Rozsudok – Ostatné Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8Csp/197/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121506624
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:6121506624.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v spore žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53
255 739, proti žalovanému: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Š., adresa na doručovanie: O. X, Š., o
zaplatenie 3.624,49 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že spotrebiteľský úver „Flexipôžička“ poskytnutý na základe Zmluvy č.
XXXXXXXXXXXXXXX dňa 04.06.2015 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Súd žalobu zamieta.

III.Žalovanýmávočižalobcoviprávonanáhradutrovkonaniavovýške100%,oktorýchbuderozhodnuté
osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou zo dňa 8.10.2021 podanou na Okresný súd Banská Bystrica žiadal, aby súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie 3.624,49 Eur, na zaplatenie úroku 1.994,50 Eur, úroku z omeškania
568,07 Eur, ako aj úroku z omeškania

úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 4 609,99 Eur od 8.4.2021 do 3.5.2021
úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 4 438,99 Eur od 4.5.2021 do 31.5.2021

úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 4 267,99 Eur od 1.6.2021 do 21.6.2021
úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 4 096,99 Eur od 22.6.2021 do 30.7.2021
úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 3 925,99 Eur od 31.7.2021 do 30.8.2021
úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 3 754,99 Eur od 31.8.2021 do 20.9.2021
úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 3 583,99 Eur od 21.9.2021 do zaplatenia.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo

dňa 13.11.2020 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. a žalobcom, a na základe Žiadosti
o postúpenie a prevod zo dňa 07.04.2021 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 04.06.2015 Zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX, ktorej súčasťou
boli všeobecné obchodné podmienky. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné
prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, ich splácanie a ostatné práva a povinnosti
zmluvných strán boli upravené v Zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný si

neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy, keď úver nesplácal riadne a včas. Žalovaný bol zo strany
postupcu opakovane vyzývaný na plnenie záväzku a bol upozorňovaný v lehote nie kratšej ako 15
dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný sa dostal doomeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a na základe toho bol úver zosplatnený
dňa 16.05.2019 a žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku
dňu postúpenia pohľadávky sumu vo výške 7.213,06 Eur a pozostávala z istiny vo výške 4.609,99 Eur,

riadneho úroku vo výške 1.994,50 Eur, úroku z omeškania 568,07 Eur a z poplatkov vo výške 40,50 Eur.
Špecifikácia pohľadávky bola vygenerovaná bankovým systémom. Žalovaný po postúpení pohľadávky
vykonal šesť úhrad po 171,- Eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 6.187,06 Eur a pozostáva
z neuhradenej istiny vo výške 3.583,99 Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 1.994,50 Eur, z
neuhradeného úroku z omeškania 568,07 Eur a z neuhradených poplatkov 40,50 Eur.

3. Okresný súd v Banskej Bystrici v upomínacom konaní pod sp. zn. 30Up/1684/2021 dňa 20.10.2021
vydal platobný rozkaz, v ktorom bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie finančných súm podľa nárokov
žalobcu uvedených v žalobe a tiež k náhrade trov konania vo výške 619,70 Eur.

4. Proti vydanému platobnému rozkazu podala odpor žalovaná. Žalovaná v odpore uviedla, že mohla

čerpať reálne len 9.800,- Eur a nie 10.000,- Eur, ako je uvedené v zmluve. Žalovanej bol ihneď po
poskytnutí sumy 10.000,- Eur strhnutý poplatok za poskytnutie úveru 200,- Eur. Žalovaná strana v
odpore namietala, že zo zmluvy nie je jasné, ako veriteľ dospel k výške RPMN, ktorá je uvedená v
zmluve. V danej zmluve sa nenachádza matematický výpočet RPMN. Žalovaná tiež namietala neurčitosť
niektorej z náležitostí v spotrebiteľskej zmluve, čo má ten istý účinok, ako keby uvedenú náležitosť

zmluva neobsahovala. Predmetný úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná
žiadala súd, aby podrobil zmluvu súdnej kontrole a z opatrnosti tiež vzniesla námietku premlčania.

