Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/91/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123221083
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7123221083.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.

NatálieŠtrkolcovejaJUDr.AdriánaPažúra,vsporežalobcu:FOODFAKTORYs.r.o.,sosídlomTopoľany
5952, 071 01 Michalovce, IČO: 52 406 181, zastúpený: JUDr. Michael Medviď, Jihlavská 1359/22, 040
11 Košice – mestská časť Západ, IČO: 42 245 672, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXX/
XX, XXX XX D. – B. E. F., zastúpený: KRAL PARTNERS s.r.o., Kukučínova 7, 040 01 Košice, IČO:
47 244 143, o zaplatenie 50.000,00 eur príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského
súdu Košice z 9. apríla 2025, č. k. 30Cb/39/2023-148, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice z 9. apríla 2025, č. k. 30Cb/39/2023-148.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný nahradiť žalobca.

2. Žalobca žalobu skutkovo a právne odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš
sp. zn. 9Cb/56/2020, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/55/2022
nadobudol právoplatnosť 27.1.2023, bola G. D. zaviazaná zaplatiť 50.000,00 eur s príslušenstvom

A. H. I., J.. Pohľadávka uplatnená žalobou vo výške 50.000,00 eur vznikla na základe Zmluvy o
prevode obchodného podielu z 20.7.2020 uzavretej medzi žalovaným a G. D., v ktorej sa dohodli, že
žalovaný ako nadobúdateľ obchodného podielu má vedomosť, že pred uzavretím tejto zmluvy o prevode
obchodného podielu bola uzavretá medzi A. H. I., J. a G. D. iná zmluva o prevode obchodného podielu,
na základe ktorej malo dôjsť k prevodu obchodného podielu na A. H. I., J.. Účinky pôvodnej zmluvy
o prevode obchodného podielu nenastali, keďže A. H. I., J. nesplnil povinnosť riadne a včas zaplatiť
G. D. cenu obchodného podielu a tak jej voči A. H. I., J. vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

50.000,00 eur. V Zmluve o prevode obchodného podielu z 20.7.2020 uzavretej medzi žalovaným a G.
D. sa ako zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak by muselo dôjsť z akéhokoľvek dôvodu k vráteniu
zmluvnej pokuty 50.000,00 eur G. D. A. H. I., J., cena obchodného podielu 57.000,00 eur sa zvýši
o 50.000,00 eur na 107.000,00 eur a tento rozdiel – 50.000,00 eur sa žalovaný zaviazal zaplatiť G.
D. do troch dní od doručenia výzvy. Nakoľko nastali predpoklady na zaplatenie dlžnej sumy 50.000,00
eur, pretože podľa uvedeného rozsudku bola G. D. zaviazaná zaplatiť A. H. I., J. sumu 50.000,00 eur
titulom bezdôvodného obohatenia ako časť ceny za prevod obchodného podielu z dôvodu neplatnej

zmluvy o prevode obchodného podielu, žalovaný je povinný zaplatiť sumu 50.000,00 eur G. D. do
troch dní od doručenia výzvy na zaplatenie. Výzvou na zaplatenie zo dňa 3.8.2023 G. D. vyzvala
žalovaného na zaplatenie 50.000,00 eur, žalovaný výzvu prevzal, dlžnú sumu neuhradil. Zmluvou o
postúpení pohľadávky z 5.2.2023 medzi postupcom – A. H. I., J. a postupníkom – žalobcom, bolapohľadávka s príslušenstvom postúpená na postupníka. Postúpenie pohľadávky postupca oznámil G.
D. ako povinnej listom z 5.2.2023. Žalobca dňa 4.4.2023 podal návrh na vykonanie exekúcie, exekučné
konanie voči povinnej G. D. je vedené u súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka pod sp. zn. EX 122EX

227/23. Exekútorovi sa nepodarilo vymôcť od povinnej žiadne plnenie. V rámci exekučného konania
bolo zistené, že žalovaný je dlžníkom povinnej G. D.. Žalovaný ako poddlžník nevyplatil žalobcovi ako
oprávnenému riadne a včas pohľadávku, preto žalobca má možnosť vo vlastnom mene a na vlastný účet
túto pohľadávku vymáhať, t. j. využiť poddlžnícku žalobu. Aktívnu legitimáciu žalobca získal doručením
exekučného príkazu na vyplatenie splatnej pohľadávky dlžníkovi povinnej, nakoľko k vyplateniu nedošlo.

