny úver 216,77 eur, elektrinu 40 eur, poistenie
bytu 9,98 eur, sporenie 10 eur, doplnkové dôchodkové sporenie 75 eur, životné poistenie 40 eur, všetko
mesačne, PZP a havarijné poistenie 400 eur ročne. Okrem toho v plnom rozsahu hradil aj pravidelné
výdavky na maloletú (mesačne školné vo výške 340 €, stravu 8 €, oblečenie približne 50 € a bežné

potreby približne 30 €, ročne uskladnenie pupočníkovej krvi 78,26 €).
Na strane matky súd prvej inštancie zistil výrazne nižšie príjmové pomery. Matka mesačne poberá
invalidný dôchodok 425 eur a prídavok na dieťa 60 eur. Iný príjem nemala, hoci mala predpoklad
možného budúceho zárobku približne 900 eur brutto ako pedagogický asistent, čo však nebolo aktuálne.
Matka nevlastní žiadny majetok väčšej hodnoty a jej pravidelné výdavky tvorilo najmä poistenie 20 eur
a cestovné spolu s maloletou 40 eur mesačne. Konštatoval, že na výdavkoch na maloletú sa matka

podieľala len týmto cestovným, keď ju vozila do školy.
Prvostupňový súd zdôraznil, že pri striedavej osobnej starostlivosti nie je rozhodujúci len rozsah
starostlivosti, ale aj výrazné rozdiely v životnej úrovni rodičov. Keďže otec mal niekoľkonásobne vyšší
príjem a zároveň zabezpečoval všetky pravidelné finančné potreby maloletej, považoval za potrebné
určiťvýživnétak,abyživotnáúroveňdieťaťabolaporovnateľnávobochdomácnostiach.Prihliadolpritom

k stanovisku kolízneho opatrovníka.
Na základe toho prvostupňový súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur
mesačne, pričom túto sumu označil za primeranú veku dieťaťa, jeho potrebám a príjmovým možnostiam
rodičov, a zároveň za najefektívnejší spôsob dorovnania životnej úrovne počas striedavej starostlivosti.
Prvostupňový súd rozhodol o trovách konania podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákon č.

161/2015 Z. z., ďalej len „CMP“). Vyhodnotil, že v konaní neboli splnené podmienky, ktoré by umožňovali
priznať náhradu trov jednej strane.

2. Manželka - matka podala v zákonnej lehote odvolanie proti výroku IV. rozsudku o výživnom a žiadala,
aby odvolací súd zvýšil výživné zo 100 eur na 150 eur mesačne.

Zopakovala, že jej jediným príjmom bol invalidný dôchodok a prídavok na dieťa spolu 485 eur mesačne,
pričom pre svoj nepriaznivý zdravotný stav (skleróza multiplex a prekonaná cievna mozgová príhoda)
má obmedzené možnosti zamestnať sa a prípadný príjem by podľa nej nepresiahol približne 900 eur.
Zdôraznila výrazný rozdiel v príjmoch rodičov. Namietala, že daňový bonus otec dlhodobo nepoužíval
na potreby dieťaťa, pričom v skutočnosti prispievala na výdavky maloletej viac, ako konštatoval

prvostupňový súd. Poukázala aj na to, že kolízny opatrovník odporučil výživné vo výške 150 eur
mesačne. Tvrdila, že výživné určené prvostupňovým súdom nezodpovedalo odôvodneným potrebám
dieťaťa ani rozdielnym pomerom rodičov, a preto navrhla jeho zvýšenie.
Odvolanie doplnila vyjadrením, v ktorom namietala, že prvostupňový súd jednostranne vychádzal z
tvrdení otca, bez toho, aby si overil ich pravdivosť, a jej tvrdenia buď ignoroval, alebo bez dôkazov

spochybnil. Tvrdila, že otec sa voči nej dlhodobo správal agresívne, ponižujúco a kontrolujúco, čo podľa
nej negatívne ovplyvnilo psychický stav maloletého dieťaťa. Podľa nej konflikty v rodine vyvolával otec
a manipuloval dcéru proti nej. Poprela tvrdenia otca o jej správaní, najmä o jej častom odchádzaní
z domu pred vypuknutím pandémie. Podľa matky súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj otázku
školskej dochádzky dieťaťa, keďže maloletá bola na individuálnom vzdelávaní a nebola povinná denne

