Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. máj 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 60Csp/173/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124299305
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kubej

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6124299305.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobcu: 365.bank, a. s., IČO: 31 340 890,

Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO:
36 853 186, Štefánikova 8, 811 05 Bratislava - Staré Mesto proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX,
C. XX, XXX XX B. - D., zast.: WEBBER LEGAL, s.r.o., Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO:
50 680 552 o zaplatenie 5.513,21 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.397,28 eur spolu s kapitalizovaným úrokom
z omeškania v sume 460,06 eura, úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 3.397,28 eura
od 23.4.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5,6 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobcasažaloboudoručenouOkresnémusúduBanskáBystrica30.4.2024,sp.zn.10UP/1020/2024,
postúpenou konajúcemu súdu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 5513,21 eur s
príslušenstvom. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.5.2019 žalobca uzatvoril (do 2.7.2021 podnikajúci pod obchodným
menom: Poštová banka, a.s.) so žalovaným zmluvu o úvere č. 1987042877 (ďalej len „Úverová
zmluva“). Na základe Úverovej zmluvy žalobca poskytol v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“) žalovanému
bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 10000 eur. Pri poskytnutí úveru žabca postupoval s odbornou
starostlivosťou a pred uzatvorením zmluvy o úvere splnil všetky zákonné povinnosti. Podľa zmluvy
bol žalobca v prípade nesplácania úveru oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalovaný

poskytnutý úver riadne nesplácal, napriek tomu že žalobca upozornil žalovaného na jej omeškanie so
splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže žalovaný úver nesplácal,
žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 15.8.2022 a požiadal žalovaného o okamžité
splatenie celého zostatku úveru. Splatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá na 15. deň v mesiaci.
Viac ako tri mesiace v súlade s § 53 ods. 9 OZ bol v tom čase dlžník v omeškaní so splátkou splatnou
dňa 15.5.2022, pre ktorú žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť. Pre úplnosť žalobca uviedol, že podľa
§ 1 písm. a) v spojení s § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v

súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony sa premlčacie lehoty predĺžujú o 76 kalendárnych dní (t.j. 35 dní za obdobie
od 27.3.2020 – 30.4.2020 a 41 dní za obdobie od 19.1.2021 do 28.2.2021). Žalovaný do zosplatnenia
uhradil na úver sumu 4222,72 eur z čoho pripadlo na: istinu 2206,79 eur, úroky 1507,93 eur, poplatkya poistné 508 eur. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný svoj záväzok čiastočne plnil
nasledovne: úhrada 100,00 eur zo dňa 16.1.2023, úhrada 100,00 eur zo dňa 17.2.2023, úhrada 100,00
eur zo dňa 15.3.2023, úhrada 100,00 eur zo dňa 17.4.2023 úhrada 100,00 eur zo dňa 22.5.2023,

úhrada 100,00 eur zo dňa 21.6.2023, úhrada 100,00 eur zo dňa 17.7.2023, úhrada 100,00 eur zo dňa
17.8.2023, úhrada 60,00 eur zo dňa 18.9.2023, úhrada 100,00 eur zo dňa 18.9.2023, úhrada 60,00
eur zo dňa 16.10.2023, úhrada 100,00 eur zo dňa 16.10.2023, úhrada 160,00 eur zo dňa 15.11.2023,
úhrada 160,00 eur zo dňa 15.12.2023, úhrada 260,00 eur zo dňa 16.1.2024 úhrada 260,00 eur zo dňa
15.2.2024, úhrada 160,00 eur zo dňa 15.3.2024, úhrada 160,00 eur zo dňa 22.4.2024. Uvedené plnenia

sa započítali prednostne na nesplatenú istinu úveru. Istina pohľadávky tak predstavuje 5513,21 eur
[10000,- eur (výška poskytnutého úveru) – 2206,79 eur (platby žalovaného započítané na istinu pred
zosplatnením úveru) – 2 280,00 sumár úhrad po dátume zosplatnenia € (platby žalovného započítané
na istinu po zosplatnení úveru)]. Žalobca si uplatňuje nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov podľa
úverovej zmluvy. Celkové úroky, ktoré mal na úver žalovaný zaplatiť predstavovali v zmysle amortizačnej
tabuľky sumu 2575,23 eur [celkové náklady 13827,23 eur - istina [10000,- eur - poistné 1152,00 eur (96

mesiacov x 12 eur) – poplatok za poskytnutie úveru pri čerpaní 100 eur]. Vzhľadom na doteraz zaplatené
úroky predstavujú nezaplatené úroky sumu spolu vo výške 1067,30 eur (2575,23 eur - 1507,93 eur).
Žalobca si zároveň uplatňuje neuhradené poistné vo výške 36 eur a poplatky vo výške 36 eur, ktoré
predstavujú reálne náklady spojené s vymáhaním úveru (zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy
žalovanej strane). Tento nárok si žalobca uplatňuje ako „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“ v

dôsledku toho, že elektronický formulár pre podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu neobsahuje
samostatné kolónky pre poplatky. Vzhľadom na čiastočné plnenia žalovaného po zosplatení úveru
žalobca predložil výpočet úrokov z omeškania do momentu realizovania poslednej splátky: úrok z
omeškania vo výške 5.5 % P.A. zo sumy 7 793,21 euru od 16.8.2022 do 16.1.2023 vo výške 179,67
eur, úrok z omeškania vo výške 5.5 % P.A. zo sumy 7 693,21 eur od 17.1.2023 do 17.2.2023 vo výške

