Rozsudok – Konkurz ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123206400
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7123206400.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a členov senátu

JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: JUDr. Marek Radačovský,
správca majetku úpadcu: eng power s. r. o. v konkurze, Pri bitúnku 1887/11, 040 01 Košice - mestská
časťJuh,IČO:36194824,sosídlomsprávcuŽriedlová3,04001Košice,značkasprávcu:S832,IČO:35
553 961, právne zastúpený: bodnarlegal s.r.o., Žriedlová 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 51 865 459, proti žalovanému: L Racing s.r.o., Osloboditeľov 569, 049 41 Krásnohorské Podhradie,
IČO: 36 375 616, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti
rozsudku Mestského súdu Košice z 22. mája 2024, č. k. 30Cbi/5/2023 – 134 a odvolaní žalobcu voči

dopĺňaciemu rozsudku Mestského súdu Košice z 26. júna 2024, č. k. 30Cbi/5/2023 – 269, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice z 22. mája 2024, č. k.
30Cbi/5/2023 – 134, v znení dopĺňacieho rozsudku Mestského súdu Košice z 26. júna 2024, č. k.
30Cbi/5/2023 – 269 zastavuje.

II. Mení rozsudok Mestského súdu Košice z 22. mája 2024, č. k. 30Cbi/5/2023 – 134 v napadnutom
výroku IV. a v znení dopĺňacieho rozsudku Mestského súdu Košice z 26. júna 2024, č. k. 30Cbi/5/2023

– 269 tak, že:

Žalovaný L Racing s.r.o., Osloboditeľov 569, 049 41 Krásnohorské Podhradie, IČO: 36 375 616 je
povinný uhradiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu eng power s. r. o. v konkurze na konkurzný
účet správcu sumu 710.000,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 68 %.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

I. Určuje, že právny úkon - Zmluva o vykonaní reklamy zo dňa 5.1.2018 uzavretá medzi objednávateľom
- úpadcom eng power s. r. o. v konkurze, M.R. Štefánika 13, 048 01 Rožňava, IČO: 36 194 824 a
dodávateľom L Racing s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 569, 049 41 Krásnohorské Podhradie, IČO: 36
375 616 je voči konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu eng power s. r. o.

v konkurze, konkurzné konanie vedené pred Mestským súdom Košice pod sp. zn. 26K/2/2022, právne
neúčinná.
II. Konanie v časti zaplatenia 150.000,- eur zastavuje.III. Žalovaný L Racing s.r.o., Osloboditeľov 569, 049 41 Krásnohorské Podhradie, IČO: 36 375 616 je
povinný uhradiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu eng power s. r. o. v konkurze na konkurzný
účet správcu sumu 100.000,- eur.

IV. Žalovanému priznáva náhradu trov konania vo výške 80 %, ktorú je povinný nahradiť žalobca.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou, ktorú doručil súdu prvej
inštancie dňa 18.4.2023 domáhal určenia, že Zmluva o vykonaní reklamy zo dňa 5.1.2018 uzavretá
medzi úpadcom eng power s. r. o. v konkurze, ako objednávateľom a žalovaným ako dodávateľom,

je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť vydať
peňažnú náhradu vo výške 960.000,- eur.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Košice I z 12.4.2022, sp. zn.:
26K/2/2022,zverejnenýmvObchodnomvestníkudňa21.4.2022súdvyhlásilkonkurznamajetokdlžníka
eng power s. r. o. v konkurze (ďalej aj len „dlžník“ alebo „úpadca“). Žalobca je správcom konkurznej

podstaty úpadcu. Úpadca ako objednávateľ uzavrel dňa 5.1.2018 so žalovaným ako dodávateľom
Zmluvu o vykonaní reklamy (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalovaného „vykonať
propagáciu reklamy podľa požiadaviek objednávateľa - umiestnenie reklamného textu a/alebo loga
a/alebo obchodného mena a/alebo prípadne predmetu činnosti objednávateľa (ďalej len „logo“) za
dohodnutých podmienok a záväzok objednávateľa za vykonanie reklamy zaplatiť odplatu“. V zmysle

