Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 51Vyd/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123233587
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5123233587.3

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/XX, XXX XX E.,
práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01
Žilina,IČO:36436640aSlovenskýpozemkovýfond,sosídlomBúdkova36,81715Bratislava-mestská
časť Staré Mesto, IČO: 17 335 345 a správcu lesného pozemku: LESY Slovenskej republiky, štátny
podnik,sosídlomNámestieSNP8,97566BanskáBystrica,IČO:36038351aostatnýchúčastníkov:1a/

F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XX, 1b/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom 013 13 E. XXX, XX/ H.
I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, XXX XX E. A., 1d/ D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX,
1e/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, 2a/ J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX,
XXX XX N., 2b/ E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. A. XXX, 2c/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX E. XX, 2d/ O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XX, o potvrdení vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 02.08.2023 sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu

domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd potvrdil, že navrhovateľ vydržal vlastnícke práva k
nehnuteľnostiam: k.ú. E. A. (obec E. A., okres N.) LV XXX ako parcela EKN XXX/X - lesný pozemok o
výmere 173985 m2-pod B.38 v podiele 1/135- ín, LV XXXX ako parcela EKN XXX/X - lesný pozemok
o výmere 167076 m2, EKN XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 128678 m2, EKN XXX/X - trvalý
trávnatý porast o výmere 57226 m2, EKN XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 241252 m2, EKN
XXX/X - lesný pozemok o výmere 4058 m2 - pod B.38 v podiele 1/135-ín; k.ú. E. (obec E., okres N.) LV

XXX ako parcela CKN XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2128 m2, CKN XXXX/X vod.pl.
o výmere 28 m2, CKN XXXX/X vod.pl. o výmere 8 m2, I. vod.pl. o výmere 1057 m2, CKN XXXX/X - trvalý
trávnatý porast o výmere 1026 m2, CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 75 m2, CKN
XXXX/X - záhrada o výmere 344 m2, CKN XXXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 46 m2 - pod B.30 v
podiele 1800/258531-ín; k.ú. K. (obec Stránske, okres Žilina), LV XXXX ako parcela CKN XXX/X - trvalý
trávnatý porast o výmere 23m2, CKN XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 5 m2, CKN XXX/X - trvalý

trávnatý porast o výmere 1558 m2, CKN XXX - trvalý trávnatý porast o výmere 198 m2, CKN XXX -
ostatná plocha o výmere 3563 m2, CKN XXX/X - ostatná plocha o výmere 1514 m2, CKN XXX/XXX orná
p. o výmere 98 m2, CKN XXX/XXX orná p. o výmere 2161 m2, CKN XXX/XXX orná p. o výmere 1747
m2, CKN XXX/XXX orná p. o výmere 831 m2, CKN XXX/X - záhrada o výmere 3964 m2, I. - záhrada
o výmere 791 m2, CKN 769/9 - záhrada o výmere 9 m2, CKN XXX/XX - záhrada o výmere 2307 m2,
CKN XXX/XX - ostatná plocha o výmere 27 m2, CKN XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere

173 m2, CKN 958/2 - záhrada o výmere 656 m2, CKN XXX/X - lesný poz. o výmere 1412 m2, CKN
XXXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere 14251 m2, I. - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 114 m2,CKN XXXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere 59 m2, I. - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4193
m2, CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 196 m2, CKN XXXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 130 m2, CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2, CKN XXXX/X

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
202 m2, CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2, CKN XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 591 m2, CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 37 m2,
I. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2, CKN XXXX/XX - lesný poz. o výmere 381
m2, CKN 2023/21 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2 - pod B.53 v podiele 1800/258531-in;

k.ú. P. L. (obec P. L., okres N.) LV XXXX ako parcela CKN XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 23
m2, CKN XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 5 m2, CKN XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere
1558 m2, CKN XXX - trvalý trávnatý porast o výmere 198 m2, I. - ostatná plocha o výmere 3563 m2,
CKN XXX/X - ostatná plocha o výmere 1514 m2, CKN XXXXXX orná p. o výmere 98 m2, CKN XXX/XXX
orná p. o výmere 2161 m2, CKN714/249 orná p. o výmere 1747 m2, CKN XXX/XXX orná p. o výmere
831 m2, CKN XXX/X - záhrada o výmere 3964 m2, CKN XXX/X - záhrada o výmere 791 m2, CKN XXX/

