Rozsudok – Ostatné – Vlastnícke právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubica Adamčíková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné, Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a Kúpna zmluva

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-14C/54/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522204745
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7522204745.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom v C., D. XXX/XX, zast. JUDr. Alexandrom Farkašovským, advokátom v Košiciach, Němcovej 30
proti žalovaným: 1/ E. F. - G., nar. XX.XX.XXXX a 2/ H. I. F. - G., nar. X.XX.XXXX, obaja bytom v J. C.
XXXX, obaja zast. AK NOVIKMEC s.r.o., Advokátska kancelária Vranov nad Topľou so sídlom Rázusova
125, Vranov nad Topľou, IČO: 36 868 701, o zaplatenie 10.000,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaní v 1. a 2.rade majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcapodanoužalobousadomáhal,abysúdzaviazalžalovanýchv1.a2.radezaplatiťmuspoločne

a nerozdielne sumu 10 tis. eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 tis.
eur od 5.9.2020 do zaplatenia a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že
medzi ním a žalovanými sa uskutočnilo rokovanie, v priebehu ktorého sa dohodli, že v prípade ak dôjde
k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam patriacim
do vlastníctva žalovaným, a to medzi žalovanými ako predávajúcimi a I. A. ako kupujúcim, sú žalovaní
povinní uhradiť žalobcovi sumu vo výške 10 tis. eur.

2. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili a žiadali ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedli, že
žalobca nedisponuje živnostenským oprávnením, má výkon realitných činnosti, príp. sprostredkovaniu
finančných služieb, a teda nie je im zrejmé, akú formu podnikania vykonáva žalobca a či sa nedopúšťa
neoprávneného podnikania. Poukázali na to, že z predložených dôkazov žalobcom nevyplýva, že on
mal sprostredkovať predaj nehnuteľnosti patriacich do vlastníctva žalovaným, pričom poukázali na to,
že žalobca sám uviedol, že vykonával činnosti pre kupujúceho, a preto ak si chce žalobca nárokovať
províziu má ju požadovať od kupujúceho. Ďalej uviedli, že samotné sprostredkovanie predaja ich

nehnuteľnosti poskytovala realitná kancelária AA Reality Košice s.r.o. a nie žalobca.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi, ako aj
ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Na pojednávaní žalobca zotrval na podanom žalobnom návrhu v celom rozsahu. Uviedol, že
si uplatňuje peňažný nárok na základe dohody, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanými

v súvislosti s nehnuteľnosťami v kat.úz. J. C.. K tejto dohode došlo z toho dôvodu, že žalovaní nevedeli
zabezpečiť právne vysporiadanie nehnuteľnosti a on vykonával určitú činnosť v prospech záujemcov
o tieto nehnuteľnosti a vtedy žalovaní mu navrhli, aby našiel určité riešenie, aby ich nehnuteľnosť
kúpili títo záujemcovia a zároveň, aby boli splnené všetky podmienky poskytnutia hypotekárnehoúveru, nakoľko žalovaní mali vedomosť, že kúpa nehnuteľnosti bude hradená z hypotekárneho úveru.
Taktiež mali vedomosť, že predmetná nehnuteľnosť je označená ako chata a záujemcovia mali záujem
kúpiť rodinný dom s vysporiadanou prístupovou komunikáciou. Keďže nastal problém, čo sa týka

prístupovej komunikácie a žalovaní mali negatívne vzťahy so susedmi ako vlastníkmi dotknutých
nehnuteľnosti, tak sa so žalobcom dohodli na tom, že pokiaľ nájde riešenie a dôjde k uzavretiu
kúpnej zmluvy medzi záujemcami, teda I. A. a žalovanými, tak mu vyplatia 10 tis. eur. Keďže
zmluva bola uzavretá medzi I. A. a žalovanými a žalobca našiel riešenie a kúpa nehnuteľnosti sa
uskutočnila prostredníctvom hypotekárneho úveru poskytnutého Tatra bankou, pri ktorej boli splnené

všetky podmienky na poskytnutie úveru, čiže to, na čom sa strany dohodli. Žalobca splnil riadne a včas,
avšak žalovaní k úhrade sumy 10 tis. eur nepristúpili. Žalobca vyzval žalovaných niekoľkokrát na úhradu
tejtosumy,avšakkrealizáciízostranyžalovanýchktomunedošlo.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalovaní
argumentujú tým, že vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti vystupovala aj realitná kancelária, túto skutočnosť
žalobca nespochybňuje, avšak ide o úplne inú dohodu akú žalovaní uzavreli so žalobcom. Žalobca
popísal celú situáciu ako došlo ku kúpe nehnuteľnosti patriacej žalovaným s tým, že náhodou stretol

