Rozsudok – Darovacia zmluva ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 24C/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120200751
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3120200751.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

24C/3/2020

- 21 -
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobkyne:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, D., právne zastúpená: JUDr. Ján Legerský, advokát,
so sídlom Námestie sv. Anny 25, Trenčín, proti žalovanej : E. F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom: I. J.
XXXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko – JUDr. Silvia Bartková, so sídlom

Piaristická 6667, Trenčín, o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

24C/3/2020

- 21 -

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

24C/3/2020

- 23 -
1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.01.2020 v znení zmeny žaloby pripustenej uznesením zo dňa
18.06.2024 sa žalobkyňa domáhala určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných u
Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor pre okres D., obec I. J. a katastrálne územie I. J. na liste

vlastníctva č. XXXX ako parcely registra “C“ evidované na katastrálnej mape - parc. č. XXXX – zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X – orná pôda vo výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/
X – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX E., B. K. XXXX/X – ostatná plocha vo výmere XX m2
a parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a ako stavby - rodinný dom súp.
č. XXX na parc. č. XXXX (ďalej aj ako „sporné nehnuteľnosti“).

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že dňa 28.07.2016 ako darkyňa so žalovanou ako obdarovanou

uzatvorili darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, kde predmetom daru boli sporné
nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo previedla žalobkyňa na žalovanú -parcely č. XXXX, XXXX/X a dom
súp.č. XXX, ktoré sú v stave po rozdelení predmetom tohto sporu. Časťou zmluvy bola aj zmluva o
zriadení vecného bremena, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a jej manželom L. E. B. v právnompostavení oprávnených a žalovanou v právnom postavení povinnej z vecného bremena. Predmetom
tejto zmluvy bolo zriadenie vecného bremena vo vzťahu k stavbe - dom súpisné číslo XXX postavenej
na parcele č. XXXX. Vecné bremeno spočívalo v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti

v prospech oprávnených. Žalobkyňa a jej manžel využívajú dom so sup. č. XXX ako rekreačný objekt.
Uvedený dom si zrekonštruovali za použitia vlastných finančných prostriedkov a hradia všetky náklady
spojené s nehnuteľnosťou. K domu pôvodne patrili aj záhrady, ktoré pred darovaním žalobkyňa a jej
manžel využívali, vzhľadom k tomu, že sa v nich nachádzala záhrada, v ktorej pestovali rôzne plodiny.
Pôvodným zámerom žalobkyne a jej manžela bolo svojim dcéram darovať nehnuteľnosti s tým, že

by ich naďalej mohli využívať tak, ako tomu bolo pred darovaním, avšak pri vyhotovovaní zmluvy o
zriadení vecného bremena došlo k chybe, keď bolo nedostatočne určené oprávnenie užívať darované
nehnuteľnosti vyplývajúce z vecného bremena, resp. toto oprávnenie sa vzťahovalo len na dom so súp.
č. XXX. Žalobkyňa si spočiatku uvedenú chybu nevšimla, a keď si ju aj neskôr všimla, neriešila ju,
nakoľko žalovanej dôverovala a nemala obavu o to, že by žalobkyňu a jej manžela žalovaná nenechala
užívať záhradu, ktorú jej darovali. Spočiatku žalovaná nemala problém s tým, že žalobkyňa a jej manžel

záhradu užívajú. Všetko sa zmenilo, keď sa začalo s prípravou darovaných pozemkov na výstavbu
domu žalovanej. Žalobkyňa a jej manžel už naďalej nemohli užívať darované nehnuteľnosti, pretože
im v tom začal brániť manžel žalovanej M. G.. Tento s cieľom znepríjemniť a znemožniť užívanie
nehnuteľností sa začal voči žalobkyni a jej manželovi správať agresívne a začal voči nim uplatňovať
praktiky spočívajúce v psychickom nátlaku. Uvedené sa prejavuje najmä v slovných útokoch a vo

vytváraní rôznych konfliktných situácií. Výnimočné nie sú vulgárne prejavy zo strany manžela žalovanej
na adresu žalobkyne a jej manžela, rôzne posmeškárske prejavy ako napodobňovanie zvukov zo
zvieracej ríše, keď ide okolo žalobkyňa, prípadne odhaľovanie pozadia M. G. žalobkyni. Žalovaná o
uvedenom konaní svojho manžela má vedomosť, avšak svojich rodičov sa nezastáva a jeho konanie
schvaľuje. Žalovaná sa sama správa voči svojím rodičom útočne. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa

žalobkyňa rozhodla, že listom zo dňa 10.07.2019 vyzve žalovanú na vrátenie daru, čo žalovaná v reakcii
na tento list odmietla. V období po doručení listu začala správať žalovaná k svojim rodičom s väčším
opovrhovaním, pričom svojim maloletým deťom niekedy v tomto období zakázala styk s ich starými
rodičmi. Všetko vyústilo do toho, že žalovaná podala na žalobkyňu a jej manžela trestné oznámenie
z dôvodu, že žalobkyňa a jej manžel sa jej mali vyhrážať. Trestné oznámenie bolo odmietnuté. Od

podania tohto trestného oznámenia žalovanou sa začali na hrobe otca žalobkyne objavovať anonymné
listy adresované žalobkyni a jej manželovi. Je veľmi pravdepodobné, že anonymne adresované listy
vytvárala sama žalovaná, prípadne so svojím manželom, prípadne sám M. G., a to minimálne jeden list
rukoupísaný,keďže obsahlistuodkazujenato,žebolinapolícii,tedanaskutočnosť,žežalovanápodala
trestné oznámenie na žalobkyňu. Z listov je zrejmé, že ide o pokus navodiť pocit, že tieto listy písali

rôzne osoby s cieľom zakryť skutočnú identitu autora a podľa názoru žalobkyne ide zároveň o úmysel,
resp. o pokus vytvorenia psychického nátlaku na nich, skrz nepriamej hrozby poškodenia dobrého mena,
resp. ide o to, presvedčiť žalobkyňu a jej manžela, že oni sú tí zlí a oni sú tí, ktorí konajú v rozpore s
dobrými mravmi, a to prostredníctvom vykonštruovaných názorov rôznych iných spoluobčanov v obci,
ktorí akože zanechali svoj odkaz pre žalobkyňu a jej manžela na hrobe otca žalobkyne. Žalobkyňa mala

za to, že uvedené konanie žalovanej je nutné vnímať ako hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré sa
objektívne prejavilo tým, že žalovaná podala na darkyňu trestné oznámenie a žalovaná s jej manželom
zároveň s najväčšou pravdepodobnosťou zanechávali odkazy pre žalobkyňu a jej manžela na hrobe
otca žalobkyne aj s vedomím, že sa ich takéto zneuctenie hlboko dotkne.

3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, odmietala tvrdenia o správaní žalovanej a jej manžela uvedenom
v žalobe a nebola si vedomá toho, že by sa niekedy dopustila voči rodičom konania v rozpore s dobrými
mravmi. Rodičov má rada a napriek všetkému, čo jej robia, na nich nezanevrela ani nimi neopovrhuje.
Žalovaná osobne nezakázala svojim deťom, aby sa stretávali so starými rodičmi. Deti však dokážu
vnímať správanie sa žalobkyne a jej manžela k žalovanej a jej manželovi aj k deťom, pričom tieto boli

viackrát svedkami nevhodného a neprimeraného správania sa žalobkyne a jej manžela k manželovi
žalovanej, na ktorého sú alergickí a voči nemu vyslovene nepriateľsky naladení. Tieto svoje pocity a
postoje potom prezentujú aj voči žalovanej a deťom, z čoho je žalovaná nešťastná a nevie, ako sa voči
tomu má brániť. Žalovanej žalobkyňa od počiatku vyčíta, že si napriek ich nevôli vzala za manžela M.
G., ktorého označujú rodičia žalovanej ako „N. J.“ a „G.“ a u ktorého sa nevedia zmieriť s tým, že je od

žalovanejpodstatnestaršíamátridetizpredošléhomanželstva.Žalobkyňamanželažalovanejobviňuje,
že tým, že si ju zobral za ženu, prišiel k majetku, ktorý ona dostala do daru, neustále mu nadáva a píše
SMS , že je „O.“, „P.“, „A.“, „B.“ a pod. Pritom žalovaná nemá vedomosť a ani nikdy nebola svedkom
toho, že by jej manžel dal žalobkyni dôvod na takéto správanie sa voči nemu. Žalovaná doplnila, žedarovaný rodinný dom š. XXX prenechala do užívania rodičom a ona s manželom si na darovaných
pozemkochpostavilirodinnýdom,kdebývajú,pričomžalobkyňaimbývanievňomznepríjemňuje.Najprv
sa žalobkyňa snažila narušiť rodinné vzťahy tak, aby sa rozviedli, neskôr keď zistila, že toto sa neudeje,

tak povedala, že ich zničí a privedie na mizinu. Už počas stavby rodinného domu žalobkyňa chodila
na stavbu provokovať a bezdôvodne slovne napádala robotníkov, fotila si ich, ako aj materiál, fotila si
autá, veci ktoré manžel žalovanej vykladal a obviňovala ho, že materiál ukradol, že používa firemné autá
na súkromné účely a že sa žalobkyňa postará o to, aby prišiel o zamestnanie. Následne žalobkyňa sa
aj žalovanej vyhrážala, že ju zničí, že jej podpáli dom, že príde o robotu a bude na mizine. Spočiatku

žalovaná tieto útoky žalobkyne prehliadala, avšak keď sa dozvedela, že žalobkyňa chodí po dedine a
u spoluobčanov, u starostu a tiež v práci u kolegýň ju nepravdivo a krivo obviňuje a očierňuje, začala
to už riešiť. So žalobkyňou sa však žalovaná nedokázala o tom porozprávať, pretože táto bola voči nej
agresívna a opätovne len nadávala na jej manžela, čo už žalovaná nedokázala počúvať. Dôvodom na
podanie oznámenia žalovanej na prokuratúru tak bolo jej zúfalstvo zo správania žalobkyne. Žalobkyňa
pravidelne, keď sa nachádza na sporných nehnuteľnostiach, na žalovanú a jej manžela vykrikuje, uráža

ichavulgárnenadáva.Odlistovnájdenýchnahrobesažalovanádištancovalaapopierala,žebyniekedy
takéto listy písala, alebo na hrob otca žalobkyne kládla. Tiež uviedla, že hoci nemá vedomosť ani o tom,
žebysajejmanželvočižalobkynisprávalnevhodne,okremtohosprávanieinejosobyakodarcunemôže
byť dôvodom na vrátenie daru.

4. V ďalšom konaní žalobkyňa doplnila, že nie je pravdou, že by sa žalovanej alebo jej manželovi
vyhrážala, keďže spolu takmer nekomunikujú. Na sporné nehnuteľnosti žalobkyňa chodí občasne,
manžel žalobkyne sa pre správanie manžela žalovanej na nehnuteľnosti sám chodiť bojí. Žalobkyňa
odmietla, že by na žalovanú a jej manžela útočila, či im znepríjemňovala život a taktiež poprela, že
by žalobkyňa žalovanú ohovárala. Poukazoval na to, že sa jej žalovaná s manželom vysmievajú, že je

„Q.“ a že jej „H. G.“, pretože v roku 1983 absolvovala operáciu hlavy. Napätie a stresy, ktoré žalovaná
vyvoláva, žalobkyni škodia a aj v tom videla hrubé porušenie dobrých mravov

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov, oboznámením listín nachádzajúcich sa
v súdnom spise, vrátane oboznámenia listín z pripojených vyšetrovacích a priestupkových spisov

a prehratím zvukového záznamu predloženého žalovanou. Na základe vykonaného dokazovania zistil
súd nasledovný skutkový stav:

6. Nebolo sporné, že žalobkyňa je matkou žalovanej. Darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného
bremena zo dňa 28.07.2016 žalobkyňa ako darkyňa darovala žalovanej ako obdarovanej nehnuteľnosti

v k.ú. I. J. evidované na LV č. XXX, a to pozemky parc.č. XXXX, XXXX/X a rodinný dom súp.č.
XXX na parcele č. XXXX. Nebolo sporné medzi stranami, že tieto darované nehnuteľnosti -pozemky
po ich rozdelení predstavujú tie sporné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu po pripustení
zmeny žaloby. Okrem toho bolo uvedenou zmluvou v prospech žalobkyne a jej manžela L. E. B. ako
oprávnených zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania domu súp.č.

XXX, ktorý bol darovaný žalovanej a žalovaná sa zaviazala ako povinná z vecného bremena toto ich
právo strpieť.

7. Výzvou zo dňa 10.07.2019 žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie daru – sporných nehnuteľností,
ktoré jej boli darované zmluvou zo dňa 28.07.2016 z dôvodu, že žalovaná a jej manžel sa k žalobkyni

a jej manželovi dlhodobo správajú hrubým a urážlivým spôsobom. Agresívne konanie spočíva
najmä v častom používaní vulgárnych prejavov na adresu žalobkyne a jej manžela, v psychickom
týraní spočívajúcom v neustálych provokáciách slovných a fyzických, v nedodržiavaní dohody medzi
žalobkyňou a žalovanou ohľadom využívania záhrady, ktorú majú žalobkyňa a jej manžel na darovanom
pozemku a tiež vo fyzickom útoku manžela žalovanej na manžela žalobkyne, po ktorom musel vyhľadať

lekárske ošetrenie. Žalovanej bolo vyčítané, že proti správaniu svojho manželia nezasiahla, toto
schvaľuje, prípadne sa ho aj sama účastní. Výzva bola žalovanej doručená dňa 05.08.2019 a táto na ňu
reagovala listom zo dňa 12.09.2019 tak, že dar odmietla vrátiť, majúc za to, že sa nedopustila takého
konania, ktoré by napĺňalo podmienky pre vrátenie daru a odmietla tvrdenia žalobkyne uvedené vo výzve
na vrátenie daru.

8. Predložené boli 4 listy – 2 písané rukou a 2 písané na počítači, nedatované a nepodpísané, ktoré
sú podľa jeho obsahu adresované žalobkyni, jej manželovi, resp. obom z nich, keďže adresáti sú
označovaní ako „A.“ R. „E.“.9. Predložené boli tiež lekárske správy žalobkyne, ktoré dokumentujú, že žalobkyňa v roku XXXX
absolvovala operáciu mozgu, čo nebolo sporné. Z lekárskej správy vyplýva, že je sledovaná

kardiologickou ambulanciou s tým, že v správe zo dňa 25.01.2022 sa uvádza, že v poslednom období
aj vplyvom stresových situácií sú hodnoty krvného tlaku významne rozkolísané s poruchami srdcového
rytmu a komplikáciu cievnej mozgovej príhody, čo je možné tiež pripísať na vrub stresovým situáciám.

