Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2026

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 8T/105/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725010629
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Vojtko

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2026:7725010629.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Stanislav Vojtko, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

10.3.2026 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. B. C., nar. X.XX.XXXX v Cua Lo Nghe An, Vietnam, bytom D. ut 44, Budapešť, Maďarsko, t.č. v ÚVV
a ÚVTOS Košice,

j e v i n n ý , ž e

dňa 25.8.2025 v presne nezistenom čase, v skorých ranných hodinách, naložil na presne nezistenom
mieste, niekde v okolí mesta Košice, troch nelegálnych migrantov – občanov Vietnamskej socialistickej
republiky – VAN LAM LE, THI LUONG LE a NGUEN VAN QUANG, ktorí nie sú štátnymi občanmi
Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, do osobného
motorového vozidla zn. VW Passat, ev. č. AIAG820, MPZ „H“, a týchto následne previezol na parkovisko

pred budovu Oddelenia cudzineckej polície A. E., F. G. XX/XX, kde mali rezervovaný termín o 8:30 hod.
na podanie žiadosti o udelenie dočasného útočiska, hoci nemali potrebné doklady,

t e d a

- pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na
území Slovenskej republiky, pomáhal v prechode cez územie Slovenskej republiky, pričom taký čin
spáchal závažnejším spôsobom konania – na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

- zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. j/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j epodľa § 355 ods. 3 za použitia § 38 ods. 2, § 36 písm. j/, l/, n/, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu podmienečne odkladá
na skúšobnú dobu v trvaní 5 (piatich) rokov.

Podľa § 65 ods. 1, 4 Trestného zákona ukladá obžalovanému trest vyhostenia z územia Slovenskej
republiky v trvaní 8 (osem) rokov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci - 1 ks
mobilný telefón zn. H., model A2411 (iPhone 12 Pro Max), sivej farby, IMEI: 359173731194793, IMEI2:
359173731271534, s/n: F2LFF5WA0D4Y, s poškodenou zadnou stranou.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva Slovenská republika.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal dňa 29.12.2025 obžalobu na A. B. C. pre zločin
prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom umožnil obžalovanému urobiť niektoré z vyhlásení
v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku, pričom obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Z tohto dôvodu súd postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného
poriadku a kládol obžalovanému tieto otázky.

Na otázku či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, obžalovaný odpovedal „áno“.

Na otázku či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, obžalovaný
odpovedal „áno“.

Na otázku či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu obžalovaný odpovedal „áno“.

Na otázku či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený
za vinu, obžalovaný odpovedal „áno“.

Na otázku či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako
určitý trestný čin, obžalovaný odpovedal „áno“.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný odpovedal na všetky položené otázky „áno“ a k tomu, že prokurátor

navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny, súd prijal toto vyhlásenie obžalovaného
a rozhodol, že sa nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie
skutku, a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Súd následne na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, a to

prečítaním listinných dôkazov.

Zo žiadosti o potvrdenie zo dňa 28.2.2026, ktorú zaslala žiadateľka I. J. D., nar. XX.X.XXXX, K. výrobu
Mestskej časti Cua Lo, provincia Nghe An, Vietnamská socialistická republika, vyplýva, že žiadateľka
žiada o potvrdenie nasledujúcej skutočnosti: jej vnuk C. G. H. L., nar. X.X.XXXX, je vlastným synom

obžalovaného C. A. B., nar. X.XX.XXXX. V súčasnosti žije vnuk žiadateľky spolu s ňou a jej manželom
(jeho starými rodičmi z otcovej strany) na adrese Khoi Hai Giang 2, Mestská časť Cua Lo, provincia
Nghe An, a má trvalý pobyt na tejto adrese. V súčasnosti navštevuje základnú školu Nghi Hai, trieda
3A. Žiadateľka zároveň čestne vyhlásila, že všetky uvedené informácie sú pravdivé a v súlade so
skutočnosťou, pričom berie na seba plnú zodpovednosť voči zákonom za pravdivosť tohto vyhlásenia.Podľa rodného listu Vietnamskej socialistickej republiky sa Pham Hoang Anh Duy narodil dňa X.X.XXXX,
pričom jeho matkou je G. M. H., narodená v roku 1989, a otcom je C. A. B., narodený v roku 1988.

Z kópie chorobopisu C. A. L. vo veku 72 rokov zo dňa 30.8.2025 vyplýva, že tento bol hospitalizovaný
v čase od 9.8.2025 do 30.8.2025 s diagnózou – podozrenie na nádor v mozgu. Pacient bol liečený
a podstúpil CT angiografiu mozgový ciev, pričom následne bol preložený do Vojenskej nemocnice 103
na ďalšiu liečbu v nasledovnom stave:
- občasná dezorientácia (poruchy pamäti - amnestické epizódy),

- hemiparéza (ochrnutie polovice tela) 1. stupňa.
Pacient bol intenzívne liečený, pričom jeho s tav sa postupne zlepšoval. Absolvoval psychiatrické
vyšetrenie s diagnózou – organické poškodenie mozgu ( zmiešaná etiológia: následky mozgového
infarktu pri celkovej slabosti organizmu). Pacient bol pri vedomý, pretrvávajú poruchy krátkodobej pamäti
( striedavo orientovaný a dezorientovaný). Stav po prepustení u pacienta nie je stabilizovaný.

Podľa zápisnice o vydaní veci zo dňa 25.8.2025 obžalovaný C. A. B. na základe výzvy podľa § 89a ods.
1 Trestného poriadku dobrovoľne vydal mobilný telefón zn. iPhone 12 Pro Max sivej farby nezisteného
IMEI s poškodeným zadným krytom.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 5.12.2025

vyplýva, že obžalovaný nemá k danému dňu evidované žiadne priestupky.

Podľa odpisu registra trestov zo dňa 5.12.2025 obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Súd po právnej stránke kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin prevádzačstva podľa § 355 ods.

1 Trestného zákona, ktorý obžalovaný spáchal tak, že pomáhal trom osobám, ktoré nie sú štátnymi
príslušníkmi Slovenskej republiky a nemajú na jej území ani trvalý pobyt, pri prechode cez územie
Slovenskej republiky tým, že ich naložil do osobného motorového vozidla a priviezol ich na parkovisko
pred budovu Oddelenia cudzineckej polície v Michalovciach, kde mali v úmysle podať žiadosť o udelenie
dočasného útočiska, hoci nemali potrebné doklady. Konanie obžalovaného bolo potrebné kvalifikovať

aj podľa § 355 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, keďže obžalovaný sa ho dopustil závažnejším
spôsobom konania, ktorý súd podľa § 138 písm. j/ Trestného zákona videl v tom, že sa obžalovaný
skutku dopustil na viacerých osobách v zmysle § 127 ods. 12 Trestného zákona. Po subjektívnej stránke
konal obžalovaný v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy a na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d/

Trestného zákona, pri ktorom je dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v
osobitnej časti vo výške 7 rokov, súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody.

Obžalovanému bolo potrebné podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona ukladať trest odňatia slobody
v rozmedzí trestnej sadzby 7 rokov až 10 rokov.

Pri skúmaní osobných a rodinných pomerov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný je otcom maloletého
synavoveku9rokov,ktorýjevsúčasnostivosobnejstarostlivostijehorodičovžijúcichvoVietname.Táto
starostlivosť o maloletého je však v súčasnosti ohrozená z dôvodu, že zdravotný stav otca obžalovaného
sa podľa lekárskej správy od 9.8.2025 rapídne zhoršil v dôsledku mozgového infarktu, pre ktorý bol aj

hospitalizovaný. Otec obžalovaného ochrnul v polovici tela a trpí občasnou dezorientáciou a poruchami
pamäti, pričom jeho stav ani po prepustení z nemocnice nebol úplne stabilizovaný. V tejto súvislosti súd
poukazuje na skutočnosť, že matka obžalovaného je vo veku 68 rokov, z čoho je zrejmé, že v takomto
veku nemôže spolu s ťažko zdravotne postihnutým manželom vo veku 72 rokov poskytovať maloletému
synovi obžalovaného dostatočnú osobnú starostlivosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené súčasné rodinné pomery obžalovaného bol preto súd toho názoru, že
v danom prípade je na mieste pri ukladaní trestu uplatniť inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa §
39 ods. 1 Trestného zákona, keďže trest odňatia slobody až vo výške 7 rokov by bol pre obžalovaného zatakýchtookolnostíneprimeraneprísne.Spoukazomnavek azdravotnýstavrodičovobžalovaného,ktorí
majú v osobnej starostlivosti maloletého syna obžalovaného, je zrejmé, že v záujme syna obžalovaného
bude potrebné, aby obžalovaný čo najskôr prevzal túto starostlivosť o svojho syna do vlastných rúk.