37,10 eur, úrok z omeškania vo výške 5.5 % P.A. zo sumy 7 593,21 eur od 18.2.2023 do 15.3.2023
vo výške 29,75 eur, úrok z omeškania vo výške 5.5 % P.A. zo sumy 7 493,21 eur od 16.3.2023 do
17.4.2023 vo výške 36,1 eur, úrok z omeškania vo výške 5.5 % P.A. zo sumy 7 393,21 € od 18.4.2023
do 22.5.2023 vo výške 38,99 eur, úrok z omeškania vo výške 5.5 % P.A. zo sumy 7 293,21 eur od
23.5.2023 do 21.6.2023 vo výške 32,97 eur, úrok z omeškania vo výške 5.5 % P.A. zo sumy 7 193,21

eur od 22.6.2023 do 17.7.2023 vo výške 28,18 eur, úrok z omeškania vo výške 5.5 % P.A. zo sumy 7
093,21 eur od 18.7.2023 do 17.8.2023 vo výške 33,13 eur, úrok z omeškania vo výške 5.5 % P.A. zo
sumy 6 993,21 eur od 18.8.2023 do 18.9.2023 vo výške 33,72 eur, úrok z omeškania vo výške 5.5 %
P.A. zo sumy 6 833,21 eur od 19.9.2023 do 16.10.2023 vo výške 28,83 eur, úrok z omeškania vo výške
5.5 % P.A. zo sumy 6 673,21 eur od 17.10.2023 do 15.11.2023 vo výške 30,17 eur, úrok z omeškania

vo výške 5.5 % P.A. zo sumy 6 513,21 eur od 16.11.2023 do 15.12.2023 vo výške 29,44 eur, úrok z
omeškania vo výške 5.5 % P.A. zo sumy 6 353,21 eur od 16.12.2023 do 16.1.2024 vo výške 30,63 eur,
úrok z omeškania vo výške 5.5 % P.A. zo sumy 6 093,21 eur od 17.1.2024 do 15.2.2024 vo výške 27,54
eur, úrok z omeškania vo výške 5.5 % P.A. zo sumy 5 833,21 eur od 16.2.2024 do 15.3.2024 vo výške
25,49 eur, úrok z omeškania vo výške 5.5 % P.A. zo sumy 5 673,21 eur od 16.3.2024 do 22.4.2024 vo

výške 31,63 eur. Spolu kapitalizované úroky z omeškania: 653,37 eur. Žalobca si uplatnil zákonné úroky
z omeškania (5 % p.a. + základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.), a to iba zo sumy
nesplatenej istiny úveru. Žalobca teda nepožaduje zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy úrokov a
poplatkov, na ktoré žalobcovi vznikol nárok do a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca spolu so žalobou predložil Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, prehľad o stave úveru, Výzvu
na zaplatenie dlžnej časti úveru, list o predčasnom zosplatnení úveru, predžalobnú výzvu na plnenie,
Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, sadzobník poplatkov pre fyzické osoby.

4. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaný odpor.
Na základe návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec dňa
17.10.2024 Mestskému súdu Košice ako súdu vecne a miestne príslušnému na ďalšie konanie.

5. V podanom odpore žalovaný dôvodil, že žalobca nesplnil svoju povinnosť podľa ust. § 53 ods. 9 OZ,
resp. ním prednesené tvrdenia sú neurčité a vágne. Žalovaný ani súd nemajú ako preveriť, či, kedy
a akým úkonom žalobca upozornil žalovaného na možnosť zosplatniť sp. úver ani či tento úkon bol v
súlade s platnou právnou úpravou a súdnou praxou žalovanému riadne doručený, rovnako tak, či bolizachované zákonné lehoty a či takáto výzva spĺňa zákonné obsahové náležitosti. Nakoľko žalobca v
žalobe netvrdí žiadne skutkové tvrdenie o tom, či a ako si splnil svoju povinnosť uvedenú vyššie, má za
to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, že bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť sp. uveru. Z

dôvodov právnej istoty však žalovaný popiera doručenie takéhoto úkonu. Žalovaný ďalej poukázal aj na
bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, kdeže ako vyplýva zo zmluvy, hodnota RPMN
je uvedená vo výške 9,00 %. Zároveň je podľa Zmluvy výška úrokovej sadzby 5,90 % p.a. Žalovaný má
za to, že do RPMN bol zjavne zahrnutý aj nejaký iný náklad, ktorý musel žalovaný podľa Zmluvy znášať,
avšak z výpočtu RPMN nie je zrejmé, aký bol tento ďalší náklad, ktorý do výpočtu vstupoval. Následne

ani nie je možné overiť, či je samotná RPMN uvedená v Zmluve správna. V zmluve je uvedené, že
výška spotrebiteľského úveru je 10.000,- eur. Žalovaný popiera, že by túto sumu prijal, nakoľko podľa
zmluvy bol poplatok za poskytnutie úveru pri čerpaní na účet v inej Banke vo výške 100,- eur, a teda
skutočne poskytnutý spotrebiteľský úver bol vo výške 9.900,- eur. V zmluve je tak nesprávne uvedená
výška spotrebiteľského úveru a podhodnotená RPMN. Zároveň má žalovaný za to, že ani z vyjadrenia
ani z predložených dôkazov nevyplýva, že by žalobca svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou

splnil riadne, a teda žalobca podľa nášho názoru nepreukázal splnenie svojich povinností podľa ust. §
7 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.

6. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že k žalobe priložil
predžalobnú výzvu zo dňa 3.8.2023, zosplatňujúcu listinu zo dňa 15.8.2022, ako aj upozornenie zo dňa

18.7.2022, ktorým bol žalovaný v súlade s § 53 ods. 9 OZ upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní
na možnosť uplatnenia daného práva. Ku všetkým týmto listinám predložil elektronické podacie hárky
spolu s doručenkami, z ktorých vyplýva, že boli žalovanému riadne doručené. K vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru, ako aj k následnému uplatneniu pohľadávky na upomínacom súde tak došlo v súlade
so zákonom. Žalovaný ďalej tvrdí, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože údajne nie je zrejmé,

z akých predpokladov žalobca vychádzal pri výpočte RPMN. Predpoklady pre výpočet RPMN nie sú
povinnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej zmluvy, čo jednoznačne judikoval Najvyšší súd SR v
uznesenízodňa24.2.2021sp.zn.7Cdo/183/2020(R86/2021):„Zustanovenia§9ods.2písm.j)zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení do
31. marca 2015 (teraz § 9 ods. 2 písm. h/) nevyplýva, že by jednou z náležitostí spotrebiteľskej úverovej

zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov alebo predpoklady pre
jej výpočet.“. Úvahy žalovaného o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sú preto nesprávne. V zmluve
o úvere je jasne a určito vymedzená presná hodnota RPMN (9 % p.a.). Pokiaľ chce žalovaný spochybniť
hodnotu tohto ukazovateľa, musí uviesť vlastnú výšku RPMN, ktorú považuje za správnu, ako aj spôsob,
akým sa k nej dopracoval, resp. navrhnúť v tomto smere konkrétne dokazovanie. V opačnom prípade