10. Z prehratého zvukového záznamu označeného ako hlasová nahrávka č. 1 je zrejmé, že manželka

žalobcu, keďže nebolo sporné, že na nahrávke zachytený hlasový prejav je prejav žalobkyne, používa
vulgarizmy na adresu manžela žalovanej.

11. Zo správy z polygrafického vyšetrenia zo dňa 22.01.2024 vyplýva, že manžel žalobkyne na otázky:

1) Keď Vás M. G. dňa 17.06.2019 a 12.09.2020 fyzicky napadol vo Vašom dome a garáži, mali ste potom
podliatiny na pravom ramene? 2) Počuli ste dňa 17.09.2020 v dome v I. J. ako Váš zať na vás kričí: „Ja
ťa obesím, nemal som ťa len otrepať o múr“? 3) Počuli ste dňa 12.09.2020 svoju dcéru F. ako na Vás
kričí: „Zdochni ako prašivý pes pod plotom“? 4) Počuli ste ako 01.09.2023 Váš zať M. G. kričí na Vašu
manželku: „Ty B. L., S. T. B. N. potrestal, vykrútilo ti papuľu.“? 5) Počuli ste ako Vám a Vašej manželke p.

G. nadáva: „D. J. U., J. H., D. B. L., V. W. G. R. X., N. T. J..“? Odpovedal odpoveďou ÁNO. Po celkovom
vyhodnotení bol výsledok NDI – nebola zistená lož.

12. Zo správy z polygrafického vyšetrenia zo dňa 29.05.2025 vyplýva, že manžel žalobkyne na otázku
1) Spolu s manželkou ste v auguste 2019 na hrob jej rodičov položili hanobiaci list?, odpovedal NIE,

na otázku 2) Kričali ste niekedy spolu s manželkou z svojho dvora na A. G., jej dcéru C. a žalovanú na
susednom dvore, že sú „U.“?, odpovedal NIE, na otázku 3) Počuli ste 1.9.2023 ako zať M. G. kričí Vaše
manželke: „P. J. U. I. L. a o deda (tzn. mňa) sa musí starať moje žena“?, odpovedal ÁNO, na otázku 4)
Počuli ste v roku 2020 a ďalších, ako váš zať M. G. aj s manželkou kričia na Vašu manželku : „Q. D., Q.
D. V. H., J. N., C. J. D. H. V. H. R. V. D. O. A. H.?“, odpovedal ÁNO, na otázku 5) Počuli ste 21.09.2024

ako sa Vám M. Y. vyhráža zabitím tým, že na Vás kričal: „A. T. R. B. R. V. D. U.?“, odpovedal ÁNO. Po
celkovom vyhodnotení bol výsledok NDI – nebola zistená lož.

13. Žalobkyňa predložila ďalej zoznam stavebného materiálu a iných vecí ňou spísaný, ktorým mienila
preukázať, že manžel žalovanej od roku 2012 doposiaľ ukradol materiál, ktorý patril jej. A tiež predložila

list, ktorý podľa tvrdení žalobkyne mala písať žalovaná, resp. jej manžel, nedatovaný, nepodpísaný
s textom „B. J. A., A.“, ku ktorému žalobkyňa uviedla, že ho našla vo februári 2024 s tým, že upodozrieva
žalovanú a jej manžela, že psa usmrtili.

14. Predložené bolo vyjadrenie E. E. – sestry žalobkyne zo dňa 07.03.2022, v ktorom vyhlásila, že

žalobkyňa celý život pracovala, aby mohla finančne prispieť žalovanej a jej rodine. Okrem finančnej
pomoci jej darovala aj nehnuteľný majetok. Veľmi ťažko znáša, že žalovaná s jej rodinou sa k nej a jej
manželovi nesprávajú slušne, že ich neustále dráždia a provokujú urážkami. Miesto vďaky musia teraz
prežívaťpeklo.Pokaždýchurážkachjejžalobkyňavždytelefonujeaonacíti,žejenakoncisvojichsíl.Po
týchto incidentoch musela žalobkyňa navštíviť aj lekára, ktorý skonštatoval, že jej stav sa zhoršuje. Bola

svedkom toho, ako sa o vnuka od narodenia starali a aj ho vychovali, okrem darovanej nehnuteľnosti
žalovanú aj vnuka finančne podporovali, poskytli im ubytovanie aj stravovanie v spoločnej domácnosti.
Podľa jej uváženia sa žalovaná s rodinou správajú k rodičom hrubo a tým porušujú mravy a dopúšťajú
sa hrubých urážok.

15. Z vyšetrovacieho spisu ČVS: G./O. vyplýva, že žalovaná podala na Okresnú prokuratúru dňa
15.08.2019 podanie, podľa ktorého jej rodičia ju a jej manžela neustále ohovárajú, osočujú, intrigujú
a urážajú, čím poškodzujú ich dobré meno v obci v očiach verejnosti. Osočovali ich na Obecnom
úrade a chystali sa aj do jej i manželovho zamestnania. Podanie bolo uznesením zo dňa 09.09.2019
odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo,

že uvedené informácie v podaní neobsahujú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali kvalifikovať skutok ako
konkrétny trestný čin a do úvahy pripadá riešenie sporu v občiansko-právnom konaní.
16. Z vyšetrovacieho spis ČVS: G./XXXX-X vyplýva, že dňa 18.06.2021 podal R. H. oznámenie
o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa. Šetrením bolozistené, že žalobkyňa sa nedopustila priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, R. H. sa dopustil
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že žalobkyni povedal „P. I. B. R. I. N..“ Správa
o výsledku objasňovania priestupku bola ako podnet na prejednanie odoslaná Okresnému úradu

Trenčín, odboru všeobecnej vnútornej správy.

17. Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORPZ–TN-OPP4-135/2020-P vyplýva, že dňa 14.09.2020 podala
žalobkyňa oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť
žalovaná a jej manžel. Šetrením bolo zistené, že žalovaná doznala, že mala slovný konflikt so svojimi

rodičmi. Jej manžel odmietol tvrdenia, že by svojich svokrovcov verbálne napadol. Správa o výsledku
objasňovania priestupku bola ako podnet na prejednanie odoslaná Okresnému úradu D., odboru
všeobecnej vnútornej správy.

18. Z vyšetrovacieho spisu ČVS: G.–D./XXXX-X vyplýva, že dňa 14.09.2020 podala R. K. oznámenie
o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť žalovaná voči nej tým, že

na ňu vulgárne slovne zaútočila a manžel žalovanej, ktorý mal manžela žalobkyne fyzicky napadnúť
tak, že ho mal rukami odstrčiť a ten spadol na zem. Šetrením bolo zistené, že žalovaná sa dopustila
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že R. K., žalobkyňu a jej manžela vulgárne slovne
napadla, manžel žalovanej sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že manžela
žalobkyne oboma rukami odstrčil a ten spadol na zem, žalobkyňa a jej manžel sa tiež dopustili priestupku

proti občianskemu spolunažívaniu tým, že slovne napadli manžela žalovanej, keď mu povedali „D. O.
J. P., B. O. B.“. Správa o výsledku objasňovania priestupku bola ako podnet na prejednanie odoslaná
Okresnému úradu Trenčín, odboru všeobecnej vnútornej správy.

19.ZvyšetrovaciehospisuČVS:G.–D./XXXX-Xvyplýva,žedňa12.09.2020podalažalovanáoznámenie

o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť B. K. tým, že mal vymeniť
zámky na bráne a vstupných dverách na rodinnom dome v I. J. K. XXX, ktorého je žalovaná vlastníčkou.
Šetrením bolo zistené, že B. K. sa doznal ku skutku, pričom tak konal na požiadanie žalobkyne, lebo
zámok bol nefunkčný. Správa o výsledku objasňovania priestupku bola ako podnet na prejednanie
odoslaná Okresnému úradu Trenčín, odboru všeobecnej vnútornej správy.

20. Z rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 07.06.2024 č.
G. – D. – G./XXXXXX-XXX vyplynulo, že priestupkové konanie vedené voči žalovanej pre priestupok,
ktoréhosamaladopustiťtým,žeodjúna2022dodňa07.08.2023malaverbálneútočiťnasvojichrodičov
a zároveň ich mala prostredníctvom monitorovacieho systému umiestneného na rodinnom dome súp.č.

XXXX v I. J. prenasledovať a terorizovať, čím sa mala dopustiť úmyselného narušenia občianskeho
spolunažívania iným hrubým spôsobom na blízkej osobe, bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie
skutku, o ktorom sa koná, nie je priestupkom.

21. Z výpovede svedka E. B. vyplynulo, že vzťahy boli do roku 2012 dobré, manžela žalovanej do rodiny

prijali. V roku 2012 sa manžel žalovanej podujal, že bude prerábať dom, ktorý žalobkyňa zdedila, avšak
ho len rozbúral. Na jeseň 2012 žalobkyni manžel žalovanej predložil darovaciu zmluvu, ktorou požadoval
rozdeliť majetok, ktorý získala v dedičskom konaní, na dve rovnaké časti tak, že zabudli na sestru
žalovanej. Žalobkyňa mu to nepodpísala. Manžel žalovanej sa vtedy správal arogantne, pod hrozbou
polície opustil byt. Potom prerušili komunikáciu, v roku 2013 sa narodila žalovanej dcéra C., ktorá

bola na rozhádanú rodinu tmelom. Následne sa manžel žalobkyne o ňu aj staral, keď žalovaná musela
predčasne nastúpiť do práce a rodina sa stretávala. V roku 2016 žalobkyňa rozdelila nehnuteľnosti
medzidcéry,alerozdelenienedopadlodobre,lebonanaliehaniežalovanejhorozdeliliinak,akopôvodne
plánovali a dcére R. pripadla horšia časť. Manžel žalovanej chcel, aby mu kúsok toho pozemku sestra
žalovanej R. predala na stavbu bazénu a jej pozemok pri stavbe rodinného domu bez dovolenia

využíval. V roku 2018 žalobkyňa s manželom dočasne bývali so žalovanou a jej rodinou v dome súp.č.
XXX, situácia bola napätá. Vznikol konflikt medzi žalobkyňou a manželom žalovanej a ten ich z domu
vyhnal. S manželom žalovanej komunikáciu prerušili so žalovanou a jej deťmi ďalej komunikovali. Dňa
15.06.2019 manžel žalovanej slovne zaútočil na žalobkyňu, že „nech si nemyslí stará bosorka, že bude
sadiť na jeho pozemku“. Dňa 17.06.2019 manžel žalovanej slovne zaútočil na svedka vulgárnymi

nadávkami, že je „J. K.“ a svedok mu povedal, že je ,,N. J.“ a že „I. Z. O.“. Vtedy ho manžel žalovanej
sotil o stenu letnej kuchyne. Po tomto incidente mu svedok ešte povedal, že „baží po majetku“, že
prišiel „ s holým zadkom“ a že „býva za ich peniaze“ a šiel za pani A., ktorej o tomto incidente povedal.
Následne mu prišlo vyrozumenie, že sa má dostaviť na políciu, lebo žalovaná na neho a žalobkyňupodala trestné oznámenie. Opísal, že v roku 2019 dostali zákaz stýkať s vnučkou C., keď na ňu žalovaná
kričala ,,nerozprávaj sa s nimi, sú to pre teba cudzí ľudia“. Manžel žalovanej jej povedal: ,,keď budeš
za nimi chodiť, nechoď domov“. Potom vzťahy s vnučkou celkom ochladli. Ďalej svedok opísal incident

zo septembra 2020, kedy manžel žalovanej, keď sa svedok so žalobkyňou objavili na dvore, strhol si
nohavice a ukázal holý zadok. Vznikol konflikt a dcéra M. G. poslala vnučku povedať žalobkyni, že jej
„šibe“. Opísal, že keď prídu na pozemok, M. G. na nich popiskuje, vykrikuje, robí grimasy, odpľúva si,
vulgárne nadáva a robí zvieracie zvuky. Opísal, že dňa 16.09.2020 žalovaná zavolala políciu ohľadom
výmeny zámku a kľučky na dome súp.č. XXX a uviedol, že vtedy ho M. G. v garáži chytil a sotil, svedok

spadol a M. G. z garáže ušiel. Svedok musel vyhľadať lekárske ošetrenie. Vtedy svedka žalovaná
obvinila, že na ňu vzal kutáč, čo ale nie je pravda, pretože kutáč používa iba na otváranie dverí. Po tom,
čo odišla hliadka, žalovaná svedkovi povedala, aby „A. R. B. B. B. B.“. Tiež opísal, ako dňa 28.08.2019
našiel so žalobkyňou na hrobe jej otca osočujúci list. Následne pristihli vnuka R. ako sa rozpráva s E. G.,
ktorásahopýtala, akábolareakcianatenlistačihonašli.PodľasvedkalistpísalM.G.sdcérouavedela
o tom aj žalovaná aj vnuk R.. Týmto listom podľa svedka žalovaná s manželom vykopali vojnovú sekeru.

Dňa 12.09.2022 manžel žalovanej na svedka slovne zaútočil a povedal mu ,,mal som ťa obesiť a nie
len otrepať o múr“. Žalovaná, ktorá tam tiež bola, po tomto bežala sa schovať. Svedok vtedy aj zavolal
policajnú hliadku, žalovaná sa pred ňou zatajila a jej manžel odišiel na aute preč. Tiež opísal incident
zo dňa 13.05.2023, kedy manžel žalovanej urobil schválnosť žalobkyni buchnutím lopaty o stodolové
dvere a vnuk R. povedal žalobkyni, že „je bláznivá, že jej vyoperovali nádor z hlavy a vedia to všetci aj

v J., R. V. H. R. V. J.“. Tiež opísal incident z leta 2021, kedy vnuk R. opravoval odkvap, žalobkyňa sa ho
pýtala, čo to robí a kto mu to kázal, a ten sa na ňu vulgárne osopil, nech ide „I. B.“. Manžel žalovanej
žalobkyňu nazýva „L. B.“ a žalovaná pred policajtmi ju tiež nazvala rovnako vulgárne. Tiež opísal, že
pri zistení, že na rodinnom dome žalovanej je kamerový systém, zavolali políciu, lebo nevedeli, prečo
sú snímaní a navyše kamerový systém vydával zvuky v angličtine pravidelne. Na ich sťažnosti reagoval

manžel žalovanej zase vulgarizmami, povedal im, že majú „J., X. J. W. G. R. X.“. Opísal tiež konflikty
pre psa žalovanej v roku 2023, ktorý im robil diery v záhrade a túto aj špinil. Aj kvôli psovi volali svedok
so žalobkyňou políciu. Ďalej opísal, že dňa 31.08.2023 sa im zase manžel žalovanej vysmieval a robil
grimasy a povedal, že „za to osočovanie dostanú súdny príkaz na psychiatrické vyšetrenie“. Bola tam aj
žalovaná a jej syn R.. Manžel žalovanej pokračoval a povedal žalobkyni, že jej „šibe“, že jej „škrabká,

lebosajejvŕtalivhlaveapatrínapsychiatriu“.Dňa01.09.2023manželžalovanejpodľavýpovedesvedka
zrazil žalobkyňu na zem až spadla. Tiež opísal, ako žalobkyňu manžel žalovanej obvinil, že sa chodila
„U.“ I. L.. Opísal, že veľa krát posielala žalovaná s jej manželom jeho aj žalobkyňu na psychiatrické
vyšetrenie a žalovaná povedala, že to aj zaplatí. Žalovaná poslala žalobkyňu pred policajtmi dvakrát ,,I.
B.“, tak isto aj inokedy to isté povedala a asi z 10 m žalobkyňa žalovanú vtedy opľula. Tiež na adresu

svedka žalovaná s manželom hovoria, že je „čokel“. Od roku 2019 ich obaja posielajú „I. L.“, I. B.“, „na C.,
naautobusažeajhrobkusidalispraviť“.Svedokopísal,žetrestnéoznámenianažalovanúajejmanžela
dali zo zúfalstva, nevie ale koľko ich bolo. Trestné oznámenia podali aj na svedkyňu A. G. a suseda Y..