X - záhrada o výmere 9 m2, CKN XXX/XX - záhrada o výmere 2307 m2, CKN XXX/XX - ostatná plocha
o výmere 27 m2, CKN XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 173 m2, CKN XXX/X - záhrada
o výmere 656 m2, CKN 963/7 - lesný pozemok. o výmere 1412 m2, I. - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 14251 m2, CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 114 m2, CKN XXXX/XX
- trvalý trávnatý porast o výmere 59 m2, CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4193

m2, CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 196 m2, CKN XXXX/X- zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 130 m2, CKN XXXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2, CKN XXXX/X
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
202 m2, CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2, CKN XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 591 m2, CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 37 m2,

CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2, CKN XXXX/XX - lesný poz. o výmere 381
m2, CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14m2 - pod B. 59 v podiele 1800/258531-
ín ku dňu 01.01.1992.

2. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu návrh odôvodnil tým, že diely v nehnuteľnostiach

pôvodne patrili do vlastníctva J. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XX,
ktorý je do dnešného dňa zapísaný ako podielový spoluvlastník na predmetných nehnuteľnostiach.
Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu ďalej uviedol, že nehnuteľnosti užíva v dobrej viere ako
vlastné na základe nezachovanej písomnej darovacej zmluvy koncom roku 1980 od môjho predchodcu,
otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XX. Právny predchodca

navrhovateľa nadobudol vlastníctvo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy
č.j. 137/1949 zo dňa 09.02.1949, ktorá bola vložená do pk. knihy pod Čd. XXXX/XXXX, ktorou darovacou
zmluvou J. B. podiely v pozemkovom spoločenstve daroval A. B.. Navrhovateľ prostredníctvom
právneho zástupcu ďalej uviedol, že jeho rodina predmetné nehnuteľnosti užíva ako svoje vlastné
po dobu viac ako 70 rokov a po celú dobu do užívania týchto nehnuteľností nik nezasahoval ani

nijak neprekážal. Navrhovateľ uviedol, že predmetné nehnuteľnosti užíva dobromyseľne a nerušene
po dobu viac ako 43 rokov. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu ďalej uviedol, že práve
tie skutočnosti objektívne vyvolali v navrhovateľovi vnútorné presvedčenie (založené na objektívnych
okolnostiach), o tom, že mu predmet patrí a na základe čoho o jeho vlastníctve nemal počas celej
vydržacej doby žiadne pochybnosti a rovnako o navrhovateľom vlastníctve po celú dobu oprávnenej

držby nemali pochybnosti ani jeho predchodcovia. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu
ďalej uviedol, že jeho právny predchodca nadobudol vlastníctvo vydržaním podľa § 115-118 tzv.
stredného obč. zákonníka č. 141/1950 Zb. a navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo vydržaním podľa
§ 134 zákona č. 40/1964 Zb. pričom podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním boli
splnené najneskôr dňom: 01.01.1992.

3. Súd na základe predložených listinných dôkazov a uvedených skutočností dňa 15.12.2023 vydal
vyzývacie uznesenie č.k. 51Vyd/1/2023-49, v ktorom vyzval na uplatnenie námietok.

4. Tunajší súd uznesením č.k. 51Vyd/1/2023-93 zo dňa 31.10.2024 pripustil, aby do konania pristúpili

ďalší účastníci na strane ostatných účastníkov, a to: 1a/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E.
XX, 1b/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, 1c/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/
X, XXX XX E. A., 1d/ D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, 1e/ F. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX E. XXX, 2a/ J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX N., 2b/ E. E., nar.XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. A. XXX, 2c/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XX, XX/ O.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XX. Výrokom II. súd konanie sa voči ostatným účastníkom 1/
- 2/ zastavil. Výrokom III. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá voči ostatným účastníkom 1/ - 2/

nárok na náhradu trov konania.

5. Proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva podal Slovenský pozemkový fond
námietky, v ktorých uviedol, že list vlastníctva č. XXXX pre k.ú. P. L. (obec P. L., okres N.) je uvedený
nesprávne, nakoľko sa jedná o nehnuteľnosti zapísané v liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. K.. Ďalej

Slovenský pozemkový fond uviedol, že z darovacej zmluvy bod 1/e vyplýva, že A. B. nadobúda titulom
darovania podiel z majetku nachádzajúci sa v k.ú, E., zapísaný v zápisnici č. 85 pod A.I r.č. 1 mp.
č. 66/ dom č. X, dvor a záhrada/, pod B5 a v pkn. záp. č. 63 pod B I. r.č. 1-3 mp. Č. XX/X, XX/X,
XX/X/ dvor hospodárske budovy, dom. č. 32L pod B48 a taktiež horové a pasienkové právo urbárske.
Ďalej Slovenský pozemkový fond uviedol, že je zrejmé, že v darovacej zmluve sú nehnuteľnosti, ktoré
nadobúda právny predchodca navrhovateľa A. B. jasne špecifikované a nachádzajúce sa len v k.ú.

E.. Zároveň uvádzame, že z predmetnej zmluvy nie je možné zistiť o aké nehnuteľnosti sa jedná v
súčasnosti, bez toho aby sme disponovali identifikáciou pozemnoknižných parciel na súčasný stav.
Slovenský pozemkový fond uviedol, že Urbárom Stránske, pozemkové spoločenstvo bolo oznámené,
že pri pôvodnom vlastníkovi J. B. a žena, LV č. XXXX, k.ú. K. evidujú v kolonke titul nadobudnutia
vlastníctva: D273/60 a D145/66. Predmetné dedičské rozhodnutia sa do dnešného dňa nepodarilo

získať, avšak táto skutočnosť spochybňuje tvrdenia navrhovateľa, že dotknuté nehnuteľnosti (minimálne
tie, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, k.ú. K.) nadobudol A. B. na základe darovacej zmluvy v roku
1949. Slovenský pozemkový fond uviedol, že podľa ich názor navrhovateľ v predmetnom konaní
nepreukázal, že vstúpil do držby predmetných nehnuteľností oprávnene a nepredložil žiadne relevantné
dôkazy, ktoré by preukazovali pravdivosť jeho tvrdení. Slovenský pozemkový fond uviedol, že podiely

k nehnuteľnostiam patriace do vlastníctva J. B. sú majetkom patriacim do dedičstva a prechod práv a
povinností z poručiteľa na dediča je nevyhnutné realizovať dedičským konaním.

6. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení voči námietkam uviedol, s námietkami
Slovenského pozemkového fondu v celom rozsahu nesúhlasí. Navrhovateľ prostredníctvom právneho

zástupcu uviedol, že predmetné nehnuteľnosti sú k dnešnému dňu zapísané na J. B., nar. XX.XX.XXXX
akopodielovéhospoluvlastníkaNavrhovateľzdôraznil,žepredmetnénehnuteľnostiužívadobromyseľne
a nerušene ako vlastné už viac ako 43 rokov, pričom jeho rodina ich užíva viac ako 70 rokov. Počas
celej tejto doby do výkonu jeho práva, ani do práva jeho právnych predchodcov, nikto nezasahoval a zo
strany tretích osôb nedošlo k žiadnej ingerencii, ktorá by spochybnila jeho dobrú vieru o vlastníctve veci.

Na základe týchto skutočností je navrhovateľ presvedčený, že vlastnícke právo nadobudol vydržaním v
zmysle § 134 Občianskeho zákonníka, pričom podmienky pre tento spôsob nadobudnutia boli splnené
najneskôr dňom 01.01.1992.

7. Podľa § 359f ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, (ďalej len „CMP“), vo

vyzývacom uznesení súd vyzve na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania
na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, a to do dňa, ktorý súčasne určí.

8. Podľa § 359f ods. 4 CMP, vyzývacie uznesenie okrem výzvy podľa odseku 2 obsahuje označenie
nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a stručný opis skutočností, ktoré osvedčujú, že

navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu
vydržaním.

9. Podľa ustanovenia § 359c ods. 2 CMP, účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase
začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti

alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného
pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.

10. Podľa § 359h ods. 1 CMP, námietky môže podať a) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. b)
a jeho právny nástupca, b) ten, koho vecné právo k nehnuteľnosti môže byť tvrdeným vydržaním inak

dotknuté a jeho právny nástupca, c) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. c) alebo písm. d), alebo
d) iná osoba.11. Podľa § 359h ods. 2 CMP, námietky sa podávajú na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii.
Námietky podané osobou uvedenou v odseku 1 písm. a) sa považujú za podané včas, ak sú doručené
súdu, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, najneskôr do vydania uznesenia o potvrdení vydržania.

