Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. august 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/117/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325201656
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2325201656.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
A.: A., nar. XX.XX.XXXX, a B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, so sídlom Staničná 5, 924 01 Galanta, deti rodičov
matka: C. D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpená: Kanisová &

Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, IČO: 36 836 460,
a otec: F. G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpený: JUDr. Ivana
Zmeková, PhD., advokátka, so sídlom Zámocká 18, 811 01 Bratislava, IČO: 42 254 396, za účasti
Okresnej prokuratúry Galanta, so sídlom Hlavná ulica 987/25, 92429 Galanta, v konaní o návrhu otca
na nariadenie výchovného opatrenia, a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 5P/75/2025-67 zo dňa 19.06.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia.

2. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.05.2025, sa otec návrhom vo veci samej, domáhal

uloženia výchovného opatrenia matke a otcovi, spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému
poradenstvu v špecializovanom zariadení TENENET o.z, so sídlom Lichnerova 41, 903 01 Senec, v
rozsahu 30 hodín od právoplatnosti rozhodnutia, za účelom zlepšenia vzťahov medzi rodičmi, zlepšenia
ich komunikácie a rodičovských zručností, a výchovné opatrenie otcovi a maloletým deťom, spočívajúce
v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení TENENET o.z, so
sídlom Lichnerova 41, 903 01 Senec, v rozsahu 30 hodín od právoplatnosti rozhodnutia, za účelom

zlepšenia vzťahov medzi otcom a deťmi. Súčasne navrhol, aby súd, pokiaľ by mal za to, že je v
danej veci potrebné uložiť výchovné opatrenie bezodkladne, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým bude
nahradené rozhodnutie vo veci samej.

3. Súd prvej inštancie takto rozhodol podľa § 324 ods. 1,2,3, § 325 ods. 1,2, § 326 ods. 1,2, §
328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1,2, § 159, § 161 ods. 1,2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len CSP), § 2 ods.1, zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len CMP), dospejúc k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady pre
nariadenieneodkladnéhoopatreniaaotcomtvrdenéskutočnosti,ktorýmiodôvodňujepotrebunariadenia
výchovného opatrenia rodičom a deťom, budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej.
K skutkovej a právnej argumentácii otca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na
účel neodkladného opatrenia, pri riešení situácií, ktoré neznesú odklad a sú naliehavé, pri osvedčení

ohrozenia života, zdravia, zdravého vývinu, výchovy či výživy maloletých detí. Konštatoval, že maloletý
B. (8 rokov) a maloletá A. (16 rokov) pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresnéhosúdu Galanta č. k. 5P/49/2024-99 zo dňa 01.10.2024 rozvedené a na čas po rozvode boli upravené
pomery k maloletým deťom (rozsudok nie je právoplatný a toho času prebieha odvolacie konanie).
Dôvodil, že uloženie výchovného opatrenia neodkladným opatrením, v zmysle návrhu otca (uložiť

povinnosť rodičom a maloletým deťom podrobiť sa odbornému poradenstvu v rozsahu 30 hodín, za
účelom zlepšenia vzťahov medzi rodičmi, otcom a deťmi), nezodpovedá zákonným podmienkam §
325 ods. 1 CSP. Dôvodil, že o nariadení výchovného opatrenia podľa § 37 Zákona o rodine súd
rozhoduje rozsudkom v konaní vyžadujúcom si postup ako v konaní vo veci samej (t.j. nariadenie
pojednávania, vykonanie dokazovania v rozsahu potrebnom na zistenie skutočného stavu veci a na

vydanie rozhodnutia vo veci samej). Poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trnave
sp.zn. 12CoPno/7/2025 zo dňa 07.05.2025 (vydaného v odvolacom konaní vo veci rozvodu rodičov
a úpravy pomerov k maloletým deťom po rozvode), že v zmysle záverov rodinno-právneho kolégia
Krajského súdu v Trnave, výchovné opatrenie uložením povinnosti zúčastniť sa psychologického
poradenstva, možno uložiť rozhodnutím vo veci samej a zároveň dodal, že nariadeniu neodkladného
opatrenia bráni aj nedostatok procesnej podmienky, v podobe skôr začatého konania v tej istej veci, keď

o identickom návrhu otca rozhodol už týmto uznesením odvolací súd.

