Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. august 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4P/119/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524201201
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8524201201.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdStaráĽubovňasudkyňouMgr.DankouMajdákovouvrodinnoprávnejvecinavrhovateľky:A.
B.,rod.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.D.E.XXX,XXXXXC.D.,zastúpená:Mgr.MáriaBaranová,
LL.M. advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Baštová 6, 060 01 Kežmarok, proti manželovi: F. B.,
rod. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, t.č. C. D. E. XXX, XXX XX C. D., zastúpený: JUDr. Gábor
Száraz, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o

rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletému dieťaťu: H. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov A. B., rod. B. a F. B. uzavreté dňa XX.XX.XXXX vo Veľkom Lipníku,
zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Veľký Lipník vo zväzku X, ročník XXXX, na strane
XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
II. Mal. H. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky

A. B., nar. XX.XX.XXXX.
III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok v bežných veciach.
IV. Otec mal. dieťaťa F. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. H. B., nar.
XX.XX.XXXX sumou vo výške 250,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do 15 – tého
dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.

V. Styk otca s mal. dieťaťom súd n e u p r a v u j e.
VI. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 08.10.2024 žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol,
maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal platením výživného v sume 360,- eur
mesačne, styk otca s dieťaťom nežiadala upraviť. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili
po troch rokoch vzájomné stretávania a spoznávania aj keď zo stany manžela zaznelo, že keď si

ho nezoberie, tak sa odstrelí. Správanie sa manžela bolo voči nej krátko po uzavretí manželstva
manipulatívne, majetnícke, bez úcty a rešpektu, neskôr sa pridalo ponižovanie, nadávky, osočovanie.
Spočiatku bývali u rodičov manžela, potom keď manžel mal autonehodu a nemali príjem, odsťahovala
sa k mame do Veľkého Lipníka a chodila do zamestnania, cez víkendy chodila k deťom. Asi po roku
si vzala detí do Veľkého Lipníka kde sa nasťahoval aj manžel. Krátko potom začali hádky, pretože
manžel nechcel aby ju navštevoval brat a jeho rodina. Potom začali hádky aj smerom ku nej. Od októbra

minulého roka sa presťahovala na prízemie domu, kde býva s dcérou doposiaľ a manžel na hornom
poschodí. Jej city k manželovi úplne ochladli, nepociťuje k nemu žiadnu náklonnosť, intímne spolu nežijúviac ako tri roky a je zrejme, že obnovenie manželského spolužitia nie je možné. Každý z nich hospodári
samostatne. K návrhu navrhovateľka pripojila sobášny list a daňové priznanie za rok 2023

2. Súd uznesením sp. zn. 4P/119/2024 zo dňa 19.11.2024 ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho
opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, manžela navrhovateľky
vyzval aby sa k návrhu vyjadril a pozval ich na informatívne stretnutie.

4. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 09.12.2024 uviedol, že s návrhom
na rozvod nesúhlasí a nesúhlasí ani s dôvodmi, ktoré uviedla navrhovateľka v návrhu, ňou uvedené
dôvody majú odvrátiť pozornosť súdu od skutočných dôvodov rozvratu manželstva účastníkov konania.
Zdôraznil, že navrhovateľka má známosť s iným mužom od roku 2021. Poprel aby ju ponižoval a
znevažoval. Napriek tomu, že navrhovateľka má inú známosť, nesúhlasí s podaným návrhom na

rozvod, mieni zachrániť manželstvo a preto s rozvodom nesúhlasí.

5. Informatívne stretnutie rodičov sa uskutočnilo dňa 23.01.2025 bolo neúspešné keďže rodičia na ňom
nedospeli k dohode.

6. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaniach na podanom návrhu trvala, zdôraznila, že
vzťahy medzi manželmi sú rozvrátené a niet nádeje na obnovu manželského spolužitia.

7. Právny zástupca manžela navrhovateľky na pojednávaniach uviedol, že manžel s rozvodom
nesúhlasí mázato, žejetumožnosťobnovymanželskéhospolužitia,pričompoukazovalnaskutočnosť,

že doposiaľ manželia obývajú spoločnú nehnuteľnosť.

