Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422010097
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1422010097.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov
senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Jána Evina, v trestnej veci obžalovaného G. H. pre prečin
kupliarstva podľa § 367 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného a prokurátora Okresnej
prokuratúry Bratislava IV proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp.zn. B4-2T/23/2022 zo dňa
16.10.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.03.2024 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného G. H., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV z a m
i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v bodoch 1) a 2) uznal obžalovaného G. H. vinným zo

spáchania prečinov kupliarstva podľa § 367 ods. 1 Trestného zákona a v bode 3) zo spáchania prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že

1) obžalovaný v presne nezistenom čase v mesiaci august 2019 ponúkal na internete možnosť zarobiť
si masážami v Bratislave, na túto ponuku práce reagovala poškodená G. V. H., bytom E. XXX/X, okres

U. Q., ktorá sa následne od obžalovaného dozvedela, že v skutočnosti pôjde o poskytovanie erotických
služieb, s čím poškodená súhlasila, pretože si potrebovala zarobiť peniaze, na to obvinený vytvoril
poškodenej na portáli pokec.sk profil za účelom komunikácie s klientmi, ktorý majú záujem o sexuálne
služby, pričom oficiálne sa v zverejnenom profily uvádzalo poskytovanie masáží, a následne v období
od augusta 2019 do novembra 2019 v byte obžalovaného č. XX na H. poschodí na T. XXXX/XX, R.,
po vzájomnej dohode s obvineným a so súhlasom obžalovaného, poškodená poskytovala záujemcom

sexuálne služby (podľa priania záujemcu klasický sex, orálny sex, análny sex) za sumu približne 60 až
70 Eur za hodinu sexu, a za každého zákazníka dostala poškodená 20,- Eur od obvineného a zvyšné
peniaze si nechal obžalovaný,

2) od presne nezisteného času najskôr od 24. mája 2021 do mesiaca jún 2021, a následne dňa
15.októbra2021,anáslednedňa16.októbra2021včaseod10:00hod.do12:30hod.,vbyteobvineného

č.XXnaH.poschodínaT.XXXX/XX,R.,poškodenápovzájomnejdohodesobžalovanýmasosúhlasom
obžalovaného poskytovala záujemcom sexuálne služby (podľa priania záujemcu klasický sex, orálny
sex, análny sex), pričom obžalovaný vytvoril poškodenej na portáli pokec.sk dňa 15.októbra 2021 profil
„lea-super-masaz“ za účelom komunikácie s klientmi, ktorý majú záujem o sexuálne služby, pričom
oficiálne sa v zverejnenom profily uvádzalo poskytovanie masáží, a záujemcovia platili za sexuálne
služby približne 60 až 70 Eur za hodinu sexu, z čoho dostala poškodená 20,- Eur od obžalovaného a

zvyšné peniaze si nechal obžalovaný,3) obžalovaný dňa 10. júna 2021 v čase o 14:35 hod. v Bratislave po Karloveskej ulici od OD Lidl k
čerpacej stanici Shell viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Fabia, modrej farby, Y.: D.-S., a to
napriek tomu, že rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Bratislava IV, pod č. ORP-P-243/BAIV-ODI1-2020 zo dňa 29. septembra 2020, právoplatný dňa
09.novembra 2020 mu bol okrem iného uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu
48 mesiacov, a tiež napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV, pod sp. zn.
0T/133/2020 zo dňa 25. novembra 2020, právoplatný dňa 25.novembra 2020, mu bol okrem iného
uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu štyri roky.

Súd prvého stupňa za skutok v bode 1) podľa § 367 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, §
36 písm. j) , § 37 písm. h), § 41 ods. 1 , § 42 ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného
zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Súčasne podľa § 42 ods. 2 Trestného
zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 0T/133/2020 zo dňa

25.11.2020, v rámci súhrnného trestu podľa § 61 ods. 1 , ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému
trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 4 roky. Za skutky v bodoch 2) a 3)
súd prvého stupňa podľa § 367 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. h), § 41
ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, a
pre výkon tohto trestu obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona
uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 2 roky. Podľa § 60 ods. 1
písm. a) Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci, a to 1ks notebooku značky
Asus so vsunutým USB kľúčom, 1 ks notebooku značky Toshiba, 47 ks SIM kariet, tlačítkový mobilný
telefón značky Nokia, typ RM-713, 2ks SIM kariet a nabíjačka, tlačítkový mobilný telefón značky Nokia,

typ RM-970, 1ks SIM karta, mobilný telefón značky Sony, a mobilný telefón značky Sony, modrej farby,
ktorých vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona stáva štát. Napokon podľa § 73 ods. 2 písm.
d) Trestného zákona uložil obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní obžalovaný prostredníctvom obhajcu aj prokurátor

uviedli, že si ponechávajú lehotu na podanie opravného prostriedku.

