Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7824200994
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Radomská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7824200994.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: A. O., P.. XX.X.XXXX, a X. O., P.. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny U., H. P. X, U., deti rodičov: matky G.. O. A. P., P.. XX.X.XXXX, X. Y. Č. XXX/XX,
U.,právnezastúpenejJUDr.KristínouMalouPiovarčíovou,PhD.,advokátkou,Štúrova20,Košice,aotca
G.. A. O., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. Š. XXXX/XX, U. - H. D., právne zastúpeného AK JUDr. Kišeľak s.r.o.,
Weberova 8, Prešov, v konaní o udelenie súhlasu na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletých
detí, v odvolacom konaní o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 12P/89/2024-147

zo dňa 6. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok tak, že návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozhodnutie o podstatnej nezhode rodičov v súvislosti s výkonom ich
rodičovských práv a povinností vo vzťahu k zmene priezviska maloletých detí A. a X. z priezviska O.

na priezvisko A..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. Udeľuje za G.. A. O.É., P.. XX.XX.XXXX, otca mal. A., P.. XX.XX.XXXX a mal. X., P.. XX.XX.XXXX
súhlas matke detí G.. O. A. P., P.. XX.XX.XXXX na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. A. z O.P.
na A. a podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. X. z O. na A..

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 35, § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej

len „Zákon o rodine“), § 6 ods. 1, § 8 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku (ďalej len „Zákon
o mene a priezvisku“).4. Súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloleté deti s otcom nemajú
vybudovaný žiaden vzťah. Potvrdzuje to znalecký posudok, správa psychologičky, ako aj vyjadrenia
samotných detí. Napriek tomu, že znalecký posudok bol vyhotovený ešte v roku 2022, od daného

obdobia sa situácia žiadnym spôsobom nezmenila, nedošlo k žiadnej náprave vzťahov, ani k realizácii
stykov medzi otcom a maloletými deťmi, dokonca ani k stretnutiu na RPPS. Preto tvrdenia, že tento
znalecký posudok je neaktuálny a nemožno ho použiť v tomto konaní, neobstoja. Bolo by nanajvýš
nehospodárne a absolútne zbytočné nariadiť nové znalecké dokazovanie, nakoľko k žiadnej zmene
pomerov nedošlo, a preto súd aj v tomto konaní aplikoval závery z predmetného znaleckého posudku.

Akýkoľvek kontakt medzi otcom a maloletými deťmi sa dlhodobo, už niekoľko rokov nerealizuje. Deti
sa nestotožňujú so svojim biologickým otcom, nemajú na neho a jeho rodinu žiadne väzby, dokonca
ho oslovujú menom „panoramatik“, čo bolo v konaní viackrát spomínané, dokonca aj deťmi uvedené
na výsluchu pred súdom. Deti za svojho skutočného otca, ktorý sa im venuje, zabezpečuje ich potreby,
ktorý ich vychováva, je členom ich rodiny, považujú súčasného manžela matky. Je úplne prirodzené
vzhľadom na vzťah, ktorý medzi sebou majú, vzhľadom na to, že súčasný manžel matky sanuje všetky

ich potreby, že prejavujú vnútornú túžbu nosiť rovnaké priezvisko ako ich rodičia (matka a jej súčasný
manžel). Je to vzťah, ktorý sa budoval roky, naproti vzťahu s biologickým otcom, ktorý možno nazvať ako
neexistujúci. Biologický otec sa bráni tým, že pravidelne prispieva na výživu svojich maloletých detí a má
úprimnú snahu o vybudovanie vzťahu s nimi a naštartovanie stykov. Otec si však je vedomý svojich chýb
z minulosti, ako aj toho, že pre kontakt s deťmi po rozchode rodičov neurobil maximum. Nemožno teda

maloletým deťom zazlievať, že v takejto životnej situácii preferujú súčasného manžela matky, považujú
ho za svojho otca a chcú niesť jeho priezvisko.
Vzhľadom k veku detí, obzvlášť k veku maloletého A., kedy podlieha už aj trestnej zodpovednosti,
je úplne namieste, že dokáže svoj názor alebo požiadavku sformulovať veľmi presne a jednoznačne.
Maloletá X. je rovnako dostatočne rozumovo vyspelá na to, aby dokázala popísať svoj vzťah s

biologickým otcom, vzťah so súčasným manželom matky, a aby si uvedomovala dôsledky súvisiace so
zmenou jej priezviska.
Maloleté deti k otcovi nemajú vytvorený žiaden vzťah, žiadnu citovú väzbu, nemožno teda ani
konštatovať, že by zmena priezviska mala efekt vzájomného odcudzenia. Za túto súčasnú situáciu je
zodpovedný aj otec v tom, že dlhodobo neprejavoval skutočný záujem o svoje maloleté deti. Otec mohol

a mal vynaložiť väčšiu snahu na zachovanie vzťahov so svojimi deťmi. Otcovstvo sa nepreukazuje
priezviskom, ale tým, ako sa otec k dieťaťu správa a aký si k nemu vytvorí vzťah. Ak je vzťah fungujúci
a prosperujúci, nemôže ho zmeniť ani zmena priezviska. Ak takýto vzťah neexistuje, nenahradí ho ani
to, ak sa dieťa volá rovnako, ako osoba, ktorá je zapísaná v jeho rodnom liste v kolónke „otec“.
Všetky tieto vyššie popísané dôvody súd vzhliadol ako dôvody hodné osobitného zreteľa a návrhu matky

vyhovel. Zmenou priezviska rodičovské práva nezanikajú. Ak otec má úprimnú snahu o vybudovanie
vzťahu so svojimi maloletými deťmi (o náprave vzťahov nemožno hovoriť, nakoľko tu vzťah nie je), mal
by v nej pokračovať. Otec disponuje telefonickým kontaktom na maloletú X., vie, akú školu navštevuje,
kedy má basketbalové tréningy a zápasy, podľa udania matky má prístup na edupage. Otec má pred
sebou širokú škálu možností, aj bez pomoci a podpory matky, ukázať dcére jeho skutočný záujem.