je jeho popretie vágne a neúčinné (§ 151 ods. 2 CSP). V tomto prípade žalobca zahrnul do výpočtu
RPMN okrem úrokovej sadzby (5,90 % p.a.) aj náklady na poistné, výšku úveru, výšku mesačnej splátky
a celkový počet splátok. Žalovaný taktiež spochybňuje údaj o celkovej výške úveru (10.000,- EUR), a to
v nadväznosti na dohodnutý poplatok za poskytnutý úver v sume 100,- EUR. V súlade s rozsudkom SD
EÚ zo dňa 21.4.2016 vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová c/a Finway, a.s., C-377/14,

ako aj judikátom R 49/2022 celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá
bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu
nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Ako
vyplýva z predloženej listiny „aktuálny stav úveru ku dňu 30.6.2023“, žalovanému bolo dňa 14.5.2019
vyplatených na jeho osobný účet 10.000,- EUR. Táto suma sa dostala do jeho reálnej dispozície, a teda

v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou predstavuje celkovú výšku úveru. Tvrdenie žalovaného, že
od žalobcu obdŕžal iba 9.900,- EUR, je zjavne zavádzajúce. Poplatok za poskytnutie úveru vo výške
100,- EUR žalobca inkasoval od žalovaného až dodatočne, samostatnou platobnou operáciou, a to dňa
20.5.2019 (t.j. o 6 dní neskôr), čo taktiež vyplýva z aktuálneho stavu úveru. K tvrdeniu žalovaného,
že žalobca mal uviesť skutkové tvrdenia k skúmaniu jeho bonitu už v podanej žalobe odkazujeme na

uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.4.2024 sp. zn. 4Cdo/84/2023, v zmysle ktorého: „Podľa
názoru dovolacieho súdu žalobcovi zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť preukázať
dodržanie zákonného procesu skúmania bonity bez relevantnej námietky protistrany; nešlo ani len o
rozhodujúce skutkové tvrdenie, z ktorého by žalobca odvodzoval uplatnený nárok. Aj podľa odbornej
spisby strana nie je povinná tvrdiť, objasňovať a dokazovať skutočnosti, ktoré nesúvisia s jej procesným

postavením a slúžia výlučne procesnému záujmu protistrany (MACUR, J.: Vysvětlovací povinnost strany
nezatížené důkazním břemenem v civilním soudním řízení. In: Právní rozhledy č. 5/200, s. 200).“.
Bez relevantnej námietky protistrany tak žalobca nie je povinný preukazovať skúmanie bonity. Takúto
námietku žalovaný nepredniesol ani v odpore, kde iba všeobecne uvádza, že žalobca údajne nesplnilsvoju povinnosť vyplývajúcu z § 7 ZoSÚ. Žalobca pritom predložil do konania dôkazné prostriedky, z
ktorých je zrejmé, že mal zistené údaje o rodinnom stave žalovaného (zo žiadosti o úver), jeho príjmoch
(ktoré overoval v Sociálnej poisťovni), ako aj výdavkoch (overených v Spoločnom registri bankových

informácií), t.j. všetky položky upravené v § 11 ods. 2 ZoSÚ a zároveň nahliadol aj do príslušných
registrov a databáz (Sociálna poisťovňa a SRBI).

7. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 25.4.2024 okrem iného uviedol, že súčasťou spisu je
upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 18.07.2022, ktorá uvedené zákonné

náležitosti nespĺňa. Z výzvy nevyplýva, s ktorou konkrétnou splátkou zmluvy bol žalovaný v omeškaní
a ktorú konkrétnu splátku veriteľ požadoval od žalovaného ako spotrebiteľa zaplatiť tak, aby predišiel
vyhláseniu predčasnej splatnosti. Vo výzve zo dňa 18.07.2022 je uvedené: „V zmysle ust. § 53 ods. 9
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení Vás upozorňujeme, že ku dňu 18.07.2022
je pohľadávka Banky vyplývajúca zo Zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške
603,64 eur, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 540,64 eur, poplatkov vo výške 27.00 eur

a poistné 36.00 eur.“ Žalovaný bol žalobcom vyzvaný na úhradu čiastky 603,64 eur, hoci v zmluve
bola dohodnutá výška mesačnej splátky 143 eur, resp. bez poistenia 131 eur. Takýto právny úkon je
neurčitý, nakoľko nie je možné identifikovať, s ktorou konkrétnou splátkou mal byť žalovaný v omeškaní.
Takýto právny úkon je neplatný, nakoľko je vykonaný v rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ a žalobca tak
neumožnil žalovanému sa riadne brániť, nakoľko zabráneniu vyhlásenia predčasnej splatnosti žalobca

podmieňoval zaplatením viac ako jednej splátky, čo je v rozpore s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Vo výzve dokonca nie je uvedené vôbec, s plnením ktorej konkrétnej povinnosti je žalovaný
v omeškaní a tento právny úkon neobsahuje jednoznačné, jasné a určité a rovnako nezameniteľné
skutkové a právne odôvodnenie jeho urobenia smerom k právnemu postaveniu spotrebiteľa a trvaniu
spotrebiteľského záväzku. Tento právny úkon teda nie je perfektný a nie je v súlade s ust. § 53 ods.

9 OZ a je teda neplatný. Žalovaný zistil, že mu skutočne bola dňa 15.05.2019 poskytnutá celá suma
úveru vo výške 10.000,- eur a že dňa 17.05.2019 zaslal žalobcovi 100,- eur. Pri písaní odporu žalobca
túto skutočnosť neoveroval, vychádzal zo svojej pamäťovej stopy, ale je zjavné, že sa v tom, že na svoj
účet prijal sumu iba vo výške 9.900,- eur, mýlil. Žalovaný sa teda so splnením svojej povinnosti zaplatiť
žalobcovi 100,- eur ako poplatok za poskytnutie úveru omeškal, nakoľko poplatok za poskytnutie úveru

bol splatný dňa 14.05.2019. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že RPMN je podhodnotená a
je vypočítaná z nesprávnej celkovej výšky úveru, pretože podľa zmluvnej konštrukcie, podľa bodu 2.3
zmluvy bola splatnosť poplatku za poskytnutie úveru vo výške 100,- eur, teda 1% z tvrdenej výšky úveru,
dojednaná na deň 14.05.2019, teda na deň uzavretia zmluvy a RPMN bola vypočítaná z predpokladu,
že spotrebiteľovi bude poskytnutý úver v schválenej výške 10.000,- eur jednorazovo v deň uzavretia