Zmluvy malo byť logo „umiestnené na nosiči reklamy (reklamnej ploche), ktorým sa rozumejú súťažné
vozidlá tímu L Racing, ktoré sú v užívaní dodávateľa“ a to počas trvania v Zmluve uvedených
motoristických podujatí, na ktorých sa budú zúčastňovať jazdci (piloti) tímu L Racing. Žalobca poukázal
na rozhodnutie správcu dane – Úradu pre vybrané hospodárske subjekty číslo: 100679860/2022
z 1.4.2022 a dôvodil, že odplata žalovaného za obdobie roku 2018, ktorá bola dohodnutá na sumu

960.000,- eur je absolútne neprimeraná a predstavuje mrhanie majetku úpadcu, keďže ukracuje
uspokojenie v žalobe uvedených konkurzných veriteľov, ktorí prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu.

4. Žalobca ďalej uviedol, že Zmluva bola uzavretá počas doby piatich rokov pred začatím konkurzného
konania, čo umožňuje odporovanie Zmluvy ako ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR. Právny

úkon bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej
strane (žalovanému) známy. Zároveň zo strany úpadcu ide o mrhanie majetkom podľa § 60 ods. 2
ZKR, pri ktorom úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle
sa predpokladá. Vynaložením sumy 960.000,- eur za reklamu počas doby jediného roka, spočívajúc v
umiestnení loga na pretekárskych motorových vozidlách je nehospodárne a ľahkovážne zaobchádzal

s majetkom.

5. Žalovaný uviedol, že ide o veľmi náročný a drahý šport, ktorý je buď financovaný dotáciami partnerov,
investorov, reklamy alebo štátu. V slovenskej legislatíve nie je upravené, koľko môže subjekt použiť
na reklamu zo svojich prostriedkov. V roku 2018 bol úpadca v dobrej kondícii a bolo to vecou dohody

zmluvnýchstrán.Nešlolenoklasickúreklamu,aleúpadcachcelpodporiťšport.Poskytnutieprostriedkov
žalovanému nebolo mrhaním majetkom úpadcu. To, že sa úpadca následne dostal do konkurzu, bolo
jeho problémom, keďže žalovaný nevedel o jeho účtovných výsledkoch. V súčasnosti sa tento šport riadi
podľanovéhoZákonaošporte,cestousponzoringu.Rozdielspočívavtom,žeprireklamesazviditeľňuje
partner, pri sponzoringu partner poskytuje peniaze, no nemusí byť reklamovaný. Finančné prostriedky,

ktoré dostal žalovaný v rokoch 2019 - 2021 boli omeškané financie zo zmluvy z roku 2018.

6. Žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 150.000,- eur späť a zotrval na vydaní peňažnej
náhrady 810.000,- eur, s ktorým späťvzatím žalovaný súhlasil, preto súd prvej inštancie konanie sčasti
zastavil (výrok II.).

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 23 ods. 1, § 57 ods. 1, § 60, § 203a zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ako „ZKR“).

8. Uviedol súd prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že úpadca ako

objednávateľ uzavrel dňa 5.1.2018 so žalovaným ako dodávateľom Zmluvu o vykonaní reklamy. Dlžník -
úpadca uhradil žalovaným vystavené faktúry v celkovej výške 810.000,- eur v čase 5 rokov pred začatím
konkurzného konania, t. j. v období od 26.1.2017 (namietané právne úkony sú od 11.10.2018 do 6/2021).9. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v časti určenia
Zmluvy, v závislom čiastkovom plnení za mesiac 1/2018. Z doložených dokladov žalobcom mal súd prvej
inštancie za preukázané, že na základe rozhodnutia správcu dane - Úradu pre vybrané hospodárske

subjekty číslo: 100679860/2022 zo dňa 1.4.2022, u subjektu Energyco s.r.o. (predchádzajúce obchodné
meno úpadcu, poznámka odvolacieho súdu) v prípade neuznaného práva na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty v sume 20.000,- eur z dodávateľskej faktúry č. 20180003 z 31.1.2018 od dodávateľa -
žalovaného, ktorej predmetom bola reklama, pri ktorej daňový subjekt nepreukázal splnenie zákonných
podmienok na odpočítanie dane ustanovených v § 49 ods.1, 2 a § 51 Zákona o DPH. V tomto čiastkovom

plnení vo výške 100.000,- eur (20 % DPH, t. j. 20.000,- eur) z uzavretej Zmluvy súd prvej inštancie mal za
to, že žalobca preukázal, že bol urobený právny úkon, tzv. mrhanie majetkom podľa ust. § 60 ods. 2 ZKR.

