Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. január 2026

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8Cn/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125327858
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2026:6125327858.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v spore žalobcu: SetCar sk,

a.s., IČO: 50 387 189, so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., IČO: 55 732 453, so sídlom Kuzmányho 4, Martin, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441 so sídlom Štefanovičova 4,
Bratislava, o zaplatenie 270,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 270,- eur, úrok z omeškania vo výške 8,40 %
ročne zo sumy 270,- eur od 24.10.2024 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽaloboudoručenouvrámciupomínaciehokonaniaOkresnémusúduBanskáBystricadňa03.06.2025,
postúpenou pre odpor žalovaného Okresnému súdu Pezinok dňa 21.07.2025 sa žalobca domáhal, aby
súd vydal rozhodnutie, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody
sumu 270 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 270 eur od 24.10.2024
do zaplatenia a priznal trovy konania.

2. V odôvodnení podanej žaloby žalobca uviedol, že na základe škodovej udalosti evidovanej u

žalovaného pod č. XXXXXXXXXX došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola
spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného
bola poškodená nútená užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si
náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenej faktúru č. XXXXXX,
ktorá bola uplatnená na náhradu u žalovaného. Žalovaný Oznámením o poistnom plnení oznámil
poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodená ešte
predtýmuzatvorilasožalobcomzmluvuopostúpenípohľadávky,ktorejpredmetombolnároknanáhradu

škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na
prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalobca žalovanému.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol platobným rozkazom sp. zn.
28Up/222/2025 zo dňa 25.06.2025, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému
rozkazu podal v zákonnej lehote odpor žalovaný.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že dňa 23.10.2023 došlo ku škodovej udalosti,
pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Q. H., EČV: C. XXX S. (ďalej iba „poškodenéMV“), ktorého držiteľom a vlastníkom bola B. G., bytom: M. I. A. XXX/X,XXX XX J. E. (ďalej iba ako
„poškodený“). Predmetná škodová udalosť bola spôsobená motorovým vozidlom zn. N. E., EČV: C.
XXX S., na ktoré bola v čase škodovej udalosti uzatvorená u žalovaného poistná zmluva pre povinné

zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poškodené MV
malo byt' poškodeným odovzdané do autoservisu K..N..N., C.. C. B..W.. dňa 08.07.2024, pričom oprava
bola ukončená dňa 15.08.2024, kedy autoservis aj vystavil faktúru za opravu vozidla č. XXXXXXX, s
dátumom dodania tovaru/služby dňa 15.08.2024. Dňa 08.07.2024 uzatvoril poškodený so žalobcom
Zmluvu o prenájme vozidla č. XXX/XXX (ďalej iba „zmluva o nájme“), na základe ktorej si od žalobcu

prenajal náhradné motorové vozidlo zn. G. L. od 08.07.2024 do 19.08.2024. Prenájom náhradného
motorového vozidla bol teda ukončený až dňa 19.08.2024, a to napriek tomu, že poškodené MV
bolo opravené už dňa 15.08.2024. Žalobca vystavil faktúru č. XXXXXX zo dňa 15.08.2024 za 43 dní
prenájmu náhradného motorového vozidla vo výške 3.870,-eur s DPH. Poškodený svoju pohľadávku
voči žalovanej titulom nároku na náhradu vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového
vozidla, postúpil na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.08.2024. Žalovaný listom

zo dňa 08.10.2024 označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“ oznámila žalobcovi, že ukončila
šetrenie predmetného nároku a poukázala žalobcovi plnenie v sume 3.600,- eur s DPH, a to za 40 dni
prenájmu náhradného motorového vozidla, t. j. od 08.07.2024 do dňa nasledujúceho po dni skončenia
opravy, t.j. do dňa 16.08.2024. Žalovaný zastáva názor, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
postupovala správne, keď žalobcovi priznala a uhradila náhradu za primeranú dobu zapožičania

náhradného vozidla v rozsahu 40 dní, t. j. do dňa nasledujúceho po dni skončenia opravy poškodeného
MV, t.j. do dňa 16.08.2024. Žalovaný tak priznal poškodenému nárok na primeranú dobu zapožičania
náhradného motorového vozidla, v ktorej bol zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické
postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, ako aj všetky relevantné prestoje.
Nájom náhradného vozidla, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní, nie je v príčinnej súvislosti so

škodovou udalosťou zo dňa 23.10.2023. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 111. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.2.2023. Prvá časť bodu 20 tohto
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky uvádza: „Krajský súd v odôvodnení namietaného rozsudku
určil moment zániku účelnosti nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla poškodeným v
závislosti od toho, či ide o škodu čiastočnú alebo totálnu. V prípade čiastočnej škody krajský súd dospel

k záveru, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, ked'
došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy. keď sa opravené vozidlo dostane
do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. V tejto časti sa ústavný súd s názorom
krajského súdu stotožňuje.“ Z uvedeného je zrejmé, že nájom náhradného vozidla je účelným nákladom
len do okamihu skončenia opravy. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo

dňa 27.06.2024, spis. zn. 8Co/46/2024, ktorý pri svojom rozhodnutí z tohto Nálezu vychádzal. V
predmetnom prípade išlo o zaplatenie 59,16 eur s prísl., pričom istinu predstavovala suma za 1
deň prenájmu náhradného motorového vozidla, ktorú žalovaný neuhradil s odôvodnením, že oprava
poškodeného motorového vozidla bola ukončená už dňa 22.04.2021, avšak poškodený si prenajímal
náhradné motorové vozidlo ešte nasledujúci deň. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd okrem

iného uviedol: „...pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bola významná skutočnosť, či v čase
vykonania /dokončenia opravy poškodeného vozidla dňa 22.04.2021 mal poškodený možnosť získať/
prevziať uvedené motorové vozidlo do svojej dispozície a toto užívať. Žalovaný v rámci svojej procesnej
obrany v odpore proti platobnému rozkazu, ktorým bolo žalobe vyhovené, tvrdil, že poškodený bol
oprávnený užívať svoje motorové vozidlo už dňa 22.04.2021 t. j. v deň, keď podľa faktúry spoločnosti