8. Navrhovateľka na pojednávaniach na podanom návrhu trvala, opísala genézu manželstva uviedla,
že pred uzavretím manželstva sa poznali cca 2 roky, ale medzi tým sa asi 3 krát rozišli, pričom si
manžela vzala zo strachu po tom, čo jej povedal, že ak si ho nezoberie odstrelí sa. Spočiatku bývali u

svokrovcov, svokra im do všetkého zasahovala. Mala ťažký pôrod, syn mal zdravotné problémy, napriek
tomu, že nechcela otehotnela, narodil sa im druhý syn, bol zdravý. Kvôli práci, v čase keď manžel
maródoval a jej skončila materská, presťahovala sa do Veľkého Lipníka, synovia ostali pri manželovi,
na víkendy chodila k manželovi. Zhruba po trištvrte roku sa k nej presťahovali aj deti, manžel prišiel
neskôr. Ďalej uviedla, že ich spolužitie bolo všelijaké, boli nezhody s jej rodičmi. Potom čo zomrel jej

otec, začali rekonštruovať dom, narodila sa im dcéra. Na výlety mimo okolia Veľkého Lipníka nechodili,
pretože trebalo šetriť, manžel sa veľmi málo zapájal do spoločných aktivít. Stále muselo byť tak ako
chcel manžel. Zdôraznila, že v roku 2017 mala úraz, v dôsledku ktorého podstúpila niekoľko operácii,
ale v tom ťažkom období jej manžel nebol nápomocný, pomáhali jej detí. Od roku 2023 žijú síce v
jednom dome, ale ona s dcérou žije na prízemí a manžel na poschodí, komunikujú len nevyhnutné veci,

ona s manželom nechce rozprávať. Hospodária každý so svojimi príjmami, inkaso hradí ona, na úhradu
inkasa jej manžel v tomto roku poslal cca 300,- eur, ktoré mu vrátila naspäť. Intímne spolu nežijú
cca 4 roky. Podotkla, že k manželovi má negatívny citový vzťah, manžela nenávidí, necíti k nemu
lásku ani náklonnosť. Na pojednávaniach navrhovateľka kategorický odmietla zotrvať v manželstve.
Priznala, že zhruba 3 roky udržiava známosť s iným mužom, ktorá však nemá intímny charakter. Za

príčinu rozpadu manželstva označila skutočnosť, že pán s ktorý udržiava známosť jej ukázal, že ten kto
má rád sa správa ináč, manžel nerešpektuje jej želania, obťažuje ju a dokonca za prítomností dcéry
a syna ju fyzicky napadol aj keď on tvrdí, že nie.

9. Manžel navrhovateľky na pojednávaniach s rozvodom nesúhlasil tvrdil, že vstúpil do manželstva,

pretože manželku mal rád a stále ju mám rád. Napriek tomu, že manželka priznala, že má známosť
s iným mužom, rozviesť sa nechce a je ochotný jej všetko odpustiť. Priznal, že dva až tri roky žijú
tak ako to popísala manželka, on sa snaží s manželkou komunikovať, ale ona nechce. On by chcel
všetko zmeniť, aby spolu fungovali ako manželia, ale manželka to odmieta. Dokonca pred dvomi rokmi
vyhľadal odbornú pomoc, navštívil psychologičku, ale manželka ju odmietla navštíviť. Za tie dva roky od

návštevy psychologičky k posunu a zlepšeniu vzťahov v ich manželstve nedošlo. Za príčinu rozpadu
manželstva označil zasahovanie manželkiných príbuzných a manželkinu známosť s iným mužom. Tiež
uviedol, že za obdobie čo žijú oddelene sa stravuje každý zvlášť, manželka mu nevarí, neperie o všetkosa stará sám. Posledný intímny styk mali pred cca dvomi rokmi, v čase keď prestali viesť spoločnú
domácnosť. On známosť s inou ženou nemá.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom maloletej dcéry H.,
oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: sobášnym listom, rodným listom
maloletého dieťaťa, správou o prešetrení rodinných pomerov, dokladmi preukazujúcimi osobné,
majetkové a zárobkové pomery účastníkov konania na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

11. Účastníci konania uzatvorili manželstvo vo Veľkom Lipníku dňa XX.XX.XXXX, toto manželstvo je
zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Veľký Lipník vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX,
pod poradovým číslom XX. U oboch išlo o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Počas
trvania manželstva sa im narodili tri deti, dvaja synovia, ktorí sú plnoletý a mal. H. nar. XX.XX.XXXX.

12. Manželstvo účastníci uzatvorili zhruba po dvoj až trojročnej známosti, podľa tvrdenia navrhovateľky

tá do manželstva vstúpila zo strachu, manžel do manželstva vstúpil z dôvodu citovej náklonností.
Manželstvo bolo viac menej s menšími či väčšími hádkami a nedorozumeniami harmonické približne
do roku 2017, kedy navrhovateľka utrpela úraz v dôsledku čoho podstúpila niekoľko operácii a podľa jej
tvrdenia manžel v tom čase jej nebol nápomocný a tu došlo k strate citovej náklonnosti navrhovateľky
k manželovi. Približne od októbra 2023 manželia aj keď žijú v jednom rodinnom dome, žijú oddelene

