Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/23/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125353664
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6125353664.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,
Banská Bystrica, dieťa rodičov - matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, D. D.,
t.č. G. H. XX, D. D. a otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, D. D., t.č. umiestnený:
Ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany, o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 32P/111/2025-100 zo dňa 18. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a IIIp o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie, ďalej aj ako „okresný súd“ rozsudkom č. k.
32P/111/2025-100 zo dňa 18. novembra 2025 rozhodol tak, že:
I. Súd maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý
z rodičov je oprávnený maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 100 eur

mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.07.2025.
III. Zročné výživné za obdobie od 01.07.2025 do 18.11.2025 na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX vo
výške500eursúdotcovipovoľujesplácaťv25-eurovýchmesačnýchsplátkachspolusbežnýmvýživným
až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka návrhom podaným dňa 22.07.2025 sa domáhala úpravy práv
a povinností k maloletému tak, že maloletý sa zverí do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otec bude povinný prispievať na výživu maloletého

výživným vo výške 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, počnúc dňom
podania návrhu.
1.2 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 36 ods. 1, § 28, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 24 ods. 2, 4, 5, § 62
ods. 7, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákona a rodine“).
1.3 Mal preukázané, že na okresnom súde prebiehalo konanie o zverenie maloletého do náhradnej
osobnej starostlivosti, ktoré bolo pre späťvzatie návrhu navrhovateľkou zastavené (uznesenie

Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/129/2024-153 zo dňa 11.02.2025, právoplatné dňa
19.02.2025). Na návrh otca prebiehalo aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému, ktoré bolo pre späťvzatie návrhu otca z dôvodu jeho nástupu do výkonu trestu
odňatia slobody zastavené (uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/27/2025-101 zodňa 29.04.2025, právoplatné dňa 13.05.2025). Z výsluchu rodičov nebolo sporné, že od júla 2023
nežijú v spoločnej domácnosti, od tohto obdobia spolužitie neobnovili. Od marca 2025 zabezpečuje
osobnú starostlivosť o maloletého matka. V máji 2025 otec nastúpil na výkon trestu odňatia slobody.

Z vyjadrenia opatrovníka a ním predloženej správy zo zariadenia pre matky s deťmi vyplynulo, že od
07.05.2025 matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého v centre pre deti a rodiny. Sociálnym šetrením
v domácnosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, túto udržiava na veľmi dobrej hygienickej úrovni.
Otec nevzniesol žiadne výhrady voči starostlivosti matky o maloletého. Opatrovník vykonal pohovor
s maloletým, ktorý prejavil za aktuálnej situácie vôľu zotrvať a bývať v domácnosti matky, ku ktorej má

citovú väzbu, aj keď silnejšiu k otcovi. Súd vzhľadom na vytvorené bytové podmienky na strane matky
a jej doterajšiu riadnu starostlivosť, v ktorej neboli zistené žiadne nedostatky, citovú väzbu maloletého
k matke, objektívnu nemožnosť otca zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého pre vykonávanie
trestu odňatia slobody, návrhu matky v časti úpravy výchovného prostredia vyhovel, t.j. zveril maloletého
do jej starostlivosti, s čím otec súhlasil.
1.4 Matka v návrhu navrhovala, aby maloletého zastupovala a spravovala jeho majetok, čo žiadnym

spôsobom neodôvodnila a otec sa nijako nevyjadril. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že
obaja rodičia majú plnú spôsobilosť na právne úkony, výkon ich rodičovských práv a povinností nebol
obmedzený, pozastavený, ani rodičia svojich rodičovských práv a povinností neboli pozbavení, a preto
nevidel žiadnu prekážku, aby obidvaja rodičia maloletého zastupovali a spravovali jeho majetok, avšak
len v bežných veciach.