10. V zvyšnej časti žalobcovho nároku na vrátenie plnenia v prospech všeobecnej podstaty, mal súd
prvej inštancie za to, že žalobca nepreukázal, že úpadca sa mal dopustiť tzv. mrhania majetkom v
zmysle § 60 ZKR. V danom prípade ide o špecifickú situáciu, kde je náročné zo strany žalovaného

- subjektu, ktorému bolo poskytnuté plnenie, na ňom je dôkazné bremeno, aby preukázal, že jeho
zmluvný partner uzavretím takejto zmluvy o reklame, ktorú napáda žalobca právnou neúčinnosťou voči
veriteľom úpadcu, sa má dopustiť konania - tzv. mrhania majetkom. Strany uviedli, že takéto zmluvy
o vykonaní reklamy mali uzavreté aj v predchádzajúcich rokoch (2016 - 2017), žalovaný uviedol, že
spolupracoval s úpadcom cca 10 rokov, ktorý dlhodobo podporoval tento motoristický šport. Išlo o

zaužívanú špecifickú formu spolupráce a podpory pre žalovaného - dodávateľa od zmluvného partnera
- objednávateľa, ktorou zviditeľňovali a aj reklamovali jeho činnosť. Žalovaný uviedol, že všetky finančné
prostriedky sa použili na športovú prevádzku motoristického tímu L Racing, čo preukazoval kontrolnými
výkazmi na DPH za rok 2018; Motoristickým časopisom za rok 2018 s uvedením jednotlivých podujatí,
ktorých sa zúčastnil žalovaný. Súd prvej inštancie mal za to, že nejde o mrhanie majetku, ak úpadca -

objednávateľ podporuje motoristický šport, vynakladal finančné prostriedky hospodárne, v zaužívanom
spôsobe podpory v dlhodobom období niekoľkých rokov v rámci partnerstva medzi spoločnosťami, nešlo
o jednorazové a ľahkovážne zaobchádzanie s financiami. Preto žalobu v časti o uloženie žalovanému
povinnosť vydať peňažnú náhradu vo výške 710.000,- eur zamietol.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu
strán v spore.

12. Súd prvej inštancie vo veci vydal dopĺňací rozsudok z 26. júna 2024, č. k. 30Cbi/5/2023 – 269, ktorým
žalobu o zaplatenie 710.000,- zamietol.

13. Dopĺňací rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že dňa 22.5.2024 v spore meritórne rozhodol
rozsudkom, pričom opomenul rozhodnúť o časti žalobou uplatneného nároku (uplatnenej pohľadávke
nad sumu zastaveného konania uvedenej vo výroku II. a priznanej istiny uvedenej vo výroku III.
rozsudkom č. k. 30Cbi/5/2023 - 134), ktorý dopĺňacím rozsudkom zamietol.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žalovaný.

15. Žalobca v podanom odvolaní napádal výrok IV. rozsudku č. k. 30Cbi/5/2023 – 134 o trovách konania
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C.s.p. Namietal závery súdu prvej inštancie o neunesení

dôkazného bremena, že úpadca sa mal dopustiť tzv. mrhania majetkom v zmysle § 60 ZKR. Poukázal, že
mrhaním majetku treba rozumieť, že pôjde o nehospodárne a ľahkovážne zaobchádzanie s majetkom.
Ak ide o neobvyklú transakciu, je možné od nadobúdateľa požadovať, aby preukázal, čo ho viedlo k jej
uskutočneniu s budúcim úpadcom a čo vykonal na to, aby s prihliadnutím na okolnosti prípadu predišiel
neúčinnosti. Zmluvne dohodnutá odplata v sume 960.000,- eur/rok za reklamné služby spočívajúce v