Prokurátor podal dňa 18.10.2023 odvolanie proti výroku o treste za skutky v bodoch 2) a 3) a proti výroku
oochrannomopatrení.Dňa28.12.2023podalobžalovanýprostredníctvomobhajcuodvolaniesmerujúce
proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval, že obžalovaný nepodal odvolanie v
zákonnej lehote, ktorej plynutie začalo vyhlásením rozsudku dňa 16.10.2023, kedy posledným dňom
na včasné podanie odvolania bol deň 31.10.2024. Odvolanie bolo podané až dňa 28.12.2023, teda
oneskorene, preto ho odvolací súd podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietol bez meritórneho

preskúmania odvolacích námietok. Odvolanie prokurátora bolo podané včas, a preto odvolací súd
revidoval len výrok o treste za skutky pod bodmi 2) a 3) so zreteľom na to, že v písomných dôvodoch
odvolania prokurátor vzal späť odvolanie smerujúce proti výroku o ochrannom opatrení.

Prokurátor odôvodnil odvolanie podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 02.01.2024. Prokurátor

dôvodí, že „prvostupňový súd opomenul priznať priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného
zákona. Skutky v bode 2) a 3) boli spáchané v roku 2021. Pred tým, ako obž. H. spáchal tieto skutky,
bol právoplatne odsúdený - trestný rozkaz OS Bratislava IV sp. zn. 0T 133/20 zo dňa 25.11.2020,
právoplatný dňa 25.11.2020. Je teda zrejmé, že obž. H. bol už za trestný čin odsúdený. Je teda zrejmé,
že pri rozhodovaní o treste za skutky v bodoch 2) a 3) je potrebné priznať priťažujúcu okolnosť podľa §

37 písm. m) Tr. zák. Uvedené však prvostupňový súd opomenul. Túto priťažujúcu okolnosť je potrebné
priznať pri všetkých druhoch trestov, ktoré majú zákonom odstupňovateľnú trestnú sadzbu, ktoré súd
týmto výrokom za skutky v bode 2/ a 3/ ukladal, teda pri treste odňatia slobody, ako aj pri treste zákazu
činnosti. Následne je potrebné pri ukladaní trestu aplikovať aj § 38 ods. 4 Tr. zák. (prevaha priťažujúcich
okolností), a to nielen pri treste odňatia slobody (čo prvostupňový súd zohľadnil), no aj pri treste zákazu

činnosti (čo prvostupňový súd opomenul). Aj pri ukladaní trestu zákazu činnosti je potrebné zohľadniť
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a je potrebné aplikovať § 38 ods. 4 Tr. zák. Možno v
tomto smere poukázať na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Tdo 18/2020 zo dňa
24.03.2021, ktorý sa uvedenou otázkou zaoberal, a dospel k uvedenému právnemu názoru. V prípadeods. H. je teda potrebné, aby mu bol trest zákazu činnosti ukladaný za aplikácie § 38 ods. 4 Tr. zák., a
teda dolná hranica trestnej sadzby sa zvyšuje o jednu tretinu. Prvostupňový súd mal teda ukladať trest
zákazu činnosti vo zvýšenej sadzbe 4 roky až 10 rokov. Prvostupňový súd uložil trest zákazu činnosti

vo výmere 2 rokov, čo možno s poukazom na vyššie uvedené považovať za nezákonné. Nemožno
súhlasiť so záverom prvostupňového súdu, ktorý pri treste zákazu činnosti nepriznal žiadnu priťažujúcu
okolnosť. Nemožno totiž opomenúť, že obž. H. spáchal viac trestných činov vo viacčinnom súbehu
(skutky v bodoch 2) a 3)), a že sa mu ukladá úhrnný trest, a teda uvedenú skutočnosť je potrebné
posudzovať komplexne. Aj pri ukladaní trestu zákazu činnosti je preto potrebné prihliadať na to, že obž.

H. spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zák.). Tiež aj pri treste zákazu činnosti je potrebné
priznať priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Prvostupňový súd nesprávne aplikoval § 38
ods. 1 Tr. zák. aj na túto trestnú vec, na čo však podmienky splnené neboli. Je totiž potrebné si uvedomiť,
že obž. H. viedol vozidlo v čase zákazu činnosti, a to nielen v čase „súdneho“ zákazu činnosti, ale aj
v čase zákazu činnosti uloženého mu dopravným inšpektorátom. Naplnil teda znak skutkovej podstaty
„marí výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje

rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti“. Tieto okolnosti (marenie rozhodnutia dopravného
inšpektorátu), ktoré sú základným znakom skutkovej podstaty trestného činu podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Tr. zák., ktoré mal obž. H. naplniť, nie sú však žiadnou priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. m) Tr.
zák. Použitím § 37 písm. m) Tr. zák. teda nedôjde k pričítaniu tej istej okolnosti obž. H. dva krát. Jeden
krát sa totiž zohľadní okolnosť, že bol v minulosti súdom odsúdený (ako priťažujúca okolnosť), a tiež

sa nezávisle od toho zohľadní odlišná (nie tá istá) okolnosť, že nerešpektoval rozhodnutie dopravného
inšpektorátu (ako základný znak skutkovej podstaty). Je teda zrejmé, že prípadné aplikovanie § 38 ods.
1 Tr. zák. nie je správne.“

Na základe uvedeného prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e)

Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok, a aby aplikoval priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm.
h), písm. m) pri ukladaní trestu odňatia slobody a aj pri ukladaní trestu zákazu činnosti, a následne aby
aj pri ukladaní trestu zákazu činnosti aplikoval § 38 ods. 4 Trestného zákona a trest zákazu činnosti
ukladal vo zvýšenej výmere 4 roky až 10 rokov.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal vo vzťahu k výroku o treste za skutky v bodoch 2) a
3) napadnutého rozsudku dokazovanie v dostatočnom rozsahu a zákonným spôsobom a vyvodil z neho
správne právne závery.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožnil s výrokom o treste za skutky v bodoch 2) a 3) napadnutého rozsudku a úvahy,
ktoré súd prvého stupňa viedli k určeniu sankcie, považuje za správne. Naopak, nemožno súhlasiť
s odvolacími námietkami prokurátora. Ani odvolací súd nepovažoval za nevyhnutné brať do úvahy
odsúdenie Okresným súdom Bratislava IV pod sp.zn. 0T/133/2020 do úvahy, hoci časovo predchádzalo
skutkom v bodoch 2) a 3), a to z dôvodu, že toto odsúdenie je súčasťou výroku o súhrnnom treste za

skutok v bode 1). Ide teda o určitú špecifickú povahu tohto odsúdenia z procesného hľadiska, ktorá
napĺňa atribút odsúdenia uvedený v § 37 písm. m) Trestného zákona, kedy nie je nevyhnutne nutné
prihliadať na predchádzajúce odsúdenia.

Pokiaľ prokurátor považuje za nevyhnutné zohľadniť prevahu počtu priťažujúcich okolností nad počtom

poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona pri všetkých druhoch ukladaných trestov,
resp. nielen pri treste odňatia slobody, ale aj pri treste zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá
opierajúc sa o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Tdo/18/2020 zo dňa 24.03.2021, odvolací súd
konštatuje, že najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí vykladal situáciu, kedy bol obžalovanému ukladanýsamostatný peňažný trest, a usúdil, že zvyšovanie spodnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu podľa
§ 38 ods. 4 Trestného zákona sa týka aj trestnej sadzby uvedenej vo všeobecnej časti trestného zákona.
V prejednávanej veci nejde o totožnú situáciu, obžalovanému boli ukladaný trest zákazu činnosti popri

treste odňatia slobody, pričom prevaha počtu priťažujúcich okolností bola zohľadnená v neprospech
obžalovaného vo výroku o treste odňatia slobody, ktorý je súčasne aj úhrnným trestom. Trest zákazu
činnosti však úhrnným trestom nie je, pretože vecne nadväzuje iba na skutok v bode 3) napadnutého
rozsudku, a teda je ukladaný len za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. d) Trestného zákona. Nie je teda žiadny vecný dôvod na to, aby bola okolnosť, že spáchal

viac trestných činov, ktorá vyvolala prevahu počtu priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Trestného
zákona, v jeho neprospech zohľadnená 2 razy. Takáto úvaha logicky korešponduje napr. so spôsobom
ukladania súhrnného trestu, kedy pri uložení súhrnného trestu odňatia slobody je potrebné zohľadniť
prevahu počtu priťažujúcich či poľahčujúcich okolností, avšak ak súd do výroku o treste podľa § 42 ods.
2 Trestného zákona, in fine, preberá aj iný druh trestu uložený skorším rozsudkom, nie je možné pri
tomto treste meniť kritériá, podľa ktorých bol trest pôvodným rozsudkom ukladaný.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky prokurátora sú
neopodstatnené, a že napadnutý výrok o treste je v súlade so zákonom. Preto odvolanie prokurátora
zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.