Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 17C/55/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222202773
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2222202773.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredasudcom:JUDr.PéterNagyvprávnejvecižalobcu:VStarLines,s.r.o.,IČO:
45 566 739, so sídlom Pomlejská cesta 2205/2A, Šamorín, právne zast.: MATUŠÍKOVÁ & PARTNERS
s.r.o., so sídlom Rudnayovo nám. 1. Bratislava, a JUDr. Norbert Kálmán, advokát, so sídlom Sv.
Beňadika 30/B, Nitra, proti žalovanému: MONAQ Leasing, a.s., IČO: 35 864 001, so sídlom Tvarožkova
5, Bratislava, právne zast.: ULC Čarnogurský s.r.o., so sídlom Tvarožkova 5, Bratislava, o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 16.08.2022 domáhal proti žalovanému určenia, že
je vlastníkom nehnuteľností:

a) v k.ú. X., zapísaných na LV č. XXX /..I.. XXX-XXX spisu/ ako parcela č. XXX/XXX o výmere 899 m2
- orná pôda, parcela č. XXX/XXX o výmere 199 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/
XXX o výmere 86 m2 - zastavené plochy a nádvoria a stavby postavené na parcele č. XXX/XXX so
súpisným č. XXX - rodinný dom a na parcele č. XXX/XXX so súpisným č. XXX - dvojgaráž /
nehnuteľnosti ďalej aj ako 1a)/,
b) v k.ú. Š., zapísaných na LV č. XXXX /č.l. 251-255 spisu/ ako parcela č. XXXX/X o výmere 26 m2

- zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere 236 m2 - zastavané plochy a nádvoria a
stavbanaparceleč.XXXX/X-administratívno-prevádzkovábudovasosúpisnýmč.XXXX/nehnuteľnosti
ďalej aj ako 1b)/,
pričom súčasne navrhol, aby súd uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému kúpnu cenu za vyššie uvedené
nehnuteľnosti vo výške 49.790,87 €.

2. A/ Žalobca vo svojej žalobe, ako aj vo svojich ďalších vyjadreniach /vo vzťahu k nehnuteľnostiam 1a)/

uviedol, že dňa 28.09.2007 uzavrela spoločnosť LIDESTA, s.r.o. so žalovaným zmluvu o nájme
nehnuteľnosti č. XXXXXXXXXX s následnou možnosťou jej kúpy, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
1a) /č.l. 197-206 spisu/, pričom dodatkom č. 1 zo dňa 13.05.2008 sa stala účastníkom tejto zmluvy
spoločnosť LIDESTA PLUS, s.r.o. /č.l. 82 spisu/.
Žalobca /vo vzťahu k nehnuteľnostiam 1b)/ uviedol, že dňa 11.04.2008 uzavrela spoločnosť LIDESTA
PLUS, s.r.o. so žalovaným samostatnú zmluvu o nájme nehnuteľnosti č. XXXXXXXXXX s

následnou možnosťou jej kúpy, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti 1b) /č.l. 56-75 spisu/.
Následne spoločnosť LIDESTA PLUS, s.r.o. dohodou zo dňa 04.02.2010 previedla práva vyplývajúce
jej z vyššie uvedených dvoch zmlúv o nájme nehnuteľnosti (leasingových zmlúv) na spoločnosť A.W.A.,s.r.o. /č.l. 36 spisu/. Spoločnosť A.W.A, s.r.o. takto nadobudnuté práva dohodou zo dňa 01.02.2017
previedla ďalej na spoločnosť OFFERTA, s.r.o. /č.l. 37 spisu/, ktorá je totožná so žalobcom so súčasným
obchodným menom V Star Lines, s.r.o. Žalobca mal za to, že uvedenými listinami preukázal, že je

právnym nástupcom pôvodných nájomcov zo zmlúv o nájme nehnuteľnosti. K dohode uzavretej medzi
A.W.A., s.r.o. a OFFERTA s.r.o. dňom 01.02.2017 žalobca uviedol, že existuje listina, z ktorej vyplýva
oprávnenie splnomocnenca K.W. I. na konanie za spoločnosť A.W.A., s.r.o., ktoré mu udelil
vtedajší konateľ Ladislav Rafael /výpis z OR SR na č.l. 106-107 spisu/. Žalobca túto listinu počas
konania nemal k dispozícii a na objasnenie danej otázky navrhol na poslednom pojednávaní 20.03.2024

predvolať obidve menované osoby ako svedkov.