A. B., ktorý sa ho opýtal, či nepozná niekoho, kto predáva pred dokončením luxusnejší dom. Žalobca
na to reagoval tak, že on pre svojho kamaráta hľadá už dlhšiu dobu honosnejší rodinný dom a tým je
vlastne I. A.. Takto po telefonickom rozhovore absolvovali obhliadku a keďže žalobca potom ako sa
dozvedel kto sú predávajúci – žalovaní uviedol A. B., že žalovaných pozná cca 20 rokov. Žalobca spolu
s I. A. si prezreli niekoľko nehnuteľnosti ponúkané žalovanými a nakoniec uviedol, že má záujem o jednu

z týchto nehnuteľnosti. Na druhý deň sa vrátil aj s rodičmi a potvrdili záujem o túto nehnuteľnosť. Žalobca
ďalej uviedol, že A. ho požiadali, aby prebral ešte so žalovanými záležitosti týkajúce sa energetiky, teda
inžinierskychsieti.Ontietoskutočnostizačalprejednávaťsp.F.avtedymuajoznámil,žeI.A.mienikúpu
tejto nehnuteľnosti financovať prostredníctvom hypotekárneho úveru. Ďalej uviedol, že mal poverenie
od I. A., aby pozisťoval, aké sú možnosti poskytnutia hypotekárneho úveru z bánk, čo aj žalobca urobil.

Ďalej uviedol, že nebola vysporiadaná prístupová cesta k predmetnej nehnuteľnosti, o ktorú mal záujem
I. A.. Ďalej žalobca uviedol, že A. ho požiadali, aby technické nedostatky riešil žalobca so žalovanými.
Žalovaný v 1.rade mu oznámil, že má vedomosť o týchto nedostatkoch a že v podstate to rieši realitná
kancelária, ktorá mala túto nehnuteľnosť v ponuke. Neskôr sa mu žalovaný v 1.rade ozval a povedal,
aby to išiel riešiť s ním žalobca, s čím žalobca súhlasil a vtedy sa ho žalovaný opýtal, že čo chce za

to. Žalovaný v 1.rade mu opätovne uviedol, že nehnuteľnosť je v realitnej kancelárií a že tá ich už veľa
stojí a že môžu mu dať žalobcovi maximálne 10 tis. eur. Žalobca s tým súhlasil a tak sa dohodli. Takto
začal riešiť problémy. Žalobca začal oslovovať banky a začali prichádzať prvé výstupy, aké sú možnosti.
Žalobca uviedol, že dá sa povedať, že v podstate on vyriešil prístupovú cestu pre kupujúcich, pre A.,
keďže navrhol žalovaným odpredať určitú časť pozemku, aby to mohla prijať banka a aby A. mohli získať

úver. Žalobca potvrdil, že zmluvu na odpredaj nehnuteľnosti robila realitná kancelária, ktorú oslovili
žalovaní. Ďalej žalobca uviedol, že v podstate on za žalovaných podával podania, a to na stavebný úrad,
na obecný úrad a pod. a že žalovaný v 1.rade nerobil nič a posielal všetky tieto dokumenty jemu. Žalobca
ďalej potvrdil, že došlo ku odkúpeniu nehnuteľnosti žalovaných I. A. a kúpnu zmluvu robila realitná
kancelária. Ďalej uviedol, že nakoniec došlo k stretnutiu v banke a riaditeľka banky informovala všetkých,

že vzhľadom na to, že má pozastavenú činnosť žalobca, tak mu neprináleží žiadna odmena za to, čo
robil a že nie je ani sprostredkovateľom a následne príslušným stranám rozdala zmluvy. Žalobca túto
zmluvuneobdŕžal.Ďalejuviedol,žeondobrovoľneodniesoltútozmluvunakatastrálnyúradzavkladovať.
Poukázal na to, že so žalovanými uzavrel ústnu dohodu, pri ktorej okrem žalobcu a žalovaných nebol
nikto prítomný. Po kúpe domu žalovaných I. A. sa stretol ešte s p. F., ktorý sa ho pýtal, ako mu má

uhradiť peniaze, na čo žalobca uviedol, že mu zašle číslo účtu. Potvrdil, že žalovaným vystavil faktúru
na zaplatenie sumy 10 tis. eur, a to z titulu dohody medzi ním a žalovanými, keďže urobil obchod.
Poukázal na to, že on doviedol klienta a vysporiadal všetky technické nedostatky. Potvrdil, že p. A. ho už
dlhšie predtým požiadal, aby mu pomáhal pri kúpe nehnuteľnosti a na základe toho bol s ním dohodnutý
aj na odmene. Žalobca uviedol, že od A. požadoval 1-1,5 % podľa obtiažnosti a štandardne 3-3,5 %

u realitných kancelárií je odmena. Uviedol, že čo sa týka odmeny za predaj tejto nehnuteľnosti bolo to
okolo 14 tis. eur.

5. Žalovaný v 1.rade uviedol, že žalobcu pozná dlhé roky, ale nestretávali sa. Žalobca mal vedomosť
o tom, že stavia domy a že tieto domy ponúkal do realitnej kancelárie na predaj. V tej dobe mal už svoje

nehnuteľnosti v realitnej kancelárií, ktorá ho aj zastupuje a žalobca prišiel aj s potencionálnym kupcom
za ním, a to obzrieť si nehnuteľnosť, ktorú predáva. Pozreli si viac nehnuteľnosti a nakoniec si vybrali
jednu nehnuteľnosť a uviedol, že ho osloví jeho otec keďže on na to nemá čas. Poukázal na to, že
žalobca chodil spolu aj s p. A., teda otcom I. A., ktorý mal záujem o kúpu jeho nehnuteľnosti. Uviedol,že žalobca ho informoval o tom, že je zástupcom Tatra banky a že rieši úvery pre kupcov a že týmto
sa živí. Neskôr sa však žalovaný dozvedel, že žalobca nemal žiadnu zmluvu s Tatra bankou. Neskôr sa
mu ozval p. A., či je ešte aktuálny predaj tej nehnuteľnosti, pretože dlhú dobu riešili financovanie, ktoré

nakoniec dopadlo dobré. Potom začal p. A. riešiť predaj cez realitnú kanceláriu AA Reality. Išlo o realitnú
kanceláriu, ktorú žalovaný vždy využíval na odpredaj svojich nehnuteľnosti. Týmto začali všetky riešenia
k odpredaju predmetnej nehnuteľnosti. Všetky záležitosti týkajúce sa odpredaja žalovanými zastupovala
ich vlastne realitná kancelária AA Reality. Žalovaný poprel, že by mal so žalobcom nejakú ústnu alebo
písomnú zmluvu týkajúcu sa odpredaja nehnuteľnosti, resp. sprostredkovania odpredaja nehnuteľnosti.

Uviedol, že mal svojich zástupcov v AA Reality a že žalobca zastupoval A., pretože chodil s nimi. Ďalej
uviedol, že so žalobcom a s p. A. sa v tom období stretli asi 2 krát, a to z toho dôvodu, že či počká kým si
A. vyriešia financovanie. Tieto stretnutia boli vždy vyvolané zo strany žalobcu a A.. Žalovaný uviedol, že
prístupová cesta k nehnuteľnosti bola, keďže je taktiež podielovým spoluvlastníkom na tejto prístupovej
ceste. Poukázal na to, že on nemal vedomosť o tom, ako riešil kupujúci otázku financovania v Tatra
banke. Opätovne uviedol, že nemá dôvod platiť odmenu žalobcovi, keďže s ním nemal žiadnu písomnú

ani ústnu zmluvu, keďže jeho v týchto záležitostiach zastupovala realitná kancelária, ktorá riešila všetky
právne úkony týkajúce sa predaja nehnuteľnosti.