Žalobcovi tak vzniklo procesné postavenie na prijatie plnenia od poddlžníka na uspokojenie vlastnej
pohľadávky.

3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaným v konaní. Svoj nárok odôvodňuje pohľadávkou, ktorá mu mala byť postúpená, na to však
musítakápohľadávkaexistovať,predmetnápohľadávkapostupujúcehovčasepostúpenianeexistovala.

Odplata za prevod obchodného podielu bola dojednaná pevnou sumou. Suma 50.000,00 eur, ktorá bola
predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/56/2020
vzniklazdiametrálneodlišnéhoprávnehotitulu.Žalobcomdeklarovanápovinnosťžalovanéhonaúhradu
„zvýšenej“ odplaty za prevod obchodného podielu mala vzniknúť zo skutočnosti, ktorá nesúvisí a nemá
vplyv na hodnotu obchodného podielu.

4. Žalobca v replike reagoval na obranu žalovaného a uviedol, že dojednané ustanovenie bodu 5.1.
Zmluvy o prevode obchodného podielu z 20.7.2020 je dostatočne zrozumiteľné a je z neho zrejmé, k
čomu sa žalovaný zaviazal. V zmysle rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/56/2020,
ktorý sa stal právoplatný 27.1.2023 bola G. D. povinná zaplatiť A. H. I., J. sumu 50.000,00 eur, čiže je

povinná vrátiť mu finančné prostriedky, ktoré prijala, čo má za následok povinnosť žalovaného zaplatiť
jej 50.000,00 eur.

5. Žalovaný v duplike zotrval na svojich vyjadreniach, poukázal na to, že uhradená zmluvná pokuta nemá
s hodnotou prevádzaného obchodného podielu a s jeho kúpnou zmluvou žiaden právny súvis, ide o

samostatné nároky z diametrálne odlišných právnych úkonov/nárokov.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 115 ods. 4 a § 264 ods. 1 Obchodného
zákonníka, upravujúcich zmluvu o prevode obchodného podielu a obchodné zvyklosti a podľa § 109
ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o

zmene a doplnení ďalších zákonov, upravujúcich poddlžnícku žalobu.

7. Súd prvej inštancie mal v konaní z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca je oprávneným
voči povinnej G. D. v exekučnom konaní pod sp. zn. EX 122EX 227/23 na vymoženie pohľadávky
vo výške 50.000,00 eur s príslušenstvom na základe rozsudkov Okresného súdu Liptovský Mikuláš

sp. zn. 9Cb/56/2020 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/55/2022. V zmysle uzavretej Zmluvy
o prevode obchodného podielu z 20.7.2020 medzi G. D. a žalovaným, podľa čl. 3.1., sa žalovaný
zaviazal zaplatiť prevodkyni obchodného podielu dohodnutú sumu 57.000,00 eur, ktorú (sumu) za
prevod obchodného podielu aj v skutočnosti vyplatil. V čl. 5.1 zmluvy o prevode obchodného podielu je
uvedené, že prevodcovi – G. D. vznikol voči A. H. I., J. nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške

50.000,00 eur. V prípade, že by muselo dôjsť z akéhokoľvek dôvodu ku vráteniu zmluvnej pokuty vo
výške 50.000,00 eur od prevodcu – G. D. A. H. I., J., zvýši sa odplata za prevod obchodného podielu
o 50.000,00 eur.

8. Súd prvej inštancie z takto zisteného skutkového stavu konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal,

že G. D. ako prevodca bola povinná vrátiť zmluvnú pokutu A. H. I., J. vo výške 50.000,00 eur. Podľa
rozsudkov Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši resp. Krajského súdu v Žiline mala povinná v
exekučnom konaní G. D. (pôvodne prevodkyňa obchodného podielu na A. H. I. J.) vydať bezdôvodné
obohatenie vo výške 50.000,00 eur. Právnym titulom je teda bezdôvodné obohatenie G. D. voči A. H.
I., J.. Žalovaný nemá nič spoločného s uvedenými súdnymi rozhodnutiami, ktorými bola zaviazaná G.