3. B/ K odstúpeniam od zmlúv o nájme nehnuteľnosti uskutočneným žalovaným z dôvodu omeškania
spoločnostiLIDESTAPLUS,s.r.o.skonkrétnousplátkounájmu(leasingu) podobuviacakojeden
mesiac, ktoré boli uvedenej spoločnosti doručené dňom 04.02.2010 /č.l. 104-105 spisu/, žalobca
uviedol,ževčasedoručeniatýchtoodstúpení,t.j.včasekeďmalivyvolaťprávneúčinkyzrušeniazmluvy,

už spoločnosť LIDESTA PLUS, s.r.o. nebola účastníkom predmetných zmlúv v dôsledku postúpenia práv
popísaného v bode 2 odsek 3 odôvodnenia rozsudku, a tým uvedené účinky odstúpení nemohli nastať
a zmluvy o nájme týmito odstúpeniami neboli zrušené.
Žalobca taktiež popieral existenciu vyššie uvedeného dôvodu, pre ktorý boli odstúpenia uskutočnené,
keďže nie je logické, aby vo februári 2010 meškal účastník zmluvy s platbou za marec 2009,

pričom ostatné splátky by boli zaplatené. Podľa názoru žalobcu došlo po vzájomnej
dohode zmluvných strán k účelovému deklarovaniu záväzku nájomcu ako dôvodu na odstúpenie od
zmlúv o nájme, aby sa tým vyhlo plateniu nájomného (leasingových splátok) na účet exekútora, keďže
sa žalovaný medzičasom ocitol v exekúcii. Žalobca z uvedených dôvodov považoval tieto odstúpenia
za neplatné v zmysle ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie zákona a pre absenciu

vážnosti vôle konajúcej osoby. Z rovnakých dôvodov považoval žalobca za neplatné aj následné zmluvy
o nájme uzavreté dňa 25.02.2010 medzi žalovaným a spoločnosťou A.W.A., s.r.o. k predmetným
nehnuteľnostiam. Žalobca tiež uviedol, že predmetné odstúpenia boli adresované na nesprávnu adresu,
t.j. nie na adresu sídla spoločnosti LIDESTA PLUS, s.r.o., pričom boli zároveň prevzaté neoprávnenou
osobou.

4. C/ Žalobca s poukazom na formuláciu bodu 7.17 zmlúv o nájme nehnuteľnosti argumentoval,
že v prípade porušenia povinnosti vyžiadať si písomný súhlas na postúpenie práv zo zmlúv mal
opomenutý účastník (v tomto prípade žalovaný) právo od zmlúv o nájme odstúpiť, z čoho vyplýva
že také postúpenie nerobilo zmluvy neplatnými, ale vyvolalo účinky právneho úkonu cedácie práv.

Žalovaný pritom odstúpenie od zmlúv o nájme z uvedeného dôvodu neurobil, čo znamená že naďalej
mal konať ako s účastníkom zmluvy so spoločnosťou A.W.A, s.r.o. Ide o majetkové právo, pri ktorom
sa žalovaný nijako nedovolal porušenia zmluvy uvedeným konaním nájomcu a ani sa z takého dôvodu
nikdy nedomáhal zrušenia zmluvy. Na predmetné prípady postúpenia pohľadávky, resp.
práva pôvodných nájomcov až na terajšieho žalobcu preto nie je možné aplikovať ust. § 39 Občianskeho

zákonníka.

5. D/ Zmluvné strany, t.j. postupne spoločnosti LIDESTA PLUS, s.r.o., A.W.A, s.r.o. a žalobca (pred tým s
inými obchodnými menami) si plnili zmluvy o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou kúpy, pričom
podmienky uzavretia kúpnych zmlúv podľa čl. XII bod 12.1 uvedených zmlúv o nájme splnil žalobca

tým, že dňa 15.08.2022 odoslal žalovanému výzvu na uzavretie kúpnych zmlúv k predmetom
obidvoch zmlúv o nájme, t.j. k nehnuteľnostiam 1a) a 1b) /č.l. 35 spisu/. Žalobca mal za to,
že doručením uvedenej výzvy žalovanému vyvolal podľa § 492 Obchodného zákonník vznik kúpnych
zmlúv, t.j. ich uzavretie medzi žalobcom a žalovaným, avšak nie v písomnej podobe ako to zmluvným
stranám ukladá čl. XII bod 12.3 zmlúv o nájme. Zmluva o nájme č. XXXXXXXXXX predpokladala

