Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriel Slobodník
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/7/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6126226467
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6126226467.2
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v spore žalobcu: Orion-IN spol. s r. o. v likvidácii, so sídlom Kukučínova
22, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 636 959, zast. likvidátorom A. B., bytom C. D. XXXX/X, XXX XX
E. E., proti žalovanému: C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX E. E., o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa výkonu záložného práva zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú.
E. E., k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, pre okres
Banská Bystrica, obec E. E., k.ú. E. E. na LV č. XXXX a to parcela KN – C č. XXX/XX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 332 m?332 m2, parcela KN – C č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 480 m?480 m2, parcela KN – C č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 56 m?
56 m2, stavba – dielne so súpisným číslom XXXXX, nachádzajúca sa na parcele KN – C č. XXX/XX,
a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného Okresným súdom Banská Bystrica
pod sp. zn. 13C/7/2026.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09. 02. 2026 domáhal, aby súd určil, že „nehnuteľnosti
zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor, pre okres
BanskáBystrica,obecE.E.,katastrálneúzemieE.E.nalistevlastníctvač.XXXXakoparcelaKNregistra
„C“ č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 332 m?332 m2, parcela KN registra „C“ č. XXX/XX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 480 m?480 m2, parcela KN registra „C“ č. XXX/XX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 56 m?56 m2, a stavba - dielne so súpisným číslom XXXXX, nachádzajúca
sa na parcele KN registra „C“ č. XXX/XX, nie sú zaťažené náložným právom v prospech žalovaného.“
2. Žalobca v žalobe okrem iného uviedol, že je výlučným vlastníkom o veľkosti podielu 1/1 nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. E. E. - pozemky nachádzajúce sa na parcelách registra “C“
p. č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere v 332 m2, p. č. XXX/XX zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 480 m?480 m2, p. č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 56 m?56
m2, stavba s. č. XXXXX, nachádzajúca sa na parcele registra “C“ p. č. XXX/XX, popis stavby: dielne,
druh stavby: 20 Iné stavby (ďalej „nehnuteľnosti“) a to na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 15Co/21/2025 zo dňa 26. 11. 2025, právoplatného a vykonateľného dňom
15. 12. 20258, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7C/3/2024
o určenie vlastníckeho práva. Žalovaný sa stal záložným veriteľom podľa záložnej zmluvy uzavretej
na zabezpečenie návratnosti pohľadávky záložného veriteľa s osobou zapísanou v roku 2020 na LV č.
XXXX ako vlastník nehnuteľností (A. F.) na základe darovacej zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 17. 07.
2020 – č.z. XXXX/XXXX, ktorá bola určená ako neplatná rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 15Co/21/2025 zo dňa 26. 11. 2025. Žalobca po vydaní tohto rozhodnutia o určenie vlastníckeho
právaoslovilzáložnéhoveriteľa,abyupustilodrealizáciezáložnéhopráva,pretožepovažujezaneplatnú
záložnú zmluvu uzatvorenú s nevlastníkom nehnuteľností. Žalovaný totiž po podaní odvolania proti
rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7C/3/2024 zo dňa 28. 11. 2024 odporkyňou A.F., podnikol kroky smerujúce k realizácii záložného práva; vyzval dlžníka (odporkyňu) na splatenie
pohľadávky z pôžičky z roku 2022 a oznámil katastrálnemu úradu začatie výkonu záložného práva
predajomzálohualternatívneponechanímsipredmetuzálohuvprípadeneúspechurealizáciezáložného
práva predajom zálohu a to proti vôli vlastníka nehnuteľností – žalobcu. Okresný úrad Banská Bystrica,
katastrálnyodbornaLVč.XXXXprek.ú.E.E.napriekexistenciivlastníckehoprávavčasti„B“vprospech
žalobcu na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. 11. 2025, naďalej eviduje
v časti „C“ aj záložné právo v prospech žalovaného v znení: „Na parc. C-KN č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/
XX + G.. XXXXX H. C.. I. G. XXX/XX: Záložné právo pre pohľadávku C. D., J. D., nar. XX. XX. XXXX,
C. XXXX/XX, XXX XX E. E. č. zml. V 7073/2022 zo dňa 28.10.2022- čz. 3697/2022.“ Podľa žalobcu
sa záložné právo javí ako zriadené nepravým vlastníkom na zabezpečenie pochybnej pohľadávky, za
účelom skrytého prevodu nehnuteľnosti s cieľom poškodiť práva žalobcu. Žalobca má za to, že neistotu
v jeho právnom postavení možno odstrániť len určením, že záložné právo z absolútne neplatnej záložnej
zmluvy na nehnuteľnostiach nevzniklo alebo neexistuje, t.j. nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným
právom v prospech žalovaného, čoho určenia sa domáha.