22. Z výpovede svedka M. G. vyplynulo, že žalobkyňu považuje za „diabla v ľudskej koži“, ktorá robí

peklo, odkedy ju pozná. V roku 2011, keď žalobkyňa pozemky zdedila, žalovaná povedala, že by tam
mohli postaviť dom, žalobkyňa najskôr súhlasila, ale po porade s druhou dcérou, názor zmenila. Poprel,
že by v roku 2012 pod nátlakom nútil žalobkyňu podpísať zmluvu. V roku 2012 po tom, čo žalovaná
povedala žalobkyni, že je tehotná, ju vyhnali z domu. Od roku 2012 k nim žalobkyňa veľmi nechodila,
svedok jej povedal, nech ani nevstúpi do bytu, ale keď sa narodila dcéra C., tak prišli aj s manželom,

akoby bolo všetko v poriadku. Svedok opísal, že vzťahy medzi nimi v rokoch 2012 až 2016 boli absolútne
na nič, žalobkyňa s manželom špinili na jeho rodičov. Opísal, že dočasne bývali spolu so žalobkyňou
a jej manželom. Svedok žalobkyni vytýkal, že čo to robí manželovi, že sa bojí k nej ísť si aj ľahnúť
a že keď odíde do Rakúska, budú sa musieť o neho postarať a ona mu na to odvetila, nech „ho sotia
do potoka“. Žalobkyňa podľa svedka povedala o žalovanej, že „ju mala utopiť pri krste“. Po tom, čo sa

odsťahovali, už bol pokoj. Žalobkyňa podľa svedka obviňovala aj robotníkov, že čo všetko ukradli, hoci sa
to potom našlo v stodole. Tiež ich obviňovala, už keď mali postavený nový dom, že v starom dome míňajú
elektrinu a chodia sa tam sprchovať. Opísal, že žalobkyňa sa mu vyhráža, že ho vyhodia z roboty, kam
aj vyvoláva. Poprel, že by manžela žalobkyne fyzicky napadol, opísal, ako v garáži manžel žalobkyne
chytil lopatku a na neho zaútočil, čo videla aj dcéra C.. Potvrdil, že žalovaná sa pred policajtmi vyjadrila

vulgárne, ale myslela to na svoju sestru, ktorá si incident natáčala. Uviedol, že svedok má žalobkyňu
v mobile uloženú ako „N.“ asi od roku 2018-2019. Uviedol, že žalobkyňa si ich fotí, natáča, vyhráža sa,
že pošle fotky do jeho roboty a že ho vyhodia. Žalobkyňa s manželom ho kontrolovali, kedy chodí z práce
a ukazovali na hodinky, že či už mu skončila pracovná doba, keď je doma. V októbri 2023 žalobkyňavykrikovala, že podpáli dom radšej, než by ho mala dostať tá „Q.“, čím myslela jeho alebo žalovanú.
Tiež opísal, že žalovaná mu vykrikuje, že „M. G. N. E. R. B. E. O.“. V rokoch 2019-2020 sa veľakrát
stalo, že na neho žalobkyňa vykrikovala. Incident mala žalobkyňa aj s vnukom R. kvôli oprave dažďovej

ríny aj kvôli tomu, že R. požičal kamarátovi bicykel, ktorý mu kúpila žalobkyňa s manželom a prišla mu
od žalobkyne sms správa, aby bicykel hneď vrátil, inak zavolá políciu. Poprel, že by niekedy žalobkyňu
alebo jej manžela napadol, vulgárne im nadával, alebo že na ich adresu používal hanlivé gestá. Uviedol,
že deťom nezakazujú sa so starými rodičmi stýkať, keď R. je dospelý a C. si pamätá incident manžela
žalobkyne s lopatou, kedy sa ho bála. Opísal, že žalobkyňa na neho vykrikuje, že je „P. O.“ a že prišiel

s „H. L.“. Poprel, že by žalobkyni ukázal holý zadok, podľa svedka to ona jemu ho ukázala. Žalobkyňa
ho obvinila, že im zabili psa a spravili si z neho rezne. Okrem toho opísal, že v roku 2022, kedy už na
dome mali kamery, dostal signál, že niekto chodí po pozemku a videli, že manžel žalobkyne mal špongiu
a vedro a špongiou líčil po fasáde ich domu psie exkrementy. Poprel, že by udrel žalobkyňu. Žalobkyňa
si ľahla na zem, akože ju udrel, a kričala „dedo, volaj policajtov“. Poprel, že by na adresu žalobkyne
použil nejaké hanlivé výrazy. K incidentu, podľa ktorého mal manžela žalobkyne pri letnej kuchyni udrieť,

uviedol, že je to vymyslené. Bolo to tak, že svedok mal v letnej kuchynke zavesené montérky, ktoré mu
manžel žalobkyne hodil na záhradu pod strom a tým celý tento incident skončil.

23. Z výpovede svedkyne R. K. vyplynulo, že v roku 2016 žalobkyňa prepísala žalovanej ako sestre
svedkyne pozemok, avšak rozdelenie medzi ňu a sestru nebolo spravodlivé, pretože svedkyňa dostala

pozemok so stĺpom a horším prístupom a žalovaná lukratívnejšiu časť. V roku 2012 za žalobkyňou prišiel
manžel žalovanej s návrhom darovacej zmluvy, aby pozemok, na ktorom stojí rodinný dom č. XXX V. I. J.,
bol prepísaný na neho a na žalovanú a svedkyňu by opomenuli, s čím žalobkyňa nesúhlasila. V rokoch
XXXX – XXXX na predmetné pozemky chodila svedkyňa viackrát do týždňa, cez pandémiu aj častejšie.
Opisovala správanie manžela žalovanej M. G. k jej osobe, keď príde na pozemky, keď tento na ňu,

deti aj jej manžela pokrikuje aj vulgárne. S jej manželom mal manžel žalovanej v roku 2020 incident,
pri ktorom jej manželovi vulgárne vynadal. Opísala, že žalovaná s rodinou a žalobkyňa s manželom
dočasnespoločnebývalivdomesúp.č.XXXvrokuXXXX,odkiaľichmalažalovanás manželomvyhodiť.
Žalovaná s manželom raz jej, žalobkyni aj jej manželovi vulgárne vynadali a žalobkyni nadala vulgárne
žalovaná aj pred políciou. Opísala konflikty v rodine kvôli psovi žalovanej, ktorý chodil aj na jej pozemok

a tento znečisťoval a aj to, ako monitorovacie zariadenie na dome žalovanej vydáva zvuky. Opisovala,
že žalovaná s manželom pravidelne voči žalobkyni a jej manželovi používajú vulgarizmy, čoho bola aj
svedkom a má za to, že žalovaná s manželom vždy vyvolajú hádku. Hliadka polície bola v tom čase
k incidentom medzi nimi privolaná asi trikrát. Žalovaná podľa svedkyne nadáva aj jej deťom do „B.“.
Voči žalobkyni žiaden fyzickú útok nevidela, ale videla, ako manžel žalovanej sotil manžela žalobkyne

do garáže. Bola prítomná aj pri nadávkach, keď žalovaná posiela žalobkyňu na psychiatriu s tým, že jej
to aj zaplatí. Žalovaná s manželom pravidelne robia grimasy a keď matka s otcom cestujú autobusom,
tak stoja pri plote a kývajú im. Videla, keď dcére C. žalovaná povedala, že starí rodičia sú cudzí ľudia,
aby tam nechodila. To bolo v roku XXXX, XXXX, XXXX. Zhoršenie vzťahov bolo postupné, v roku 2012,
keď M. G. prišiel s návrhom darovacej zmluvy, potom to pokračovalo po roku 2016, keďže žalovaná

s manželom očakávali, že im svedkyňa prepíše časť pozemku na stavbu bazéna. Keď útočil manžel
žalovanej, sestra sa pridala, nič proti tomu nenamietala. Ona žalobkyňu nepočula vulgárne nadávať
žalovanej alebo jej manželovi. Žalovaná so svedkyňou už v roku 2016 mali konflikty a komunikačné
problémy. V roku 2019 sa to zhoršilo, keď prestal komunikovať navzájom aj deti svedkyne a žalovanej.

24. Svedok B. K. opísal, že v septembri 2020 ho požiadala žalobkyňa, aby opravil pokazený zámok
na dome a žalovaná za to na neho zavolala policajtov. Uviedol, že si na pozemku jeho manželky
manžel žalovanej ukladal svojvoľne stavebný materiál a opísal incident, keď mu manžel žalovanej mal
vulgárne vynadať, keď si z toho vzal jeden kus materiálu. Opísal, že počul žalovanú, ako poslala dvakrát
pred policajtmi žalobkyňu „I. B.“. Vtedy aj počul buchot a vreskot a manžel žalobkyne vyšiel z garáže

roztrasený, že ho manžel žalovanej napadol. Uviedol tiež, že žalovaná pred policajtmi svojmu otcovi
povedala
,,D. U. B., R. J. J. R. B. B. B..“ Keď na pozemku bol svedok s rodinou, tak sa podľa neho žalovaná
s manželom ešte držali, ale keď boli na pozemku žalobkyňa s manželom bez nich, tak ich žalovaná
s manželom provokovali, napr. tým, že púšťali do zabezpečovacieho systému angličtinu. Osobne

počul, ako vulgárne povedal manžel žalovanej žalobkyni, že je „B. L.“ a že si môže dať „hovná od psa
zarámovať do obývačky“. Opísal aj nezhody kvôli psovi žalovanej, ktorý im znečisťoval pozemok, kým
nebol postavený plot. Podľa svedka najviac incidentov bolo v roku 2020, bol ich svedkom asi 3-4-5
krát, pričom boli vulgárneho verbálneho charakteru, išlo o vykrikovanie cez plot. Z počutia od manželažalobkyne vedel, že manžel žalovanej mal mu ukázať holý zadok. Podľa svedka žalovaná nadáva aj
svedkovej manželke a jeho deti volá „B.“. Svedok nepočul, že by niekto deťom žalovanej zakazoval
sa stretávať so žalobkyňou a jej manželom. Zreprodukoval, že v roku 2012 manžel žalovanej mal od

žalobkyne chcieť, aby im darovala celý pozemok a takto chcel obísť svedkovu manželku. Datoval, že
vzťahy sa zhoršili asi v roku 2019, kedy podala žalovaná na žalobkyňu trestné oznámenie, o čom sa
dozvedel od manželky. Keď bol na pozemku, opísané incidenty začínali podľa svedka G., inak nevie,
kto ich začínal. Prítomný bol asi dva krát pri tom, čo bola privolaná polícia.

25. Svedok P. K. opísal, že sa vzťahy pokazili približne v lete 2019. Opísal, že žalovaná v lete 2020
zakričala na jeho matku, že je „U.“ a na svedka a jeho brata, že sú „pankharti“. V ten istý rok manžel
žalovanej, keď ich uvidel, postavil sa do pozoru, A. R. A. „B., [. B. A. D. D., U. E. D. B. E. R. R. A. E.“.
Taktiež opísal, že v septembri 2020 manžel žalovanej vulgárne slovne zaútočil na svedkovho otca, keď
niesol železný profil. Tiež opísal, že keď prišli policajti, ktorí boli privolaní kvôli vymenenému zámku
na dome na zavolanie žalovanej, tak z garáže sa ozval buchot a manžel žalobkyne začal kričať, že

ho manžel žalovanej sotil do steny a po tom mal aj obviazané rameno. Opísal, že zabezpečovacie
zariadenie na dome žalovanej vydávalo zvuky v R. aj niekoľkokrát za deň a ich pes behal im po záhrade,
kde im ničil a špinil pozemok. Bol svedkom, ako žalovaná nazvala žalobkyňu „B.“ a žalovaná s manželom
nazvali manžela žalobkyne „J. B.“. Svedok sa domnieva, že pozemky neboli medzi žalovanú a jeho
matku dobre rozdelené, a preto začali vznikať konflikty. Počul tiež, že manžel žalovanej žalobkyňu

nazval „B. J. L.“ a ona jeho, že je „G. A.“. Keď sa so žalobkyňou rozpráva, táto nazýva žalovanú a jej
manžela, že sú „A. R. A.“.

26. Svedok O. K. pri výsluchu uviedol, že bratranec R. sa im začal vyhýbať asi v lete 2019 a na C.
tiež, keď k nim pribehla, rodičia zakričali, aby šla domov, že sú cudzí ľudia. Opísal incident z roku

2020, kedy žalovaná nazvala jeho mamu „kurvou“ a svedka a brata ,,panghartmi“. V tom istom roku
manžel žalovanej stál na terase aj s bratrancom R. a manžel žalovanej začal salutovať a kričal na
svedkovu matku, že „ide princezná, čo má titul pred menom aj za menom“. V rokoch 2022-2023 manžel
žalovanej nadával žalobkyni, že „P. G. B. R. B.“ a že je ,,B. L.“ že „M. Q., C. J. M. H. V. H.“.
Z počutia od žalobkyne vedel, že aj vnuk R. žalobkyni povedal, že „M. Q., C. M. A. H. V. O.“. Opísal,

ako z monitorovacieho zariadenia na dome žalovanej vychádzali zvuky a ako pes žalovanej rozryl im
záhradu, kým nebol postavený plot. Nebol svedkom žiadneho fyzického napadnutia svojich starých
rodičov zo strany žalovanej a jej manžela, ale z rozprávania počul, že manžel žalovanej mal v garáži
napadnúť dedka - manžela žalobkyne. Ten mu potom povedal, že ho v garáži M. G. sotil do steny.
Svedok určite aspoň trikrát počul, ako manžel žalovanej nadáva žalobkyni, že jej „Q.“, že je ,,B. L.“ a že

chodí ako „B. G. B.“, pri nadávkach bola prítomná aj žalovaná. Počul, že aj žalovaná žalobkyni nadávala,
že je ,,B.“. Nebol svedkom privolania polície, vedel o tom len z počutia. Nebol svedkom toho, že by
žalobkyňa nadávala na žalovanú alebo na manžela žalovanej.