6. Vypočutý svedok A. B. uviedol, že pozná strany sporu, pričom žalovaného pozná dlhšie, keďže vlastní
pri ňom pozemok a on so svojou firmou stavia drevené domy a vlastne sa pýtal svedka, čo by mohol na

tomto pozemku vystavať. Medzitým mu ponúkol, či nemá záujem o kúpu domu, resp. či nemal nejakých
známych a že za sprostredkovanie mu dá nejakú odmenu. V tom čase mal žalobca nejakého klienta,
ktorý mal záujem o kúpu domu a oslovil svedka, či mu nepredá svoj rodinný dom. Keďže jeho manželka
s tým nesúhlasila, tak oslovil žalovaného v prvom rade, že má nejakých klientov a spomenul žalobcu,
že bol uňho a dohodli si stretnutie. Neskôr mu žalobca povedal, že sa spojil so žalovaným, dohodli

si obhliadku a on sa viac o to nezaujímal. V priebehu dvoch týždňov mu žalobca oznámil, že klient
má záujem o dom p. F., na čo mu svedok uviedol, že aby si odmenu za sprostredkovanie dohodol so
žalovaným. Na to žalobca mu uviedol, že už je dohodnutý so žalovaným na sume 10 tis. eur. Viac sa o to
svedok nezaujímal. Po nejakom čase mu žalobca zavolal a uviedol, že dom bol predaný a vyplatený,
avšak žalovaný mu dohodnutú odmenu neuhradil. Vtedy svedok zavolal žalovanému v 1.rade, z akého

dôvodunedošlokvýplateodmeny,načomužalovanýuviedol,žeešteniejeplatbazacelýdomuhradená
a až keď bude uhradená, potom mu odmenu vyplatí. Svedok túto skutočnosť oznámil žalobcovi, pričom
žalobca tvrdil, že celá suma za predaný dom je uhradená. Viac sa svedok o to nestaral. Svedok ďalej
uviedol, že nebol prítomný pri dohode medzi žalobcom a žalovaným o odmene sprostredkovane, že
mu toto povedal žalovaný osobne, že dá 10 tis. eur za sprostredkovanie. Túto skutočnosť mu povedal

žalobca, že sa so žalovaným dohodli na sume 10 tis. eur. Svedok potvrdil, že so žalobcom sa stretol
kvôli tomu, že on chcel predať svoj dom a spočiatku aj manželka chcela tento ich dom odpredať, avšak
neskôr si to rozmyslela. On z toho dôvodu oslovil žalobcu, keďže on mal záujem o kúpu domu svedka
a bol si ho aj pozrieť. Z toho dôvodu svedok oslovil žalobcu, či nemá kupca na kúpu domu žalovaného.

7. Vypočutý svedok I. I. uviedol, že on je výkonným riaditeľom spoločnosti AA Reality, ktorá zastupovala
žalovaných pri predaji chaty v kat.úz. J. C. a nehnuteľnosť bola zverejnená od 5.9.2019. Spoločnosť AA
Reality ponúkala nehnuteľnosť prostredníctvom internetových stránok a následne keď sa objavil p. A.
ako záujemca, tak táto spoločnosť zmluvne manažovala celú transakciu. Uviedol, že nemá vedomosť
ako sa ohlásil p. A., pretože prvý kontakt s p. A. bol až v banke. Taktiež uviedol, že žalobcu prvýkrát videl

v banke, keď žalovaní boli predvolaní na podpísanie zmlúv. Ďalej uviedol, že on si myslel, že žalobca
je zástupcom kupujúceho, a preto bol v banke. Poukázal na to, že pri predaji predmetnej nehnuteľnosti
bol problém v tom, že v banke bola predložená záložná zmluva, ktorú predávajúci nevedeli naplniť.
Boli tam uvedené podmienky pre uvoľnenie platby v prospech predávajúceho, ktoré nemohol nijakým
spôsobom ovplyvniť. Z tohto dôvodu upozornil žalovaných, aby takúto zmluvu neuzavreli. Po konzultácií