kúpnu cenu vo výške 500.000,- SK, v prepočte 16.596,95 € a zmluva o nájme č. XXXXXXXXXX
predpokladala kúpnu cenu 1.000.000,- SK, v prepočte 33.193,92 € (spolu 49.790,87 €). Keďže žalovaný
kúpne zmluvy nepodpísal, nie je možné tieto zmluvy predložiť príslušnému okresnému úradu na zápis
do katastra nehnuteľností a tieto zmluvy je potrebné nahradiť súdnym rozhodnutím. Rozhodnutie súdu
o určení vlastníckeho práva žalobcu však s ohľadom na vyššie uvedené bude mať len deklaratórny

charakter.

6. V predmetnej veci žalobca taktiež poukázal na iné prebiehajúce konania na Krajskom
súde v Bratislave sp. zn. 8Co/11/2022 a 5Co/42/2020, v ktorých podľa vyjadrenia žalobcu vobdobnej hmotnoprávnej situácii zastupuje bývalých lízingových nájomcov právna zástupkyňa žalobcu
MATUŠÍKOVÁ & PARTNERS s.r.o. Žalobca navrhol na poslednom pojednávaní 20.03.2024 doplniť
dokazovanie informáciami, resp. rozhodnutiami z týchto iných konaní.

7. Žalovaný považoval predmetnú žalobu za nedôvodnú a navrhoval ju zamietnuť. Mal za to,
že žalobca nepreukázal v konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Potvrdil uzavretie zmlúv o nájme
nehnuteľnosti(leasingovýchzmlúv),atoč.XXXXXXXXXXzodňa28.09.2007 ač.XXXXXXXXXX
zo dňa 11.04.2008 so žalovaným, ako aj uzavretie dodatku č. 1 zo dňa 13.05.2008 k zmluve o nájme č.

XXXXXXXXXX, ktorým sa stala účastníkom tejto zmluvy spoločnosť LIDESTA PLUS, s.r.o.

8. B/, D/ Žalovaný uviedol, že dňa 02.02.2010 zaslal spoločnosti LIDESTA PLUS, s.r.o. doporučenou
zásielkou s doručenkou odstúpenie od obidvoch lízingových zmlúv. Predmetné doporučené zásielky
spoločnosť LIDESTA PLUS, s.r.o. dňa 04.02.2010 riadne prevzala. Platnými a
účinnými odstúpeniami tieto leasingové zmluvy zanikli. Na vykonané odstúpenia pritom nemá vplyv ani

tvrdenie žalobcu, že i naďalej dochádzalo zo strany nájomcu k plneniam. Ukončením právnych vzťahov
z leasingových zmlúv zaniklo aj oprávnenie nájomcu získať na konci doby nájmu vlastnícke právo
k predmetu nájmu, t.j. k súboru nehnuteľností 1a) a 1b).
Žalovaný preto dňa 05.09.2022 zaslal žalobcovi na jeho predchádzajúcu výzvu na
uzavretie kúpnych zmlúv odpoveď, že nemá vedomosť o tom, že by žalobca bol právnym nástupcom

uvedených spoločností, pričom žalovaný od uvedených lízingových zmlúv platne a účinne
odstúpil /č.l. 108 spisu/. Lízingové zmluvy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX jasne definovali
podmienky uzavretia kúpnych zmlúv k sporným nehnuteľnostiam, pričom žalobcovi nevznikol nárok na
nadobudnutie vlastníckeho práva k nim, pretože nebol v zmysle týchto zmlúv oprávnenou stranou na
zaslanie výzvy na uzavretie kúpnych zmlúv a ak by aj bol oprávnenou stranou, mohol tak učiniť najskôr

60 dní a najneskôr 10 dní pred riadnym ukončením trvania leasingových zmlúv, čo sa nestalo. Vzhľadom
na vyššie uvedené považoval žalovaný výzvu žalobcu zo dňa 15.08.2022 na uzavretie kúpnych zmlúv
za bezpredmetnú.
Žalovaný tiež poukázal na to, že aj v prípade následných nájomných zmlúv uzavretých už so
spoločnosťou A.W.A. s.r.o. došlo k ukončeniu týchto vzťahov výpoveďou žalovaného ešte v roku 2014,

takže žiaden nájomný vzťah s prípadnou možnosťou uzavretia budúcej kúpnej zmluvy na predmetné
nehnuteľnosti tu žalobcovi nemôže svedčiť.

