Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/136/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625010477
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slovinský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7625010477.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slovinského a sudcov JUDr.
Martina Baločka, PhD. a JUDr. Mateja Čintalu, na verejnom zasadnutí dňa 24. februára 2026, v trestnej
veci proti obžalovanému A. B. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. h/ Tr. zák, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn.
0T/17/2025 zo dňa 25.11.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Spišská Nová Ves, sp. zn. 0T/17/2025 zo dňa 25.11.2025
obžalovaného A. B. uznal vinným prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. h/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 16. septembra 2025 v čase o 19.23 hod., sa pod vplyvom alkoholu zdržiaval v priestoroch bytu
č. 6, na adrese C. XXX, D. E., napriek tomu, že bol dňa 8.septembra 2025 v čase o 22.46 hod. z
týchto priestorov rozhodnutím príslušníka Policajného zboru ako člena hliadky Obvodného oddelenia PZ
Nálepkovo podľa § 27a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom
zbore v znení neskorších predpisov, vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby A. B. st. na
dobu 14 dní s povinnosťou nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov,

pričom vykázanie porušil už dňa 16. septembra 2025 v čase o 18.45 hod., čo bolo zistené príslušníkmi
Policajného zboru pri vykonávaní kontroly dodržiavania uloženého vykázania, pre nerešpektovanie
ktorého, bol na mieste za priestupok podľa § 47 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov postihnutý blokovou pokutou nezaplatenou na mieste vo výške 30 € pod
č. A 22 00811555, uloženou Obvodným oddelením PZ Nálepkovo.

Bol mu za to uložený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák.
trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon trestu obžalovaného súd zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom svojej obhajkyne písomne
odôvodnil tak, že nepopiera, že sa dňa 16.09.2025 ocitol v priestoroch bytu, z ktorého bol vykázaný,
avšak konal v dobrej viere, že sa v byte zdržiava na základe povolenia otca, ktorý sám povedal, aby
šiel dnu a šiel, pretože si potreboval zobrať teplé oblečenie. Súd nezohľadnil túto okolnosť, za ktorej
došlo k spáchaniu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Nemá kľúče od bytu rodičov, teda ak by mu otec
chcel zamedziť vo vstupe do tohto bytu, mohol to jednoducho urobiť tým, že zamkne dvere, čo by sa

očakávalo minimálne po prvom vstupe do tohto obydlia dňa 16.09.2025.Následne v byte rodičov zaspal a zobudili a odviedli ho policajti. V tento deň neohrozoval rodičov, nič
im neurobil, to potvrdzujú aj výpovede otca, matka nevypovedala. Okrem iného si nepamätá, že by mal
do bytu dňa 16.09. vstúpiť dvakrát.

Namieta aj to, že vykázanie z obydlia s uložením zákazu vstupu do bytu rodičov zo dňa 08.09.2025 je
nezákonné, pretože sa v deň 08.09.2025 nedopustil konania, ktoré by toto vykázanie a súvisiaci zákaz
vstupu do obydlia po dobu nasledujúcich 14 dní od vykázania, odôvodňovalo.

Keď svedok A. B. uviedol, že sa mal agresívne správať, ôsmeho ho prepustili z väzenia (a v nadväznosti
na to mal byť vykázaný z obydlia), uvedené tvrdenie nekorešponduje s realitou, pretože prepustili ho
z väzenia 28.08., nie 08.09 (to vyplýva aj zo strany 8 ods. 4. rozsudku). Z úradného záznamu, ktorý
existuje k vykázaniu z obydlia zo dňa 08.09.2025, nevyplýva, že by sa hrubo, či agresívne správal pred
príslušníkmi hliadky, jednalo sa len o tvrdenia otca, ktoré si policajti bez náležitého dôvodu osvojili.
Popiera, že by napadol matku 08.09.. Tá ohľadom uvedeného nebola vypočutá, ale keď sa dozvedela,

že ju mal napadnúť, ostala prekvapená, pretože to nie je pravda a určite by to ani nedosvedčila.

Súd zmätočne na strane 7. rozsudku v odseku 5. uviedol, že sa mal nevhodne správať a matku udrieť,
čím sa navodzuje dojem, že sa jedná o správanie zo dňa 16.09.2025, ale tieto tvrdenia sa môžu týkať
len incidentu zo dňa 08.09.2025 (k čomu vypovedal aj svedok F. G.) a aj to popiera, že by sa tak správal.