dochádzať do školy. Namietala tiež spôsob, akým otec komunikuje so školou a podľa nej ju pred učiteľmi
diskredituje a kontroluje. Opísala, že otec jej podľa jej tvrdenia bránil v kontakte s dcérou, kontroloval jej
pohyb a zasahoval do jej súkromia. Tvrdila, že otec neplnil striedavú starostlivosť tak, ako ju prezentoval
pred prvostupňovým súdom. Matka uvádzala dlhodobé správanie otca, ktoré vnímala ako manipuláciu,
zastrašovanie a izoláciu od rodiny, vrátane situácií spojených s jej zdravotným stavom, pri ktorých jej

podľa jej tvrdenia neposkytol pomoc. Uviedla aj incidenty, ktoré vnímala ako fyzické napadnutie.
Tvrdila, že otec odmieta odbornú pomoc pre maloletú a jeho správanie podľa nej vedie k zhoršeniu
stavu dieťaťa. Poukázala tiež na prebiehajúce trestné oznámenie pre podozrenie z týrania blízkej a
zverenej osoby. Namietala, že otec jej dodnes nevrátil osobné dokumenty a materiály, hoci ho k tomu
súd vyzval. Záverom poprela tvrdenia otca o príčinách rozpadu manželstva a jeho správanie považovala

za zodpovedné za pretrvávajúce konflikty v rodine.

3.Manžel-otecvosvojomvyjadreníkodvolaniužiadalnapadnutývýrokovýživnompotvrdiť.Podľaneho
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že všetky výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú hradilvýlučne on, a to najmä školné, stravné, oblečenie, veci osobnej potreby a všetky náklady na bývanie
v byte, ktorý rodičia spoločne užívajú. Zároveň uviedol, že od septembra 2024 uhrádza aj nájomné
za ďalší byt vo výške 630 eur mesačne, ktorý prenajal po dohode na pojednávaní s cieľom vytvoriť

pokojné prostredie pre maloletú počas striedavej starostlivosti. Matka však podľa neho odmietala tento
byt využívať, hoci by jej to dočasne pomohlo preklenúť obdobie bez príjmu. Uviedol, že v praxi hradí
nielen všetky výdavky na maloletú, ale aj 100 % nákladov na bývanie matky a dieťaťa.
Tvrdil, že matka prispieva len cestovným približne 20 eur mesačne a zároveň si sporí do vlastných
investičných produktov. Podľa otca by zvýšenie výživného pri striedavej starostlivosti znamenalo pre

neho neprimeranú finančnú záťaž, keďže už v súčasnosti financuje dve domácnosti a všetky potreby
maloletej.
Podľa otca matka nepreukázala aktívne hľadanie zamestnania, hoci to tvrdí už od marca 2024. Poukázal
tiež na opakované zmeny jej právnych zástupcov, ktoré podľa neho prispeli k meniacej sa argumentácii
matky v konaní. Matkine tvrdenia o tom, že otec používal daňový bonus pre vlastnú potrebu, poprel.
Rozsiahleosobnétvrdeniamatkypodľanehonesúvisiaspodstatouodvolania,avšakpopreljejobvinenia

z údajného týrania, neposkytnutia pomoci či schválností. Uviedol, že matka opakovane podáva trestné
oznámenia, ktoré sú po jeho vysvetlení políciou odmietané. Záverom potvrdil, že podľa jeho názoru
výživné určené prvostupňovým súdom zodpovedá potrebám dieťaťa, pomerom rodičov a skutočnej
finančnej záťaži, ktorú nesie on.

4. Matka vo svojej replike zásadne odmietala tvrdenia otca považujúc ich za nepravdivé a účelové.
Tvrdila, že pravidelne financovala stravu, oblečenie, obuv, osobné a školské potreby, lieky a vitamíny,
pričom tieto výdavky vedela doložiť. Uvádzala tiež, že v minulosti významne finančne prispela na rodinné
zázemie, keď poskytla 55 000 eur na kúpu bytu a vybavila ho vlastným zariadením. Namietala tvrdenie,
podľa ktorého si platí investičné poistenie „na úkor dieťaťa“, keďže ho hradila z peňazí požičaných od