Aj pani psychologička odporúčala otcovi využiť vlastné spôsoby a kompetencie k obnove kontaktu
so svojimi deťmi. Otec môže nenúteným spôsobom dcéru telefonicky kontaktovať, zablahoželať jej k
všetkým jej sviatkom a úspechom bez toho, aby očakával spätnú väzbu. Môže ju osobne povzbudzovať
na basketbalových zápasoch, môže jej poslať darček, aj keď by ho mala dcéra odmietnuť. Iba tým, že
vo svojej snahe vytrvá, dokáže ukázať nielen dcére, ale aj matke, svoj skutočný a úprimný záujem.

Budúcnosť svojho vzťahu s deťmi má otec plne vo svojich rukách. Deti sú už vo veku, kedy sa dokážu
rozhodovať samé a nie sú pod takým silným vplyvom matky, aby si nedokázali vytvoriť svoj vlastný
názor a nepokúsili sa o zmenu, pokiaľ je pre nich žiaduca. Otec je spôsobilý zabezpečovať výchovu
svojich maloletých detí, dokáže byť starostlivým a milujúcim otcom, to ho učiť netreba. Otcovstvo sa
však nepreukazuje priezviskom a je len na otcovi, ako dokáže zmobilizovať svoje schopnosti.

Otcovskú rolu v plnom rozsahu zabezpečuje súčasný manžel matky, vytvoril deťom rodinu, pocit domova
a bezpečia. Je preto v najlepšom záujme maloletých detí, aby mohli niesť rovnaké priezvisko ako on a
ich matka, teda priezvisko A..

5. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 52, § 55 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného

mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu6. Voči rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec z dôvodov, že rozsudok považuje
za nezákonný, nesprávny, nespravodlivý, predčasne vydaný, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu, trpí vadami v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 62 ods. 1 CMP. Otec namieta, že súd vyhodnotil z vykonaného
dokazovania nesprávne, že v konaní neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom
na jeho záver v bode 29. odôvodnenia. Rovnako namieta záver súdu, že nemožno konštatovať, že by
zmenapriezviskamalaefektvzájomnéhoodcudzeniamedziotcomamaloletýmideťmi.Otecodpočiatku
vníma podanie predmetného návrhu matky na začatie konania ako súčasť prejavu toho, že negatívne

skúsenosti v minulosti s otcom jej bránia vystúpiť z tohto problému a zamerať sa na to, aký prínos by
pre deti mohlo mať vytvorenie vzťahu otca s maloletými deťmi. Poukazuje na výpoveď psychologičky
D.. Z. na pojednávaní dňa 6.3.2025 v rámci výchovného opatrenia, ktoré bolo rodičom maloletých detí
nariadené, že matka nemala žiaden záujem spolupracovať s psychológom, čo prejavila neuzatvorením
kontraktu s psychologičkou, matka nesúhlasila s tým, aby sa maloleté deti stretli s otcom, dôvodiac, že
to bude negatívna skúsenosť a úplne sa ochladia vzťahy s otcom, pričom nenavrhla žiaden konkrétny

cieľ, ktorý by mohol mať pozitívny prínos pre poradenský proces. Po tom, čo maloletá X. súhlasila so
stretnutím otca na RPPS, psychologička o pár dní telefonovala matke s cieľom určiť termín stretnutia, v
ktorom ju matka konfrontovala s tým, že prečo klame, že dieťa chce prísť. Matka prizvala X. k telefónu,
nech povie psychologičke, že ona tam ísť nechce. Dieťa následne samozrejme povedalo, s roztraseným
hlasom, že nechce prísť. Psychologička teda bola svedkom telefonátu, kde dieťa bolo vystavené testu

lojality, nemohlo odpovedať spontánne. V rámci priebehu nariadeného výchovného opatrenia nemal
teda kedy nastať progres vo vzťahu medzi otcom a deťmi, keďže pre popísané prizvanie maloletej X.
k telefónu matky so psychologičkou s cieľom, aby maloletá povedala psychologičke, že na stretnutie
s otcom na RPPS nechce prísť, čo dieťa aj urobilo, došlo k hrubému narušeniu dôvery psychológ -
dieťa a odmietnutie ďalšej spolupráce psychologičky s maloletými deťmi. Uvedené vyplýva z predbežnej

správy poradensko-psychologického procesu z 2.12.2024. Otec teda tvrdí, že matka neumožňuje ani
otcovi, ani maloletým deťom, výkon ich práv a za žiadnych okolností, a to aj napriek nariadenému
výchovnému opatreniu. Ďalej otec poukazuje na znalecký posudok znalkyne E.. Š., v ktorom znalkyňa
konštatovala, že v prípade matky, s ktorou deti trávia väčšinu svojho času, je nevedomé ovplyvňovanie
detí matkou prípustné a prirodzené, pričom znalkyňa zistila jednu z príčin negatívneho postoja detí k

