Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. február 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21Csp/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324202346
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8324202346.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová

banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava-Ružinov, IČO: 31 320 155,
právne zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s. r. o, Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36
715 352, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX, XXX XX C. D., zast. LEGALINK s.r.o.,
Mlynské nivy 53, 821 09 Bratislava, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 1234,12 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 744 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z tejto sumy od 05.02.2022 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20,56 % ,
pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 27.08.2024 na tunajšom súde žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na
zaplatenie sumy 1234,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 05.02.2022 do

zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že medzi ním a žalovanou
bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená Zmluva o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol
žalobca žalovanej pôžičku vo výške 1244 eur na kúpu spotrebného tovaru. Kúpna cena tovaru
bola 1388 eur. Žalovaná pri podpise zmluvy uhradila akontáciu vo výške 144 eur a na zvyšok kúpnej
ceny žalobca poskytol žalovanej pôžičku. Akontácia je časťou kúpnej ceny tovaru, ktorú žalovaná
zaplatila pred dodaním tovaru. Podľa zmluvy mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 80
mesačných splátkach v sume 25 eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 2000 eur (pozn.

uvedené bez akontácie). Do podania žaloby uhradila žalovaná z vyššie uvedenej zmluvy sumu
(bez akontácie) 500 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať jednotlivé
povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom zo
dňa 24.11.2021 – Predžalobná upomienka vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol
žalovanej dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovanú upozornil, že
ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť.
Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila. Žalobca dňa 28.01.2022 úver

zosplatnil, o čom bol žalovaná informovaná listom zo dňa 30.01.2022 - „Oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej
dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením.
Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa žalovaná dostala do omeškaniaviac než 3 mesiace a teda žalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ( ďalej
len ako OZ) oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu
nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik

potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. Žalovaná dlžné splátky neuhradila. Právo žalobcu na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti upravuje článok 10.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovanej ku dňu
podania návrhu predstavuje sumu 1234,12 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania
od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo
zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Ku dňu podania

žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť sumu 1878,12 eur, ktorú tvorí: súčet predpísaných splátok do
zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení, pričom výsledná suma zahŕňa aj akontáciu:
1878, 12 eur ( 25x25 eur + 1109,12 eur – suma po zosplatnení + 144 eur). Ku dňu podania žalobného
návrhu žalovaná uhradila sumu 644 eur ( 16x 25 eur + 100 eur + 144 eur akontácia). Žalobca žiadal
od žalovanej zaplatenie sumy 1234,12 eur ( istina 1734,12 eur - 500 eur úhrady) spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne od 05.02.2022 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. K žalobe boli pripojené prílohy: Zmluva o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX + Zmluvné
podmienky, Prehľad splátok a úhrad, Predžalobná upomienka + Doručenka, Oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru (bez doručenky), Plná moc, Notárska zápisnica, Osvedčenie o registrácii
DPH.

3. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že žalovaná deklarovala na žiadosti priemerný čistý mesačný príjem
vovýške519 eurakoopatrovateľskýpríspevok, početnezaopatrenýchdetí:0.Žiadateľom boliuvedené
mesačné splátky existujúcich úverov vo výške 60 eur. Pre zistenie skutočných výdavkov bol vykonaný
dopyt do registra SRBI, kde boli uvedené výdavky v sume 60 eur. Životné minimum bolo vo výške

205,07 eur, Životné minimum pre všetky nezaopatrené deti bolo vo výške 0 eur, finančná rezerva 263,93
eur. Keďže výsledkom porovnania Príjmov a Výdavkov bola suma vyššia ako je výška požadovanej
splátky, žiadosť bola schválená. Žalobca pri poskytnutí úveru posudzoval výšku príjmu žalovanej,
výdavky, aktuálnu úverovú zaťaženosť, rodinný stav, ale aj dobu trvania zmluvy a účel poskytnutia úveru.
Žalobca má za to, že v konaní bolo riadne preukázané, že pred uzatvorením Zmluvy posúdil s odbornou

starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať úver, pričom skúmanie bonity žalovanej vykonal aspoň
1 zo spôsobov podľa ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odborná starostlivosť pri
posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver (t.j. pri posudzovaní bonity) bola zachovaná. V rámci
kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti žalobcu, ktorú mu ukladalo vtedy platné
a účinné znenie príslušných ustanovení zákona. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalovanej

splácať úver bol jednoznačný záver o platobnej schopnosti/spôsobilosti splácať daný úver.
Žalobca doručil súdu Rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie o výške vdovského dôchodku, ktorý
poberá žalovaná v sume 192,90 eur mesačne, taktiež predložil potvrdenie ÚPSV a R Humenné o výške
peňažného príspevku na opatrovanie vo výške 369,36 eur mesačne.

4. Žalovaná podala prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie, v ktorom poukázala na ust. § 103
druhá veta OZ, v zmysle ktorého, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§
565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Pokiaľ ide o premlčanie splátok platí, že premlčacia doba tu začína plynúť osobitne vo vzťahu ku každej
splátke odo dňa jej splatnosti. Premlčacia doba ohľadne celej pohľadávky v prípade straty výhod splátok

začína plynúť odo dňa (dies a quo) splatnosti nezaplatenej splátky (porov. § 392 ods. 2 druhá veta ObZ).
To sa týka ako prípadov, keď sa zvyšok dlhu stane splatným (jedine) v dôsledku úkonu veriteľa, tak
aj prípadov, keď je medzi stranami dohovorené, že v dôsledku nesplnenia čiastkového záväzku (pre
omeškania s úhradou niektorej z dohodnutých splátok) sa automaticky stáva splatným celý dlh.“ (Fekete,
I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 1654)

Žalovaná má za to, že zosplatnenie dlhu bolo neplatné a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024: „V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za
predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia
je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre

ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ V prejednávanom prípade v zosplatnení absentuje
špecifikácia splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil. S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie NS SR
je zosplatnenie (a tým aj postúpenie) úveru neplatné.Spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu porušenia ust. § 11 ods. 1 písm. b),
d), f) a g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ZoSU). Rovnako z dôvodu porušenia
§ 11 ods. 2 prvá veta ZoSU veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie

spotrebiteľského úveru, nakoľko nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSU. Žalovaná
vzniesla námietku premlčania celej pohľadávky veriteľa a žiadala, aby konajúci súd žalobu zamietol a
priznal žalovanej trovy konania v rozsahu 100%.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukázal na nižšie uvedené rozhodnutia súdov:

- Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024: „31. Dovolací
súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú
dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu
takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací súd
tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá
vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou (skutkovou otázkou nesporne je označenie

takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom zosplatnení; ak však tieto listiny vymedzenie
relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely začatia počítania premlčacej doby len právnym
konštruktom).Považujevšakzavhodnéuviesť,žepokiaľsavykonanýmdokazovanímnepreukážeopak,
treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade
so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné

predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace
po splatnosti.“

-PodľauzneseniaKrajskéhosúduvPrešove,sp.zn.26CoCsp/6/2024z28.03.2024:„Súdprvejinštancie
zosplatnenie spotrebiteľského úveru právneho predchodcu žalobcu považoval za neurčitý, pretože

nebola riadne špecifikovaná omeškaná splátka, pre ktorú veriteľ sa rozhodol vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru. S uvedeným názorom sa odvolací sú v danom prípade nestotožňuje, pretože zo
žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v oznámení o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti konkrétne, ktorá splátka mimoriadnu splatnosť vyvolala. Právny predchodca žalobcu v súlade
s § 53 ods. 9 OZ vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 dní a zároveň ju upozornil

aj na možnosť zosplatnenia úveru. .... Zo strany právneho predchodcu žalobcu tak došlo k účinnému
zosplatneniuúveru,pričomneuvedeniesplátky,ktorázosplatnenievyvolalanemohlaspôsobiťneurčitosť
daného právneho úkonu, keďže zákon túto povinnosť od veriteľa nevyžaduje.“

- Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 25CoCsp/2/2023, zo dňa 31.10.2023: „Zo žiadneho

ustanovenianemožnovyvodiťzáveropovinnostiidentifikovaťsplátku,prektorúsa rozhodolveriteľsvoje
právo na zosplatnenie dlhu využiť. Odvolací súd konštatuje, že z dôvodu absencie zákonnej povinnosti
nemožno súdom prvej inštancie tvrdený nedostatok pričítať na ťarchu žalobcu.“

- Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.01.2024, sp. zn. 26CoCsp/1/2023: „Súd

prvej inštancie zosplatnenie spotrebiteľského úveru právneho predchodcu žalobcu považoval za
neurčitý, pretože nebola riadne špecifikovaná omeškaná splátka, pre ktorú veriteľ sa rozhodol vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru. S uvedeným názorom sa odvolací sú v danom prípade nestotožňuje,
pretože zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti konkrétne, ktorá splátka mimoriadnu splatnosť vyvolala. Právny predchodca

žalobcu v súlade s § 53 ods. 9 OZ vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 dní a
zároveň ho upozornil aj na možnosť zosplatnenia úveru. Nakoľko žalovaný v stanovenej lehote dlžnú
sumu neuhradil, právny predchodca žalobcu dňa 23.1.2020 zosplatniť úver, a to do splatnosti najbližšej
splátky splatnej dňa 10.2.2020. Hoci ani posledná výzva pred zosplatnením, ale ani vyhláseniu úveru za
predčasne splatný neuvádzali konkrétnu splátku, pre ktorú malo dôjsť k vyhláseniu zosplatnenia úveru,

z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti zo
zmluvy o úvere riadne a včas.

S poukazom na všetky vyššie uvedené rozhodnutia a najmä na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn.: 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024 (žalobca týmto podaním poukazuje na novšie

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ako právny zástupca žalovaného), má žalobca za to, že vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru je možné aj naďalej považovať za platné, nakoľko v konaní dodržal všetky
zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na existenciu dohody o zosplatnení dlhu v zmysle čl.10 bod 10.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením a dodržanie zákonnej 90-dňovej
lehoty v súvislosti s omeškaním žalovaného.

Podaním zo dňa 03.09.2020 bolo zo strany žalobcu oznámené povolenie odkladu splátok žalovanej za
poskytnutý úver a to na obdobie 9 kalendárnych mesiacov, pričom doba odkladu začala plynúť od dňa
20.07.2020 (porov. odklad - príloha č. 1). V rámci podania žalobcu zo dňa 03.09.2020 bol žalovanej
zaslaný aj nový splátkový kalendár, ktorý obsahuje rozpis každej jednotlivej splátky na istinu, úroky. Po
uplynutí Doby odkladu bola žalovaná povinná splácať úver splátkami v termínoch a výškach nasledovne:

- Dátum prvej splátky/splátky úrokov, resp. poistenia po Dobe odkladu/mesačné poistné:
20.04.2021
- Prvá mesačná splátka/splátka úrokov, resp. poistenia po Dobe odkladu/mesačné poistné:
25 eur
- Ďalšie mesačné splátky/splátky úrokov, resp. mesačné poistné: 25 eur
- Dátum poslednej splátky: 20.09.2027

- Lehota splatnosti: 102 mesiacov.

Žalobca má za to, že v danom prípade nie je žalobcov nárok premlčaný a to ani v časti.

Spolu s vyjadrením žalobca predložil Splátkový kalendár a oznámenie adresované žalobcom žalovanej

zo dňa 03.09.2020, ktorým bola žalovaná informovaná o tom, že na základe jej žiadosti o odklad splátok
na úvere číslo XXXXXXXXXX jej bol povolený odklad splátky úveru na 9 kalendárnych mesiacov.
Doba odkladu začala plynúť dňa 20.07.2020 s tým, že počas lehoty povoleného odkladu, (ďalej len
„Doba odkladu“) neplatí žiadne úverové splátky. Odkladom splátky sa predĺžila lehota splatnosti úveru
o 22 mesiacov. Predĺženie lehoty splatnosti úveru v súvislosti s odkladom splátok malo vplyv na celkové

náklady spojené s úverom. Lehota splatnosti sa posunula o odložený počet mesiacov plus o ďalšie
splátky pre vyplatenie istiny. Celková výška úrokov, ktorá bola odložená v rámci Doby odkladu, ktorú je
povinná uhradiť, je vo výške: 131,85 eur. Prvá splátka po ukončení povoleného odkladu splátok bola
splatná až po splatení naakumulovaných úrokov počas povoleného odkladu splátok. V prípade, ak si v
úverovejzmluvedohodlapoistenieschopnostisplácaťúver(ďalejlen„poistenieúveru“),výškupoistného

nebude splácať počas Doby odkladu, avšak výška poistného vyplývajúca z uvedeného poistenia bude
zahrnutá v prvej splátke po uplynutí Doby odkladu. Celková výška poistného zahrnutá v prvej splátke je
0 eur. Po uplynutí Doby odkladu je povinná splácať úver splátkami v termínoch a výškach nasledovne:
Dátum prvej splátky/splátky úrokov, resp. poistenia po Dobe odkladu/mesačné poistné: 20.04.2021
Prvá mesačná splátka/splátka úrokov, resp. poistenia po Dobe odkladu/mesačné poistné: 25 eur Ďalšie

mesačné splátky/splátky úrokov, resp. mesačné poistné: 25 eur, dátum poslednej splátky: 20.09.2027,
lehota splatnosti: 102 mesiacov.

6. K vyššie uvedenému žalovaná uviedla, že samotné povolenie odkladu splátok zo strany žalobcu
nepovažuje za skutočnosť, na základe ktorej by mala spočívať premlčacia doba. V uvedenom prípade

premlčacia doba začala plynúť od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so splnením splátky, predĺženej o lehotu 15 dní.

Žalovaná poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky í zo dňa 29. novembra 2022
vydaného pod sp. zn. 7Cdo 268/2020 , v zmysle ktorého “Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka

plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre
nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských
vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý
dlh za podmienky, že v lehote uvedených troch mesiacov od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota

na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§
101 Občianskeho zákonníka.
Aj z tohto rozhodnutia bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že beh premlčacej doby začína plynúť prvý
deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa
stal splatným celý dlh. Musí ísť teda o splátku určitú a presne konkretizovanú.” (Uznesenie KS Prešov

sp. Zn. 7CoCsp/1/2024 zo dňa 26.09.2024)7. Na pojednávaní zástupca žalovanej trval na námietke premlčania a na tom, že nedošlo k platnému
spoplatneniu celej pohľadávky. Poukázal na ich doterajšie vyjadrenia vo veci a žiadal žalobu zamietnuť
v celom rozsahu a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie prednesom zástupcu žalovanej, vyjadreniami žalobcu
a žalovanej, oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu v danej veci a zistil tento skutkový stav:

9. Medzi žalobcom a žalovanou bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená Zmluva o pôžičke č. XXXXXXXX,

na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 1244 eur na kúpu spotrebného tovaru.
Kúpna cena tovaru bola 1388 eur. Žalovaná pri podpise zmluvy uhradila akontáciu vo výške 144 eur a na
zvyšok kúpnej ceny žalobca poskytol žalovanej pôžičku. Akontácia bola časťou kúpnej ceny tovaru,
ktorú žalovaná zaplatila pred dodaním tovaru. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku
v pravidelných 80 mesačných splátkach v sume 25 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške
2000 eur (pozn. uvedené bez akontácie). Ďalej boli v zmluve uvedené tieto podmienky: akontácia: 144

eur, RPMN: 16,77%, fixná ročná úroková sadzba: 16,77 %, mesačná splátka 25 eur, celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom: 756 eur, doba trvania zmluvy: 80 mesiacov alebo do
splatenia všetkých záväzkov klienta podľa zmluvy. Žalovaná uhradila z vyššie uvedenej zmluvy sumu
(bez akontácie) 500 Eur.

10. Listom zo dňa 03.09.2020 bola žalovaná informovaná o tom, že na základe jej žiadosti o
odklad splátok na úvere číslo XXXXXXXXXX, jej bol povolený odklad splátky úveru na 9 kalendárnych
mesiacov.Dobaodkladuzačalaplynúťod 20.07.2020stým,žepočaslehotypovolenéhoodkladuneplatí
žiadne úverové splátky. Odkladom splátky sa predlžuje lehota splatnosti úveru, predĺženie bolo o 22
mesiacov.

11. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať jednotlivé povinné splátky riadne a
včas v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom zo dňa 24.11.2021 – Predžalobná
upomienka vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanej dodatočnú lehotu na
plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovanú upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej

omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej
lehote dlžné splátky neuhradila.

12. Žalobca dňa 28.01.2022 úver zosplatnil, o čom bol žalovaná informovaná listom z dňa 30.01.2022 -
„Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom

uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne
pred zosplatnením. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa žalovaná
dostala do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle §53 ods.9 OZ
oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza
automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej

dĺžky omeškania dlžníka. Žalovaná dlžné splátky neuhradila.

13. Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť sumu 1878,12 eur, ktorú tvorí: súčet
predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení, pričom výsledná
suma zahŕňa aj akontáciu: 1878, 12 eur ( 25x25 eur + 1109,12 eur – suma po zosplatnení + 144 eur).

Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaná uhradila sumu 644 eur ( 16x 25 eur + 100 eur + 144 eur
akontácia). Žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie sumy 1234,12 eur ( istina 1734,12 eur - 500
eur úhrady) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 05.02.2022 do zaplatenia a náhradu
trov konania.

14. Zo štatistiky NBS o priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých v eurách rezidentom
eurozóny (stav a nové obchody) za rok 2019 vyplýva, že v období uzavretia predmetnej zmluvy, teda
v 03/2019 bola úroková miera vo výške 7,69 % ročne pre nové obchody nad 5 rokov.

15. Podľa bodu 10.2. zmluvy spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania
splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite
splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebočiastočnéhoplneniajednejsplátkypočasobdobiadlhšiehoakotrimesiaceatopodmienokustanovených
v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o SÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 8 Zákona o SÚ, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov.

Podľa § 7 ods. 1, 2 Zákona SÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok

ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 7 ods. 3 Zákona o SÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely poskytovania spotrebiteľských úverov poskytovať údaje
o spotrebiteľských úveroch aspoň do jedného elektronického registra údajov o spotrebiteľských úveroch

(ďalej len "register"); to neplatí pre údaje o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré nie sú
spotrebiteľskými úvermi, ktoré poskytuje veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky.

Podľa § 7 ods. 16 Zákona o SÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

Podľa § 7 ods. 17 Zákona o SÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a
5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa

rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa § 11 ods. 2 Zákona o SÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je

oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom

médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne
označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.Podľa § 9 ods. 2 Zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a)druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23

Podľa § 11 ods.1 Zákona o SÚ, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d/, e/, g/ až i/, l/ a p/,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d/, e/, g/, a § 10 ods. 1 písm.
b/ a c/ alebod) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov

na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,

f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona o SÚ, zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom

úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho
tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.

17. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo

na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

18. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a

spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvouinému. Spostúpenoupohľadávkouprechádzaajjejpríslušenstvoavšetkyprávasňouspojené.

Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 OZ, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 875v OZ, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy,
začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Podľa § 100 ods. 1,2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

( § 101až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to

pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

20. Posudzovaný právny vzťah strán sporu je vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne
Zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške
1244 eur na kúpu spotrebného tovaru. Žalobca - právnická osoba - podnikateľ bol od uzavretia zmluvy
v postavení dodávateľa a žalovaná - fyzická osoba - nepodnikateľ bol v postavení spotrebiteľa. Uvedený

právny vzťah je režime spotrebiteľského práva, súd ho preto posudzoval podľa noriem spotrebiteľského
práva, a to podľa osobitných právnych predpisov - zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, zákona o ochrane spotrebiteľa a všeobecného právneho predpisu -
Občianskeho zákonníka, účinných v rozhodnom období. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci,

za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára

zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
má vedomosti a skúsenosti, a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvnéhovzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Sám žalobca postavenie žalovanej ako spotrebiteľa v
tomto konaní nespochybňoval.