D. ako povinná, teda žalovaný nie je tzv. poddlžníkom v zmysle § 109 Exekučného poriadku (dlžníkom
povinného – G. D.). Žalovaný by mal povinnosť doplácať prípadnú ďalšiu časť ceny za obchodný
podiel, resp. doplatok ceny 50.000,00 eur (v zmysle bodu 5.1 zmluvy o prevode obchodného podielu)
iba v prípade, ak pôjde o zmluvnú pokutu zaplatenú/vymoženú G. D. od (pôvodného nadobúdateľaobchodného podielu v danej spoločnosti) A. H. I., J. a následnou povinnosťou G. D. ako pôvodnej
prevodkyne jej obchodného podielu vrátiť z akéhokoľvek dôvodu túto zmluvnú pokutu vo výške
50.000,00 eur A. H. I., J., čo sa nestalo.

9. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno a bol úspešný v
konaní, pretože nie je dlžníkom G. D. a ani poddlžníkom žalobcu, na základe čoho žalobu zamietol.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol, preto má voči žalobcovi právo na náhradu
účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.

11.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobcaanavrhol,abyodvolací
súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa (správne súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu)
a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

12. Odvolanie žalobca odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností [odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP – poznámka
odvolacieho súdu], že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam [odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP – poznámka odvolacieho súdu],

že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP – poznámka odvolacieho súdu].

13. V odvolaní žalobca namietal, že konajúci súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a to výsluch A. H. I., J. ktorým (svedkom) chcel preukázať bližšie skutočnosti

ohľadom uzavretia zmluvy a ozrejmiť žalovaný nárok. Zároveň namietal, že súd najmä nesprávne vyložil
a právne posúdil ustanovenia článku IV. Osobitné ustanovenia v zmluve D. a tak na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

14. Žalobca uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že G. D. má pohľadávku voči
žalovanému. V zmysle článku IV. bol bezpochyby medzi zmluvnými stranami D. dojednaný doplatok vo
výške 50.000,00 eur ku kúpnej cene obchodného podielu vo výške 57.000,00 eur, ktorý mal zaplatiť
žalovaný prevodcovi G. D. v prípade, ak G. D. bude musieť' vrátiť A. H. I. zmluvnú pokutu 50.000,00 eur
v zmysle predchádzajúcej zmluvy o prevode obchodného podielu D.. Žalobca vedie voči G. D. exekúciu

titulom postúpenej pohľadávky od A. H. I. na podklade exekučného titulu – rozsudok Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/56/2020 vo veci žalobcu I. o zaplatenie 50.000,00 eur. V uvedenom
rozsudku konajúci súd posúdil pôvodnú zmluvu o prevode obchodného podielu medzi stranami D. za
takú, ktorá nebola uzavretá, pretože nedošlo k jej podpisu, preto D. bola zaviazaná vrátiť I. sumu
50.000,00 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Aj keď zmluvné strany následnej zmluvy o prevode

obchodného podielu D. si upravili v článku IV. Osobitné ustanovenia, že ak D. bude musieť' vrátiť I.
50.000,00 eur z predchádzajúcej zmluvy o prevode obchodného podielu D., súd nie je viazaný právnym
posúdením a výkladom skutočností tak ako ich vylíčili a popísali účastníci zmluvy D., ale je potrebné
uvažovať a vykladať ich dojednanie v širších intenciách a to v takých – čo zmluvné strany zamýšľali týmto
článkom IV. Osobitné ustanovenia a čo ním chceli dosiahnuť. Účastníci zmluvy D. chceli dosiahnuť ciel' –

finančnú ochranu D. v prípade, ak bude musieť z akéhokoľvek dôvodu vrátiť I. zmluvnú pokutu 50.000,00
eur, túto sumu je povinný jej uhradiť B. tak, že jej doplatí sumu 50.000,00 eur. V čase, keď D. uzatvárala
zmluvu o prevode obchodného podielu s B., predpokladala, že pôvodná zmluva o prevode obchodného
podielu medzi D. je platná a nepredpokladala, že peniaze, ktoré jej dal I. musí vrátiť. Cena obchodného
podielu v predchádzajúcej zmluve D. bola dohodnutá na sumu 90.000,00 eur a platenie bolo dojednané