12. Podľa § 359h ods. 3 CMP, v námietkach okrem všeobecných náležitostí podania musí osoba a)
uvedená v odseku 1 písm. a) a b) opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú, že má k nehnuteľnosti vecné
právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté; ak ide o právneho nástupcu osoby uvedenej v odseku 1
písm. a) a b), v námietkach opíše aj skutočnosti, ktoré osvedčujú, že je jej právnym nástupcom, b)

uvedená v odseku 1 písm. c) osvedčiť, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti, ktorú
táto osoba podľa osobitných predpisov spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa osobitných predpisov
zastupuje, a c) uvedená v odseku 1 písm. d) osvedčiť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil
predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu vydržaním.

13. Podľa § 359i ods. 1 CPM, súd uznesením zamietne návrh na začatie konania o potvrdení vydržania,
ak sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné (§ 359h ods. 3).

14. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania v zmysle § 359a a nasl. CMP je oprávnený podať
ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti (§ 359c ods. 1 CMP).

Vydržanie je originárnym spôsobom nadobúdania vlastníckeho práva, ktorý môže nastať len v prípade
kumulatívneho splnenia zákonom ustanovených predpokladov. Týmito sú oprávnenosť držby, uplynutie
zákonom ustanovenej doby oprávnenej držby, spôsobilosť predmetu držby a spôsobilosť subjektu držby.
Na to, aby sa držiteľ považoval za oprávneného zákon vyžaduje, aby bol vzhľadom na všetky okolnosti
v dobrej viere, že mu vec patrí, a preto s touto nakladá ako s vecou vlastnou. Posúdenie, či držiteľ

bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, ale nemôže vychádzať
iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera sa musí vzťahovať aj na objektívne okolnosti, za
ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať
za následok vznik práva. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,
stačí ak tu bol i domnelý (putatívny) právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia
vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so
zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka, ktorú pre nadobudnutie
vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad dedičské
rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktoré však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku,

neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, či kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je
z niektorého dôvodu neplatná. Do úvahy je potrebné zobrať aj to, či by držiteľ pri bežnej (normálnej)
opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo)
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Nastúpenie dobromyseľnosti
je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby. Dobromyseľnosť

zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať
pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal
v presvedčení o svojom vlastníctve veci alebo oprávnenom výkone práva. V závislosti od konkrétneho
prípadu takouto skutočnosťou môže byť oboznámenie sa s vlastníckym zápisom v katastri nehnuteľností
alebo verejnou, či inou listinou, z ktorej vyplýva vlastníctvo v prospech inej osoby. Vo vzťahu k vydržaniu

je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby.

15. Predmetný návrh navrhovateľa súd zamietol, nakoľko neboli splnené hmotnoprávne podmienky
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Vo vzťahu k posudzovaným hmotnoprávnym podmienkam
návrhu, súd uvádza, že základnou podmienkou vydržania je tzv. oprávnená držba. Držiteľ je oprávnený,

ak je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí. Navrhovateľ odvodzoval
svoju dobrú vieru a vlastnícke právo od svojho právneho predchodcu - od svojho otca A. B., ktorý mal
nehnuteľnosti nadobudnúť darovacou zmluvou č.j. 137/1949 zo dňa 09.02.1949 (č. l. 31-33 spisu) od
svojho otca J. B. (nar. X.X.XXXX a zomr. X.X.XXXX). Z predloženej darovacej zmluvy a z následného
zápisu pod č. d. 4562/1962 jednoznačne vyplýva, že predmetom darovania boli výlučne nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v katastrálnom území E.. Na liste vlastníctva č. XXX (č. l. 18-19 spisu) však takýto titul
nadobudnutia pri spoluvlastníckom podiele osoby J. B. a žena pod B 30 nie je uvedený. V darovacej
zmluve pod bodmi 1c/ a 1e/ sa uvádza, že J. B. daruje synovi A. B. nehnuteľnosti v k. ú. E. v majetkovom
hárku 052 novovykomasované parcele č. XXX/ roľa na podluží vo výmere 74 á01m2, č. XXX roľazáhumnie vo výmere 13á43m2, parc. č. XXX pasienok za Skalku vo výmere 36á 25m2 (1c) a jeho podiel
na dome č. X, dvor a záhrada, hospodárke budovy a tiež horové a pasienkové právo urbárské (1e).
Nakoľko zo zmluvy nie je možné zistiť o aké nehnuteľnosti sa jedná a z výpisu z Listu vlastníctva č. XXX

nevyplýva žiadny titul nadobudnutia, bez identifikácie pozemnoknižných parciel na súčasný stav, nie je
možné zistiť, ktoré pozemky v k. ú. E. mohli byť predmetom darovacej zmluvy a vo vzťahu ku ktorým
vstúpil právny predchodca navrhovateľa A. B. do držby.

