Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. február 2026

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8P/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8826200041
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2026:8826200041.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti súdu

o maloletých, mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpení
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh
matky: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, za účasti otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX,
o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Konanie ohľadom maloletej C. D., nar. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e.

II. S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení:

Z v e r u j e maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec sa z a v ä z u j e platením výživného na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 70€ mesačne

vždy do 20.dňa toho ktorého mesiaca vopred matke, počnúc dňom 01.02.2026.

Styk otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd otca zaviazal platením
výživného na každé dieťa po 100,- eur mesačne. Uviedla, že F. B. je otcom oboch maloletých
detí. Otcovstvo k maloletému A. bolo určené pred matričným úradom, otcovstvo k maloletej C. je

predmetom samostatného súdneho konania. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti približne pol roka.
Navrhovateľka sa spolu s maloletými deťmi presťahovala k jej rodičom do obce D., kde sa o deti stará
sama. K odchodu zo spoločnej domácnosti došlo z dôvodu správania sa F. B.- nadmerné užívanie
alkoholu, hranie výherných automatov, slovné urážky a nevhodné správanie voči navrhovateľke. Matka
zabezpečuje sama všetky potreby detí. Bola poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na
maloletých. Nakoľko maloletá C. dosiahla XX.XX.XXXX I. J., navrhovateľka už poberá len rodinné
prídavky. F. B. je poberateľom invalidného dôchodku vo výške približne 450,- eur mesačne a pravidelne

si privyrába brigádami, ktorými si vie zarobiť aj do 900,- eur mesačne. Jeho schopnosti a možnosti
umožňujú prispievať na výživu detí vo vyššej miere.2. Podľa lustrácie v Registri obyvateľov sa maloletý A. B. narodil dňa XX.XX.XXXX z rodičov E. D., nar.
XXXX a F. B., nar. XXXX. Maloletá C. D. sa narodila dňa XX.XX.XXXX z matky E. D., nar. XXXX, otec
dieťaťa nie je uvedený.

3. V rámci riešenia veci na súde multidisciplinárnym prístupom rodičia dňa 03.02.2026 uzavreli dohodu o
úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletému A.. Ohľadom maloletej C. matka zobrala návrh
späť a žiadala konanie zastaviť, nakoľko otec maloletej ešte nie je určený.

4. Kolízny opatrovník s rodičovskou dohodou súhlasil.

5.Rodičiapotvrdili,ženežijúvspoločnejdomácnosti.Matkabývasmaloletýmideťmiujejrodičov.Príjem
matky pozostáva z dávky v hmotnej núdzi vo výške 221,- eur a prídavkov na deti spolu 120,- eur. Z toho
príjmu musí zabezpečiť stravu, ošatenie, hygienické potreby. Na lieky vynakladá mesačne cca 20,- eur
a uhrádza poplatok za internet 50,- eur. Otec žije v domácnosti sám, poberá invalidný dôchodok vo

výške 481,20 eur a pracuje na dohodu v spoločnosti F. K. s príjmom 180,- eur mesačne. Medzi jeho
výdavky patrí úhrada poplatku za elektrinu – 150,- eur, splátky pôžičky 55,- eur, 20,- eur v L. M., internet
platí 25,- eur a výživné na dcéru Miroslavu 40,- eur.

6. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o rodine“) rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou
rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúťoúpravevýkonuichrodičovskýchprávapovinností.Aksanedohodnúsúdmôžeajbeznávrhu

upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté deti do
osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24,§ 25 a § 26 sa použijú primerane.

8. V zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

10.Podľa§62ods.3zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

11. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

12. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 29 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku

navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je
návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti
zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.
Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.15. S poukazom na vyjadrenia rodičov mal súd za potvrdené, že v danom prípade je potrebné upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Uzavretá rodičovská dohoda v znení

uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia je v najlepšom záujme mal. A., preto ju súd schválil.

16. Vzhľadom na späťvzatie návrhu matkou ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej
C., súhlas ostatných účastníkov konania so späťvzatím návrhu, súd konanie zastavil podľa § 29 ods.
1-3 Civilného mimosporového poriadku.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove
prostredníctvom tunajšieho súdu.

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, rodičia odvolanie nemôžu podať, pretože ak vo
veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení
podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa Exekučného poriadku, resp. Civilného mimosporového
poriadku.