9. A/, C/ Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že dohoda medzi spoločnosťou LIDESTA PLUS,
s.r.o. a spoločnosťou A.W.A. s.r.o. zo dňa 04.02.2010 je neplatná, nakoľko v rozhodnom

čase predmetné práva a povinnosti na základe ukončených právnych vzťahov medzi žalovaným
a spoločnosťou LIDESTA PLUS, s.r.o. zanikli v zmysle platného odstúpenia od lízingových zmlúv.
Žalovaný tiež uviedol, že nemal žiadnu vedomosť o úprave práv a povinností medzi
spoločnosťami LIDESTA PLUS, s.r.o. a A.W.A., s.r.o. a medzi spoločnosťami A.W.A., s.r.o. a OFFERTA,
s.r.o. vyplývajúcich zo žalobcom v tomto konaní predložených dohôd.

Žalovaný tiež upozornil na to, že dohodu o úprave práv a povinností medzi spoločnosťou A.W.A, s.r.o.
a spoločnosťou OFFERTA, s.r.o. podpísal dňa 01.02.2017 za spoločnosť A.W.A, s.r.o. K. I.
ako neoprávnená osoba, keďže v čase podpisu dohody už nebol konateľom spoločnosti A.W.A., s.r.o. /
výpis z OR SR na č.l. 106 spisu/. Tento právny úkon právnickej osoby je preto neplatný.
Z článku VII bod 7.17 obidvoch zmlúv o nájme zároveň vyplýva, že nájomca nesmie previesť bez

písomného súhlasu prenajímateľa práva a povinnosti vyplývajúce mu z lízingovej zmluvy na akúkoľvek
tretiu osobu, pričom v prípade porušenia tejto povinnosti zo strany nájomcu môže prenajímateľ odstúpiť
od zmluvy. Žalovaný ako lízingový prenajímateľ nikdy nedal súhlas na prevod práv k predmetu lízingu
vyplývajúcich z lízingových zmlúv č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX. Akákoľvek dohoda o
prevode práv a povinností k predmetu lízingu medzi žalobcom a žalovaným pritom musela mať písomnú

formu, a teda tu neprichádza do úvahy ani prípadný konkludentný súhlas lízingového prenajímateľa
s akýmkoľvek postupovaním práv lízingového nájomcu.

10. Žalovaný považoval návrhy žalobcu na vykonanie výsluchov podľa bodu 2 odsek 3 odôvodnenia
rozsudku a jeho návrhy na vykonanie dôkazov podľa bodu 6 odôvodnenia rozsudku za nadbytočné, ako

aj za nehospodárne a oneskorene podané, pričom navrhol vo vzťahu k nim aplikovať
sudcovskú koncentráciu konania podľa ust. § 153 C.s.p.11. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a s
podstatným obsahom spisu (najmä: žaloba s prílohami č.l. 2-4 + doplnenie príloh č.l. 34-89, vyjadrenie
žalovaného s prílohami z 13.12.2022 č.l. 94-108, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s

prílohami a s doplnením z 19.04.2023 a z 16.05.2023 č.l. 131-156, doplnenie dôkazu žalovaným
z 02.10.2023 č.l.195-209, stanovisko žalobcu s prílohami z 16.11.2023 č.l. 242-260, vyjadrenie
žalovaného s prílohami z 01.12.2023 č.l. 262-274, listiny predložené žalobcom na pojednávaní
08.12.2023 č.l. 282-297, vyjadrenie žalobcu z 06.02.2024 č.l. 306-309, vyjadrenie žalovaného z
23.02.2024 č.l. 315-318) ako aj prednesmi strán, ktoré na pojednávaní zotrvali na

svojich dovtedajších stanoviskách. Súd po takto vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci
predovšetkým podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (ďalej aj len ako „ObZ“) a
Občianskeho zákonníka (ďalej aj len ako „OZ“) o záväzkoch (tretia časť ObZ, ôsma časť OZ)
vrátane ich vzniku a zániku (odstúpenie od zmluvy podľa § 344 a nasl. ObZ a § 48 OZ), o
postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl. OZ), o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. OZ), o nájomnej zmluve (§
663 a nasl. OZ), o zmluve o kúpe prenajatej veci (§ 489 a nasl. ObZ) a o vlastníckom práve