otcovi, a to záporné vnímanie otca zo strany matky, ktoré sa automaticky prenáša na deti, pričom s týmto
vnímaním sa stotožnili deti, u matky absentuje pozitívne vnímanie otca a jeho role, čo deti vnímajú a
prijímajú za svoje a matkinu skúsenosť považujú za svoju. Znalkyňa už v roku 2022 zistila, že matka
zrejme priamo nebráni deťom v kontakte so svojím otcom, avšak tento kontakt aktívne nepodporuje,
jej postoj je pasívny, kedy podľa matky táto netuší, čo by deťom mohol ich otec ponúknuť zo života

a že styk detí s otcom ani podporovať nebude. Tento znalkyňou zistený postoj matky v roku 2022 sa
prejavil na jeseň v roku 2024 pri jej vedomom narušení poradenského procesu, spôsobujúc tak jeho
absolútny neúspech z realizovania právoplatne nariadeného výchovného opatrenia. Teda je podľa otca
neprekvapivé, že pokiaľ maloleté deti žijú dlhodobo dennodenne v popísanom prostredí vytváranom
ich matkou, tak budú vedome alebo podvedome plniť len vôľu matky i naďalej, pokiaľ sa teda matka

rozhodla podať návrh na zmenu ich priezvisk, tvrdiac súdu, že ide pre maloleté deti aktuálne o tú jednu
z najpodstatnejších vecí v ich živote, o ktorú opakovane matku samé spontánne žiadali. Uvedené sa
potom zrejme prirodzene prejavilo aj pri verbalizovaní tejto nevyhnutnosti pre život detí pri výpovediach
pred súdom prvej inštancie. Znalkyňa E.. Š. jednoznačne uviedla, že obe deti nie sú v plnom rozsahu
schopné vzhľadom na svoj vek objektívne posúdiť postoje a názory rodičov. Každé dieťa v ich veku je

ovplyvniteľnéamanipulovateľné.Ichnázorešteniejestabilný,objektívnyatrvalý.Podľazisteníznalkyne
si obe deti svoje správanie a prežívanie prispôsobili na základe osvojenia reakcií matky na okolie.
Ani jedno z detí nie je schopné dostatočne vnímať a následne porozumieť konfliktu svojich rodičov. V
súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa je známe z praxe súdov, že pokiaľ dieťa už bolo zverené rodičovi
do výlučnej starostlivosti alebo fakticky dlhodobo rodič starostlivosť zabezpečoval, tak je možné, že

rodič, ktorý mal dieťa doposiaľ v starostlivosti, sa snažil prianie dieťaťa zmanipulovať (rozsudok ESĽP
vo veci C. c/a Fínsku zo dňa 9.5.2006, č. 18249/02 bod 58.), pričom úlohou súdov je túto manipuláciu,
pokiaľ možno nejakým spôsobom odstrániť a vyhodnotiť, vyrovnať sa s ňou. Otec je presvedčený,
že nebolo v záujme maloletých detí, ani v záujme otca, aby súd vyhovel návrhu matky, ktorá týmto
svojim návrhom neskrývane robí všetko pre to, aby definitívne symbolicky stratou jeho priezviska u

jeho detí natrvalo vymazala otca zo života jeho maloletých detí a zredukovala jeho postavenie len
na platcu výživného. Otec namieta, že súd žiadnym spôsobom nepodal vysvetlenie, ako má podľa
jeho zistení prispieť a prospieť k naplneniu práva maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obom
rodičom to, že vyhovel návrhu matky, pokiaľ pred súdom prvej inštancie bol predbežnou správou zporadensko-psychologického procesu z 2.12.2024 a výpoveďou psychologičky D.. Z. na pojednávaní,
preukázaný postoj matky nerešpektujúci závery uvedené v uznesení Krajského súdu v Prešove č.k.
24CoP/62/2024-79 zo dňa 16.7.2024. Matka maloleté deti nepodporuje v stretávaní sa s otcom. Rodičia

nežijú v spoločnej domácnosti a ich vzťahy sú veľmi konfliktné a vážne narušené. Preto medzi otcom
a maloletými deťmi nie je vytvorená citová väzba. Je nereálne, aby maloleté deti toho času dokázali
nadviazaťintenzívnyafrekventovanýkontaktsosvojímotcombezaktívnejpodporymatky.Ktomumohla
významnou mierou dopomôcť matka, nakoľko z psychologického hľadiska a vzhľadom na vek oboch
maloletých detí je nepravdepodobné, aby si oni v takejto emočne vypätej situácii vedeli poradiť samé

bez podpory matky. Podmienkou prirodzeného a dobrovoľného kontaktu otca s deťmi je pozitívne ladený
aktívny postoj matky pri podporovaní vzťahu otec - maloleté deti. Správanie matky v zmysle vykonaného
dokazovania je opačné, čo jeho prejavom je aj podanie tohto návrhu matky v súvislosti so zmenou
priezviska. Aj podľa predbežnej správy z poradensko-psychologického procesu z 2.12.2024 vyplýva,
že psychologička RPPS pracovať s maloletými deťmi nemôže, keďže má dôvodnú obavu, že po ich
stretnutí so psychológom môže dochádzať k sekundárnej viktimizácii dieťaťa, a preto otcovi odporúčala

využiť vlastné spôsoby a kompetencie k obnoveniu kontaktu so svojimi deťmi. Otec teda namieta,
že rozhodnutie súdu nie je v záujme maloletých detí. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok a návrh matky zamietol.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrváva na svojich predchádzajúcich písomných a