S. C..B..W.. bola vykonaná oprava jeho motorového vozidla. Žalobca preto nebol oprávnený domáhať
sa náhrady škody z dôvodu nemožnosti používania motorového vozidla aj dňa 23.04.2021 a pokiaľ
mal poškodený prenajaté náhradné vozidlo aj v tento deň, nájomné za jeho užívanie nie je škodou,
na náhradu ktorej by mal poškodený nárok z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a ktorú by mal žalovaný uhradiť na základe povinného zmluvného poistenia za

škodcu. Žalobca v konaní poukazoval na krycí list vystavený žalovaným dňa 26.04.2021, v ktorom
sa uvádza, že žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 23.04.2021, uvedená okolnosť však
nie je bez ďalšieho preukázaním nemožnosti prevziať si poškodeným opravené motorové vozidlo
zo servisu pred týmto dňom. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v tomto prípade rezignoval
na akúkoľvek argumentáciu o existencii dôvodov, ktoré poškodenému bránili v prevzatí motorového

vozidla v čase, kedy podľa faktúry servisu vykonávajúceho opravu bola oprava ukončená. Odvolací
súd sa tak stotožňuje so záverom okresného súdu, že žalobca nepreukázal účelnosť' nákladov za
prenájom motorového vozidla poškodeným aj za deň nasledujúci po dni vykonania opravy poškodeného
motorového vozidla, t. j. za deň 23.04.2021 a jeho nárok na zaplatenie žalovanej sumy z tohto tituluje nedôvodný. Krajský súd v Žiline vo vyššie uvedenom rozhodnutí tiež uviedol : „Medzi najvyššie
súdne autority patrí Ústavný súd Slovenskej republiky a Najvyšší súd Slovenskej republiky. Žalobca
v podanom odvolaní poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob/94/2023-318 z

15.11.2023, ktorý nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, od
ktorej by sa v prejednávanej veci okresný súd odklonil, preto odvolaciu námietku žalobcu, že napadnutý
rozsudok bol vydaný v rozpore s princípom predvídateľnosti, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo 16.
februára 2023, ktorý v bode 20. odôvodnenia uvádza: „Krajský súd v odôvodnení namietaného rozsudku

určil moment zániku účelnosti nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla poškodeným v
závislosti od toho, či ide o škodu čiastočnú alebo totálnu. V prípade čiastočnej škody krajský súd dospel
k záveru, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď
došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do
dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. V tejto časti sa ústavný súd s názorom krajského
súdu stotožňuje.“ Odvolací súd tak na základe vyššie uvedených záverov (aj s poukazom na Nález

Ústavného súdu SR sp. zn. 111.ÚS 602/2022 zo 16. februára 2023) dospel k záveru o odôvodnenosti
nájmu náhradného vozidla len do okamihu skončenia opravy. Zároveň žalovaný poukazuje na aktuálny
Rozsudok Krajského súdu v Žiline, spis. zn. 8Co/136/2024 zo dňa 26.11.2024. Žalovaný zastáva názor,
že nutnosť vynaloženia nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla je obmedzená na dobu
nevyhnutnej potreby vykonania opravy poškodeného MV, a teda v tomto konkrétnom prípade, bola

oprava zo strany autoservisu ukončená dňa 15.08.2024 a už v tento deň mal poškodený reálnu možnosť
si ho z autoservisu vyzdvihnúť, napriek tomu si prenajímal náhradné motorové vozidlo až do 19.08.2024.
Žalovaný zdôrazni, že s poukazom na ust. § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov, aj poškodený je povinný si počínať tak, aby rozsah škody nezväčšoval. Z vyššie
uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť nájmu náhradného

motorového vozidla v rozsahu 43 dni. Naopak žalovaný preukázal oprávnenosť priznanej doby nájmu
do dňa nasledujúceho po dni skončenia opravy, a to v rozsahu 40 dni.

5. K podanému odporu sa vyjadril žalobca a vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaný v úvode vyjadrenia

poukazuje na to, že prenájom náhradného motorového vozidla bol ukončený dňa 19.08.2024, napriek
tomu, že poškodené motorové vozidlo bolo opravené už dňa 15.08.2024. Podľa žalovaného nebol vôbec
žiaden dôvod na to, aby si poškodený prenajímal náhradné motorové vozidlo až do dňa 19.08.2024.
S týmto tvrdením žalovaného sa absolútne nestotožňuje, nakoľko poškodený má nárok na náhradné
vozidlo až do doby než sa jeho poškodené vozidlo nedostane späť do jeho dispozičnej sféry, čo v

uvedenom prípade nastalo až dňa 19.08.2024, kedy mu servis vydal vozidlo po tom, čo mu bol zo
strany poisťovne doručený krycí list. Poškodený si dal opraviť vozidlo do autorizovaného servisu, ktorý
je okrem iného zmluvným servisom žalovanej poisťovne. Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.
9Co/115/2025 zo dňa 30.09.2025 „V kontexte vyššie uvedeného je potrebné podľa názoru odvolacieho
súdu nahliadať na proces odškodňovania škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tak, ako

ho prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z., čo sa v reálnom živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený si
dá vykonať opravu svojho motorového vozidla v zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu, a
že splnomocní príslušný servis na zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením
je práve to, že zmluvný servis nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako
objednávateľovi opravy, ale priamo poisťovateľovi škodcu, a tento následne vykoná úhradu. Napriek

tomu, že žalovaný sa v sporoch tohto typu snaží navodiť dojem, že on nijakým spôsobom nezasahuje
do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi
poškodeným a zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom na
báze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je týmto jednoznačne daná. V
tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného (ako poisťovateľa škodcu),

ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej
udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv
a povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje zákon
č. 381/2001 Z.z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom)
zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s

určitým obsahom. Ďalej odvolací súd k označeným rozhodnutiam krajských súdov konštatuje, že nie je
viazanýichprávnymnázorom,pričomvobdobnýchprípadochpostupujevsúladesnázoromvyjadreným
v tomto rozhodnutí s prihliadnutím na najnovšiu judikatúru, tak ako to je už pri označenom náleze
Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 291/2025-56 zo dňa 06.08.2025. Medzi žalovaným a jehozmluvnými autoservismi je zaužívaná obchodná prax, ktorá spočíva v tom, že servis - zmluvný partner
poisťovne, poškodeného o vykonaní opravy informuje a na prevzatie vozidla ho vyzýva až po doručení
krycieho listu poisťovne. Poškodený účelnosť trvania nájmu preukázal potvrdením toho, že vozidlo mu

bolo odovzdané až v deň doručenia krycieho listu poisťovne. Žalovaný v tomto konkrétnom prípade
nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že by si poškodený mohol svoje vozidlo zo servisu objektívne
prevziať už v deň, kedy servis vystavil faktúru, a teda, že by nájom náhradného vozidla po vystavení
faktúry nebol účelný. Ústavný súd SR v náleze III. ÚS 322/2025 konštatoval, že „Skutočnosti
podstatné pre posúdenie toho, že nájom náhradného vozidla po ukončení opravy - vystavení faktúry,

bol neúčelný, mala tvrdiť a preukazovať žalovaná poisťovňa, keďže v prospech nej mali byť skutočnosti
o tom, že sťažovateľovi nič nebránilo, aby si už opravené vozidlo prevzal predtým, ako vystavala
krycí list. Bolo na žalovanej poisťovni tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho,
že ďalšie trvanie nájmu náhradného vozidla nebolo účelné.“ K poukazu žalovaného na uznesenie
Ústavného súdu SR IV. ÚS 507/2025 uvádzame, že Ústavný súd sa pri svojom rozhodovaní v uvedenom
rozhodnutí absolútne nezaoberal otázkou nutnosti a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla

až do dňa doručenia krycieho listu. Dôvodom, pre ktorý Ústavný súd SR odmietol ústavnú sťažnosť
bola skutočnosť, že rozsudok Krajského súdu je ústavne akceptovateľný, nakoľko krajský súd sa
opravným prostriedkom sťažovateľa dostatočnej zaoberal, čím poskytol ochranu označeným právam,
čo je re ústavný súd pri posudzovaní napadnutého rozhodnutia podstatné. Krajský súd rozhodol o
odvolaní sťažovateľa zákonom predpokladaným spôsobom, rešpektujúc pritom citovanú relevantnú

právu úpravu vzhľadom na jej účel. Ďalej v rozhodnutí ústavný súd uvádza, že rozhodujúce je, či z
odôvodenia napadnutého rozhodnutia je možné zistiť konkrétny úvahy, ktoré súd viedli ku konkrétnemu
právnemu záveru, čo bol v prípade sťažovateľa splnené. Ústavný súd SR sa však otázkou nutnosti a
účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla až do dňa doručenia krycieho listu zaoberal napríklad
v rozhodnutí č.k. III. ÚS 602/2022- 34 je nutné konštatovať, že pokiaľ stále prebieha oprava jeho

poškodeného vozidla, nedochádza k zmene postavenia poškodeného a aj naďalej je nútený užívať
náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak podľa Ústavného súdu možno považovať dobu
od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej
udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania
finančných prostriedkov] za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného

motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Podľa nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS
291/2025 zo dňa 06.08.2025 „Ústavný súd už v skutkovo a právne obdobných prípadoch, na ktoré
v bodoch 11 a 23 tohto nálezu poukazuje aj samotná sťažovateľka, konštatoval, koncentrujúc sa
na podstatu uplatneného nároku, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý
následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do

momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody
nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený
vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Vo veci sp. zn. III.
ÚS 602/2022 sa ústavný súd vyjadril stotožňujúco s názorom vo veci konajúceho odvolacieho súdu,
podľa ktorého účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď

došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do
dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a
III. ÚS 476/2024) ústavný súd akcentoval porovnateľnosť situácie, v rámci ktorej bude poškodenému
spôsobená čiastočná škoda, s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide
totižoskutočnosťobjektívnejnemožnostiužívaťsvojevlastnémotorovévozidlo,ktorámáprestanovenie

relevantnej doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny
význam.Napodkladeuvedenéhopotomústavnýsúdustálil,žedobuodzapožičanianáhradnéhovozidla
do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia
podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať
za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s

tým spojené primerané náklady (m. m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024).“ Súčasne poukazuje na
rozhodnutie Krajský súd v Bratislave, ktorý sa touto otázkou zaoberal v konaní vedenom pod sp.
zn. 3Cob/94/2023. V danom prípade sa súd venoval tomu, či má poškodený nárok na zapožičanie
náhradného vozidla až do dňa, kedy poisťovňa doručí servisu krycí list, alebo len do dňa, kedy servis
vystaví faktúru za opravu vozidla. Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 3Cob/94/2023 zo dňa

15.11.2023, ktorý vyslovil záver, že: „Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je podľa
názoru odvolacieho súdu potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady
nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona
č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému aposkytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.“ Poukazujeme aj na bod 16. odôvodnenia rozsudku
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/37/2022, z ktorého vyplýva, že z faktúry za opravu motorového
vozidla nie je možné jednoznačne konštatovať, že už v deň vystavenia faktúry servisom si poškodený

môže motorové vozidlo prevziať, a teda aj to, že nájom náhradného motorového vozidla mohol byť
týmto dňom ukončený. Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 9Co/119/2024 zo dňa 12.11.2024 uvádza,
„Odvolacísúdzaopodstatnenúdobuprenájmunáhradnéhovozidlapovažujedobudovybaveniapoistnej
udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť
je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zák. č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky

poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Pri posudzovaní
účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať
predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodenej užívať svoje motorové vozidlo. Krajský súd v
Žiline v rozsudku sp. zn. 9Co/105/2024 uvádza nasledovné. „Je odvolaciemu súdu známou obchodnou
praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy alebo je
možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu, preukazujúceho „prísľub“

poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Odvolací súd nesúhlasí s obranou
žalovaného, že uvedené svedčí o neoprávnenom zadržiavaní veci autoservisom vo vzťahu k ešte
nesplatnej pohľadávke (§ 151s OZ). Uvedené podľa mienky odvolacieho súdu svedčí o danosti tzv.
funkčnej synalagmy, v danom type záväzkovo-právnych vzťahov. Je potrebné mať na pamäti, že okrem
prípadov, keď vzájomná podmienenosť práv a povinností vyplýva priamo zo zákona (napr. § 457