5. K odporu proti platobnému rozkazu sa vyjadril žalobca, ktorý k námietke žalovaného ohľadne
nesprávne uvedenej celkovej čiastke spojenej s úverom uviedol, že v zmysle § 2 písm. h) Zákona

o spotrebiteľských úveroch celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je súčet celkovej výšky
spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Čo
sa týka poistenia schopnosti splácať úver, jedná sa o možnosť a nie povinnosť. Zmluvu o úvere bolo
možné uzavrieť a úver poskytnúť aj bez poistenia. Žalobca poukázal na čl. I bod 8 Zmluvy o úvere,
kde bolo výslovne uvedené, že poistenie žalovaný prijíma a požaduje. Poistenie do výpočtu celkových

nákladov v takom prípade z dôvodu jeho fakultatívnosti nevstupuje. Poistné sa započítava do celkových
nákladov len vtedy, ak poistenie je podmienkou na poskytnutie spotrebiteľského úveru. Celková čiastka,
ktorú mal žalobca na základe zmluvy uhradiť bola vypočítaná špecializovaným softvérom, ktorý pracuje
v automatickom režime. Táto suma bola vo výške 17.668,31 Eur a pozostávala zo sumy 17.468,31 Eur
+ 200,- Eur poplatok za poskytnutie úveru. Suma splátky pri počte 108 splátok bola vo výške 161,7436

Eur, čo zaokrúhlene činí 161,75 Eur. Vzniknutý matematický rozdiel 0,69 Eur nie je žalovaný povinný
uhradiť. Tento cenový rozdiel nie je chybou, nejedná sa o chybu úmyselnú a zištnú na úkor spotrebiteľa.

6. Žalovaný tiež namietal výšku úveru a to, že mohol reálne čerpať sumu 9.800,- Eur z dôvodu, že
po poskytnutí úveru bol z inkasného účtu strhnutý poplatok za poskytnutie úveru 200,- Eur. Žalobca k

tomu udáva, že žalovaný si zvolil ako formu splácania úveru a všetkých ostatných záväzkov zo Zmluvy
formu inkasa z účtu uvedeného v záhlaví zmluvy. Pri uzatváraní úverovej zmluvy mal žalovaný možnosť
zvoliť si formu, akou bude hradiť, a to v hotovosti, bezhotovostne, alebo inkasom z bežného účtu.
Žalovaný si vybral inkaso, čo sa premietlo do samotnej zmluvy. Žalobca mal za to, že dojednanie úhrady
poplatku za poskytnutie úveru inkasom z účtu nie je neprijateľnou podmienkou, ktorá by zakladala

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

7. K ďalšej námietke žalovaného ohľadne predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov žalobca poukázal na § 19 a prílohu k Zákonu č. 129/2010 Z.z., kde sú pre výpočet
RPMN určené zložky, ktoré majú byť zahrnuté v celkových nákladoch spojených s úverom, aby bola

RPMN počítaná konzistentne v záujme lepšej porovnateľnosti jednotlivých ponúk. V zmluve sú uvedené
údaje vstupujúce do výpočtu RPMN. Nikde v zákone sa nenachádza požiadavka na uvedenie vzorca
výpočtu RPMN. Uvedený vzorec nie je pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľný a nemá preňho
výpovednú hodnotu. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 v čl. 10
ods. 2 písm. g) sa uvádza: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza ročnú percentuálnu mieru

nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú v čase uzavretia zmluvy o úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery“. Povinnosť obsiahnuť podrobný rozpis
a dosadenie jednotlivých veličín do vzorca na výpočet RPMN by bolo v rozpore so zrozumiteľnosťou
a stručnosťou náležitostí uvedených v spotrebiteľskej zmluve. Žalobca tiež uviedol, že judikatúra EÚpreferuje proporcionalitu a primeranosť sankcií. Sankcie musia byť primerané závažnosti porušení,
ktoré postihujú, a to najmä zabezpečením skutočne odrádzajúceho účinku, pričom musia rešpektovať
všeobecnú zásadu proporcionality.

8. K námietke premlčania, ktorú vzniesol žalovaný žalobca uviedol, že mimoriadnu splatnosť úveru
vyhlásil podaním zo dňa 16.05.2019 a toto svoje právo uplatnil v súlade s ustanovením § 565
Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 18.04.2019 a zároveň toto svoje právo
uplatnilvsúladesustanovením§53ods.9Občianskehozákonníkapoomeškaníspotrebiteľasplatením

splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 18.04.2019 začala
plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a
uplynula by najskôr dňa 22.04.2022. Žaloba však bola na súd podaná dňa 08.10.2021, a teda žalobca
uplatnil svoj nárok pred uplynutím premlčacej doby.

