Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/89/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123474579
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6123474579.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.

Natálie Štrkolcovej a JUDr. Adriána Pažúra, v spore žalobcu: MARKUS TEAM, s. r. o., so sídlom
Rudohorská 6735/33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 52 529 487, zastúpený: Advokátskou kanceláriou
NOVÁK s.r.o., so sídlom Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 53 556 798 proti
žalovanému: EW3M s. r. o., so sídlom Masarykova 7261/27, 080 01 Prešov, IČO: 47 539 127, zastúpený:
Marják, Ferenci & Partners s.r.o., so sídlom Tajovského 17, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 50 164 988, o zaplatenie 30.276,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo 4. marca 2025, č.k. 26Cb/52/2024-158, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov zo 4. marca 2025, č.k. 26Cb/52/2024-158.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Žalobca žalobu o zaplatenie 30.276,00 eur s príslušenstvom skutkovo odôvodnil nezaplatením faktúr
č. VF23/018 z 3.7.2023, č. VF23/025 z 31.7.2023, č. VF23/026 z 4.8.2023 a č. VF23/033 z 31.8.2023.

3. Žalovaný v podanom odpore navrhol žalobu zamietnuť, nárok žalobcu poprel v celom rozsahu.
Uviedol, že faktúry sú neoprávnene vystavené a nedôvodné, keďže nie je preukázané ani dodanie
pomocných prác, ani rozsah týchto prác. Faktúry potvrdzoval pán A., osoba v pozícii zástupcu
stavbyvedúceho, pričom z obsahu objednávky č. 20290 zo dňa 31.5.2023 podpísanej žalovaným a
žalobcom dňa 4.6.2023 a teda záväznej pre obidve zmluvné strany jasne a zreteľne vyplýva skutočnosť,
že osoba oprávnená konať vo veciach technických, je pán B. a osoba oprávnená konať vo veciach

rozpočtov a príprav, je pán C.. Z uvedeného dôvodu pán A. nebol oprávnený predmetné faktúry potvrdiť.
Predmetné faktúry boli pánom A. potvrdené neoprávneným spôsobom úmyselne, za účelom poškodenia
žalovaného. Dňa 12.10.2023, žalovaný vyzval žalobcu na preukázanie vykonania údajne poskytnutých
prác, ktoré boli ním fakturované a rovnako k preukázaniu rozsahu predmetných údajne poskytnutých
prác. Žalovaný reagoval vyjadrením zo dňa 31.10.2023 pričom nebol schopný vykonanie prác preukázať
vôbec a do dnešného dňa ani nepreukázal. V rámci svojho vyjadrenia odkazoval na svedkov, ktorých
nešpecifikoval, kamerové záznamy z vrátnice, ktoré žalovaný nemá k dispozícii a nevie sa k nim vyjadriť.

Čo sa týka predloženej knihy príchodov a odchodov osôb z miesta výkonu prác, táto nebola predložená
ku všetkým pracovníkom a ku všetkým dňom, aj pravdivosť predložených výpisov z knihy dochádzok je
sporná, nakoľko ich potvrdzovala na to neoprávnená osoba pán A..4. Žalobca v replike reagoval na obranu žalovaného, považuje ju za účelovú a zavádzajúcu. K tvrdeniu
žalovaného, že pán A. nebol oprávnený konať vo veciach technických a faktúry potvrdiť uviedol, že pri
osobnom objednávaní tovarov a služieb žalobcu bol za žalovaného osobne prítomný nielen pán A., ale aj

pán B., ktorý jednoznačne súhlasil s objednávkami a výkonom prác. Tvrdenia žalobca potvrdzuje aj fakt,
že faktúra zo dňa 3.7.2023 s č. VF23/019 s dátumom splatnosti do 3.8.2023, bola žalovaným zaplatená
aj napriek tomu, že ju schválil a podpísal práve pán A.. Účelovosť konania žalovaného podporuje tiež
skutočnosť, že k predchádzajúcim faktúram zo strany žalobcu nemal žalovaný žiadne námietky, aj
napriek tomu, že boli schválené a podpísané pánom A. a žalovanému riadne doručené. Až po dátume

splatnosti faktúr sa žalovaný začal odvolávať na neoprávnenosť faktúr z dôvodu nedostatku oprávnení
pána A., čo je v rozpore s doterajšou praxou medzi klientami.

5. Žalovaný v duplike zotrval na svojich vyjadreniach, poukázal na to, že údaje o vykonaných prácach
absentujú a nie je možné ich akceptovať, keďže žalobcom predložené listinné dôkazy predstavujú iba
tabuľky za jednotlivé mesiace, kde sú uvedené náhodné čísla v náhodné dni. Nie je uvedené, aké osoby

boli údajne na stavenisku, nie je uvedené, aké práce a v akom rozsahu vykonávali a toto nie je žiadnym
spôsobom preukázané. Nemožno akceptovať holý údaj o tom, že bolo odpracovaných napríklad 1007,5
hodín za mesiac august 2023 bez akýchkoľvek iných informácií o údajných odpracovaných hodinách
a tieto ani neboli žiadnym relevantným spôsobom preukázané. Z dôvodu neplnenia svojich povinností
voči žalovanému s pánom A. bola na stavenisku okamžite rozviazaná spolupráca. Osobná prítomnosť

pána A., rovnako ako pána B. pri objednávaní tovarov a služieb žiadnym spôsobom nepreukazuje ako
oprávnenie pána A. potvrdzovať súpisy prác ani faktúry, tak súhlas pána B. s uvedeným a už v žiadnom
prípade reálne dodanie prác a opodstatnenosť faktúr. Ak pán B. so súpisom vykonaných prác súhlasil,
bol by sa podpísal on v súlade s objednávkou ako osoba vo veciach technických, nie pán A.. V tomto
kontexte došlo opäť k prekročeniu právomoci pána A.. Žalovaný uvedenú faktúru zaplatil nie z dôvodu

potvrdenia pánom A., ktorý ani vtedy nebol na takéto potvrdzovanie oprávnený, ale z dôvodu, že konateľ
žalovaného nemal pochybnosti o vykonaných prácach bagrom. Rovnako aj prílohy predmetnej faktúry
vykazujú celkom zrejme inú kvalitatívnu úroveň, z ktorej je zrejmé akým strojom boli vykonané práce ako
ajtoakýpracovníkvykonávalprácebagrom.Tietoskutočnostizfaktúrapríloh,ktorésúpredmetomtohto
konania nevyplývajú. Skutočnosť, že faktúra č. VF23/019 bola zaplatená nezakladá oprávnenie pána

A. potvrdzovať výkazy prác. Žalovaný bez zbytočného odkladu oznámil svoj nesúhlas s prekročením
právomoci pána A. a rozviazal s ním spoluprácu priamo na stavenisku.

6. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca a žalovaný ako
podnikateľské subjekty pri výkone svojej podnikateľskej činnosti uzatvorili objednávku číslo 20290 zo

dňa 31.5.2023, na základe ktorej žalobca vykonal pre žalovaného pomocné stavebné práce s miestom
výkonu diela – Štatistický úrad SR, Trieda SNP 75, Banská Bystrica v cene 9 eur/hod. Žalobca vystavil
faktúry č. VF23/018 z 3.7.2023, č. VF23/025 z 31.7.2023, č. VF23/026 z 4.8.2023 a č. VF23/033 z
31.8.2023, ktoré žalovaný neuhradil. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie konštatoval
ako nesporné, že medzi stranami bola platne uzatvorená objednávka číslo 20290 zo dňa 31.5.2023,

na základe ktorej si sporové strany plnili svoje zmluvné povinnosti, sporným bolo oprávnenie pána A.
odsúhlasiť prehľad odpracovaných hodín.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že ide o obchodnoprávny vzťah, zmluvu o dielo podľa § 536
a nasl. Obchodného zákonníka, na základe čoho vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1,

§ 15 ods. 1, § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúcich postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy a zmluvné vzťahy, zastupovanie fyzickou osobou; ustanovení § 536 ods. 1, 2, 3, §
546 ods. 1, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o dielo; ustanovení § 369 ods.
1, 2, Obchodného zákonníka upravujúcich omeškanie so splnením peňažného záväzku, výšku úrokov
z omeškania a § 1 ods. 1, 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov upravujúcich sadzbu úrokov
z omeškania (ďalej len „nariadenie vlády č. 21/2013").

8. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaný účinne nepoprel nárok žalobcu v zmysle § 151
CSP, pretože na pojednávaní sám uviedol, že dielo bolo odovzdané. Ak by žalobca práce nevykonal,

nemohlo byť dielo odovzdané. K procesnej obrane žalovaného, v zmysle ktorej pán A. nebol oprávnený
podpisovať odpracované hodiny, pretože podľa pôvodnej objednávky č. 20290 bola osoba oprávnená
konať vo veciach technických pán B., súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že kontrolu vykonaných prác reálne uskutočňoval pán A., ktorý aj podpisovalrozsah vykonaných prác. Uvedené vyplynulo zo svedeckej výpovede svedka D. B. na pojednávaní. Ak
tedapôvodnádohodasporovýchstránhovorilaotom,žekontroluvykonanýchprácmávykonávaťosoba,
ktorá sa realizácie stavby v skutočnosti nezúčastňovala a táto kompetencia prešla na tretiu osobu,

nemôže sa žalovaný dovolávať neplatnosti takto podpisovaných montážnych denníkov. Sám žalovaný
nezabezpečil účasť ním vymedzenej oprávnenej osoby vo vzťahu k odsúhlasovaniu vykonaných prác a
preto kontrolu vykonaných prác realizovala iná osoba. Z vykonaného dokazovania tak bola preukázaná
obchodná prax, že kompetenciu v podobe kontroly vykonaných prác mal pán A.. Súd prvej inštancie mal
za preukázané, že osoba oprávnená kontrolovať rozsah vykonaných prác, odsúhlasovala za žalovaného

oprávnená osoba. Konanie za podnikateľa podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, je konaním
na základe zastúpenia vyplývajúce z funkčného zaradenia fyzickej osoby v organizačnej štruktúre
podnikateľa.

9. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania ohľadom predloženia
zoznamov pracovníkov, pretože prílohou faktúr predložených súdu je prehľad odpracovaných hodín

potvrdených pánom A., čo bolo potvrdené na pojednávaní aj svedeckou výpoveďou.

10. Súd prvej inštancie súčasne priznal žalobcovi právo na zákonný úrok z omeškania v zmysle §
369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013, t.j. úrok
z omeškania vo výške 8 % ročne od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúr a náklady spojené s

uplatnením pohľadávky 160,00 eur.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, kedy žalobca mal vo veci
plný úspech, preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie, prípadne rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne.

13. Odvolanie žalovaný odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP (súd prvej

inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), odvolacím
dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam), odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

14. V odvolaní žalovaný k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP namietal, že súd
nevykonal dôkaz – zoznam pracovníkov, ktorí mali práce predstavujúce nárok uplatňovaný v tomto
konaní vykonávať a či títo pracovníci boli zamestnancami žalobcu alebo prípadne v nejakom inom
obdobnom vzťahu so žalobcom, pretože v konaní aj napriek námietkam a tvrdeniam žalovaného,
žalobca nikdy nepreukázal personálnu kapacitu na vykonanie prác vo fakturovanom rozsahu, a to

ani prostredníctvom subdodávateľov. Súd tento návrh na doplnenie dokazovania nepripustil, a to bez
akéhokoľvek odôvodnenia, či už priamo na pojednávaní, alebo v rozsudku, čím znemožnil žalovanému
preukázať, že fakturované údaje o vykonaných prácach nereflektujú skutočnosť.

15. V odvolaní žalovaný k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP namietal, že súd

nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu v neprospech žalovaného napriek tomu, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal, kto presne vykonal práce, aké práce, v akom rozsahu, v aké dni, počet osôb
a v akom vzťahu boli uvedené osoby so žalobcom. Obmedzil sa iba na súpis prác bez akýchkoľvek
relevantných a overiteľných údajov, ktoré potvrdil pán A., s ktorým bola práve z uvedeného dôvodu
ukončená spolupráca medzi ním a žalovaným, pričom prílohy k faktúram pozostávali len z neoverených

tabuľkových údajov bez jasnej identifikácie osôb a činností. Citoval časť ods. 4 bodu rozsudku súdu prvej
inštancie: „Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu žalovaného – replike zo dňa 26.04.2024
uviedol, že žalobca disponuje faktúrami s údajmi o vykonaných prácach a odpracovaných hodinách,
ktoré boli žalobcovi vystavované subdodávateľskou spoločnosťou, ktorá predmetné práce vykonávala.“
Zásadnou skutočnosťou je, že žalobca túto faktúru nikdy nepredložil do konania. Napriek tomu súd

akceptoval existenciu a obsah údajnej faktúry len na základe tvrdenia žalobcu, bez overiteľného
dôkazného základu, čo je v priamom rozpore so zásadou preukazovania tvrdení v civilnom sporovom
konaní (čl. 8 CSP). Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného – replike zo dňa 26.04.2024
ďalej uviedol, že: „V prípade potreby je taktiež vykonanie prác možné preukázať prostredníctvomsvedkov, kamerových záznamov z vrátnice, ako aj knihou príchodov a odchodov osôb z miesta výkonu
prác.“ K takému preukázaniu však nikdy nedošlo, rovnako ako tomu bolo pri spomínanej faktúre od
subdodávateľskej spoločnosti. Rozsudok súdu je vnútorne rozporný a založený na záveroch, ktoré

nemajú oporu v dôkazoch. Žalovaný už vo svojich vyjadreniach v konaní ozrejmil, prečo uhradil faktúru
zo dňa 3.7.2023, a to práve z dôvodu, že práce boli presne špecifikované, vrátane stroja (bagra), ktorý
bol použitý na vykonanie prác. Faktúry uplatnené v tomto konaní sú absolútne neurčité a predstavujú
náhodnéčíslaoodpracovanýchhodináchapočteosôb,ktoréprácevykonali,niesúšpecifikovanéosoby,
ani práce, ani ich rozsah, a neexistujú žiadne iné dôkazy o vykonaní týchto prác, než súpis potvrdený