ústnych vyjadreniach. Podľa názoru kolízneho opatrovníka vychádzal z náležitého a riadneho posúdenia
veci z hľadiska obsahovej a vecnej roviny, ako aj posúdenia závažnosti dôvodov, ktoré boli súdu v
priebehu dokazovania vo veci starostlivosti o maloleté deti matkou predložené a zároveň zohľadňuje
aktuálne najlepší záujem maloletých, ich vyjadrenú vôľu a názor. Kolízny opatrovník sa stotožňuje s
rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Maloleté deti nemajú s biologickým otcom žiaden vzťah a žiadne citové väzby, otec
roky o nich neprejavoval skutočný záujem a nevynakladal dostatočnú snahu na to, aby mal maloletý A.
a maloletá X. k otázke zmeny priezviska iný názor, než aký prejavili v tomto konaní. Otec za príčinu ich

odmietavého postoja voči nemu označuje výlučne matku a jej postoj k nemu, s ktorým sa obe maloleté
deti údajne stotožnili, tieto vyjadrenia však nereflektujú realitu života maloletých detí, ktoré si k otcovi
nevytvorili žiadne citové väzby, nakoľko sa s nimi roky nestýkal, v rannom detstve opustil domácnosť,
nezaujímal sa o ich každodenný život, potreby, ani prežívanie. Maloleté deti ho nevnímajú ako rodiča,
ktorému by mohli dôverovať, a opakovane jasne vyjadrili, že sa s ním stretávať nechcú. Naopak, v ich

životoch fakticky plní rodičovskú úlohu iný muž, matkin manžel, ktorý sa im dlhodobo venuje, trávi s nimi
voľný čas, podieľa sa na ich výchove a ktorého deti prirodzene vnímajú ako otcovskú postavu. Matka
tvrdí, že priezvisko je len formálny identifikačný údaj a nijako nebráni rodičovi v tom, aby si k dieťaťu
vytváral alebo obnovoval citové puto. Ak má otec úprimný záujem o maloletého A. a maloletú X., nič
mu nebráni v tom, aby sa o nadviazanie a prehĺbenie citových väzieb usiloval bez ohľadu na to, aké

priezvisko deti nesú. Deti potrebujú stabilitu, dôveru a predvídateľnosť, nie snahu o formálne napravenie
vzťahu, ktorá prichádza až vo chvíli, keď sa rieši otázka ich priezviska.
Zo znaleckého posudku, správy psychologičky, ako aj vyjadrenia maloletých detí vyplynulo, že medzi
biologickým otcom a maloletými deťmi dlhodobo absentuje akýkoľvek kontakt, s otcom sa nestotožňujú,
nemajú na neho a jeho rodinu žiadne väzby a neoslovujú ho menom otec. Z výsluchu maloletých súdom

dňa 25.10.2024 vyplynulo, že obe deti vyjadrili túžbu zmeniť si priezvisko. Maloletý A. výslovne uviedol,
že sa za svoje terajšie priezvisko hanbí.
K nepravdivým tvrdeniam psychologičky D.. U. Z. matka uvádza, že v rozhovore uvádzala udalosti,
ktoré poznala z rozprávania otca, nie samotných detí. Tvrdenú viktimizáciu detí diagnostikovala na
základetelefonátu.Pripokusevyhľadaťsijejtelefónnečísloprostredníctvominternetovéhovyhľadávača

Google sa medzi prvými výsledkami zobrazil verejne prístupný profil na sociálnej sieti Instagram. Obsah
tohto profilu pozostáva prevažne z fotografií, ktoré možno označiť za nevhodné vzhľadom na profesijné
postavenie osoby vykonávajúcej psychologickú činnosť s deťmi a ich rodičmi, často vo veľmi citlivých
rodinných situáciách. Miera obnaženosti a celkový charakter zverejnených snímok v matke vyvolali
vážne pochybnosti o odbornosti, spoľahlivosti a profesionálnom vystupovaní danej osoby.

9. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že na odvolaní zotrváva v celom rozsahu. K obsahu
písomného vyjadrenia matky otec uvádza, že obsahuje subjektívne a tendenčné názory matky, ktoré
nie sú zásadne rozdielne od jej postojov prezentovaných počas konania pred súdom prvej inštancie.Otec vníma celé toto konanie len ako snahu matky úplne a ostentatívne vymazať biologického otca zo
života a vedomia jeho maloletých detí spôsobom, aby tieto boli nositeľmi priezviska druhého manžela
matky, ktorý je voči maloletým deťom osobou cudzou, nepokrvnou. Matka si vybudovala s touto osobou

nový partnerský vzťah a založila si tak „novú“ rodinu, čo však vôbec neznamená, že má za tohto jej
„videnie sveta“ nerešpektovať, ba až popierať vzájomné práva maloletých detí a ich biologického otca.
Otec je toho názoru, že úlohou matky nie je „vymazať“ druhého biologického rodiča zo života maloletých
detí, a to aj cez nahradenie ich rodných priezvisk priezviskom jej aktuálneho manžela (ktorý sám má z
prvého manželstva päť detí) a takto to aj vedome v mysli maloletých detí udržiavať (potom ako došlo k

ich presvedčeniu, že to vlastne ony samé chcú), pri úmyselnom sústavnom marení pokusov otca o opak,
ibaže by to zapadalo do rozhodnutia matky natrvalo zachovať toto status quo, ktoré jediné subjektívne
pokladá dlhodobo za správne a nemenné. Je pravda, že maloleté deti pred súdom prezentovali svoju
údajnú túžbu o zmenu svojho priezviska na priezvisko totožné s priezviskom druhého manžela matky, no
keďže maloleté deti obývajú spoločnú domácnosť s matkou a jej druhým manželom, je pravdepodobné,
že tak len vedome či nevedomky plnia priania matky, s ktorými tam prichádzajú do styku. Vzhľadom na

vek maloletých detí nie je pravdepodobné, aby samé od seba mali vedomosť o administratívnoprávnom
procese pri zmene svojho priezviska a určite by bolo u nich zrejme na mieste sa u nich stretávať s
prianiami a túžbami zodpovedajúcimi ich veku, a nie s túžbou o administratívu spojenú so zmenami
ich priezvisk, a to dokonca ani nie na priezvisko totožné s rodným priezviskom ich matky. Otec vníma
matkino správanie voči svojej osobe ako dlhodobo hostilné, nenávistné a „trestajúce“, čo determinuje

a bude zrejme natrvalo determinovať všetko, čo sa týka osoby otca, vrátane jeho rodičovských práv a
najmä jeho pokusov o snahu budovať si zdravý vzťah s jeho maloletými deťmi. Tvrdenia matky ohľadne
psychologičkyotecodmietaaoznačujeichzanepravdivé,pričomichpokladálenzasnahumatkyprekryť
to, že vedome spôsobila hrubé narušenie dôvery psychológ - dieťa a odmietnutie ďalšej spolupráce
psychologičkysmaloletýmideťmi,tovšetkoprezmarenierealizácievýchovnéhoopatrenia.Jenesporné,

že minulé svoje pochybenia, ktoré ho mrzia, už otec „nemôže vziať späť“, avšak tieto nemôžu byť trvalou
prekážkou toho, aby matka neprekonala svoju neochotu, nezáujem čo i len sčasti pripustiť význam,
úlohu a prínos biologického otca pre maloleté deti. Prezentovaný postoj matky tak predstavuje kontinuitu
jej nezáujmu, ba až nechcenia o budovanie vzťahu maloletých detí a ich biologického otca. Pritom otec
si uvedomuje, že bez aktívnej pomoci matky, ktorej sú maloleté deti zverené, zrejme bude len veľmi

náročné budovať vzťah maloletých detí k otcovi, čo si zrejme uvedomuje aj matka, ktorá nemala žiadny
problém zmariť svojím konaním realizáciu nariadeného výchovného opatrenia.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred
na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil
na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmeniť tak, že súd návrh matky zamietne.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre vyhovenie návrhu o podstatnej nezhode rodičov v súvislosti s výkonom ich
rodičovských práv a povinností vo vzťahu k zmene priezviska maloletých detí.

12. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa
zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a
rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

13. Určenie mena a priezviska mal. dieťaťa patrí k právam oboch rodičov, pričom z toho následne

vyplývajú vzhľadom na dôsledky aj povinnosti. Mal. dieťa musí mať priezvisko svojich rodičov a k jeho
zmene môže dôjsť len zákonným spôsobom. Pri nezhode rodičov o podstatných veciach rozhodne na
návrhniektoréhozrodičovsúd(§35Zákonaorodine).Akozmenupriezviskamaloletéhožiadaibajedenz rodičov (§ 1 ods. 3 zákona č. 300/1993 Z. z.) musí súhlas druhého rodiča nahradiť súdne rozhodnutie,
ktorého vydania sa predmetným návrhom domáha matka mal. dieťaťa.

14. Podľa súdnej praxe sa za podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností
považuje aj zmena priezviska maloletého dieťaťa. Určenie mena a priezviska je dôležitým právom a
povinnosťou rodičov, pričom zmenu priezviska maloletého dieťaťa možno kvalifikovať ako zásah do práv
rodičov i do práv samotného dieťaťa. V prípade nedosiahnutia dohody o zmene priezviska maloletého
dieťaťa, môže, v prípade podania návrhu za účelom nahradenia súhlasu nesúhlasiaceho rodiča, tento

rozhodnúť kladne o zmene priezviska maloletého vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Tie musia však
byť v najlepšom záujme dieťaťa, pričom, ako bolo konštatované vyššie, nemôžu byť opomenuté ani
práva rodičov. Tieto závažné dôvody odôvodňujúce zmenu priezviska nastávajú najmä vtedy, ak rodič
nesúhlasiaci so zmenou priezviska si neplní svoje rodičovské povinnosti k dieťaťu, nejaví o neho vôbec
záujem, stratil k nemu citový vzťah, a preto nie je naďalej v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby pocit
spolupatričnostisnímboludieťaťapestovanýaprehlbovaný.Zatietozávažnédôvodymožnopovažovať

okolnosti, ktoré by spôsobovali ujmu (resp. bola by zhoršená kvalita života) maloletého dieťaťa spojenú
s jeho priezviskom. Naopak, tieto závažné dôvody nie sú dané tým, ak dieťaťa je zverené do výlučnej
osobnej starostlivosti len jedného rodiča za situácie, ak je druhému rodičovi umožnený styk s dieťaťom,
nakoľko stav osobnej starostlivosti je v priebehu vývinu dieťaťa dočasným stavom, kedy i samotný zákon
o rodine predpokladá možnú zmenu osobnej starostlivosti (či už na výlučnú druhému rodičovi, alebo na

striedavú osobnú starostlivosť). Uvedený názor implikuje fakt, že závažné dôvody nemôžu byť dané,
ak sú tieto dôvody len dočasné, kedy je možnosť ich zmeny. Musí sa preto vždy jednať o dlhodobý
stav. Akceptovať uvedený záver treba i s ohľadom na presvedčenie vyjadrené v rozhodnutí Ústavného
súdu ČR sp. zn. III. ÚS 3276/09 zo dňa 30.06.2010, že zmena priezviska predstavuje poslednú zmenu
k pretrhnutiu zväzku medzi deťmi a druhým rodičom, a nie je tak v súlade s právami otca, ani maloletých

detí.