1.5 Medzi rodičmi ostala sporná otázka výšky výživného. Matka žiadala určiť výživné vo výške 100 eur
mesačnezdôvoduzlejfinančnejsituácie(nezamestnanosti,príjmuspočívajúcehozrodinnýchprídavkov
na 2 maloleté deti a sirotského dôchodku vo výške 140 eur) a zvýšenými výdavkami na maloletého
z dôvodu jeho nástupu do základnej školy. Otec navrhoval určiť mu výživné na maloletého vo výške tzv.
minimálneho výživného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine z dôvodu, že nie je pracovne zaradený a

nemá finančné prostriedky na platenie výživného v matkou navrhovanej výške.
1.6 Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý má 6 rokov, navštevuje 1. ročník
základnej školy, do ktorej maloletému sa uhrádzal ročný poplatok, ZRŠ 20 eur, triedny fond 15 eur,
zakupoval sa mu pracovný zošit na anglický jazyk v sume 15 eur, bežná školská výbava pre prváka
v sume 30 eur. Matka výdavky na maloletého vo svojej domácnosti vyčíslila na zabezpečenie stravy

v sume 50 až 100 eur, drogériu 30 eur, oblečenie + obuv 30 eur za obdobie dvoch mesiacov. Uvedené
výdavky súd akceptoval z dôvodu ich odôvodnenosti a primeranosti veku maloletého. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že otec má stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore strojár,
má prax v oblasti stavebníctva. Zo strany lekárov mu nebola doporučená invalidita ani ZŤP. Pred
nástupom do výkonu trestu bol zamestnaný v obchodnej spoločnosti BBMATIU, s.r.o., kde dosahoval

čistý príjem vo výške 658,43 eur, ktorý by bol schopný dosahovať naďalej v prípade nedopustenia
sa trestného činu, porušenia probačného dohľadu. Súd preto pri hodnotení schopností, možností otca
vychádzal z jeho potenciálneho príjmu, ktorý naposledy pred nástupom do výkonu trestu dosahoval,
t.j. z príjmu 658,43 eur netto a ktorý vzhľadom na skutočnosť, že inú vyživovaciu povinnosť nemá,
mu umožňuje podieľať sa na výžive maloletého v sume 100 eur mesačne tak, ako požadovala matka.

Za potrebné považoval uviesť, že nemožno spravodlivo od matky požadovať, aby zabezpečovala tak
osobnú starostlivosť o maloletého, na ktorej sa otec pre vykonávanie trestu odňatia slobody nemôže
podieľať,akoajjehovýživuvcelomrozsahu.Jepretopovinnosťouotcapodieľaťsanavýživemaloletého
vo väčšom rozsahu. Záverom súd dal do pozornosti najmä pre otca, že výživné slúži nielen na úhradu
výdavkov spojených so stravovaním, oblečením, plnením školských povinností, ale aj so zdravotnou

starostlivosťou, mimoškolskými aktivitami, a to tak pravidelnými mesačnými, ako aj mimoriadnymi
nepredvídateľnými výdavkami dieťaťa ako oprávneného, čo súd pri určovaní výšky výživného zohľadnil
a bol jedným z ďalších dôvodov pre vyhovenie návrhu matky v tejto časti.
1.7 Pri zhodnotení schopností a možností otca súd automaticky nevychádzal z preukázaného príjmu,
v danom prípade skutočnosti, že tento nemá žiadny príjem, nie je zaradený vo výkone trestu odňatia

slobody do pracovného pomeru, ale z potenciálneho príjmu, ktorý je v možnostiach, schopnostiach
otca si zabezpečiť, s prihliadnutím na kritériá ako je jeho vek, skúsenosti, zdravotný stav. V tejto
súvislosti poznamenal, že súdnou praxou, ako aj judikatúrou vyšších súdnych autorít je ustálené, že
obmedzenie reálneho príjmu povinného rodiča, prípadne výkonu trestu odňatia slobody, nemôže byť na
ujmu maloletého dieťaťa, obzvlášť, keď otec sa dopustil trestného činu zločinu a na výkon trestu odňatia

slobody nastúpil z dôvodu porušenia probačného dohľadu. Uvedenú situáciu si tak zavinil otec sám,
napriek tomu, že si bol vedomý svojej vyživovacej povinnosti na maloletého. Súd preto v danej veci
nemohol aplikovať pre určenie výživného ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine tak, ako otec navrhoval.1.8 Matka sa podaným návrhom domáhala určenia výživného odo dňa podania návrhu, ktorý podala
dňa 22.07.2025. Súd v tejto časti podľa § 40 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok,
ďalej len „CMP“) návrh matky prekročil a výživné matke priznal spätne k 01.07.2025 z dôvodu hodného