OZ) ide v občiansko-právnych vzťahoch o vzájomnú podmienenosť plnenia i tam, kde táto vyplýva z
dohody účastníkov. Bolo by naivné domnievať sa, že poškodený (v pozícii spotrebiteľa)by bol schopný
„vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe, t.j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou
(resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na
území SR dohľadával autoservis, ktorý takéto (bežnej obchodnej praxi) zodpovedajúce dojednanie v

rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie
všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla
(v danom prípade aby sa škoda nenavyšovala).“ Súčasne poukazujeme rozsudok Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 9Co/129/2024 „Odvolací súd k argumentu žalovanej týkajúceho sa otázky solventnosti
poškodeného a jeho schopnosti uhradiť cenu opravy, nečakajúc na doručenie krycieho listu, považuje

za potrebné uviesť, že cena opravy v prejednávanej veci predstavovala sumu 715,20 eur. Nie je možné
dôvodne predpokladať, že ide o sumu finančných prostriedkov, ktoré sú poškodenému bežne dostupné
(v hotovosti, resp. na bežnom účte a pod.) a mohol by takouto sumou voľne disponovať - uhradiť
cenu opravy, nečakajúc na pomoc poisťovne, bez toho, aby obmedzil uspokojovanie svojich bežných
potrieb. Napokon, pokiaľ by aj poškodený disponoval určitou disponibilnou finančnou rezervou, na účely

krytia nahodilých udalostí, nemožno podľa mienky odvolacieho súdu spravodlivo žiadať, aby táto bola
použitá poškodeným práve na (hoc dočasné) prekrytie nákladov škody škodovej udalosti zavinenej
tretím subjektom. Iná by bola situácia, ak by poškodený bol natoľko solventný, že by nebol „odkázaný“
na vystavenie krycieho listu poisťovňou a kedy by úhrada opravy nijak neobmedzovala poškodeného v
bežnom fungovaní. V konaní však nebolo žalovanou tvrdené a preukázané a ani inak nevyšlo najavo,

že poškodený s ohľadom na svoje majetkové a finančné pomery bol schopný bezproblémovej úhrady
ceny opravy z vlastných zdrojov.“ Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 16Co/86/2024 zo
dňa 13.02.2025 uvádza: „(bod 14) Rozhodujúce z hľadiska nároku žalobcu v posudzovanej veci teda je,
kedy nadobudol poškodený vedomosť o výške poistného plnenia. Žalovaný poškodenému v oznámení
o poistnom plnení prehlásil, že bude plniť priamo servisu, ktorý opravu vykonal, na základe zmluvného

vzťahu s poškodeným, obvykle na základe zmluvy o dielo, podľa ktorej sa cena opravy platí po vykonaní
opravy. Pretože žalovaný uhrádza za opravu priamo servisu, je dôvodné prihliadnuť na tvrdenie žalobcu,
že faktická dispozícia s opraveným vozidlom prechádza na poškodeného až vystavením krycieho listu
poisťovne, lebo až vtedy má servis a poškodený istotu, či a v akom rozsahu bude plniť poisťovňa
a v akom rozsahu bude platiť opravu samotný poškodený. Obrana žalovaného, že objektívny dôvod

ukončenia nájmu náhradného vozidla nie je závislý na prevzatí opraveného vozidla, ale na ukončení
opravy, bez ohľadu na to, kedy vystavil oznámenie o poistnom plnení (za opravu vozidla poškodeného
poistnou udalosťou) nie je vzhľadom na skutkové zistenia správny, lebo prenáša na poškodeného
náklady, ktoré majú byť kryté poistným plnením. Náhrada za nájom vozidla patrí za dobu od poistnej
udalosti do prešetrenia poistnej udalosti a oznámenia o výške plnenia, pretože rovnaký záver sa uplatní v

prípade, kedy poisťovňa plnení za nájom náhradného vozidla do času oznámenia/plnenia totálnej škody,
keď oprava nie je účelná (bez ohľadu na to, či si poškodený nechá vozidlo opraviť). Poisťovňa nie je
so svojím plnením poškodenému viazaná na vyčíslenie opravy zo strany autoservisu, pretože plnenie
poskytuje na základe vlastného vyčíslenia. Z toho dôvodu pre posúdenie účelnosti nájmu motorovéhovozidla nie je rozhodný deň ukončenia opravy, ale deň oznámenia o poistnom plnení poškodenému.“
Pokiaľ žalovaný namieta nutnosť a účelnosť nájmu náhradného motorového vozidla z dôvodu, že
poškodený má byť držiteľom viacerých náhradných motorových vozidiel, tu v prvom rade uvádza, že

uvedenú námietku považuje za absolútne účelovú a to najmä s poukazom na skutočnosť, že žalovaný
už čiastočne plnil, čím uznal nutnosť a účelnosť nájmu náhradného motorového vozidla čo do základu.
Okrem toho zo samotnej logiky veci vyplýva, že v prípade, ak by mal poškodený možnosť užívať iné
vozidlo, ktorého je držiteľom, nehľadal by predsa iné alternatívy, ako si zabezpečiť vozidlo.

