Uznesenie – Vydržanie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/94/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824202463
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3824202463.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Anovčina a členiek senátu
JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Márie Vrtochovej, v právnej veci navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. C., E. XXXX/XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou AKNP LEGAL s. r. o., so sídlom
Partizánske, Moyzesova 471/1, IČO: 57 187 894, za účasti 1/ TATRABYT, a.s., so sídlom Bánovce
nad Bebravou, Partizánska 73, IČO: 36 307 629, 2/ Slovenského pozemkového fondu, so sídlom

Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345 a 3/ Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom
Banská Bystrica, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č. k. 23Vyd/1/2024
- 140 zo dňa 13. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) výrokom I. zamietol návrh na začatie
konania o potvrdení vydržania a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na
náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd v zmysle § 359d
a nasl. CMP v spojení s § 134 Občianskeho zákonníka vydal uznesenie, ktorým potvrdí vlastnícke

právo navrhovateľa k nehnuteľnosti, k bytu č. XX, na X. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu
E. XXXX/XX-XX, súpisné číslo XXXX, druh stavby: X, popis stavby bytový dom, umiestnenie stavby:
X, postavenom na pozemku parcely registra "C", parc. č. XXXX o výmere 604 m2, druh: Zastavaná
plocha a nádvorie o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 a podielu priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti 6615/475709, všetko zapísané na LV č.
XXXX, vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor, okres: C. D. C., obec C.

D. C., katastrálne územie C. D. C.. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti
nadobudol na základe zmluvy o prevode vlastníctva k bytu zo dňa 05.12.2011. Mal za to, že nadobudol
v dobrej viere vlastnícke právo k predmetnému bytu, ktorý aj reálne užíva a dlhé roky užíval, keďže
mu bol pridelený ako podnikový byt a následne mu bol v zmysle ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov zmluvou o
prevode vlastníctva bytu č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 15.12.2011 prevedený. Z dôvodu, že k dnešnému

dňu nedošlo k zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa, vydržacia
doba pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním uplynula dňa 15.12.2021 t. j. 10 rokov od prejavu
vôle prevodu vlastníctva zo strany prevodcu a nadobúdateľa. Súd prvej inštancie právne vec posúdil
podľa § 2 ods. 1, § 52, § 359d ods. 1 až 3, § 359e ods. 1 až 3, § 359f ods. 1 zákona č. 161/2015
Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 až 3 Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že po preskúmaní a posúdení návrhu navrhovateľa dospel k záveru, že mu nie

je možné vyhovieť. Zistil, že vec Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn 2C/52/2020, t. č.
vec Okresného súdu Prievidza, sp. zn. BN 2C/52/2020, je právoplatne skončená, pričom si zabezpečilprávoplatné rozhodnutia v tomto spore, a to rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č. k.
2C/52/2020-142 zo dňa 14.09.2022 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 6Co/6/2023-199 zo dňa
12.12.2023. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Bánovce nad Bebravou,

katastrálnym odborom, pre kat. úz. C. D. C., obec C. D. C., F. C. D. C. vyplýva, že účastník 1/ je
zapísaný ako výlučný vlastník bytu č. XX, na X. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu na ulici E.
XXXX/XX-XX so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku parcela registra "C", parc. č. XXXX
v podiele 1/1 a vlastník podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
na príslušenstve v podiele 6615/475709 (predmetný byt). V odôvodnení rozsudku Okresného súdu

Bánovce nad Bebravou, č. k. 2C/52/2020-142 zo dňa 14.09.2022 sa konštatuje, že: „Zmluvu o prevode
vlastníctva bytu č. XXXX/XX/XXXX, ktorú uzatvorila Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva
SR ako predávajúci a žalobca ako kupujúci dňa 05.12.2011. Súd k tomu uvádza, že predmetná zmluva
bola uzatvorená Slovenskou republikou konajúcou prostredníctvom Ministerstva hospodárstva SR dňa
05.12.2011, teda v čase, kedy už bolo najvyšším súdom právoplatne zrušené rozhodnutie Krajského
súdu v Trenčíne, ktorým tento súd určil vlastnícke právo Slovenskej republiky k sporným bytom, vrátane

predmetného bytu. SR - Ministerstvo hospodárstva SR tak konala pri uzavieraní tejto zmluvy ako
nevlastník a táto zmluva tak nemohla vyvolať žiadne právne účinky.“ a „Okresný úrad Bánovce nad
Bebravou, katastrálny odbor rozhodnutím pod č. V XXX/XX-X zo dňa 16.07.2014 prerušil konanie vo
veci účastníkov SR - Ministerstvo hospodárstva SR a žalobcu o návrhu na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľnosti na základe predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorý návrh bol