svojho otca. V spojitosti s prenajatým bytom uviedla, že podľa nej nejde o riešenie v záujme dieťaťa, ale
o pokus otca ovplyvniť súd, pričom tvrdila, že otec byt ani nevyužíval spôsobom, ako ho prezentoval,
a naďalej býval v spoločnom byte, kde podľa jej vyjadrenia pokračoval v agresívnom a manipulatívnom
správaní, vrátane fyzických útokov.
Matka opísala, že otec sa podľa nej počas dlhých období o dcéru nezaujímal a neprispieval na jej

výdavky,zatiaľčoonahradilavšetkustarostlivosťzinvalidnéhodôchodkuaspomocourodiny.Tvrdila,že
do prenajatého bytu neodchádza, pretože má strach z narastajúcej agresivity otca a z jeho správania má
obavu o svoju bezpečnosť. Namietala tvrdenia o „nadštandardných vzťahoch“ s jej rodinou a uvádzala,
že podľa nej sa naopak otec dlhodobo riadi pokynmi vlastnej matky. Rovnako poprela tvrdenia, že počas
pandémie pravidelne cestovala, keďže lockdown a prísne reštrikcie to neumožňovali.

K otázke práce uvádzala, že si prácu aktívne hľadala, poskytla súdu aj doklady o podaných žiadostiach
a pracovala príležitostne, pričom vzhľadom na svoj zdravotný stav aj starostlivosť o maloletú musela
výber prispôsobovať svojim možnostiam.
Opisovala aj dlhodobé konflikty v domácnosti, ktoré podľa nej vyvolával otec, pričom jeho správanie
vnímala ako psychické a fyzické násilie.

Matka zároveň predložila výsledky psychologického vyšetrenia maloletej z októbra 2024, podľa ktorého
dieťa vykazovalo úzkostné, frustrované a maladaptívne prejavy, zvýšenú tenziu a ťažkosti v správaní,
čo psychológ označil za následok záťaže prameniacej z rodinných konfliktov. Podľa nej otec dlhodobo
prekrúca fakty, uvádza zavádzajúce tvrdenia a snaží sa ovplyvniť súd, pričom ona sama konala vždy
v najlepšom záujme dieťaťa.

5. Otec v odvolacej duplike opakovane uviedol, že počas celého manželstva aj po jeho rozvrate
zabezpečoval všetky podstatné výdavky na dieťa aj domácnosť, s tým, že od jesene 2024 financuje aj
druhé bývanie za účelom zmiernenia napätia v spoločnom byte. Skutočnosť, že matka túto možnosť
pôvodne odsúhlasila, následne však odmietla, podľa neho zvýšila jeho finančnú záťaž. Uvádzal, že

matka prezentuje nepravdivé tvrdenia o rozsahu jeho starostlivosti, keďže podľa jeho opisu v uvedených
obdobiach riadne zabezpečoval každodennú starostlivosť, školské povinnosti aj lekársku starostlivosť
o maloletú.
Opätovne poprel obvinenia z agresivity, manipulácie či fyzických útokov. Psychologický nález dieťaťa
podľa neho nepreukazuje jeho závadné správanie, ale je výsledkom nestabilného prostredia a náhlych

rozhodnutí matky. Uviedol množstvo situácií, v ktorých podľa neho matka bez ohlásenia menila
režim, presúvala dieťa alebo prerušila jeho aktivity. Správanie matky považoval za konfliktogénne,
nekoordinovanéapredieťazaťažujúce,zatiaľčoonsapodľasvojichslovsnažíostabilituakonštruktívny
postup.Podľa otca matka nepreukázala aktívne hľadanie zamestnania; do rodinného rozpočtu za roky
manželstva neprispievala a jej súčasný postup hodnotil ako nekonštruktívny. Zdôraznil, že on sám ju
finančne podporoval a prispieval aj po rozvode. Vyjadril ochotu odovzdať matke jej uložené súbory z

externého disku, ak sa obnoví osobná komunikácia.
V podaní zo dňa 10.09.2025 oznámil, že od 01.02.2025 sa matka zamestnala na dva pracovné úväzky
ako učiteľka a asistentka v škole, s funkčným platom 861,50 eur a 465 eur.

