Uznesenie – Oddĺženie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoKR/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113226185
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6113226185.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Gindlovej,
členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej veci navrhovateľa
– dlžníka: A. B. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX C., o návrhu dlžníka na povolenie
oddlženia, o odvolaní navrhovateľa - dlžníka proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
1NcKR/27/2013-21 zo dňa 29. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1NcKR/27/2013-21 zo dňa 29. januára 2025 zrušuje
a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na oddlženie dlžníka – A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom A. XXX, XXX XX C. (ďalej aj „dlžník“ alebo „navrhovateľ“), zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že uznesením č. k. 1K/34/2008-56 zo dňa
15. 01. 2009, právoplatným dňa 06. 02. 2009, vyhlásil na majetok dlžníka konkurz a rozhodol o otvorení
malého konkurzu. Navrhovateľ sa svojím návrhom, doručeným konkurznému súdu dňa 06. 04. 2009,
domáhal oddlženia, určenia skúšobného obdobia a „režimu finančných prostriedkov“ na uspokojenie
jeho veriteľov. Konkurz na majetok dlžníka bol pre nedostatok majetku zrušený uznesením konkurzného
súdu č. k. 1K/34/2008 - 161 zo dňa 29. 09. 2023. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

19. 10. 2023.

3. Súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 166 ods. 1 a 2, § 167 ods. 1 a 2, § 206b
ods. 1 a § 206f ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“), návrh navrhovateľa na povolenie oddlženia zamietol, nakoľko
dospel k záveru, že v predmetnom prípade nie sú dané dôvody pre povolenie oddlženia v zmysle ZoKR.

4. Prvoinštančný súd pri svojom závere vychádzal zo skutočnosti, že konkurz bol zrušený z dôvodu
nedostatku majetku dlžníka, a to s poukazom na ustanovenie § 166 ods. 2 ZoKR v znení účinnom do
28. 02. 2017, v zmysle ktorého nemá dlžník právo domáhať sa zbavenia svojich dlhov, ak bol konkurz
zrušený preto, že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate.

5. Protiuvedenémuuzneseniupodalnavrhovateľvčasodvolanieanavrhol,abyodvolacísúdnapadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní
namietal, že súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil znenie prechodného ustanovenia § 206f ods.
4 ZoKR v znení účinnom od 01.03.2017, ktoré dopadá na prípady, kedy súd vyhlásil konkurz podľa
právnych predpisov účinných do 28.02.2017 a po zrušení konkurzu sú tu dôvody, aby súd povolil
dlžníkovi oddlženie a doposiaľ nebolo o oddlžení rozhodnuté, teda sa nezaoberal skúmaním podmienok

podľa „novej“ právnej úpravy umožňujúcej oddlženie za jednoduchších podmienok (preddlženie, ktorésa preukazuje vyhlásením a minimálne rok vedená exekúcia). Záverom poukázal i na to, že si počas
konkurzu riadne plnil svoje povinnosti a nie jeho vinou konanie trvalo viac ako 17 rokov.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§196a ZoKR) prejednal vec v senáte bez nariadenia
pojednávania podľa ustanovení § 379 (viazaný rozsahom odvolania), § 380 ods. 1 (viazaný odvolacími
dôvodmi) a § 389 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

7. Podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,
lenaksúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa ustanovenia § 206f ods. 4 ZoKR v znení účinnom od 01.03.2017, ak súd vyhlásil konkurz

podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017 a po zrušení konkurzu sú dôvody, aby súd
dlžníkovi oddlženie povolil a doposiaľ o povolení oddlženia nerozhodol, súd rozhodne o oddlžení dlžníka,
ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom;
ustanovenia § 166f a 166g sa v takom prípade použijú primerane.

9. Odvolací súd považuje odvolaciu námietku navrhovateľa o nesprávnom právnom posúdení
veci súdom prvej inštancie za dôvodnú. Záver súdu prvej inštancie o tom, že v predmetnom prípade
neboli splnené podmienky na oddlženie dlžníka z dôvodu, že nedošlo k zrušeniu konkurzu po splnení
konečného rozvrhu výťažku, ale tento bol zrušený pre nedostatok majetku, nemožno považovať za
správny, nakoľko ustanovenie § 166 ods. 2 ZoKR v znení účinnom do 28. 02. 2017 na predmetnú vec

nedopadá, a to v dôsledku novely ZoKR, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01. 03. 2017.