15. Odvolacia argumentácia otca spočíva v tvrdení, že neboli preukázané dôvody hodné osobitného
zreteľa pre zmenu priezviska maloletých detí, keďže súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a
nedostatočne sa vysporiadal s otázkou možnej manipulácie detí zo strany matky. Zmena priezviska

podľa neho povedie k ďalšiemu odcudzeniu medzi ním a deťmi a symbolicky ho „vymaže“ zo života
detí. Matka dlhodobo nepodporuje kontakt detí s otcom, ba podľa neho aktívne marí pokusy o obnovu
vzťahu, vrátane realizácie súdom nariadeného výchovného opatrenia. Otec poukazuje na výpoveď
psychologičky a predbežnú správu z poradensko-psychologického procesu, z ktorých má vyplývať, že
matka vedome narušila dôveru medzi psychológom a dieťaťom (tzv. test lojality pri telefonáte s maloletou

X.) a opiera sa o znalecký posudok, podľa ktorého deti nie sú vzhľadom na vek schopné objektívne a
stabilne posúdiť situáciu a sú ovplyvniteľné postojom matky. Otec tvrdí, že negatívny postoj detí k otcovi
je výsledkom dlhodobého negatívneho vnímania otca zo strany matky. Podľa otca je pre prirodzený
kontakt detí s otcom nevyhnutná aktívna a pozitívna podpora matky, ktorá však podľa neho absentuje.
Na druhej strane matka tvrdí, že maloleté deti nemajú s biologickým otcom žiadny vzťah ani citové

väzby, otec dlhodobo neprejavoval o deti skutočný záujem, nestýkal sa s nimi a nepodieľal sa na ich
každodennom živote. Deti opakovane a jednoznačne vyjadrili vôľu zmeniť si priezvisko; maloletý A.
dokonca uviedol, že sa za svoje súčasné priezvisko hanbí. V ich živote fakticky plní otcovskú rolu jej
manžel, ktorý sa o deti stará a ktorého deti prirodzene vnímajú ako otcovskú postavu. Podľa matky je
priezvisko je len formálny identifikačný údaj a samo osebe nebráni otcovi budovať si vzťah s deťmi.

Otcove tvrdenia o manipulácii detí matka označila za účelové a nereflektujúce realitu ich života.

16. Odvolací súd konštatuje, že konflikt spočíva v odlišnom pohľade rodičov na príčiny narušeného
vzťahu medzi otcom a deťmi a na otázku, či zmena priezviska je v najlepšom záujme maloletých. Otec
tvrdí, že negatívny postoj detí je dôsledkom dlhodobého ovplyvňovania matkou a že zmena priezviska

prehĺbi odcudzenie. Matka tvrdí, že deti si prirodzene nevytvorili vzťah k otcovi pre jeho dlhodobý
nezáujem a že zmena priezviska reflektuje ich skutočné prežívanie a rodinnú realitu.

17. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní otca proti rozsudku súdu prvej inštancie, po oboznámení sa
so skutkovým stavom zisteným prvoinštančným súdom, dospel k inému právnemu záveru ako súd prvej

inštancie. Súd prvej inštancie správne a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, z takto zisteného
skutkového stavu však vyvodil nesprávny právny záver, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil.18. Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že návrh matky nemožno považovať
za podaný dôvodne. Tak, ako odvolací súd uviedol vyššie, súd udelí súhlas na podanie žiadosti jedným
z rodičov (proti vôli druhého rodiča) na zmenu priezviska dieťaťa len vtedy, ak sú na to závažné dôvody,

pričom takýmito dôvodmi sú predovšetkým dôvody, ak si rodič, ktorého priezvisko dieťa má, neplní
svoje povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň záujem a zrejme stratil k nemu citový vzťah alebo z
iného vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby sa u neho udržiaval a prehlboval
pocit spolupatričnosti s týmto rodičom. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že
medzi biologickým otcom a maloletými deťmi dlhodobo absentuje vzťah, že deti sa nestotožňujú

s biologickým otcom a že za otcovskú postavu považujú súčasného manžela matky. Tieto právne
významné skutočnosti potom viedli súd prvej inštancie k ustáleniu záveru o dôvodnosti návrhu matky.

19. Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvej inštancie mal za to, že okrem vyššie uvedených
okolností, významných z hľadiska rozhodovania v tejto právnej veci, je potrebné zohľadniť i ďalšie
právne významné skutočnosti zrejmé z vykonaného dokazovania, poskytujúce odpoveď na otázku, či je

primárne v záujme maloletých detí, aby neniesli priezvisko určené im rodičmi pri narodení (priezvisko
otca), teda, či sú prítomné tak závažné dôvody, pre ktoré nie je v záujme detí a ich ďalšej výchovy, aby
i formou ich priezviska bol udržiavaný pocit spolupatričnosti s týmto rodičom.

20. Matka vyjadrila presvedčenie, že maloleté deti nemajú vytvorený vzťah k otcovi len vinou otca, ktorý

neprejavoval záujem o maloleté deti, pričom v ich živote fakticky plní otcovskú rolu jej manžel, ktorý
sa o deti stará a ktorého deti prirodzene vnímajú ako otcovskú postavu. V tejto súvislosti je potrebné
podľa odvolacieho súdu upriamiť pozornosť na to, že je pravdou, že maloleté deti nemajú vytvorený
vzťah k otcovi (dlhodobo sa s ním nestýkajú, nemajú o ňom potrebné informácie, nemajú s ním osobné
zážitky, nezdieľajú s ním životné situácie), no na druhej strane nemožno opomenúť, že matkou maloleté

deti neboli vedené k vybudovaniu si vzťahu k otcovi. Odvolací súd zastáva ten názor, že pokiaľ otcovi
nebol obmedzený výkon jeho rodičovských práv a povinností, je oprávnený ich vykonávať. V konaní vo
veci starostlivosti súdu o mal. dieťa musí konajúci súd brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu s
prihliadnutím prioritne na záujmy mal. dieťaťa.

21. Matka tvrdí, že maloleté deti nemajú s biologickým otcom žiadny vzťah ani citové väzby, otec
dlhodobo neprejavoval o deti skutočný záujem, nestýkal sa s nimi a nepodieľal sa na ich každodennom
živote. Odvolací súd konštatuje, že v konaní neboli preukázané žiadne psychické ťažkosti maloletých
detí, ktoré by sa spájali s ich súčasným priezviskom. V tejto súvislosti je potrebné podľa odvolacieho
súdu upriamiť pozornosť na to, že zo zisteného skutočného stavu veci je preukázané, že maloleté deti

nepociťujú skutočnú ujmu v súvislosti s ich priezviskom, preto nie je možné prijať záver, že by priezvisko
spôsobovalo deťom vážnu ujmu. Je nutné konštatovať, že väzba rodič - dieťa je tvorená okrem iných
skutočností aj spoločným priezviskom, ktoré tvorí isté puto medzi rodičom a dieťaťom. Je preto dôležité,
a to vďaka faktu, že dieťa má právo na zachovanie a utváranie, respektíve prehlbovanie si väzieb s
oboma rodičmi, aby v prípade absencie závažných dôvodov, ktoré, ako to bolo uvedené vyššie, nie sú v

tomto prípade dané, nebolo priezvisko maloletých detí menené. Je v najlepšom záujme maloletých detí
mať vytvorené pevné väzby na oboch rodičov a to zvlášť toho, ktorému deti nie sú zverené do osobnej
starostlivosti, keďže jeho priamu väzbu s deťmi možno považovať v danej chvíli za zníženú, respektíve
oslabenú vplyvom odlúčenosti.

22. Skutočnosť, že rodičia ukončili spolužitie, nie je automaticky závažným dôvodom pre zmenu
priezviska maloletého dieťaťa. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmena priezviska v sebe nevyhnutne
obsahuje oslabenie väzby dieťaťa a rodiča, ktorého priezvisko dieťa dovtedy nesie, zvlášť v prípade,
pokiaľ sa jedná o citovú väzbu k rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené, a voči ktorému je citová väzba
zo strany dieťaťa narušená, resp. absentuje, čo je prípad danej veci. Takúto citovú väzbu je potrebné

rozvíjať a upevňovať, a nie narúšať ju. K zmene priezviska, teda oslabeniu väzby a dieťaťa možno
preto pristúpiť spravidla iba vtedy, ak je táto väzba poslednou, ktorá rodiča a dieťa spája, preto možno
predpoklady budovania citovej väzby medzi rodičom a dieťaťom, ktorým je v tomto prípade aj spoločné
priezvisko odstraňovať iba v prípade, keď je vylúčené vzhľadom na dlhodobosť existujúceho stavu, že by
eštemohlibyťnaprospechbudovaniaväzbyrodičaadieťaťa.Predpokladásatedadlhodobýaabsolútny

nezáujem zo strany rodiča o dieťa. Odvolací súd dbá o zachovanie identity maloletého dieťaťa, preto na
rozdiel od súdu prvej inštancie, aj z tohto dôvodu považuje návrh matky za nedôvodný. Odvolací súd
nenašiel v danej veci tak závažný dôvod, pre ktorý by vyslovil súhlas súd na podanie žiadosti matky o
zmenu priezviska.23. V preskúmavanej veci bolo síce preukázané, že medzi otcom a deťmi sa dlhodobo nerealizuje
osobný kontakt, avšak samotná absencia kontaktu, bez ďalších kvalifikovaných okolností (napr. násilie,

nezáujem extrémnej povahy, ohrozenie záujmov detí), sama osebe nepredstavuje dôvod hodný
osobitného zreteľa na zmenu priezviska. Zo spisového materiálu zároveň vyplýva, že vzťah medzi otcom
a deťmi sa neobnovil aj v dôsledku vážne konfliktného vzťahu rodičov a nedostatočnej spolupráce pri
realizácii výchovného opatrenia. Predbežná správa poradensko-psychologického procesu poukazuje na
narušenie dôvery medzi maloletou a psychologičkou po zásahu matky do komunikácie, čo objektívne

znemožnilo pokračovanie poradenského procesu. Tieto okolnosti neboli súdom prvej inštancie náležite
vyhodnotené vo vzťahu k otázke, do akej miery bola absencia kontaktu ovplyvnená správaním oboch
rodičov.