3. Spolu so žalobou podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej „návrh na NO“)
v zmysle § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. E. E., nehnuteľností evidovaných Okresným
úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, pre okres Banská Bystrica, obec E. E., k.ú. E. E. na LV č.
XXXX a to parcela KN – C č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 332 m?332 m2, parcela
KN – C č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 480 m?480 m2, parcela KN – C č. XXX/
XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 56 m?56 m2, stavba – dielne so súpisným číslom XXXXX,
nachádzajúca sa na parcele KN – C č. XXX/XX, najmä zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich
k speňaženiu zálohu, prostredníctvom dobrovoľnej dražby alebo akýmkoľvek iným spôsobom realizácie
záložného práva, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
4. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia okrem iného odôvodnil tým, že existuje
bezprostredné ohrozenie jeho vlastníckeho práva, keďže žalovaný už oznámil katastrálnemu úradu
začatie výkonu záložného práva, teda jeho realizáciu. Uvedené vyplýva aj zo Stanoviska k výzve zo
dňa 08. 01. 2026, ktorú zaslal žalovaný žalobcovi, kde mu oznamuje: „že nevidí žiadny dôvod na to,
aby upustil od pokračovania v začatom procese realizácie výkonu záložného práva. V našom úmysle
realizovať výkon záložného práva nám teda môže zabrániť len súd svojím rozhodnutím.“ Vzhľadom na
uvedené má žalobca za to, že ním navrhovaným neodkladným opatrením je potrebné upraviť pomery
až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, pretože žalovaný podniká reálne kroky ohľadom
výkonu záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam, a to na podklade absolútne neplatnej záložnej
zmluvy.
5. Žalobca spolu so žalobou a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložil: rozsudok
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7C/3/2024 zo dňa 28. 11. 2024 s doložkou právoplatnosti,
výpis z LV č. XXXX pre k.ú. E. E. zo dňa 05. 02. 2026 a zo dňa 09. 02. 2026, právoplatný vo výroku
II. dňa 26. 11. 2025, výzvu právneho zástupcu žalobcu žalovanému na upustenie od výkonu záložného
práva zo dňa 21. 12. 2025 s doručenkou, stanovisko žalovaného k tejto výzve zo dňa 08. 01. 2026.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), počas konania
môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.10. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
13. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie z dvoch dôvodov:
a) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo b) je tu obava, že exekúcia bude ohrozená.
Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné na záver, že bez
okamžitej, aj keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa/žalobcu ohrozené.
Tieto skutočnosti musia vyplývať už z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd
teda pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza zo skutočností, ktoré
boli v súvislosti s podaným návrhom predloženými dôkazmi hodnoverne osvedčené. Osvedčenie,
na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom navrhovateľom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Pri zisťovaní týchto skutočností tak nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie (§ 329 ods. 1 CSP) a súd o návrhu rozhoduje bez výsluchu a vyjadrení strán a bez
nariadenia pojednávania. „Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených dôkazov a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.
Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý
zásah súdu.“ (viď uznesenie NS SR sp. zn. 2MCdo 3/2010). Ako vyplýva z uvedeného, podmienkou pre
to, aby súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, je osvedčenie potreby bezodkladnej
úpravy pomerov strán, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť inak. Dôkazná povinnosť v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia pritom zaťažuje výlučne žalobcov.
14. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje, či a) je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, b) tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa sporová strana domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
15. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia
pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, je žalobca povinný osvedčiť relevantné skutkové
tvrdenia, z ktorých vyvodzuje splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Pred jeho nariadením musí súd tiež zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí
nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi, či zásah do práv dotknutej strany je
primeraný a posúdiť, či nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutej osoby nad nevyhnutnú
mieru.