pánom A., ktorého kredibilita bola v konaní spochybnená. Pre žalovaného je taktiež nepochopiteľné, ako
je možné, že nárok žalobcu bol priznaný prvoinštančným súdom nie len z dôvodov opísaných v konaní
a v tomto odvolaní, avšak absolútne nepochopiteľný je priznaný nárok v prípade faktúry č. VF23/033,
ktorej príloha (súpis prác) obsahuje podpis, ktorý zjavne nie je podpisom pána A.. Tento fakt je ľahko
overiteľný aj laickým porovnaním podpisov na iných dokumentoch, ktoré sú súčasťou spisu. Napriek
tomu sa súd týmto zásadným rozporom nezaoberal, čím sa závery o spoľahlivosti predložených dôkazov

javiaakoarbitrárneanedostatočnepreskúmané.Žalovanémuniejezrejmé,nazákladeakýchpodkladov
mohol súd priznať žalobcovi nárok napriek zásadnej pochybnosti o dôveryhodnosti a oprávnení pána A.
podpisovať súpisy prác. Ak by aj pán A. bol oprávnený podpisovať súpisy prác, je nelogické a právne
neudržateľné, aby boli tieto podpisy považované za dostatočné na preukázanie rozsahu vykonaných
prác bez vykonania akéhokoľvek ďalšieho dokazovania, pričom žalovaný viackrát namietal vykonanie

prác a ich rozsah. K rozsahu prác sa nevedel vyjadriť ani svedok pán B.. Žalovaný výslovne navrhol
doplnenie dokazovania o zoznam osôb, ktoré mali práce vykonať, vrátane identifikácie právneho vzťahu
a časového rozsahu, čo súd zamietol bez vecného odôvodnenia. Odôvodnenie rozsudku je mimoriadne
stručné, nepreskúmateľné a neobsahuje konkrétne úvahy, prečo súd uprednostnil výpoveď svedka
a neúplné prílohy pred riadne navrhnutým dokazovaním. Žalovaný namieta aj svojvoľný a skutkovo

nepodložený záver súdu uvedený v ods. 27 rozsudku, ktorý citoval: „Žalovaný účinne nepoprel nárok
žalobcu v zmysle § 151 CSP. Žalovaný na pojednávaní sám uviedol, že dielo bolo odovzdané, z
toho vyplýva, že žalobca vykonal práce, ak by práce nevykonal, nemohlo by byť dielo odovzdané.
Ako to namieta žalovaný, tak predsa by dielo nebolo odovzdané.“ Takýto záver nemá žiadnu oporu
vo vykonanom dokazovaní, je logicky i právne nesprávny a nereflektuje špecifiká skutkového stavu.

V konaní nebolo preukázané, že by všetky fakturované práce boli žalobcom skutočne vykonané, ani
to, či ich nebolo potrebné dodatočne dokončiť inou osobou. Súd úplne abstrahoval od možnosti,
že práce mohol dokončiť iný subjekt (napr. samotný žalovaný, iný dodávateľ, prípadne zamestnanci
investora). Zásadným problémom úvahy súdu je aj nesprávna kauzálna súvislosť medzi dokončením
diela a výkonmi fakturovanými žalobcom. Ako opakovane uvádzal, prevažná časť fakturovaných prác

spočívala v pomocných prácach, ako je zametanie staveniska či upratovanie, ktoré nemajú priame
technické ani právne prepojenie s možnosťou odovzdať alebo prevziať dielo hlavným objednávateľom.
Tvrdenie, že ak bolo dielo odovzdané, museli byť fakturované práce vykonané, je iba tvrdením a
domnienkou súdu, bez akéhokoľvek skutkového alebo právneho základu, a súd k tomuto záveru dospel
bez akéhokoľvek dôkazného podkladu, čím porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 CSP) i

zásadu spravodlivého procesu. Žalovaný navyše nárok žalobcu opakovane popieral v celom rozsahu,
a to ako skutkovo, tak aj právne, a preto nie je splnená podmienka fikcie uznania nároku podľa § 151
CSP. Ak by pán A. bol oprávnenou osobou, ak takáto osoba potvrdí nesprávny súpis prác, v spore o
zaplatenie za práce (ako v tomto konaní) je žalobca povinný preukázať, že práce boli skutočne vykonané
v rozsahu uvedenom v súpise. Samotné potvrdenie súpisu oprávnenou osobou nie je dostatočným

dôkazom, ak je spochybnená jeho správnosť (napr. chýbajú podpisy iných oprávnených osôb, údaje
sú neoveriteľné a podobne). Žalovaný namietal nesprávnosť súpisu a žiadal doplnenie dôkazov (napr.
zoznam pracovníkov, pracovnoprávne vzťahy, časový rozsah prác). Súd je povinný takéto námietky
preskúmať a nemôže sa spoliehať výlučne na formálne potvrdenie súpisu. Žalobca v konaní žiadnym
spôsobom nepreukázal konkrétne údaje o vykonaných prácach (kto ich vykonal, kedy ich vykonal, aký

bol rozsah prác), súpis obsahuje neoveriteľné údaje a podpis na súpise prác k faktúre č. VF23/033 je
nečitateľný,jeodlišnýodpodpisupánaA.aniejemožnéidentifikovaťosobu,ktorádanýsúpispodpísala.
AkbyajpánA.boloprávnenýsúpisprácpodpísaťatýmrozsahprácpotvrdiť,takýtosúpisprácpotvrdený
oprávnenou osobou nie je možné bez ďalšieho považovať za správny, ak existujú pochybnosti o jeho
pravdivosti. Podľa zásady dôkazného bremena (čl. 8 CSP) a voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 CSP)

je súd povinný: overiť, či údaje v súpise zodpovedajú skutočnosti (napr. vykonanie prác, rozsah, osoby),
zohľadniť námietky žalovaného, že údaje neodzrkadľujú realitu, pripustiť a vykonať navrhnuté dôkazy
(napr.predloženiedokumentov–zoznampracovníkov,ktorímaliprácepredstavujúcenárokuplatňovanýv tomto konaní vykonávať a či títo pracovníci boli zamestnancami žalobcu alebo prípadne v nejakom
inom obdobnom vzťahu s žalobcom).