v štyroch splátkach: 30.10.2019 suma 30.000,00 eur, 30.11.2019 suma 20.000,00 eur, 31.12.2019 suma
20.000,00 eur, 31.1.2020 suma 20.000,00 eur. I. uhradil D. dve splátky 5.12.2019 sumu 30.000,00
eur a 31.1.2020 sumu 20.000,00 eur, zvyšok neuhradil. Všetky tieto skutočnosti vyplývajú z rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, ktorý žalobca priložil k žalobe. Článok IV. v zmluve o prevode
obchodného podielu D. je možné vykladať aj v tom smere, že D. má pohľadávku 50.000,00 eur voči

žalovanému titulom doplatenia kúpnej ceny, pretože je povinná vrátiť I. v zmysle predchádzajúcej zmluvy
o prevode obchodného podielu D. sumu 50.000,00 eur. To bolo cieľom a zmyslom článku IV, aj keď
sa účastníci nesprávne vyjadrili — hovorili o vrátení zmluvnej pokuty 50.000,00 eur, v skutočnosti alečlánok upravovali pre prípad vrátenia z akéhokoľvek dôvodu sumy 50.000,00 eur D., čo z neho celkom
jasne vyplýva.

15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil. Poukázal na to, že aj keď právny zástupca žalobcu navrhol výsluch svedka I., od tohto návrhu
upustil a netrval na ňom. Na tom základe aj súd správne o návrhu rozhodol. Zároveň uviedol, že
výsluch pôvodne navrhovaného svedka I. by k správnemu zisteniu skutkového stavu nič nepriniesol,
lebo nebol prítomný pri uzavretí zmluvy o prevode obchodného podielu D., rovnako žalovaný nebol

prítomný pri uzavretí zmluvy a rokovaniach D.. Novoty v odvolacom konaní sú neprípustné. Namietané
nesprávne skutkové zistenia súdu na základe vykonaných dôkazov považuje za nedôvodné, lebo súd
vykonal v konaní všetky žalobcom navrhnuté dôkazy, najmä výsluch svedkyne D., vyhodnotil listinný
dôkaz – zmluvu o prevode obchodných podielov D. i žalobcom predložené listinné dôkazy, rozsudok
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/56/2020 a odvolací rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 14Cob/55/2022 a na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Výsluchom

svedkyne D. dostatočne zistil skutkový stav ohľadom celého procesu prevodu obchodného podielu G. D.
nanadobúdateľaA.B.,keďtátouviedla,žezmluvuvyhotovilajejstrana,žezmluvapredstavovalajejvôľu
a že zmluve porozumela. Konajúci súd náležite zistil skutkový stav, keď v ods. 13 odôvodnenia uviedol,
že žalovaný zaplatil prevodcovi obchodného podielu dohodnutú cenu prevodu obchodného podielu vo
výške57.000,00eurpodľaZmluvyoprevodeobchodnéhopodieluz20.7.2020.Správnezistilajskutkový

stav ohľadom prípadného zvýšenia odplaty za prevod obchodného podielu voči nadobúdateľovi B., že
by tomu tak bolo iba v prípade, ak by zo strany prevádzajúcej D. z akéhokoľvek dôvodu muselo dôjsť
k vráteniu zmluvnej pokuty voči A. H. I. vo výške 50.000,00 eur. Taký bol úmysel konajúcej D. a taký
úmysel bol známy aj nadobúdateľovi B., ktorému bol prejav vôle určený, čo súd správne zistil, lebo
aj nadobúdateľ B. mu prikladal takýto význam, ako to preukázal vyjadrením právneho zástupcu na

pojednávaní. Prejav vôle bol v čl. IV. zmluvy o prevode obchodného podielu vykonaný takým spôsobom,
že nevzbudzoval nijakú pochybnosť s cieľom tejto vôle, to znamená, čo chcel účastník prejaviť. Strany
v zmluve teda jednoznačne dohodli, že k zvýšeniu odplaty za obchodný podiel na nadobúdateľa môže
dôjsť iba v prípade, ak by zo strany prevádzajúcej D. z akékoľvek dôvodu muselo dôjsť k vráteniu
zmluvnej pokuty voči A. H. I.. Súd v konaní správne zistil skutkový stav aj v tom, že žalobca v konaní