4. Proti uzneseniu podal prostredníctvom právnej zástupkyne podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP,
§ 62 CMP odvolanie otec, navrhujúc ho zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle jeho návrhu.
Nestotožnilsasozáveromsúduprvejinštancie,ktorýjevrozporesoskutočnýmstavomveci,vykonaným

dokazovaním a záujmom maloletých detí. O nariadenie neodkladného opatrenia žiadal z dôvodu, že
situácia v rodine je alarmujúca, jeho vzťah s deťmi sa deštruuje a rodina potrebuje okamžitú odbornú
pomoc, ktorú bez ochoty matky spolupracovať, nemožno zabezpečiť. Za preukázania, že jeho vzťah s
deťmi, ako aj vzťah medzi rodičmi, sú značne narušené, komunikácia rodičov nie je na požadovanej
úrovni, súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že nie je daná potreba nariadiť neodkladné opatrenie.

Podrobne situáciu v rodine, ako aj dôvody pre uloženie výchovného opatrenia, popísal v návrhu vo veci
samej a podaní zo dňa 06.06.2025. Doplnil, že dňa 10.06.2025 prebehlo ďalšie stretnutie s maloletým,
opäť len za prítomnosti matky, maloletý ho konfrontoval s otázkami, ktoré nie sú typické pre deti a súvisia
s prebiehajúcim súdnym konaním, čo sa opakovalo aj v dňoch 18.06.2025, 24.06.2025, a 02.07.2025.
Tieto stretnutia sú len pár minútové, za prítomnosti matky a pred jej domom, maloletý si svoje tvrdenia

neustáleutvrdzujepohľadomnamatku.Súdprvejinštancievodôvodnenísvojhorozhodnutiasažiadnym
spôsobom nevyjadril k jeho tvrdeniam o nepriaznivej rodinnej situácii, preto je rozhodnutie nedostatočne
odôvodnené. Súd dôvodil, že výchovné opatrenie možno uložiť rozhodnutím vo veci samej poukazujúc
na závery rodinno-právneho kolégia Krajského súdu v Trnave, s čím nesúhlasil. Nesúhlasil so záverom
súdu prvej inštancie, že o jeho identickom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia už rozhodoval

Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 12CoPno/7/2025-264, zo dňa 07.05.2025 (ktorým návrh zamietol)
v odvolacom konaní vo veci samej, teda, súdu prvej inštancie bráni nedostatok procesnej podmienky o
návrhu vôbec rozhodovať, keď z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že nerozhodoval o
návrhu ako takom a odkázal ho na konanie vo veci samej.
5. Kolízny opatrovník navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

6.Matkavovyjadreníkodvolaniuotcaprostredníctvomprávnehozástupcunavrhlauzneseniesúduprvej
inštancie ako správne potvrdiť. Otcovu argumentáciu vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia považovala za nesprávnu a rozpornú s právnym názorom odvolacieho súdu v rozhodnutí
o predchádzajúcom totožnom návrhu otca v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave sp.zn.

12CoPno/7/2025, s ktorým sa s ohľadom na zjednotenie súdnej praxe stotožnila. Poukázala na celkovú
nedôvodnosť návrhu na nariadenie výchovného opatrenia, v ktorom otec neuviedol, že rodičia nadviazali
spoluprácu s ÚPSVaR Galanta za rovnakým cieľom, aký otec prezentuje v návrhu vo veci samej,
a za účasti psychologičky dňa 18.06.2025 realizovali stretnutie (za účelom zjednotenia ich postupu
pri obnovení styku otca s maloletým). Otec však odborné odporúčania nerešpektoval a nátlakovo

naďalej trval na ním nastolených podmienkach styku s maloletým., a po opakovaných pokusoch o
styk v zmysle dohody a za spolupráce s ÚPSVaR Galanta, kedy maloletý otca naďalej odmietal, otec
spoločné stretnutie rodičov a psychologičky odmietol a tento proces ukončil. Nakoľko otec nerešpektoval
odporúčania odborníkov, odmietol s nimi ďalej spolupracovať a v dôsledku jeho správania sa jeho vzťah
smaloletýmanizaodbornejpomocinezmenil,jehonávrhnavýchovnéopatrenieoznačilazanedôvodný.