9. Okresný súd Galanta dňa 16.05.2023 rozhodol tak, že:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3.441,06 Eur, úrok z omeškania vyčíslený pevnou sumou ku
dňu 30.01.2023 vo výške 251,07 Eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 837,99 Eur od
31.01.2023 do zaplatenia, a to všetko v 171,- Eur mesačných splátkach počnúc mesiacom jún 2023 do
zaplatenia, keď každá splátka bude splatná do 20.-teho dňa v mesiaci a nezaplatením jednej splátky

sa stáva zročným celý dlh.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie 2.746,- Eur zastavuje.

III. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude

rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

10. Krajský súd Trnava uznesením zo dňa 31.01.2024 sp. zn. 21CoCsp/7/2023 rozhodol tak, že v
napadnutom prvom výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 3.441,06 Eur, úrok z
omeškania vo výške 251,07 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 837,99 Eur od

31.01.2023 do zaplatenia a tiež v časti trov konania zrušil a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX,
Európskymi informáciami, Zmluvou o postúpení pohľadávok, Informáciami finančného

sprostredkovateľa k dojednaniu poistenia, Výzvou na predčasné splatenie úveru, Všeobecnými
obchodnými podmienkami banky, oznámením o postúpení pohľadávky, výsluchom žalovanej, ako aj
ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci.

12. Na pojednávaní dňa 26.07.2022 žalovaná uviedla, že bola v zlej finančnej situácii, zostala sama

a starala sa o deti. Peniaze z úveru minula na bežný chod domácnosti a na všetko, čo sa týkalo
detí. Ďalej uviedla, že keby nedostala úver z banky, musela by si požičať peniaze od známych.
Žalovaná spochybnila oprávnenosť banky poskytnúť jej úver aj vzhľadom na to, že bola na dlhodobej
práceneschopnosti. V čase, keď jej bol bankou poskytnutý úver, pracovala v spoločnosti D. N.. Teraz
pracuje v spoločnosti S. D..

13. Dňa 04.06.2015 bola uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, kde ako
veriteľ vystupovala VÚB Banka, a.s. a ako dlžník žalovaná. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej
poskytnutý bezúčelový úver vo výške 10.000,- Eur. Úver sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 169,85 Eur po dobu 108 mesiacov. Z anuitnej splátky 169,85 Eur suma

8,10 Eur činila poistné. Forma splácania úveru bola dohodnutá inkasom z účtu uvedeného v záhlaví
zmluvy. V zmluve bolo uvedené, že ročná percentuálna miera nákladov činí 15,27%. Výška úrokovej
sadzby je 13,90%. Celkové náklady dlžníka sú 7.668,31 Eur. Výška poplatku za poskytnutie úveru
je 200,- Eur. Lehota splatnosti úveru je 108 mesiacov. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, je
17.668,31 Eur. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov je 10,39%. Výška odplaty podľa zmluvy je

16,87%. Najvyššia výška odplaty podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je 23,06%. termín splatnosti
istiny a úroku je totožný s dátumom splatnosti mesačnej anuitnej splátky, ktorá pozostáva zo splátky
istiny a úroku. Podpisom úverovej zmluvy žalovaný súhlasil s poistením schopnosti splácať úver podľa
rámcovej poistnej zmluvy.14. V žiadosti o úver žalovaná uviedla, že býva vo vlastnej nehnuteľnosti, na ktorú má hypotéku. Ako
svojho zamestnávateľa uviedla D. R., s.r.o., kde dosahuje čistý príjem 650,- Eur mesačne. Ďalej uviedla,

že celkový čistý mesačný príjem domácnosti činí 2.500,- Eur. Ako záväzky uviedla hypotéku, ktorú
spláca sumou 567,- Eur mesačne. Iné záväzky žalovanou uvedené neboli. Žalovaná dňa 04.06.2015
bolaoboznámenásEurópskymiinformáciamiospotrebiteľskomúvere,očomsvedčíjejpodpisnalistine.
V týchto informáciách bolo zakotvené, že poplatok za poskytnutie úveru vo výške 200,- Eur je splatný
najneskôr ku dňu prvého čerpania úveru.

