Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/14/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725010416
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6725010416.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.

Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí konanom dňa
18. marca 2026 v trestnej veci obžalovaného A. A. za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa
02.12.2025, sp. zn. 6T/66/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j enapadnutý rozsudok okresného súdu v časti
výroku o uložení trestu odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému

A. A., nar. XX.XX.XXXX vo B., trvalé bydlisko B. A.,
A. XXX/XXX,

u k l a d á

podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., § 56 ods. 1, veta pred čiarkou, ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 38
ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 1 500,- (tisícpäťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Vo výroku o vine zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý a vo zvyšnej časti výroku
o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke zostáva

nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 21.09.2025 v čase okolo 09.28 h v meste Zvolen viedol po ceste I/66 v smere od mesta Krupina do
centra mesta Zvolen osobné motorové vozidlo zn. Seat Alhambra, ev. č. C. XXX D., pričom bol na Ulici
Neresnícka pri čerpacej stanici Slovnaft z dôvodu nesprávnej techniky jazdy zastavený a kontrolovaný

hliadkou Oddelenia mýtnej polície Zvolen, ktorou bol vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške, ktorú
vykonal v čase o 09.31 h s negatívnym výsledkom a následne bol z dôvodu, že svojim správaním budil
podozrenie, že je pod vplyvom iných návykových látok, vyzvaný na podrobenie sa orientačnému testu na
prítomnosť iných návykových látok v jeho organizme, ktorého vykonanie bez vážneho dôvodu odmietola následne bez vážneho dôvodu odmietol sa podrobiť odberu biologického materiálu, hoci uvedené
vyšetrenia nepredstavovali nebezpečenstvo pre jeho zdravie.

Za to bol obžalovanému podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák.,
§ 46 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods.
1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 18 mesiacov.

Protitomutorozsudkupodalobžalovanýodvolaniepísomnýmpodanímdoručenýmokresnémusúdudňa
18.12.2025, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu ďalším písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 23.01.2026, a to proti výroku o treste a pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré
mu predchádzalo.

Následne ho odôvodnil v tomto znení:

„V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd o. i. konštatoval „Uvedené konanie obžalovaného mal súd za
preukázané nielen priznaním sa samotným obžalovaným, ale aj vykonaným dokazovaním v prípravnom

konaní, najmä výpoveďou samotného obvineného, ktorý uviedol, že dychovej skúške sa podrobil, avšak
odmietol sa podrobiť testu na drogy, ďalej svedkyne E. D., ktorá uviedla, že vodiča vyzvala, aby sa
podrobil orientačnému testu Drugcheck 3000 na zistenie omamných a psychotropných látok, ktorý
odmietol, ako aj záznamu o skutku na úseku dopravy zo dňa 21.09.2025, kde je uvedené, že obvinený
sa odmietol podrobiť odberu krvi a moču na účely zistenia omamných a psychotropných látok. Preto súd

na hlavnom pojednávaní dňa 02.12.2025 prijal vyhlásenie obvineného.“

Vo vzťahu k uloženému trestu prvostupňový súd uviedol „Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu
súd vychádzal zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov. Z týchto vyplýva, že trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti

a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí od páchania
trestných činov... Vychádzajúc z uvedeného súd obžalovanému ako druh trestu ukladal trest odňatia
slobody, a to vo výmere 4 mesiacov. Jedná sa o trest, ktorý mu súd uložil v podstate na dolnej hranici
zákonom upravenej trestnej sadzby, s poukazom na prevahu poľahčujúcich okolností a pri neexistencii
žiadnej priťažujúcej. Okrem toho súd pri výmere trestu prihliadal aj na povahu a charakter spáchaného

skutku a tiež osobu obžalovaného, ktorého dve predchádzajúce odsúdenia boli zahladené a na neho sa
hľadí, akoby nebol odsúdený, pričom je riadne zamestnaný... Keďže odsúdený spáchal uvedený skutok
v súvislosti s činnosťou, na ktorú treba osobitné povolenie – vedenie motorového vozidla, súd podľa §
61 Tr. zákona ukladal obvinenému aj trest zákazu činnosti. Tento trest možno uložiť v rozmedzí 1 až 10
rokov. Súd uložil obvinenému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej

premávke v trvaní 18 mesiacov, čo považoval za primerané a spravodlivé vzhľadom na osobu páchateľa
a charakter spáchaného skutku...“

Predovšetkým by som chcel uviesť, že zo strany prvostupňového súdu neboli žiadnym spôsobom pri
rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu (vzhľadom na urobené vyhlásenie podľa § 257 ods. 1

písm. b) TP o vine) dostatočne zohľadnené všetky osobitosti tohto prípadu.

