Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2C/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125360220
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Padúchová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125360220.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, v konaní pred sudkyňou JUDr. Stanislavou

Padúchovou, v spore žalobcu: Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková
36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, proti žalovanému: MaJa, s.r.o., so sídlom Jegorovova 3, 976 66
Polomka, IČO: 36 042 935, o zaplatenie 10.869,64 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 01.08.2025 sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým
súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 10.869,64 Eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8,65 % ročne zo sumy 5.450,99 Eur od 01.10.2024 do 04.02.2025, s úrokom z omeškania vo
výške 8,65 % ročne zo sumy 5.418,66 Eur od 05.02.2025 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo
výške 8,40 % ročne zo sumy 5.450,98 Eur od 16.12.2024 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil náhradu
trov konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril nájomnú zmluvu č. XXXXX/
XXXX-XXX-XXXXXX/XX.XX A. B. XX.XX.XXXX v znení dodatku č. XXXXX/XXXX-XXX-XXXXXX/XX.XX
A. B. XX.XX.XXXX podľa II. časti zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a Občianskeho zákonníka. V zmysle dodatku sa zmluvné strany dohodli, že ročné nájomné
za prenajatú poľnohospodársku pôdu od XX.XX.XXXX pre jednotlivé katastrálne územia je určené
podľa vzorca C.=D.. Žalovaný sa zaviazal platiť ročné nájomné v dvoch splátkach, a to k 30. 09. a 15.
12. kalendárneho roka. Žalovaný ku dňu podania návrhu neuhradil pohľadávku žalobcu, a to splátku
nájomného za rok 2024 vo výške 5.418,66 Eur, splatnú dňa 30.09.2024 a splátku nájomného za rok
2024 vo výške 5.450,98 Eur, splatnú dňa 15.12.2024. Žalobca ďalej odkázal na Čl. VIII ods. 1 nájomnej
zmluvy, v zmysle ktorého, ak je nájomca v omeškaní s platením nájomného má prenajímateľ právo

na úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy: nájomnú
zmluvu, dodatok, faktúry, upomienky a prehľad splátok a úhrad.

2. Žalovaný sa podanej žalobe písomne nevyjadril.

3. Súd nariadil pojednávanie na deň 20.02.2026, z ktorého sa vopred písomne ospravedlnil žalobca.
Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť ani neospravedlnil. Súd vec prejednal

v neprítomnosti sporových strán, pričom pri rozhodovaní vychádzal z podanej žaloby a priložených
listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise.4. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, zriaďuje sa
Slovenskýpozemkovýfond(ďalejlen"pozemkovýfond").Pozemkovýfondjeprávnickáosobaazapisuje

sa do podnikového registra. Sídlom pozemkového fondu je Bratislava. Pozemkový fond môže zriaďovať
organizačné útvary a určovať ich sídla.

5. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti
vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve

štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie
je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti,
ktorých vlastník nie je známy. Postup pozemkového fondu pri prenajímaní a skončení nájmu, predaji,
zámene a nadobúdaní nehnuteľností pozemkovým fondom a kritériá pre určovanie výšky nájomného pri
prenajímaní nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

6. Podľa § 34 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb., pozemkový fond prenajíma podľa nariadenia vlády
Slovenskej republiky vydaného podľa odseku 3 aj nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy ( § 17).

7. Podľa § 34 ods. 18 veta prvá zákona č. 330/1991 Zb., pozemkový fond za štát a
neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise,

podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je
známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje
správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je
známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov.

8. Podľa § 34a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb., pozemkový fond hospodári podľa rozpočtu príjmov
a výdavkov, ktorý schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Pozemkový fond je povinný predložiť vláde
návrh svojho rozpočtu v súlade s osobitným predpisom. Rozpočet pozemkového fondu nie je súčasťou
štátneho rozpočtu; tým nie sú dotknuté povinnosti pozemkového fondu podľa osobitného predpisu.

9. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami
vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len "pozemok vo
vlastníctve štátu"), s nezisteným vlastníkom (§ 13).

10. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods.
1 vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.

11. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., fond nemôže pozemky uvedené v § 16 ods. 1 sám
užívať, ale ich prenajíma na účely poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, prípadne v súlade s

rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy vydaného podľa osobitných predpisov dočasne aj na iný
účel; povinnosť fondu prenajímať pozemky uvedené v § 16 ods. 1 sa nevzťahuje na podiely na spoločnej
nehnuteľnosti, ktorej vlastníci sú členmi pozemkového spoločenstva.

12. Podľa § 18 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.z., príjmy z nakladania s pozemkami podľa odsekov 1 až

5 patria fondu, ak zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 278/1993 Zb. o správe majetku štátu, tento zákon sa nevzťahuje
na nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy.

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu, správcom na účely tohto zákona
je správca majetku štátu podľa osobitného predpisu, ak spravuje pohľadávky štátu; správcom je aj
právnická osoba, z ktorej činnosti vznikajú pohľadávky, ktorých výnos je podľa osobitných predpisov
príjmom štátneho rozpočtu alebo štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa osobitných predpisov
spravuje pohľadávky štátu.

15. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral úžitky.16. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané a nebolo sporné, že Slovenský
pozemkový fond ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa XX.XX.XXXX nájomnú
zmluvu č. XXXXX/XXXX-XXX-XXXXXX/XX.XX, predmetom ktorej je nájom pozemkov špecifikovaných

v prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluva je uzavretá na dobu určitú do
XX.XX.XXXX. Zmluvné strany sa dohodli, že ročné nájomné je určené dohodou vo výške 3.292,34
Eur. K tejto zmluve zmluvné strany dňa 05.08.2020 uzavreli dodatok č. XXXXX/XXXX-XXX-XXXXXX/
XX.XX, predmetom ktorého je o.i. zmena výšky nájomného; od XX.XX.XXXX je ročné nájomné za
prenajatú poľnohospodársku pôdu pre jednotlivé katastrálne územia určené podľa vzorca C.=D., kde

RC je ročné nájomné, OVN je obvyklá výška nájomného pre príslušné katastrálne územie, zverejnená
príslušným okresným úradom v danom kalendárnom roku a VYM je prenajatá výmera v príslušnom
katastrálnom území. Celková výška nájomného bude tvorená súčtom RC za jednotlivé katastrálne
územia, ktoré sú predmetom prenájmu podľa tejto zmluvy. Nájomca sa podľa zmluvy zaviazal platiť
nájomné v dvoch splátkach, a to k 30.09. a k 15.12. kalendárneho roka. Ak je nájomca v omeškaní s
platením nájomného alebo jednotlivých splátok, prenajímateľ má právo žiadať úroky z omeškania podľa

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

17. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa XX.XX.XXXX žalobca vyúčtoval žalovanému za nájom
poľnohospodárskych pozemkov k 30.09.2024 podľa zmluvy E./XX.XX splátku vo výške 5.450,99 Eur.

18. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa XX.XX.XXXX žalobca vyúčtoval žalovanému za nájom
poľnohospodárskych pozemkov k 15.12.2024 podľa zmluvy E./XX.XX splátku vo výške 5.450,98 Eur.

19. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že ku dňu 09.07.2025 nebola z vyššie uvedených faktúr
zaplatená suma 10.869,64 Eur.

20. Súd sa v prvom rade zaoberal skúmaním vecnej legitimácie strán sporu. Aktívna alebo pasívna
legitimácia je stav plynúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práv či povinností,
ktoré sú predmetom konania. Nedostatok aktívnej resp. pasívnej legitimácie účastníkov je dôvodom
pre zamietnutie žaloby. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z

ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné
právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy
aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp.zn. 2Cdo 205/2009). Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe
tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide (rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

21. Žalobca sa v žalobe označil ako Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond konajúci

prostredníctvom generálneho riaditeľa JUDr. Richarda Šmída, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava,
SR, IČO: 17 335 345. Slovenský pozemkový fond je právnická osoba, ktorá sa zapisuje do podnikového
registra (§ 18 Občianskeho zákona v spojení s § 34 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.), a ktorá pri nakladaní
s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. vystupuje pred súdmi vo vlastnom mene
(§ 17 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.). Ak je stranou sporu právnická osoba, v zmysle § 133 ods. 2 CSP

musí byť v žalobe identifikovaná názvom, pripadne obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom,
ak je pridelené. Ak je stranou sporu štát, v žalobe sa v zmysle § 135 ods. 1 CSP označuje uvedením
jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. Slovenská republika,
t.j. štát, je právnickou osobou. Z hľadiska označenia žalobcu nebolo v posudzovanej veci pochybnosti o
tom, že žalobcom je Slovenská republika, konajúca Slovenským pozemkovým fondom.

22. Slovenský pozemkový fond nakladá s pozemkami vo vlastníctve štátu, ako aj s pozemkami s
nezisteným vlastníkom (§ 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.), súčasne spravuje majetok štátu a
prenajíma nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy (§ 34 ods. 3, 5 zákona č. 330/1991 Zb.) s tým, že
v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., na ktorý poukázal aj sám žalobca, fond pri nakladaní s

pozemkamivovlastníctveštátuakoajspozemkaminezistenýchvlastníkovvystupujevovlastnommene,
atoajpredsúdmiaorgánmiverejnejsprávy.Okremtohoajvzmysle§34ods.18zákonač.330/1991Zb.
pozemkový fond koná za štát a neznámych vlastníkov pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených
v osobitnom predpise (zákon č. 229/1991 Zb.), podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnompredpise (§ 10 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách) a pozemkov, ktorých vlastník
nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné. Vzhľadom na
to, že v zmysle § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 278/1993 Z. z. sa na nakladanie s majetkom štátu, ktoré

upravujú osobitné predpisy (aj zákon č. 229/1991 Zb., zákon č. 330/1991 Zb.), tento zákon nevzťahuje,
potom Slovenský pozemkový fond v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z. z. nemôže byť ani
správcom pohľadávky štátu, ktorá by bola príjmom štátneho rozpočtu. Príjmy z nakladania s pozemkami
(vo vlastníctve štátu ako aj s pozemkami nezistených vlastníkov) sú v zmysle § 18 ods. 5 zákona č.
180/1995 Z. z. príjmom fondu a s poukazom na § 34a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. rozpočet fondu nie

je súčasťou štátneho rozpočtu. Z uvedeného dôvodu pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto
konania, nepredstavuje na účely zákona č. 278/1993 Z. z. majetok štátu, a preto konanie Slovenského
pozemkového fondu nie je možné považovať za konanie správcu majetku štátu v mene Slovenskej
republiky v zmysle § 2 ods. 2 tohto zákona. Slovenský pozemkový fond je suverénny subjekt so
samostatným rozpočtom nakladajúci s majetkom štátu a iných vlastníkov podľa osobitných predpisov,
v danom prípade nemôže byť správcom pohľadávky štátu, ktorá by bola príjmom štátneho rozpočtu

(rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/87/2024). V žalobe označený žalobca
Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond si tak žalobou uplatnil nárok, ktorý mu nevyplývala
z hmotného práva. Vzhľadom na uvedené musel súd žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP). Žalovanému ako strane v konaní úspešnému by patril nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi. Súd zistil, že žalovanému žiadne trovy konania zo spisu nevyplývajú a ani si ich
neuplatnil, preto mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd
(§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.