16. V odvolaní žalovaný k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP namietal, že
súd nesprávne právne posúdil účinky uzatvorenej objednávky č. 20290, najmä článku upravujúceho
osoby oprávnené odsúhlasovať vykonané práce. D. E. A. nebol oprávnený potvrdiť súpis vykonaných
prác. Uvedené vyplýva jednoznačne z písomnej zmluvnej dokumentácie, ktorá má prednosť pred
akoukoľvek praxou. Súd pochybil, keď na existenciu obchodnej praxe usudzoval iba z výpovede svedka

a jediného prípadu skoršieho plnenia, pričom dôvod plnenia bol pri posudzovaní oprávnenia pána
A. irelevantný. Okrem skutočnosti, že nešlo o ustálenú obchodnú prax a ani o zaužívané pravidlo
správania účastníkov obchodných vzťahov, v zmysle citovaného rozhodnutia žiadna obchodná prax
v danom prípade neexistuje – išlo o výnimočný prípad, ktorý žalovaný po zistení nesúladu okamžite
napravil rozviazaním spolupráce s pánom A., a aj ak by tak neučinil, konanie pána A. bolo v rozpore
so zmluvnou úpravou a nebolo spôsobilé nadobudnúť formu obchodnej zvyklosti. Podľa § 15 ods. 2

Obchodného zákonníka platí, že ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1,
toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Súd tak namiesto výslovného zmluvného
dojednania (o ktorom mal žalobca nepochybne vedomosť, keďže zmluvu o dielo, kde je uvedená osoba
vo veciach technických, sám so žalovaným uzavrel) uprednostnil faktické správanie, čo predstavuje

hrubý zásah do princípu zmluvnej autonómie. V ods. 27. až 29. rozsudku súd uviedol, že kontrolu
vykonaných prác reálne uskutočňoval pán A., ktorý ich aj podpisoval, a na základe vlastnej domnienky
dospel k záveru, že išlo o obchodnú prax. Táto úvaha je však vecne aj právne nesprávna. Žalobca v
konaní nepreukázal konkrétne pracovnoprávne, funkčné ani organizačné zaradenie p. A. v štruktúre
žalovaného. Neexistuje teda právny základ pre aplikáciu § 15 Obchodného zákonníka. Súd ignoroval, že

článok 5 ods. 5.3 objednávky č. 20290 zo dňa 31.05.2023 výslovne ustanovuje: „Táto zmluva sa môže
meniť alebo zrušiť iba dohodou zmluvných strán formou písomného (v listinnej forme) a očíslovaného
dodatku k tejto zmluve podpísaného oboma zmluvnými stranami.“ Súd tak bez akéhokoľvek písomného
dodatku k zmluve akceptoval „zmenu“ oprávnenej osoby na základe výlučne faktického správania a
jednostrannej výpovede svedka, čím porušil princíp zmluvnej istoty a formálnych požiadaviek na zmenu

zmluvného ustanovenia.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil. K odvolacím námietkam žalovaného uviedol, že súd sa v ods. 28. odôvodnenia
rozsudku vysporiadal s návrhom žalovaného na dokazovanie personálnych kapacít žalobcu bez toho,

aby boli označené dôkazy, ktoré žalovaný navrhoval vykonať. Žalobcu v konaní zaťažovalo dôkazné
bremeno ohľadom dodania diela spočívajúceho vo výkone pomocných stavebných prác, pričom cena
diela bola dojednaná vo forme odplaty za jednu osobohodinu práce. Žalobca rozsah odpracovaných
hodín preukázal prehľadom odpracovaných hodín potvrdených stavbyvedúcim žalovaného pánom
A.. Súd správne odmietol vykonanie dokazovania predložením zoznamu pracovníkov žalobcu

vykonávajúcich práce, keďže uvedený návrh nesmeroval k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou
podstatou právnej normy, keďže z hľadiska vzniku nároku na zaplatenie ceny diela je rozhodujúce
preukázanie vykonania diela a nie mená osôb, ktoré dielo vykonali. Žalobca preukázal, že predmet
diela spočíval vo vykonávaní pomocných stavebných prác bez toho, aby bolo dielo určené čo do
výsledku, nakoľko pri diele spočívajúcom vo výkone „pomocné stavebné práce pri demontáži a

montáži okien, prípadne iné pomocné práce v súvislosti s upratovaním, naskladňovaním materiálu“
ako uvádzal svedok B. na pojednávaní dňa 4.7.2024 ani nie je objektívne možné vymedziť dielo
čo do výsledku. Rozhodujúci tak bol rozsah vykonania diela meraný v merných jednotkách, ktorými
bola jedna osobohodina práce. Počet odpracovaných osobohodín pritom žalobca preukázal prehľadom
odpracovaných hodín potvrdeným stavbyvedúcim žalovaného pánom A.. Žalovaný v odvolaní uvádza,

že „Rozsudok súdu je vnútorne rozporný a založený na záveroch, ktoré nemajú oporu v dôkazoch“,
neuvádza však v čom spočíva vnútorná rozpornosť rozsudku. Namieta, že faktúra zo dňa 3.7.2023
mala iné obsahové náležitosti, vrátane presnej špecifikácie prác a stroja (bagra), ktorý práce vykonával.
Faktúra zo dňa 3.7.2023 však nebola faktúrou za pomocné stavebné práce v zmysle objednávky
žalovaného číslo 20290 zo dňa 31.5.2023, ale faktúrou za výkopové práce bagrom, cena ktorých nebola

závislá od počtu odpracovaných osobohodín. Uvedená faktúra v konaní slúžila ako dôkaz skutočnosti,
že dielo za žalovaného preberal pán A., stavbyvedúci žalovaného s čím bol žalovaný uzrozumený, túto
skutočnosť pôvodne nenamietal a prevzatie stavebných prác pánom A. akceptoval. Pokiaľ žalovaný
v odvolaní namieta, že podpis na faktúre VF23/033 nie je podpisom pána A., ide o novú skutočnosť,ktorú žalovaný neuvádzal v prvoinštančnom konaní. Nie sú teda splnené podmienky ustanovenia § 366
Civilného sporového poriadku na uplatnenie procesnej obrany žalovaného spočívajúcich v námietke
osoby podpísanej na prehľade odpracovaných prác v odvolacom konaní. Žalovaný ďalej uvádza, že

„nie je Žalovanému zrejmé, na základe akých podkladov mohol súd priznať žalobcovi nárok v 100 %
výške, a to napriek zásadnej pochybnosti o dôveryhodnosti a oprávnení pána A. podpisovať súpisy
prác“. Súd prvej inštancie sa však k uvedeným pochybnostiam žalovaného dostatočne a zrozumiteľne
vyjadril v odôvodnení rozsudku, v ods. 27. Súd teda nemal pochybnosť o oprávnení pána A. podpisovať
montážne denníky, súpis vykonaných prác a prehľady odpracovaných hodín, nakoľko to bol práve pán

A., kto bol stavbyvedúcim stavby, žalovaným, poverený na kontrolu kvality a rozsahu vykonávaných
prác. Uvedenú skutočnosť potvrdil tak svedok B., ako aj konateľ žalovaného F. C. na pojednávaní
dňa 4.3.2025. Pán A. tak bol pôvodne zamestnancom, neskôr živnostníkom vykonávajúcim činnosť
stavbyvedúceho pre žalovaného, ktorý v zmysle vyjadrenia konateľa žalovaného prideľoval na stavbe
práce žalobcovi. Konanie za podnikateľa podľa ustanovenia § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, je tak
konaním na základe zastúpenia vyplývajúceho z funkčného zaradenia fyzickej osoby v organizačnej