27. Z výpovede R. H. vyplynulo, že peklo zo života im robí žalobkyňa s manželom. Vzťahy sa celkom

pokazili asi pred siedmimi- ôsmimi rokmi. Opísal, že to bolo približne vtedy, keď kamarátovi požičal
bicykel, ktorí mu kúpila žalobkyňa s manželom, tak mu prišla smska od nej, aby bicykel vrátil, inak
na neho zavolá políciu za krádež, čo bolo asi v roku 2019 alebo 2020. A tiež vtedy, kedy na neho
žalobkyňa kričala, aby vypadol z pozemku keď, opravoval rínu na letnej kuchyni. Opísal, že istý čas žili
so žalobkyňou a jej manželom v jednom dome, kde to najskôr bolo v pohode, ale raz ráno došlo k hádke,

žalobkyňa povedala žalovanej, aby „dedka sotila do potoka“. Manžel žalovanej sa ho zastal a keď prišli
poobede zo školy a z roboty, starí rodičia tam už neboli. Žalobkyňa nadáva manželovi žalovanej, že
je ,,U. J., nevzdelaný chrapúň“ a žalovanej nadáva, že je ,,J.“ a že „ju E. S. B. U.“, že „V. E. D.“.
Konflikty vyvoláva žalobkyňa. Svedok opísal, že manžel žalovanej povedal žalobkyni, že je ,,L. N.“, ale
od neho ani od žalovanej na jej adresu nič vulgárne nepočul. Žalobkyňa pritom žalovanú opľula v roku

2023, keď vyhadzovala žalovanú z pozemku a chcela ju udrieť. Svedok opísal, že žalobkyňa im ukazuje
gestá, prostredníky, grimasy, sťahuje si nohavice, hoci z rodiny svedka tomu nič nepredchádza. Nebol
svedkom fyzického napadnutia žalobkyne alebo jej manžela zo strany manžela žalovanej, žalobkyňa sa
zvalila na zem a kričala, „dedo, volaj policajtov, napadli ma“, hoci ju nik nenapadol. Svedok opísal, že
žalobkyni sa nepáčilo manželstvo žalovanej s M. G. ani jej prvý manžel – otec svedka. Spomínal si, že

keď mal asi 11 rokov, kedy ešte bývali aj s mamou – žalovanou a so starými rodičmi v byte, povedala
žalovaná s manželom svojím rodičom, že je tehotná a že by chceli stavať, na čo ich večer žalobkyňa
vyhodila z bytu a šli do druhého bytu, kde spávali na zemi. Po narodení sestry C., keď už bývali aj
s terajším manželom žalovanej spolu, žalobkyňa k nim prišla, ako by sa nič nestalo. Vyhlásil, že jemunik nezakazuje sa stretávať so starými rodičmi a nestýka sa s nimi z vlastnej vôle. Normálne sa s nimi
bavil do incidentu s bicyklom. Ani sestre rodičia nezakazujú sa s nimi stretávať, ale ona sama vidí, čo
starí rodičia robia. Bol opakovane vypovedať na polícii. Jeho matka – žalovaná sa podľa neho snaží

normálne konflikty vždy ukončiť, ale občas zvýši hlas. Svedok vedel o liste na hrobe rodičov žalobkyne,
ale nevie, kto ho písal, on ho nepísal. Raz bol na dvore s nevlastnou sestrou E. G. a žalobkyňa na nich
vyletela, že ako si to dovolili napísať list na hrob, že si to vyprosí. O žiadnom liste svedok až do toho času
netušil. Listy vypisuje žalobkyňa, boli asi dva a nechala ich v letnej kuchyni. On sa na adresu žalobkyne
vulgárne nevyjadril, iba povedal, že „má niečo v hlave v neporiadku“.

28. Svedkyňa A. G. uviedla, že keď príde k otcovi M. G., stalo sa, že žalobkyňa jej nadávala, že je ,,U.
M.“, na M. G., že je „U.“ R. X. M. „V.“, R. X. A. E. J.. Bolo tak bez ohľadu na to, kto tam bol. Okrem
toho na helloween žalobkyňa hádzala po M. G. tekvice. Svedkyňou bola len slovných útokov, nie útokov
fyzických. Svedkyňa uviedla, že žalobkyňa kričala aj na vnučku C. ,,D. U. E., D. S. N. D.“. C. jej na to
povedala „N. S. N. D.“. Z počutia od otca vedela, že sa mu žalobkyňa vyhrážala aj tak, že mu podpáli

dom, osobne však svedkyňou vyhrážok nebola. Nepočula, že by jej otec M. G. alebo žalovaná na adresu
žalobkyne sa vyjadrili vulgárne. Nebola ani svedkom toho, že by títo zakazovali deťom stretávať sa
so starými rodičmi. Žalobkyňa jej otcovi ukazovala päste, prostredník, vyplazovala jazyk. Od sestry E.
vedela, že ju žalobkyňa obvinila, že napísala nejaký list na hrob. Sestra E. jej povedala, že to nie je
pravda, ale svedkyňa podrobnosti o liste uviesť nevedela. Od otca vie, že si žalobkyňa fotila jeho autá,

že voláva policajtov a že vyvolávala do práce, že otec svedkyne kradne a robí načierno. Svedkyňa
uviedla, že aj jej sa žalobkyňa vyhrážala, že vie, kde robí a že si má dávať pozor, aby tam neskončila
a už má preto z nej strach. K otcovi chodieva na návštevu občasne, iba si telefonujú, cez pandémiu
nechodila k nemu na návštevu vôbec. Pamätala si, že mali aj dobré vzťahy, a to vtedy, keď žalobkyňa
chodievala pracovať do L. jej otec so žalovanou sa starali o manžela žalobkyne. Pokazilo sa to odvtedy,

keď otec svedkyne postavil chalupu. Príchod polície zažila len raz, nevedela však, prečo prišla a kto ju
volal. Z počutia vedela o trestných oznámeniach, ale nie podrobne.

29. Svedkyňa E. G. uviedla, že otca M. G. navštevuje tak raz za mesiac a keď sa stretnú, tak sa
rozprávajú skôr o iných veciach ako o konfliktoch so žalobkyňou. Uviedla, že asi štyri až päť rokov

dozadu sa zastavila cestou k babke v J. u otca, ktorý ale nebol vtedy doma. Vyšla z auta, že ide zazvoniť,
žalobkyňa bola pred svojím domom, začala na svedkyňu verbálne útočiť. Musel ju zastaviť až R. ako
jej vnuk. Dôvod, pre ktorý na svedkyňu žalobkyňa vyletela, ona nevie doteraz, ale kričala na ňu, že
je ,,I. U. J. U. O.“. Nebola svedkom nejakých incidentov, ale počula, že žalobkyňa jej otcovi nadáva, že
je ,,J. U.“. Keď bola u otca, videla, že spoza plota žalobkyňa s manželom si šepkajú a pokrikujú, iného

vážnejšieho konfliktu svedkom nebola. Otec M. G. podľa svedkyne na žalobkyňu nereaguje, nebola
svedkom toho, že by sa na jej adresu on nejako škaredo vyjadroval a ani od žalovanej nepočula na
žalobkyňu povedať niečo zlé. O liste na hrobe sa dopočula len od otca, nevie, o aký list by malo ísť, ona
nič také nepísala a ani nevie, kde sa nachádza hrob rodičov žalobkyne a ani nevie, ako sa jej rodičia
volali. Nebola svedkom privolania polície, len od otca vie, že bola privolaná, ale nevie prečo. Vie, že

nevlastní súrodenci R. a C. sa so starými rodičmi nenavštevujú, ale nevie prečo.

30. Svedok R. G. uviedol, že vzťah jeho otca M. G. a žalovanej k žalobkyni a jej manželovi bol v minulosti
podľa neho dobrý a zhoršil sa, kedy sa začal stavať dom žalovanej a jej manžela. Podľa svedka sú
žalobkyňa s manželom „nepochopiteľne zlí ľudia“. Od R. z počutia vie, že im mala žalobkyňa natrieť

dom psími exkrementmi a ostatné vie z počutia od žalovanej a svojho otca. Snaží sa otca navštevovať
raz týždenne, v minulosti to bolo častejšie. Svedok videl, že žalobkyňa spoza plota vykrikovala na
jeho otca, že je ,,U. J.“, vyplazovala jazyk. Jeho otec na to ale nereagoval. Nebol svedkom žiadnych
incidentov svojho otca namierených proti žalobkyni a jej manželovi ani vulgárneho správania žalovanej
vočinim.Zpočutiavie,žejehonevlastnýbratR.malsožalobkyňouincidentkvôlibicyklu.Nebolsvedkom

privolania polície. Len z počutia vedel, že ich volal R., keď sa stal incident so psími exkrementmi a tiež
vtedy, keď manžel žalobkyne obvinil jeho otca, že ho fyzicky napadol. Osobne prítomný pri tom ale
nebol, no jeho otec mu povedal, že si fyzické napadnutie manžel žalobkyne vymyslel. Od otca tiež vie,
že žalobkyňa mu mala povedať, že ho privedie k tomu, že ho vyhodia z práce. Podľa svedka jeho otec
možno vo všeobecnosti vulgarizmus použil, skôr tak na celú situáciu, nie priamo na adresu žalobkyne

alebo jej manžela. Svedok sa snaží k otcovi ísť vtedy, keď ne pozemku nie je žalobkyňa a svedkom
opisovaných incidentov mohol byť tak viac ako päť a menej ako desaťkrát. Videl, že žalobkyňa z ničoho
nič začala cez plot vykrikovať, hoci z ich strany tomu nič nepredchádzalo.31. Svedkyňa R. A. uviedla, že sa do majetkových vecí v rodine žalobkyne nestarala. Keď sa ale
prerábala chalupa, vtedy bola svedkom viacerých vyhrotených situácii. Z cesty opakovane videla, že
bola volávaná polícia. Raz k nej prišla žalobkyňa s listom v ruke, ktorý našla na hrobe svojich rodičov,

bolo to cez víkend, ale nevedela to časovo zaradiť. Obe boli z toho listu zhrozené. Ešte raz k nej prišiel
manžel žalobkyne rozhodený a povedal jej, že manžel žalovanej ho napadol. Sama nebola svedkom
útokov medzi nimi navzájom, videla len policajtov. Verí však tomu, čo jej hovorila žalobkyňa, že sú
tam urážky, napádanie, pokrikovanie, poznámky mladých proti rodičom. Vždy, keď došlo k incidentu,
žalobkyňa prišla za ňou, bolo to aj dvakrát do mesiaca. Podľa nej všetko je kvôli darovacej zmluve,

lebo dovtedy, dokiaľ nebol majetok prepísaný, tak bolo to v poriadku. Nevedela však uviesť, kedy bola
darovacia zmluva, o ktorej hovorí, uzatvorená. Ona nebola svedkom žiadnych ich osobných vzájomných
potýčok, ani vyhrotených situácii, to čo vie, vedela iba z rozprávania.

32. Súd vykonal aj výsluch strán sporu, ktoré sa v konaní aj priebežne k veci vyjadrovali, pričom
podstatné časti ich vyjadrení súd bude uvádzať v nasledujúcich častiach rozsudku, kde pristúpi

k hodnoteniu konkrétnych dôkazov.

33. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva

alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

34. Žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva na tom skutkovom základe, že boli naplnené
dôvody pre vrátenie daru. Žalobu je potrebné podradiť pod § 137 písm. c/ CSP, ako žalobu o určenie, či tu
právo je alebo nie je. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 137
písm. c/ CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Procesnú povinnosť
preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva, zaťažuje toho, kto

sa tohto určenia domáha, t.j. žalobkyňu. Pokiaľ chce žalobkyňa osvedčiť svoj naliehavý právny záujem,
musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi
stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je. V prejednávanej veci pritom nejde o prípad,
kedy by právny záujem na požadovanom určení práva vyplýval z právneho predpisu, keďže žiaden
predpis neoprávňuje, resp. neukladá povinnosť niekomu podať takú žalobu, akú podala žalobkyňa.

Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Súd konštatuje, že
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, na tom skutkovom základe, že nastal zákonný dôvod
na vrátenie daru, je daný, nakoľko prípadným vyhovujúcim výrokom súdu by došlo k pozitívnej zmene
v právnych pomeroch žalobkyne, ktorá by sa tak na podklade rozsudku súdu stala tak, ako tomu bolo

pred darovaním, vlastníčkou sporných nehnuteľností. Za takéhoto stavu preto treba konštatovať, že bez
navrhovaného určenia by bolo (aj naďalej) právne postavenie žalobkyne neisté. Stav bez požadovaného
určenia by pre žalobkyňu ako darcu znamenal ohrozenie jej práva, zneistenie jej právneho postavenia, a
teda aj z toho je možné vyvodiť, že takáto určovacia žaloba je namieste. Okrem toho odborná literatúra
vidí vždy existenciu naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti

zapísanej v katastri nehnuteľností, pokiaľ prostredníctvom vyhovujúceho rozhodnutia sa má docieliť
súlad medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. To znamená, že ak petit
znie na určenie vlastníckeho práva darcu ku konkrétne špecifikovanej nehnuteľnosti, potom je nutné
konštatovať, že súdna prax pripúšťa aj určovaciu žalobu ako vhodný a možný prostriedok nápravy. K
tomu, že aj určovacia žaloba je v tomto prípade vhodným nástrojom pre uplatnenie práva, je možné

citovať napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.08.1999 sp.zn. 2 Cdon 756/97, v zmysle
ktorého pokiaľ nadobúdateľ neakceptuje prevodcom tvrdený dôvod, ktorým popiera nadobúdateľovo
vlastníctvo nehnuteľnosti, je žaloba prevodcu o určenie vlastníctva k spornej nehnuteľnosti vhodným
prostriedkom k dosiahnutiu súdneho rozhodnutia ako podkladu pre nový zápis (záznam) vlastníckeho
práva prevodcu do katastra nehnuteľností; takejto žalobe je treba pre jej jednoznačnosť dať prednosť

pred žalobou na plnenie. Rozsudok o určovacej žalobe je tu podľa názoru súdu vhodným prostriedkom
nápravy hlavne s ohľadom na fakt, že kataster nehnuteľností vykonáva zápis podľa výrokovej časti
rozsudku, ktorá v prípade rozsudku „o určenie“ jasne a nepochybne vymedzuje vlastníctvo určitej osoby.
Súd preto vyhodnotil podanú žalobu ako procesne prípustnú žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP, a pretosa ňou aj meritórne zaoberal. V danom prípade pritom nebolo medzi stranami sporné, že nehnuteľnosti
tak, ako sú tieto po zmene žaloby vymedzené v žalobnom petite, sú darovanými nehnuteľnosťami
a zmeny v parcelných číslach a výmerách sú len výsledkom odčlenenia časti pozemkov a vytvorenia

nových parciel, ale stále ide v prípade pozemkov o tú istú časť zemského povrchu, ktorá bola aj
darovaná napádanou darovacou zmluvou. Uvedená skutočnosť medzi stranami sporná nebola, a preto
je nepochybné, že tie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, zodpovedajú práve a len darovaným
nehnuteľnostiam.