21. Žalobca si v tomto konaní uplatnil sumu 1234,12 eur ( istina 1734,12 eur - 500 eur úhrady) spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 05.02.2022 do zaplatenia a náhradu trov konania.

22. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovanej bola na základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX poskytnutá pôžička vo výške 1244 eur na kúpu spotrebného tovaru. Kúpna

cena tovaru bola 1388 eur. Žalovaná pri podpise zmluvy uhradila akontáciu vo výške 144 eur a na
zvyšok kúpnej ceny žalobca poskytol žalovanej pôžičku. Akontácia bola časťou kúpnej ceny tovaru,
ktorú žalovaná zaplatila pred dodaním tovaru. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v
pravidelných80mesačnýchsplátkachvsume25eur,atoaždocelkovejsumypôžičkyvovýške2000eur
(pozn.uvedenébezakontácie).VZmluvesi žalobca ažalovanádohodliúrokďalšiepodmienky: RPMN:
16,77%, fixná ročná úroková sadzba: 16,77 %, mesačná splátka 25 eur, celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom: 756 eur, doba trvania zmluvy: 80 mesiacov alebo do splatenia
všetkých záväzkov klienta podľa zmluvy, celková čiastka, ktorú musí dlžník v súvislosti s úverom zaplatiť
vo výške 2144 eur.

23. V Zmluve si žalobca a žalovaná dohodli úrok vo výške 16,77 % ročne. Súd je však toho názoru,

že tento dohodnutý úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne
spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku - poctivosť, nezneužívanie výkonu práv,
nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov.
Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných

vzťahov medzi ľuďmi (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 137/2003). Podľa údajov Národnej
banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri nových spotrebiteľských úveroch
poskytovaných domácnostiam pri úveroch nad 5 rokov v mesiaci marec 2019 na úrovni 7,69 % ročne.
Dohodnutá výška úrokov 16,77% ročne uvedená v predmetnej zmluve podstatne, viac ako dvojnásobne
prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných

domácnostiam v mesiaci 3/2019. Dohodnutá výška úrokov musí byť stále súladná s požiadavkou
dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu
o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie, teda
nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ v takejto situácii poskytoval
dlžníkovi neprimerané úroky.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 zo dňa
05.11.2014, ktorý uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu
pri porovnateľnom úvere o viac ako 100% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov
o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností
a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac

ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto
súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno
ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o
výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v
celomrozsahu.Tátookolnosťtotižspôsobujeznačnúnerovnováhuvpostaveníúčastníkovvneprospech

spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť
dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“
V prejednávanej veci vzhľadom na vyššie uvedené, dospel súd k záveru, že dohodnutá úroková sadzba
vo výške 16,77% ročne je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto časti je Zmluva v zmysle § 41 OZ
neplatná. Na základe vyššie uvedeného môže žalobca od žalovanej požadovať iba sumu poskytnutých

finančných prostriedkov a predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný.

24. Ďalej sa súd zaoberal skúmaním bonity žalovanej žalobcom pred poskytnutím úveru v súlade
s ust. § 7 ako aj § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. podľa ktorých je veriteľ pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,

tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,
predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom
kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovizostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho
stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty,

že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ
nedostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo neochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že
cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje
záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie
dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so

žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti
spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj
preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný

poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom

rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na
bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama

o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

V danom prípade má súd za to, že žalobca dostatočným spôsobom skúmal bonitu žalovanej
a neobmedzil sa iba na údaje poskytnuté žalovanou v žiadosti o úver, ale vykonal aj vlastné šetrenie
prostredníctvom jemu dostupných registrov. U žalovanej akceptoval ako hlavný príjem sumu vo výške

519 eur ( vdovský dôchodok + peňažný príspevok na opatrovanie). Žalovanou boli uvedené mesačné
splátky existujúcich úverov vo výške 60 eur. Pre zistenie skutočných výdavkov bol vykonaný dopyt
do registra SRBI, kde boli uvedené výdavky v sume 60 eur. Životné minimum bolo vo výške 205,07
eur, Životné minimum pre všetky nezaopatrené deti bolo vo výške 0 eur, finančná rezerva 263,93 eur.
Žalobca vyhodnotil, že žalovaná má voľné finančné prostriedky vo výške 238,93 eur ako rozdiel medzi

príjmami a výdavkami a teda dohodnutú splátku vo výške 25 eur bude môcť splácať s tým, že jej aj
naďalej ostatnú ďalšie voľné finančné prostriedky na úhradu iných nečakaných výdavkov.

25. Žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť poskytnutého úveru po splnení zákonných podmienok -
uplynutí troch mesiacov od omeškania zaplatenia splátky (splátky splatné dňa 20.08.2021, 20.09.2021,

20.10.2021) a súčasnom upozornení žalovanej na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti (upomienka
zo dňa 24.11.2021, doručená žalovanej dňa 29.11.2021). Súd má za to, že došlo k účinnému
zosplatneniu úveru, nakoľko zákon nevyžaduje uvedenie konkrétnej splátky, ktorá zosplatnenie vyvolala.
Obdobný názor je vyjadrený aj v rozhodnutí NS SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, ako aj
v rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 26CoCsp/6/2024 zo dňa 28.03.2024; sp. zn. 25CoCsp/2/2023 zo

dňa 31.10.2023; sp. zn. 26CoCsp/1/2023 zo dňa 11.01.2024.

26. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je sčasti dôvodná. V zmysle
vyššie uvedených skutočností súd uzavrel, že je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a
bez poplatkov podľa § 11 ods. 2 druhá a tretia veta ZoSÚ, ako aj z dôvodu, že dohodnutá úroková sadzba

vo výške 16,77 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto časti je zmluva v zmysle § 41
OZ neplatná. Žalobca preto môže od žalovanej požadovať iba sumu skutočne poskytnutých finančných
prostriedkov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná čerpala úver celkovo vo výške 1244
eur a poukázala úhrady - splátky úveru celkovo vo výške 500 Eur, súd preto priznal žalobcovi rozdiel
medzi poskytnutým úverom a skutočne zaplatenou čiastkou zo strany žalovanej, teda priznal sumu 744

eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

27. Žalovaná do rozhodnutia súdu neuhradila žalobcovi ani časť tejto pohľadávky, čím sa dostala do
omeškania. Žalobca požadoval úrok z omeškania od 05.02.2022, preto súd žalobcovi priznal úrok zomeškania vo výške 5% ročne z priznanej sumy 744 eur odo dňa 05.02.2022 do zaplatenia tak, ako
je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

28. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
sporovej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej
a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela
zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

Povinnosť nahradiť trovy v civilnom sporovom konaní sa spravuje predovšetkým ustanovením § 255
CSP, teda zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada
nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov sa pomerne rozdelí. Ak je
úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí

teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný
má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy). Aj tieto výnimky sa
musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr.

takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa ust. § 257 CSP (rozhodnutie II. ÚS 31/2004
Ústavného súdu Slovenskej republiky). V prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, potom
za použitia § 257 CSP náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Ustanovenie § 257 CSP je zákonné
ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti

za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna
aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim
tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu
k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. K dôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej

situácii. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, a prihliadnuť
i na postoj účastníkov v konaní. Súd zdôrazňuje, že aplikácia ust. § 257 CSP je prípustná len vo
výnimočných prípadoch a „neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi
stranami“ (nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07).

V danom prípade súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by svojou intenzitou odôvodňovali aplikáciu
predmetného ustanovenia § 257 CSP, a zároveň takéto skutočnosti netvrdila ani jedna zo strán sporu.
Poukazujúc na uvedené súd následne o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru
úspechu v spore.

Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 60,28 %, žalovaná v rozsahu 39,72%, preto súd o trovách
konania rozhodol v súlade § 255 CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej
v rozsahu 20,56 % s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením súdneho úradníka.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 CSP je proti tomuto rozsudku prípustné podať odvolanie.Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje – teda prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd

v Prešove. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 362 ods. 2 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Aknebudepovinnosťuloženátýmtorozsudkomdobrovoľnesplnenávstanovenejlehoteponadobudnutí
jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z. „Exekučný poriadok“ v znení neskorších predpisov.