Zároveň mal súd zato, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí obžalovanému uložiť aj trest
odňatia slobody kratšieho trvania ako 7 rokov, keďže obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, nemal
evidované žiadne priestupky a viedol riadny život, čo je zároveň aj poľahčujúcou okolnosťou pri ukladaní
trestu podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil aj ďalšie poľahčujúce
okolnosti na strane obžalovaného, a to podľa § 36 písm. l/ a písm. n/ Trestného zákona. Obžalovaný

sa k spáchaniu trestného činu priznal a oľutoval ho, pričom zároveň urobil aj vyhlásenie o vine. Svojím
vyhlásením o vine, ktoré súd následne uznesením prijal, pritom obžalovaný výrazným spôsobom
napomohol súdu pri objasňovaní trestnej činnosti, nakoľko nebolo potrebné za týmto účelom vykonávať
žiadne dokazovanie, čo by bolo v prípade svedkov – občanov Vietnamskej socialistickej republiky,
ktorých navrhoval prokurátor osobne vypočuť, mimoriadne náročné, keďže títo sa už nenachádzajú na
území Slovenskej republiky. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil aj samotnú skutočnosť, že vyhlásením

o vine sa obžalovaný zároveň dobrovoľne vzdal práva na súdne konanie, na dokazovanie v rozsahu
uznanej viny a zároveň možnosti podať riadny opravný prostriedok, a to bez garancie určitého pre neho
priaznivejšieho rozhodnutia o druhu a výške treste.

Všetky vyššie uvedené poľahčujúce okolnosti ako aj aktuálne osobné pomery obžalovaného a taktiež aj

jeho procesný postup pri vyhlásení na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 a 5 Trestného poriadku,
potom súd viedli k záveru, že obžalovanému postačí za spáchaný trestný čin uložiť trest odňatia slobody
v trvaní 3 rokov.

Vzhľadom na doterajšiu trestnoprávnu a priestupkovú bezúhonnosť obžalovaného súd nepovažoval

výkon tohto trestu za nevyhnutný, a preto mu jeho výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu
v trvaní 5 rokov. Pri určovaní tejto skúšobnej doby súd zohľadnil to, že obžalovaný svojím konaním
závažným spôsobom ohrozil kontrolu pohybu osôb ako aj tovaru cez hranice Slovenskej republiky, ktoré
sú tiež hranicou Schengenského priestoru v rámci Európskej únie, kde je už následne pohyb osôb
a tovaru voľný. Z tohto dôvodu je preto potrebná maximálna možná skúšobná doba v zmysle § 50 ods. 1

Trestného zákona, aby tak hrozba premeny podmienečného testu odňatia slobody na nepodmienečný
dostatočne dlho motivovala obžalovaného a zabránila mu tak v opakovanom spáchaní takéto trestného
činu.

S poukazom na charakter trestnej činnosti dospel súd k záveru, že bude vo verejnom záujme potrebné

uložiť obžalovanému aj trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Po prihliadnutí na všetky vyššie
uvedené kritéria na ukladanie trestu, dospel súd k záveru, že uloženie tohto trestu v trvaní 8 rokov, bude
dostatočnou zárukou toho, že obžalovaný sa na území Slovenskej republiky nedopustí ďalšej trestnej
činnosti.

Zároveň súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci - mobilného telefónu zn. H., model
A2411 (iPhone 12 Pro Max), sivej farby, IMEI: 359173731194793, IMEI2: 359173731271534, s/n:
F2LFF5WA0D4Y,spoškodenouzadnoustranou,ktorýobžalovanýdobrovoľnevydal,aktorýobžalovaný
použil pri spáchaní trestného činu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením
rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na
Okresnom súde Michalovce.