(§ 123 a nasl. OZ) zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

12. Z predložených zmlúv o nájme nehnuteľnosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.09.2007 a
č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.04.2008 podľa bodu 2 ods. 1, 2 odôvodnenia rozsudku (uzavretých
predovšetkým podľa ust. § 663 a nasl. OZ) a z následne uzavretých dohôd podľa bodu 2 ods. 3

odôvodnenia rozsudku v spojení s ostatnými v konaní predloženými listinnými dôkazmi súd
nemal preukázané, že by žalobcom v bodoch 2 až 5 odôvodnenia rozsudku tvrdený a
popisovaný skutkový stav veci bol spôsobilý založiť jeho aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom spore.
To, že by vôbec objektívne mohlo dôjsť a že by aj skutočne došlo k platnému a účinnému viacnásobnému
postúpeniu/prevodu práva na uzavretie kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam 1a) a 1b),

čo bolo hlavným predmetom konania, tu postupne vylučovali viaceré skutočnosti.

13. B/ Zo spisu vyplýva a ani nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný dňa 02.02.2010 zaslal
spoločnosti LIDESTA PLUS, s.r.o. (ktorá už bola v tom čase účastníkom obidvoch zmlúv o nájme
nehnuteľnosti) doporučenou zásielkou s doručenkou odstúpenie od zmlúv o nájme nehnuteľností č.

XXXXXXXXXX zo dňa 28.09.2007 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.04.2008. Predmetné zásielky
spoločnosť LIDESTA PLUS, s.r.o. dňa 04.02.2010 riadne prevzala (č.l. 104-105 spisu). Pokiaľ
žalobca namietal, že predmetné odstúpenia boli adresované na nesprávnu adresu, t.j. nie na
adresu sídla spoločnosti, uvedené neobstojí vzhľadom na z verejne prístupného Obchodného
registra SR zistiteľný dátum vykonania zmeny sídla uvedenej spoločnosti z X. XXX na inú adresu až

06.02.2010, t.j. dňa 04.02.2010 si táto spoločnosť prevzala predmetné odstúpenia ešte na svojej adrese
sídla (X. XXX), kam boli zásielky adresované. Keďže išlo o zásielky s potvrdením prevzatia, ktoré boli
adresované organizácii, také doporučené zásielky s doručenkou bolo možné doručiť len oprávnenému
prijímateľovi (osobe oprávnenej konať v mene organizácie ako jej štatutárny orgán alebo ako jej
splnomocnenec), pričom žalobca počas celého konania v uvedenom smere nepreukázal, že

by údaje na doručenke ako verejnej listine podľa ust. § 111 ods. 1 C.s.p. neboli pravdivé a
že by doručenie zásielok na doručenke uvedeným spôsobom nebolo možné považovať za
účinne vykonané.
Žalobca v konaní popieral existenciu dôvodu, pre ktorý boli odstúpenia uskutočnené /omeškanie
spoločnostiLIDESTAPLUSs.r.o.skonkrétnousplátkounájmu(leasingu)podobuviacakojedenmesiac/

s odôvodnením, že je nelogické pripustiť omeškanie nájomcu so splátkou za marec 2009 ešte aj vo
februári 2010, a to za stavu, keď zároveň ostatné splátky mali byť zaplatené, avšak súd v danej súvislosti
konštatuje, že žalobca hoci mal k tomuto svojmu skutkovému tvrdeniu aj povinnosť uniesť dôkazné
bremeno, ničím konkrétnym svoje pochybnosti v danom smere nepodložil /a to napríklad náležitým
dôkazomotom,žebybolapredmetnásplátka užzaplatenápreduvedenýmobdobím,resp.žeby

povinnosť na jej zaplatenie tu z akéhokoľvek dôvodu neexistovala, resp. už zanikla v čase odstúpenia od
zmlúv/. Nepreukázaním svojho tvrdenia tak žalobca logicky nemohol účinne spochybniť opačné tvrdenie
žalovaného o danosti tohto dôvodu. Súd pritom v tejto otázke rešpektoval u žalovaného negatívnu
dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa uňho nemohlo
preukazovať. V nadväznosti na uvedené považoval súd aj súvisiace vyjadrenie žalobcu o tom, že by