(navrhovateľka s mal. dcérou na prízemí, manžel na poschodí), komunikujú spolu len v obmedzenej,
nevyhnutnej miere, komunikáciu odmieta navrhovateľka, hospodária každý zvlášť, minimálne od roku
2023 intímne spolu nežijú. V súčasnosti navrhovateľka kategorický odmieta zotrvať v manželskom
zväzku, chce sa rozviesť, obnovenie manželského spolužitia vylučuje, naviac udržiava mimomanželský
vzťah, aj keď tvrdí, že tento vzťah nemá intímny charakter. Manžel navrhovateľky sa rozviesť nechce

tvrdí, že manželku má rád, neveru je ochotný jej odpustiť. Od času čo manželia žijú oddelenie k
zlepšeniu ich vzťahov nedošlo napriek skutočnosti, že manžel vyhľadal odbornú pomoc psychológa a
počas súdneho konania bola rozvádzajúcim sa manželom opakované poskytnutá lehota na obnovenie
manželského spolužitia. Napriek plynutiu času k zmiereniu manželov nedošlo, práve naopak ich vzťahy
sa viac a viac vyostrujú, čo prezentovali aj priamo na súdnom pojednávaní.

13. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine (ďalej len ZoR) manželia sú si v manželstve rovní
v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

14. Podľa § 19 ods. 1 ZoR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

15. Podľa § 22 ZoR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

16. Podľa § 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

17. Podľa § 23 ods. 2 ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy
maloletých detí.

18. Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na

porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19.

19. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov
je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako
kvalifikovaný a nenapraviteľný. Manželia od októbra 2023 nevedú spoločnú domácností, minimálne

od tejto doby spolu nehospodária, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie,
nezabezpečujú spoločnú výchovu maloletej dcéry, čo sú základne práva a povinnosti manželov.
Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže navrhovateľka túto možnosť
kategorický odmieta, nechce zotrvať v manželskom zväzku, chce sa rozviesť, udržiava známosť s inýmmužom. Manžel navrhovateľky sa síce rozviesť nechce, ale vzhľadom na súčasne zlé vzťahy medzi
manželmi, je nepravdepodobne aby došlo k obnoveniu manželského spolužitia a naplneniu základných
funkcii manželstva.

20. Príčinu rozvratu tohto manželstva súd vidí vo vzájomnom citovom a fyzickom odcudzení, čoho
následkom bolo zlyhanie ich vzájomnej komunikácie, netolerancia, podozrievanie, strata dôvery, čo
viedlo k nadviazaniu známosti navrhovateľkou s iným mužom. V neposlednom rade pri rozpade
manželstva významnú úlohu zohrala práve známosť navrhovateľky.

21. Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace spoločenský účel, preto ho súd ako
nefunkčné rozviedol. Rozvod manželstva nie je ani na ujmu ich maloletej dcéry, keďže na jej pomeroch
sa rozvodom manželstva jej rodičov veľa nemení, nakoľko rodičia od októbra 2023 aj keď žijú v jednom
rodinnom dome spoločnú domácnosť nevedú, dcéra je v starostlivosti matky. Podľa tvrdenia matky a
mal. dcéry otec sa na výchove dcéry nepodieľa, na jej výživu neprispieva.

Úprava pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

22. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) s konaním o
rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva

na čas po rozvode.

23. Podľa § 24 ods. 1 ZoR V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

24. Podľa § 24 ods. 3 ZoR Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú

starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

25. Podľa § 24 ods. 3 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

26. Podľa § 24 ods. 5 ZoR Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

27. Podľa § 24 ods. 6 ZoR Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati

domáhať na súde.

28. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

29. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.30. Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého
dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem

maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

31. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému
rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z
rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

32. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

33. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

34. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

35. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

36. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

37. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

38. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

39. Podľa Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí.

40. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.)
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

42. Navrhovateľka – matka maloletého dieťaťa v návrhu žiadala aby súd mal. dieťa zveril do jej
osobnej starostlivosti, otec aby bol zaviazaný platením výživného v sume 360,- eur mesačne,
úpravu styku nežiadala. Počas konania na tomto návrhu zotrvala s tým, že sumu výživného ponecháva
na úvahe samotného otca.

43. Manžel navrhovateľky – otec mal. dieťaťa navrhol dieťa zveriť do striedavej starostlivosti oboch
rodičov, bez určenia výživného. Ak by bolo dieťa zverené matke navrhol z jeho strany výživné v sume
100,- eur mesačne, úpravu styku nežiadal.