15.Žalovanábolaoboznámenáapodpísalakudňu04.06.2015informáciefinančnéhosprostredkovateľa
k dojednaniu poistenia. Požiadavkou žalovaného bolo zabezpečiť splácanie úveru z poistenia v prípade
smrti, trvalej invalidity a práceneschopnosti. Z charakteristiky poistenia vyplýva, že ide o poistenie, ktoré
jenaviazanénaflexipôžičku.Chránizáväzkyprednepredvídanýmiživotnýmisituáciami.Výškanákladov
klienta spojených s poistením je uvedená v návrhu zmluvy.

16. Žalovaná bola oboznámená aj s údajmi o hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov a
o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov k spotrebiteľskému úveru (č.l. 36 spisu). Bola
oboznámená s tým, že RPMN uvedená v predzmluvnom formulári je 15,27%. RPMN je vypočítaná
z týchto údajov: celkové náklady spotrebiteľa 7.668,31 Eur z toho : výška úrokovej sadzby 13,90%,

výška poplatkov za poskytnutie úveru 200,- Eur, výška mesačnej anuitnej splátky 169,85 Eur, počet
anuitných splátok 108, lehota splatnosti úveru 108 mesiacov, výška úveru 10.000,- Eur. Priemerná ročná
percentuálna miera nákladov zverejnená Ministerstvom financií SR : 10,39%.

17. Žalovaná neuhrádzala riadne a včas svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Právny predchodca žalobcu VÚB Banka, a.s. listom zo dňa 29.03.2019 upozornil žalovanú na záväzky
po lehote splatnosti. Dlžná pohľadávka banky je vo výške 514,47 Eur a pozostáva z istiny 229,32 Eur,
z úrokov 255,93 Eur, úrokov z omeškania 0,92 Eur a poplatkov 28,30 Eur. Žalovaná bola poučená, že v
prípade nezaplatenie dlžnej sumy veriteľ bude požadovať vrátenie celej sumy pred dátumom splatnosti
dohodnutým v Zmluve o úvere. Žalovaná bola upozornená na možnosť odstúpenia od Zmluvy o úvere.

18. Listom zo dňa 16.05.2019, ktorý žalovaná prevzala dňa 03.06.2019 bola vyzvaná na predčasné
splatenie úveru. V listine sa uvádza, že do 16.05.2019 napriek predchádzajúcim upomienkam
neboli uhradené dlžné pohľadávky banky z titulu Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č.
XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 04.06.2015, úver vedený pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX.

Dňom16.05.2019vsúladespríslušnýmiustanoveniamiVšeobecnýchobchodnýchpodmienokaZmluvy
o úvere banka vyhlásila predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva so zostatkom 7.832,24 Eur, z
čoho istina je vo výške 7.364,99 Eur, úroky činia 426,75 Eur a poplatky sú vo výške 40,50 Eur. Žalovaná
bola vyzvaná na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom v lehote 7 dní od doručenia výzvy.

19. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka zo dňa 13.11.2020 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. a žalobcom a na
základe žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 07.04.2021 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v
nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po

dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Oznámenie o postúpení pohľadávky oznámila VÚB Banka
žalovanému listom zo dňa 15.04.2021. V listine sa uvádza, že od dátumu prevzatia oznámenia o
postúpení pohľadávky je žalovaný povinný plniť výhradne postupníkovi.

20. Jedná sa o spotrebiteľský úver, preto je potrebné pri posudzovaní vzájomných práv a povinností

použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nie je možné ho posúdiť ako absolútny obchod podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko takýto výklad by bol v príkrom rozpore so záujmami
spotrebiteľa a v jeho neprospech a porušením § 54 ods. 2 OZ.

21. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.22. Podľa § 53 ods. 9 OZ, Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

23. Podľa § 565 OZ, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (1) Tento zákon upravuje práva
a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

25. Podľa § 9 ods. 1 a 2 písm. a/ až k/ cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

26.Podľa§3ods.1nariadeniač.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným vznikol záväzkový vzťah, nakoľko došlo medzi nimi k platnému uzavretiu zmluvy o úvere,
na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky a žalovanému tak vznikla povinnosť

poskytnuté peňažné prostriedky právnemu predchodcovi žalobcu (po postúpení pohľadávky žalobcovi)
vrátiť.

28. Žalovaný namietal absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný však žiadnym spôsobom neuviedol - nekonkretizoval, v čom právny úkon odporuje zákonu, v

čom obchádza zákon, v čom sa prieči dobrým mravom, v čom je právny úkon v rozpore s konkrétnou
právnou normou.

29. Odborná starostlivosť žalobcu pri posudzovaní schopnosti splácať úver žalovaným bola dodržaná.
Samažalovanáuviedla,žejejpríjemmesačnenettočinilvčaseposkytnutiaúveru640,-Eur,ažecelkový
príjem domácnosti je vo výške 2.500,- Eur. Žalovaná ďalej deklarovala, že je vydatá a má vyživovaciu

povinnosť voči dvom malol. deťom. Žalovaná uviedla, že jej pôžičková zaťaženosť je vo výške 567,- Eur,
čo je hypotéka na byt. Žalovaný však zistil z úverového registra, že žalovaná má ďalšie úvery spolu vo
výške 914,- Eur. Maximálne splátkové zaťaženie bolo vo výške 55% z akceptovaného príjmu. Žalobca pri
skúmaní bonity vychádzal z príjmu domácnosti 2.500,- Eur, čo deklarovala žalovaná. Finančná analýza
platná v tom čase bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 10.000,- Eur na 108 mesiacov s

mesačnou splátkou 169,85 Eur. Finančný zostatok z príjmu po odrátaní splátky úveru neprekračoval
maximálne splátkové zaťaženie. Postupca disponoval informáciami o príjmoch, výdavkoch a rodinnom
stave spotrebiteľa. Žalobca preukázal riadny postup pri zisťovaní bonity klienta. Za hrubé porušenie sa
považujeibatakýpostup,keďveriteľnemážiadneúdajeopríjmoch,výdavkochorodinnomstaveklienta,
keďneprihliadanaúdajezdatabázyaleboregistranaúčelposudzovaniaschopnostispotrebiteľasplácať

úver. V prejednávanej veci bolo preukázané, že banka náležitým spôsobom hodnotila bonitu klienta.

30. Žalovaný tiež namietal aktívnu legitimáciu žalobcu vzhľadom na to, že banka nemala oprávnenie
postupovať pohľadávku na žalobcu.

31. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením čo len
časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej

banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so
splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky
je banka povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

32. Žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite
dlhšie ako 90 dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu

opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok. Najvyšší súd SR dňa 28.03.2018 sp. zn. XCdo/
XX/XXXX vo svojom rozhodnutí uviedol podmienky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, za akých je
možné postúpiť pohľadávku banky. Konkrétne súd uviedol, že Zmluva o postúpení pohľadávky musí mať
písomnú formu, banka musí písomne vyzvať dlžníka na splnenie pohľadávky, dlžník musí byť nepretržite
viac než 90 dní v omeškaní s plnením svojho záväzku. Uvedené podmienky banka splnila a došlo k

platnému postúpeniu pohľadávky.

33. Ustanovenie § 565 OZ umožňuje veriteľovi pri splnení zákonom stanovených predpokladov žiadať
zaplatenie celej pohľadávky naraz, a to iba vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo veriteľa je pritom časovo ohraničené, keďže veriteľ ho môže využiť iba do splatnosti najbližšie

nasledujúcej splátky. Nevyužitím tohto práva veriteľa alebo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie
ďalšej splátky, resp. do jej účinného splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej
pôvodné dojednanie o splátkach (nie sú dotknuté dôsledky omeškania s tou ktorou splátkou). Toto právovšak veriteľ opäť získa, ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky. Ak veriteľ riadne
a včas svoje právo neuplatnil, môže voči dlžníkovi požadovať naďalej len dohodnuté splátky.

34. K tomu, aby mohlo dôjsť k zosplatneniu je potrebné, aby táto možnosť bola dohodnutá, aby bol dlžník
v omeškaní aspoň tri mesačné splátky, aby bol dlžník na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením tohto práva.

35. V prejednávanej veci si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným v časti I.

bod 5 písm. b) Zmluvy o úvere. Postupca výzvou zo dňa 29.03.2019 vyzval žalovaného na úhradu
omeškaných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Vo výzve
sa uvádzalo: „Týmto Vás vyzývame na okamžité zaplatenie dlžnej sumy v zmysle Zmluvy o úvere. V
opačnom prípade budeme požadovať, aby ste vrátili celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred
dátumom splatnosti dohodnutým v Zmluve o úvere.“ Žalovaný omeškané splátky neuhradil. Podaním zo
dňa 16.05.2019 vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru.

36. V spotrebiteľských vzťahoch plynie premlčacia doba odo dňa nasledujúceho po uplynutí troch
mesiacov od nesplnenia splátky, ktorá uplatnením práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení
s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka predchádza po dobu troch mesiacov, t.j. odo dňa
nasledujúceho po splatnosti splátky, ktorá uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka v

spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bezprostredne predchádza. Žalobca podal
na súd žalobu dňa 18.1.2021. Uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka nastalo podaním
zo dňa 16.05.2019. K uplatneniu tohto práva došlo pre nesplnenie splátky, ktorej splatnosť bola datovaná
na 18.01.2019. Premlčacia doba začala plynúť odo dňa 19.04.2014 a uplynula by dňa 19.04.2022.
Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka žalobcu nie je premlčaná, nakoľko žaloba bola podaná pred

19.04.2022.

37. Poistenie schopnosti splácať úver ako typ zabezpečenia záväzkov plynúcich zo Zmluvy o úvere bolo
fakultatívne, t.j. ide o možnosť, nie povinnosť dojednať poistenie. Zmluvu o úvere bolo možné uzavrieť
a úver poskytnúť za rovnakých podmienok aj bez poistenia. Z priloženej listiny „Európske informácie

o spotrebiteľskom úvere“, kde je výslovne uvedené, že na získanie spotrebiteľského úveru nemusí
žalovaný uzatvoriť poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru. Poistenie do výpočtu celkových
nákladov a RPMN z dôvodu jeho fakultatívnosti nevstupuje. Takto „fakultatívne“ koncipované poistenie
potom v zmysle § 2 písm. g) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nie je zahrnuté do
výpočtu celkových nákladov. Strana žalobcu poukázala na rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. XCo/

XXX/XXXX zo dňa 28.11.2018, ktorý sa týkal rovnakého produktu, kde bolo uvedené, že poistenie
schopnosti splácať úver bolo spotrebiteľovi ponúkané pri uzatváraní Zmluvy o úvere ako možnosť, nie
je teda povinné a zmluvu mohol za rovnakých podmienok uzatvoriť aj bez dojednania poistenia. Takého
fakultatívne koncipované poistenie potom v zmysle § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch nie
je zahrnuté do výpočtu celkových nákladov a teda ani do RPMN. Obdobne sa vyjadril aj Krajský súd

v Košiciach vo veci XCoCsp/XX/XXXX keď uviedol, že žalovaná mala na výber, či uzavrie zmluvu o
poskytnutí spotrebiteľského úveru spolu s poistením schopnosti splácať úver, alebo bez tohto poistenia
a pokiaľ pristúpila k poisteniu schopnosti splácať úver, podpisom úverovej zmluvy vyhlásila, že pred
uzavretím tejto úverovej zmluvy bola oboznámená a súhlasila s rámcovou zmluvou a všeobecnými
poistnými podmienkami pre poistenie schopnosti splácať úver.

38. Žalovaná strana namietala nesprávne uvedenú celkovú výšku úveru uvedenú v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Žalovaná uviedla, že jej nebola poskytnutá suma 10.000,- Eur, ale len suma
9.800,- Eur. Krajský súd Trnava vo svojom zrušujúcom rozhodnutí k tomu uviedol a vyslovil právny názor.

39. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sú vnútroštátne súdy pri uplatňovaní
vnútroštátneho práva povinné vykladať ho v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a účel
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, aby sa dosiahol ňou sledovaný výsledok, a takto konať
v súlade s čl. 288 tretím odsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (porov. rozhodnutie Q.-XXX/XX

Commune de Mesquer). Na účely výkladu pojmu „celková výška úveru“ obsiahnutého v čl. 3 písm. l)
a čl. 10 ods. 2 smernice (ktorému zodpovedá ustanovenie § 2 písm. l) ZoSÚ) je potrebné vychádzať
z výkladu tejto smernice poskytnutého Súdnym dvorom Európskej únie v rozsudku z 21. apríla 2016
C-377/14 Ernst Georg Randlinger a Helena Randlingerová proti Finway a.s., ktorý riešil otázku, či túčasť úveru, ktorá už v okamihu poskytnutia tohto úveru sa započítava na poplatky za poskytnutie úveru
a nebola tak daná spotrebiteľovi k dispozícii, možno zahrnúť do celkovej výšky úveru (a tým aj na účely
výpočtu RPMN).