nepreukázal, že prevodca G. D. mu mala povinnosť vrátiť zmluvnú pokutu. Podľa listín predložených
do konania žalobcom, citovaných rozsudkov Okresného súdu Liptovský Mikuláš a Krajského súdu v
Žiline, G. D. je povinná zaplatiť A. H. I. sumu 50.000,00 eur titulom bezdôvodného obohatenia, s čím
žalovaný nemá nič spoločné, teda žalovaný nie je poddlžníkom, resp. dlžníkom G. D.. Prejav vôle
prevádzajúcej D. nemožno v podanom odvolaní ospravedlňovať konštatovaním, že sa v zmluve nie

celkom presne vyjadrila a že je možné uvažovať aj o inom výklade. Ak sa prejav vôle nedá nijakým
spôsobom vyložiť, podľa ustálenej súdnej praxi mu je určený taký význam, ktorý mu priložila osoba, ku
ktorej bol smerovaný. Súd správne vec posúdil i na tom základe, že v čl. VI. Záverečné ustanovenie
zmluvy o prevode obchodného podielu D., zmluvné strany vyhlásili, že ich vôľa, ktorej prejavom je táto
zmluva o prevode obchodného podielu, je slobodná a vážna, že túto zmluvu neuzatvárajú v omyle, že

si ju prečítali, jej obsahu porozumeli a bez výhrad s ňou súhlasia, čo potvrdzujú svojimi podpismi. Vôľa
zmluvných strán, procesom súdom hodnotených skutkových a právnych otázok nesmerovala k inému
významu textu zmluvy o prevode obchodného podielu D. ako to posúdil súd. Súd v konaní správne
vyhodnotil dôkazy a na tomto základe dospel k správnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie
správne vec aj právne posúdil, keď uzavrel, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, žalovaný dôkazné

bremeno uniesol a za tohto stavu žalobu správne zamietol.

16. Žalobca odvolaciu dupliku nepodal, vyjadrenie žalovaného mu bolo doručené 21.6.2025.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej

lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 – § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a procesného postupu súdu prvej inštancie
v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov a relevantných odvolacích námietok žalobcu v podanom
odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre

správne a úplne zistenie skutkového stavu prejednávanej veci. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce
je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2
CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu odvolateľa a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd udáva:

20. Oprávnený získava procesnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti dlžníkovi povinného podľa
§ 109 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
tak, že žalobné právo (actio nata) vzniká v deň nasledujúci po tom, čo bol dlžníkovi doručený exekučný
príkaz na vyplatenie splatnej pohľadávky a k jej vyplateniu nedošlo.

21. Zmyslom inštitútu poddlžníckej žaloby je, ak dlžník povinného (poddlžník) nevyplatí súdnemu

exekútorovi pohľadávku bezodkladne po tom, čo sa mu doručil exekučný príkaz (resp. keď sa
pohľadávka stala splatnou, ak v čase doručenia exekučného príkazu ešte splatná nebola), že oprávnený
sa môže domáhať vo vlastnom mene od poddlžníka na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky.
Na základe kladného rozsudku o poddlžníckej žalobe oprávnený získa exekučný titul voči poddlžníkovi,
voči ktorému v pôvodnom exekučnom konaní nebol v žiadnom právnom vzťahu. Základom nároku je

ale hmotné právo povinného voči poddlžníkovi (v prejednávanej veci hmotnoprávny nárok G. D. voči
žalovanému), pričom z procesného hľadiska ide o sporové konanie.