štruktúre podnikateľa. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie poprel nárok žalobcu, pričom
poukazoval na skutočnosť, že žalobca nepreukázal vznik svojho nároku na zaplatenie ceny diela v
rozsahu 30.276,00 eur. Žalovaný však neuviedol vlastné skutkové tvrdenia týkajúce sa dodania diela
a vzniku nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela, hoci uvedené skutkové okolnosti sa týkajú vnímania
žalovaného. Žalovaný neuviedol, či žalobca nevykonal dielo vôbec alebo ho vykonal v menšom rozsahu

a ak v menšom rozsahu tak v akom. Z uvedeného dôvodu je popretie žalovaného poukazovaním
na nepreukázanie skutočností tvrdených žalobcom právne neúčinné. Popretie žalovaného je účinné
výlučne v prípade, ak by žalovaný uvádzal vlastné skutkové tvrdenia ohľadom vykonania diela. Žalovaný
však žiadne vlastné skutkové tvrdenia neuvádza. Od účinnosti Civilného sporového poriadku nie je
postačujúca obrana žalovaného spočívajúca v námietke, že žalobca nepreukázal svoj nárok. Naopak

skutkové tvrdenie rovnako zaťažuje aj žalovaného, ktorý je povinný uviesť vlastné skutkové tvrdenia
ohľadom uplatneného nároku. Žalovaný však žiadne vlastné skutkové tvrdenia v konaní neprodukoval.
Žalovaný namieta nepravdivý súpis prác, pričom tvrdí, že sa nemožno uspokojiť s formálnym potvrdením
súpisu. Súpis prác vyhotovený žalobcom a potvrdený žalovaným je nepochybne listinou preukazujúcou
dodanie prác a ich rozsah. Nie je zrejmé aký iný dôkaz by mal žalobca predložiť za účelom preukázania

uvedených skutočností. Potvrdený súpis prác, rovnako ako dodací list alebo protokol o prevzatí slúži
ako potvrdenie o skutočnostiach, ktorých pravdivosť nie je medzi stranami podpisujúcimi uvedené listiny
sporná. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo
6/2010, ktoré citoval a následne uviedol, že pokiaľ žalovaný popiera pravdivosť alebo pravosť listiny
– prehľadu vykonaných prác potvrdeného stavbyvedúcim žalovaného, je povinný toto svoje tvrdenie

preukázať a to predložením alebo navrhnutím dôkazov preukazujúcich nepravdivosť listiny. Žalovaný
všakžiadnevlastnédôkazysvedčiaceododanídielavinomakožalobcomtvrdenomrozsahunepredložil
a ani nenavrhol. Žalovaný dokonca neuniesol ani bremeno tvrdenia ohľadom rozsahu vykonania diela
žalobcom, keď sa v konaní obmedzil na popieranie tvrdení žalobcu. Ak žalovaný namieta odvolací
dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h)

Civilného sporového poriadku, keď tvrdí, že súd nesprávne právne posúdil konanie pána A. ako konanie
za žalovaného, žalobca poukázal na to, že pán A. bol stavbyvedúcim, ktorý bol oprávnený zadávať
žalobcovi pokyny na vykonanie diela, čo vyplýva aj z výpovede konateľa žalovaného F. C.. Žalobca
nesúhlasí so závermi žalovaného o tom, že určením osoby oprávnenej konať vo veciach technických,
žalovaný určil jedinú osobu oprávnenú kontrolovať a preberať stavebné práce v mene žalovaného.

Ak teda žalovaný určil ako osobu vo veciach technických pána B. neznamená to, že na preberanie
prác nemohol určiť ďalšiu osobu, stavbyvedúceho pána A.. Bol to pritom žalovaný, kto nezabezpečil
prítomnosť pána B. na stavbe a nahradil ho stavbyvedúcim pánom A.. O zaradení pána A. na plnenie
úloh stavbyvedúceho na stavbe G. H. I. pritom nemožno mať žiadnu pochybnosť. Uvedené zaradenie
pána A. potvrdil tak svedok B. ako aj konateľ žalovaného F. C.. Určením pána A. za stavbyvedúceho

stavby Štatistický úrad BB nadobudol pán A. oprávnenie podpísať prehľad vykonávaných prác. Žalovaný
napokon sám akceptoval konanie pána A. pri prevzatí stavebných prác ako konanie v mene žalovaného,
keď faktúru vystavenú na základe pánom A. potvrdeného záznamu o prevádzke stroja uhradil. Žalobca
sa tak mohol spoliehať, že dielo preberá žalovaný tak v prípade, keď by dielo prebral pán B. ako osoba
oprávnená vo veciach technických podľa objednávky, ako aj v prípade, keď by dielo prebral pán A.

ako stavbyvedúci určený žalovaným, nakoľko obe tieto osoby takýmto oprávnením disponovali, jedna
na základe objednávky a druhá na základe svojho zaradenia ako stavbyvedúci u žalovaného. Pokiaľ
žalovaný namieta, že zmluvu o dielo bolo možné meniť len písomnými dodatkami, čo vyvodzuje z bodu
5.3 objednávky č. 20290 zo dňa 31.5.2023 je potrebné uviesť, že určenie pána A. za stavbyvedúcehonie je zmenou objednávky č. 20290 zo dňa 31.5.2023, aj keby sme ju považovali za písomnú zmluvu
o dielo. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že určenie pána A. ako stavbyvedúceho a osobu oprávnenú preberať
dielo (stavebné práce) je v rozpore s dohodou strán o písomnej zmene objednávky č. 20290, potom

platí, že žalovaný sa nedovolal neplatnosti takejto zmeny zmluvy o dielo (objednávky č. 20290) ako
to predpokladá ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka a súčasne žalovaný ani nie je oprávnený
dovolávať sa neplatnosti takejto zmeny zmluvy o dielo (objednávky č. 20290), nakoľko neplatnosť sám
spôsobil, keďže to bol práve on, kto vymenoval pána A. za stavbyvedúceho.

18. Žalovaný odvolaciu dupliku nepodal, vyjadrenie žalobcu mu bolo doručené 15.6.2025.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 –

§ 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

20. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a procesného postupu súdu prvej inštancie
v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov a relevantných odvolacích námietok žalovaného v podanom
odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre
správne a úplne zistenie skutkového stavu prejednávanej veci. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce
je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2

CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu odvolateľa a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd udáva:

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP (neúplnosť zistenia skutkového stavu) je v
sporovomkonaníodvolacímdôvodomlenzapredpokladu,žepríčinouneúplnýchskutkovýchzisteníbola

okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne
významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná
okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím
dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne
označiť dôkaz, ktorý – hoci bol navrhovaný – nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti,

ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne
významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

23. Odvolací súd k odvolacej námietke neúplnosti zistenia skutkového stavu uvádza (ak žalovaný
namieta, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz – zoznam pracovníkov, ktorí mali práce predstavujúce

nárok uplatňovaný v tomto konaní vykonávať a či títo pracovníci boli zamestnancami žalobcu alebo
prípadne v nejakom inom obdobnom vzťahu so žalobcom, pretože v konaní aj napriek námietkam
a tvrdeniam žalovaného žalobca nikdy nepreukázal personálnu kapacitu na vykonanie prác vo
fakturovanom rozsahu, a to ani prostredníctvom subdodávateľov), že takýto odvolací dôvod je v
sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že stranou sporu navrhnutý dôkaz bol

spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Súd prvej inštancie tento návrh na doplnenie
dokazovania nepripustil, pretože prílohou faktúr predložených súdu je prehľad odpracovaných hodín
potvrdených pánom A., čo bolo potvrdené na pojednávaní aj svedeckou výpoveďou (ods. 28.
odôvodnenia súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu).