40. Súdny dvor Európskej únie vysvetlil, že celková výška úveru a celkové náklady spotrebiteľa spojené
s úverom sa vzájomne vylučujú, a preto celková výška úveru nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do
celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa (porov. rozsudok Q.-XXX/XX bod 85). Celková výška úveru
a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícií spotrebiteľovi, čo vylučuje

sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré
nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.

41. Obdobne podľa vnútroštátnej judikatúry poplatok za poskytnutie pôžičky má charakter odmeny
poskytovateľovi služby spotrebiteľského úveru a nemožno ho považovať za istinu úveru, keď svojou
povahou tvorí náklady spotrebiteľského úveru (porov. rozsudok NS SR sp. zn. XSžo/XX/XXXX a

XSžo/XX/XXXX). Ak v procese uzatvárania spotrebiteľského úveru podstatné informácie týkajúce sa
spotrebiteľského úveru veriteľ poskytol spotrebiteľovi nejasným, nezrozumiteľným spôsobom, mohol
spotrebiteľa uviesť do omylu vo vzťahu k výške poskytovaného úveru, majúcim za následok, že
spotrebiteľprijalrozhodnutieoobchodnejtransakcii,ktorébyinakneprijal(porov.rozsudokNSSRsp.zn.
XSžo/XX/XXXX). Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. XCdo/XXX/XXXX konštatoval,

že splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2 ZoSÚ neznamená len formálne
uvedenie údajov v spotrebiteľskej zmluve, ale tieto údaje musia byť aj úplne, určité, zrozumiteľné a
správne. Spotrebiteľ musí mať možnosť oboznámiť sa so skutočným obsahom právneho úkonu, aby
vedel, čo konkrétne je predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z toho plynúce. Ak by sa
pripustil výklad, že akýkoľvek údaj (teda aj chybný) uvedený v zmluve spĺňa podmienky z § 9 ods. 2

ZoSÚ, stratilo by toto ustanovenie zmysel.

42. Jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy je aj údaj o výške úveru, ktorého definíciu
podáva ustanovenie § 2 písm. l) ZoSÚ. Spotrebiteľ na základe správne v zmluve uvedených informácií
o výške skutočne poskytnutého úveru, dostáva jasnú predstavu o celkovej hodnote svojho záväzku,

o tom čo vlastne spláca a akú sumu si skutočne požičal, ako aj to akú má povahu jeho záväzok z
hľadiskanákladovsnímspojených.Pokiaľjepredmetomposúdeniapoplatokzaposkytnutieúveru,ktorý
je bezpochyby nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom, potom je pojmovo vylúčené, aby bol súčasne
považovaný za finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy. Poskytovateľ úveru
síce formálne poskytol spotrebiteľovi finančné prostriedky, avšak v dôsledku následného odpočítania

poplatku za poskytnutie úveru s týmito finančnými prostriedkami spotrebiteľ nemohol disponovať a
v skutočnosti mu bola ako úver poskytnutá suma nižšia, než deklarovaná v zmluve o úvere (porov.
rozhodnutie NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX). Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie
úveru má súčasne aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok za jeho
poskytnutie, tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného

predmetu zmluvy.

43. Vyššie uvedeným záverom zodpovedá aj zákonná definícia celkovej výšky spotrebiteľského úveru
podľa vnútroštátneho práva (§ 2 písm. l) ZoSÚ) a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa
§ 2 písm. h) ZoSÚ, ktorou sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov

spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (ktorými sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov); do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby, súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

44. Spôsob finančného zúčtovania v systéme poskytovateľa úveru, keď poplatok za poskytnutie úveru
v prejednávanej veci (200 eur) bol hneď zinkasovaný, teda odpočítaný veriteľom z prostriedkov, ktoré
mali byť poskytnuté žalovanej, nemal vplyv na vyššie uvedené závery. Ak poskytovať úveru vykonal

inkaso vo výške 200 eur (odsek 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie), bolo tým
preukázané, že suma 200 eur nebola daná k dispozícii žalovanej ako príjemcovi úveru.45. Ak by mala byť celková výška úveru chápaná v zmysle, že zahŕňa náklady akými sú aj poplatky,
tieto by boli zahrnuté dvakrát pri určovaní celkovej výšky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, a to pri stanovení
celkovej výšky úveru a opäť pri stanovení celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Výška

úveru a náklady spotrebiteľa spojené s úverom sa vzájomne vylučujú a preto celková výška úveru
nemôže zahŕňať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa (porov. rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie Q.-XXX/XX Radlinger a Radlingerová, bod 85). Zákon o spotrebiteľských
úveroch v súlade s uvedeným záverom definuje a rozlišuje celkovú výšku spotrebiteľského úveru,
celkové náklady spotrebiteľa a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (ako súčet celkovej výšky

spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (§ 2
písm. g/, h/, l/ ZoSÚ).

46. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré dojednanie nebude uvedené v zmluve
a vo všeobecných podmienkach, je pritom len zdanlivá, keďže listiny vo formulárovej podobe
pripravuje zmluvný partner spotrebiteľa a s ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile zmluvného

partnera a spotrebiteľa je zjavné, že spotrebiteľ sa len s ťažkosťou môže domôcť zmeny vopred
predpripravených zmluvných dojednaní. Vzťah medzi účastníkmi je vzťahom súkromnoprávnym, pre
ktorý je charakteristická rovnosť strán (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Má byť založený na princípe
dôveryspotrebiteľavpoctivékonaniedodávateľa.Poskytovateľúveruakoosobapodnikajúcanatrhumá
odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému služby poskytuje, a preto možno očakávať od nej, že vo

vzťahu k nemu sa bude chovať poctivo. Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa princípu dôvery,
resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu a takémuto správaniu nemožno
poskytnúť právnu ochranu.

47. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z

predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície v slabšom postavení
a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať, so všetkými
formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných zmluvných podmienok
zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o zmluvnú rovnováhu len formálnu.
Faktickú rovnováhu možno tak dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozhodnutia Súdneho dvora

Európskej únie, najmä Q.-XXX/XX až Q.-XXX/XX Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores). S
ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti
s ich uplatnením, vnútroštátnemu súdu prináleží vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z vnútroštátneho
práva vyplývajú s cieľom zabezpečiť tiež obligatórny prieskum obsahových náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 ZoSÚ) a v prípade absencie niektorej z nich vyvodiť zákonné dôsledky.

48. Na základe uvedeného možno konštatovať, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá
medzi poskytovateľom úveru (právnou predchodkyňou žalobkyne) a žalovanou nespĺňala požiadavku
obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy, a to celkovej výšky úveru (§ 9 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ), do ktorej
bola zahrnutá aj časť nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, predstavujúca poplatok za poskytnutie

úveru, a teda úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ).

49. Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí Q.-XXX/XX Radlinger a Radlingerová proti Finway, a.s.
zdôraznil, že neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do
celkovej výšky úveru nutne vedie k podhodnoteniu ďalšej obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy, a to

ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorej výpočet závisí od celkovej výšky úveru (bod 87).

50. Obdobne podľa záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo/XXX/XXXX
dôsledkom neoprávneného zahrnutia poplatku za poskytnutie úveru, ktorý predstavuje celkový náklad
úveru pre spotrebiteľa, do celkovej výšky úveru, bude podhodnotenie RPMN, keďže výpočet RPMN je

závislý od výšky poskytnutého úveru.

51. Poplatok za poskytnutie úveru bol neoprávnene zahrnutý do celkovej výšky úveru a táto okolnosť
mala vplyv na výpočet RPMN a ovplyvnila správnosť informácie, ktorú mal veriteľ uviesť v Zmluve o
úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zák. č. 129/2010 Z.z.

52. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Viazanosť súdu nižšieho stupňa právnym názorom súdu vyššieho stupňa je súčasne vykonanímústavného princípu práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ktorého je integrálnou súčasťou.
Nerešpektovanie právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v zrušujúcom rozhodnutí je preto
porušením základného práva účastníka konania na súdnu ochranu (porovnaj O. XX/XXXX). V danom

prípade len Krajský súd môže zmeniť pôvodne vyslovený právny názor, ktorý bol prezentovaný v
zrušujúcom rozhodnutí.

53. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu žalovaná uhradila na predmetný úver 11.508,88 Eur.
Žalovaná uviedla, že podľa jej vedomostí z úveru zaplatila 14.174,09 Eur. Vzhľadom na to, že úver je

bezúročný a bez poplatkov a žalovaná preplatila istinu úveru, súd žalobu žalobcu zamietol.

54. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrad trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vzhľadom na to, že žalovaný mal
v spore plný úspech, súd mu priznal 100% náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.