Okrem iného namieta, že v trestnom konaní nebolo skúmané, či nie sú dané okolnosti, ktoré by zakladali
jeho nepríčetnosť, a teda vylučovali trestnú zodpovednosť, a to z dôvodu nadužívania alkoholu jeho
osobou. Od počiatku začatia trestného stíhania je orgánom činným v trestnom konaní a neskôr aj súdu
zrejmé, že trpí na duševnú poruchu závislosti od alkoholu. Pod vplyvom alkoholu bol dňa 16.09.2025,

kedy mal spáchať skutok, za ktorý bol odsúdený rozsudkom, ako aj dňa 08.09.2025, keď mal byť
vykázaný z obydlia.

Vysoké štádium alkoholizmu môže zakladať nepríčetnosť, keď konajúca osoba nevie ovládať svoje
konanie ani rozpoznať jeho protiprávnosť, uvedené mal ex offo skúmať už orgán činný v trestnom

konaní v prípravnom konaní a ak to neurobil, mal súd považovať za potrebné vykonať toto dokazovanie,
tak ako to navrhol. Aj z výpovede otca vyplýva, že je dlhoročným nadužívateľom alkoholu, z jeho
predchádzajúcich odsúdení vyplýva, že pod vplyvom alkoholu sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti.
Uvedené jednoznačne svedčí o potrebe znaleckého skúmania duševného stavu a indikuje potrebu
uloženia ochranného protialkoholického liečenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa necíti vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu podľa obžaloby.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného nesúhlasí ani s druhom uloženého trestu, ktorý je veľmi prísny, a to
vzhľadom na vek, zdravotný stav, fakt, že má doma mal. deti, o ktoré sa chce starať. Pobyt vo výkone

trestu (či vo väzbe) znáša zle. Chce absolvovať na slobode ambulantné protialkoholické liečenie a ak
odvolací súd potvrdí rozsudok v časti rozhodnutia o jeho vine, navrhol, aby mu bol uložený trest povinnej
práce.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj samotný obžalovaný A. B., ktoré aj písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa svojím odvolaním priznal, že ako si bol pre tašku
s oblečením v byte rodičov, tak tam zaspal, keďže bol unavený. Zobudili a odviedli ho až policajti, ktorých
zavolal jeho otec. Stupeň nebezpečnosti jeho činu nebol žiaden. Preto žiada krajský súd, aby zohľadnil
túto okolnosť podľa § 36 písm.l) Tr. zák. a zrušil rozsudok zo dňa 25.11.2025, sp. zn. 0T/15/2025 a uložil
mu nižší trest ako je 7 mesiacov.

Napodkladetaktopodaného odvolaniakrajskýsúdvzmysleustanovenia§317ods.1Tr.por.preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil,

že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.Po preštudovaní spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu
je zákonné a správne a dostatočne odôvodnené. Odôvodnenie jednoznačne vychádza z vykonaného
dokazovania, a to tak z prípravného konania, ako aj hlavného pojednávania.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany v trestnom konaní, s rovnakou
starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho

prospech, v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní,
alebo niektorá zo strán.

Krajský súd sa plne stotožňuje aj s uloženým trestom obžalovanému, pričom zistil, že okresný súd
striktne vychádzal z ust. § 31 a § 34 Tr. zák. Prihliadal taktiež § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Veľmi správne poukázal na to, že skutok spáchal
krátko po tom, čo bol z výkonu trestu podmienečne prepustený, teda v skúšobnej dobe podmienečného

prepustenia a trest uložil s prihliadnutím na osobu obžalovaného B.. Poukázal taktiež na to, že takto
uložený trest postačí na prevýchovu páchateľa.

Rozhodnutie tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok (I.ÚS/141/2004 CR).

Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu nemožno posudzovať izolovane, ale
komplexne a preto nie je účelom v tomto rozhodnutí znovu podrobne rozoberať a opakovať dôkazy, na
ktoré bolo poukázané okresným súdom. Taktiež nie je predmetom rozhodnutia krajského súdu rozoberať
a opakovať dôkazy, na ktoré zákonne a správne poukázal okresný súd a s ktorými sa krajský súd

stotožňuje bez potreby opakovania.

Vzhľadom na vyššie uvedené bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný