Rozsudok – Darovacia zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/87/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120200751
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3120200751.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu A. B. C. a sudkýň A. D. E. a A. F. G.
v spore žalobkyne F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., J. XXXX/XXX, zastúpenej JUDr. Jánom Legerským,
advokátom, so sídlom Trenčín, Námestie sv. Anny 25 proti žalovanej K. L. M. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. G. XXXX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so
sídlom Trenčín, Piaristická 6667, o vrátenie daru, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného

súdu Trenčín, č.k. 24C/3/2020-189 zo dňa 19. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa po zmene žaloby
pripustenej uznesením zo dňa 18.06.2024 domáhala určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na Okresnom úrade I., katastrálny odbor pre okres I., obec O. G. a katastrálne územie

O. G. na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra “C“ evidované na katastrálnej mape - parc.
č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 390 m2, parc.
č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 1.442 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 20 m2, parc. č. XXXX/X - ostatná plocha vo výmere 67 m2 a parc. č. XXXX/
X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 165 m2 a ako stavby - rodinný dom súp. č. XXX na
parc. č. XXXX (ďalej aj ako „sporné nehnuteľnosti“). Zároveň žalovanej priznal proti žalobkyni nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobkyne vo
veci samej odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie výsluchom strán, svedkov, oboznámením
listín nachádzajúcich sa v súdnom spise, vrátane oboznámenia listín z pripojených vyšetrovacích
a priestupkových spisov a prehratím zvukového záznamu predloženého žalovanou a s poukazom
na právne posúdenie veci podľa hmotnoprávnych ustanovení § 628 ods. 1 a § 630 Občianskeho
zákonníka tým, že po preskúmaní darovacej zmluvy zo dňa 28.07.2016, ktorou žalobkyňa darovala
žalovanej sporné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, a ktorá obsahuje všetky podstatné náležitosti,

ktoré zákon pre takýto typ zmluvy predpisuje, zamietol žalobu pre nenaplnenie podmienok pre vrátenie
daru, a síce pre nepreukázanie konania žalovanej hrubo odporujúceho dobrým mravom.

2. V prvom rade uviedol, že pokiaľ ide o dôvody vrátenia daru uplatnené žalobkyňou vo
výzve na vrátenie daru, ako aj v žalobe, na darovací vzťah nemá žiadny dosah správanie členov rodiny
obdarovaného. Ak žalobkyňa ako dôvod pre vrátenie daru popisuje nevhodné, vulgárne a provokačné

správanie sa A. M. voči nej a jej manželovi, tieto okolnosti sú pre vrátenie daru právne nevýznamné
a irelevantné sú aj z pohľadu časového, pretože potenciálne podstatné sú len dôvody, ku ktorým došlov čase pred adresovaním výzvy žalovanej na vrátenie daru (teda do 10.07.2019), resp. do podania
žaloby.

3. Uviedol, že žalobkyňa neuvádzala, či už vo výzve alebo v žalobe, že žalovaná sa vulgárne vyjadruje
na adresu jej druhej dcéry (P.) a na adresu jej detí (svojich dvoch synovcov), preto ani týmito dôvodmi sa
súd pre účely tohto konania nemohol meritórne zaoberať. Navyše k vulgárnemu vyjadreniu na adresu
svojej sestry sa mala žalovaná uchýliť až po žiadosti o vrátenie daru a po podaní žaloby. Pokiaľ
v tejto súvislosti malo dochádzať k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, ktorý žalobkyňa pociťuje

aj v dôsledku konfliktných situácií, čo samozrejme nie je vylúčené, nebolo preukázané, že by práve
a len výlučne žalovaná bola iniciátorkou týchto konfliktov. Ani tento dôvod nebol vo výzve na vrátenie
daru a v žalobe vytýkaný a na jeho základe nebolo o vrátenie daru žalobkyňou pôvodne ani žiadané.
Konštatoval, že na to, aby mohlo byť vrátenie daru úspešné, je nutné vo výzve, resp. v žalobe vymedziť,
v čom konkrétne obdarovaný porušil dobré mravy zásadným spôsobom a tieto potom určujú rozsah
dokazovania. Doplnil, že nie je povinný hodnotiť hocijaké závadové konanie obdarovanej, teda aj to,

ktorénebolovovýzve,resp.vžalobevytýkané,aleprávealentaktovovýzve,čižalobevytýkanékonanie
súd hodnotí a dokazuje (k tomu podporne napríklad rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 33 Cdo/3582/2021).

4. Argumentoval tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vzťahy medzi stranami sú
veľmi konfliktné a strany sa navzájom urážajú rôznymi vulgarizmami, pričom pôvodcom konfliktov nie

je výlučne žalovaná, ale ich vznik podnecujú do značnej miery žalobkyňa a manžel žalovanej. Uviedol,
že aj z ich vzájomnej interakcie pri výsluchu svedka A. M. alebo vyjadreniach navzájom voči sebe bolo
vidieť, že si navzájom žalobkyňa a manžel žalovanej neprejavujú ani len elementárny rešpekt. Súdu
sa javí, že žalobkyňa skôr vníma ako problematickú osobu manžela žalovanej, ktorého nevie strpieť.
Napriek tomu sa súd zaoberal každým jednotlivým tvrdeným dôvodom pre vrátenie daru pripisovaný

žalovanej so záverom, že v posudzovanej veci nie je možné konštatovať, že by žalovaná naplnila
tvrdeným konaním znaky konania hrubo odporujúceho dobrým mravom.

5. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP a poukazom na plný úspech žalovanej
vo veci.

6. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie
žalobkyňa z dôvodu, že rozsudok je založený na nesprávnych skutkových zisteniach, ku ktorým dospel
súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov a na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP). Navrhla, aby odvolací súd po preskúmaní veci napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie zmenil tak, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných u Okresného úradu I., katastrálny
odbor v katastri nehnuteľností pre okres I., obec O. G. a katastrálne územie O. G. na liste vlastníctva č.
XXXX ako Parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape – parc. č. XXXX – zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 390 m2, parc. č. XXXX/X – orná pôda vo výmere 1.442 m2, parc. č. XXXX/
X – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 20 m2, parc. č. XXXX/X – ostatná plocha vo výmere 67 m2

a parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 165 m2 a ako Stavby – Rodinný
dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX je žalobkyňa F. H., Q. M., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX,
bytom I., J. C. XXXX/XXX v podiele 1/1 a že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania proti žalovanej
v rozsahu 100 % a zároveň, aby žalobkyni priznal aj právo na náhradu trov odvolacieho
konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. Zásadne odmietala záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní

akýchkoľvek skutočností, pre ktoré došlo k uplatneniu práva na vrátenie daru z dôvodu nepreukázania
konania žalovanej hrubo odporujúceho dobrým mravom, a teda z dôvodu nenaplnenia hmotnoprávnych
predpokladov vrátenia daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka pre absenciu takéhoto správania
sa žalovanej voči žalobkyni alebo členom jej rodiny, ktorým by došlo k hrubému porušeniu dobrých
mravov. Namietala správnosť konštatovaní súdu prvej inštancie obsiahnutých v tejto veci v bode 47

odôvodnenia napadnutého rozsudku vzťahujúcich sa k uplatnenému dôvodu vrátenia daru vo výzve,
spočívajúcich v tom, že žalovaná a jej manžel sa k žalobkyni a jej manželovi dlhodobo správajú
hrubým a urážlivým spôsobom, ktoré agresívne konanie spočíva najmä v častom používaní vulgárnych
prejavov na adresu žalobkyne a jej manžela. Je zrejmé, že súd prvej inštancie mal za preukázanú
skutočnosť, že žalovaná sa dopustila opakovane hrubých verbálnych prejavov voči žalobkyni a jej

manželovi, keď zo spisov, na ktoré v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal, vyplynulo, že žalovaná
vulgárne slovne napadla žalobkyňu a jej manžela (aj druhú dcéru žalobkyne P.), a že aj žalobkyňa a jej
manžel slovne napadli manžela žalovanej, a keď hrubé, vulgárne a znevažujúce vyjadrenia zo strany
žalovanej vyplynuli aj zo svedeckých výpovedí P. C., H. C., R. C. a S. C.. Oproti tomu nie je zrejmé,z čoho súd mal preukázané, že k takýmto vyjadreniam žalovanej voči žalobkyni a jej manželovi by
došlo za situácie, kedy by išlo už len o reakciu na obdobné správanie žalobkyne voči žalovanej (kde by
prípadnénevhodnésprávaniemanželažalobkynevočižalovanejnebolorelevantnépreposúdenievecia

rovnako by nebolo relevantné ani prípadné nevhodné správanie žalobkyne a jej manžela voči manželovi
žalovanej). Podľa žalobkyne nie je správny záver súdu, podľa ktorého by takéto správanie žalovanej
voči žalobkyni a jej manželovi mohlo predstavovať hrubé porušenie dobrých mravov len vtedy, ak by
bolo preukázané, že žalovaná bezdôvodne a sústavne hrubo uráža žalobkyňu alebo jej manžela, a že jej
nik na takéto správanie nedá zámienku, alebo keď uvedené situácie sama vyhľadáva, či iniciuje, ak sa

nasvojichrodičochbezdôvodnevyvršuje.Uviedla,žehrubé,urážlivéaznevažujúcesprávaniežalovanej
voči žalobkyni a jej manželovi, predstavujúce kvalifikované porušenie dobrých mravov v zmysle § 630
Občianskeho zákonníka, nemôže byť podmienené len tým, že by išlo o bezdôvodný atak zo strany
žalovanej, o bezdôvodné vyvršovanie sa žalovanej na svojich rodičoch.
7. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu vrátenia daru vo výzve (2) spočívajúcemu v psychickom týraní
titulom neustálych slovných a fyzických provokácií uviedla, že aj tento dôvod vrátenia daru bol

vykonaným dokazovaním dostatočne preukázaný, keď z výpovedí svedkov (okrem P. F.) v súhrne
vyplynulo, že videli a počuli viaceré konflikty medzi stranami sporu a ich rodinnými príslušníkmi,
pri ktorých sa žalovaná vulgárne vyjadrovala. Potvrdila, že skutočnosti, ktoré vyplynuli z výsluchu
týchto svedkov, prinajmenej poukazujú na to, že žalovanej takéto správanie a vyjadrovanie nie je
cudzie. Žalobkyňa slovné a fyzické provokácie popisované svedkami pociťuje ako psychické týranie,

čo nepriamo vyplynulo aj z výpovede P. F.. Skutočnosti popisované uvedenými svedkami boli čiastočne
potvrdené aj obsahom oboznámených vyšetrovacích spisov. Zastávala názor, že uvedené správanie
dcéry voči rodičom spôsobom, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, mohla žalobkyňa objektívne
pociťovať ako psychické týranie.

8. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu vrátenia daru vo výzve (3) spočívajúcemu v nedodržiavaní
dohody medzi žalobkyňou a žalovanou ohľadne využívania záhrady, ktorú majú žalobkyňa a jej
manžel na darovanom pozemku, uviedla, že pri správnom posúdení veci bola aj existencia tohto
dôvodu preukázaná. Nakoľko podstata tohto dôvodu vrátenia daru spočíva v tom, že žalobkyňa
s manželom mali pri darovaní predmetných nehnuteľností žalovanej záujem na jednej strane zabezpečiť

majetkové potreby žalovanej z hľadiska získania pozemku na výstavbu nového domu a na druhej
strane zabezpečiť pre seba pokojné bývanie a dožitie v pôvodnej domovej nehnuteľnosti, ku ktorej
odjakživa patrila záhrada, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa a jej manžel nemajú
vzhľadom na správanie žalovanej po získaní darovaných nehnuteľností vôbec možnosť takýmto
(pokojným) spôsobom záhradu pri pôvodnom rodinnom dome užívať, čo zakladá nedodržanie dohody

medzi žalobkyňou a žalovanou ohľadom užívania záhrady.

9. Vo vzťahu k uplatneným dôvodom vrátenia daru vo výzve (4) spočívajúcemu vo
fyzickom útoku manžela žalovanej na manžela žalobkyne, po ktorom musel vyhľadať lekárske ošetrenie
a (5) spočívajúcemu v pasivite žalovanej, ktorá voči správaniu manžela nezasiahla, prípadne sa ho

sama účastní a toto schvaľuje, ktoré dôvody vrátenia daru navzájom súvisia, akceptovala záver súdu,
žeuvedenésprávaniesamanželažalovanejnemôžezakladaťdôvodnavráteniedaru,avšakzasituácie,
ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania, keďže žalovaná mala byť osobne prítomná pri útokoch
svojho manžela na žalobkyňu a jej manžela, tak by bolo možné a spravodlivé očakávať, aby sa
proti takémuto neštandardnému a krajne nevhodnému správaniu inej osoby ohradila a vyjadrila

s takýmto správaním nesúhlas, a to bez ohľadu na príčinu vzniku incidentu.

10. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu vrátenia daru vo výzve (6) spočívajúcemu v tom, že manžel
žalovanej začal brániť žalobkyni a jej manželovi v užívaní záhrady uviedla, že aj existencia tohto dôvodu
vrátenia daru bola jednoznačne preukázaná. Pre úplnosť uviedla, že k bráneniu v užívaní záhrady

dochádzalo nielen zo strany manžela žalovanej, ale aj zo strany žalovanej ich spoločným konaním, ktoré
smerovalo k tomu, že žalobkyňa a jej manžel boli nútení z tohto miesta radšej odísť.

11. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu vrátenia daru doplnenému v žalobe (7) spočívajúcemu v tom,
že manžel žalovanej sa začal voči žalobkyni správať agresívne a psychickým nátlakom, vulgárne

vytvárať konfliktné situácie, uviedla, že aj tento dôvod vrátenia daru je dôvodom obsiahnutým už vo
výzve na vrátenie daru, kde bolo vytýkané agresívne a vulgárne správanie s psychickým nátlakom
a vyvolávanie konfliktných situácií nielen manželom žalovanej, ale aj samotnej žalovanej, pričom
existencia takéhoto konania aj priamo zo strany žalovanej bola dostatočne preukázaná. Žalovanáaj proti takýmto skutočnostiam produkovala obranu založenú len na tom, že išlo o verbálne útoky v rámci
vzájomného konfliktu.

12. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu vrátenia daru doplnenému v žalobe (8) spočívajúcemu v tom,
žežalovanázakazovaladeťomstyksožalobkyňouajejmanželomuviedla,žezáversúdu,žetentodôvod
nebol preukázaný, je nesprávny a nezodpovedá komplexnému vyhodnoteniu všetkých skutočností
týkajúcich sa tohto dôvodu vrátenia daru, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Poukázala
na dlhodobú starostlivosť žalobkyne a jej manžela o vnukov P. a J., o ktorých sa starali od ich útleho

veku, a ak za takejto situácie došlo k zamedzeniu ďalšieho kontaktu s nimi a žalobkyni aj manželovi
to spôsobilo trápenie a úzkosť z takéhoto stavu, preto aj takéto konanie žalovanej bolo opodstatnene
uplatnené ako jeden z početných dôvodov vrátenia daru.

13. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu vrátenia daru doplnenému v žalobe (9) spočívajúcemu v tom,
že žalovaná podala na žalobkyňu a jej manžela trestné oznámenie uviedla, že podstata toho,

prečo uvedené konanie je potrebné považovať za konanie hrubo odporujúce dobrým mravom, a teda
zakladajúcedôvodvráteniadaru,žerodičomžalovanejvýsluchnapolíciispôsobiltraumatizujúcizážitok.

14. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu vrátenia daru doplnenému v žalobe (10) spočívajúcemu v tom, že
žalovaná,prípadnejejmanželmalinahrobrodičovžalobkynepoložiťopakovanehanobiace listy,ktorých

majú byť autormi, uviedla, že nenamieta záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní takéhoto konania
zo strany žalovanej, jej manžela, ale aj ďalších neskôr žalobkyňou označených osôb, zároveň však
poukázala na to, že nepreukázanie tohto jedného z dôvodov vrátenia daru nemôže mať na rozhodnutie
o uplatnenom nároku žalobkyne žiaden vplyv.

15. V podanom odvolaní žalobkyňa vyslovila nesúhlas s hodnotením dôkazov - správ z polygrafického
vyšetrenia manžela žalobkyne, ktorým súd priznal určitú relevanciu (bod 53 odôvodnenia napadnutého
rozsudku), a preto považovala za potrebné, aby súd pri komplexnom vyhodnotení týchto dôkazných
prostriedkov prihliadol aj na to, že išlo o dôkazné prostriedky poukazujúce na vierohodnosť vyjadrení
manžela žalobkyne k otázkam obsiahnutým v správach z polygrafického vyšetrenia, ale aj poukazujúce

na celkovú vierohodnosť manžela žalobkyne v jeho vyjadreniach vo vzťahu k štvrtej otázke v správe
z polygrafického vyšetrenia zo dňa 29.05.2025. Záverom odvolania vyslovila nesúhlas s tým, že v konaní
nebolo preukázané správanie žalovanej hrubo porušujúce dobré mravy voči žalobkyni aj manželovi.
Podľa názoru žalobkyne, žalovaná sa dopustila voči žalobkyni a jej manželovi správania hrubo
porušujúceho dobré mravy, pričom zostalo len v rovine obranných tvrdení žalovanej, ktoré neboli

jednoznačne preukázané, že sa tak malo (vždy) stať len v rámci reakcie žalovanej na predchádzajúce
správanie žalobkyne a manžela voči žalovanej. Pokiaľ napriek tomu súd za takéhoto stavu dospel
k záveru o nedôvodnosti uplatneného žalobného nároku v podstate len s poukazom na princíp
vzájomnosti vzťahov strán sporu, tak takýto záver súdu prvej inštancie je podľa žalobkyne nesprávny.
Namietala, že súd pri hodnotení obrany žalovanej neprihliadol na príbuzenský vzťah strán sporu, tomu

zodpovedajúci vekový rozdiel a očakávanú väčšiu mieru tolerantnosti zo strany žalovanej voči konaniu
jej rodičov.

16. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd na nedôvodné
námietky žalobkyne uvedené v jej odvolaní neprihliadol, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne

správne a zákonné potvrdil a žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.
Uviedla, že žalobkyňa interpretuje vykonané dokazovanie len jednostranne vo svoj prospech a opakuje
skutočnosti, ktoré vykonaným dokazovaním neboli preukázané. Žalobkyňa definovala jej údajné
konanie, ktoré mala vnímať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, a ktoré sa podrobilo rozsiahlemu
dokazovaniu, avšak z výsledkov dokazovania vyplynulo, že je to práve žalobkyňa, ktorá sa sama

správa spôsobom, ktorý odporuje dobrým mravom. Zásadnou výhradou je nepochybne skutočnosť,
že žalovaná si zobrala za manžela A. M..

17. Samostatným podaním žalobkyňa zákonnej sudkyni a predsedníčke Okresného súdu Trenčín
adresovala podanie, v ktorom vyslovila pochybnosti nad správnosťou napadnutého rozsudku

a konkretizovala viaceré incidenty, ku ktorým došlo medzi ňou, jej manželom, žalovanou a jej manželom.

18.Vodvolacomkonanížalobkyňa„požiadalaopomoc“ajpredseduKrajskéhosúduvTrenčíne,ktorému
s odôvodnením, že im doteraz nikto nepomohol, adresovala list, v ktorom „pravdivo uviedla skutočnostiv časovej súvislosti, ktoré sa odohrali medzi žalovanou a žalobkyňou, manželmi, respektíve rodinnými
príslušníkmi“. Predsedu krajského súdu osobitným listom požiadala o možnosť vypovedať ústne na
odvolacom súde. Uviedla, že spolu s manželom sa chcú vyjadriť k závažným skutočnostiam, ktoré neboli

akceptované Okresným súdom v Trenčíne.

19. K uvedeným návrhom a tvrdeniam žalobkyne žalovaná v písomnom vyjadrení uviedla, že žalobkyňa
už bola v konaní podrobne vypočutá a bolo jej umožnené uviesť všetky, podľa nej, relevantné skutočnosti
a uviesť dôkazy o nich, preto nepovažovala za dôvodné, aby odvolací súd týmto návrhom na doplnenie

dokazovania vyhovel. Čo sa týka ďalších tvrdení žalobkyne, tieto sčasti nesúvisia s predmetom konania
a tie, čo s predmetom konania súvisia, s tými sa súd prvej inštancie zaoberal, riadne vyhodnotil
a zdôvodnil v rozhodnutí vo veci samej. Nový opis týchto incidentov žalobkyne nič nemení na pôvodných
vyjadreniach žalovanej k nim.

20. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdiť.
21. Preskúmaním veci odvolací súd konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými
i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom

tvorí jeden celok. Určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára
organickú (kompletizujúcu) jednotu. Keďže odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie, v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

22. V prejednávanom spore sa žalobkyňa žalobným petitom, upraveným so súhlasom súdu, uznesením

zo dňa 18.06.2024 domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vymedzených upraveným
žalobným petitom na tom skutkovom základe, že odvolala dar výzvou na vrátenie daru listom zo dňa
10.07.2019, v ktorej v bodoch 1 až 5 vymedzila dôvody, pre ktoré žiadala o vrátenie daru a tieto doplnila
v žalobe (body 6 až 10, tak ako vyplýva z bodu 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku).
V dôsledku vykonaného dokazovania, zaoberajúc sa každým jedným tvrdeným dôvodom pre vrátenie

daru pripisovaným žalovanej, dospel súd prvej inštancie k záveru, že skutky, resp. správanie tvrdené
žalobkyňou vo výzve na vrátenie daru a v podanej žalobe buď vôbec neboli preukázané, alebo neboli
spôsobilé založiť právo žalobkyne na vrátenie daru, pričom zohľadnil vzájomnosť správania žalobkyne
a žalovanej, a to, že žalobkyňa výraznou mierou tiež k vzniku konfliktných vzťahov prispela. Za danej
skutkovej situácie nebolo možné nad všetky rozumné pochybnosti ustáliť, že žalovaná je tá, ktorá by

sústavne a bez zjavného dôvodu verbálne, či aj iné konflikty vyvolávala, že by táto bola ich iniciátorom,
prípadne,žebykonfliktysrodičmizámernevyhľadávala,alebostupňovalascieľomimškodiťaubližovať.
Podľa názoru súdu prvej inštancie tak nebolo možné konštatovať, že by žalovaná naplnila tvrdeným
konaním znaky konania hrubo odporujúceho dobrým mravom.

23. Odvolací súd je viazaný pri svojom rozhodovaní odvolacími dôvodmi vymedzenými v ust. § 365 CSP.
V posudzovanej veci žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietala
záver súdu o nepreukázaní akýchkoľvek skutočností, pre ktoré došlo k uplatneniu práva na vrátenie
daru z dôvodu nepreukázania konania žalovanej hrubo odporujúceho dobrým mravom, a teda z dôvodu
nenaplnenia hmotnoprávnych predpokladov vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka.

24. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
25. Viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, sa vzťahuje na
skutkové zistenia, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd ich

môže zmeniť, alebo doplniť, prípadne inak modifikovať iba po vykonaní, t. j. po opakovaní
alebo doplnení dokazovania. Nakoľko odvolací súd v posudzovanej veci nemal pochybnosti o správnosti
skutkového stavu a nevyvstala potreba zopakovať dokazovanie na odvolacom súde (§ 384 ods. 1 CSP),
nevyhovel návrhu žalobkyne, aby súd zopakoval dokazovanie jej výsluchom a výsluchom jej manžela.