podaný na okresnom úrade dňa 19.06.2014, zaevidovaný pod V XXX/XXXX. Konajúci okresný úrad,
katastrálnyodborsvojerozhodnutieodôvodniltým,žeovlastníctveprevádzanéhobytuprebiehakonanie
4Co/106/2009, 4Co/107/2009, ktoré práve v časti o určenie vlastníctva k bytom nie je právoplatne
ukončené.“. Z údajov z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil existenciu poznámky pod P44/2021 - žaloba o
nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu, Okresný súd Bánovce nad Bebravou, sp.

zn. 2C/52/2020 na nehn. byt č. 34, vchod č. 15., 5. posch. bytového domu, s. č. XXXX na parc. CKN č.
XXXX v podiele 1/1 so spoluvlastníckym podielom 6615/475709 na spoločných častiach a zariadeniach
bytového domu. Zo skutkových okolností, vyplývajúcich zo znenia odôvodnenia rozsudku Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou, č. k. 2C/52/2020-142 zo dňa 14.09.2022, je zrejmé, že v žalobe podanej
dňa 03.12.2020, ktorou sa navrhovateľ (žalobca) domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým nahradí

prejav vôle účastníka 1/, že ako predávajúci uzatvára s navrhovateľom ako kupujúcim kúpnu zmluvu
o prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu, v tejto veci navrhovateľ (ako žalobca) v žalobe
tvrdil, že dňa 19.11.2020 vyzval účastníka 1/ k odpredaju predmetného bytu. Zo skutkových okolností,
vyplývajúcich z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č. k. 2C/52/2020-142
zo dňa 14.09.2022 je ďalej zrejmé, že výzvou zo dňa 11.08.2020 navrhovateľ prostredníctvom svojho

právneho zástupcu vyzval účastníka 1/ k odpredaju predmetného bytu za zostatkovú cenu 950,54 eur.
Vzhľadom na uvedené zistené skutkové okolnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že navrhovateľovi
nesvedčia okolnosti majúce podľa tvrdení navrhovateľa za následok, že nadobudol vlastnícke právo
k predmetnému bytu vydržaním, teda že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k
predmetnému bytu týmto spôsobom, a to najmä vo vzťahu k oprávnenosti a dobromyseľnosti držby

predmetného bytu navrhovateľom. Navrhovateľ ani predložením zmluvy o prevode vlastníctva bytu č.
1171/34/2011 zo dňa 05.12.2011 v tomto konaní neosvedčil, že bol vo vzťahu k predmetnému bytu
dobromyseľným držiteľom, keďže touto zmluvou nepreukázal právnu skutočnosť, od ktorej by si mohol
odvodzovať svoju dobromyseľnosť, a to nielen s prihliadnutím na okolnosť, že zmluvu zo dňa 05.12.2011
uzatvoril s predávajúcim, ktorý nebol oprávnený s predmetným bytom nakladať, ale s prihliadnutím i na

ďalšie okolnosti, a to, že po tom, ako navrhovateľ dňa 19.06.2014 podal návrh na vklad vlastníckeho
práva, bolo konanie prerušené (pre prebiehajúce konanie o vlastníctve k predmetnému bytu) a neskôr
rozhodnutím zo dňa 13.01.2021 pod č. V 948/2014 zastavené z dôvodu, ako tvrdí v návrhu sám
navrhovateľ, že predávajúci (účastník zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 1171/34/2011 zo dňa
05.12.2011) nepreukázal svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti (bytu) a s prihliadnutím na

ďalšiu skutkovú okolnosť tvrdenú navrhovateľom, že v roku 2020, konkrétne dňa 11.08.2020 sa domáhal
od účastníka 1/ odpredaja predmetného bytu za zostatkovú cenu 950,54 eur, čím má súd spochybnené
tvrdenie navrhovateľa o jeho dobromyseľnosti (že mu vec patrí) počas vydržacej doby pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním (10 rokov), ako navrhovateľ tvrdí od 15.12.2011 do 15.12.2021. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti tak navrhovateľ nemohol mať dobrú vieru (byť dobromyseľný), že mu