16. Pokiaľ ide o ostatné nehnuteľnosti, ktorých vydržanie sa navrhuje, tie sa nachádzajú v katastrálnom

území K., E. A. O. P. L. (zapísané na LV č. XXX, XXXX, XXXX s XXXX – žurnalizované na č. l. 14 -17,
20-26 spisu ). Keďže právny predchodca navrhovateľa (A. B.) nemohol na základe zmluvy z roku 1949
nadobudnúť nehnuteľnosti v inom katastrálnom území, než bolo v zmluve uvedené, nemohol sa stať ich
oprávneným držiteľom a následne ich nemohol platne previesť (ani ústne, ani písomne) na navrhovateľa
v roku 1980.

17. V tomto smere súd vychádzal z aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, predovšetkým z
rozhodnutiaveľkéhosenátuNSSRsp.zn.1VCdo/1/2024,vktoromkonštatoval,že:„...držbajehistoricky
chápaná ako faktický stav, ktorý spočíva vo vykonávaní faktickej reálnej moci nad vecou s úmyslom
mať vec pre seba. Držba preto predpokladá existenciu dvoch zložiek. Prvou je corpus possesionis, ako
faktická moc nad vecou, ku ktorej musí pristúpiť animus possidendi, ktorý vyjadruje vôľu držiteľa mať vec

(právo) pre seba a nakladať s ňou ako s vlastnou. Vznik držby sa však na rozdiel od vzniku vlastníctva
nemusí de lege lata nutne opierať o existujúci právny dôvod. Inak povedané na vznik oprávnenej
držby postačí naplnenie zákonných predpokladov držby, medzi ktorými sa existencia právneho dôvodu
nenachádza. Oprávnená držba je založená na objektívne posudzovanej dobromyseľnosti držiteľa, že mu
vec alebo právo patrí. Držiteľ je teda dobromyseľný o tom, že mu vec patrí vtedy, keď je poctivý, čestný o

tom, že svojou držbou vykonáva vlastné právo, a teda že svojou držbou nerobí inému zle, že nezasahuje
do práva iného, že nekoná bezprávne. Pri vydržaní nejde o to, či je držiteľ dobromyseľný s ohľadom na
právny poriadok ako taký, ale či ho môžeme považovať za nedobromyseľného vo vzťahu k vlastníkovi,
ktorý má stratiť svoje vlastníctvo, teda či na jeho správaní k vlastníkovi je niečo odsúdeniahodného,
čo spôsobuje, že spoločnosť nechce poskytnúť ochranu jeho dlhodobej a vlastníkom nerušenej držbe.

Súd sa v rámci skúmania otázky dobromyseľnosti zameriava na skúmanie poctivosti konania držiteľa z
objektívneho hľadiska a nie na skúmanie (ne)existencie právneho titulu. Ako je už uvedené vyššie, je
to dané tým, že na vznik držby nie je nevyhnutná existencia právneho dôvodu jej uchopenia a právny
dôvod jej uchopenia je/môže byť len jedným z dôkazných prostriedkov, osvedčujúcich oprávnenosť
držby. Pokiaľ platnosť právneho dôvodu uchopenia držby nie je rozhodujúcim kritériom pre skúmanie

dobromyseľnosti držiteľa o oprávnenosti jeho držby potom ani právny omyl nie je - z hľadiska platnosti
a existencie právneho dôvodu uchopenia držby - rozhodujúci bez ohľadu na to, či je ospravedlniteľný
alebo neospravedlniteľný. Neexistencia alebo neplatnosť právneho titulu teda sama o sebe nevylučuje
poctivosť konania konajúceho a jeho dobromyseľnosť v tom, že mu vec alebo právo patrí, a teda že
vzhľadom na jeho presvedčenie objektívne vzaté koná v dobrej viere t.j. v ospravedlniteľnom omyle o

poctivosti nadobudnutia držby. Na základe uvedeného je možné aj naďalej zotrvávať na názore, že na
rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod
nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v tom
je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R 45/1986). Poctivosť konajúceho
účastníka občianskoprávneho vzťahu ma pri skúmaní dobromyseľnosti držiteľa nepochybne zásadnejší

význam, ako (ne)existencia právneho titulu, ktorý právny predpoklad vydržania zákon de lege lata
nestanovuje.