26. Odborná literatúra, aj ustálená súdna prax, sú za jedno v tom, že k zániku darovacieho vzťahu, t.
j. obnove vlastníckeho práva darcu k veci, dôjde na základe dvoch právnych skutočností, a to hrubého
porušenia dobrých mravov obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a jednostranného
právneho úkonu darcu, adresovaného obdarovanému, smerujúceho k vráteniu daru. V konaní o určenievlastníckeho práva k darovanej veci, ktorá je dôsledkom naplnenia dispozície právnej normy (§ 630
Občianskeho zákonníka) súd svojím rozhodnutím len deklaruje vznik a zánik práv a povinností darcu
a obdarovaného ku dňu doručenia kvalifikovanej výzvy. Právny úkon odvolania darovania nevyžaduje

pre platnosť písomnú formu, možno ho uskutočniť aj ústne, avšak k platnosti právneho úkonu darcu,
smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti, je nevyhnutné, aby v ňom darca uviedol konkrétne
skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaného voči nemu alebo členom jeho
rodiny. Len tak, pri súčasnom splnení zákonných predpokladov podľa § 630 Občianskeho zákonníka,
nastanú zamýšľané právne účinky jednostranného hmotnoprávneho úkonu darcu, t. j. k zrušeniu

darovacej zmluvy a obnoveniu jeho vlastníctva ex nunc, t. j. doručením prejavu vôle.

27. Identifikáciou nevhodného správania obdarovaného voči darcovi vo výzve k vráteniu daru, prípadne
v žalobe je daný okruh sporných skutočností, ktoré sú predmetom dokazovania. Správanie, pre ktoré
darca obdarovaného nevyzval k vráteniu daru, je z hľadiska opodstatnenosti žalobou uplatneného
nároku právne irelevantné. Správanie obdarovaného, v dôsledku ktorého sa darca domáha vrátenia

daru, je skutkovou okolnosťou (ktorá je predmetom dokazovania).

28. Predpokladom uplatnenia § 630 Občianskeho zákonníka je správanie, ktorým obdarovaný
voči darcovi hrubo porušuje dobré mravy. Právo na odvolanie darovania zakladá nielen nevhodné
správanie obdarovaného voči darcovi, ale aj voči členom rodiny darcu. K naplneniu skutkovej

podstaty pre vrátenie daru smeruje len také závadné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom
jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii
s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie dôvodne poukazuje na to, že judikatúra ustálila, že predpokladom
úspešného uplatnenia práva darcu taktiež nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale také,
ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie

dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné.

29. Správanie sa obdarovaného sa posudzuje objektívne, t. j. subjektívne pocity a vnímanie
situácie zo strany darcu nie je rozhodujúce, je však potrebné zohľadniť subjektívne pomery darcu,
ako aj okolnosti, za ktorých došlo k správaniu sa hrubo porušujúcemu dobré mravy, a to

vrátane vlastného správania sa darcu, ktoré mohlo prispieť k nevhodnému správaniu sa zo strany
obdarovaného, teda, či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného
voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého
správania sa obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa
vezme zreteľ tiež na správanie sa darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva, alebo nesprával

vočiobdarovanémuvrozporesdobrýmimravmi,ačiprávejehosprávaniesaniejepríčinounevhodného
správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. Z procesného hľadiska, ak súd v spore
o vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka nezohľadní skutočnosti svedčiace proti darcovi,
jeho rozhodnutie bude vychádzať z nesprávneho skutkového zistenia.

30. Nakoľko žalobkyňa v podanom odvolaní primárne namieta vady v procese hodnotenia dôkazov,
odvolací súd poukazuje na to, že dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si
súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. O vadách v procese dokazovania možno
hovoriť vtedy, ak súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutočnosti, pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov
podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za základ svojho rozhodnutia úplne inak, ako vyplýva

z vykonaného dokazovania, prípadne, ak nezistil určitú podstatnú skutočnosť, ktorá bez ďalšieho
z vykonaného dokazovania vyplýva. V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje, že napriek tomu,
že hodnotiaci úsudok, týkajúci sa správania obdarovaného, musí vychádzať z objektívnych morálnych
pravidiel vrátane hodnotenia podľa objektívnych hľadísk, prípadné porušenie nemožno posudzovať
bez zreteľa na konkrétny vzťah, ktorý je tu v danom mieste a čase a bez zreteľa na vzájomné správanie

darcu a obdarovaného v ich vzájomnom vzťahu.

31. Z hľadiska posudzovania intenzity konania obdarovaného voči darcovi alebo príslušníkom jeho
rodiny považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že úvaha súdu o tom, či skutkové zistenia, týkajúce
sa správania obdarovanej osoby, opodstatňujú záver o dôvodnosti žaloby podanej v zmysle § 630

Občianskeho zákonníka, je v každej jednotlivej veci založená na vysoko individuálnych
(odlišných) okolnostiach, charakteristiky ktorých sú spravidla neopakovateľné v iných prípadoch. Pri
posúdení a hodnotení týchto individuálnych okolností postupujú súdy vždy diferencovane, pričom
nezotrvávajú (nemôžu zotrvávať) na určitých striktných hraniciach.32. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvej inštancie
nepochybil v procese dokazovania, ani v procese hodnotenia dôkazov, keďže vo veci vykonal

dokazovanie v dostatočnom rozsahu a každý vykonaný dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomnej
súvislosti. V súlade s procesnými pravidlami dokazovania, konštatujúc, že súdu sa javilo, že žalobkyňa
skôr vníma, ale aj navonok prezentuje ako problematickú osobu manžela žalovanej, ktorého nevie
strpieť, než by malo byť problematickým správanie žalovanej voči žalobkyni a jej manželovi, sa súd
zaoberal každým jedným tvrdeným dôvodom pre vrátenie daru pripisovaným žalovanej a tento dôsledne

vyhodnotil. Predmetné sporové konanie je založené na kontradiktórnosti v zmysle článku 8 a článku
9 CSP, preto bola žalobkyňa povinná uviesť na preukázanie svojich tvrdení dôkazy. Uniesť dôkazné
bremeno sa jej však nepodarilo, nebolo preukázané naplnenie zákonných dôvodov zmysle § 630
Občianskeho zákonníka.