uvedení loga úpadcu na motorovom vozidle je absolútne neprimeraná a predstavuje mrhanie majetkom
úpadcu, a to na škodu ostatných veriteľov úpadcu. Žalobca v konaní preukázal, že u konkurencie by
takáto reklama stála 500,- eur/rok. Berúc do úvahy malý rozmer nálepky na vozidle, záplavu ďalšieho
množstva nálepiek iných sponzorov a obmedzený kontakt s verejnosťou (a teda cieľovou skupinou)
len na zopár podujatí počas roka, sa ako omnoho efektívnejšia javí reklama, napr. prostredníctvom

billboardov. Ide o omnoho väčšiu reklamu, s viditeľnosťou pre cieľovú skupinu neporovnateľne vyššou a
predovšetkým cenovo oveľa lacnejšou. Preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť alebo zrušiť
a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.16. Po doručení dopĺňacieho rozsudku stranám sporu podal voči nemu žalobca v zákonnej lehote
odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C.s.p., v ktorom žiadal zmenu dopĺňacieho
rozsudkusúduprvejinštancietak,žesažalobevyhoviealebozrušíavrátivecnaďalšiekonanie.Žalobca

zotrval na svojej argumentácii z odvolacieho konania.

17. Žalovaný v podanom odvolaní napadol výrok I., III. a IV. rozsudku č. k. 30Cbi/5/2023 - 134, pričom
žiadal ich zmenu tak, že sa žaloba zamietne. Odvolanie dôvodil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods.
1 písm. f) a h) C.s.p. Namietal, že z napádaného rozsudku nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie

považovalsumu100.000,-eurzaneefektívnevynaloženú.NeuznanieprávanaodpočítanieDPHvsume
20.000,-eurzfaktúryč.20180003z31.1.2018nesúvisísmeritomveci.Súdprvejinštanciepritomdospel
k záveru, že čo sa týka sumy 710.000,- eur, nejde o mrhanie majetku. Nakoľko spolupráca s úpadcom
trvala 16 rokov, žalovaný v roku 2018 nemohol ani tušiť, že v roku 2022 bude na majetok úpadcu
vyhlásený konkurz. Preto absentuje čo i len náznak úmyslu mrhania majetku. Žalobca pritom neuniesol
dôkazné bremeno pri preukázaní ukrátenia pohľadávky niektorého z veriteľov ako hmotnoprávnej

podmienky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR. Logo úpadcu bolo umiestnené nielen na súťažných, ale
aj doprovodných vozidlách, banneroch na každej súťaži, televíznych športových reláciách, printových
médiách, sociálnych sieťach a webovej stránke žalovaného. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii
v konaní na súde prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že by bolo vôľou žalovaného, resp. úpadcu
ukrátiť veriteľov, či mrhať svojim majetkom.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal, že odvolanie žalovaného je plné nových
skutkových tvrdení a z nich odvodených právnych záverov. Zároveň zotrval na ním uvádzaných
skutkových tvrdeniach v konaní na súde prvej inštancie a odvolacom konaní.

19. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu voči dopĺňaciemu rozsudku uviedol, že toto neobsahuje
žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli zohľadnené súdom prvej inštancie. Spolupráca žalovaného
a úpadcu bola dlhodobá a nespočívala výlučne v reklame úpadcu, ako zužujúco sa snaží uvádzať
žalobca, ale v celkovej podpore a propagácii v širšom kontexte. Prezentácia úpadcu zo strany
žalovaného nebola uskutočnená iba pre úzku komunitu, ale mala dosah aj na širokú verejnosť. Navrhol

preto dopĺňací rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods.
1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 C.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom

prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolania žalobcu
sú dôvodné, napadnutý rozsudok v znení dopĺňacieho rozsudku je potrebné zmeniť. Zároveň konanie
o odvolaní žalovaného zastavil podľa § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 161 ods. 3 C.s.p.

21. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom

verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

22.Podľa§378ods.1C.s.p.,nakonanienaodvolacomsúdesaprimeranepoužijúustanoveniaokonaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

24. Podľa § 161 ods. 3 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd
urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie

vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť,
súd konanie zastaví.

25. Podľa § 90 ods. 1 C.s.p., strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo
súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z

nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo
a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je a) stranou fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) stranou právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.26. Podľa § 90 ods. 2 C.s.p., ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na
jej úkony sa neprihliada; o tom súd stranu poučí.

27. Podľa § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka, ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných
spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.

28. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac

konateľov.

29. Z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že štatutárnym orgánom – konateľom
žalovaného je A. B. od 31.7.2016.

30. Vzhľadom k predmetu sporu, a to odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 a nasl. ZKR sa

v zmysle § 90 ods. 1 C.s.p. obligatórne vyžaduje, aby strany boli zastúpené advokátom. Výnimka sa
pripúšťa len v prípade, ak je strana fyzickou osobou a má sama vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, alebo ide o právnickú osobu, ktorá zamestnáva takúto osobu, prípadne je takáto osoba
jej členom. Advokát je profesionálnym zástupcom a svoje povolanie vykonáva v rámci podnikateľskej
činnosti v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zastupovanie v konaní pred súdmi je výkonom

advokácie podľa § 1 ods. 2 Zákona o advokácii, ktorý je ex lege vyhradený advokátom. Podmienka
povinného zastúpenia advokátom má všeobecný charakter a musí byť splnená tak v konaní pred súdom
prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní.

31. O tomto povinnom právnom zastúpení bol žalovaný súdom prvej inštancie poučený v zmysle § 90

C.s.p. uznesením súdu prvej inštancie z 15.5.2023, kde bol žalovaný zároveň vyzvaný, aby si v lehote 15
dní zvolil advokáta /č. l. 60 a nasl. spisu/. Uvedené uznesenie prevzal žalovaný dňa 17.5.2023. Žalovaný
(v mene ktorého v spore koná konateľ A. B.) si v stanovenej lehote a ani do rozhodnutia súdu prvej
inštancie a odvolacieho súdu, advokáta nezvolil.

32. Odvolací súd udáva, že z vyššie uvedených skutočností, zistených zo spisu súdu prvej inštancie
vyplýva, že žalovaný už v priebehu konania na súde prvej inštancie nebol v spore zastúpený advokátom,
pričom výnimka obligatórneho zastúpenia ustanovená v § 90 ods. 1 písm. a) C.s.p. nebola u žalovaného
preukázaná. Žalovaný podaním z 24.7.2025 oznámil, že konateľ žalovaného, A. B., nemá vzdelanie
v zmysle § 90 C.s.p. Žalovaný bol kvalifikovaným spôsobom poučený súdom prvej inštancie podľa § 90

C.s.p. o povinnom zastúpení advokátom v spore, ako aj o dôsledkoch nezvolenia si advokáta v zmysle
ust. § 90 ods. 2 C.s.p.

33. Za tohto procesného, právneho stavu, poučenia žalovaného súdom prvej inštancie podľa § 90 C.s.p.
a skutočnosti, že žalovaný v konaní na súde prvej inštancie a v súvislosti s podaným odvolaním v

rámci odvolacieho konania nebol zastúpený advokátom, t. j. nesplnil zákonom stanovenú podmienku
povinného zastúpenia advokátom podľa § 90 ods. 1 C.s.p., čo bolo podmienkou konania pre Krajský súd
v Košiciach ako súd odvolací, potom bolo nevyhnutné na túto nesplnenú podmienku prihliadať. Zákonom
stanovená podmienka zastúpenia žalovaného advokátom, ktorá ak v štádiu podaného odvolania
žalovaného, to znamená v štádiu konania pred krajským súdom nebola splnená, tak za aplikácie

ustanovenia § 161 ods. 3 C.s.p. predstavovala nedostatok procesnej podmienky odvolacieho konania
(za stavu, ak nebola odstránená), čo viedlo k zastaveniu odvolacieho konania v spojení s ust. § 90 ods. 2
C.s.p., pretože na úkon odvolania žalovaného z 2.7.2024 /č. l. 263 - 268 spisu/, nebolo možné prihliadať
práve pre neodstránenú (nenaplnenú) podmienku odvolacieho konania.