zmluvy, t.j. v deň 14.05.2019. Nie je teda rozhodné, čo je uvedené v dokumente s názvom Aktuálny stav
úveru – ktorý bol vypracovaný dňa 30.06.2023 a ktorý je jednostranným právnym úkonom veriteľa, ani
to, ako platby v skutočnosti prebehli, ale dôležité je to, čo bolo zakotvené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere. Takýto konštrukt je podľa názoru žalovného v rozpore so Smernicou 2008/48, pojednávajúcej o
skutočnej výške úveru (a o celkových nákladoch spotrebiteľa). V tomto kontexte poukazujeme na čl. 22

ods. 3 Smernice 2008/48, v zmysel ktorej „Členské štáty ďalej zabezpečia, aby sa ustanovenia, ktoré
prijmú na vykonávanie tejto smernice, nedali obísť osobitnou formuláciou zmlúv.“. V tomto kontexte sa
javí, že ak žalobca zmluvu pripravil tak, že na jednej strane nastavil čerpanie úveru vo výške 10.000,-
eur na deň uzavretia zmluvy. t.j. 14.05.2019, o ktorej výške tvrdil, že je to skutočná výška úveru, a na
druhej stane nastavil splatnosť poplatku za poskytnutie úveru vo výške 100,- eur na rovnaký deň, t.j.

14.05.2019, tak na účely Smernice 2008/48 bola materiálne zjavne skutočná výška úveru 9.900,- eur a
zo strany žalobcu ide buď o priame porušovanie právnych predpisov, alebo minimálne o obchádzanie
právnych predpisov, ak vychádza z predpokladu, že skutočná celková výška spotrebiteľského úveru bola
vo výške 10.000,- eur. V tomto kontexte, ako aj z pohľadu rozporu s dobrými mravmi, je konanie žalobcu
potrebné hodnotiť aj v kontexte ust. § 39 Občianskeho zákonníka a zmluvu považovať za neplatnú. V

tomto kontexte žalovaný uplatňuje námietku premlčania, pretože žalobca musel mať vedomosť o tom,
že takýto jeho právny konštrukt je neplatný, už v čase uzatvárania zmluvy.

8. Podaním doručeným súdu dňa 17.12.2024 žalobca uviedol, že žalovaný naďalej špekulatívne
spochybňuje doručenie listín smerujúcich k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Opätovne preto

zdôrazňuje, že žalobca predložil do konania list: „Vec: Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej časti
úveru zo dňa 18.7.2022“, ktorým bol žalovaný v súlade s § 53 ods. 9 OZ upozornený na možnosť
zosplatnenia úveru. Z priloženého elektronického podacieho hárku vyplýva, že táto zásielka bola hneď
na druhý deň (19.7.2022) zaslaná žalovanému na jeho korešpondenčnú adresu. Podľa priloženéhodoporučeného listu bola zásielka 21.7.2022 uložená na pošte a následne dňa 22.7.2022 vydaná na
pošte. Obdobne žalobca predložil list: „Vec: Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 15.8.2022“, ktorým
bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Aj k tomuto listu priložil elektronický podací hárok, z

ktorého je zrejmé, že zásielka bola nasledujúci deň (16.8.2022) odoslaná na korešpondenčnú adresu
žalovaného:Podľapriloženéhodoporučenéholistubolazásielka18.8.2022uloženánapošteanásledne
dňa 24.8.2022 vydaná na pošte. V tomto prípade tak nastali právne účinky doručenia oboch listín
(upozornenia a zospatňujúcej listiny) okamihom ich uloženia na pošte (21.7.2022 a 18.8.2022). Týmto
momentom sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného, ktorý mal možnosť si ich prevziať a oboznámiť

sa s ich obsahom. Je bez právneho významu, či tak aj reálne urobil. K vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru došlo v súlade so zákonom, pričom jednotlivé listiny treba považovať za riadne doručené. Obrana
žalovaného pôsobí o to absurdnejšie, že podľa doporučených listov boli obe zásielky vydané ich
adresátovi (22.7.2022 a 24.8.2022), a teda došlo aj k ich faktickému prevzatiu. Zároveň sa žalovaný
domnieva, že v upozornení na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru musí byť špecifikovaná
konkrétna splátka, s ktorou je dlžník v omeškaní. Z jazykového vyjadrenia citovanej právnej úpravy

nevyplýva povinnosť informovať spotrebiteľa o konkrétnej splátke, ktorú neuhradil a pre ktorú veriteľ
vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ vo vzťahu k obsahu upozornenia
vyžaduje iba to, aby bol spotrebiteľ upozornený na zámer veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť
peňažného záväzku. Pri výzve na splatenie celej pohľadávky § 565 OZ nestanovuje prakticky žiadne
obligatórne náležitosti a jej obsah ponecháva na vôli veriteľa. Ak by upozornenie a výzva mali spĺňať aj

ďalšie obsahové kritéria, nepochybne by boli vymedzené v normatívnom texte zákona. V tomto prípade
nie je daný žiadny dôvod na uplatnenie extenzívneho výkladu § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ, hraničiaceho
de facto až s dotváraním práva. Práve spotrebiteľ je navyše ten, kto prestal úver splácať, a teda
musí vedieť, ktoré splátky neuhradil. Okrem toho, nesplácaním úveru spotrebiteľ porušuje elementárnu
zákonnú a zmluvnú povinnosť - plniť dlh riadne a včas. Aj od neho tak možno spravodlivo očakávať,