24. Zoznam pracovníkov, ktorí mali práce predstavujúce nárok uplatňovaný v tomto konaní vykonávať
a či títo pracovníci boli zamestnancami žalobcu alebo prípadne v nejakom inom obdobnom vzťahu so
žalobcom, ktorým chcel žalovaný preukázať, či žalobca mal personálnu kapacitu na vykonanie prác
vo fakturovanom rozsahu alebo túto mal prostredníctvom subdodávateľov, nie je spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť, najmä s ohľadom na vykonané dokazovanie.

25. Súd prvej inštancie mal dostatočne preukázaný skutkový stav (prehľad odpracovaných hodín
potvrdených pánom A., svedecká výpoveď na pojednávaní) a zároveň pre rozhodnutie v prejednávanej
veci ani návrh na preukázanie personálnej kapacity nemal relevantnú súvislosť s predmetom konania.Personálna kapacita žalobcu alebo jeho subdodávateľov z hľadiska predmetu uzavretej zmluvy o dielo –
pomocné stavebné práce (Objednávka číslo 20290 zo dňa 31.5.2023, č.l. 118 spisu súdu prvej inštancie
– poznámka odvolacieho súdu) resp. pomocné stavebné práce pri demontáži a montáži okien, pomocné

práce v súvislosti s upratovaním, naskladňovaním materiálu (výpoveď svedka D. B. na pojednávaní dňa
4.7.2024, č.l. 114 spisu súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu) podľa odvolacieho súdu
nemá vplyv na záväzok zhotoviteľa vykonať určité dielo a ani na záväzok objednávateľa zaplatiť cenu
za jeho vykonanie, ktorá bola dohodnutá ako fixná (pevne) podľa počtu hodín. Z charakteru stavebných
prác vyplýva, že nešlo o špecializované (kvalifikované) práce, na ktoré sú potrebné špecializované

zručnosti z hľadiska ich osobitosti (aj žalovaný v odvolaní potvrdil, že prevažná časť fakturovaných
prác spočívala v pomocných prácach, ako je zametanie staveniska či upratovanie). Žalovaný tak ani
v odvolacej námietke, okrem všeobecného tvrdenia (žalobca nikdy nepreukázal personálnu kapacitu
na vykonanie prác vo fakturovanom rozsahu), relevantnosť navrhnutého dôkazu (právne významná
skutočnosť) nevymedzil.

26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam)jevsúdnejpraxivykladanýtak,žemusíísťotakéskutkové
zistenia,nazákladektorýchsúdprvejinštancievecposúdilpoprávnejstránkeaktorénemalivpodstatnej
časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak
výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas
konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie
založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení CSP o vykonávaní
dokazovania.

27. V zmysle § 215 CSP každé súdne rozhodnutie musí mať svoj skutkový a právny základ. Skutkovým

základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K
skutkovým zisteniam súd dospel posúdením (vyhodnotením) skutkových poznatkov. Skutkové poznatky
súd získava viacerými spôsobmi, predovšetkým ale dokazovaním.

28. Úlohou súdu v rámci dokazovania je určiť čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie

prebiehať, ktoré skutočnosti bude preukazovať a ktoré dôkazy súd vykoná t.j. aktívne nevyhľadávať
skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej" či „materiálnej" pravdy, ale zistiť skutkový stav
v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Pre súd je rozhodujúcim to, aký skutkový stav
vyplynul zo zhromaždených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v čase, keď dochádza
k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných skutočností

svedčiacich v prospech strany sporu sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo súdu preukázať,
resp. dosiahnuť to, aby ich súd vyhodnotil v jej prospech. Toto sa žiada opakovane zdôrazniť aj
v súvislosti s odvolacími námietkami týkajúcimi sa nesprávnych skutkových zistení.

29. K odvolacej námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov, ak žalovaný namieta

(žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, kto presne vykonal práce, aké práce, v akom rozsahu, v aké
dni, počet osôb a v akom vzťahu boli uvedené osoby so žalobcom, obmedzil sa iba na súpis prác bez
akýchkoľvek relevantných a overiteľných údajov, ktoré potvrdil pán A., s ktorým bola práve z uvedeného
dôvodu ukončená spolupráca medzi ním a žalovaným, pričom prílohy k faktúram pozostávali len z
neoverených tabuľkových údajov bez jasnej identifikácie osôb a činností), odvolací súd konštatuje, že

súd prvej inštancie dal v dôvodoch rozhodnutia odpoveď, akým spôsobom hodnotil dôkazy relevantné
pre zodpovedanie nastolených otázok.

30. Odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu súdu prvej inštancie konštatuje správnosť skutkových
záverov súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci mal preukázané, že kontrolu rozsahu

vykonaných stavebných prác uskutočňoval E. A.. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav
výsluchom svedka D. B., kedy uviedol, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že
kontrolu vykonaných prác reálne uskutočňoval pán A., ktorý aj podpisoval rozsah vykonaných prác.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na jeho výpoveď (č.l. 113 súdu prvej inštancie – poznámkaodvolacieho súdu), že na stavbe vykonával prácu projektového manažéra a kontrolu stavebných prác
vykonával E. A. ako stavbyvedúci. Navyše, aj podľa výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného F. J.
C. na pojednávaní dňa 4.3.2025, E. A. bol poverený ako zastupujúci stavbyvedúci na stavbe (diele) –

Štatistický úrad SR, Trieda SNP 75, Banská Bystrica, ktorý aj práce na stavbe prideľoval (č.l. 155 spisu
súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu).

31. Zároveň, ak žalovaný ako odvolateľ pripúšťa, že ak by aj E. A. bol oprávnený podpisovať súpisy prác
(je nelogické a právne neudržateľné, aby boli tieto podpisy považované za dostatočné na preukázanie

rozsahu vykonaných prác bez vykonania akéhokoľvek ďalšieho dokazovania, kedy viackrát namietal
vykonanie prác a ich rozsah), odvolací súd opakovane uvádza, že predmetom uzavretej zmluvy o
dielo boli pomocné stavebné práce (objednávka číslo 20290 zo dňa 31.5.2023, č.l. 118 spisu súdu
prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu) resp. žalobca vykonával viac-menej pomocné stavebné
práce pri demontáži a montáži okien, pomocné práce v súvislosti s upratovaním, naskladňovaním
materiálu (výpoveď svedka D. B. na pojednávaní dňa 4.7.2024, č.l. 114 spisu súdu prvej inštancie –