6. Kolízny opatrovník sa v odvolacom konaní nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP v spojení s § 3 ods.
5 CMP), preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 CMP a postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1
CMP napadnutý výrok IV. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmal
napadnutý rozsudok v rozsahu podaného odvolania a konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal

dokazovanie v dostatočnom rozsahu, správne vyhodnotil zistený skutkový stav a aplikoval právne normy
upravujúce vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu zodpovedá požiadavkám § 220
ods. 2 CSP, je preskúmateľné a odvolací súd sa s jeho závermi v celom rozsahu stotožňuje. Na
zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledovné:

8. Matka v odvolaní namietala najmä nesprávne vyhodnotenie svojich príjmových a osobných pomerov,
potrieb maloletého dieťaťa a rozsahu plnení oboch rodičov, pričom požadovala zvýšenie výživného na
150 eur mesačne. Odvolací súd však z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie posúdil pomery rodičov
komplexne - prihliadol na reálne a preukázané príjmy, majetkové pomery, rozsah osobnej starostlivosti

a preukázané výdavky súvisiace s maloletou. Prvostupňový súd správne konštatoval výrazný príjmový
nepomer rodičov, avšak rovnako správne zohľadnil aj skutočnosť, že otec v rozhodnom období hradil
najvýznamnejšie položky súvisiace s odôvodnenými potrebami dieťaťa (školné v súkromnej škole,
stravné, školské pomôcky, oblečenie, bežné životné potreby, zdravotné výdavky a voľnočasové aktivity).
Matka naopak preukázala len hradenie cestovného a niektorých drobných položiek, ktoré súd prvej

inštancie primerane zohľadnil.

9. Pokiaľ matka namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne prihliadol na jej zdravotný stav a sťaženú
možnosť pracovného uplatnenia, odvolací súd konštatuje, že tieto okolnosti prvostupňový súd správne
zohľadnil. Rozhodujúce však je, že reálne a preukázané plnenia otca už samy osebe dorovnávali životnú

úroveň maloletého dieťaťa v podmienkach striedavej osobnej starostlivosti, a to vo výraznom rozsahu.

10. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že aj pri čisto kvantitatívnom pohľade na podiel rodičov
zo spisu vyplýva, že odôvodnené potreby dieťaťa predstavovali sumu približne 696 eur mesačne. Podiel
rodičov podľa ich reálnych príjmov (príjem otca približne 3 152 eur, príjem matky približne 425 eur)

predstavoval pomer približne 88 % ku 12 %.
Ak by sa preto podiel na výdavkoch určoval výlučne podľa tohto pomeru príjmov, zodpovedal by
podiel otca približne sume 610 eur mesačne. Z dokazovania vyplynulo, že otec v rozhodnom období
preukázateľne hradil výdavky približne vo výške 560 eur mesačne. Výživné 100 eur mesačne tak
primerane dopĺňa rozdiel medzi reálne platenými výdavkami a teoretickým podielom podľa príjmov,

pričom zohľadňuje aj prirodzenú variabilitu potrieb dieťaťa a skutočnosť, že otec výšku výživného
nenamietal. Uvedené platí o to viac, ak sa matka medzičasom zamestnala a jej finančná situácia sa
oproti stavu ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie zjavne zlepšila.

11. Za týchto okolností matkou požadované zvýšenie výživného na 150 eur mesačne nenašlo oporu v

skutkových zisteniach ani v právnom posúdení veci. Výživné určené súdom prvej inštancie primerane
reflektuje rozdielne príjmové a výdavkové pomery rodičov, zodpovedá potrebe dorovnania životnej
úrovne dieťaťa v oboch domácnostiach a je v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Odvolací
súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správny.

12. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že rodičia vo svojich podaniach uvádzali viaceré tvrdenia a
polemiky smerujúce aj k skutkovým okolnostiam a hodnotiacim záverom uvedeným v odôvodnení
rozhodnutia súdu prvej inštancie, najmä pokiaľ išlo o dôvody rozvratu manželstva a ďalšie vzájomnéspory nesúvisiace s výživným. Keďže výrok o rozvode manželstva nebol odvolaním napadnutý a
samotné odôvodnenie rozhodnutia nie je samostatne preskúmateľné v odvolacom konaní (§ 358
CSP), tieto námietky nemohli byť predmetom odvolacieho prieskumu; ak niektorý z účastníkov namieta

nesprávnosť odôvodnenia, môže sa nápravy domáhať len postupom podľa § 224 CSP pred súdom prvej
inštancie. Uvedené tvrdenia preto neboli pre posúdenie výroku o výživnom právne významné a odvolací
súd sa nimi nezaoberal.

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v ostatných výrokoch zostáva týmto rozhodnutím nedotknuté.

14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP,
pričom neboli zistené dôvody pre aplikáciu ust. § 55 CMP.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).