že vynaloží určitú rozumnú mieru vlastnej iniciatívy a snahy o zjednanie nápravy. V tomto prípade bol
žalovaný v čase doručenia upozornenia na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v omeškaní
s viacerými splátkami. Preto ho žalobca informoval o celkovej výške neuhradenej dlžnej sumy, ktorá
predstavovala 603,64 eur. Na toto upozornenie žalovaný nereagoval a neuhradil ani jednu splátku.
Vedome teda nevynaložil žiadne úsilie k tomu, aby zabránil predčasnej splatnosti úveru. Neobstojí ani

názor žalovaného, že v zmluve o úvere má byť podhodnotená výška RPMN v dôsledku nesprávne
uvedeného údaja o celkovej výške úveru. Žalobca preukázal predloženým „aktuálnym stavom úveru“,
že žalovanému bolo vyplatených na osobný účet (t.j. do jeho reálnej dispozície) 10.000,- eur. Až po
tom, ako boli tieto prostriedky dané žalovanému k dispozícii, od neho žalobca o 6 dní neskôr inkasoval
samostatnou platobnou operáciou dohodnutý poplatok vo výške 100,- eur. V tomto prípade tak iba

suma 10.000,- EUR zodpovedá ustálenej definícii celkovej výšky úveru. Na uvedom by nič nemenilo
ani to, ak by malo dôjsť k zinkasovaniu poplatku v rovnaký deň, ako bol celý úver (10.000,- EUR)
žalovanému vyplatený. Judikát E. XX/XXXX totiž vylučuje iba to, aby bol súčasťou celkovej výšky
spotrebiteľského úveru poplatok zrazený z istiny úveru hneď pri uzavretí zmluvy. Uvedené žiadnym
spôsobom nebráni tomu, aby si zmluvné strany dohodli zinkasovanie poplatku po načerpaní úveru, t.j. po

tom,akobolaspotrebiteľovidohodnutásumaúverureálneposkytnutádojehodispozície.Akbymalplatiť
iný záver, potom vyvstáva logická otázka, kedy (v ktorom konkrétnom momente) môže veriteľ poplatok
za poskytnutý úver zinkasovať. Názor žalovaného by znamenal, že veriteľ si síce môže so spotrebiteľom
dohodnúť poplatok za poskytnutie úveru (R 12/2022), avšak de facto ho nemá ako zinkasovať, pokiaľ
nechce byť sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Takéto výsledné riešenie je

absurdné a prima facie neprijateľné.

9. Na pojednávaní súdu dňa 14.4.2025 žalovaný rozporovala, že žaloba si splnil svoju povinnosť
v zmysle ust. § 7 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch. Žalobca tvrdí, že uvedené
splnil. Táto otázka je medzi stranami sporu sporná.

10. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom
predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

11. Žalobca (ešte s obchodným menom Poštová banka, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili

dňa 14.5.2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička číslo 1987042877, v ktorej si dojednali
poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 10000 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver, spolu
s dojednaným úrokom vo výške 5,90 % ročne, splatiť v 96-tich mesačných splátkach vo výške 143,00
eura (posledná splátka vo výške 142,23 eura), so splatnosťou prvej splátky dňa 15.6.2019 a s konečnousplatnosťou úveru dňa 15.5.2027. Celková čiastka na úhradu predstavovala 13827,23 eura, RPMN 9,00
% a priemerná RPMN 8,4 %. V článku 4.4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade riadneho
nesplácania úveru je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný, ak je dlžník v omeškaní viac

ako 3 mesiace so splatením splátky a banka ho upozornila na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej
ako 15 dní.

12. Podľa údajov v Spoločnom registri bankových informácií žalovaný ku dňu 9.5.2019 bol zamestnaný
a za posledný miesiac u zamestnávateľa vymeriavací základ predstavoval aspoň 950 eur z ktorého sú

nie vykonávané zrážky.

13. Žalobca listom zo dňa 18.7.2022 upozornil žalovaného, že ku dňu 18.7.2022 je pohľadávka viac ako
tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 603,64 eur. Žiadal žalovaného o zaplatenie v lehote 15 dní
odo dňa doručenia výzvy a zároveň žalovaného upozornil, že v prípade neuhradenia uvedenej sumy, je
banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky.

14. Žalobca listom zo dňa 15.8.2022 žalovanému oznámil, že porušil ustanovenia zmluvy o úvere a jeho
úverový záväzok sa ku dňu 15.8.2022 stáva predčasne splatný v celom rozsahu. Vyzval žalovaného na
úhradu dlžnej sumy vo výške 8063,62 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy.

15. Žalovaný do zosplatnenia uhradil na úver sumu 4222,72 eur z čoho žalobca pripísal na istinu sumu
2206,79 eur, na úroky sumu 1507,93 eur a na poplatky a poistné sumu 508 eur.

16. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný plnil nasledovne: dňa 16.1.2023 sumu 100,- eur,
dňa 17.2.2023 sumu 100,- eur, dňa 15.3.2023 sumu 100,- eur, dňa 17.4.2023 sumu 100,- eur, dňa

22.5.2023 sumu 100,- eur, dňa 21.6.2023 sumu 100,- eur, dňa 17.7.2023 sumu 100,- eur, dňa 17.8.2023
sumu 100,- eur, dňa 18.9.2023 sumu 60,- eur, dňa 18.9.2023 sumu 100,- eur, dňa 16.10.2023 sumu
60,- eur, dňa 16.10.2023 sumu 100,- eur, dňa 15.11.2023 sumu 160,- eur, dňa 15.12.2023 sumu 160,-
eur, dňa 16.1.2024 sumu 260,- eur, dňa 15.2.2024 sumu 260,- eur, dňa 15.3.2024 sumu 160,- eur, dňa
22.4.2024 sumu 160,- eur.

17. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa týchto právnych predpisov:

18. Podľa ustanovenia § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§

476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy
o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení
akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom
účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

19. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa ustanovenia §502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných

prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia
zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník
povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

21. Podľa ustanovenia § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú
vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

22. Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné

prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

23. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.24. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

25. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

28. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí

určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

29. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

30. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

32. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na
odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie
podmienky jeho vykonania vrátane informácie o

povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku
za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

33. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c)
zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

34. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa

postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu
na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, ab) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

35. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať
v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,

lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

36. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2011 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky

uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

37.Podľaust.§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

38. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky.

39.Súddospelkzáveru,žemedzižalobcomažalovanýmbolauzavretázmluvaospotrebiteľskomúvere,
teda spotrebiteľská zmluva. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy je nesporné, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je
fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými

znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom
občianskeho preukazu).

40. Keďže vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, je preto nutné na ňu aplikovať i
príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i

o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.
predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú
osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Zároveň tieto zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52
Občianskeho zákonníka. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské

právo, a to hlavne zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a neupravených
otázkach Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave
spotrebiteľských vzťahov.

41. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhuv právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza
sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého
sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v

súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťah založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

42. Keďže sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, je zabezpečená ochrana slabšej strany, t.j.
spotrebiteľa - žalovaného aj v súdnom konaní. Súd ex offo podrobuje súdnej kontrole zmluvy uzavreté
v rámci spotrebiteľských právnych vzťahov, teda aj túto zmluvu. Uzavretá úverová zmluva je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová
zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona).