K spáchaniu skutku som sa pred súdom na hlavnom pojednávaní priznal a spáchanie tohto skutku som
oľutoval, avšak bez snahy o bagatelizovanie môjho konania, podľa môjho názoru prvostupňový súd pri
posudzovaní spravodlivosti a primeranosti ukladaného trestu nezohľadnil všetky okolnosti, ktoré mohli

mať vplyv na jeho spáchanie (napr. neštandardné postupy príslušníkov Policajného zboru vo vzťahu k
poučeniu mojej osoby, vyplývajúce podľa môjho názoru z listinných dôkazov).

Zároveň mám zato, že uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej
premávke v trvaní 18 mesiacov je neprimeraný, nespravodlivý a v rozpore so zásadami ukladania trestov

vzmysle§34ods.1TZ,podľaktoréhomáuloženýtrestzabezpečiťochranuspoločnosti,viesťpáchateľa
k náprave a zároveň plniť preventívnu funkciu, pričom súčasne podľa § 34 ods. 3 TZ má trest postihovať
iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Uložený trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá je v danom prípade takmer likvidačný a vážne postihuje aj mojurodinu, a to najmä na moje osobné, rodinné a pracovné pomery, ktoré som už uviedol aj priamo na
hlavnom pojednávaní dňa 02.12.2025 a doložil listinnými dôkazmi.

Ako som už uviedol, pôsobím ako technik ICT pre Železnice Slovenskej republiky –
Železničné telekomunikácie Bratislava, pričom miesto výkonu práce je prakticky na území celého
Banskobystrického kraja, a preto denné používanie motorového vozidla je nevyhnutnou súčasťou
mojich pracovných povinností. Jeho absencia je spojená s výraznými organizačnými komplikáciami a
potenciálnym ohrozením bezpečnosti železničnej dopravy (kritickej infraštruktúry), čo písomne potvrdil

aj môj zamestnávateľ, kde súčasne môže hroziť aj strata zamestnania.

Zároveň zabezpečujem každodennú starostlivosť o oboch rodičov, trpiacich vážnymi zdravotnými
diagnózami (matka Parkinsonova choroba, otec rakovina), čo bolo preukázané lekárskymi správami
predloženými súdu. Používanie motorového vozidla je nevyhnutné najmä na zabezpečovanie ich
presunov na lekárske vyšetrenia a liečbu. Skutočnosť, že moja sestra vlastní vodičské oprávnenie,

túto potrebu nenahrádza, keďže motorové vozidlo aktívne nevyužíva a objektívne nie je schopná
zabezpečovať starostlivosť v rozsahu, v akom je poskytovaná mnou. Za týchto okolností je uložený trest
zákazu činnosti v rozpore so zásadou primeranosti a má teda zásadný negatívny dopad aj na osoby,
ktoré sú na mne existenčne závislé, čo považujem za rozpor s ust. § 34 ods. 3 TZ.

V odôvodnení rozsudku sa prvostupňový súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s týmito skutočnosťami
(rodinnásituáciaapotrebavodičskéhooprávnenianazaobstarávanieživobytia),ktorémajúpodľamôjho
názoru zásadný vplyv na vydanie spravodlivého a správneho rozhodnutia o druhu a výmere uloženého
trestu.

Súd teda mohol rozhodnúť aj v tom smere, že by, vzhľadom na preukázané okolnosti hodné osobitného
zreteľa na mojej strane, vôbec neuložil žiadny trest zákazu činnosti, event. mohol uložiť trest zákazu
činnosti na samej spodnej hranici zákonnej sadzby, kedy aj v prípade takého uloženia trestu zákazu
činnosti (t.j. v trvaní 12 mesiacov) by bol naplnený zákonný účel trestu uvádzaný v rozsudku súdom
prvého stupňa, a súčasne by takýto trest bol miernejší a menej zasahujúci do môjho života a života

mojej rodiny.