s riaditeľkou banky realitná kancelária spolu so žalovaným predložila riešenie, a to vytvorením 4 zmlúv,
aby bol banke umožnený priamy prístup k nehnuteľnosti. Každá banka vyžaduje, aby bol bezproblémový
prístup k nehnuteľnosti, teda napr. od cesty, ktorej vlastníkom je štát alebo mesto, tak banka žiada
zriadenie vecného bremena alebo získanie podielu na tomto pozemku. Tou pôvodnou zmluvou to nebolo
možné naplniť. Preto spoločnosť AA Reality robila zmluvy a vytvorilo sa vecné bremeno na zriadenie

prechodu na časti pozemku. Taktiež bola prevedená časť podielu na inom pozemku, na ktorom bola
cesta a samostatne sa uzavrela zmluva na prevod chaty a prináležiacich pozemkov a tiež sa zavkladoval
geometrický plán na oddelenie podielu. Všetky tieto transakcie robila spoločnosť AA Reality a tieto
úkony riešili na základe dohody so žalovaným p. F.. Ak niečo spoločnosť zaslala žalobcovi, tak to bololen po dohode so žalovaným. Primárne, všetky tieto zmluvy boli zasielané banke alebo p. A.. Do
kontaktu so žalobcom spoločnosť prišla vtedy, keď si prišiel pre overené kúpne zmluvy, ktoré následne
mal zavkladovať. Poukázal na to, že prišiel v doprovode p. A., a preto žalobcovi vydali tieto zmluvy.

Poukázal na to, že informovali žalobcu ako ma postupne zmluvy zavkladovať, pričom došlo k chybe pri
zavkladovaní a spoločnosť musela dodatkami túto chybu naprávať a všetky tieto dodatky pripravovala
spoločnosť AA Reality. Teda nebol dôvod, aby nejaké podklady spoločnosti poskytoval žalobca, keďže
všetkozabezpečovalarealitnákancelária.Uviedol,ženemážiadnuvedomosťosprostredkovaní,predaji
a kúpy predmetnej nehnuteľnosti, keďže žalovaným bola táto ich spoločnosť poverená predmetnú

nehnuteľnosť predávať po výhradnom zastúpení. Svedok doplnil, že na LV je uvedená nehnuteľnosť
ako chata, avšak jedná sa o chatu s parametrami rodinného domu. Potencionálni záujemcovia chatu pri
Košiciach aj v tejto lokalite vnímajú ako stavbu na rekreačné účely, lebo K. J. C. sa v blízkosti nachádza
záhradkárska lokalita. Preto toto bol dôvod prečo v texte bol uvedený rodinný dom. Poukázal na to, že
pri stretnutiach bolo zrejmé, že žalobca prichádzal stále s kupujúcimi, a teda že patrí k tejto skupine,
ktorá zastupovala záujemcov o kúpu nehnuteľnosti. Čiže zo správania žalobcu bolo zrejmé, ktorú stranu

zastupuje.

8. Žalobca navrhol vypočuť aj svedkov I. L. a H. K. L., ktorí súdu zaslali čestné vyhlásenie dňa 5.2.2024.
V tomto vyhlásení uviedli, že mali jedno stretnutie so žalobcom, toto stretnutie sa uskutočnilo na
požiadanie žalobcu, ktorý sa im ozval a požiadal o stretnutie z dôvodu, že mal informáciu, že plánujú

realizovať stavbu rodinného domu v obci J. C. a chcel nám poskytnúť v danej lokalite informácie. Na
tomto stretnutí následne preberali možnosti zrealizovania cestnej komunikácie, ktorá sa má realizovať
na pozemkoch parc. reg. C č.XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X kat.úz. J. C. a sčasti je postavená. Uviedli, že
nemajú žiadnu vedomosť o akýchkoľvek vzťahoch medzi žalobcom a žalovanými.

9. Vypočutý svedok I. A. uviedol, že žalobca mu pomáhal odkúpiť nehnuteľnosť od žalovaných
a v súčasnej dobe žalovaní sú jeho susedmi. Uviedol, že so žalobcom sa pozná asi 5 rokov a keďže
vedel, že má záujem o kúpu nehnuteľnosti, tak ho kontaktoval a syn si bol pozrieť nehnuteľnosť v J.
C.. Následne obdŕžali ponuku tak začali reagovať, keďže sa im tá nehnuteľnosť zapáčila a vstúpili do
jednania. Keďže on osobne nemal toľko času, pretože pracoval mimo Košíc, zveril to žalobcovi, resp.