43. Z výzvy na splatenie dlžnej časti úveru žalobcu zo dňa 18.7.2022 vyplýva, že žalovaného upozornil,
že ku dňu 18.7.2022 je pohľadávka vo výške 603,64 eur pozostávajúca z omeškanej splátky vo výške
540,64 eur, poplatkov vo výške 27 eur a poistného 36 eur tri mesiace po lehote splatnosti.

44. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy žalobcu zo dňa 15.8.2022 vyplýva, že došlo k porušeniu ustanovenia

zmluvy a stáva sa úverový záväzok voči banke ku dňu 15.8.2022 predčasne splatný v celom rozsahu s
výškou dlžnej sumy 8.063,62 eur. Z uvedenej výzvy nevyplýva, z ktorej konkrétnej splátky sa stal úver
predčasne splatný.

45. V spojitosti s primárnou námietkou žalovaného o nedostatku výzvy zo dňa 18.7.2022 (keď táto

neobsahuje vymedzenie s ktorou splátkou sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním úveru
dlhšie ako 3 mesiace), pre ktorú ju nemožno považovať za výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, súd zastáva názor, že žiaden platný právny predpis v súčasnosti nevymedzuje konkrétne
náležitosti výziev podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách ako ani
oznámenia o mimoriadnom zosplatnení. Z uvedeného dôvodu, preto nie je možné vyžadovať od žalobcu

splnenie viac predpokladov ako ukladá samotný zákon. V prípade posúdenia obsahu predmetného
právneho úkonu je možné dospieť, resp. vyvodiť závery o tom, s koľkými splátkami je žalovaný v
omeškaní, pre ktorú konkrétnu splátku žalobca mohol požadovať mimoriadne zosplatnenie.

46. V nadväznosti na vyššie uvedené súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že:
„Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre
ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu.
Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá.“ Tento
právny názor Najvyššieho súdu SR je spôsobilý potvrdil správnosť vyššie vymedzeného právneho

záveru súdu o tom, že nie je povinnosťou veriteľa uvádzať konkrétnu splátku, pre ktorú pristupuje
k mimoriadnemu zosplatneniu. Výzva neobsahujúca uvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ
pristupuje k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, nie je podmienkou určitosti takéhoto právneho
úkonu, resp. jeho platnosti.

47. Súd preto nevzhliadol dôvody, pre ktoré by nebolo možné akceptovať výzvu zo dňa 18.7.2022 a
že by táto nenapĺňala podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené
tento právny záver nebol spôsobilý zapríčiniť nedôvodnosť nároku žalobcu. Na uvedenom právnom
názore zotrváva i napriek viacerým rozhodnutiam krajských súdov, na ktorých odlišné právne názory
poukazoval žalovaný. Právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v

právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich
v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky.

48. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania. Vzhľadom na to, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru dňa 15.8.2022, a žaloba bola podaná dňa 30.4.2024, trojročná premlčacia doba neuplynula.

49. Súd pristúpil k posúdeniu ďalších žalovaným namietaných skutočností, a to správnosti uvedenia
celkovej výšky spotrebiteľského úveru a následné podhodnotenie RPMN , ktorej správnosť žalovaný
namieta s poukazom na zahrnutie poplatku za poskytnutie úveru do celkovej výšky poskytnutého úveru.50. Právny zástupca žalobcu poukázal na zmluvné dojednanie o úhrade poplatku za poskytnutie úveru.
Dodal, že úver bol poskytnutý na účet žalovaného v plnej výške a následne podľa dohody bola suma

spracovateľského poplatku uhradená žalovaným.

51. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej výške úveru, keď
v danom prípade bola v zmluve o úvere uvedená ako čiastka, ktorá je týmto úverom poskytnutá suma
10.000eur.Pokiaľideopoplatokzaposkytnutieúveru,ktorýboldojednanývúverovejzmluvesumou100

eur a ktorý bol splatný ku dňu prvého čerpania úveru (čo vyplýva z čl. 2.2, 2.3, 3.1, 4.1 predmetnej zmluvy
o úvere), je bez pochýb nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom. Súd na tomto mieste poukazuje
na skutočnosť, že je pojmovo vylúčené, aby poplatok za poskytnutie úveru bol zároveň považovaný
za finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy, ako tomu tak bolo v prejednávanom
prípade. Možno poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/287/2021 zo dňa 03.06.2022,
v ktorom bolo poukázané na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/14 Radlinger, Radlingerová

proti Finway a.s. z 26. apríla 2016, ktorom sa Súdny dvor EÚ okrem iného vyjadril k požiadavkám na
náležitosti spotrebiteľských zmlúv a na otázku vnútroštátneho súdu, akým spôsobom sa má vykladať
pojem „celková výška úveru“ obsiahnutý v článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 a pojem
„výškačerpania“obsiahnutývbodeIprílohyItejtosmernice,keďodpovedal,žečlánok3písm.l)ačlánok
10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle,

že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii
spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s
predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V rozhodnutí Súdny dvor
uviedol, že dôsledkom takéhoto postupu, t.j. zahrnutia nákladov spotrebiteľa spojených s úverom do
výšky čerpania úveru, je podhodnotenie RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru (bod

87). Zároveň informácia o celkových nákladoch úveru umožňuje spotrebiteľovi porovnať ponuky úverov
a posúdiť rozsah jeho záväzku (bod 90).