16. V danom prípade žalobca odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia potrebou bezodkladnej
úpravy pomerov strán do právoplatného skončenia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 13C/7/2026, o určenie, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zapísané na LV č.
XXXX pre k.ú. E. E. nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného.
17. Z predloženého LV č. XXXX pre k.ú. E. E. zo dňa 05. 02. 2026 mal súd osvedčené, že evidovaným
výlučnýmvlastníkomnehnuteľností,ktorésúpredmetomprejednávanejveci,jeA.F.,nar.XX.XX.XXXX,
A. XXX, K., titul nadobudnutia darovacia zmluva V XXXX/XXXX zo dňa 17.07.2020 (ďalej „darovacia
zmluva“), žalovaná v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/3/2024 o určenie vlastníckeho
práva.18. Z aktuálneho výpisu LV č. XXXX pre k. ú. E. E. zo dňa 23. 02. 2026 mal súd preukázané, že žalobca
je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom prejednávanej veci, a to na základe rozsudku
tunajšieho súdu sp. zn. 7C/3/2024 zo dňa 28. 11. 2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici č.k. 15Co/21/2025-268 zo dňa 26.11.2025, právoplatným dňa 15. 12. 2025. Zároveň
je na LV v časti C zapísané záložné právo pre pohľadávku žalovaného č. zml. V XXXX/XXXX zo dňa
28.10.2022 – čz XXXX/XXXX a v časti B poznámky – (i) oznámenie o začatí výkonu záložného práva
pre pohľadávku žalovaného k V XXXX/XXXX (C. XXX/XXXX)- G. XX/XXXX, (ii) oznámenie o začatí
súdneho konania – Potvrdenie Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 13C/7/2026 zo dňa 9.2.2026 o prijatí
návrhu na začatie konania v právnej veci žaloba na určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným
právom – (C. XX/XXXX, G. XXX/XXXX).
19. Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 7C/3/2024 zo dňa 28. 11. 2024 vyplýva, že súd považoval
darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom ako darcom a žalovanou A. F. ako obdarovanou dňa
1.7.2020, ktorej predmetom bolo darovanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. E.
E., za absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 OZ pre absenciu vôle žalobcu uzatvoriť
zmluvu slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Žalobca bol k darovaniu prinútený, ktorý záver vyplýva
z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 31. 10. 2023, ktorým záverom
bol súd v zmysle § 193 CSP viazaný.
20. Z návrhu vyplýva, že žalovaný ako záložný veriteľ vyzval dlžníka – A. F., na splatenie pohľadávky
z pôžičky z roku 2022 a oznámil začatie výkonu záložného práva katastrálnemu úradu. Aj po prechode
vlastníckeho práva (na základe súdnych rozhodnutí) z A. F. na žalobcu, zostalo na LV č. XXXX pre k.ú. E.
E. zapísané záložné právo pre pohľadávku žalovaného zo zmluvy č. V XXXX/XXXX zo dňa 28.10.2022.
21. Žalobca vyzval žalovaného na upustenie od výkonu záložného práva listom zo dňa 21. 12. 2025,
pretože bolo súdom určené, že nikdy nepreviedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na A. F., darovacia
zmluva medzi nimi uzavretá je absolútne neplatný právny úkon, z čoho vyvodzuje, že aj záložná zmluva
uzatvorená medzi žalovaným a A. F. je absolútne neplatná. Žalovaný v stanovisku zo dňa 08. 01. 2026
uviedol, že nadobudol práva z predmetnej záložnej zmluvy dobromyseľne a preto nevidí žiaden dôvod,
aby upustil od pokračovania v začatom procese realizácie výkonu záložného práva.
22. Podľa § 151h ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné
právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže
záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný
zákon neustanovuje inak. Na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú
účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného
práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného
práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.
23. Podľa § 151j ods. 1 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona (č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu
podľa osobitných zákonov (napr. Exekučný poriadok) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje
inak.