18. Veľký senát v citovanom rozhodnutí vychádzal z interpretácie ustanovenia § 134 ods. 1 v spojení
s § 130 ods. 1 OZ, z ktorých ustanovení platný právny titul ako predpoklad pre dobromyseľnosť

držiteľa, resp. oprávnenosť držby nevyplýva. Zároveň pritom rešpektoval účel vydržania, ktorým je
uvedenie do súladu dlhodobého faktického stavu nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý
je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom
vlastníckym. Nedostatok právneho titulu (napr. ústna kúpna zmluva nehnuteľnosti) podľa názoru
Veľkého senátu Najvyššieho súdu pre účely vydržania nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby, resp.

nedobromyseľnosť držiteľa; keď tak, môže byť (iba) jedným z dôkazov preukazujúcich oprávnenosť
držby, resp. dobromyseľnosť držiteľa. V zhode s názorom ústavného súdu prezentovaným v náleze
zo 14.11.2018 sp. zn. II. ÚS 484/2015 (publikovanom v Zbierke nálezov s uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky pod č. 48/2018) pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby trebaskúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom
nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob
nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je

preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté
plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

19. Navrhovateľ netvrdil ani nepreukazoval žiadne okolnosti, na základe ktorých mohol byť presvedčený
jeho právny predchodca a aj samotný navrhovateľ, že predmetné spoluvlastnícke podiely poctivým

spôsobom nadobudli. Navrhovateľ nepreukázal, že jeho právny predchodca (A. B.) so zreteľom na
všetky okolnosti bol pri jeho vstupe do držby dobromyseľný, predovšetkým nepreukázal riadny vstup do
držby nehnuteľností. Ako už súd uviedol z predloženej darovacej zmluvy nevyplýva, že boli darované A.
B. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k .ú. K., E. A., P. L., keďže jej predmetom sú výslovne nehnuteľnosti
v k. ú. E., avšak ani tie nie sú bližšie identifikované (iba ako horové a pasienkové právo urbárske). Súd na
argumentáciu navrhovateľa poukazuje, že samotné dlhodobé užívanie nehnuteľností ani ich nerušené

užívanie pre dobromyseľnosť nepostačujú.

20. Navyše z oznámenia Urbár Stránske, pozemkové spoločenstvo zo dňa 29.5.2024 ( č. l. 84 spisu)
vyplýva,žepripôvodnomvlastníkoviJ.B.ažena,LVč.XXXX,k.ú.K.evidujúvkolónketitulnadobudnutia
vlastníctva: D273/60 a D145/66. Tieto značky odkazujú na dedičské rozhodnutia vydané v rokoch 1960

a 1966. Táto skutočnosť spochybňuje tvrdenie navrhovateľa, že predmetné nehnuteľnosti boli vyňaté z
vlastníctva J. B. už v roku 1949 darovaním.

21. Z rozhodnutia Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 4Cdo/183/2020 zo dňa 23. februára 2022, vyplýva
záver, že „posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí,

je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich
sa k právnemu dôvodu (právnemu titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera znamená
presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Pri skúmaní existencie
dobrej viery treba preto zohľadniť konkrétne právne, ale aj skutkové okolnosti prípadu spojené s
prevodom nehnuteľnosti - viažuce sa k nadobúdaciemu titulu. Treba pritom vziať do úvahy, či držiteľ

pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávanej veci po každom
vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí“.

22. Dobrá viera navrhovateľa ako držiteľa predmetných spoluvlastníckych podielov musí byť podložená
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené

a musí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej
viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčiace
o poctivosti nadobudnutia, t. j. „titulu uchopenia sa držby“ (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia
držby). S prihliadnutím k vyššie uvedeným skutočnostiam v prejednávanej veci nemožno súhlasiť s
argumentáciou navrhovateľa, že splnil podmienky na vydržanie predmetnej nehnuteľnosti.