22. Z hľadiska procesnej ekonómie však odvolací súd primárne upriamuje pozornosť žalobcu na
zodpovednosť ako odvolateľa za vymedzenie svojich odvolacích dôvodov a na to nadväzujúcu

principiálnu viazanosť odvolacieho súdu takto formulovanými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP).
Odvolací súd nemôže (princíp rovnosti sporových strán a princíp kontradiktórnosti súdneho konania) za
odvolateľa(resp.zasporovústranu)zvlastnejiniciatívydotvoriť/vymyslieťprávnuargumentáciuslúžiacu
na spochybnenie záverov súdu prvej inštancie.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP (neúplnosť zistenia skutkového stavu) je v
sporovomkonaníodvolacímdôvodomlenzapredpokladu,žepríčinouneúplnýchskutkovýchzisteníbola
okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne
významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná
okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím

dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne
označiť dôkaz, ktorý – hoci bol navrhovaný – nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti,
ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne
významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

24. Civilný sporový proces sa okrem iného riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom
kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. Z princípu
koncentrácie vyplýva, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek
v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha
koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom stanovených podmienok)

procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný
úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky
procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany (§ 149). Z normatívneho hľadiska má koncentrácia
konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany
sporu) za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia).

Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú
povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom
hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (článok 5 CSP). Účelom a zmyslom
koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť
na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje

v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná (§ 153 CSP - sudcovská koncentrácia konania) a
koncentrácia nutná (§ 154 CSP - zákonná koncentrácia konania). Sudcovská koncentrácia konania je v
diskrečnejprávomocisúdu.Zákonnákoncentráciakonaniajepresúdastranysporuobligatórna.Zásada
koncentrácie konania sa uplatňuje výlučne v sporovom konaní.25. Odvolací súd k odvolacej námietke neúplnosti zistenia skutkového stavu uvádza (ak žalobca
namieta, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností a to výsluch svedka A. H. I., J., ktorým chcel preukázať bližšie skutočnosti ohľadom uzavretia
zmluvy a ozrejmiť žalovaný nárok), že takýto odvolací dôvod je v sporovom konaní odvolacím dôvodom
len za predpokladu, že stranou sporu navrhnutý dôkaz bol spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť.

26. Zo zvukového záznamu z pojednávania konaného dňa 9.4.2025 (s ktorým sa senát odvolacieho
súdu oboznámil) a zápisnice z tohto pojednávania vyplýva, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch A.
H. I., J. z dôvodu, že vo veci ide o poddlžnícku žalobu medzi žalobcom a žalovaným na základe Zmluvy o
prevode obchodného podielu z 20.7.2020 medzi G. D. a žalovaným, právny zástupca žalobcu následne
na výsluchu svedka netrval.

27. Výsluch svedka A. H. I., J., ktorým chcel žalobca preukázať bližšie skutočnosti ohľadom uzavretia
zmluvy a ozrejmiť žalovaný nárok, nie je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, najmä s
ohľadom na výpoveď svedkyne G. D. (uzavretá zmluva predstavovala jej vôľu, bola vypracovaná podľa
jej pokynov a vôle, zmluve porozumela). Svedok A. H. I., J. totiž nebol zmluvnou stranou Zmluvy o
prevode obchodného podielu z 20.7.2020 medzi G. D. a žalovaným, preto nie je zrejmé ako by mal

ozrejmiť žalovaný nárok vo vzťahu ku žalovanému.

28. Súd prvej inštancie tak mal dostatočne preukázaný skutkový stav (Zmluva o prevode obchodného
podielu z 20.7.2020 uzavretá medzi G. D. a žalovaným), keďže pre rozhodnutie v prejednávanej veci
návrh na výsluch svedka A. H. I., J., nemal relevantnú súvislosť s predmetom konania a na tomto

procesnom úkone strana (žalobca) už netrvala. Následne, ak žalobca v odvolacej námietke navrhol
vykonanie tohto dôkazu, odvolací súd konštatuje, že ide o novoty v odvolacom konaní, ktoré nemožno
v odvolaní použiť, pretože neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie a odvolateľ nepreukázal, že ich
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní na súde prvej inštancie podľa § 366 písm. d) CSP.

29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam)jevsúdnejpraxivykladanýtak,žemusíísťotakéskutkové
zistenia,nazákladektorýchsúdprvejinštancievecposúdilpoprávnejstránkeaktorénemalivpodstatnej
časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak
výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas
konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie
založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení CSP o vykonávaní
dokazovania.