44.Zo správykolíznehoopatrovníkaz02.12.2024(čl.83-84spisu)vyplýva,žemal.H., podľavyjadrenia
matky, navštevuje 7. ročník ZŠ C. D.. Stravuje sa v škole. Matka výchovné problémy neuvádza. Mal.
dieťa má diagnostikovanú dyslexiu, dysgrafiu a dyskalkuliu, navštevuje psychologické centrum v Levoči.
Mal. H. je sledovaná v nefrologickej ambulancii, inak je mal. dieťa zdravé. Pri osobnom pohovore naúrade sa maloletá H. vyjadrila, že „Viem prečo som tu, naši sa rozvádzajú. Bývam v dome vo Veľkom
Lipníku, s mamkou a s ocom a niekedy prídu aj bratia. Stará sa o mňa mamka – varí mi, mám rada
pirohy, keď mi treba pomôcť, alebo som smutná, tak pri mne stojí a snaží sa ma utešiť. Vo voľnom čase

sa s mamkou rozprávame alebo pozeráme televízor. Oco sa o mňa nestará, nemám s ním vzťah a tlačí
ma do veľa vecí – niekedy mi ide horšie matematika a keď to zistil, chcel vidieť môj zošit z matematiky,
chcel mi vysvetliť matematiku, ale má z toho nervy, ja to neviem tak dobre pochopiť a potom plačem
a som smutná. Niekedy má núti, aby som spala hore, ale ja nechcem a on mi povedal, že mu na tom
nezáleží, že čo ja chcem. Minulý rok, asi vo februári, mamku chytil pod krk a on teraz hovorí, že nič

také nezrobil, môj brat ho od mamky odtiahol. Otec nám v zime vypínal kúrenie a mali sme v dome
zimu. Otec tiež robí neschváli s kúrením – skrýval termostat do skrine, nevedeli sme ho nájsť, znižuje
teplotu kúrenia. Oco strašne klame. Oco mi nič nekupuje, ani darčeky. Oco mi ani nezavolá, keď je v
práci. Chodím do 7. ročníka na základnú školu vo C. D., mám rada občianku a nemám
rada chémiu. V triede sme dobrý kolektív, mám tam kamarátky – B., D. a A.. V škole mi nikto neubližuje,
cítim sa v škole v pohode. Vo voľnom čase som s kamarátmi, chodíme vonku, chodím na krúžky –

hasičský a folklórny súbor Vorodajček. Viem čo znamená rozvod, že už nebudú naši manželia. Myslím
si, že bude lepšie, keď sa rozvedú naši, lebo by som nemala taký strach, že čo zas oco bude kričať
a čo sa zase stane. Ja chcem zostať s mamkou, s ocom sa nechcem stretávať, ja si myslím, že oco
by mal na mňa platiť asi 400,- eur mesačne, ale neviem to presne určiť.“ Celkové náklady na mal. H.,
podľa uvedenia matky, boli vyčíslené v sume cca 485,- eur mesačne. Náklady zahŕňajú ošatenie 70,-

eur mesačne, strava doma 200,- eur mesačne, hygienické potreby a kozmetika 30,-
eur mesačne, školské potreby 10,- eur mesačne, vreckové 20,- eur mesačne, bývanie
30,- eur mesačne, lieky predpísané odb. lekárom 50,- eur polročne, telefón 10 ,- eur mesačne,
ZRPŠ 15,- eur ročne, školské výlety s vreckovým 100,- eur ročne, aktivity vo voľnom čase 30,- eur
mesačne, dovolenka 800,- eur ročne. Sociálny šetrením bolo zistené že, matka spolu s mal. dieťaťom,

manželom, občas aj s dospelými synmi žije v jednoposchodovom dome na adrese C. D. XXX. Dom je
v osobnom vlastníctve matky mal. dieťaťa. Domácnosť je kompletne zariadená novým nábytkom. Na
prízemí, ktoré obýva matka s mal. dieťaťom sa nachádza kuchyňa, obývacia izba, spálňa, detská izba,
kúpeľňa a WC. Mal. dieťa má zabezpečené svoje potreby, priestor na oddych a voľnočasové aktivity. V
domácnosti je zavedená elektrina a voda, dom je vykurovaný tuhým palivom – drevo peletky. Hygiena

v domácnosti je na veľmi dobrej úrovni. Každý z rodičov mal. dieťaťa hospodári samostatne, elektrinu
hradia na polovicu. Matka mal. dieťaťa A. B. uviedla, že je SZČO, pracuje ako kaderníčka v kaderníckom
salóne A.. Jej príjem tvorí zárobok v sume cca 750,- eur mesačne a invalidný dôchodok v sume 400,-
eur mesačne. Doplnila, že prídavok na mal. H. v sume 60,- eur mesačne a daňový bonus, nevie v
akej výške poberá otec mal. dieťaťa. Matka uviedla, že s otcom mal. dieťaťa žije v jednom dome, avšak

každý obýva jedno poschodie – matka aj s mal. dcérou prízemie a otec mal. dieťaťa poschodie. Dodala,
že každý hospodári osobitne a tento stav v ich domácnosti trvá približne rok. Ďalej uviedla, že žijú v
dome po jej rodičoch a ona je v súčasnosti vlastníkom domu. Doplnila, že má ešte dvoch plnoletých
synov – I. a H.. Matka trvá na podanom návrhu, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, matka už
nevidí možnosť obnovy manželského spolužitia. Navrhuje, aby mal. dcéra bola zverená do jej osobnej