osobitného zreteľa spočívajúceho v tom že: 1/ výživné v zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine je
pravidelné mesačné plnenie, 2/ už v mesiaci, v ktorom matka podala návrh, zabezpečovala priamu
osobnú starostlivosť o maloletého, 3/ otec si už v mesiaci júl 2025 neplnil vyživovaciu povinnosť, 4/ návrh
matky podaný v druhej polovici mesiaca júl považoval za dôvodne podaný. Otcovi z dôvodu neplnenia
si vyživovacej povinnosti vzniklo zročné výživné za obdobie od 01.07.2025 do dňa rozhodnutia súdu,

t.j. 18.11.2025 vo výške 500 eur (100 eur krát 5 mesiacov), ktoré mu povolil splácať v 25-eurových
mesačných splátkach, pri určovaní ktorej výšky zohľadnil súd dobu splatnosti zročného výživného, jeho
samotnú výšku, ako aj potenciálny príjem.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal otec podanie označené ako žiadosť - vec: zníženie výživného na
dieťa.Akodôvoduviedol,ženiejepracovnezaradený,nepoberážiadnupracovnúodmenu,nemážiadne

finančné prostriedky. Žiada preto o platenie minimálneho výživného podľa § 62 ods. 3. V prílohe predložil
potvrdenia, a to od Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Martin zo dňa 15.12.2025,
ktoré potvrdzuje, že otec ako odsúdený nie je v súčasnosti zaradený do práce a nepoberá pracovnú
odmenu, ako aj potvrdenie zo dňa 15.12.2025, že otec bol dodaný do výkonu trestu odňatia slobody dňa
26.05.2025, a to do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica.

Do tunajšieho ústavu bol premiestnený na ďalší výkon trestu odňatia slobody dňa 08.07.2025, pričom
predpokladaný termín konca výkonu trestu odňatia slobody má dňa 26.05.2028.

3. Matka dieťaťa ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
CSP), účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, § 7 CMP, §
94 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP),
preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP a contrario) a dôvodmi

odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
a postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu vo
výrokoch II. a III. ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Výrok I. ostal nedotknutý, nakoľko
nebol napadnutý odvolaním.

5. V predmetnej veci okresný súd rozsudkom upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý z rodičov je oprávnený
maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach (výrok I.), otec je povinný prispievať
na výživu maloletého výživným vo výške 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky, počnúc dňom 01.07.2025 (výrok II.), zročné výživné za obdobie od 01.07.2025 do 18.11.2025

na maloletého vo výške 500 eur súd otcovi povoľuje splácať v 25-eurových mesačných splátkach spolu
s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozhodnutia (výrok III.).

6. Aj keď bolo podanie otca označené ako žiadosť o zníženie výživného, odvolací súd ho vzhľadom na

ním označený rozsudok ako i posúdiac jeho obsah (§ 124 ods. 1 CSP) považoval za odvolanie proti
rozsudku okresného súdu a to do výroku II. týkajúceho sa určenia výživného a súvisiaceho výroku III.
o zročnom výživnom. Otec v odvolaní žiadal o platenie minimálneho výživného podľa § 62 ods. 3 Zákona
o rodine, nakoľko vo výkone trestu odňatia slobody nie je pracovne zaradený, nepoberá žiadnu pracovnú
odmenu, nemá žiadne finančné prostriedky.