ústne ho poveril, aby sa zaujímal o tú nehnuteľnosť a dojednal podmienky. Požiadal žalobcu vzhľadom
na skutočnosť, že poznal žalovaného v 1.rade, aby dojednal inú sumu ako bola navrhnutá žalovaným
a ktorú by vedeli kupujúci akceptovať. Nakoniec spolu sa so synom rozhodli, že budú akceptovať
navrhnutú sumu a spustil sa proces dojednávania. Svedok ďalej uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť
chceli prefinancovať cez banku a táto stále niečo vyžadovala, tak museli sa ešte so žalovaným v 1.rade

dojednaťistúčasťpozemku,abybankaakceptovalaprejazd,resp.prechodkdanejnehnuteľnosti.Vtejto
veci ho zastupoval žalobca čo sa týka banky, aj jednania so žalovaným. Viac-menej viedol žalobca. Keď
sa dojednávala suma, svedok pritom nebol, prítomní boli iba žalobca so žalovaným v 1.rade a svedok
už iba obdŕžal informáciu od žalobcu. Všetky náležitosti týkajúce sa prechodu a banky riešil žalobca.
Svedok ďalej uviedol, že keď sa dozvedel sumu za nehnuteľnosť, tak povedal, že nikomu platiť nebude

a so žalobcom sa dohodol tak, že v prípade ak dorieši úver v banke a podobné veci, že banka má
nejaké percenta a že tá mu môže ako spolupracovníkovi vyplatiť. Neskôr sa situácia zmenila a dohodli
sa na určitej odmene, na základe čoho uzavreli aj zmluvu. Dohodli sa na percentách z úveru. Úver bol
poskytnutý vo výške cca 830 tis. eur. Svedok potvrdil, že so žalobcom obhliadal aj iné nehnuteľnosti
nielen nehnuteľnosť žalovaných a bolo to v období ešte predtým, ako dostali ponuku na nehnuteľnosť

žalovaní, aj počas jednania so žalovanými. Svedok uviedol, že nemal žiadne vedomosti o tom, či
existoval nejaký právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými, ale až po kúpe nehnuteľnosti mu žalobca
uviedol, že so žalovaným v 1.rade má nejaké nevyrovnané veci. Uviedol, že on žalobcovi povedal, že ak
chce nejakú sumu, aby si ju vypýtal od predávajúceho. O nejakej dohode medzi žalobcom a žalovaným
nemalžiadnevedomosti.Ďalejsvedokuviedol,ževčasekeďsajednalookúpunehnuteľnostizastupoval

žalobca jeho záujmy ako kupujúceho.

10. Žalobca predložil kópiu výpisu z účtu z Uni credit bank zo dňa 30.10.2020, z ktorého bolo zistené,
že I. A. odoslal dňa 5.10.2020 sumu 9 750,00 eur na tento účet predložený žalobcom. Žalobca k tomu
uviedol, že sumu, ktorú uviedol na začiatku konania vo výške 14 tis. eur, ktorú mal obdŕžať od I. A.. Išlo

o sumu, ktorú mu mal I. A. vyplatiť z iných nehnuteľnosti v prípade, ak by nebola odkúpená nehnuteľnosť
žalovaných. Preto bola dohodnutá takáto suma, a to 14 525,00 eur. Čo sa však týka nehnuteľnosti
žalovaných, obdŕžal sumu 9 750,00 eur od I. A., tak ako je to uvedené vo výpise z účtu.11. Podľa § 774 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), sprostredkovateľskou zmluvou sa
sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje
sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

12. Podľa § 775 OZ, sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

13. Podľa § 776 OZ, sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, ak je to

výslovne dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.

14. Podľa § 777 OZ, záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité
okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu
uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať
čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.

15. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a na citované ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní
súd je toho názoru, že neboli splnené predpoklady v zmysle § 774 sprostredkovateľskej zmluvy
kde je jednoznačne uvedené, že sprostredkovateľ sa zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu
uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok

dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

16. Z vykonaného dokazovania, najmä po výsluchu svedkov, mal súd jednoznačne preukázané, že
výsledkom obhliadky a jednania medzi stranami nebolo uzavretie žiadnej zmluvy a nebola dohodnutá
žiadna ani písomná ani ústna dohoda medzi žalobcom a žalovanými. Ako vyplynulo z vykonané

dokazovania, žalobca vykonával sprostredkovateľskú činnosť pre stranu kupujúcich, s ktorými mal
uzavretú písomnú zmluvu, ako to vyplynulo z výsluchu svedka I. A.. Súd zistil, že medzi stranami
sporu nebolo uzavretie žiadnej zmluvy, pretože nebol dosiahnutý konsens v otázke prístupovej cesty
a ceny. Až následne bez pričinenia žalobcu došlo k uzavretiu kúpno-predajnej zmluvy medzi žalovanými
ako predávajúcimi a kupujúcimi. Uvedené vyplýva nielen z výpovedi samotných strán sporu, ale aj

svedkov, a to aj samotného realitného makléra, ktorý vykonával činnosť pre žalovaných a ktorý všetky
úkony prostredníctvom realitnej kancelárie AA Reality týkajúce sa predaja domu urobil. Okolnosti ako
k uzavretiu predmetnej kúpno-predajnej zmluvy došlo, podrobne popísal vo svojej výpovedi svedok I. I.,
výkonný riaditeľ spoločnosti AA Reality.

17. V § 774 a nasl. OZ je presne stanovené, aké náležitosti má mať sprostredkovateľská zmluva, kedy
patrí sprostredkovateľovi odmena – provízia. V žiadnom z už skôr citovaných ustanovení nie je uvedené,
že pri sprostredkovateľskej zmluve patrí provízia sprostredkovateľovi aj v prípade, ak bol výsledok
dosiahnutý bez jeho pričinenia. Súd je toho názoru, že konanie žalobcu sa prieči dobrým mravom a že
konal v rozpore so základnými všeobecne uznávanými spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami

ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi, pretože z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
žiadne záväzky zo strany žalovaných voči žalobcovi mu neplynú.

18. Žalobca mal vykonávať činnosť pre obidve strany s tým, že pre predávajúcich písomne uzavrieť
zmluvunemalaževykonávalsprostredkovateľskúčinnosťprekupujúcichnapriektomu,žeobidvestrany

mali vo veci protichodný záujem, a to predávajúci nehnuteľnosť čo najdrahšie predať a kupujúci čo
najlacnejšie kúpiť. Ak teda sprostredkovateľ vyžadoval províziu od oboch strán, teda kupujúceho ako
aj predávajúceho, vyvíjal činnosť pre obidve strany, a teda ide o činnosť, ktorá je konaním v rozpore
s dobrými mravmi.

19. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132
CSP, podľa ktorého strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Spomínané ustanovenie
určuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia.

Samotná iniciatíva pri zbieraní dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá neoznačila
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, kto síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany
sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho,

že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (súd ho v tom zmysle nepovažuje za pravdivé) ani na
základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu
sporunepriaznivérozhodnutie.Abystranasporumohlasplniťsvojuzákonnúpovinnosťoznačiťpotrebné
dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda
tvrdenie skutočností, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je

úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť
rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať
väčšinou za následok pre jednu zo sporových strán nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá
povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti a určiť okruh rozhodujúcich skutočností. Právo súdu je
v tom, že rozhodne, ktorý z dôkazov vykoná. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného

bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného
bremena.

20. Ústavný súd pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03, III. ÚS
209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny

základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05). (Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.11.2019, sp. zn. I. ÚS 218/2019-31).

21. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho

rozhodnutia považované za rozhodujúce, preto nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia.

22. Na základe vykonaného dokazovania, ako aj citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako

je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

26. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na skôr citované zákonné ustanovenia s tým, že
žalovaní boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať
odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie
odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené

v počte 2 rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.