34. Podľa § 57 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka
neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže
odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho
podnetu na odporovanie nevyhovel (ods. 1). Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní
u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu

úkonusapovažujezauplatnenéupovinnejosoby,lenakpovinnáosobatotoprávopísomneuznala(ods.
2). Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konkurze podľa § 107a ods. 1 platí prvá veta
rovnako pre ukrátenie nárokov štátu z prepadnutia majetku (ods. 4).35. Podľa § 60 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov(ďalejlen„ukracujúciprávnyúkon“),akbolurobenýsúmyslomdlžníkaukrátiťsvojichveriteľova

tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy (ods. 1). Ak ide o právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom alebo o mrhanie majetkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako
aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak (ods. 2). Ak odsek 4
neustanovuje inak, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas
piatich rokov pred začatím konkurzného konania (ods. 3).

36. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žaloba bola podaná dňa 18.4.2023, v zákonnej lehote
podľa § 57 ods. 2 ZKR a § 60 ods. 3 ZKR.

37. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

38. Podľa § 153 ods. 1 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za

nesporné.

39. Podľa § 154 C.s.p., prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

40. Žalobca sa ako správca konkurznej podstaty domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu žalobou
podanou za účinnosti Civilného sporového poriadku. Táto procesná norma vymedzuje sporové konanie
na princípoch včasného a efektívneho využitia prostriedkov procesného útoku, procesnej obrany a
koncentrácie konania. V dôsledku toho nie je súd oprávnený navrhovať a vykonávať dokazovanie z
vlastnej iniciatívy (až na určité výnimky, spravidla odôvodnené ochranou slabšej sporovej strany), a preto

sú skutkové zistenia súdu závislé od tvrdení strán. V prípade zhodných tvrdení z nich súd vychádza a
dokazovanie na zhodné tvrdenia už nevykonáva, v prípade tých tvrdení, ktoré neboli popreté, vychádza
z toho, že sú preukázané a nie je oprávnený vznášať voči nim vlastné námietky (opäť so zákonnými
výnimkami). I keď v zmysle § 150 C.s.p. súd môže na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia, toto ustanovenie mu nedáva oprávnenie nahrádzať procesnú

aktivitu sporových strán, iba mu poskytuje možnosť požiadať o doplnenie informácií nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci.

41. Keďže žalovaný nereagoval na výzvu súdu prvej inštancie, aby si zvolil právneho zástupcu, alebo
aby preukázal, že koná prostredníctvom osoby spĺňajúcej podmienky ust. § 90 ods. 1 C.s.p., súd prvej

inštancie v dôsledku nesplnenia procesnej podmienky kvalifikovaného zastúpenia tak nebol oprávnený
prihliadať k vyjadreniam žalovaného v priebehu konania, ako ho o tom správne poučil v uznesení z
15.5.2023.

42. Pokiaľ sa na úkony žalovaného v konaní neprihliada podľa § 90 ods. 2 C.s.p., žalovaný tak v konaní

účinne nepoprel ani jedno z tvrdení žalobcu. Súd prvej inštancie mal v zmysle Civilného sporového
poriadku žalobe vyhovieť a nebol oprávnený vznášať v mene žalovaného (hmotnoprávne) námietky
popierajúce nárok žalobcu. V rozpore s ustanovením o prostriedkoch procesnej obrany súd prvej
inštancie sám dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že úpadca sa mal dopustiť tzv. mrhania majetku
podľa § 60 ZKR.