poznámka odvolacieho súdu). Žalovaný v odvolaní tiež sám uvádza, že prevažná časť fakturovaných
prác spočívala v pomocných prácach, ako je zametanie staveniska či upratovanie. Z charakteru
dohodnutých pomocných stavebných prác teda vyplýva, že nešlo o špecializované (kvalifikované) práce,
na ktoré sú potrebné špecializované zručnosti, ale o práce podľa tzv. normohodín. Zároveň bola medzi
stranami cena za dielo (pomocné stavebné práce) dohodnutá ako fixná (pevne) podľa počtu hodín. Ak

teda E. A. ako stavbyvedúci resp. zástupca stavbyvedúceho podpísal rozsah vykonaných prác podľa
počtu hodín a osôb, ide o dostatočné preukázanie rozsahu vykonaných prác. Pomocné stavebné práce
– zametanie staveniska, upratovanie, naskladňovanie materiálu, potom ako dielo bolo odovzdané a
práce boli vykonávané priebežne počas trvania zmluvy, je reálne možné preukázať len dennou kontrolou
na stavbe a podpisom rozsahu prác z hľadiska normohodín. Aký iný dôkaz by mal súd prvej inštancie

vykonať za účelom preukázania žalobcom tvrdených skutočností. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie
tak zodpovedajú vykonaným dôkazom a zohľadňujú námietky žalovaného (údaje neodzrkadľujú realitu)
aj v kontexte toho, že žalovaný počas celého konania pred súdom prvej inštancie a ani pred odvolacím
súdom neuviedol vlastné skutkové tvrdenia týkajúce sa dodania diela a vzniku nároku žalobcu na
zaplatenie ceny diela t.j. či žalobca nevykonal dielo vôbec resp. ho vykonal v menšom rozsahu, ak v

menšom rozsahu tak v akom a pod.

32. Hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie preto zodpovedá zásadám formálnej logiky a aj po
preskúmaní postupu súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu vychádza z relevantných dôkazov
produkovaných v spore.

33. Ak žalovaný v odvolacej námietke namieta podpis E. A. na súpise prác k faktúre č. VF23/2023 (je
nečitateľný, odlišný od podpisu pána A. a nie je možné identifikovať osobu, ktorá daný súpis podpísala),
odvolací súd konštatuje, že ide o novoty v odvolacom konaní, ktoré nemožno v odvolaní použiť, pretože
neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie a odvolateľ nepreukázal, že ich bez svojej viny nemohol

uplatniť v konaní na súde prvej inštancie podľa § 366 písm. d) CSP.

34. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

35. K odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci (súd nesprávne právne posúdil účinky

uzatvorenej objednávky č. 20290, najmä článku upravujúceho osoby oprávnené odsúhlasovať vykonané
práce, E. A. nebol oprávnený potvrdiť súpis vykonaných prác) odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie v rozsudku napadnutom odvolaním vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, § 15 ods.
1, § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúcich postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové
vzťahy, zmluvné vzťahy a zastupovanie; ustanovení § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 548 ods.

1 Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o dielo; ustanovení § 369 ods. 1, 2, Obchodného
zákonníka upravujúcich omeškanie so splnením peňažného záväzku, výšku úrokov z omeškania a § 1
ods. 1, 2 Nariadenia č. 21/2013, ktoré (ustanovenia) na spor správne aplikoval.36. Zmluva o dielo upravená v § 536 a nasl. Obchodného zákonníka je samostatný pomenovaný
zmluvný typ, ktorý zakladá relatívny obchodný záväzkový vzťah medzi dvomi podnikateľmi, z ktorých
je jeden zhotoviteľ (ten, kto sa zaväzuje vykonať určité dielo) a objednávateľ (ten, ktorý sa zaväzuje

zaplatiť cenu za vykonanie diela). Zmluva o dielo má konsenzuálny charakter a pre jej platnosť zákon
nevyžadujepísomnúformu.Legálnudefiníciuzmluvyodieloobsahujepriamoustanovenie§536vods.1
Obchodného zákonníka. Zmluva o dielo je teda vymedzená ako záväzok zhotoviteľa vykonať určité dielo
a zároveň ako záväzok objednávateľa zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Zákon zároveň v § 536 ods. 2
Obchodnéhozákonníkastanovuje,žedielomsarozumievždyzhotovenie,montáž,údržba,opravaalebo

úprava stavby alebo jej časti. Pri stavbách vždy pôjde o zmluvu o dielo. Náležitosti zmluvy o dielo možno
rozdeliť do dvoch základných skupín, a to podstatné náležitosti a nepodstatné alebo ďalšie náležitosti.
Medzi podstatné náležitosti možno zaradiť najmä: vymedzenie zmluvných strán, vymedzenie predmetu
zmluvy a určenie ceny za vykonanie diela. Zákon dáva zmluvným stranám možnosť stanoviť si v zmluve
cenu za vykonanie diela určenou sumou, ktorá môže byť buď fixná, napríklad cenníková cena alebo
cena podľa rozpočtu, ktorá bude predstavovať do určitej miery pohyblivú zložku. Okrem týchto dvoch

spôsobov stanovenia ceny, zákon určuje, že je možné zmluvu o dielo uzatvoriť platne aj bez určenia
ceny, avšak strany musia výslovne v zmluve prejaviť vôľu uzavrieť zmluvu aj bez určenia ceny resp.
spôsobu jej určenia. Medzi ďalšie podstatné náležitosti zmluvy o dielo okrem určenia ceny za vykonanie
diela patrí záväzok zhotoviteľa vykonať určité dielo a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu (odplatu)
za vykonanie diela a dostatočne určité vymedzenie diela, ktoré sa má zhotoviť. (K., P., Hučková, R.,

Kubinec, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2025, s. 1520 – 1523).

37. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval správne, ak pri posudzovaní nároku žalobcu mal
za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným sa jedná o spor obchodnoprávnej povahy, vychádzajúc
z vykonaného dokazovania, kedy žalobca a žalovaný ako podnikateľské subjekty pri výkone svojej

podnikateľskej činnosti uzatvorili objednávku číslo 20290 zo dňa 31.5.2023, na základe ktorej žalobca
vykonal pre žalovaného dielo – pomocné stavebné práce s miestom výkonu diela Štatistický úrad SR,
Trieda SNP 75, Banská Bystrica, v cene 9 eur/hod. Z uvedeného dôvodu, pretože ide o obchodnoprávny
vzťah, súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka na základe uzavretej písomnej objednávky číslo 20290 zo dňa 31.5.2023, v prejednávanej

veci teda nešlo o písomne uzavretú zmluvu o dielo.

38. Konanie za podnikateľa podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka je konaním na základe zastúpenia
vyplývajúce z funkčného zaradenia fyzickej osoby v organizačnej štruktúre podnikateľa. Na to, aby
mohla určitá osoba konať za podnikateľa, je potrebné, aby boli kumulatívne naplnené dva zákonné

predpoklady, poverenie osoby určitou činnosťou a činnosť pri prevádzkovaní podniku. Ustanovenie
§ 15 ods. 1 Obchodného zákonníka teda predstavuje zákonnú nevyvrátiteľnú právnu domnienku,
v zmysle ktorej osoba, ktorá bola podnikateľom pri prevádzkovaní podniku poverená určitou činnosťou
pri prevádzkovaní podniku, ním (podnikateľom) bola súčasne splnomocnená na všetky právne úkony,
ku ktorým pri vykonaní tejto činnosti obvykle dochádza. Je irelevantné, v akom (právnom) vzťahu je

poverená osoba k podnikateľovi, poverenie sa nemusí zakladať na fixnom, napr. pracovnoprávnom
vzťahu, ale aj na vzťahu obchodnoprávnom.