35. Právny vzťah darovania zaniká na základe dvoch právnych skutočností: a) kvalifikované
porušenie dobrých mravov voči darcovi a členom jeho rodiny, b) jednostranný prejav vôle darcu voči
obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru. K splneniu prvej podmienky pod písm. a) vo
všeobecnosti možno konštatovať, že darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
vočinemuačlenomjehorodinytak,žehrubýmspôsobomporušujedobrémravy.Podhrubýmporušením
dobrých mravov má zákon na mysli porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo ich sústavné

porušovanie(napr.voformefyzickéhonapádania,hrubýchurážok,neposkytnutiapotrebnejpomociatď.)
Judikatúra ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné
správanie obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom
navšetkyokolnostikonkrétnehoprípadumožnokvalifikovaťakohrubéporušeniedobrýchmravov.Právo
darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri obyčajnej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani

pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným. Uvedené kvalifikované správanie sa
obdarovaného je podmienkou vrátenia daru, ak nastalo po uzavretí darovacej zmluvy a odovzdaní daru
obdarovanému. K splneniu podmienky uvedenej vyššie pod písm. b) súd uvádza, že domáhanie sa
vrátenia daru (odvolanie daru) je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby
obdarovaný vrátil dar. Z výzvy na vrátenie daru však musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca k tomu, aby

obdarovaný vec vrátil. Ak sa vrátenie daru týka nehnuteľnosti, musí byť tento úkon urobený písomne.
Z obsahu výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmé, kto ju urobil, voči komu, z akého dôvodu a čoho sa
ten, kto ju robí, domáha.

36. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 28.07.2016 uzavreli žalobkyňa ako darkyňa a žalovaná ako

obdarovaná darovaciu zmluvu, ktorou žalobkyňa darovala žalovanej sporné nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva. Súd predmetnú zmluvu preskúmal a dospel k záveru, že táto obsahuje všetky podstatné
náležitosti, ktoré zákon pre takýto typ zmluvy predpisuje, a táto je platná. Vo výzve na vrátenie daru
žalobkyňa žiadala o vrátenie daru z týchto dôvodov:
1/žalovanáajejmanželsakžalobkyniajejmanželovidlhodobosprávajúhrubýmaurážlivýmspôsobom,

ktoré agresívne konanie spočíva najmä v častom používaní vulgárnych prejavov na adresu žalobkyne
a jej manžela,
2/ psychické týranie titulom neustálych slovných aj fyzických provokácií,
3/ nedodržiavanie dohody medzi žalobkyňou a žalovanou ohľadom využívania záhrady, ktorú majú
žalobkyňa a jej manžel na darovanom pozemku,

4/ fyzický útok manžela žalovanej na manžela žalobkyne, po ktorom musel vyhľadať lekárske ošetrenie,
5/ pasivita žalovanej, ktorá voči správaniu manžela nezasiahne, prípadne sa ho sama účastní, v žalobe
bolo doplnené, že toto jeho konanie schvaľuje.
V žalobe bolo nad rámec toho doplnené nasledovné:
6/ manžel žalovanej začal brániť žalobkyni a jej manželovi v užívaní záhrady

7/ manžel žalovanej začal sa voči žalobkyni správať agresívne s psychickým nátlakom, vulgárne, vytvára
konfliktné situácie,
8/ žalovaná zakazuje deťom styk so žalobkyňou a jej manželom – starými rodičmi detí
9/ žalovaná podala na žalobkyňu a jej manžela trestné oznámenie.
10/ žalovaná, resp. jej manžel mali na hrob rodičov žalobkyne položiť opakovane hanobiace listy, ktorých

majú byť autormi.

37. Súd v prvom rade dodáva, že ako dôvod na vrátenie daru je opakovane uvádzaný dôvod spočívajúci
v nevhodnom správaní manžela žalovanej M. G., ktorý má sa správať k žalobkyni a jej manželovi
hrubo, vulgárne, provokačne (či už verbálne, alebo fyzicky – posmešky, gestá, ukázanie holého pozadia

a podobne), ktorý má brániť žalobkyni a jej manželovi v užívaní pozemkov, ktorý mal napadnúť
žalobkyninho manžela aj fyzicky, či ktorý mal byť autorom listov položených na hrob rodičov žalobkyne.
V tejto súvislosti súd uvádza, že aby bolo vôbec možné pre takéto konanie vrátiť dar, kvalifikovaného
konania hrubo v rozpore s dobrými mravmi, sa musí v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka dopustiťiba obdarovaný, teda žalovaná. Správanie členov rodiny obdarovaného nemá na darovací vzťah žiadny
dosah (zhodne napr. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.,
Občiansky zákonník I., II.. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, komentár k § 630) Ak teda žalobkyňa

ako dôvod pre vrátenie daru uvádza aj popisované nevhodné, vulgárne a provokačné správanie sa M.
G. voči nej a jej manželovi, nevhodné správanie inej ako obdarovanej osoby dôvod pre vrátenie daru
založiť nemôže, a preto tieto dôvody sú irelevantné. Okrem toho žalobkyňa popisovala aj správanie
manžela žalovanej, ktoré nastalo až po výzve na vrátenie daru a po podaní žaloby, napr. v roku 2022 sa
mal vyhrážať manželovi žalobkyne, že ho obesí, dňa 1.9.2023 sotil žalobkyňu ramenom, až spadla na

zem a že ju urážal, že sa šla „U.“ I. L., že si vo februári 2024, resp. na inom mieste uvádzala, že v roku
2023 našla lístok, že zdochol pes a jeho usmrtenie pripisovala manželovi žalovanej a podobne. Tieto
okolnosti, okrem toho, že z hľadiska osoby, ktorá sa tohto vytýkaného správania mala dopustiť (manžel
žalovanej, teda iná osoba ako žalovaná), sú pre vrátenie daru právne nevýznamné, sú irelevantné aj
z pohľadu časového, pretože potenciálne podstatné sú len tie dôvody, ku ktorým došlo v čase pred
adresovaním výzvy žalovanej na vrátenie daru (teda do 10.07.2019), resp. do podania žaloby, na čo

napokon poukazoval aj sám právny zástupca žalobkyne, ktorý napr. na pojednávaní dňa 18.06.2024
uvádzal, že podstatné sú dôvody zakladajúce právo na vrátenie daru, ku ktorým došlo pred výzvou
na vrátenie daru. Okrem toho žalobkyňa na poslednom pojednávaní predložila rukou písaný zoznam
obsahujúci veci, ktoré mal manžel žalovanej jej, resp. jej manželovi odcudziť od roku 2012 doposiaľ,
pričom však tento dôvod, by obstáť nemohol (nech už by pôvodcom krádeží bol on alebo aj žalovaná –

čo sa však vo vzťahu k nej netrvdilo), pretože takýto dôvod pre vrátenie daru žalobkyňa neuvádzala ani
vo výzve na vrátenie daru, ani v žalobe, ktorá sa tiež v súdnej praxi pripúšťa ako výzva na vrátenie daru.
Okrem toho, žalovaná akékoľvek krádeže z jej strany, resp. zo strany jej manžela poprela, žalobkyňa
za týmto účelom nenavrhla žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a preto by takýto tvrdený
počin ostal len v rovine nepreukázaného tvrdenia, ktorý by tak z tohto dôvodu ani nemohol byť súdom

považovaný za dôvod pre vrátenie daru.

38. Okrem toho žalobkyňa opisovala, ako sa žalovaná veľmi vulgárne vyjadruje na adresu jej druhej
dcéry (sestry žalovanej R.), čo bolo zachytené aj v spise G./XXXX-X a na adresu jej detí (svojich
dvoch synovcov), že sú „B.“. Toto správanie opisovali aj všetci štyria svedkovia K.. Súd uvádza, že

tieto okolnosti, ktorým žalobkyňa venovala pozornosť tiež, však nie sú dôvodmi, pre ktoré by či už
výzvou zo dňa 10.07.2019 alebo žalobou odôvodňovala vrátenie daru, keďže vulgárne správanie sa
žalovanejvočidcérežalobkyneajejdvomvnukomO.aP.žalobkyňavžalobeanivovýzveanináznakom
nespomínala, ale uvádzala výlučne a len vulgárne a nevhodné vyjadrovanie sa na adresu žalobkyne a jej
manžela. Preto ani týmito dôvodmi sa súd pre účely tohto konania nemohol meritórne zaoberať. Navyše

k vulgárnemu vyjadreniu na adresu svojej sestry R. sa mala žalovaná uchýliť v septembri 2020, ako to
vyplynulo zo spisu G./XXXX-X, čiže opäť až po žiadosti o vrátenie daru a po podaní žaloby. Napokon
to, že sa mala žalovaná vyjadriť vulgárne na adresu svojej sestry, potvrdil aj jej manžel M. G., keď tento
pri výsluchu povedal, že sa síce vyjadrila vulgárne pred policajtmi ale na adresu sestry, ktorá si incident
natáčala. Takéto vyjadrenia, ak by aj odzneli, odzneli až počas tohto sporu, nepochybne sú poznačené

tým, že vzťahy sa počas tohto sporu ešte ďalej vyhrocujú a zhoršujú (nie však pričinením výlučne a len
jednej sporovej strany), čiže na ne má nepochybne negatívny vplyv práve aj vedenie tohto sporu. Tiež
žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu dňa 18.06.2024 poukazovala na to, že lekárske správy
z aktuálneho obdobia predkladá preto, aby preukázala, že jej napäté vzťahy zapríčinené žalovanou
a jej manželom zhoršujú zdravotný stav, lebo sa má vyhýbať stresovým situáciám, v čom tiež videla

porušenie dobrých mravov. Súd uvádza, že ani nepriaznivý vplyv správania sa žalovanej na zdravie
žalobkyne nebolo až do tohto vyjadrenia žalovanej pripisované ako dôvod pre vrátenie daru, teda nebolo
žalovanej pripisované na ťarchu to, že by mohla za zhoršený zdravotný stav žalobkyne práve žalovaná.
Navyše, ak aj zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne súvisí so stresom, ktorý žalobkyňa pociťuje aj
v dôsledku konfliktných situácií, čo samozrejme nie je vylúčené, keďže konflikty človeka prirodzene

môžu rozladiť, zhoršenie zdravotného stavu nemožno dávať za vinu výlučne žalovanej, keďže, ako
bude ďalej uvádzané, nebolo preukázané, že by práve a len výlučne žalovaná bola iniciátorkou týchto
konfliktov. Ani tento dôvod nebol vo výzve na vrátenie daru a v žalobe vytýkaný a na jeho základe nebolo
o vrátenie daru žalobkyňou pôvodne ani žiadané.

39. Vo vzťahu k okolnostiam uvedeným v predošlých odsekoch, ktoré neboli ako dôvody pre vrátenie
daru opísané vo výzve na vrátenie alebo v žalobe, súd ešte súhrnom uvádza, že na to, aby mohlo
byť vrátenie daru úspešné, je nutné vo výzve, resp. v žalobe vymedziť, v čom konkrétne obdarovaný
porušil dobré mravy zásadným spôsobom a tieto potom určujú rozsah dokazovania. Tak, ako boli dôvodyvylíčené vo výzve, resp. v žalobe, súd považoval za dostatočné na to, aby bolo možné identifikovať
vytýkané závadové konanie žalovanej. Súd však uvádza, že nie je povinný hodnotiť hocijaké závadové
konanieobdarovanejžalovanej,tedaajto,ktorénebolovovýzve,resp.vžalobevytýkané,aleprávealen

takto vo výzve či v žalobe vytýkané konanie súd hodnotí a dokazuje ( k tomu podporne napr. rozhodnutie
NSČR sp.zn. 33Cdo/3582/2021, kde je citovaná aj staršia judikatúra v tomto smere použiteľná). Ak
teda následne počas konania žalobkyňa tvrdila aj to, že tu mali byť prítomné od roku 2012 krádeže
vecí, že žalovaná mala vulgárne nadávať aj jej druhej dcére a jej vnukom, či ak uvádzala zhoršovanie
zdravotného stavu žalobkyne, za ktoré môže práve žalovaná, alebo ak žalobkyňa uvádzala (a svedkovia

sa k tomu tiež vyjadrovali) „terorizovanie“ monitorovacím zariadením na dome žalovanej, alebo konanie
psa žalovanej, ktorý poškodzoval záhradku žalobkyne, či obviňovanie rodiny žalovanej za zabitie psa
žalobkyne, toto nebolo produkované vo výzve alebo žalobe ako dôvod na vrátenie daru, a preto súd
tieto dôvody ani nebol povinný bližšie skúmať a hodnotiť.

40. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vzťahy medzi stranami sú veľmi konfliktné a strany

sa navzájom urážajú rôznymi vulgarizmami, pričom pôvodcom konfliktov nie je výlučne žalovaná, ale
ich vznik podnecujú do značnej miery žalobkyňa a manžel žalovanej. To, že si navzájom títo dvaja
neprejavujú ani len elementárny rešpekt, bolo vidieť najmä v ich vzájomnej interakcii pri výsluchu
svedka M. G. a vo vyjadreniach ich navzájom voči sebe. Žalobkyňa hovorila o manželovi žalovanej ako
„arogantnom, násilníckom, vypočítavom a toxickom chlapovi, ktorý ich chce dostať z chalupy“, ktorý „sa

podieľal na smrti svojej prvej manželky“, ktorý „X. V. E.“ a že „keď si ho žalovaná narazila, tak žalovaná
očakávala, že ho žalobkyňa s manželom zabezpečia“. Potvrdila výslovne, že žalovanú vyhodili z bytu,
lebo sa vtedy ešte len ako jej partner M. G. k nim chcel nasťahovať do bytu a bol to on, ktorý sa mal
o ňu postarať, keď s ním žalovaná otehotnela. Svoj názor na neho prezentovala tak, že si žalovanú
za manželku zobral z čistej vypočítavosti. Označila ho za „B. R. B.“. M. G. sa na adresu žalobkyne

vyjadroval ako o „I. V. W. U., U. E. L. B. A. X., odkedy ju pozná“ , ktorú má uloženú v mobile pod menom
„N.“. Tieto vyjadrenia len dokresľujú ich dlhotrvajúci narušený vzťah. Títo sa podľa názoru súd tak, ako to
vyplynulo z vykonaného dokazovania, nie sú schopní navzájom tolerovať. Aj žalobkyňa sama hovorila
o M. G. ako osobe, ktorá rozpútala v roku 2012 všetko peklo v rodine a práve tejto osobe venovala
žalobkyňa aj pri svojich vyjadreniach veľa priestoru. Súdu sa preto javí, že žalobkyňa skôr vníma, ale aj

navonok prezentuje, ako problematickú osobu manžela žalovanej, ktorého nevie strpieť, než by malo
byť problematickým správanie žalovanej voči žalobkyni a jej manželovi. Napriek tomu súd sa zaoberal
každýmjednýmtvrdenýmdôvodomprevráteniedarupripisovanýmžalovanejatietoposúdilnasledovne:

41. Čo sa týka uloženia hanobiacich listov na hrob rodičov žalobkyne, súd uvádza, že nebolo v konaní

preukázané, že by pisateľom listov bola žalovaná a že by ich táto na hrob rodičov žalobkyne ona
umiestnila, resp. že by o nich mala v čase ich písania či uloženia na hrob akúkoľvek vedomosť. Žalovaná
poprela takéto konanie, žalobkyňa pritom uvádzala, že sa domnieva, že to písala žalovaná, resp. jej
manžel (čo usudzovala vzhľadom na množstvo gramatických chýb a myslí, že by ich žalovaná toľko
neurobila), následne obvinila z tohto konania dcéru M. G. E. G., ktorá pri výsluchu poprela, že by

takéto niečo učinila, keď sa vyjadrila tak, že ani nevie, kde majú rodičia žalobkyne hrob či ako sa volali.
Sama žalobkyňa nebola vo svojich tvrdeniach v tomto smere celkom konzistentná, keď uvádzala, že
list napísala žalovaná, jej manžel, resp. jeho dcéra E., resp. uviedla neurčito, že listy má na svedomí
„família“ žalovanej. Ani výsluchom svedkov sa nepodarilo preukázať autora týchto listov, keď osobu
autora nevedeli identifikovať ani svedkovia žalobkyne- svedok B., ktorý sa len bez konkrétneho dôkazu

domnieval, že ich napísala žalovaná, resp. jej rodina, ani svedkyňa A., ktorá len potvrdila, že listy videla
a vedela, čo bolo ich obsahom. Svedkovia G. (M., A., E.) aj svedok R. H. popreli akúkoľvek svoju účasť
pripísaníčiukladanílistovnahrob,aniichvýsluchomsatedavtomtosmereničkonkrétnenepreukázalo.
Žalobkyni sa nepodarilo preukázať, kto tieto listy vyhotovil a uložil na hrob tak, aby ich žalobkyňa našla
a prečítala si ich, a preto v tomto nepreukázanom konaní nemohol súd vidieť hrubé porušenie dobrých

mravov zo strany žalovanej.

42. Ak žalovanej sa vytýkalo ako hrubo závadové konanie to, že podala oznámenie na prokuratúru na
základe nepravdivých skutočností, ide o oznámenie, ktoré podala žalovaná 15.08.2019 pre správanie
sa rodičov spočívajúce v tom, že ju a jej manžela rodičia nepravdivo osočujú v dedine a pred starostom

obce. Vzťahy medzi stranami sú vyhrotené a konfliktné už dávno pred augustom 2019, keď napríklad
už v roku 2017 – 2018 si žalobkyňa mala fotiť autá žalovaného, ako sama potvrdila na pojednávaní dňa
18.06.2024 na dôkaz, že ich manžel žalovanej uráža a že vozí na stavbu služobnými autami a že ich
mal plné materiálu, keď už v roku 2018 počas spoločného bývania v jednej domácnosti žalobkyne a jejmanžela so žalovanou a jej rodinou v dome súp.č. XXX dochádzalo k hádkam, ktoré vyústili k odchodu
žalobkyne a jej manžela z tohto domu, ktoré napäté vzťahy z času spoločného bývania opisovali zhodne
svedkovia B., M. G. aj R. H.. To, že v roku 2018 sa celkom vyhrotené incidenty začali a stupňovali,

potvrdilajsvedokB.,ktorýuviedol,žepoodchodezdomuvroku 2018prerušilikomunikáciusmanželom
žalovanej. Aj svedok G., ktorý potvrdil, že konflikty začali hlavne od roku 2018, rovnako tak to časovo
datovala aj žalovaná. Od tohto roku 2018 minimálne sa vzájomné konflikty opakovali a stupňovali,
a to ich vzájomným pričinením. Za tejto situácie vzájomne vyhrotených vzťahov podľa názoru súdu
podanie oznámenia nie je konaním v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a teda dôvodom pre vrátenie

daru, obzvlášť keď nepravdivosť tam uvedených tvrdení nebola ani prejednávajúcim orgánom výslovne
konštatovaná. Ten len potvrdil, že sú iné vhodné inštitúty občianskeho práva, ktorými by bolo možné
zjednať nápravu. Súd preto ani v tomto konaní nevidel dôvod, ktorý by bol spôsobilý založiť právo
žalobkyne žiadať dar späť. Súd nepovažoval podanie tohto oznámenia za zneužitie práva za účelom
inému zlomyseľne škodiť.

43. Ak sa žalobkyňa v záverečnej reči bránila tým, že by to mala byť žalovaná, ktorá mala byť
zmierlivejšia,ktorámalasaprípadneviacsnažiťkonfliktyurovnávaťanepodávaťtrestnéoznámenieaže
mala mať pochopenie pre prípadné prchkejšie a emotívnejšie reakcie žalobkyne a jej manžela ako osôb
vyššieho veku, ktorých podráždenejšie správanie by malo byť skôr tolerovateľné, toto podľa názoru súdu
ako argument v tomto spore zavážiť nemôže. Podľa názoru súdu vek osôb na konfliktoch zúčastnených

nemôže byť rozhodujúci. Rozhodujúce je, že v rodine, v ktorej má konflikt takmer každý s každým, to
nie je žalovaná, ktorá by konflikty sama rozdúchavala a hľadala pre ne zámienku, keďže takéto výlučne
jej iniciatívne konanie preukázané nebolo. Oznámenie síce podala, s čím sa už súd vysporiadal vyššie,
ale to jej nemožno dávať na ťarchu. Správny orgán v uznesením o odmietnutí podania neuviedol, že
to, čo žalovaná dávala rodičom za vinu (očierňovanie), sa nestalo, len ju inštruoval, aby v prípade, ak

má za to, že jej práva boli porušené, využila iné inštitúty ako inštitúty trestného práva. Nebolo tvrdené,
že by žalovaná následne ešte aj takúto ochranu cestou civilnej žaloby žiadala, a že by prípadne ešte
týmto spôsobom už aj tak rozvrátené vzťahy ďalej vyhrocovala ďalším súdnym sporom. Súd nemal
preukázané, že by žalovaná podávaním prípadných šikanóznych trestných oznámení svojich rodičov
poškodzovala a tým prispievala k vyhrocovaniu už aj tak vážne narušených rodinných vzťahov.

44. Ak žalobkyňa ako dôvod pre vrátenie daru videla v tom, že žalovaná zamedzovala kontaktu jej synovi
R. a dcére C. so žalobkyňou a jej manželom ako starými rodičmi, ani tento dôvod nebol preukázaný. Ako
vyplynulo z výpovede R. H., žalovaná mu v kontakte so starými rodičmi nikdy nebránila, je dospelý, má
vlastnú hlavu a sám sa rozhodol, že sa s nimi stretávať nechce, keďže sám bol aj účastníkom incidentu

so starou mamou (kvôli oprave dažďového zvodu, resp. kvôli bicyklu) a tiež vzhľadom na to, že vidí, ako
napäté sú vzťahy medzi starými rodičmi a jeho matkou a jeho nevlastným otcom. Nech už je motivácia
vnuka R. nestýkať sa so starými rodičmi akákoľvek, nebolo ničím preukázané, že by to bolo žalovaná,
ktorá by synovi akokoľvek bránila v styku o starými rodičmi, resp. ho od neho odhovárala, alebo inak
do jeho rozhodnutia sa s nimi nestretávať zasahovala, čo sa v prípade, že už ide o dospelého mladého

muža spôsobilého samostatne rozhodovať o sebe a svojich vzťahoch, aj ťažko dá rozumne prakticky
predstaviť. Rovnako to platí aj v prípade zákazu kontaktu dcéry C. so žalobkyňou a jej manželom, hoci
žalovaná a jej manžel – svedok B. tvrdili zhodne, že jej zakazujú sa s nimi rozprávať, či sa na nich
dívať, pretože inak k nim môže ísť bývať. V danom prípade, ak by tomu tak aj bolo, že by si žalovaná
neželala, aby sa jej dcéra stretávala so starými rodičmi, je tomu tak celkom zrejme práve pre napäté

a konfliktné vzťahy, ktoré hrotia obe strany. Nebolo preukázané, že by takýto zákaz udelila C. práve
žalovaná s cieľom žalobkyňu a jej manžela psychicky týrať, ako sa to tiež opisovalo. Takisto nebolo
tvrdené ani preukázané, že by sa žalobkyňa a jej manžel kontaktu s C. aktívne u jej rodičov, prípadne
aj cez jej brata R. dožadovali (pokiaľ možno zmierlivým spôsobom), prípadne, že by sa snažili veku
primeraným spôsobom sa s C. kontaktovať tak, aby si získali opäť jej pozornosť. C. bola preukázateľne

svedkom viacerých verbálnych výstupov, napr. výstupu zachyteného na prehratej zvukovej nahrávke,
keď žalovaná tvrdila, že nadávky, ktoré sú na nahrávke zachytené, boli realizované za prítomnosti C.,
ktorá sa hrala na dvore (na nahrávke je počuť detský dievčenský hlas, pritom nebolo rozporované
tvrdenie žalovanej, že ide o C.). Svedok M. G. opisoval tiež incident svedka B. s lopatkou, ktorého bola C.
svedkom. Nepochybne aj ona vníma napätosť vzťahov v rodine, čo má na ňu vplyv a len ťažko si možno

objektívnepredstaviť,žebymoholbyťpozitívny.Ztohtodôvoduvzhľadomnadlhodobovyhrotenévzťahy
oboch strán sporu a ich manželov navzájom, samotná skutočnosť, že C. sa so starými rodičmi za tejto
situácie nestýka, nie je samo osebe dôvodom pre vrátenie daru, ak nebolo preukázané, že cieľom tohto
nestretávania je úmysel žalovanej týmto spôsobom privodiť žalobkyni a jej manželovi zámerne útrapy.45. Ďalej tvrdeným dôvodom pre vrátenie daru malo byť nedodržiavanie dohody medzi žalovanou
a žalobkyňou ohľadom využívania záhrady, ktorú má na darovanom pozemku žalobkyňa a jej manžel.

Takto pomerne nekonkrétne bol dôvod vymedzený vo výzve na vrátenie daru. V žalobe bolo k tomuto
dôvodu doplnené, že problémy s užívaním záhrady neboli až do času, kedy sa začalo s prípravou
darovaných pozemkov na výstavbu domu žalovanej, keď im v užívaní začal brániť manžel žalovanej.
Toto konanie preto súd posudzoval s prihliadnutím na obsah výzvy v spojení s obsahom žaloby. Ku
konaniu manžela žalovanej sa súd už vyjadril, že konanie inej osoby ako obdarovaného nemá žiaden

význam. Že by žalovaná aktívne zabraňovala nejakým konkrétnym spôsobom rodičom vo vstupe na
pozemky (napr. inštalovaním zábran a podobne) nebolo preukázané. To, že na pozemkoch nebolo
vymedzené vecné bremeno spočívajúce v práve žalobkyne a jej manžela užívať takto žalovanej
darované pozemky, je nesporný fakt, ktorý sama žalobkyňa v žalobe uviedla. Nevedno, či medzi
stranami existovala nejaká iná konkrétna dohoda s konkrétnym obsahom, ktorá by (keď už nie titulom
oprávnenia z vecného bremena) oprávňovala žalobkyňu a jej manžela v konkrétnom rozsahu, čase či

konkrétnym spôsobom pozemky užívať, prípadne užívať ich v takom rozsahu, ktorý by nebránil výstavbe
plánovaného rodinného domu. Žalobkyňa potvrdila, že v rokoch 2017 – 2018 sa začalo so stavbou
nového domu žalovanej na darovaných pozemkoch, teda ak malo k zabraňovaniu užívania dochádzať
pri začatí výstavby domu, je možné datovať nezhody ohľadom pozemku cca do tohto obdobia (keďže
v žalobe konkrétny časový rámec žalobkyňa ohľadom konfliktov s pozemkom neuviedla, súd ho musel

ustáliť iba takto nepriamo). Už v tom čase začali však medzi stranami konflikty, keď žalobkyňa potvrdila,
že si v rokoch 2017-2018 pri výstavbe fotila autá žalovaného, stavebný materiál a podobne (tvrdila, že
nikdy ale nefotila M. G.), že to robila ako dôkaz, že ich manžel žalovanej uráža. Už aj z jej vyjadrení
možno vyvodiť, že v danom čase už boli spory, ktorých bola účastná aj žalobkyňa aj manžel žalovanej,
ktoré sa len ďalej prehlbovali pričinením všetkých zúčastnených, najmä však žalobkyne a manžela

žalovanej. Ak za takejto situácie vznikali ústne zvady ohľadom užívania pozemkov, súd konštatuje, že
opäť len ide o prejav vzájomne dlhodobo vyhrotených konfliktných vzťahov, kde jednoducho povedané
„každémunakaždomužúplnevšetkoprekáža“,apretosanavzájomčastujúvulgárnymipomenovaniami
a to aj v súvislosti s užívaním záhrady. V súvislosti s užívaním pozemku však nebolo preukázané,
že by akákoľvek dohoda nebola žalovanou úmyselne rešpektovaná a že by im ona bránila vo vstupe

na pozemok, či už právne (napr. neodkladným opatrením) alebo fyzicky (vystavením zábran, ktoré
by znemožňovali vstup na záhradu). Na druhej strane, ani žalobkyňa sa nedomáhala akýmkoľvek
právne relevantným spôsobom, aby jej bolo umožnené konkrétny pozemok, na ktorom je záhrada,
užívať napriek chýbajúcemu oprávneniu z vecného bremena. Verbálne prejavy smerujúce k vyháňaniu
z pozemku, ktoré žalobkyňa opisovala, ktoré majú jej adresovať žalovaná aj jej manžel, s prihliadnutím

na to, akým spôsobom sa tiež žalobkyňa k majetku žalovanej správa, keď potvrdila, že hodila psie
exkrementy cez plot na dom žalovanej, resp. že hodila cez plot na pozemok žalovanej ozdobné tekvice,
alebo ako bolo výpoveďou svedka G. zistené, kedy manžel žalobkyne líčil fasádu domu žalovanej psími
exkrementmi, ak aj boli naozaj vyslovené, sú už len dôsledkom vzájomne vyhrotených vzťahov, ku
ktorým prispievajú predovšetkým žalobkyňa, ale aj manžel žalovanej v takom rozsahu, že si jednoducho

povedané „nemajú čo vzájomne vyčítať“. To, že aj reakcie manžela žalovanej na osobu žalobkyňu sú
a môžu byť expresívne, bolo pre súd celkom uveriteľné s prihliadnutím na to, akým spôsobom tiež
prebiehal jeho výsluch ako svedka a ako sa na adresu žalobkyne tiež pri tej príležitosti vyjadroval.
Žalobkyňatakistocelýsporčastovalamanželažalovanejnieprávevyberanýmivýrazmi,pretojerovnako
uveriteľné, že aj ona je schopná pomerne expresívnych vyjadrení na jeho adresu. Obaja rovnako však

týmto slovníkom len prispievajú k vzájomne hrubo vyostreným vzťahom.