starostlivosti. Ďalej navrhuje styk otca s mal. dcérou neupravovať, matka nebude brániť stretávaniu sa
otca s mal. dieťaťom, len si želá, aby bola o tom vopred informovaná. Tiež požaduje, aby vzhľadom
na vek mal. H. sa prihliadalo na jej vôľu, nakoľko mal. dcéra vie sama povedať s kým chce kedy byť.
Matka navrhuje výšku výživného na mal. H. v sume 360,- eur mesačne. Dodala, že otec pravidelne
neprispieva žiadnou sumou na výživu mal. dieťaťa, nekupuje jej žiadnu stravu, oblečenie, ani darčeky,

nedáva jej žiadne vreckové, v novembri 2024 jej dal 7,- eur na telefón. Doplnila, že výdaje na
domácnosť, ako je elektrina uhrádzajú s manželom na polovicu. Uviedla, že komunikácia s otcom mal.
dieťaťa je síce osobná, ale ťažká. Rovnako je to aj s komunikáciou otca s mal. dcérou. Matka uviedla,
že mal. H. nechce byť s otcom a nechce s ním tráviť čas. Celková suma výdajov na domácnosť, podľa
uvedenia matky je v sume cca 1 128,- eur mesačne - za bývanie – elektrina 30,- eur mesačne, strava

doma 450,- eur mesačne, hygienické potreby a kozmetika 50 ,- eur mesačne, internet 10,-
eur mesačne, TV 10,- eur mesačne, telefón 20,- eur mesačne, lízing – poistenie auta 120,- eur ročne,
pohonné hmoty 100,- eur mesačne, SZČO – odvody 230,- eur mesačne, sporenie 100,-
eur mesačne, TKO (komunálny odpad) 80,- eur ročne, poistenie domácnosti 130,- eur ročne, kúrenie
1 200,- eur ročne. Otec mal. dieťaťa F. B., žije v dome, C. D. XXX.

45. Z predložených listinných dôkazov a výsluchu rodičov mal. dieťaťa mal súd preukázané, že otec
dieťaťa je zamestnaný ako pomocný stavebný robotník u J. G. – voda, kúrenie plyn od 20.02.2017 za
rok 2024 dosiahol čistý mesačný príjem 862,82 eur (čl. 100 spisu), za rok 2025 v sume 991,- eur(čl. 252 spisu). Od 02.05.2025 je práceneschopný za mesiac máj 2025 mu bola vyplatená nemocenská
dávka v sume 572,- eur. V dôsledku 55 % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
má priznaný invalidný dôchodok ktorý aktuálne poberá v sume 286,80 eur (čl. 257 spisu). Poberá

daňový bonus a rodinné prídavky. Býva na poschodí rovnakého rodinného domu ako navrhovateľka a
mal. dcéra. Svoje mesačné výdaje vyčíslil sumou 1 277,90 eur a pozostávajú z nákladov na mobil –
15,- eur, lieky a drogéria – 45,- eur, PHM – 50,- eur, štiepačka na drevo - 50,- eur, palivové drevo - 85,-
eur, ošatenie - 40,- eur, strava - 400,- eur, PZP - 7,- eur, životné poistenie - 200,- eur, sporenie cene
papiere - 200,- eur, inkaso 100,- eur. Má problémy s nohou a chrbticou, v súvislosti so zdravotným

stavom nemá vyššie výdaje. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

46. Matka dieťaťa je od 15.06.2017 držiteľkou živnostenského oprávnenia s predmetom podnikania
pánske, dámske a detské kaderníctvo, kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi
alebo iným prevádzkovateľom živností. Podľa daňového priznania za rok 2024 dosiahla celkové príjmy
v sume 12 123,03 eur a výdaje v sume 7 867,50 eur. Podľa jej tvrdenia jej čistý mesačný príjem činí

suma 750,- eur mesačne. Poberá invalidný dôchodok aktuálne vo výške 409,20 eur mesačne, poberá
príspevok na chránenú dielňu cca 1 200,- eur štvrťročne a peňažný príspevok na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva aktuálne v sume 26,37 eur
mesačne. Spolu s maloletou dcérou býva na prízemí rodinného domu, ktorého je vlastníčkou. Celkové
výdaje vyčíslila sumou cca 1 200,- eur mesačne a pozostávajú z nákladov na bývanie – elektrina

30,- eur, strava doma 450,- eur, hygienické potreby a kozmetika 50,- eur mesačne, internet 10,- eur
mesačne, TV 10,- eur mesačne, telefón 20,- eur mesačne, lízing – poistenie auta 120,- eur ročne,
pohonné hmoty 100,- eur mesačne, SZČO – odvody 230,- eur mesačne, sporenie 100,-
eur mesačne, TKO (komunálny odpad) 80,- eur ročne, poistenie domácnosti 130,- eur ročne, kúrenie
1 200,- eur ročne. Má problémy s chrbticou v dôsledku čoho jej bola priznaná invalidita, v súvislosti

so svojím zdravotným stavom nemá zvýšené výdaje, nakoľko ako uviedla, neabsolvuje kúpeľnú liečbu
na ktorú má nárok.