Nielen z vyjadrenia maloletého, ale aj ostatných jeho súrodencov v konaní vedenom na Okresnom súde
Galanta pod sp. zn. 5P/49/2024, je zrejmé, že rodičovské kompetencie otca sú značne znížené, v jeho
výchove sú prvky násilia a jeho vzťah s deťmi vyplýva zo skúseností detí a prežitých situácií s otcom
a nie je dôsledkom jej údajnej manipulácie. Ak otec sám nezmení svoje správanie, nie je v záujmemaloletých detí, aby boli nútené absolvovať otcom navrhované výchovné opatrenie len preto, lebo sa
s ním odmietajú stretnúť z dôvodu traumatických zážitkov.
7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66

CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie
otca nie je dôvodné.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže

rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

14. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti
s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

15. Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak,
aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu
výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého
dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného

vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia
rozhodujeoopakovanomuloženívýchovnéhoopatreniapodľaodseku3aleboouloženíinéhovhodného
výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže
dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

16. Súd prvej inštancie správne vychádzal z osvedčovaného skutkového stavu vyplývajúceho z návrhu
otca na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listín, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na osvedčenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre rozhodnutie o neodkladnom
opatrení, výsledky svojho zistenia správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým
a právnym záverom. Odvolací súd sa stotožnil nielen s výkladom inštitútu neodkladného opatrenia

súdom prvej inštancie, ale aj v celom rozsahu po skutkovej a právnej s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie vo vzťahu k otázkam dôvodnosti návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní
podstatný význam, v rozhodnutí sa náležite vyporiadal i s podstatnými tvrdeniami otca prezentovanými
v jeho návrhu a priloženými listinami osvedčujúcimi ním tvrdený skutkový stav, a nepovažuje za potrebné

dôvody už vyslovené opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Len v záujme doplnenia dôvodov rozhodnutia
a vyporiadania sa s odvolacími námietkami otca dodáva nasledovné.

17.Podľa§387ods.2 CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že je predovšetkým potrebné vysporiadať sa s otázkou funkcie a účelu
procesného inštitútu neodkladného opatrenia a konanie o návrhu na jeho nariadenie (prípadne exoffo), zásadne odlišovať od meritórneho konania. Neodkladné opatrenie v konaní vo veciach týkajúcich
sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených
práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy
pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov
maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava jestvujúcich pomerov, ktoré,
ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje
okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému

poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.

19. Odvolací súd pripomína, že osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj
zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
(spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd
nevykonáva riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí preto opísaním
rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto
neodkladnejprocesnejochrany(spravdepodobniťnaliehavúpotrebudočasnejochrany,akoajexistenciu
nároku vo veci samej). Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje

najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného
procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a
súd z nich pri rozhodovaní vychádza.

20. K otcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP (t.j. že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) konštatuje, že
citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas
konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie
založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z

hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, alebo, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných
ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený
odvolací dôvod nie je naplnený, keďže rozhodnutiu súdu prvej inštancie vzťahujúce sa k posúdeniu
dôvodnosti nariadenia výchovného opatrenia uložením povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu

neodkladným opatrením, nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu návrhu
otca a pripojených listín nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré
(pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli otcom osvedčené ako dôvodné, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu (§

2 ods. 1 CMP, § 325 ods. 1 CSP), alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

21. K námietke otca, že uznesenie prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 365 ods.1 písm. h/ CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej

inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil vo vzťahu k dôvodnosti nariadenia neodkladného
patrenia v zmysle podaného návrhu otca správne právne závery a aplikoval správny právny predpis,
namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Rovnako odvolací súd v posudzovanej vecinezistil existenciu danosti odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP, pre nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia.