patrí vlastnícke právo k predmetu vydržania, opierajúc sa o právny dôvod, domnelý právny dôvod -
zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 05.12.2011. Vzhľadom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti a dôvody súd návrh navrhovateľa na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti (bytu) zamietol, pretože neboli splnené podmienky navydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP. O nároku na náhradu trov konania súd
rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože
ustanovenia § 359a až § 359k CMP, upravujúce konanie o potvrdení vydržania, neustanovujú inak.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol,
že naplnil všetky zákonom vyžadované predpoklady vydržania vlastníckeho práva podľa § 134
Občianskeho zákonníka. Súd nesprávne uviedol, že navrhovateľ neosvedčil dobromyseľnú držbu,
pretože nepreukázal právnu skutočnosť, z ktorej by ju mohol odvodiť. Podľa navrhovateľa je právnym

titulom pre držbu kúpna zmluva z roku 2011, ktorá bola riadne uzavretá s vlastníkom – Slovenskou
republikou. Skutočnosť, že nebola zavkladovaná, nebráni tomu, aby bola považovaná za dostatočný
titul na vznik dobromyseľnej držby. Na vznik oprávnenej držby postačuje existencia právneho titulu, nie
jeho platnosť, ak bol držiteľ v dobrej viere, že mu vec právom patrí. K námietke súdu, ktorý poukázal
na žiadosť navrhovateľa zo dňa 11.08.2020, ktorou sa domáhal odkúpenia predmetného bytu, uviedol,
že tento krok nepredstavoval prejav pochybnosti o vlastníctve bytu, ale bol legitímnym pokusom o

právne vyriešenie situácie, ktorá vznikla v dôsledku neuskutočnenia vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností. Žiadosť bola podaná po konzultácii s právnym zástupcom, ako jediný možný
právny postup, ktorým sa navrhovateľ mohol pokúsiť dosiahnuť nápravu a zápis svojho vlastníckeho
práva. Uvedené konanie preto nemožno interpretovať ako prejav pochybnosti o vlastníctve alebo
stratu dobromyseľnosti, ale naopak, ako dôkaz snahy navrhovateľa právne usporiadať svoje vlastnícke

postavenie a ochrániť svoje práva zákonným spôsobom. Viac ako desať rokov drží byt, užíva ho
titulom vlastníckeho práva, spravuje a nakladá s ním ako so svojím vlastným, pričom od žiadneho
subjektunebolonikdypožadovanénájomné,jehodržbanebolaspochybnenáapočascelejdobyhonikto
nevysťahoval ani mu nebránil v užívaní bytu. Uviedol, že naplnil všetky zákonom stanovené predpoklady
vydržania, a preto súd vec právne posúdil nesprávne. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti na tom právnom závere, že vzhľadom na súdom zistené skutočnosti nemohol byť
dobromyseľný v tom, že mu patrí vlastnícke právo k predmetu vydržania. Odvolací súd považuje tento
záver súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého uznesenia v celom

rozsahupodľa§387ods.2CSP.Nazdôrazneniejehosprávnostiakodvolacímnámietkamnavrhovateľa
uvádza nasledovné:

5. Podľa § 359e ods. 1-3 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne
podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti

alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Súd návrh na začatie
konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie

vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania
o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia
pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

6. Podľa § 359f ods. 1 CMP, ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd
vydá vyzývacie uznesenie.

7. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.8. Podľa § 134 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom

vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

9. Vydržanie vlastníckeho práva je vymedzené ako jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej

držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie
vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto
dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Okrem
spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania
sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby.
Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo

subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) navrhovateľa, resp. jeho právnych predchodcov.
Odvolací súd dodáva, že treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti,
ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp.
nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

10. V konaní o potvrdení vydržania súd nenariaďuje pojednávanie, nevykonáva plnohodnotné
dokazovanie, ale skúma osvedčenie relevantných skutočností tvrdených navrhovateľom. Má dve fázy,
pričom prvou je konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a druhou fázou je konanie po vydaní
vyzývacieho uznesenia. V priebehu prvej fázy konania súd skúma, či navrhovateľ osvedčil splnenie
predpokladov vydržania a zamietne návrh, ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie

vyzývacieho uznesenia.