Súd sa taktiež nedostatočne zaoberal možnosťou uloženia alternatívneho druhu trestu, napríklad
peňažného trestu podľa § 56 TZ, ktorého uložením namiesto trestu zákazu činnosti by došlo k podstatne
menšiemu zásahu do môjho pracovného, rodinného a sociálneho života.“

Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil výrok o
treste z napadnutého rozsudku a následne postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci sám
tak, že zníži výmery uloženého trestu odňatia slobody, ako aj trestu zákazu činnosti.
Na verejnom zasadnutí odvolací súd doplnil dokazovanie ohľadne pracovného hodnotenia

obžalovaného, potvrdenia o jeho príjme, oznámenia o jeho majetkových pomeroch, ako aj o lekárske
správy ohľadne zdravotného stavu, najmä jeho otca. Z uvedených listinných dôkazov vyplynulo, že
obžalovaný je zamestnávateľom hodnotený pozitívne, jeho čistý mesačný príjem sa pohybuje cca
od 1 100,- eur do 1 500,- eur, podľa vlastného vyjadrenia okrem osobného motorového vozidla nie
je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, ani hnuteľného majetku väčšej hodnoty, prípadne iných aktív.

Z lekárskych správ vyplýva, že jeho otec F. A. trpí rôznymi závažnými zdravotnými ťažkosťami.
Prokurátor krajskej prokuratúry považoval uložený trest ako celok za primeraný a z tohto dôvodu navrhol
odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.
Obhajca sa v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení podaného
odvolania. Vzhľadom k tomu navrhol, aby bola obžalovanému znížená výmera obidvoch uložených

trestov, alternatívne, aby mu bol uložený len peňažný trest.

Obžalovaný žiadal, aby bol spod obžaloby oslobodený.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného zistil, že bolo
podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne

v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť celého napadnutého výroku
o treste, ako aj správnosti postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. vo
vzťahu k tomuto výroku, čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru,že odvolanie obžalovaného bolo podané čiastočne dôvodne, nakoľko trest uložený ako celok bol pre
obžalovaného neprimerane prísny a to pre uloženie trestu odňatia slobody ako najprísnejšieho druhu
trestu. Z tohto dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného

súdu v časti výroku o uložení trest odňatia slobody a spôsobu jeho výkonu a následne rozhodol podľa
§ 322 ods. 3 Tr. por. rozsudkom sám tak, že namiesto tohto druhu trestu uložil obžalovanému peňažný
trestapreprípadúmyselnéhozmareniajehovýkonumuustanovilnáhradnýtrestodňatiaslobody,pričom
výrok o uloženom treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke
nezmenil.

Primárne je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je
vyššie uvedený, už nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, následne okresný súd jeho vyhlásenie
uznesením prijal a rozhodol odsudzujúcim rozsudkom.
Pri úvahách o určení druhu trestu a jeho výmery mal krajský súd za to, že okresný súd správne

u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., t.j., že sa k
spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval, teda pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností bol ustálený na 1:0, pričom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. bolo okrem pomeru potrebné
prihliadnuťajnamieruzávažnostipoľahčujúcejokolnosti,ktorávpodstatnejmierevyznievalavprospech
obžalovaného.

Obžalovanému boli uložené sankcie za viacero priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, a to aj spáchaných závažným spôsobom, z toho v troch prípadoch aj sankcia zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá, v dvoch prípadoch za vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, pričom
aj pri skutku, ktorý mu bol kladený za vinu v tejto trestnej veci, bol zastavený a kontrolovaný príslušníkmi
polície z dôvodu nesprávnej techniky jazdy. Obžalovaný bol doposiaľ súdom 2-krát trestaný (v rokoch