30. V zmysle § 215 CSP každé súdne rozhodnutie musí mať svoj skutkový a právny základ. Skutkovým

základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania.
K skutkovým zisteniam súd dospieva posúdením (vyhodnotením) skutkových poznatkov. Skutkové
poznatky súd získava viacerými spôsobmi, predovšetkým ale dokazovaním.

31. Úlohou súdu v rámci dokazovania je určiť čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie

prebiehať, ktoré skutočnosti bude preukazovať a ktoré dôkazy vykoná t. j. aktívne nevyhľadávať
skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“ či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav
v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Pre súd je rozhodujúcim to, aký skutkový stav
vyplynul zo zhromaždených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v čase, keď dochádza
k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných skutočností

svedčiacich v prospech strany sporu sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo súdu preukázať,
resp. dosiahnuť to, aby ich súd vyhodnotil v jej prospech. Toto sa žiada opakovane zdôrazniť aj
v súvislosti s odvolacími námietkami týkajúcimi sa nesprávnych skutkových zistení.32. K odvolacej námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov, ak žalovaný namieta,
že súd prvej inštancie nesprávne vyložil a právne posúdil ustanovenia článku IV. Osobitné ustanovenia
v zmluve D. a tak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací

súd konštatuje, že súd prvej inštancie dal v dôvodoch rozhodnutia odpoveď, akým spôsobom hodnotil
dôkazy relevantné pre zodpovedanie nastolených otázok.

33. Výsluchom svedkyne G. D. súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav ohľadom celého
procesu prevodu obchodného podielu G. D. na nadobúdateľa A. B. (žalovaného), keď táto potvrdila,

že žalovaný jej zaplatil dohodnutú cenu prevodu obchodného podielu vo výške 57.000,00 eur podľa
Zmluvy o prevode obchodného podielu z 20.7.2020. Správne zistil aj skutkový stav ohľadne zvýšenia
odplaty za prevod obchodného podielu iba v prípade, že zo strany prevádzajúcej G. D. by muselo dôjsť
k vráteniu zmluvnej pokuty vo výške 50.000,00 eur voči A. H. I. J.. Tento úmysel G. D. vo svojej výpovedi
potvrdila, a tento bol aj známy žalovanému, ktorému bol prejav vôle určený (strany si v zmluve o prevode
obchodného podielu dohodli, že k zvýšeniu odplaty za obchodný podiel na nadobúdateľa môže dôjsť iba

v prípade, ak by zo strany G. D. z akékoľvek dôvodu muselo dôjsť k vráteniu zmluvnej pokuty A. H. I. J.).

34. Odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu súdu prvej inštancie tak konštatuje správnosť
skutkových záverov súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci nemal preukázané, že žalobca
je veriteľom/oprávneným voči povinnej G. D. v exekučnom konaní pod sp. zn. EX 122EX 227/23 na

vymoženie pohľadávky vo výške 50.000,00 eur s príslušenstvom na základe rozsudkov Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/56/2020 a rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/55/2022.
Ako správne uviedol súd prvej inštancie, podľa rozsudkov Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši resp.
Krajského súdu v Žiline mala povinná v exekučnom konaní G. D. (pôvodne prevodkyňa obchodného
podielu na A. H. I. J.) vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 50.000,00 eur. Právnym titulom je tak

bezdôvodné obohatenie G. D. voči A. H. I., J.. Žalovaný by mal povinnosť doplácať ďalšiu časť ceny
za obchodný podiel, resp. doplatok ceny 50.000,00 eur v zmysle článku IV. Osobitné ustanovenia ods.
5.1 Zmluvy o prevode obchodného podielu z 20.7.2020 (odsek zmluvy nezodpovedá článku zmluvy, ide
o chybu v písaní – poznámka odvolacieho súdu) iba v prípade, ak pôjde o zmluvnú pokutu vymoženú G.
D. od A. H. I. J. a následnou povinnosťou G. D. ako pôvodnej prevodkyne jej obchodného podielu vrátiť z