43. K záveru súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že napádaný úkon (plnenie
úpadcu pre žalovaného zo Zmluvy) nepredstavuje mrhanie majetku úpadcu, čo do uplatnenej náhrady
710.000,- eur (pričom z tej istej zmluvy považoval plnenie úpadcu, čo do uplatnenej náhrady 100.000,-
eur za odporovateľný právny úkon podľa § 60 ZKR a preto žalobe žalobcu vyhovel), odvolací súd udáva,

že žalobca v podanej žalobe jednoznačne uvádzal, že Zmluva predstavuje odporovateľný právny úkon
podľa § 60 ZKR (tzv. ukracujúci právny úkon), keď odplata pre žalovaného za obdobie roku 2018 vo
výške 960.000,- eur je neprimeraná a predstavuje mrhanie majetku úpadcu a ukracuje uspokojenie
v žalobe uvedených konkurzných veriteľov (Provyko s.r.o., PPA INŽINIERING, s.r.o., C. D. E., F. G.E. a MPSVaR), ktorí prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu. Tieto skutkové tvrdenia žalovaný účinne
nepoprel, preto sa považujú za nesporné. Zároveň odvolací súd poukazuje na znenie § 60 ods. 2 ZKR,
podľa ktorého, ak ide o mrhanie majetkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť

druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak, teda dôkazné bremeno je na
strane žalovaného a nie žalobcu.

44. Bez ohľadu na to, či by žalovaný, resp. súd prvej inštancie námietky voči podanej žalobe vzniesol
dôvodne, súd prvej inštancie nebol oprávnený sa nimi zaoberať, pretože žalovaný ani jednu z uvedených

námietok účinne nevzniesol. Naopak, žalobca v konaní tvrdil, že sú splnené podmienky ustanovenia §
57 ods. 4 a § 60 ZKR, toto tvrdenie nebolo účinne popreté a neboli účinne vznesené žiadne námietky
voči takémuto tvrdeniu, preto ho mal súd prvej inštancie považovať v zmysle § 151 ods. 1 C.s.p za
nesporné a na jeho základe žalobe vyhovieť.

45. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené ani nemusel preskúmavať závery súdu prvej inštancie

ohľadom splnenia podmienok odporovateľnosti podľa § 57 a nasl. ZKR, pretože tieto neboli v konaní
vznesené žiadnou zo sporových strán. Vzhľadom na nevyužitie prostriedkov procesnej obrany zo strany
žalovaného odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým žalobu
o zaplatenie 710.000,- eur zamietol tak, že uložil žalovanému povinnosť uhradiť v prospech všeobecnej
podstaty úpadcu sumu 710.000,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

46. Pretože odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodol aj o závislom výroku, o
trovách konania v konaní na súde prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 256 ods. 1 C.s.p.
Keďže žalobca bol o zaplatenie náhrady čo do sumy 810.000,- eur úspešný a zároveň podľa § 256
ods. 1 C.s.p. o zaplatenie náhrady čo do sumy 150.000,- eur zavinil zastavenie konania, keďže ide o

procesnú situáciu, keď sa žalovaný nezachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Úspech žalobcu
predstavuje 84 % a úspech žalovaného (zavinenie žalobcu na zastavení konania) predstavuje 16 %.
Pomer úspechu žalobcu podľa § 255 ods. 2 C.s.p. teda predstavuje 68 % (84 % - 16 %).

47. Súd prvej inštancie nesprávne určil pomer úspechu a neúspechu strán sporu, preto neboli splnené

podmienky pre potvrdenie napadnutého štvrtého výroku rozsudku - výroku o náhrade trov konania, ale
neboli splnené podmienky ani pre jeho zrušenie, preto odvolací súd podľa § 388 C.s.p. rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi
trovy prvoinštančného konania v rozsahu 68 %.

48. O nároku na náhradu trov spojených s konaním pred odvolacím súdom bolo rozhodnuté podľa § 396
ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný ako strana
sporu procesne zavinil zastavenie odvolacieho konania o odvolaní žalovaného, pretože neodstránil
nedostatok podmienky konania a zároveň žalobca bol v odvolacom konaní o odvolaní žalobcu plne
úspešný, preto žalobcovi vznikol nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný

nahradiť žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej
inštancie, samostatným uznesením.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419
C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehotaplynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).