1995 a 2015), avšak sa na neho hľadí ako by odsúdený nebol, keďže došlo k zahladeniu obidvoch
odsúdení, pričom v druhom prípade išlo o drogovú trestnú činnosť.
Za uvedený prečin bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok, trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere od 1 roka až do 10 rokov, ako aj peňažný trest vo výmere od
160,- eur do 3 000 000,- eur. Podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. obžalovanému mohol byť, vzhľadom na jeho

vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, uložený trest odňatia slobody znížený o 1/3-inu pod dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého mu
podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 rok, avšak odôvodnil len to, že mu neuložil takýto druh trestu
nepodmienečne, nakoľko jeho výkon nebol potrebný na prevýchovu obžalovaného. S týmto záverom sa

stotožnil aj krajský súd, avšak na rozdiel od okresného súdu mal naviac za to, že uloženie trestu odňatia
slobody ako najprísnejšieho druhu trestu nebolo nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu.
Obžalovaný totiž pri stíhanom prečine nespôsobil žiadnu škodu na zdraví, ani na majetku a taktiež
ani žiadnu kolíziu s iným účastníkom cestnej premávky. Okrem predtým uvedeného bolo potrebné
prihliadnuť aj na argumentáciu obžalovaného, že vzhľadom na svoje postavenie v zamestnaní potrebuje

vodičské oprávnenie, resp. nemožnosť vedenia motorových vozidiel ho pri jeho výkone v určitej miere
obmedzuje a taktiež aj na skutočnosť, že vodičské oprávnenie využíval aj na zabezpečenie starostlivosti
o obidvoch rodičov, ktorí trpia vážnymi zdravotnými diagnózami a to najmä pokiaľ ide o ich presuny na
lekárske vyšetrenia, ako aj samotnú liečbu.
Vzhľadom k týmto okolnostiam mal krajský súd za to, že na nápravu obžalovaného bude postačovať

namiesto trestu odňatia slobody uloženie ďalšieho z alternatívnych druhov trestov a to trestu peňažného.
Priurčovaníjehovýmeryprihliadolnavyššieuvedenéosobnéamajetkovépomeryobžalovanéhoauložil
mu peňažný trest vo výmere 1 500,- eur, čo zodpovedá približne jeho jednému mesačnému príjmu od
zamestnávateľa a pre prípad úmyselného zmarenia jeho výkonu mu ustanovil náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 2 mesiace.

Pokiaľ však ide o trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 1 rok
a 6 mesiacov, ktorý mu bol uložený napadnutým rozsudkom, stotožnil sa v tomto smere so závermi
okresného súdu a uloženie tohto druhu trestu, vrátane jeho výmery, považoval za nielen správne
a zákonné, ale aj primerané. Nemožno totiž opomenúť, že obžalovaný opakovane nerešpektuje právne
predpisy súvisiace s vedením motorových vozidiel, možno teda konštatovať, že ide o nedisciplinovaného

vodiča, ktorý dokonca opakovane viedol motorové vozidlá pod vplyvom návykovej látky, resp. v tejto
trestnejvecisaodmietolpodrobiťpredmetnémulekárskemuvyšetreniu.Tentodruhtrestumuboluložený
vo výmere, ktorá len o 6 mesiacov prevyšovala dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby,
teda išlo o miernejšiu výmeru, pri ktorej boli dostatočne zohľadnené všetky skutočnosti a okolnosti, ktorévyznievali v prospech obžalovaného a na ktoré aj poukázal v odôvodnení svojho odvolania, pričom
krajský súd nevzhliadol žiadny relevantný dôvod, aby mu bola znížená výmera tohto druhu trestu.
Po komplexnom posúdení vyššie uvedených skutočností a okolností dospel krajský súd k záveru, že

uloženie peňažného trestu a na to nadväzujúceho náhradného trestu odňatia slobody, ako aj trestu
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v daných výmerách popri sebe, zabezpečí v dostatočnej miere
dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky
generálnej a individuálnej prevencie, pričom takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim
z § 33a, § 34 Tr. zák. a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o treste, ako aj správnosti
postupu konania, ktoré mu predchádzalo, z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní obžalovaného,
považujúc ho za čiastočne dôvodné, rozhodol o uložení trestu obžalovanému sám tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.