22.Odvolacísúdpooboznámenísasobsahomspisovéhomateriálu,dôvodovnávrhuotcananariadenie
neodkladného opatrenia a jeho odvolania, dospel v súlade so súdom prvej inštancie k záveru, že
potreba dočasnej úpravy pomerov v otcom navrhovanom smere dôvodná nebola a to vo vzťahu k
splneniu všetkých zákonných podmienok § 325 ods. 1 CSP, pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Zobsahunávrhuotcananariadenieneodkladnéhoopatreniadokoncanevyplývajúanikonkrétnedôvody

okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov konania bez vykonania potrebného dokazovania,
v ktorom otec odkazuje na dôvody návrhu v merite veci, a vo vzťahu k nariadeniu neodkladného
opatrenia iba uvádza, že súhlasí, ak súd za dôvodné bude považovať nahradenie rozhodnutia vo veci
samej neodkladným opatrením. Poukazuje na charakter a účel neodkladných opatrení a zdôrazňuje, že
súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných

predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu,
a to z rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu, v prípade konania vo veciach starostlivosti
súdu o maloleté deti, aj bez návrhu. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené,
musia mať vždy povahu právnych vzťahov a potreba ich úpravy musí byť vždy bezodkladná, to
znamená naliehavá a nevyhnutná. Odvolací dopĺňa, že podmienky § 325 ods. 1 CSP, pre rozhodnutie

súdu o nariadení výchovného opatrenia uložením povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu
prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia splnené neboli, nakoľko tu absentuje podmienka
bezodkladnosti úpravy pomerov z dôvodu závažného ohrozenia dôležitých záujmov maloletých detí,
prípadne ich výchovy a starostlivosti. Nebolo osvedčené, že situácia maloletých detí neznesie odklad.
Uvedený záver sa týka tak časti návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha

uloženia výchovného opatrenia rodičom za účelom zlepšenia ich vzťahov a komunikácie, ako aj uloženia
výchovného opatrenia otcovi a maloletým deťom za účelom zlepšenia ich vzťahov. Je nepochybné, že je
v záujme maloletých detí, aby ich rodičia vedeli po rozvode manželstva primerane komunikovať a vzťahy
medzi rodičmi a maloletými deťmi boli usporiadané. Ak otec v danom prípade tvrdí, že situácia v rodine
je alarmujúca a jeho vzťahy s deťmi sa po rozvode deštruujú, môže do úvahy prichádzať konsolidácia

vzťahovvýchovnýmopatrenímsúdu,avšaknazákladeriadnehovyhodnoteniavšetkýchopodstatnených
skutkových okolností majúci pre rozhodnutie o výchovnom opatrení, ktorým sa nariaďuje dotknutým
osobám povinnosť zúčastniť sa odborného poradenstva, podstatný význam. Takýto postup súdu nie
je dôvodný formou neodkladného opatrenia a v danom prípade iba na základe jednostranných tvrdení
otca o príčinách narušených vzťahov a zjednodušených skratiek o ovplyvňovaní detí matkou. Na

správnosťprávnehoposúdeniavecisúdomprvejinštancievdanomprípaderovnakonemajúvplyvotcom
tvrdené okolnosti o nerealizovanom styku s maloletým upravenom uznesením Krajského súdu v Trnave
uznesením č.k. 12CoPno/7/2025-264, zo dňa 07.05.2025.

23. O návrhu otca na nariadenie výchovného opatrenia (§ 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine) rozhodne

súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania rozhodnutím vo veci samej, po ustálení dôvodnosti
nariadenia výchovného opatrenia, jeho účelu a rozsahu, s prihliadnutím na najlepší záujem maloletých
detí, po vyhodnotení ich názoru, dôvodov narušenia vzájomných rodinných vzťahov a aktuálneho stavu.

24. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami

upravujúcimi inštitút neodkladného opatrenia, ktoré správne na danú vec aplikoval, odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).