46. K nevhodnému konaniu manžela žalovanej sa súd už vyjadril vyššie, avšak v súvislosti s ním sa
žalovanej vytýkalo, že sa rodičov pred manželom nezastala, že ho schvaľuje, že je pasívna v tom
smere,keďmanželovivnevhodnomkonanínebráni.Uvedenépodľasúdunemožno považovaťzahrubé

porušenie dobrých mravov žalovanou, obzvlášť v situácii, keď vzťahy medzi stranami sú vyhrotené aj
pričinenímžalobkyne,ktorátiežnamanželažalovanejverbálneútočí.Aksažalovanejvýslovnevytýkalo,
že keď sa aj niečo medzi jej manželom a žalobkyňou či jej manželom deje, že zájde do domu a že to teda
ľudovo povedané nerieši, podľa názoru súdu nemožno toto žalovanej výlučne dávať na ťarchu to, že
si rodičov nezastane, najmä ak žalobkyňa tiež dlhodobo prejavuje navonok nespokojnosť s manželom

žalovanej, o ktorom sa vyjadruje s dešpektom, ktorý prejavovala aj vo svojej výpovedi pred súdom, ale
napríklad, ktorej prejav na jeho adresu ako o „O. J. P., ktorý patrí na psychiatriu“ je zaevidovaný aj
v oboznámenom priestupkovom spise.47. Napokon sa žalovanej vytýkalo, že aj ona na adresu žalobkyne a manžela žalobkyne používa
vulgárne urážlivé a hrubé prejavy a slovné provokácie, ktoré považovala žalobkyňa za psychické
týranie. Hoci sa vo výzve na vrátenie daru uvádza, že žalovaná sa dopúšťa psychického týrania

spočívajúceho v nielen slovných ale aj fyzických provokáciách, žiadne fyzické prejavy, ktoré
by mohli byť fyzickým týraním, v konaní nebolo u žalovanej preukázané. Žiadne fyzické ataky
žalovanej voči žalobkyni, alebo komukoľvek inému z rodinných príslušníkov žalobkyne vykonaným
dokazovaním najavo nevyšli, keď žiaden svedok nepovrdil, že by žalovaná mala sa dopustiť fyzického
útoku na žalobkyňu, alebo kohokoľvek iného z jej rodiny a ničoho takéhoto svedkom nik nebol.

Ani z oboznámených listín žiadne fyzické ataky žalovanej voči komukoľvek nevyplynuli. Žalobkyňa
neopisovala ani žiadne konkrétne grimasy alebo iné fyzické prejavy, ktorými by ich mala žalovaná
provokovať, keď len jej manželovi vytýkala, že robí grimasy, sťahuje si nohavice, či vydáva zvuky
pripomínajúce zvieratá na adresu žalobkyne a jej manžela, ktoré prejavy M. G. potvrdil aj svedok B..
Žalobkyňa opisovala, že žalovaná ju mala opakovane aj pred policajtmi označiť, že je „B.“, „že by jej
ani pohár vody nepodala“ a že „čo tam chodí (rozumej na pozemok), keď už má kryptu na cintoríne“

a manželovi žalobkyne mala povedať, že „nech skape ako prašivý pes pod plotom“. Takisto sa mala
žalovaná (spoločne s manželom) žalobkyni sa vysmievať, že „jej šibe, že jej škrabká, lebo sa jej hrabali
v hlave, lebo mala nádor a že jej huba ovísa a má ísť na psychiatriu“. To, že žalovaná svojich rodičov
mala vulgárne verbálne napadnúť, vyplynulo aj zo spisu G./XXXX-X a takisto, že mala slovný konflikt
s nimi obomi, vyplynulo aj zo spisu G./XXXX-X. Svedkyňa K. potvrdila, že žalovaná matku posielala

na psychiatriu, že jej to aj zaplatí, to isté potvrdil aj svedok B.. To, že by mala niekedy žalovaná matke
povedať,žebyjejanipohárvodynepodala,žalovanávýslovnepoprela,vočitýmtotvrdeniamsaohradila,
pričom žiaden svedok nepotvrdil, že by výslovne takéto verbálne prejavy voči matke použila. Súd mal
tak najmä z oboznámených spisov preukázané, že žalovaná tiež je schopná aj hrubého verbálneho
prejavunaadresusvojichrodičov.Vdanomprípadevšakniejemožnétietovyjadreniahodnotiťizolovane

a sústrediť sa len na to, že boli vyslovené. Na to, aby súd mohol povedať, že ide o hrubé porušenie
dobrých mravov, by muselo byť preukázané, že je to práve žalovaná, ktoré bezdôvodne a sústavne
hrubo uráža žalobkyňu, resp. jej manžela, že jej nik (a už vôbec nie žalobkyňa) na takéto vyjadrenia
nedal zámienku, že situácie, pri ktorých vulgárne rodičom nadáva, sama vyhľadáva či iniciuje a že sa
na svojich rodičoch bezdôvodne vyvršuje. V danom prípade však v konaní bolo nepochybne zistené,

že tieto vyjadrenia boli vyslovené vo vyhrotenej situácii vzájomného konfliktu, kedy aj žalobkyňa
žalovanej nadávala, resp. bolo prítomných viacero osôb, ktoré boli do konfliktu tiež zapojené. Za danej
situácie, keď sú vzťahy medzi stranami sporu veľmi konfliktné a vážne narušené, nie je možné žalovanej
bezvýhradne pripísať na vrub nevhodné správanie vo vzťahu k svojim rodičom, keď vznik nezhôd,
konfliktov a rozvrátených vzťahov zapríčinili v zásade všetci štyria zúčastnení (žalovaná aj žalobkyňa

s manželmi). Nebolo v súvislosti s tvrdenými verbálnymi prejavmi žalovanej preukázané, že by len ona
vyvolávala konflikty, že by bezdôvodne len ona jednostranne verbálne napádala svojich rodičov či sama
iniciatívne a úmyselne vyvolávala konfliktné situácie za účelom hrubo rodičov urážať. Súd v žiadnom
prípade takéto vyjadrenia z úst kohokoľvek na adresu kohokoľvek neschvaľuje a nespochybňuje to,
že ide absolútne nevhodnú formu komunikácie, ale súčasne treba mať napamäti, že nevhodným

vulgárnym spôsobom sa na adresu žalovanej a jej manžela vyjadruje sústavne najmä aj žalobkyňa,
ktorá opakovane povedala v tejto veci, že ona má len jednu dcéru (p. K.), čím v podstate dáva celkom
otvorene najavo pohŕdanie žalovanou. Dokonca svedok B. opísal konflikt, pri ktorom mala žalovaná
poslať žalobkyňu vulgárne niekam, pri ktorej príležitosti žalobkyňa žalovanú opľula, čo nasvedčuje tomu,
že situácie, pri ktorých takéto vulgárne nadávky odzneli, absolútne neboli nekonfliktné, ale že situácia,

za ktorej k nim došlo, bola obojstranne konfliktná a vulgárna a bola akákoľvek iná, len nie kľudná.
Žalobkyňa nespochybnila ako nepravdivé ani tvrdenie manžela žalovanej M. G. a svedka R. H., kedy
sa žalobkyňa mala na adresu žalovanej vyjadriť tak, že ju „mala utopiť pri krste“, čo taktiež je prejavom
hrubého dešpektu žalobkyne k žalovanej. Podľa názoru súdu žalovanú nie je možné na základe
vykonaného dokazovania označiť za pôvodcu opisovaných konfliktov, keď nebolo preukázané, že by to

bola ona, ktorá by konflikty vyvolávala a iniciovala. Je podľa názoru súdu nepochybné, že aj žalobkyňa
výraznou mierou svojím správaním a vyjadrovaním prispieva k vyvolávaniu konfliktov a v neposlednom
rade sa do nich zapája aj manžel žalovanej, ktorý otvorene prezentoval výrazne nepriateľský vzťah
kžalobkyni,avšak,akoužbolouvedené,jeho správanienavrubazodpovednosťobdarovanejžalovanej
pripísať nemožno. V danom prípade súd zohľadnil vzájomnosť správania žalobkyne a žalovanej a to, že

žalobkyňa výraznou mierou tiež k vzniku konfliktných vzťahov prispela. V tomto smere tiež súd uvádza,
že výpovede svedkov boli protichodné, keď svedkovia vždy vypovedali v prospech toho, kto ich navrhol,
svedkoviažalobkynepodporovalitvrdeniajejanaopaksvedkoviažalovanejzasedržalistranužalovanej.
Za tejto situácie nie je možné nad všetky rozumné pochybnosti ustáliť, že žalovaná je tá, ktorá bysústavne a bez zjavného dôvodu verbálne či aj iné konflikty vyvolávala, že by táto bola ich iniciátorom,
prípadne že by konflikty s rodičmi zámerne vyhľadávala alebo stupňovala s cieľom im škodiť a ubližovať.
Za takejto situácie preto podľa názoru súdu nie je možné konštatovať, že by žalovaná naplnila tvrdeným

konaním znaky konania hrubo odporujúceho dobrým mravom.

48. Ak sa žalobkyňa vo výzve na vrátenia daru vyjadrovala aj tak, že žalovaná má ju a jej
manžela psychicky týrať slovnými či fyzickými provokáciami, uvedené nebolo vôbec nijako preukázané.
K fyzickým atakom žalovanej sa súd už vyjadril vyššie tak, že ich žiaden z vykonaných dôkazov

nepreukázal. K slovným prejavom žalovanej sa súd vyjadril v predošlom odseku tak, že žalovaná
sama nie je ich podnecovateľom, keď nebolo zistené, že by slovné provokácie iniciovala žalovaná.
Počas konania žalobkyňa považovala za psychický nátlak ešte monitorovacie zariadenie na dome
žalovanej,ktorémalosledovaťžalobkyňuajejmanžela,resp.ichobťažovaťzámernevydávanímhlásení
v cudzom jazyku. Bolo zistené, že zariadenie na ochranu majetku žalovaná s manželom na dome
mali skutočnosti nainštalované, avšak nebolo preukázané, že by tak činili s cieľom niekoho sledovať,

zastrašovať či inak psychicky terorizovať. V tejto súvislosti súd poukazuje na výsluch svedka M. G.
a H., ktorí potvrdili, že je pravda, že zariadenie vydávalo chybové hlásenia, ale len v prípade slabého
internetového signálu. Tiež súd poukazuje na rozhodnutie o zastavení priestupkového konania zo dňa
07.06.2024 vedeného voči žalovanej, kde sa rovnako zhodne R. H. vyjadril tak že uvedené hlásenia
boli softvérovou chybou zariadenia a po reklamácii a kúpe nového už žiadne zvuky systém nevydáva.

Rovnako sa vyjadril v uvedenom konaní aj svedok M. G. a aj žalovaná. Aj správny orgán dospel k záveru,
že sa o konanie, ktoré by naplnilo znaky priestupku, nejedná. Nebolo preukázané, že by cieľom použitia
zariadenia bolo zámerné psychické obťažovanie a deptanie žalobkyne a jej manžela, že by hlásenie bolo
skutočne aktivitou inou, než len prejavom softvérovej poruchy zariadenia. Nemožno uprieť žalovanej
právo umiestniť na rodinný dom kamerový systém za účelom ochrany majetku a v tomto konaní súd

nevzhliada porušenie dobrých mravov v žiadnom smere. Napokon, ani v samotnej výzve na vrátenie
daru o obťažovaní kamerovým systémom nebola zmienka a toto konanie ako psychický teror opísala
žalobkyňa až počas konania, čo by znamenalo, že zrejme v rozhodnej dobe žiadosti o vrátenie daru
tento dôvod nebol daný, resp. ak aj bol, žalobkyňa ho nepovažovala za tak vážne závadové konanie,
aby na jeho základe o vrátenie daru žiadala.