akousivzájomnoudohodouzmluvnýchstránmalodôjsťkúčelovémudeklarovaniuzáväzkunájomcuako
dôvodu na odstúpenie od zmlúv o nájme, aby sa tým vyhlo plateniu nájomného (leasingových splátok)
na účet exekútora, keďže sa žalovaný medzičasom ocitol v exekúcii, za takú konštrukciu, ktorú
žalobca ničím na účely posúdenia tohto tvrdenia z hľadísk podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníkanepreukázal (ba ani nepreukazoval), hoci z tejto skutočnosti by žalobca chcel vyvodiť pre
seba priaznivé právne dôsledky. Táto žalobcom tvrdená skutočnosť preto zostala len v rovine ničím
nepodloženého tvrdenia, vo vzťahu ku ktorému bolo u žalovaného opäť potrebné rešpektovať negatívnu

dôkaznú teóriu.
Na základe uvedeného mal súd za to, že predmetné odstúpenia žalovaného od zmlúv o nájme
nehnuteľnosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.09.2007 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.04.2008, uskutočnené
na základe v tomto konaní účinne nespochybneného zmluvného dôvodu podľa článku X bod 10.6
písm. b) zmlúv, boli platné a nadobudli účinnosť podľa bodu 10.7 veta prvá zmlúv ich doručením

druhej zmluvnej strane - spoločnosti LIDESTA PLUS, s.r.o., t.j. dňom 04.02.2010. Týmito odstúpeniami
predmetné zmluvy o nájme nehnuteľností zanikli v zmysle ust. § 349 ods. 1 ObZ (§ 48 ods. 2 OZ v
spojení s dohodou zmluvných strán podľa bodu 10.8 veta prvá zmlúv) .

14. A/ V časovom poradí ďalej zo spisu vyplýva, že spoločnosť LIDESTA PLUS, s.r.o. dohodou zo dňa
04.02.2010 mala previesť práva vyplývajúce jej z vyššie uvedených dvoch zmlúv o nájme nehnuteľnosti

(vrátane práva na uzavretie kúpnej zmluvy) na spoločnosť A.W.A., s.r.o. Tu v prvom rade súd poukazuje
na to, že žalobca ničím nepreukázal, že v rámci dotknutého dňa 04.02.2010 malo dôjsť práve k uzavretiu
predmetnej dohody skôr, než ako boli spoločnosti LIDESTA PLUS, s.r.o. doručené odstúpenia od zmlúv
podľa predchádzajúceho bodu odôvodnenia rozsudku a teda, že sa to neudialo práve v opačnom poradí.
V dôsledku toho potom nebolo preukázané ani to, či v čase uzavretia dohody zo dňa 04.02.2010 medzi

spoločnosťami LIDESTA PLUS, s.r.o. a A.W.A., s.r.o. bola LIDESTA PLUS, s.r.o. ešte stále účastníkom
existujúcich zmlúv o nájme nehnuteľnosti, čo bolo základom toho, aby vôbec mohli byť akékoľvek práva
z týchto zmlúv predmetom uvedenej dohody zo dňa 04.02.2010.
C/ Rozhodujúcou skutočnosťou je tu však v každom prípade to, že z článku VII bod 7.17 zmlúv o
nájme nehnuteľností vyplýva výslovný zákaz, aby nájomca previedol bez písomného súhlasu

prenajímateľa práva a povinnosti vyplývajúce mu z týchto zmlúv na akúkoľvek tretiu osobu.
Keďže žalovaný ako prenajímateľ nepochybne k žiadnemu prevodu / postúpeniu práv z predmetných
zmlúv o nájme nehnuteľnosti ani vo vzťahu k spoločnosti LIDESTA PLUS, s.r.o. a ani následne k žiadnej
ďalšej spoločnosti vrátane žalobcu neudelil žiaden súhlas (a už vôbec nie dohodou vyžadovaný písomný
súhlas, ktorý zároveň vylučuje aj možnosť akéhokoľvek konkludentného spôsobu prejavu vôle

v danom smere), prevod / postúpenie práv podľa dohody z 04.02.2010 (v prípade že by jej uzavretie
predchádzalo doručeniu odstúpení od zmlúv spoločnosti LIDESTA PLUS, s.r.o.) je potrebné považovať
za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 OZ, keďže to odporovalo uvedenej dohode podľa
ust. § 525 ods. 2 OZ s dlžníkom (t.j. v tomto prípade dohode so žalovaným, ktorý pri záväzku uzavrieť
v budúcnosti kúpnu zmluvu k predmetným nehnuteľnostiam bol povinnou osobou, t.j. v danom ohľade

dlžníkom) obsiahnutej v bode 7.17 zmlúv (k tomuto viď napr. závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009).
Na túto absolútnu neplatnosť úkonu pritom nemá vplyv ani následné faktické konanie účastníkov zmlúv,
resp. osoby, ktorá by mala v dôsledku takého postúpenia práva vstúpiť na miesto nájomcu, a
to aj keby taká osoba pokračovala v platení zmluvami určeného nájomného. V prípade porušenia tejto

povinnosti zo strany nájomcu mohol podľa bodu 7.17 zmlúv prenajímateľ od týchto zmlúv odstúpiť, čím
bola v podstate zabezpečená možnosť prenajímateľa v prípade takéhoto (hrubého) porušenia zmluvy
ukončiť s nájomcom zmluvný vzťah. Aj keď k ukončeniu nájomného vzťahu v danom prípade nedošlo
z dôvodu podľa bodu 7.17 zmlúv, ale z vyššie popísaného dôvodu podľa článku X bod 10.6 písm. b)
zmlúv, nebolo tu možné akokoľvek vylučovať nastúpenie následkov absolútnej neplatnosti

úkonu postúpenia práv, resp. ho napraviť či už jeho konvalidáciou alebo ratihabíciou. Účastníkom zmlúv
o nájme nehnuteľností, ktoré sa neplatným postúpením práv nájomcu nestali aj samy neplatnými, preto
(do doručenia vyššie uvedených odstúpení žalovaného od zmlúv spoločnosti LIDESTA PLUS, s.r.o.)
zostala spoločnosť LIDESTA PLUS, s.r.o. Akékoľvek iné tvrdenie žalobcu je tu bez právneho významu.

15. D/ Z vyššie uvedených dôvodov a skutočností napokon vyplýva, že ukončením právnych vzťahov zo
zmlúv o nájme nehnuteľnosti platnými odstúpeniami žalovaného ako prenajímateľa objektívne zaniklo
aj oprávnenie nájomcu podľa článku XII zmlúv získať na konci doby nájmu vlastnícke právo k predmetu
nájmu, t.j. k súboru nehnuteľností 1a) a 1b).
Popri tom z dôvodu neplatnosti už hneď prvého prevodu / postúpenia práv z predmetných

zmlúv o nájme nehnuteľností (čo automaticky znamená aj neplatnosť prípadných ďalších prevodov /
postúpení práv zo zmlúv uskutočnených osobami, ktoré sa nestali nadobúdateľom týchto práv) by tu
žalobcovi ako osobe, ktorá by ako posledná v poradí mala predmetné práva zo zmlúv nadobudnúť,
nepatrilo právo podľa článku XII zmlúv ani subjektívne, a to z dôvodu, že by sa žalobca kvôli absolútneneplatným úkonom prevodov / postúpení práva nemohol stať vôbec účastníkom zmlúv. Žalobca teda
doručením výziev zo dňa 15.08.2022 žalovanému na uzavretie kúpnych zmlúv k predmetom obidvoch
zmlúv o nájme, t.j. k nehnuteľnostiam 1a) a 1b) v žiadnom prípade nemohol vyvolať účinky

obsiahnuté v článku XII zmlúv, resp. v ust. § 492 Obchodného zákonník.
Súd už v daných súvislostiach nepovažoval za potrebné sa ďalej zaoberať aj s otázkou, či by v čase
doručenia uvedenej výzvy už nemala uplynúť aj doba trvania zmlúv podľa bodu 10.1 zmlúv - odhliadnuc
od toho, že zmluvy už boli dávno predčasne ukončené odstúpeniami žalovaného - t.j. či by tak hoci aj len
teoreticky vôbec mohlo byť uplatnené právo na uzavretie zmluvy podľa článku XII, ktoré by sa v zmysle

bodu 12.1 zmlúv malo uskutočniť najneskôr 10 dní pred riadnym ukončením trvania zmlúv.