24. Odvolací súd reflektoval názor maloletých detí v kontexte s § 43 ods. 1 Zákona o rodine, podľa
ktorého maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré

sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa
právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca
jeho veku a rozumovej vyspelosti. Podľa názoru odvolacieho súdu, je potrebné dôsledne a citlivo
zvážiť všetky okolnosti prejednávaného prípadu. Zisťovanie najlepšieho záujmu maloletých detí však
nemôže byť redukované len na zistenie vôle alebo predstavy maloletých o zmene priezviska, ale názor

maloletých detí má byť zohľadnený ako relevantný faktor pri rozhodovaní v ich najlepšom záujme
tak, aby rozhodnutie podporovalo zachovanie funkčných rodinných väzieb a všestranne pozitívneho
vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi. Názor dieťaťa nemôže byť jediným a automaticky rozhodujúcim
kritériom, najmä ak ide o otázku s trvalými identifikačnými dôsledkami.

25. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že deti vzhľadom na svoj vek nie sú plne schopné
objektívne posúdiť konflikt rodičov a sú ovplyvniteľné postojom primárneho opatrovateľa. Súd prvej
inštancie síce poukázal na rozumovú vyspelosť detí, avšak nedostatočne sa vysporiadal s rizikom ich
možného nevedomého ovplyvnenia a s otázkou lojality voči matke, ktorá zabezpečuje ich každodennú
starostlivosť. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmena priezviska má symbolický aj psychologický rozmer

a môže objektívne sťažiť budovanie budúceho vzťahu s biologickým rodičom, najmä ak tento rodič
prejavuje deklarovanú snahu o obnovu kontaktu.

26. Odvolací súd považuje za potrebné zároveň uviesť, že otázka priezviska maloletého syna nie je
definitívne uzavretá do budúcna. Vzhľadom na jeho vek a stupeň rozumovej vyspelosti je zrejmé,

že v blízkej budúcnosti nadobudne plnú spôsobilosť na právne úkony. Po dosiahnutí plnoletosti bude
oprávnený podať žiadosť o zmenu priezviska samostatne, vo vlastnom mene, podľa § 6 ods. 1 Zákon
o mene a priezvisku, bez potreby súhlasu rodičov. V takom prípade bude jeho rozhodnutie výsledkom
vlastnej autonómnej vôle, formovanej bez priamej závislosti od výkonu rodičovských práv a povinností,
čo poskytne dostatočnú záruku, že pôjde o slobodné a zrelé rozhodnutie týkajúce sa jeho osobnej

identity.

27. Najlepší záujem dieťaťa zahŕňa právo na zachovanie identity a rodinných väzieb k obom rodičom.
Zmena priezviska v situácii, keď rodičovské práva otca neboli obmedzené ani pozbavené, a keď otec
prejavuje záujem o obnovu vzťahu, predstavuje krok, ktorý môže fakticky oslabiť jeho rodičovskú

pozíciu bez toho, aby boli vyčerpané iné prostriedky na podporu kontaktu. Skutočnosť, že deti
vnímajú súčasného manžela matky ako blízku osobu, sama osebe neznamená, že je potrebné právne
eliminovať identifikačné väzby k biologickému otcovi. Otcovstvo sa síce nepreukazuje priezviskom,
avšak priezvisko je významným prvkom identity a rodinnej kontinuity.

28. Zhrnúc vyššie uvedené pristúpil odvolací súd k zmene výroku súdu prvej inštancie podľa ustanovenia
§ 388 CSP, keďže dospel k záveru, že v danom štádiu neboli splnené podmienky pre zásah takej
intenzity, akým je nahradenie súhlasu otca so zmenou priezviska maloletých detí, čo viedlo k zmene
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a k zamietnutiu matkou podaného návrhu. Vykonané
dokazovanie nepochybne potvrdilo, že otec maloletých má záujem stretávať sa s maloletými deťmi,

má záujem podieľať sa na ich výchove a nie je možné konštatovať, že nejaví záujem o vývin, životný
osud svojich detí. Odvolací súd má za to, že ponechanie doterajšieho priezviska nebude mať podstatný
vplyv na psychický, fyzický či sociálny vývin maloletých a to ani v pozitívnom ani v negatívnom zmysle.
Každé maloleté dieťa má predpoklady stotožniť sa tým priezviskom, ku ktorému je vhodne smerované,podporované, ku ktorému dostane adekvátne vysvetlenia od svojho blízkeho okolia. Preto ak by k
negatívnym vplyvom na maloleté dieťa predsa len dochádzalo, nedeje sa to primárne pôsobením
priezviska ako takého, ale najmä vzťahmi v rodine, ktoré priezvisko môže reprezentovať. Odvolací súd

zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že zamietnutie návrhu na zmenu priezviska nijako nebráni
ďalšiemu vývoju vzťahov medzi účastníkmi a nevylučuje možnosť budúceho prehodnotenia situácie,
ak dôjde k podstatnej zmene pomerov. Prioritou však musí zostať vytvorenie podmienok pre reálne
obnovenie kontaktu medzi otcom a maloletými deťmi a stabilizácia ich rodinných vzťahov.

29. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne
nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa
§ 55 CMP.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).