47. Mal. H. od septembra nastúpi 8. ročník základnej školy vo C. D.. Navštevuje nefrologickú
ambulanciu, psychológa keďže jej bola diagnostikovaná dyslekcia, dysgrafia a dyskalkulia, a od apríla

aj očnú ambulanciu, nosí okuliare. Celkové náklady na starostlivosť o mal. sú podľa vyčíslenia matky
v sume 485,- eur mesačne a pozostávajú výdajov na ošatenie 70,- eur, strava doma 200,- eur,
hygienické potreby a kozmetika 30,- eur, školské potreby 10,- eur, vreckové 20,- eur, bývanie 30,-
eur, lieky predpísané odb. lekárom 50 ,- eur polročne, telefón 10,- eur mesačne, ZRPŠ 15,- eur ročne,
školské výlety s vreckovým 100,- eur ročne, aktivity vo voľnom čase 30,- eur mesačne, dovolenka

800,- eur ročne.
48. Na pojednávaní dňa 13.08.2025 súd vypočul mal. H., mal. H. požiadala aby jej výpoveď nebola
zverejnená, súd rešpektujúc jej želanie obsah výpovede neuvádza.

49. Kolízny opatrovník na pojednávaniach uviedol, že sociálnym šetrením nezistil nedostatky v

starostlivosti o maloleté dieťa a poukázal na písomnú správu. V prípade rozvodu rodičov navrhol zveril
mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, styk otca s mal. dieťaťa neupravovať a výšku výživného určiť
v sume 250,- eur mesačne, majúc za to, že takáto suma výživného je v záujem mal. dieťaťa. Zdôraznil,
že s maloletou H. vykonal pohovor z ktorého vyplynulo, že striedava starostlivosť by nefungovala,
nakoľko sa maloletá jasne vyjadrila.

Právne posúdenie veci:

50. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu bol najlepší záujem maloletého dieťaťa.

51. Pri určovaní a posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa treba vziať do úvahy existenciu pokrvného
puta medzi dieťaťom a osobou, ktorá sa usiluje o zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, mieru
zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej – ktorej
osoby, schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie dieťaťa do starostlivosti zabezpečiť jeho vývoj a fyzické,
vzdelávacie, emocionálne, materiálne či iné potreby, úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa a

bezpečie a stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho
dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je
dieťaťu blízkou osobou, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi,
súrodencami či inými blízkymi osobami a tiež názor dieťaťa a jeho možné vystaveniu konfliktu lojality anáslednému pocitu viny. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave pomerov manželov
(rodičov) na čas po rozvode k ich mal. dcére. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo
najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu – ktorému

rodičovi.

K striedavej starostlivosti

52. Otec trval na zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov, preto súd v súlade s § 24

ods. 3 ZoR skúmal, či striedava osobná starostlivosť je v záujme maloletého dieťaťa.

53. Striedavá starostlivosť znamená, že dieťa žije striedavo s každým z rodičov v určitom pravidelnom
časovomintervale.Striedavástarostlivosťkladienarodičovvysokéľudskéaosobnostnépožiadavky. Ak
ju rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom výrazne zvyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny
vzťahdieťaťakobomrodičomzostanezachovanýajpo zrušeníspoločnejdomácností.Hmotnoprávnymi

podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti kumulatívne sú, ak obidvaja rodičia sú spôsobilí
dieťa vychovávať, obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, je to v záujme dieťaťa,
budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

54. Súd je toho názoru, že v prejednávanej veci nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zverenie

mal. H. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, predovšetkým takáto forma starostlivosti nie
je v záujme maloletého dieťaťa a touto formou starostlivosti nebudú lepšie zaistené potreby dieťaťa.

55. V prejednávanej veci obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, avšak
vychádzajúc zo stavu, ktorý existuje v čase rozhodovania súdu, v súčasnosti nie je v záujme mal. H.

takáto forma starostlivosti vzhľadom na vzťah mal. dieťaťa k otcovi, neschopnosť rodičov vzájomnej
komunikácie, ich averziu, vážne narušený vzťah. Sám otec pred súdom uviedol, že s dcérou o takejto
forme starostlivosti hovoril, ona s tým nesúhlasila, podľa jeho názoru len preto, že je zmanipulovaná
matkou a jej priateľom.