52. Aby bolo možné konštatovať splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch, musia byť údaje uvedené v spotrebiteľskej zmluve uvedené nielen

formálne, ale zároveň musia byť aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca
chráni spotrebiteľa a napĺňa účel sledovaný právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné
informovanie spotrebiteľa o podmienkach v tomto prípade úverovej zmluvy v záujme ochrany slabšej
zmluvnej strany. Správnosť údajov totiž nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do
určitého záväzku. Zároveň spotrebiteľ musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom právneho

úkonu, aby vedel, čo konkrétne je predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z toho
plynúce. Ak by sa pripustil výklad, že akýkoľvek údaj (teda aj chybný) uvedený v zmluve spĺňa
podmienky § 9 ods. 2 cit. zákona, stratilo by toto ustanovenie zmysel. Jednou z obligatórnych náležitostí
spotrebiteľskej zmluvy je údaj o výške úveru, ktorého definíciu podáva ustanovenie § 2 písm. l)
zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ na základe správne v zmluve uvedených informácií

o výške skutočne poskytnutého úveru, dostáva jasnú predstavu o celkovej hodnote svojho záväzku,
o tom, čo vlastne spláca a akú sumu si skutočne požičal, ako aj to, akú má povahu jeho záväzok
z hľadiska nákladov s ním spojených. Zároveň nesprávne uvedený údaj môže a v prejednávanej
veci aj mal za následok vplyv na správnosť ďalších údajov spotrebiteľskej zmluvy a tiež na samotnú
výšku záväzkov spotrebiteľa (výšku splátky, úročenie úverovej sumy). Pokiaľ teda údaje predstavujúce

obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené v zmluve správne, nemožno hovoriť o
splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom nesplnenie z neho
vyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku
bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákon o spotrebiteľských úveroch). V tomto smere
teda neexistuje žiadna výnimka a veriteľ sa nemôže zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať

nesprávne, či zavádzajúce údaje v zmluve tým, že v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje
poplatok za poskytnutie úveru, avšak zároveň ju prezentuje ako súčasť poskytnutého úveru, teda
aktívum, hoci v skutočnosti ide o náklad spotrebiteľa, a to ani za tej podmienky, že klient súhlasí
s okamžitým započítaním poplatku za poskytnutie úveru podľa obchodných podmienok. Jednou z
podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej výške úveru. V zmysle

definície zákona o spotrebiteľských úveroch ide o maximálnu výšku alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy. Zákon zároveň definuje osobitne aj pojem celkových
nákladov spotrebiteľa ako všetkých nákladov spojených s úverom vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu.
Pokiaľ je teda predmetom posúdenia poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je bez pochýb nákladomspotrebiteľa súvisiacim s úverom, potom je pojmovo vylúčené, aby bol zároveň považovaný za finančné
prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy.

53. Súd v spojitosti s vyššie vymedzenými závermi zastáva názor, že v skutočnosti žalobca poskytol
žalovanému nižšiu sumu, a to vo výške 9.900,- eur (10.000 eur - 100 eur), ako bola pôvodne dohodnutá v
úverovej zmluve. Súd, zaoberajúc sa otázkou platnosti a legitímnosti zmluvného dojednania samotného
poplatku za úver, uvádza, že nespochybňuje (ako ani vyššie uvedené rozhodnutia vnútroštátnych i
nadnárodných súdnych autorít) oprávnenie poskytovateľa úveru dohodnúť so spotrebiteľom poplatok za

poskytnutie úveru. Predmet sporu spočíval v spornej skutočnosti, či úverová zmluva obsahuje správny
údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. g/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (údaj o
celkovej výške úveru a RPMN) a v negatívnom prípade v posúdení uplatnenia sankcie za porušenie
tejto povinnosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Ak by mala byť celková výška úveru chápaná v zmysle, že zahŕňa náklady akými sú aj poplatky
(akým je bez pochýb aj poplatok za poskytnutie úveru), tieto by boli zahrnuté dvakrát pri určovaní

celkovej výšky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, a to pri stanovení celkovej výšky úveru a opäť pri stanovení
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Preto je vylúčené do celkovej výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru započítať plnenia, ktoré nie sú skutočným plnením veriteľa dlžníkovi, ale majú
byť v skutočnosti plnením dlžníka veriteľovi, a teda sú nákladmi úveru, patria do odplaty za úver.
Posudzovaná spotrebiteľská úverová zmluva v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami

banky nerozlišujú plnenie veriteľa z úverovej zmluvy ako hlavný záväzok, bez ktorého by úverová
zmluva nevznikla a zaplatenie poplatku ako vedľajší záväzok dlžníka za poskytnutie úveru. Z obsahu
úverovej zmluvy, ani zo všeobecných obchodných podmienok banky nemožno jednoznačne vyvodiť,
že spotrebiteľ bol uzrozumený s tým, že dohodnutá suma úveru je od začiatku znížená o poplatok v
prospech banky, ktorý nie je a ako vedľajšie dojednanie nemôže byť splátkou úveru.

54. Úhrada poplatku za poskytnutie úveru bola pojatá do textu zmluvy o úvere a do časti zmluvy
s názvom Predmet ZoU a základné parametre spotrebiteľského úveru. V zmluve bolo len uvedené, že
poplatok za poskytnutie úveru vo výške 100,- eur je splatný najneskôr ku dňu prvého čerpania úveru
(čo vyplýva z čl. 2.2, 2.3, 3.1, 4.1 predmetnej zmluvy o úvere). V dôsledku navýšenia celkovej výšky

úveru o náklad nemôže byť správne vypočítaná ani výška RPMN, keďže výpočet RPMN je závislý od
výšky poskytnutého úveru. Navýšenie celkovej výšky úveru o náklady má zároveň aj ten následok, že sa
bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj náklad, tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky
a mení sa tým výška hlavného predmetu zmluvy.

55. Vyššie uvedený záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, má vplyv i na
žalobcom uplatnený nárok, zohľadňujúc skutočnosť, že samotná bezpoplatkovosť a bezúročnosť sa
premietla do celého úveru. Inak povedané, veriteľ v danom prípade nemal nárok na zmluvné úroky a
ani poplatky zaplatené žalovanou od počiatku.

56. Z nesporných tvrdení súd zistil, že žalovaný odo dňa 14.5.2019 (dátum čerpania úveru) realizoval v
konkrétnych dátumoch anuitné splátky a je zrejmé aj to, koľko zo sumy splátky bolo veriteľom započítané
na istinu, koľko na zmluvný úrok a koľko na poplatky. Je zrejmé, že žalovaný do zosplatnenia uhradil
na úver sumu 4222,72 eur. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný svoj záväzok čiastočne
plnil nasledovne: úhrada 100,00 eur zo dňa 16.1.2023, úhrada 100,00 eur zo dňa 17.2.2023, úhrada

100,00 eur zo dňa 15.3.2023, úhrada 100,00 eur zo dňa 17.4.2023 úhrada 100,00 eur zo dňa 22.5.2023,
úhrada 100,00 eur zo dňa 21.6.2023, úhrada 100,00 eur zo dňa 17.7.2023, úhrada 100,00 eur zo dňa
17.8.2023, úhrada 60,00 eur zo dňa 18.9.2023, úhrada 100,00 eur zo dňa 18.9.2023, úhrada 60,00
eur zo dňa 16.10.2023, úhrada 100,00 eur zo dňa 16.10.2023, úhrada 160,00 eur zo dňa 15.11.2023,
úhrada 160,00 eur zo dňa 15.12.2023, úhrada 260,00 eur zo dňa 16.1.2024 úhrada 260,00 eur zo dňa

15.2.2024, úhrada 160,00 eur zo dňa 15.3.2024, úhrada 160,00 eur zo dňa 22.4.2024.