16. Z uvedených dôvodov preto súd nepovažoval za preukázanú existenciu takého právneho vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého by pre žalobcu nepochybne vyplývalo právo uzavrieť v
súčasnosti kúpne zmluvy so žalovaným k sporným nehnuteľnostiam (resp. rovno jeho vlastnícke právo,
ktorého určenia sa žalobca vo veci samej domáhal), a to na základe pôvodných zmlúv o nájme č.

XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, resp. na základe právnych úkonov, ktoré by na tieto
zmluvyakokoľveknadväzovali.Taktiežžalobcaniejepôvodnýmveriteľomzuvedenéhopráva,resp.jeho
univerzálnym právnym nástupcom vzhľadom na to, že tak spoločnosť LIDESTA, s.r.o., ako aj spoločnosť
LIDESTA PLUS, s.r.o. zanikli v roku 2019, resp. 2015 bez právneho nástupcu (viď 263-268
spisu). Súd preto z dôvodu neexistencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu jeho žalobu v celom rozsahu

zamietol (výrok I rozsudku).
Žalobca síce vyvodzoval svoje právo vo veci práve z uvedených právnych úkonov, ktorými predmet tohto
konaniavžalobnomnávrhuvymedzil,jeúčelnétuzároveňpoukázať ajnavkonanínespochybnené
vyjadrenie žalovaného (vyplývajúce aj z č.l. 290-297 spisu), že aj v prípade následných
nájomných zmlúv uzavretých so spoločnosťou A.W.A. s.r.o. došlo medzitým k ukončeniu týchto vzťahov

výpoveďou žalovaného ešte v roku 2014, takže žiaden nájomný vzťah s prípadnou možnosťou uzavretia
budúcej kúpnej zmluvy na predmetné nehnuteľnosti by tu už v súčasnosti (a navyše za účasti žalobcu)
nemohol exitovať.

17. Záverom súd poznamenáva, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania

predostreté najmä na nariadenom pojednávaní, ale aj skôr počas celého konania, súd už nepripustil,
pretože buď na ich vykonaní strany sporu netrvali alebo ich vykonanie už súd nepovažoval za potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre svoje rozhodnutie vo veci a mal za to, že v konečnom
dôsledku by len spôsobili predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho rozhodnutia.
Súd konkrétne vo vzťahu k dôkazom navrhnutým až na pojednávaní 20.03.2024 podľa

bodu 2 odsek 3 a bodu 6 odôvodnenia rozsudku aplikoval aj sudcovskú koncentráciu konania, a teda
ich vykonanie už nepripustil podľa § 153 C.s.p., a to jednak z dôvodu hospodárnosti
konania (u nich rovnako platilo to, čo je popísané v prvej vete tohto bodu odôvodnenia rozsudku), ako aj
z dôvodu neúčelnosti, keďže súd vedel spoľahlivo posúdiť všetky rozhodujúce otázky vo veci (tak ako
tieto vyplývajú z predchádzajúcich bodov odôvodnenia rozsudku) už na základe dovtedy prednesených

skutkových tvrdení a predložených dôkazov, a preto doplnenie dokazovania v uvedených smeroch by
nebolo účelné. K navrhnutým výsluchom osôb podľa bodu 2 odsek 3 odôvodnenia rozsudku je pritom
možné aj bez ich vykonania uviesť, že iba tieto výsluchy by samy osebe nemohli nahradzovať
príslušné listiny, ktoré by oprávňovali podpisujúcu osobu (ktorá nebola štatutárnym orgánom) konať a
podpisovať v mene spoločnosti A.W.A., s.r.o. Ani v prípade preukázania takého oprávnenia (čím by

odpadol dôvod považovať právny úkon právnickej osoby za neplatný pre tento nedostatok) by však
nebolo možné vylúčiť zjavnú neplatnosť dohody medzi AWA, s.r.o. a OFFERTA s.r.o. uzavretej dňom
01.02.2017 podľa ust. § 37 ods. 2 OZ, keďže jej predmetom vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu
bolo nemožné plnenie v podobe postúpenia takých práv, ktoré už ani spoločnosť A.W.A., s.r.o. predtým
platne nenadobudla, resp. podľa ust. § 39 OZ pre rozpor so zásadou nemo plus iuris ad alium transferre

potest quam ipse habet (nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má).
Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo
veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na
ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú
ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p., pričom z dôvodu, že žalovaný mal v spore 100 %-ný úspech, súd žalovanému

priznal podľa uvedených zákonných ustanovení aj plný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
(výrok II). Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).