7. V zmysle ust. § 36 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

8. Zákon o rodine v ust. § 62 ods. 1 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného
na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na
strane povinného rodiča. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkýmod veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho
prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojenie všetkých jeho
odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb

dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné
potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami
a možnosťami rodičov. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu

práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
Na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných
vyživovacích povinností. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými
len bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb pre život
kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie

potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú
prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,
oboznámením sa s odvolaním otca ako i obsahom celého spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie

správne zistil skutočný stav veci ohľadom odôvodnených potrieb dieťaťa a pomerov rodičov, ktoré
špecifikoval v bode 5. až 11. odôvodnenia rozhodnutia a dospel k správnemu právnemu záveru o výške
výživného na maloleté dieťa. Konštatuje tak, že rozhodnutie súdu je v napadnutej časti o výživnom na
maloleté dieťa vecne správne. Aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám
uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd podľa § 387 CSP konštatuje správnosť týchto dôvodov

a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

10.Reagujúcnanámietkyotcaodvolacísúdudáva,žeotcovivdôsledkuporušeniaprobačnéhodohľadu,
keď nedodržal povinnosti alebo obmedzenia, ktoré mu súd v trestnom konaní uložil, bol nariadený výkon
trestu odňatia slobody ohľadom zločinu krádeže podľa § 212 ods. 3 písm. b/, 1 Trestného zákona, ktorý

bol pôvodne podmienečne odložený. Otec sa tak zbavil predchádzajúceho pracovného príjmu vlastným
pričinením, čo nemôže ísť na vrub maloletého tým, aby otec prispieval len minimálnym výživným v sume
38,92 eur (od 01.07.2025 - 30 % zo sumy 129,74 eur podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom
minime a o doplnení niektorých zákonov a Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
č. 168/2025 Z. z.). Za rozhodné tiež nemohol odvolací súd považovať, že otec nie je vo výkone trestu

odňatia slobody zaradený do práce a nepoberá žiadnu pracovnú odmenu.

11. Na potvrdenie správnosti vyššie uvedeného záveru súdu prvej inštancie ako i súdu odvolacieho v
prejednávanej otázke (a obdobnej skutkovej situácii) odvolací súd poukazuje i na nález Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 1181/07, v ktorom okrem iného bolo konštatované:

"V zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak, deťom sa
potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany
práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie materiálnej a nemateriálnej povahy, a to, aby dieťa
mohlodostatočnerozvíjaťsvojemožnostiaschopnostivedúcekjehouplatneniuvspoločnosti.Pokiaľide
o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej

povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v ust. § 85 ods. 2 Zákona o rodine (v SR § 62
ods. 2 Zákona o rodine), pričom povinnosťou súdu pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti u každého
z rodičov je prihliadať na to, kto z rodičov sa osobne stará o svoje deti, pričom tento podiel osobnej
starostlivosti by sa mal vždy zohľadniť pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti u každého z
rodičov osobitne, v závislosti od veku a vyspelosti dieťaťa. Ak sa rodič svojím úmyselným konaním,

pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený na trest väzenia (odňatia
slobody), zbavil objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu,
nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods. 4 Listiny má základné
právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad vedie k absurdným dôsledkom. Taký výklad
by potom viedol k extrémnemu dôsledku, podľa ktorého by sa rodič úmyselným trestným činom voči

maloletémudieťaťu,prípadnedruhémuzrodičovsnáslednýmuvalenímväzbyauloženímtrestuväzenia
po právoplatnom odsúdení "zbavil", resp. "mohol zbaviť" vyživovacej povinnosti voči svojmu maloletému
dieťaťu".12. Z týchto dôvodov odvolací súd zhodne s okresným súdom mal za to, že s ohľadom na potencionálny
príjem otca a odôvodnené potreby dieťaťa (maloleté dieťa je vo veku 6 rokov, navštevuje 1. ročník
základnej školy) je výživné v sume 100 eur mesačne primerané. Čo sa týka matky táto si vyživovaciu

povinnosť vzhľadom na vek dieťaťa plní výkonom osobnej starostlivosti. Okrem toho časť potrieb dieťaťa
je krytá aj rodinnými prídavkami. Odvolanie otca nepovažoval preto za dôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie vo výrokoch II. a III. ako vecne správny potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 57, § 58 ods. 1, § 52

CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko návrh na
náhradu trov konania nebol podaný. Neboli zistené ani dôvody pre aplikáciu ust. § 55 CMP.

14. Toto rozhodnutie prijal senátu odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).