23. Podľa názoru súdu nie je postačujúce iba ako právny titul označiť písomnú darovaciu zmluvu (č.
j. 137/1949) , ktorá sa vzťahuje na iné katastrálne územie, ako aj ďalšiu písomnú darovaciu zmluvu
a tvrdiť, že sa nezachovala a žiadnym iným spôsobom, prípadne ďalšími okolnosťami nepreukázať
dobromyseľnosť pri vstupe do držby ako aj v samotnom priebehu držby. Užívanie nehnuteľnosti samo

o sebe nezakladá titul oprávnenej držby ani vstup do oprávnenej držby. Rovnako smrť právnych
predchodcov navrhovateľa nie je takýmto titulom. Navrhovateľ síce v rámci svojich písomných podaní
tvrdí, že predmetné nehnuteľnosti v celosti od roku 1980 užíval, resp. sa o nich v celosti od
uvedeného roku staral, k čomu poukázal aj na čestné prehlásenia osôb - J. B., Q. M., F. R. (č. l.
36-38 spisu). Iba samotná držba však nepostačuje na splnenie podmienky na potvrdenie vydržania

predmetných nehnuteľností. Rovnako skutočnosť, že nikto si na predmetné nehnuteľnosti neuplatnil
nárok jednoznačne medzi také okolnosti, ktoré by svedčili o oprávnenosti a dobromyseľnosti držby
navrhovateľa nepatrí.

24. Súd vyhodnotiac navrhovateľom tvrdené skutočnosti ako aj ním predložené listinné dôkazy a

zohľadniac námietky Slovenského pozemkového fondu (ďalej označený ako „SPF“) musí konštatovať,
že námietky SPF sú dôvodné. Na základe vyššie uvádzaných skutočností, dospel súd k záveru, že
navrhovateľ na základe ním predložených listinných dôkazov hodnoverne nepreukázal splnenie
predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Navrhovateľneopísal skutočnosti, z ktorých vyplýva, že by splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach vydržaním. Pokiaľ aj navrhovateľ poukazoval na
evidenčné karty podielnika, na ktorých je vedený jeho právny predchodca J. B. (č. l. 34 – 35 spisu),

za situácie, že práve vo vzťahu k dotknutým spoluvlastníckym podielom nepreukázal navrhovateľ ani
jeho predchodca (A. B.) oprávnenú držbu, má súd za to, že otázku vlastníckeho práva ohľadom
predmetných nehnuteľností je potrebné riešiť iniciovaním iného (dodatočného dedičského) konania,
avšak nie v konaní o potvrdení vydržania, ktoré predpokladá jednoznačné ahodnoverné osvedčenie
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Dedičské právo má ako lex specialis

prednosť pred inštitútom vydržania a vlastnícke právo v prípade úmrtia vlastníka je možné prevádzať
výlučnevdedičskomkonaní.Inštitútvydržanianeslúžinaobchádzaniededičskéhokonaniačisporového
konania o určenie, že vec patrí do dedičstva. V tomto smere súd poukazuje, že dedičmi po J. B. boli aj
ďalšie osoby okrem A. B., a to F. B., F. P., E. E., O. B. (ako to vyplýva z uznesení sp. zn. D 64/1992
a D 500/73 žurnalizovaných na č. l. 29 -30 spisu).

25. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že navrhovateľ v návrhu na začatie
konania o potvrdení vydržania v znení jeho doplnenia neosvedčil splnenie zákonných predpokladov pre
potvrdenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, a to oprávnenosť držby, keď
neuviedol skutočnosti ani nadobúdací titul, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť, v dôsledku
čoho neboli splnené predpoklady na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f CMP, preto súd návrh

navrhovateľky na začatie konania o potvrdení vydržania podľa § 359e ods. 2 CMP zamietol.

26. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

27.Týmtorozhodnutímsakonaniekončíapretosúdpodľa§58CMProzhodolajonáhradetrovkonania.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, keďže nezistil dôvod pre aplikáciu
ustanovení § 53 až § 56 CMP. Ustanovenia § 359a až § 359k CMP upravujúce konanie o potvrdení
vydržania neustanovujú inak. Navrhovateľ navyše ani nežiadal priznať náhradu trov konania. Súd preto
výrokom II. tohto uznesenia rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov

konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).