11. Súd prvej inštancie správne skúmal osvedčenie dobromyseľnosti navrhovateľa, ktorá je nevyhnutnou
podmienkou pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Navrhovateľ v konaní predložil zmluvu o
prevode vlastníctva bytu č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 05.12.2011. Súd prvej inštancie dospel k správnemu

záveru,ževtomtokonanínavrhovateľneosvedčil,žebolvovzťahukpredmetnémubytudobromyseľným
držiteľom, keďže touto zmluvou nepreukázal právnu skutočnosť, od ktorej by si mohol odvodzovať svoju
dobromyseľnosť. Z vykonaných šetrení jednoznačne vyplynulo, že zmluvu zo dňa 05.12.2011 uzatvoril
navrhovateľ s predávajúcim, ktorý nebol oprávnený s predmetným bytom nakladať, pričom konanie
o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetnému bytu bolo na podklade tejto zmluvy prerušené

(pre prebiehajúce konanie o vlastníctve k predmetnému bytu) a neskôr (rozhodnutím zo dňa 13.01.2021
pod č. V XXX/XXXX) zastavené z dôvodu, že predávajúci (účastník zmluvy o prevode vlastníctva bytu
č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 05.12.2011) nepreukázal svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti
(bytu). V čase, ktorý spadá do doby, ktorú navrhovateľ označil ako rozhodnú pre vydržanie, tak
navrhovateľ nadobudol vedomosť o tom, že vlastnícke právo na podklade uvedenej zmluvy nadobudnúť

nemôže, pretože subjekt, ktorý mu mal byt uvedenou zmluvou previesť, nebol vlastníkom bytu. V čase,
ktorý navrhovateľ označil ako vydržaciu dobu, sa tiež domáhal od účastníka 1/ odpredaja predmetného
bytu za zostatkovú cenu 950,54 eur. Navrhovateľ tak mal objektívne poznatky o tom, že byt mu
prevádzal nevlastník, a zároveň sa neskôr snažil o jeho nadobudnutie kúpnou zmluvou od subjektu,
ktorý bol zapísaný ako vlastník na liste vlastníctva (účastníka 1/). Vzhľadom na tieto objektívne okolnosti

navrhovateľ nemohol byť dobromyseľný, že mu patrí vlastnícke právo k bytu. Pokiaľ navrhovateľ mal
vedomosť, že byt mu prevádzal nevlastník, a preto bola zmluva neplatná a vklad vlastníckeho práva
nebol na jej základe povolený, nemohol byť dobromyseľný, že mu byt patrí, a to ani na základe toho,
že byt nerušene užíva.

12. Je pravdou, že vlastnícke právo vydržaním možno nadobudnúť aj na základe domnelého právneho
titulu (napr. neplatného právneho úkonu), no rozhodne nie za skutkových okolností, aké nastali v tomto
prípade, kedy navrhovateľ mal skôr, než vôbec mohla uplynúť vydržacia doba, vedomosť o tom, že
byt mu zmluvou, ktorú označil ako titul, od ktorého odvodzoval vydržanie, prevádzal nevlastník, pričom
zároveň následne robil úkony smerujúce k tomu, aby mu aktuálne zapísaný vlastník byt predal. Za týchto

okolností nemohol byť navrhovateľ objektívne dobromyseľný, že mu byt patrí, pričom jeho subjektívne
presvedčenie nemôže byť postačujúce, zvlášť, keď je v rozpore s objektívnymi a navrhovateľovi
známymi okolnosťami. Odvolací súd sa nestotožnil s výkladom vôle (pohnútky) navrhovateľa pri výzve
zo dňa 11.08.2020. Ak bolo pohnútkou navrhovateľa k vypracovaniu výzvy „usporiadanie vlastníckehopostavenia a ochrana svojho práva zákonným spôsobom“, t. j. odpredajom nehnuteľnosti za zostatkovú
cenu, nemohol byť navrhovateľ súčasne dobromyseľný v tom, že mu vec patrí. Ak by mu vec patrila,
nechcel by ju odkúpiť – hoci za zostatkovú cenu.

13. Na základe vyššie uvedených skutočností možno uzavrieť, že navrhovateľ neosvedčil, že
nadobudol vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko
nesplnil podmienku dobromyseľnej a oprávnenej držby predmetnej nehnuteľnosti. Dobromyseľnosť je
podstatným predpokladom vydržania vlastníckeho práva, a pretože jej danosť navrhovateľ neosvedčil,

rozhodol súd prvej inštancie správne, keď jeho návrh zamietol.

14. Vzhľadom na uvedené, nakoľko neboli splnené podmienky vydržania predmetnej nehnuteľnosti
navrhovateľom (dobromyseľná držba navrhovateľa), odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové
konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z
účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa §
429 ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).