33.Vzhľadomnaobsahpodanéhoodvolania,tvorenýzväčšejčastivyjadrenímnespokojnostiapolemiky

žalobkyne so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje
nato,žeprávonasúdnyprocesnevyžaduje,abysúdreagovalnakaždýargumentprednesenývcivilnom
sporovom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku
súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.

34. Uplatnené dôvody vrátenia daru spočívali v tom, že 1) žalovaná a jej manžel sa k
žalobkyni a jej manželovi dlhodobo správajú hrubým a urážlivým spôsobom, ktoré agresívne konanie
spočíva najmä v častom používaní vulgárnych prejavov na adresu žalobkyne a jej manžela, 2) psychické
týranietitulomneustálychslovnýchajfyzickýchprovokácií, 3)nedodržiavaniedohodymedzi
žalobkyňou a žalovanou ohľadom využívania záhrady, ktorú majú žalobkyňa a jej manžel na darovanom

pozemku, 4) fyzický útok manžela žalovanej na manžela žalobkyne, po ktorom musel
vyhľadať lekárske ošetrenie, 5) pasivita žalovanej, ktorá voči správaniu manžela nezasiahne, prípadne
sa ho sama účastní, v žalobe bolo doplnené, že toto jeho konanie schvaľuje. V žalobe bolo nad rámec
toho doplnené nasledovné: 6) manžel žalovanej začal brániť žalobkyni a jej manželovi v užívaní záhrady,
7)manželžalovanejzačalsavočižalobkynisprávaťagresívnespsychickýmnátlakom,vulgárne,vytvára

konfliktné situácie, 8) žalovaná zakazuje deťom styk so žalobkyňou a jej manželom - starými rodičmi
detí, 9) žalovaná podala na žalobkyňu a jej manžela trestné oznámenie, 10) žalovaná, resp. jej manžel
mali na hrob rodičov žalobkyne položiť opakovane hanobiace listy, ktorých majú byť autormi.

35. Pokiaľ bol ako dôvod na vrátenie daru opakovane uvádzaný dôvod spočívajúci v nevhodnom

správaní manžela žalovanej A. M., súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne vychádzal z ust.
§ 630 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého vrátenie daru možno považovať za sankciu,
ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúceho tieto morálne pravidlá.
Uvedenéustanovenie,ktorézarelevantnéoznačujelensprávanieobdarovaného,nemožnorozširujúcim
spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania iných osôb ako obdarovaného,

hoci jemu blízkych (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR uverejnený v časopise Zo súdnej
praxe pod číslom 63/2004). Dôvodne preto súd prvej inštancie na popisované nevhodné, vulgárne
a provokačné správanie sa A. M. voči žalobkyni a jej manželovi neprihliadal. Rovnako je irelevantné
žalobkyňou popisované vulgárne vyjadrovanie sa žalovanej na adresu sestry žalovanej a na adresu jej
dvoch synov, vzhľadom na to, že takéto správanie sa žalovanej voči týmto členom rodiny žalobkyne

nebolo ako dôvod vrátenia daru uplatňované.

36. V súvislosti s uplatneným dôvodom vrátenia daru, spočívajúcim v tom, že žalovaná a jej manžel sa
k žalobkyni a jej manželovi dlhodobo správajú hrubým a urážlivým spôsobom, ktoré agresívne konanie
spočíva najmä v častom používaní vulgárnych prejavov na adresu žalobkyne a jej manžela, žalobkyňa

namietala hodnotenie veci súdom prvej inštancie, keď súd prvej inštancie dôvodne aplikoval princíp
vzájomnosti a pri skúmaní vytýkaného správania sa žalovanej z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého
porušenia dobrých mravov, zohľadnil tiež správanie žalobkyne za účelom posúdenia, či sama žalobkyňa
sa nesprávala voči žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, a či práve jej správanie nie je príčinou
nevhodného správania žalovanej voči žalobkyni alebo členom jej rodiny. Aj keď žalobkyňa namieta,

že nie je zrejmé, z čoho mal súd prvej inštancie za preukázané, že k takýmto vyjadreniam žalovanej
voči žalobkyni a jej manželovi by došlo za situácie, kedy by išlo už len o reakciu na obdobné správanie
žalobkyne voči žalovanej, súd v bode 47 odôvodnenia výslovne uvádza, že tvrdené fyzické ataky
žiaden svedok nepotvrdil, ani z oboznámených listín žiadne fyzické ataky žalovanej voči komukoľveknevyplynuli. Tvrdenia ohľadne vulgarizmov vo vzťahu k žalobkyni vyplynuli zo spisov ORPZ-TN-
OPP4-136/2020-P a rovnako aj skutočnosť, že žalovaná mala slovný konflikt s nimi obomi (so svojimi
rodičmi), preto hodnotiac uvedené vzájomné konflikty, kedy aj žalobkyňa žalovanej nadávala, resp. bolo

prítomných viacero osôb, ktoré boli do konfliktu tiež zapojené, dôvodne nemohol bezvýhradne pripísať
navrubžalovanej.Ďalšíkonflikt,priktorommalažalovanáposlaťžalobkyňuvulgárneniekam, a
pri ktorej príležitosti žalobkyňa žalovanú opľula, opísal vo svojej svedeckej výpovedi aj pán H.. Ďalšie
prejavy hrubého dešpektu žalobkyne k žalovanej vyplynuli aj z výpovede A. M. a svedka P.
N.. Zo zhodných dôvodov je neopodstatnená aj námietka žalobkyne vo vzťahu k uplatnenému dôvodu

vrátenia daru vo výzve (2), spočívajúcemu v psychickom týraní titulom neustálych slovných aj fyzických
provokácií, keď súd prvej inštancie s ohľadom aj na argumentáciu žalobkyne, že vulgárne vyjadrovanie
žalovanej, resp. tvrdené slovné a fyzické provokácie pociťuje ako psychické týranie, vychádzajúc
z vykonaného dokazovania konštatoval, že žalovaná sama nie je ich podnecovateľom, nebolo zistené,
že by slovné provokácie iniciovala žalovaná.

37. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že vzťahy medzi žalobkyňou a rodinou
žalovanej celkom zrejme boli už čiastočne narušené aj v období pred uzatvorením darovacej zmluvy
so žalovanou. Bezpochyby sa na ňom výrazne podieľalo najmä správanie manžela žalovanej. Osobitne
ale treba zdôrazniť, že z obsahu spisu vyplýva, že podiel na zlej kvalite vzťahov mala samotná
žalobkyňa – matka žalovanej. Konfliktné vzťahy pretrvávali od roku 2012, t. j. pred podpisom darovacej

zmluvy, k uzavretiu ktorej došlo až dňa 28.07.2016, preto pokiaľ žalobkyňa obdarovala žalovanú v čase,
keď rodinné vzťahy boli vážne a trvalo rozvrátené, plné konfliktov, nie je možné nazerať na okolnosti,
pre ktoré žalobkyňa pristúpila k odvolaniu daru tak, že išlo o novú skutočnosť v ich vzájomných vzťahoch,
resp. ako na podstatnú okolnosť, ktorá priniesla zmenu dovtedajšieho pokojného a harmonického
spolunažívania medzi žalobkyňou a žalovanou. V tejto súvislosti je potom aj nedôvodná argumentácia

žalobkyne, že darovaním mala žalobkyňa a jej manžel záujem zabezpečiť pre seba pokojné bývanie
a dožitie v pôvodnej domovej nehnuteľnosti, ku ktorej odjakživa patrila záhrada, ktorej užívanie bolo
s bývaním v tomto dome vždy spojené, pričom po získaní darovaných nehnuteľnosti žalovanou nemá
žalobkyňa, ani jej manžel vôbec možnosť takýmto pokojným spôsobom záhradu pri pôvodnom rodinnom
dome užívať, ktorá skutočnosť má zakladať dôvod na vrátenie daru z dôvodu nedodržania dohody

medzi žalobkyňou a žalovanou ohľadom využívania záhrady (bod 7). Vo vzťahu k uplatneným dôvodom
vrátenia daru, spočívajúcim v správaní sa manžela žalovanej, súd prvej inštancie správne vychádzal
z názoru, že právo odvolať darovanie môže vzniknúť len v dôsledku správania sa obdarovaného,
nikdy nie v dôsledku správania sa tretích osôb bez ohľadu na to, v akom pomere
sú k obdarovanému. Pokiaľ žalobkyňa opakovane apeluje na žalovanú, že mala vo svojich reakciách

prejaviť viac tolerantnosti, viac zdržanlivosti a jej reakcie na konanie žalobkyne mali byť primeranejšie,
zároveň žalovanej vytýka pasivitu pri správaní jej manžela vo vzťahu k žalobkyni, odvolací súd zhodne
ako súd prvej inštancie zastáva názor, že tvrdeniam žalobkyne nie je možné prisúdiť relevanciu, keďže
vypočutí svedkovia A. M., P. N., F. M., K. M. vypovedali o provokačnom
správaní žalobkyne, vulgarizmoch a vulgárnych gestách. Z týchto svedeckých výpovedí vyplynulo

(na rozdiel od argumentácie žalobkyne), že žalovaná na konflikt so žalobkyňou reaguje tak, že sa to
vždy snaží normálnou cestou ukončiť. Súd prvej inštancie uvedené závery o vzájomných a intenzívnych
konfliktoch medzi stranami sporu vyvodil nielen z výsledkov vykonaného dokazovania, ale aj z vlastného
pozorovania pri prejednávaní veci.

38. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu vrátenia daru, doplnenému v žalobe (9), spočívajúcemu v tom,
že žalovaná podala na žalobkyňu a jej manžela trestné oznámenie, žalobkyňa nenamietala záver súdu,
žezasituácievzájomnevyhrotenýchvzťahovmedzistranamisporuaichrodinnýmipríslušníkmipodanie
takéhoto oznámenia nie je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, avšak považovala za potrebné uviesť,
že na základe takéhoto postupu žalovanej boli žalobkyňa a jej manžel už ako osoby vo vyššom veku

prvýkrát vypovedať na polícii, a teda boli podrobení takýmto výsluchom, čo im spôsobilo traumatizujúci
zážitok. Aj napriek tomu, že strany sporu okolnosti, za ktorých bolo podané trestné oznámenie, resp.
dôvodnosť trestného oznámenia, popisovali rozdielne, pokiaľ žalobkyňa k výsluchu svedkyne F. M.
na pojednávaní dňa 26.03.2025 (č.l. 161 spisu) povedala „Ja konflikty nevyvolávam, ale keď už niekto
konflikt vyvolá, tak sa nedám“, odvolací súd s ohľadom aj na takéto vyjadrenie žalobkyne nemá dôvod

uveriť žalobkyni, že by výsluch na polícii v dôsledku podaného trestného oznámenia zo strany žalovanej
mal pre ňu a jej manžela vyvolať traumatizujúci zážitok.39. Dôvod vrátenia daru, uplatnený v žalobe (10), spočívajúci v tom, že žalovaná, prípadne jej manžel
mali na hrob rodičov žalobkyne položiť opakovane hanobiace listy, ktorých mali byť autormi, resp.
jeho posúdenie v podanom odvolaní žalobkyňa nenamietala, napriek tomu s ohľadom na ostatné

dôvody vrátenia daru, uplatnené vo výzve na vrátenie daru a doplnené v podanej žalobe, mali zakladať
hrubé porušenie dobrých mravov s následkom opodstatneného odvolania daru, žalobkyňou uplatnené
dôvody na vrátenie daru odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie nepovažoval za opodstatnené.
S ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu vytýkané správanie obdarovanej žalovanej nemožno
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov z hľadiska jeho obsahu, ani intenzity, prípadne

za porušovanie dobrých mravov sústavné, t. j. opakované a časovo súvisiace, ale za recipročné
správaniu sa a konaniu žalobkyne, čo v súhrne je výsledkom vzájomne hlboko a dlhodobo narušených
vzťahov nielen medzi žalobkyňou a žalovanou, ale v rámci celej širšej rodiny.