10. V prejednávanej veci sa dlžník domáhal oddlženia v priebehu konkurzu vyhláseného podľa
právnych predpisov účinných do 28. 02. 2017. Vzhľadom k tomu, že konkurz na majetok dlžníka bol
zrušený a súd doposiaľ o oddlžení nerozhodol, pri rozhodovaní dlžníka bol súd prvej inštancie povinný

posudzovať splnenie podmienok na povolenie oddlženia v zmysle hore citovaného ustanovenia § 206f
ods. 4 ZoKR. V odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia síce súd prvej inštancie správne
zmienené ustanovenie cituje,ale pri svojom rozhodovaní z uvedeného ustanovenia, prijatého v súvislosti
so zmenou inštitútu oddlženia, nevychádza.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre aplikáciu ustanovenia § 206f ods. 4 ZoKR musia byť splnené
tieto podmienky: 1/ vyhlásenie konkurzu na fyzickú osobu podľa predpisov účinných do 28.02.2017,
2/ zrušenie konkurzu, 3/ existencia dôvodov na povolenie oddlženia po zrušení konkurzu, 4/ o
povolení oddlženia súd doposiaľ nerozhodol a 5/ dlžník počas konkurzu riadne plnil svoje povinnosti
ustanovené týmto zákonom. Z uvedeného je zrejmé, že od 01. 03. 2017 nie je podľa ZoKR podmienkou

povolenia oddlženia majetnosť dlžníka resp. zrušenie konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku.
Povolenie oddlženia je tak možné v prípade akéhokoľvek dôvodu zrušenia konkurzu. Možno uzavrieť,
že v predmetnom prípade tak bola splnená jedna z podmienok pre povolenie oddlženia, a to zrušenie
konkurzu.

12. Súd prvej inštancie svoj záver o zamietnutí návrhu dlžníka na povolenie oddlženia založil
na nesprávnej aplikácii § 166 ods. 2 ZoKR účinného do 28. 02. 2017, teda sa v predmetnej veci
zameral len na dôvod zrušenia konkurzu. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení svojho rozhodnutia
správne cituje ust. § 206f ods. 4 ZoKR, ktoré sa na prejednávanú vec vzťahuje, avšak ho na
prejednávaný prípad neaplikuje. V konaní tak nebola zodpovedaná otázka splnenia podmienok na

povolenie oddlženia v zmysle ustanovenia § 206f ods. 4 ZoKR. Súd prvej inštancie sa tak v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozhodnutia vôbec nezaoberal otázkou, či si dlžník riadne plnil svoje povinnosti
v priebehu konkurzného konania na jeho majetok, jedná sa pritom o dôležité dôvody pre posúdenie jeho
návrhu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie tak neobsahuje v súlade s § 220 ods. 2 CSP
zrozumiteľné dôvody rozhodnutia, keďže v ňom absentujú odpovede na podstatné otázky týkajúce sa

oddlženia dlžníka v zmysle správne aplikovanej právnej úpravy. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak
nepreskúmateľné, čo je dôvodom na jeho zrušenie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 389 ods. 1
písm. b) zrušil a vec súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

14. V súlade s § 391 ods. 3 CSP odvolací súd uvádza, že bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom
konaní opätovne vec prejednať s tým, že sa vysporiada s dôvodnosťou nároku dlžníka na povolenie
oddlženia. Za uvedeným účelom súd prvej inštancie posúdi, či si dlžník v priebehu konkurzného konania
riadne plnil svoje povinnosti stanovené ZoKR, a či správcovi a veriteľom poskytoval potrebnú súčinnosť

a vynakladal primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov, pričom bude vychádzať z vyjadrenia
konkurzného správcu, navrhovateľa a z jednotlivých dôkazov obsiahnutých v spise. Svoje rozhodnutie
náležite zdôvodní tak, aby bolo konkrétne, jednoznačné a zrozumiteľné, teda preskúmateľné.

15. O trovách konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v súlade s § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o veci.

16. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).