6. Podaním zo dňa 22.10.2025, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.10.2025 sa k vyjadreniu žalobcu
vyjadrilžalovanýopätovnepoukazujenato,žedňa08.07.2024uzatvorilpoškodenýsožalobcomZmluvu
o prenájme vozidla č. XXX/XXX, na základe ktorej si od žalobcu prenajal náhradné motorové vozidlo zn.
G. L. od 08.07.2024 do 19.03.2024. Prenájom náhradného motorového vozidla bol teda ukončený až
dňa 19.08.2024. a to napriek tomu, že poškodené motorové vozidlo bolo opravené už dňa 15.08.2024,
kedy autoservis vystavil faktúru za opravu vozidla č. XXXXXXX, s dátumom dodania tovaru/služby dňa

15.08.2024. Žalovaný listom zo dňa 08.10.2024 označeným ako Oznámenie o poistnom plnení oznámila
žalobcovi,žeukončilašetreniepredmetnéhonárokuapoukázalažalobcoviplnenievsume 3600,-
eur s DPH, a to za 40 dní prenájmu náhradného motorového vozidla, t. j. od 08.07.2024 do dňa
nasledujúceho po dni skončenia opravy, t.j. do dňa 16.08.2024. Nebol teda vôbec žiaden dôvod na to,
aby si poškodený prenajímal náhradné motorové vozidlo až do dňa 19.08.2024. Žalovaný zastáva názor,

že nájom náhradného vozidla je účelným nákladom len na dobu nevyhnutnej potreby vykonania opravy
poškodeného motorového vozidla. Žalovaný k vyššie uvedenému zároveň priložil najnovšie rozhodnutie
- uznesenie Ústavného súdu SR so. zn. IV. ÚS 507/2025 -14 zo dňa 30.09.2025. ktorým
Ústavný súd SR odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa. Žalovaný poukázal opätovne na rozhodnutia
súdu druhej inštancie. Kde uvádza, že zo všetkých vyššie uvedených rozhodnutí je zrejmé, že nájom

náhradného vozidla môže byť účelným nákladom len do okamihu skončenia opravy. Žalovaný zastáva
názor, že nutnosť vynaloženia nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla je obmedzená
na dobu nevyhnutnej potreby vykonania opravy poškodeného motorového vozidla, a teda v tomto
konkrétnom prípade, bola oprava zo strany autoservisu ukončená dňa 15,08.2024 a už v tento deň mal
poškodený reálnu možnosť si ho z autoservisu vyzdvihnúť. Pokiaľ skutočne poškodený bol v situácii,

že nevyhnutne potreboval svoje motorové vozidlo mohol si ho vyzdvihnúť už v deň ukončenia opravy.
Zároveň žalovaný uviedol, že autoservis je povinný v rámci svojho zmluvného vzťahu s poškodeným
informovať ho o skončení opravy. Pokiaľ by došlo v tomto smere k pochybeniu zo strany autoservisu, táto
skutočnosť nemôže byť na úkor žalovaného. Žalovaný zároveň predkladá do konania plnomocenstvo,
ktorým poškodený splnomocnil autoservis na komunikáciu s poisťovňou. Záverom žalovaný opätovne

namieta nutnosť a účelnosť nájmu náhradného vozidla, ktorá nie je zo strany žalobcu dostatočne
preukázaná. Z Dotazníka pre poškodeného k škodovej udalosti totiž vyplýva, že poškodená bola
držiteľom viacerých motorových vozidiel. Všeobecné nepreukázané tvrdenie o tom, že iné vozidlo
poškodená využívať nemohla z dôvodu, že ho využíval iný člen rodiny nenahrádza podľa žalovaného
unesenie dôkazného bremena žalobcu týkajúce sa účelnosti nájmu náhradného vozidla.

7. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 06.11.2025 vyjadril žalobca a uviedol, že zotrváva na
svojej doterajšej argumentácii. Zároveň uviedol, že žalovaný v úvode vyjadrenia poukazuje na to, že
prenájom náhradného motorového vozidla bol ukončený dňa 19.08.2024, napriek tomu, že poškodené
motorové vozidlo bolo opravené už dňa 15.08.2024. Podľa žalovaného nebol vôbec žiaden dôvod nato,

aby si poškodený prenajímal náhradné motorové vozidlo až do dňa 19.08.2024. S týmto tvrdením
žalovaného sa absolútne nestotožňuje, nakoľko poškodený má nárok na náhradné vozidlo až do doby
než sa jeho poškodené vozidlo nedostane späť do jeho dispozičnej sféry, čo v uvedenom prípade
nastalo až dňa 19.08.2024, kedy mu servis vydal vozidlo po tom, čo mu bol zo strany poisťovne
doručený krycí list. Poškodený si dal opraviť vozidlo do autorizovaného servisu, ktorý je okrem iného

zmluvným servisom žalovanej poisťovne. Poukázal žalobca na rozhodnutia súdu druhej inštancie,
ktoré jednotlivo rozoberal, ako aj na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalovaným
predkladané rozhodnutia Krajských súdov ohľadom toho, že nájom náhradného vozidla má byť účelný
len do dňa vystavenia faktúry servisom, okrem toho, že sú ojedinelé, sú podľa ich názoru už prekonané
novším nálezom Ústavného súdu SR. ÚS 291/2025. Pokiaľ žalovaný namieta nutnosť a účelnosť nájmu

náhradného motorového vozidla z dôvodu, že poškodený má byť držiteľom viacerých náhradných
motorových vozidiel, tu v prvom rade uvádza, že uvedenú námietku považuje za absolútne účelovú
a to najmä s poukazom na skutočnosť, že žalovaný už čiastočne plnil, čím uznal nutnosť a účelnosť
nájmu náhradného motorového vozidla čo do základu. Okrem toho zo samotnej logiky veci vyplýva, že vprípade, ak by mal poškodený možnosť užívať iné vozidlo, ktorého je držiteľom, nehľadal by predsa iné
alternatívy, ako si zabezpečiť vozidlo. Vzhľadom na uvedené má za to, že nárok žalobcu je preukázaný
a preto navrhol súdu, aby žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.01.2026 ktorého sa nezúčastnil právny zástupca
žalobcu, žalobca a žalovaný. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť, ako aj neprítomnosť
žalobcu ospravedlnil písomným podaním zo dňa 19.01.2026 a žiadal, aby súd konal v ich neprítomnosti.
Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil písomným podaním zo

dňa 16.01.2026 a taktiež súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd vykonal pojednávanie
v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, žalobcu a žalovaného podľa § 180 CSP.

9. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi pripojenými do spisu, a to s listinným dôkazom na : č.l. 6
- správa o nehode, rub č.l. 6 - zákazkový list: XXXXXXX, č.l. 7 - faktúra č. XXXXXXX,
č.l. 9 - oznámenie o poistnom plnení zo dňa 19.08.2024, č.l. 9 - zmluva o prenájme vozidla zo

dňa 19.08.2024, čl. 11 - faktúra č. XXXXXX so všeobecnými obchodnými podmienkami na prenájom
osobných automobilov zo dňa 03.10.2018, rub č.l. 12 - oznámenie o poistnom plnení zo dňa 19.08.2024,
č.l. 13 - zmluva o postúpení pohľadávky s oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.08.2024, rub
č.l. 13 - oznámenie o poistnom plnení zo dňa 08.10.2024, č.l. 15 - podací lístok, rub č.l. 15 -
upomienka zo dňa 24.04.2025 a zistil nasledovný skutkový a právny stav :

10. Dňa 23.10.2023 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola prevádzkou motorového vozidla N.
E., EČV: C. XXX S., poisteného v poisťovni u žalovaného, spôsobená škoda na motorovom vozidle
poškodeného Q. H., EČV: C. XXX S., vo vlastníctve B. G. (poškodená). V dôsledku predmetnej škodovej
udalosti bolo poškodené motorové vozidlo dňa 08.07.2024 odovzdané do opravy autoservisu, kde sa

nachádzalo počas doby nevyhnutnej na vykonanie opravy. Počas tejto doby poškodená nemohla svoje
motorové vozidlo používať. Za účelom zabezpečenia svojich bežných životných potrieb poškodená dňa
08.07.2024uzavrelasožalobcomzmluvuoprenájmenáhradnéhomotorovéhovozidla,nazákladektorej
jej bolo poskytnuté náhradné motorové vozidlo G. L., EČV: A. XXX F.. Nájom náhradného vozidla trval
od 08.07.2024 do 19.08.2024, teda 43 dní. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenej

faktúru č. XXXXXX zo dňa 15.08.2024 so splatnosťou 02.09.2024 na sumu 3 870,- eur, predstavujúcu
nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla. Poškodená si náklady na prenájom náhradného
motorového vozidla uplatnila u žalovanej poisťovne ako náhradu škody z povinného zmluvného
poistenia. Žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti dňa 08.10.2024 poskytol poistné plnenie vo
výške3600,-eur,ktorépoukázalpriamonaúčetžalobcu.Poškodenánáslednedňa19.08.2024uzavrela

so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bola pohľadávka poškodeného voči
žalovanej poisťovni z titulu náhrady škody - nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla.
Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené. V zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky došlo
medzi poškodenou a žalobcom k započítaniu vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky žalobcu na
úhradu nájomného a pohľadávky poškodenej na odplatu za postúpenie pohľadávky. Dňa 08.10.2024

oznámil žalovaný žalobcovi ukončenie likvidácie poistnej udalosti a poskytol poistné plnenie vo výške
3 600,- eur.

11. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako

„zákon č. 381/2001 Z. z.“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

12. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu b) škody

vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

13. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, a) skončiť prešetrovanie potrebné na

zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k týmuplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta

vrátila ako nedoručené.

14. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

15. Podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak
poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu
škodyuhrádzapoisťovateľpoškodenému.Poškodenýjeoprávnenýuplatniťsvojnároknanáhraduškody

priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať.

17. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

18. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len ako „Občiansky zákonník“), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

19. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ, môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s

ňou spojené.

20. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

21. Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov aj Ústavného súdu Slovenskej republiky predstavujú
náklady na prenájom náhradného motorového vozidla skutočnú škodu, pokiaľ boli vynaložené účelne a
v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022 výslovne
uviedol, že rozhodujúcim kritériom pre posúdenie nároku na náhradu nákladov na náhradné motorové
vozidlo je reálna možnosť poškodeného užívať svoje motorové vozidlo, nie len formálne ukončenie

opravy alebo administratívny úkon autoservisu. Ústavný súd zdôraznil, že ak poškodený nemá faktickú
možnosť prevziať a používať vozidlo, potreba náhradného vozidla pretrváva a náklady s tým spojené
sú stále v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Z daného vypláva skutočnosť, že oprava bola
formálne ukončená alebo fakturovaná, sama osebe neznamená, že poškodená mohla vozidlo reálne
používať. Preto je nájom náhradného vozidla aj v tomto období ústavne akceptovateľný.

22. Súd pri právnom posúdení veci prihliadol aj na závery vyplývajúce z judikatúry Ústavného súdu
Slovenskej republiky, najmä z nálezu sp. zn. I. ÚS 291/2025, podľa ktorého je potrebné rozlišovať medzi
postavením poisťovne, ktorá vstupuje do vzťahu s poškodeným na základe zákona v dôsledku vzniku

poistnej udalosti, a postavením autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na základe jeho
slobodnej zmluvnej voľby a výsledku kontraktačného procesu. Skutočnosť, že autoservis je zmluvným
partnerom poisťovne, sama osebe neznamená, že poškodený má po formálnom ukončení opravy alebo
vystavení faktúry reálnu a objektívnu možnosť opravené vozidlo prevziať a používať. Rozhodujúce
je, či poškodený mal v danom čase faktickú možnosť vozidlo prevziať a užívať, a nie interné alebo

administratívne postupy poisťovne či autoservisu. Taktiež Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze
sp. zn. III. ÚS 322/2025 zároveň zdôraznil, že ak poisťovňa tvrdí, že nájom náhradného motorového
vozidla po určitom dni nebol účelný, ide o tvrdenie v jej prospech, ktoré je povinná aj tvrdiť a preukazovať.
Dôkazné bremeno v tomto smere spočíva na poisťovni, keďže práve v jej prospech by mali vyznieťtvrdenia o tom, že poškodenému nič nebránilo v skoršom prevzatí opraveného vozidla. Pokiaľ poisťovňa
takéto skutočnosti nepreukáže, nemožno dospieť k záveru, že ďalšie trvanie nájmu náhradného vozidla
bolo neúčelné len z dôvodu formálneho ukončenia opravy alebo vystavenia faktúry.