57. Zohľadňujúc skutočnosť, že daný spotrebiteľský úver je bezúročný a bezpoplatkový, je potrebné
vyššie uvedené platby vykonané žalovaným, v období pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti započítať
na istinu, keďže inak nie je možné zohľadniť platby vykonané žalovaným na zmluvný úrok, sankčný úrok

a na poplatky s dôrazom na dodatočnú bezdôvodnosť týchto platieb pre vyhlásenie úveru za bezúročný
a bez poplatkov. Žalovaný teda v rozhodnom období (pred mimoriadnym zosplatnením úveru) zaplatil
na poplatky a zmluvné úroky úveru v úhrne sumu 2.015,93 eur. Uvedenú sumu je potrebné započítať
k splateniu istiny žalovaným v období pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti. Z uvedeného je tedazrejmé, že vzhľadom na bezpoplatkovosť s bezúročnosť spotrebiteľského úveru nie je možné vychádzať
z nároku na istinu uplatneného žalobcom v sume 5.777,28 eura, keď je potrebné (tak ako je vyššie
uvedené) zohľadniť platby žalovaného pred tým započítané na úroky a poplatky úveru, z dôvodu čoho

je následná zostatková (nezaplatená) hodnota istiny v sume 5.677,28 eura (suma poskytnutého úveru
10.000 eur – 100 eur poplatok za poskytnutie úveru – 2206,79 eura hodnota zaplatenej istiny – 2015,93
eura zmluvné úroky a poplatky = 5.677,28 eura). Následne je potrebné zohľadniť i platby vykonané
žalovaným po mimoriadnom zosplatnení v sume 2.280 eur a túto započítať na splatenú istinu. Vzhľadom
na uvedené je možné sumarizovať, že zostávajúca suma nezaplatenej istiny je v hodnote 3.397,28 eura.

58. Súd vyhovel nároku žalobcu na zaplatenie istiny, avšak len v sume 3.397,28 eura a vo zvyšku
žalobuvzhliadolakonedôvodnúspoukazomnavyššieuvedenédôvody,bezúročnosťabezpoplatkovosť
daného spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.

59.Ďalejsasúdzaoberalnárokomžalobcunaúrokyzomeškania.Úrokyzomeškaniasúpríslušenstvom

pohľadávkypodľa§121ods.3Občianskehozákonníka.Úrokzomeškaniapredstavujezákonnúsankciu
za omeškanie so zaplatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ho môže veriteľ požadovať, aj keď
neboli dohodnuté.

60. Povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona, ako dôsledok z omeškania so splnením dlhu

(§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

61. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského
úveru dňa 15.8.2022, t. j. deň nasledujúci po danej skutočnosti 16.8.202, ktorý i kapitalizoval sumou
653,37 eura. Žalobca však pri kapitalizácii daného úroku vychádzal z ním uplatnenej hodnoty istiny v

sume 7793,21 eura. Súd prepočtom daného nároku žalobcu, zohľadňujúc i priznávanú istinu v sume
5.677,28 eura zistil, že žalobca má nárok len na sumu 460,06 eura, t. j. žalobca si za dané obdobie
uplatnil nárok o 193,31 eura vyšší ako ten, ktorý mu prináleží. Podľa F. ku dňu počiatku omeškania
žalovaného, t. j. ku dňu 16.8.2022 predstavovala úroková sadzba 0,50 % + 5 percentuálnych bodov (§ 3
nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z), čo v konečnom dôsledku predstavuje úrok z omeškania vo výške

5,50 %. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal kapitalizovaný úrok v sume 460,06 eura a v sume
193,31 eura, jeho nárok zamietol.

62. Žalobca si však uplatnil i úrok z omeškania odo dňa 23.04.2024 do zaplatenia. Tu súd uvádza, že je
potrebné v danom medziobdobí zohľadniť i platby, ktoré žalovaný zrealizoval po vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti spotrebiteľského úveru v úhrnej sume 2280 eura. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi
voči žalovanému nárok na úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 3.397,28 eura od
23.04.2024 do zaplatenia.

63.Súdotrováchkonaniarozhodolpodľa§255ods.1CSP.Žalobcabolúspešnývčastipriznanianároku

na zaplatenie istiny úveru len v sume 3397,28 eura z pôvodne uplatnenej istiny v sume 5513,21 eura.
Neúspech žalobcu teda predstavoval rozdiel v priznanej sume istiny 3397,28 eura a pôvodne uplatnenej
sumy istiny v hodnote 5513,21 eura a z nepriznanej časti kapitalizovaného úroku z omeškania v sume
193,31 eura, tiež v časti uplatnených úrokov poplatkov, t. j. v časti 1067,30 eura ako neuhradeného
zmluvného úroku a neuhradených poplatkov vo výške 72 eur. Do celkového úspechu žalobcu súd

nezohľadňoval jemu priznaný nárok na úroky z omeškania priznanému vo výške 5,50 % ročne, ktoré si
žalobca uplatnil odo dňa 23.44.2024 do zaplatenia.

64. Úspech žalobcu bol v časti nezaplatenej priznanej istiny v sume 3397,28 eura a v časti
kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 460,06 eura, čo predstavuje úspech v hodnote 52,80 % k

predmetu konania a neúspech žalobcu v hodnote 47,20 %. Vzájomným pomerom úspechu strán, dospel
súd k záveru, že žalobcov čistý úspech žalobcu v spore predstavoval hodnotu 5,6 %

65. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov celého
konania v rozsahu 5,6 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).66. Súd na záver uvádza, že z dôvodu hospodárnosti sa nezaoberal ďalšími námietkami žalovaného,
predovšetkým nesprávnym uvedením celkovej výšky úveru, nesplnenie povinnosti skúmať bonitu
žalovaného.

67. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košicepísomnevdvochvyhotoveniach.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
(§ 363, § 364 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 CSP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.