49. Okrem toho treba dodať, že na viacerých miestach žalobkyňa opisovala závadové konanie manžela
žalovanej, prípadne aj žalovanej a vyhrotenie vzťahov datujúc už do roku 2012, teda ešte aj do obdobia
pred uzatvorením darovacej zmluvy so žalovanou. Žalobkyňa opakovala, že už odvtedy, keď v roku
2012 odmietla podpísať G. zmluvu, majú pre nezhody v rodine tvrdý a ťažký život, že odvtedy je

pre správanie sa manžela žalovanej peklo. Svedkyňa K. sumarizovala, že zhoršenie vzťahov medzi
žalobkyňou a rodinou žalovanej bolo postupné, malo svoj priebeh a súslednosti a začala rokom 2012,
kedy M. G. prišiel s nevýhodným návrhom darovacej zmluvy, ktorý ju opomínal, ktorý žalobkyňa odmietla
podpísať a potom to pokračovalo aj v roku 2016, kedy žalovaná s manželom očakávali, že svedkyňa im
prepíše svoju časť pozemku na vybudovanie bazéna. Zhoršenie vzťahov v roku 2012 pre nepodpísanie

návrhu darovacej zmluvy, na ktorom mal trvať M. G., opísal aj svedok B.. To znamená, že vzťahy medzi
žalobkyňou a rodinou žalovanej celkom zrejme boli už čiastočne narušené (aj keď nie zrejme až tak
toxicky) aj pred podpisom darovacej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou zo dňa 28.07.2016. Za
predpokladu, že žalobkyňa vedela už v tom čase uzatvorenia darovacej zmluvy, že od roku 2012 neboli
vzťahy s rodinou žalovanej ideálne (keď aj sama žalobkyňa hovorí, že už od roku 2012 je v rodine

peklo), nie je možné teraz spätne dovolávať sa existencie narušených konfliktných vzťahov, o ktorých
žalobkyňa vedela aj v čase uzatvárania darovacej zmluvy. Z vykonaného dokazovania je viac než
pravdepodobné, že ďalšie a ďalšie zhoršovanie prichádzalo aj po uzatvorení darovacej zmluvy v júli
2016, že toto vrchol dosiahlo až po jej uzatvorení (keď svedkovia zhodne uvádzali najmä incidenty
z rokov 2018 a neskôr). Avšak za stavu, kedy sú vzťahy v rodine vážne a trvalo rozvrátené, plné

konfliktov, na ktorých sa podieľajú prakticky obe strany (a sekunduje im aj ďalšie príbuzenstvo, napr.
v konflikte so žalobkyňou sa ocitol minimálne aj vnuk R., v konflikte so žalovanou a jej manželom aj
p. K. a p. K.), je potrebné prihliadnuť aj na to, že vzťahy so žalovanou a jej manželom už v čase
darovania boli minimálne čiastočne naštrbené a aj napriek tomu pristúpila žalobkyňa k darovaniu tak,
ako to urobila. Porovnajúc vzťahy pred a po darovaní tak nejde o prípad, kedy sa predtým normálne,

úplne harmonické a celkom nekonfliktné vzťahy zmenili po darovaní zavinením výlučne a len žalovanej
ako obdarovanej na vzťahy celkom konfliktné. V danom prípade už aj pred darovaním nehnuteľností
vzťahy narušené, sa uzatvorením zmluvy stali neznesiteľné ešte viac, aj to nie výlučne a len z iniciatívy
žalovanej ale aj s pomerne výrazným pričinením druhej strany vrátane oboch manželov. Aj toto potompodľa názoru súdu oslabuje tvrdenia žalobkyne o hrubo nemorálnom správaní žalovanej, ktoré malo
nastaťažpodarovanínehnuteľností,keďžebolozistené,ževzťahybolinaštrbenéužajpredrokom2016
a to primárne z dôvodu konfliktu medzi M. G. a žalobkyňou pre nezhodu ohľadom prepisu nehnuteľností.

Nejaví sa byť preto žalovaná ako osoba, ktorá by bola prapôvodcom konfliktných situácií v rodine, ktoré
podľa tvrdení samotnej žalobkyne siahali čiastočne už do roku 2012 a spočívali v primárnom konflikte
medzi žalobkyňou a manželom žalovanej. Väčšie či menšie konflikty v rodine boli tak zrejme už dlhšiu
dobu prítomné a ak sa ich aj načas podarilo utíšiť (napr. po narodení vnučky), po čase znova vyvstali.
Avšak nebolo zistené, že by za tak dlhodobo konfliktnými vzťahmi v rodine stále výlučne a len žalovaná

ako tá, ktorá by ich rozdúchavala.

50. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú pre nenaplnenie podmienok
pre vrátenie daru, a síce pre nepreukázanie konania žalovanej hrubo odporujúceho dobrými mravom,
zamietol. K niektorým dôkazom súd ešte pre úplnosť uvádza nasledovné:

51. Žalovaná predložila ako dôkaz znalecký posudok na určenie hodnoty jej rodinného domu, ktorý
s manželom postavili na darovaných pozemkoch, ale keďže pre tento spor nebolo podstatné, aká je
hodnota, či kvalita nehnuteľnosti, tento dôkaz súd neoboznamoval.

XX. Rovnako tak súd už nepripojil spis tunajšieho súdu sp.zn. 18C/22/2022 za tým účelom, aby

z neho prečítal zápisnicu o výsluchu svedka M. Y. (na výsluchu ktorého žalovaná v tomto spore
netrvala), pretože by to na závere súdu nič nezmenilo. V spore bola hlavne žalobkyňa tá, ktorú
zaťažovalo dôkazné bremeno o tom, že sa žalovaná voči nej správa hrubo v rozpore s dobrými mravmi
tak, že to zakladá dôvod na vrátenie daru. Ani po vykonaní všetkého dokazovania, ktoré žalobkyňa
navrhla, sa však uvedené dôvody žalobkyni preukázať nepodarilo. Bolo preto nadbytočné, aby súd

oboznamoval výpoveď svedka Y. z iného sporu, ktorou chcela žalovaná preukazovať, že sa žalovaná
správa k žalobkyni vhodne. Bez ohľadu na to, čo by vyplynulo z tejto zápisnice, všetko na návrh
žalobkyne vykonané dokazovanie nepreukázalo opodstatnenosť žaloby, a preto ďalší dôkaz, ktorý
by mal cieliť na popretie pravdivosti tvrdení žalobkyne ohľadom dôvodnosti žaloby, by bol nadbytočný
a nič by na neunesení dôkazného bremena žalobkyňou v otázke hrubo nemorálneho konania žalovanej

nezmenilo. Napokon, okolnosti v spore sp.zn. 18C/22/2022 neboli celkom zhodné, keď sa tam súd
hlavne zameriaval na správanie sa žalovanej k E. B. a tiež na iné časové rozpätie ako aj na iné dôvody
zakladajúce právo na vrátenie iného daru. Preto jeho výpoveď v inom konaní automaticky nezakladá
použiteľnosť aj pre iný spor, ktorý sa fokusuje na iné dôvody a časové súvislosti. Žalobkyňa netrvala na
poslednom pojednávaní na žiadnom inom dokazovaní nad rámec toho, ktoré súd vykonal.

53. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení predložila dve správy z polygrafického vyšetrenia svojho
manžela, z ktorých vyplynulo, že na položené otázky odpovedal pravdivo. Čo sa týka vyšetrenia
z 22.01.2024 otázky sa s výnimkou jednej týkali správania sa manžela žalovanej, vo vzťahu ku ktorému
sa súd už vyjadril tak, že toto je pre posúdenie splnenia dôvodov pre vrátenie daru irelevantné. Iba

jedna otázka sa týkala správania žalovanej, keď sa táto mala dňa 12.09.2020 vyjadriť na manžela
žalovanej, že „zdochni ako prašivý pes pod plotom“. Nie je ale už zrejmé, za akých okolností sa
mala žalovaná takto vyjadriť. Ako už súd vyššie uviedol, vzťahy medzi stranami sú vyhrotené, plné
urážok a vzájomných konfliktov. Preto bez položenia ďalších relevantných otázok smerujúcich k zisteniu
pravdivosti celej situácie, je predložená správa dôkazom len o tom, že je to aj žalovaná, ktorá sa

nevhodným spôsobom vyjadruje na adresu žalobkyne, čo bolo preukázané už inými dôkazmi, napríklad
uvedené vyplýva z výpovede svedka E. B., ale napríklad aj z výsledkov zo šetrenia priestupku ČVS: G./
XXXX-X, K.: G./XXXX-X. To isté súd konštatuje aj vo vzťahu k správe z polygrafického vyšetrenia zo dňa
29.05.2025, ktoré otázky sa týkajú správania sa manžela žalobkyne (či položil list na hrob), čo samo
osebe nepreukazuje, kto iný list na hrob dal, resp. že to bola žalovaná. Tiež sa otázky týkajú tretej osoby

M. Y. a manžela žalovaného, čo je pre toto konanie irelevantné. Jedine 4.otázka sa týka aj správania
sa žalovanej, ktorá mala v roku 2020 žalobkyni spolu so svojím manželom kričať, X. M. „Q., Q. V. H.,
C. J. M. H. V. H. R. V. M. O.“. V danom prípade vzhľadom na vyhrotenosť vzájomných vzťahov nie je
vylúčené, že žalovaná sa takto na adresu žalobkyne skutočne vyjadrila, ale nie je jasné, za akej situácie
a čo tomuto vyjadreniu predchádzalo. Nie je možné vylúčiť, že šlo o reakciu na iné vyjadrenie žalobkyne

alebo jej manžela na adresu žalovanej, najmä ak k vyjadreniu malo dôjsť niekedy v roku 2020, teda už
až po tom, čo žalobkyňa žiadala o vrátenie daru (v júli 2019), resp. je možné, že k vyjadreniu došlo už
až po podaní žaloby (žaloba podaná v januári 2020), kedy sú vzťahy aj vzhľadom na vzájomné nezhody
spojenéspožiadavkounavráteniedaruavedenietohtosúdnehosporuvyhrotenéextrémneaobestranysú schopné sa na adresu protistrany vyjadrovať s dešpektom. Samo osebe preto tieto vyjadrenia nie sú
dôkazom o tom, že žalovaná je tá osoba, ktorá by bez impulzu vulgárne žalobkyni nadávala.

54. Žalovaná na podporu svojich tvrdení o tom, akým spôsobom sa žalobkyňa vyjadruje na adresu
žalovanej, resp. na adresu jej manžela, predložila zvukový záznam. V tejto súvislosti žalobkyňa
namietala nezákonnosť tohto dôkazu. Civilný sporový poriadok nevylučuje vykonať i nezákonný dôkaz,
avšak pre jeho vykonanie stanovuje presné limity. Za účelom hľadania pravdy v súdnom konaní
by mal byť záujem na zistení skutkového stavu povýšený nad ochranu osobnosti druhej strany. Je

potrebné vychádzať z toho, že strana vyhotovujúca nezákonný dôkaz, v tomto prípade zvukový záznam
bez vedomia žalobkyne, nezasahuje do práv osoby, ktorej osobnostné prejavy zaznamenáva, celkom
bezúčelne, ale z dôvodu zabezpečenia takej dôkaznej situácie, ktorá jej umožňuje úspešné bránenie
svojhopráva.Súdpretoprehralčasťzvukovéhozáznamuč.1predloženéhožalovanou,keďženazvyšku
jeho prehrania, ani na prehraní záznamu č. 2 žalovaná netrvala. Zo zvukového záznamu, o ktorom
nebolo sporné, že bol zrealizovaný dňa 14.10.2019, je zreteľne počuť, že žalobkyňa sa na adresu

manžela žalovanej opakovane vulgárne vyjadruje. Taktiež však nie je zrejmé, čo takýmto vyjadreniam
predchádzalo, či tomu predchádzal konflikt medzi stranami sporu, aký, v čom spočíval a prípadne kto
ho vyvolal, alebo či ide o vyjadrenia žalobkyne bez ďalšieho, bez toho, aby boli reakciou na nejaký
podnet iným vyvolaný. Preto aj v tomto prípade predložený dôkaz preukazuje len tú skutočnosť, že aj
zo strany žalobkyne dochádza k verbálnym útokom na členov rodiny žalovanej, čo však už vyplynulo

aj zo správania žalobkyne počas pojednávaní, kedy nebola schopná sa zdržať nie vždy adekvátnych
komentárov na adresu manžela žalovanej, a tiež nevhodné verbálne výpady žalobkyne na adresu
manžela žalovanej vyplynuli v výsledkov šetrenia priestupku K.: G./XXXX-X, či z výsluchu svedkov M.
G., R. H., či súrodencov G..

55. Ak žalobkyňa predkladala písomné vyjadrenie svojej sestry p. E. E., súd uvádza, že z tohto listinného
dôkazu súd nevyvodil žiadne skutočnosti, ktoré by podporovali tvrdenie žalobkyne produkované v tomto
spore. V prvom rade súd uvádza, že ide o písomné stanovisko tretej osoby, ktorá však nebola poučená
ako svedok riadne, najmä o následkoch krivej výpovede, z tohto dôvodu nebola splnená ani elementárna
požiadavkanazabezpečeniepravdivostiaobjektívnostivylíčeniaňouuvádzanýchskutočností.Uvedené

bolo potrebné zabezpečiť o to viac, ak žalovaná namietala, že ju pani E. následne navštívila a priznala
sa jej, že takéto vyjadrenie písomne podala zo strachu. Nič nebránilo žalobkyni, aby túto osobu navrhla
ako svedka a tak zabezpečila, aby procesne korektným spôsobom vypovedala o skutočnostiach
relevantných pre tento spor. Okrem toho zo samotného tohto vyjadrenia nevyplýva, že by pani E. bola
svedkom nejakých konfliktných situácií, ktoré mohla vnímať svojimi zmyslami a tieto zreprodukovať

tak, ako ich vnímala a si ich pamätala. Toto vyjadrenie je vyjadrením osoby, ktorá o tam uvedených
narušených vzťahoch medzi žalobkyňou a žalovanou vie len z počutia od žalobkyne, ktorá jej „po
každých urážkach telefonuje“. Vzhľadom na to už vôbec nie je možné zabezpečiť, aby skutočnosti, ku
ktorým sa pani E. vyjadruje, boli pokiaľ možno objektívnym zachytením situácie. Táto osoba sa vyjadruje
len tak, ako jej vzájomné vzťahy vylíčila samotná žalobkyňa, ktorá ich zase opisuje zo svojho pohľadu,

a preto sa nedá objektívne vyhnúť istej miere skreslenia, či dokonca zveličenia.

56. Ak žalovaná predložila rukou písaný list (prílohová obálka), ktorý nie je datovaný ani podpísaný,
ktorý podľa tvrdení žalovanej mala písať žalobkyňa, ktorý obsahuje výčitky, čo všetko „L.“ U. R. „U.“ a že
adresát listu (nie je výslovne menovaný) nie je dostatočne vďačný za to, kto sa o neho staral, nebolo

zistené, kto bol jeho pisateľom, či to bola žalobkyňa alebo niekto iný. Žalobkyňa výslovne poprela, že
by ho písala, pričom svedok R. H. len spomínal, že bol nájdený takýto list a že ho podľa neho písala
žalobkyňa, ale žiaden dôkaz, ktorý by túto jeho domnienku potvrdzoval, nebol produkovaný. Súd preto
z tejto listiny, o ktorej nebolo zistené, kto je jej pisateľom, vychádzať na podporu tvrdení žalovanej
nemohol.

57. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola úspešná v celom rozsahu, keďže
súd žalobu zamietol, a preto má žalovaná proti neúspešnej žalobkyni
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

24C/3/2020

- 23 -
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.