23. Súd pri právnom posúdení veci prihliadol aj na najnovšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, najmä na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/126/2025 zo dňa
29.10.2025, ktorým dovolací súd odmietol dovolanie poisťovne a potvrdil právne závery všeobecných
súdov vo veciach náhrady nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla. Najvyšší súd SR

v uvedenom rozhodnutí výslovne potvrdil, že náklady na prenájom náhradného motorového vozidla
predstavujú skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ boli vynaložené
v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a poškodený nemal objektívnu možnosť používať svoje
vlastné motorové vozidlo. Dovolací súd sa stotožnil so záverom, že účelom náhradného motorového
vozidla je eliminovať negatívne dôsledky škodovej udalosti v bežnom živote poškodeného, a to až do
momentu, keď sa opravené vozidlo dostane do jeho dispozičnej sféry. Najvyšší súd SR zároveň potvrdil,

že účelnosť nákladov na nájom náhradného motorového vozidla nemožno posudzovať formalisticky, len
s poukazom na dátum vystavenia faktúry za opravu alebo formálne ukončenie opravy, ale rozhodujúce
je, kedy mal poškodený reálnu možnosť svoje vozidlo prevziať a používať. Ak poškodený nemohol
vozidlo prevziať z dôvodu bežnej obchodnej praxe autoservisu alebo prebiehajúcej likvidácie poistnej
udalosti, potreba náhradného motorového vozidla pretrváva. Dovolací súd sa v uvedenom rozhodnutí

zaoberal aj otázkou postúpenia pohľadávky a dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky z titulu
náhrady škody podľa § 524 Občianskeho zákonníka je prípustné aj v prípade nárokov z povinného
zmluvného poistenia. Skutočnosť, že v rámci postúpenia došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok
medzi poškodeným a postupníkom, nemá za následok zánik nároku voči poisťovni, ale len zmenu osoby
oprávnenej domáhať sa jeho uspokojenia. Najvyšší súd SR zároveň potvrdil, že poisťovňa nemôže

krátiť poistné plnenie len na základe vlastného hodnotenia primeranej doby opravy, ak nepreukáže,
že poškodený mal možnosť začiatok alebo trvanie opravy ovplyvniť. Dôkazné bremeno v tomto
smere zaťažuje poisťovňu. Uvedené právne závery Najvyššieho súdu SR sú plne aplikovateľné aj na
prejednávanú vec a podporujú záver súdu o dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu.

24. Súd uvádza, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu je povinný skúmať z úradnej povinnosti (ex
offo). V prejednávanej veci žalovaný aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu výslovne nenamietal. Napriek
tomu sa súd touto otázkou zaoberal a dospel k záveru, že žalobca je v konaní aktívne vecne
legitimovaný, keďže poškodený postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku
na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním

pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu
voči poškodenému vyplývajúcou z faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
19.08.2024 vznikla žalobcovi voči žalovanému pohľadávka vo výške 3870 eur, ktorej postúpenie
poškodený oznámil žalovanému listom zo dňa 19.08.2024. Žalovaný dňa 08.10.2024 poskytol priamo
žalobcovi poistné plnenie vo výške 3600,- eur na jeho účet. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v

obdobných súdnych sporoch ustálila i súdna prax, v zmysle ktorej skutočnosť, že došlo k prevodu
právamedzižalobcomapoškodenýmasúčasnekúhradepredmetnejfaktúryzapočítaním,nespôsobuje
rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje skutočnosť, že došlo
k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne

vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa
len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je
práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry,
a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných
súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému

zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za
postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Podľa zmluvy o postúpení
pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom,
čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči
žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu.

25. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z. vzniklo poistenému z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ - žalovaný nahradil za neho poškodenej, v tomto prípade
žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodenej uplatnené nároky na náhradu škody. S poukazom naustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. žalobca ako právny nástupca poškodenej bol
potom oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, žalovanému.
Škodu a jej výšku žalobca definoval ako rozdiel medzi nákladmi na prenájom náhradného vozidla a

sumou vyplatenou žalovaným. Podľa presvedčenia súdu, úhradu nájomného zo strany poškodenej v
takomto prípade supluje samotné postúpenie. Započítanie je pritom potrebné chápať ako ekvivalent
platby, išlo teda o úhradu vzájomných pohľadávok. Len pri striktnom prístupe uplatňovania práva by
bolo možné trvať na tom, aby poškodená uhradila žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a
ten jej ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze vrátil. Určite sa nejedná

o obchádzanie zákona, keďže právny úkon poškodenej a žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon
dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých právne až
perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou. Na žalobcu tak
bola platne postúpená pohľadávka poškodenej na úhradu nákladov na nájom náhradného vozidla, ktoré
vznikli v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného a žalobca je oprávnený túto
si uplatňovať priamo voči poisťovni t.j. žalovanému. Napokon je potrebné uviesť aj to, že sám žalovaný

uznal, že žalobcovi vznikol nárok na poskytnutie plnenia z titulu používania náhradného motorového
vozidla, nakoľko žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodenej poskytol čiastočné poistné plnenie.

26. Po tom, čo teda súd vyhodnotil, že je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu je potrebné uviesť,
že v prípade zodpovednosti za škodu je škodca povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne

vynaložených nákladov. Uhrádza sa tak skutočná škoda, ktorá spočíva v tom, že poškodený musí
vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku
poškodeniadočasnenepoužiteľnouvecouvporovnanísnákladminapoužitiepoškodenejveci. V
prejednávanom prípade sa zaplatením nájomného zmenšil majetkový stav poškodenej a práve účelné a
nevyhnutné nájomné predstavuje škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný, lebo takto vynaložené náklady

majú priamy súvis a sú vyvolané dopravnou nehodou. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že poškodená
mohla počas opravy svojho vozidla využívať iné motorové vozidlo v rámci domácnosti, súd uvádza, že
takáto skutočnosť sama osebe nepostačuje na vylúčenie účelnosti nájmu náhradného vozidla. Žalovaný
v tomto smere nepreukázal, že by poškodená mala iné vozidlo k dispozícii v rozsahu a za podmienok,
ktoré by jej objektívne umožňovali nahradiť funkciu poškodeného vozidla, ani že by využívanie iného

vozidla bolo pre poškodenú reálne a primerané. Samotná existencia ďalšieho motorového vozidla v
domácnosti bez preukázania jeho faktickej dostupnosti a použiteľnosti pre potreby poškodenej nemôže
viesť k záveru o neúčelnosti nájmu náhradného motorového vozidla. Keďže žalovaný v tomto smere
neuniesol dôkazné bremeno, súd jeho námietku nepovažoval za dôvodnú.

27. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bola nevyhnutnosť a účelnosť nákladov vynaložených
na prenájom náhradného motorového vozidla v období od 17.08.2024 do 19.08.2024, t.j. za 3 dni,
za ktoré žalovaný poistné plnenie neponúkol. Súd má zato, že inštitút povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa

poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho
uspokojeniu. V tomto kontexte je potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného motorového
vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia nemôže svoje vozidlo užívať. Účelom
náhradného motorového vozidla je aj podľa už vyššie uvedeného nálezu ÚS SR zo dňa 16.02.2023
sp. zn. III. ÚS 602/2022 eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje

do bežného života poškodeného až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové
vozidlo. Možno uzavrieť, že za opodstatnenú dobu nájmu náhradného vozidla je potrebné považovať
dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla,
pričom táto udalosť je podľa ustanovenia § 11 ods. 6 a ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. vybavená
skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v

zákonom stanovenej lehote. V prejednávanej veci bolo preukázané, že poškodené motorové vozidlo
bolo zo servisu poškodenej vydané až dňa 19.08.2024, a to po doručení krycieho listu poisťovne, pričom
do tohto momentu sa opravené vozidlo nenachádzalo v dispozičnej sfére poškodenej a poškodená ho
objektívne nemohla užívať. Skutočnosť, že autoservis vystavil faktúru za opravu už dňa 15.08.2024,
preto sama osebe nepostačuje na záver, že by ďalšie trvanie nájmu náhradného motorového vozidla

bolo neúčelné.28. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že poškodená používala náhradné
motorové vozidlo v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného
u žalovaného, a to v období od 18. 07. 2024 do 19.08. 2024, t. j. 43 dní, počas ktorých nemohla

užívať svoje vlastné motorové vozidlo z dôvodu jeho opravy. Nájom náhradného motorového vozidla
bol dohodnutý pri zmluvnej cene 180,- eur za jeden deň, pričom žalobca vyúčtoval nájom náhradného
motorového vozidla faktúrou č. XXXXXX v celkovej sume 3 870,- eur. Žalovaný poskytol žalobcovi
poistné plnenie len vo výške 3 600,- eur, pričom časť uplatneného nároku neuznal a poistné plnenie
krátil o sumu 270,- eur. Z vykonaného dokazovania, najmä z predložených listinných dôkazov, mal

súd preukázané, že poškodené motorové vozidlo sa počas uvedeného obdobia 43 dní nachádzalo
v autoservise a poškodená ho objektívne nemohla užívať. Nebolo preukázané, že by poškodená
mala akúkoľvek možnosť ovplyvniť začiatok alebo dĺžku trvania vykonávania opravárenských prác na
poškodenom motorovom vozidle, ani že by si mohla opravené motorové vozidlo prevziať skôr. Súd
zároveň poukazuje na to, že ak žalovaný tvrdí neúčelnosť nájmu náhradného motorového vozidla po
určitom dni, ide o tvrdenie v jeho prospech, ktoré je povinný aj tvrdiť a preukázať. V prejednávanej veci

však žalovaný nepreukázal, že by poškodenej nič nebránilo v skoršom prevzatí opraveného motorového
vozidla zo servisu, ani to, že by poškodená mala objektívnu možnosť vozidlo užívať už v období, za ktoré
bolo poistné plnenie krátené. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že postup autoservisu bol
viazaný na doručenie krycieho listu poisťovne, čo predstavuje bežnú a ustálenú obchodnú prax v rámci
likvidácie poistných udalostí z povinného zmluvného poistenia. Za tejto situácie je potrebné vychádzať

z toho, že potreba náhradného motorového vozidla u poškodenej pretrvávala aj v období od 17.08.2024
do 19.08.2024 a náklady na jeho prenájom zostali v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Keďže
žalovaný v konaní nepreukázal existenciu okolností, ktoré by odôvodňovali záver o neúčelnosti nájmu
v uvedenom období, súd dospel k záveru, že krátenie poistného plnenia o sumu 270,- eur nebolo
dôvodné. Žalovaný uhradil faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla dňa 19.08.2024, po čom

bolo poškodenému vozidlo vydané zo servisu. Škodlivý následok v podobe nemožnosti užívať vlastné
motorové vozidlo preto trval až do jeho opravy a vydania zo servisu, a to do 19.08.2024. Za tejto situácie
mala poškodená nárok na užívanie náhradného motorového vozidla počas celej doby opravy, keďže
prenájom náhradného motorového vozidla bol priamym dôsledkom škodovej udalosti. Keďže žalovaný v
konaní nepreukázal existenciu okolností, ktoré by odôvodňovali záver, že poškodená užívala náhradné

motorové vozidlo nad rámec doby nevyhnutnej na opravu jej vozidla, súd dospel k záveru, že krátenie
poistného plnenia zo strany žalovaného o sumu 270,- eur nebolo dôvodné, a preto žalobe v tejto časti
vyhovel.

29. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 8,40

% ročne od 24.10.2024 do zaplatenia, súd konštatuje, že žalovaný - poisťovňa bol v omeškaní s
poskytnutímpoistnéhoplnenia,nakoľkohoneposkytolvplnejvýške.Vzhľadomnaustanovenie§11ods.
7 zákona č. 381/2001 Z. z. sa žalovaný dostal do omeškania po uplynutí 15 dní od skončenia likvidácie
poistnej udalosti oznámenej listom zo dňa 08.10.2024. Keďže žalovaný bol povinný poskytnúť poistné
plnenie najneskôr do 23.10.2024, dostal sa od 24.10.2024 do omeškania so zaplatením sumy 270 eur,

a preto súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

30. Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania je
potrebné poukázať na právny názor a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze

Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021, ktorým bol zrušený Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018. Ústavný súd SR sa v odôvodnení
predmetného nálezu zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Právny názor dovolacieho súdu
o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu

o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si
povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody,
vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo
vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie.
Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS

215/2020.

31. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len ako „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.32. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal

v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd, v zmysle citovaného ust. § 262 ods. 2
CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).