56. V tejto súvislosti súd poukazuje na psychologické podmienky striedavej formy starostlivosti, na
základe ktorých takáto forma starostlivosti prichádza do úvahy, 1/ keď je dostatočná socio-emočná
zrelosť u dieťaťa, aby toto dokázalo zvládnuť a prijať takúto formu starostlivosti, 2/ je primeraná
osobnostná zrelosť u oboch rodičov, 3/ ak na základe terajšieho vzťahu rodičov sa dá predpokladať, že
medzi nimi budú prebiehať adekvátne interakcie a priebežná komunikácia pri výchove a starostlivosti o

ich dieťa. Ktoré aktuálne podľa názoru súdu nie sú splnené.

57. Nie je v záujme malého dieťaťa, aby bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktorí
navzájom nevedia konštruktívne komunikovať, komunikácia medzi nimi takmer absentuje, navzájom sa
osočujú,dieťajerukojemníkomichmatrimoniálnehokonfliktu. Nemožnoočakávať,žesamotnézverenie

dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti komunikačnú bariéru, vzájomnú averziu, osočovanie medzi
rodičmi odstráni. Keďže rodičia nie sú schopní konštruktívnej komunikácie, kooperácie, takáto forma
starostlivosti nie je pre dieťa, najlepším riešením.

58. Súd musí vychádzať zo stavu, ktorý existuje v čase rozhodnutia, za súčasného stavu, nie je v záujme

dieťaťa striedavá forma osobnej starostlivosti oboch rodičov a takáto forma starostlivosti nezaistí lepšie
potreby dieťaťa, ako keď budú zverené jednému z rodičov. Vzhľadom na uvedené súd nezveril mal. H.
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Zverenie mal. dieťaťa jednému z rodičov

59. Súd na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým zisteného názoru maloletej, a vyvíjajúcu
sa situáciu v rodine, pre zabezpečenie čo najpriaznivejšieho duševného vývinu mal. H., stabilitu jeho
výchovného prostredia dospel k záveru, že najpriaznivejším a najviac rešpektujúcim záujmy mal.
dieťaťa, nie jeho rodičov, je zverenie mal. H. do osobnej starostlivosti matky.

60. Mal. H. od októbra 2023 (kedy rodičia prestali viesť spoločnú domácnosť) domácnosť) je v osobnej
starostlivosti matky, v starostlivosti matky o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, ani otec v priebehu
konania, okrem všeobecnej nespokojnosti so starostlivosťou matky o dcéru, nemal konkrétne závažnevýhrady, ktoré by mali za následkom konštatovanie, že matka starostlivosť o dieťa nezvláda, zanedbáva,
resp. dieťaťu osobnú starostlivosť neposkytuje.

61. Súd má za to, že je vo výsostnom záujme dieťaťa aby žilo s rodičom a v prostredí, kde ho budú mať
radi, dokážu a chcú mu poskytnúť lásku, pocit istoty, bezpečia a ochrany i všestrannú starostlivosť.
Súd má za to, že takáto starostlivosť bude mal. H. poskytnutá zo strany jej matky.

62. Z dôvodov, ktoré boli vyššie rozvedené súd zveril mal. H. do osobnej starostlivosti matky.

63. Súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní navzájom spolupracovať pri výchove svojho dieťaťa, ak
by tomu tak nebolo, potom ten rodič, ktorý spoluprácu odmieta je výchovne nespôsobilý. Dieťa má
právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. S ohľadom na vzťah rodiča k dieťaťu s ktorým
je v osobnej starostlivosti je výchovnou úlohou rodiča, aby viedol dieťa k úcte k druhému rodičovi,
pokiaľ rodičia správne pochopia význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musia byť vedomí

toho, že majú prvotnú zodpovednosť za prípravu detí na stretnutie s druhým rodičom. Obaja rodičia si
musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by si toto právo nevedeli
navzájom zabezpečiť, potom možno dôvodne pochybovať o ich výchovnej spôsobilosti. Súd dodáva, že
je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa dospelí rodičia naučili navzájom konštruktívne komunikovať o
záležitostiach svojho dieťaťa.

Zastupovanie mal. dieťaťa

64. Tretím výrokom súd priznal oprávnenie a povinnosť obom rodičom zastupovať mal. dcéru a
spravovať jej majetok. Oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať

jeho majetok v bežných veciach trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti na čas po rozvode
v zmysle § 24 Zákona o rodine. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované. Vo všetkých
podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedení
manželia mali dohodnúť. Ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine
na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd.

Výživné

65. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol aj o výške vyživovacej povinnosti
rodiča ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti - otca k mal. H..

66. Rodičia sa na rozsahu vyživovacej povinnosti k mal. H. nezhodli. Matka požadovala výživne v
sume 360,- eur na poslednom pojednávaní uviedla, že je jej jedno akú výšku výživného bude otec platiť,
ponecháva to na jeho úvahe. Otec bol ochotný na výživu dieťaťa prispievať maximálne sumou 100,- eur.

67. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť

výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektami sú rodičia
dieťaťa. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa
stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá
zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.

68. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má
vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne
zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen
subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv.

princíppotencionality(§75ods.1,2ZoR),ktorýmáprednosťpredprincípomfakticity.Vpraxitoznamená,
žesúdneprihliadalennaskutočnépríjmyosobypovinnejplatiťvýživné,ktorédosahujevčasevyhlásenia
rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom nasvoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce.

69. Náklady na starostlivosť o mal. H. boli zo strany matky vyčíslené sumou cca 480,- eur mesačne.
Takto stanovené výdaje na starostlivosť o mal. H. súd vzhľadom na vek (13 rokov), zdravotný stav
(návštevy očnej, nefrologickej a psychologickej ambulancii), školské a mimoškolské aktivity považuje
za účelné a primerané.

70. Čistý mesačný príjem otca súd ustálil sumou 1 142,- eur mesačne ako súčet invalidného dôchodku
280,- eur a čistého priemerného mesačného príjmu za rok 2024 v sume 862 ,- eur a z tohto príjmu
vychádzal pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti.

71. Otec dieťaťa prostredníctvom právneho zástupcu pred súdom na poslednom pojednávaní deklaroval
čistý mesačný príjem sumou 580,- eur s odôvodnením, že je dlhodobo práceneschopný a nie je v jeho

schopnostiach platiť vyššie výživné ako v sume 100,- eur mesačne, s týmto tvrdením sa súd nestotožnil.
Súd poukazuje na to, že práceneschopnosť je dočasná neschopnosť práce zo zdravotných dôvodov,
otec dieťaťa pred súdom nedeklaroval, že trpí závažným, resp. nevyliečiteľným ochorením v dôsledku
ktorého v blízkej budúcnosti by bol vylúčený jeho nástup do práce. Súd má za to, že zdravotný stav
otca dieťaťa sa zlepší, že jeho zdravotné problémy pominú a on bude schopný opäť pracovať. Naviac

aktuálne okrem dávok nemocenského poistenia cca 580,- eur mesačne otec dieťaťa poberá aj invalidný
dôchodok cca 280,- eur, potom nemožno súhlasiť s tvrdením otca, že počas PN jeho príjem pozostáva
lenzdávoknemocenskéhopoistenia.Taktiežsúdpoukazujenaskutočnosť,žepriemerný čistýmesačný
príjem otca zo závislej činnosti za rok 2025 činí sumu 991,- eur, avšak súd zohľadňujúc cca 4 mesačnú
práceneschopnosť otca dieťaťa pri určení výšky výživného vychádzal z priemerného čistého mesačného

príjmu otca, ktorý dosiahol v roku 2024, ktorý bol nižší.

72. Vychádzajúc z vyššie citovaných zásad pre určenie rozsahu vyživovacej povinností teda z
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, schopností a možností povinného, že výživné má prednosť
pred ostatnými výdajmi povinného, po zohľadnení skutočnosti, že rodičia nemajú ďalšiu vyživovaciu

povinnosť, súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. H. sumou 250,- eur mesačne, čo predstavuje
cca 22 % jeho príjmu.

73. Súd má za to, že takto určený rozsah výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal. dieťaťa, ale
aj schopnostiam a možnostiam jeho otca.

74. Podľa názoru súdu je povinnosťou obidvoch rodičov konať v najlepšom záujme dieťaťa a riadne
si plniť svoje rodičovské práva a povinností. Plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou
povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť
tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

Úprava styku

75.Rodičiaúpravustykuotcasmal.dcérounežiadali,aleprávnyzástupcaotcavzáverečnejrečí navrhol
upraviťstyk,avšakotecpredtýmtovyjadrenímprávnehozástupcuvýslovneuviedol,ževzhľadomnavek

dcéry úpravu styku nežiada. Na základe uvedeného súd ustálil, že rodičia (nie ich právni zástupcovia)
úpravu styku nežiadali, preto súd styk otca s dcérou piatym výrokom neupravoval.

76. Keďže navrhovateľka podaným návrhom žiadala viac ako jej bolo súdom priznané (dožadovala sa
vyššieho výživného) súd z dôvodov vyššie rozvedených v prevyšujúcej časti návrh 6. výrokom ako

nedôvodný zamietol.

77. V závere súd apeluje na rodičov, aby sa snažili o korektnú komunikáciu a eliminovali vzájomné
konflikty v záujme ich spoločného maloletého dieťaťa, ktoré ich vníma veľmi citlivo, keďže prebiehajúce
rozvodové konanie predstavuje pre maloleté dieťa výraznú záťažovú situáciu.

Trovy konania78. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63
C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).

Navrhovateľka, jej právna zástupkyňa a kolízny opatrovník sa odvolania vzdali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená
starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahuk maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a
nasl. Civilného mimosporového poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom
hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na
zadržanie vodičského preukazu.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a

zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.