24. Ako vyplýva z § 151h ods. 2 OZ, v prípade prechodu zálohu (tu rozhodnutím súdu o určení
vlastníckeho práva), na nadobúdateľa zálohu (žalobca) prechádzajú účinnosťou prechodu všetky práva
aj povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva a nadobúdateľ zálohu je zo zákona povinný
strpieť výkon záložného práva. Občiansky zákonník zakotvuje v § 151h OZ tri výnimky z tohto pravidla
a to:
1/ záložný veriteľ a záložca sa môžu v záložnej zmluve dohodnúť, že záložca je oprávnený previesť
záloh alebo jeho časť bez zaťaženia záložným právom,
2/ ak záložca prevádza záloh v bežnom obchodom styku v rámci výkonu predmetu podnikania, záložné
právo nepôsobí voči nadobúdateľovi,
3/za špecifických prísne vymedzených okolností právna úprava chráni dobromyseľného nadobúdateľa,
a to pri prevode aj prechode zálohu na nadobúdateľa (§ 151h ods. 3 druhá a tretia veta OZ). Ak
bol nadobúdateľ v čase prevodu alebo prechodu zálohu dobromyseľný, teda ak sa v dobrej vierenazdával, že záloh nadobúda nezaťažený záložným právom, záložné právo pri prevode alebo prechode
zálohu zaniká (§ 151md ods. 1 písm. f/ OZ. To neplatí, ak je dobromyseľnosť následkom toho, že
nadobúdateľ nevynaložil v čase prechodu náležitú starostlivosť – neoboznámil sa, či je k predmetu
prevodu zaregistrované ZP v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Samozrejme ďalšou
výnimkou by bola napr. neplatná záložná zmluva.
25. Okolnosti uzatvorenia záložnej zmluvy, jej platnosť budú predmetom dokazovania vo veci samej.
Avšak za situácie, keď žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľností bol prinútený k ich darovaniu
(viď rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/36/2023 zo dňa 31. 10. 2023),
a nehnuteľnosti boli bez jeho vedomia zaťažené záložným právom v prospech žalovaného, ktorý
medzičasom pristúpil k realizácii výkonu záložného práva na základe záložnej zmluvy, ktorej platnosť
žalobca spochybňuje vo veci samej, uvedené zakladá podľa názoru súdu potrebu dočasnej úpravy
pomerov a to pozastavenie realizácie výkonu záložného práva nehnuteľností ktorýmkoľvek zákonným
spôsobom do rozhodnutia súdu vo veci samej, aj z pohľadu sťaženia navrátenia do predošlého stavu,
pretože každá dispozícia (nakladanie) s nehnuteľnosťami by vyvolala prípadne ďalšie súdne spory
s treťou osobou (nadobúdateľ zálohu).
26. Z hľadiska proporcionality má súd za to, že žalovaný ako záložný veriteľ nebude nariadením
neodkladného opatrenia neprimerane obmedzený na svojich právach, pretože svoju pohľadávku môže
naďalej vymáhať priamo od dlžníka – A. F. (napr. žalobou na plnenie a v prípade nesplnenia povinnosti
uloženej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím aj návrhom na vykonanie exekúcie).
27. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 5Cdo/254/2009 zo dňa 28.09.2010 „súd rozhoduje o tom, ako bude
formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia viazaný
nie je, ale musí dbať, aby vyjadroval to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáha“ (tiež rozhodnutie
NS SR sp. zn. 5Cdo/82/2018 z 29. 11. 2018).
28. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že je nevyhnutné a spravodlivé dočasne
upraviť pomery strán do rozhodnutia súdu vo veci samej, preto návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel, avšak analogicky podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa
28. 09. 2010, sp. zn. 5Cdo 254/2009 formálne upravil výrok tohto neodkladného opatrenia tak, aby
z obsahového hľadiska obsahoval to, čoho sa žalobca týmto návrhom domáhal, t. j. zdržania sa
výkonu záložného práva nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre k.ú. E. E. vo vlastníctve
žalobcu do rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/7/2026,
pričom možno konštatovať, že takto formulovaný výrok rozhodnutia konzumuje návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia aj v časti „najmä zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k speňaženiu
zálohu, prostredníctvom dobrovoľnej dražby alebo akýmkoľvek iným spôsobom realizácie záložného
práva, pretože subsumuje všetky spôsoby výkonu záložného práva v zmysle § 151j ods. 1 OZ.
29. O nároku na náhradu trov konania neodkladného opatrenia rozhodne súd v zmysle § 262
ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenia naOkresnýsúd
Banská Bystrica. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisovs prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.