40. Žalobkyňa podaným odvolaním vytýka záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k správam
z polygrafického vyšetrenia manžela žalobkyne K. H. zo dňa 22.01.2024 a zo dňa 29.05.2020, ktoré boli

ako dôkaz žalobkyňou predložené. Aj v tejto časti odvolania žalobkyňa rekapituluje, ako uvedené správy
posúdil súd prvej inštancie s tým, že záver, ktorý vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré z týchto dôkazných
prostriedkov vyplynuli, žalobkyňa nepovažuje za riadny a kompletný. Domáhala sa, aby súd prihliadal
aj na to, že išlo o dôkazné prostriedky poukazujúce nielen na vierohodnosť vyjadrení manžela žalobkyne
k otázkam obsiahnutým v správach z polygrafického vyšetrenia , ale poukazujúce zároveň aj na celkovú

vierohodnosť manžela žalobkyne. S uvedenou argumentáciou sa odvolací súd nestotožňuje a uvádza,
že v prejednávanej veci boli vykonané všetky dôkazy podľa návrhov procesných strán a po ich
vykonaní boli súdom prvej inštancie súhrnne vyhodnotené podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov
(§ 191 CSP), pričom zo žiadnych ustanovení civilného procesného poriadku nevyplýva, že výsledok
polygrafického vyšetrenia svedka má osobitnú právnu relevanciu, naopak podľa článku 10 ods. 2 CSP

žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

41. Polemika žalobkyne so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho súd dospel
k záveru o nepreukázaní správania žalovanej hrubo porušujúceho dobré mravy voči žalobkyni a
jej manželovi vyplýva aj zo záverečnej časti odvolania, v ktorej žalobkyňa rekapituluje dôvody

opodstatňujúce požadované určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Považovala
za potrebné prihliadnuť na osobitné postavenie strán sporu v predmetnom právnom
vzťahu z darovania a tiež na príbuzenský vzťah a tomu zodpovedajúci vekový rozdiel a s tým súvisiacu
očakávanú primeranosť reakcií žalovanej na správanie jej rodičov. Svoju argumentáciu uzatvára tým,
že správanie žalovanej voči žalobkyni a jej manželovi mal jednoznačne charakter hrubého porušenia

dobrých mravov a nebol len reakciou obdarovanej na jej správanie.

42. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, sp. zn. 2Cdo/108/2007, v ktorom najvyšší
súdpodalvýklad§630Občianskehozákonníkaavsúvislostistýmuviedol,žepredpokladomúspešného
uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len

samotná jeho nevďačnosť, ale iba také správanie, ktoré s ohľadom na všetky individuálne okolnosti
konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité
správanie obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, je potrebné vychádzať
z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie darcu, zistiť, či
tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi, a či práve jeho správanie nie je

(nebolo) príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom
prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, i keby
bola taktiež nevhodná, by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by
v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú
by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného.

Výnimkou by bolo iba také správanie obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu
samotného darcu.

43. Obdobný právny názor bol konštatovaný aj v rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo/53/2006, keď najvyšší súd
uviedol, že pojem dobré mravy nie je v zákone definovaný, vo všeobecnosti ale za dobré

mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré sú rešpektované
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Je to teda súhrn etických,
všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej
situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadamimorálky demokratickej spoločnosti. Posúdenie, či v konkrétnej situácii
dané subjektívne konanie (chovanie) je v súlade s dobrými mravmi, je vždy na úvahe súdu, ktorá musí
byť podložená konkrétnymi zisteniami, dovoľujúcimi takýto záver, a to aj s prihliadnutím na postavenie

druhej strany a so zreteľom na všetky významné okolnosti prípadu. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí
zdôraznil, že právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú stav, ktorý má
právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z neho vyplývajúcu zobrali na seba zmluvné
strany samé a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dochádzať zo svojvôle darcu. Nie každé
negatívne správanie obdarovaného voči darcovi preto zakladá právo na vrátenie daru. Predpokladom

vrátenia daru je len také negatívne správania obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky
významné okolnosti konkrétneho prípadu možno objektívne hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých
mravov. Pri hodnotení správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie samotného
darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči
nemu (princíp vzájomnosti).

44. V rozhodnutí najvyššieho súdu, sp. zn. 3Cdo/158/2019 bolo uvedené, že uplatnenie tohto princípu
(princípu vzájomnosti) je opodstatnené (až) vtedy, keď súd posudzujúci správanie obdarovaného voči
darcovi dospeje k záveru, že správanie obdarovaného naplnilo znaky relevantné v zmysle § 630
Občianskehozákonníka.Lenvtedysúdskúma,čisaobdobnenevhodnenesprávalajsamotnýdarca,ači
konanie obdarovaného sám nevyprovokoval svojím nevhodným (dobrým mravom sa hrubo priečiacim)

konaním.

45. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec posudzoval v súlade s právnymi závermi
(všeobecne akceptovanými zásadami rozhodovania o žalobách, ktorými sa darca domáha vrátenia
daru), na ktorých sa rozhodovacia prax ustálila. Nakoľko v danej veci skutkové zistenia, týkajúce sa

správania žalovanej, neopodstatňujú záver o dôvodnosti žaloby podanej v zmysle § 630 Občianskeho
zákonníka, nebolo možné odvolaniu žalobkyne vyhovieť. Žalobkyňa, ktorá sa uplatnenou žalobou
domáha ochrany svojho vlastníckeho práva, popisuje, ako ju ubíja, likviduje, traumatizuje a vyčerpáva
správanie žalovanej, pričom nekriticky hodnotí to, že jej správanie voči žalovanej a jej manželovi, resp.
rodine žalovanej je hrubé a vulgárne.

46. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane
výroku o trovách konania, ktorý vecne spochybnený nebol.

47. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.

1 CSP tak, že žalovaná, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2
CSP).

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).