akéhokoľvek dôvodu túto zmluvnú pokutu vo výške 50.000,00 eur A. H. I. J., čo sa v prejednávanej veci
nestalo. Iný výklad ustanovení Zmluvy o prevode obchodného podielu z 20.7.2020, aj s poukazom na
článok VI. Záverečné ustanovenie ods. 6.4 zmluvy (zmluvné strany vyhlásili, že ich vôľa, ktorej prejavom
je táto zmluva o prevode obchodného podielu je slobodná a vážna, že túto zmluvu neuzatvárajú v omyle,
že si ju prečítali, jej obsahu porozumeli a bez výhrad s ňou súhlasia, čo potvrdzujú svojimi podpismi) ani

podľa odvolacieho súdu nie je možný. Hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie preto zodpovedá zásadám
formálnej logiky a aj po preskúmaní postupu súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu vychádza
z relevantných dôkazov produkovaných v spore.

35. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.

9Cb/56/2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/55/2022, ktorý nadobudol
právoplatnosť 27.1.2023, kde Krajský súd v Žiline v ods. 38. odôvodnenia uviedol: „Za skutkovej situácie,
že žalovaná nepreukázala uzatvorenie písomnej zmluvy o prevode obchodného podielu a tiež nebolo
sporným, že prijala plnenie 50.000,00 eur, tak ako tvrdil žalobca v žalobe, potom nebol vytvorený
dostatočnýpriestornazákladeodvolacejargumentáciežalovanejnaodklonodzáverovokresnéhosúdu,

ktorý žalobe celkom vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu pohľadávky titulom
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 OZ – plnenie bez právneho dôvodu, keďže žalobca
poskytol žalovanej peňažné plnenie pred uzavretím zmluvy o prevode obchodného podielu (vopred časť
ceny za obchodný podiel).“

36. Odvolací súd preto konštatuje, že žalobca ani v odvolacom konaní nepreukázal hmotnoprávny nárok
povinného voči poddlžníkovi (v prejednávanej veci G. D. voči žalovanému). Právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/56/2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 14Cob/55/2022 bola G. D. zaviazaná ako povinná zaplatiť žalobcovi istinu pohľadávky 50.000,00
eur titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tak

nemôže byť tzv. poddlžníkom v zmysle § 109 Exekučného poriadku (dlžníkom povinného – G. D.),
pretože nedošlo k zaplateniu/vymoženiu zmluvnej pokuty G. D. od A. H. I. J. a vzniknutou následnou
povinnosťou G. D. vrátiť z akéhokoľvek dôvodu túto zmluvnú pokutu vo výške 50.000,00 eur A. H. I. J..37. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

38. K odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že súd prvej

inštancie v rozsudku napadnutom odvolaním, vec právne posúdil podľa § 115 ods. 4 Obchodného
zákonníkaupravujúcehozmluvuoprevodeobchodnéhopodieluapodľa§109ods.1zákonač.233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov upravujúcich poddlžnícku žalobu, ktoré (ustanovenia) na spor správne aplikoval.

39.Vodvolacomkonanítedaodvolacísúdposúdilrelevantnosťžalobcomtvrdenýchodvolacíchdôvodov

(v kontexte s namietanou neúplnosťou zistenia skutkového stavu, nesprávnymi skutkovými zisteniami
a nesprávnym právnym posúdením) a dospel k záveru, že súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, že skutkové zistenia zodpovedajú vykonanému
dokazovaniu, že stranou sporu navrhnutý dôkaz nebol spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť, že nedošlo k chybnému hodnoteniu dôkazov a nie je ani logický rozpor v hodnotení dôkazov.

Odvolací súd, vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie v odvolacom konaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS
78/05), konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, správne vyhodnotil všetky
vykonané dôkazy postupom podľa § 191 a nasl. CSP a v súlade so zásadami právnej praxe.

40. Ak teda žalobca odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP; že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm.
f) CSP; že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa §

365 ods. 1 písm. h) CSP; odvolací súd uvádza, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

41.Vzhľadomnavyššieuvedené,odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP, keďže nemal preukázanú existenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

42. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil aj rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku o
náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal úspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu
trov prvoinštančného konania voči neúspešnému žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP ako vecne správny.

43. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal
plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto
odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení §
419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho

súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže
podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacomkonaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho
zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).