39. Súd prvej inštancie správne aplikoval aj ustanovenia § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka,
v zmysle ktorého E. A. ako stavbyvedúci/zástupca stavbyvedúceho, ktorého poverenie vyplývalo

zpracovnoprávnehovzťahu,neskôrobchodnoprávnehovzťahu,boloprávnenýpotvrdiťvykonanépráce.
V jeho prípade boli kumulatívne naplnené dva zákonné predpoklady, poverenie osoby určitou činnosťou
a činnosť pri prevádzkovaní podniku. Ak žalovaný spochybňuje poverenie E. A. ako stavbyvedúceho,
keďže na objednávke číslo 20290 zo dňa 31.5.2023 je uvedená osoba oprávnená konať vo veciach
technických D. B., odvolací súd uvádza, že nejde o rozpor v posúdení skutkového stavu. Ako už odvolací

súd uviedol, aj z výpovede svedka D. B. (č.l. 113 súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu)
vyplýva, že na stavbe vykonával prácu projektového manažéra a kontrolu stavebných prác vykonával E.
A. ako stavbyvedúci. Uvedený skutkový záver potvrdzuje výpoveď štatutárneho zástupcu žalovaného
F. J. C. na pojednávaní dňa 4.3.2025 (E. A. bol poverený ako zastupujúci stavbyvedúci na stavbe), aj
tvrdenie žalovaného v podanom odpore (uvedené faktúry potvrdzoval p. A., osoba v pozícii zástupcu

stavbyvedúceho). Zároveň, samotná objednávka číslo 20290 zo dňa 31.5.2023, nie je zmluvou o dielo,
ale len objednávkou žalovaného, k podpisu písomnej zmluvy o dielo medzi stranami teda nedošlo.
Z uvedeného dôvodu, nemožno podľa odvolacieho súdu vychádzať z nejakého písomného zmluvného
dojednania,ktorébybolomožnémedzistranamimeniťlenpísomne,akototvrdížalovaný.Zmluvuodielov písomnej forme odsúhlasenej/podpísanej zmluvnými stranami, ktorá predstavuje písomné zmluvné
dojednanie, že len D. B. bol oprávnený konať za žalovaného, žalovaný v konaní pred súdom prvej
inštancie ani v odvolacom konaní nepredložil.

40. V prejednávanej veci tak E. A. ako stavbyvedúci/zástupca stavbyvedúceho bol poverený určitou
činnosťou a táto činnosť súvisela s prevádzkovaním podniku, z čoho vyplýva, že bol súčasne
splnomocnený na úkony, ku ktorým pri vykonaní tejto činnosti obvykle dochádza. K týmto úkonom
patrí organizácia, riadenie a koordinácia stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe,

určovanie stavebných prác, dávanie pokynu týkajúceho sa stavebných prác, vrátane preberania
stavebných prác. Ako správne uviedol žalobca, ide o oprávnenie stavbyvedúceho podľa § 46a ods. 1, 2
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom priadku platného a účinného v rozhodnom
čase. Iný výklad oprávnení E. A., ktorý bol stavbyvedúcim/zástupcom stavbyvedúceho, tak ani podľa
odvolacieho súdu nie je možný. Nič na tom nemení ani prípadne prekročenie rozsahu poverenia podľa
žalovaného, keďže k ukončeniu poverenia E. A. došlo až po vykonaní prác zo strany žalobcu v auguste

2023 (výpoveď štatutárneho zástupcu žalovaného F. J. C. na pojednávaní dňa 4.3.2025, č.l. 155 spisu
súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu), pričom k uvedenému dňu (4.3.2025) si žalovaný
voči nemu ešte stále neuplatnil avizovanú náhradu škody. Uvedené konštatovanie tak podľa odvolacieho
súdu oprávnene vzbudzuje pochybnosti o skutočnom zámere žalovaného uplatňovať voči E. A. nárok
na náhradu škody resp. vyvodenie zodpovednosti za porušenie jeho povinností.

41. V odvolacom konaní teda odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích
dôvodov (v kontexte s namietanou neúplnosťou zistenia skutkového stavu, nesprávnymi skutkovými
zisteniami a nesprávnym právnym posúdením) a dospel k záveru, že súd prvej inštancie na
zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, že skutkové zistenia zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu, že stranou sporu navrhnutý dôkaz nebol spôsobilý preukázať právne
významnú skutočnosť, že nedošlo k chybnému hodnoteniu dôkazov a nie je ani logický rozpor
v hodnotení dôkazov. Odvolací súd, vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie v odvolacom konaní (Ústavný

súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05), konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne
odôvodnil, správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy postupom podľa §191 a nasl. CSP a v súlade
so zásadami právnej praxe.

42. Z hľadiska procesnej ekonómie zároveň odvolací súd primárne upriamuje pozornosť žalovaného

na zodpovednosť ako odvolateľa za vymedzenie svojich odvolacích dôvodov a na to nadväzujúcu
principiálnu viazanosť odvolacieho súdu takto formulovanými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP).
Odvolací súd nemôže (princíp rovnosti sporových strán a princíp kontradiktórnosti súdneho konania) za
odvolateľa(resp.zasporovústranu)zvlastnejiniciatívydotvoriť/vymyslieťprávnuargumentáciuslúžiacu
na spochybnenie záverov súdu prvej inštancie. Na základe odvolacej argumentácie žalovaného tak

podľa odvolacieho súdu nebol vytvorený dostatočný priestor na odklon od záverov okresného súdu, že
žalobca preukázal rozsah vykonaných pomocných stavebných prác.

43. Ak teda žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP; že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm.
f) CSP; že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa §
365 ods. 1 písm. h) CSP; odvolací súd uvádza, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

44. Správne súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na úhradu zákonných úrokov z omeškania, tak

ako to požadoval žalobca, kedy ich priznal od splatnosti jednotlivých faktúr, a to podľa § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka, keďže žalovaný bol s úhradou svojho záväzku v omeškaní a toto omeškanie
žalovaného ako dlžníka s plnením trvá aj naďalej.

45. Súd prvej inštancie správne posúdil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 40,00 eur za každú pohľadávku, ktorá je predmetom samostatnej faktúry podľa §
369c ods. 1, § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., teda spolu vo výške 160,00 eur (4 faktúry x 40,- eur),
keďže za omeškanie s uhradením každej faktúry (pohľadávky) vznikol samostatný nárok na zaplatenie
paušálnej náhrady nákladov podľa § 369c Obchodného zákonníka.46.Vzhľadomnavyššieuvedené,odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

47. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil aj rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku o
náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu
trov prvoinštančného konania voči neúspešnému žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP ako vecne
správny.

48. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške
trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).