Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823222062
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3823222062.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, pobytom D. - E. C., F. XX, toho času D., A. XX, zastúpenej: NIKU & partners, s.r.o.,
sídlom Bratislava, Prokopa Veľkého 51, IČO: 36 866 008, proti manželovi: A. E. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. - E. C., F. XX, zastúpenému: Mgr. René Nguyenom, advokátom so sídlom v Partizánskom,
Moyzesova 471/1, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode k maloletým deťom: B. C., nar. XX.XX.XXXX, a B. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, na odvolanie otca voči rozsudku

Okresného súdu Prievidza č. k. 29P/64/2023 - 286 zo dňa 14. 08. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prievidza ako súd prvej inštancie (ďalej aj „prvostupňový súd“):
I. rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX,
II. zveril maloleté deti B. a B. do osobnej starostlivosti matky,
III. obom rodičom ponechal právo a povinnosť maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok,

IV. – V. upravil vyživovaciu povinnosť otca v sume 260 eur na každé dieťa, so splatnosťou do 15. dňa
mesiaca k rukám matky,
VI. upravil styk otca s maloletými deťmi v rozsahu každý párny kalendárny týždeň v stredu od 15:00 hod
do 17:30 hod a v piatok od 14:30 hod do 18:00 hod a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od
15:00 hod do 17:30 hod, v sobotu od 10:00 hod do 18:00 hod a v nedeľu od 14:30 hod do 18:00 hod.
VII. – VIII. nariadil rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému
poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Partizánske („RPPS ÚPSVaR Partizánske“), ktorého účelom je zefektívnenie vzájomnej komunikácie
rodičov, ich kooperácie v záujme maloletých detí a prijatie úlohy druhého rodiča v živote detí, a to na
dobu šiestich mesiacov a uložil im povinnosť spolupracovať s úradom.
IX. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, podľa ktorého manželstvo účastníkov bolo vážne a trvalo
rozvrátené, obnovenie manželského spolužitia nebolo možné očakávať. Účastníci dlhodobo netvoria

spoločnú domácnosť, neobnovili a ani neprejavili vôľu obnoviť manželské spolužitie a nepodieľajú sa
spoločne na výchove detí. Priebeh ich vzájomnej komunikácie počas konania potvrdzuje, že už netvoria
harmonické životné spoločenstvo. Prvostupňový súd tiež prihliadol na to, že otec má nový partnerský
vzťah, ako aj na okolnosť, že maloleté deti sú o rozvode informované a mali čas adaptovať sa nanovú rodinnú situáciu. Za týchto okolností nepovažoval za v záujme účastníkov, maloletých detí ani
spoločnosti udržiavať nefunkčné manželstvo. Príčinu rozvratu prvostupňový súd identifikoval v zásadnej
rozdielnosti pováh, názorov a záujmov manželov.

3.Prirozhodovaníoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostínačasporozvodesúdprvejinštancie
vyhodnotil, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletých detí. Zistil, že komunikácia
rodičov je dlhodobo problematická, konfrontačná a nevedie ku koordinovanej výchove detí. Obaja uznali,
že ich výchovné postupy sú nejednotné, čo sa najviac prejavilo u staršieho maloletého, ktorý má

psychické ťažkosti a problémy s učením, pri ktorých prijíma pomoc len od matky. Maloletý jednoznačne
vyjadril želanie zostať v jej osobnej starostlivosti a odmietol predstavu pobytu u otca či starých rodičov.
Prvostupňový súd uzavrel, že striedavá starostlivosť by zvyšovala jeho emocionálnu záťaž; mladší
maloletý sa vzhľadom na vek nevyjadril, avšak pre blízky súrodenecký vzťah súd prvej inštancie
nepovažoval za vhodné režimy starostlivosti odlišovať. Z dokazovania vyplynulo, že matka poskytuje
stabilné a riadne fungujúce prostredie, preto deti ponechal v jej osobnej starostlivosti.

4. Súčasne nezistil dôvod niektorého z rodičov obmedziť vo výkone práva zastupovať maloleté deti a
spravovať ich majetok.
5. Prvostupňový súd vychádzal z toho, že deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá si
svoju vyživovaciu povinnosť bude plniť najmä osobnou starostlivosťou, zatiaľ čo otec sa má na výžive

maloletých podieľať prevažne finančne. Na základe posúdenia pomerov rodičov dospel k záveru, podľa
ktorého otec je schopný prispievať aj vyššou čiastkou ako dosiaľ hradenou sumou 200 eur mesačne na
obe deti, keďže vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami a na bezdôvodné vzdanie
sa vyššieho zárobku sa neprihliada. Nevyhovel ani návrhu matky na 375 eur mesačne na každé dieťa,
pričom preskúmal potreby detí, ako aj príjmové, majetkové a životné pomery oboch rodičov.

Z výdavkov predložených matkou podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že odôvodnené náklady na
maloletých sú porovnateľné, na B. činia 727 eur a na B. 721 eur mesačne, vrátane nákladov na bývanie
v sume 167 eur na osobu, keďže matka hradí nájomné 500 eur mesačne. Konštatoval, že už samotné
náklady na bývanie a stravu presahovali výšku určeného výživného.
Pri hodnotení pomerov rodičov prvostupňový súd vychádzal z toho, že otec pracuje u svojho otca

s príjmom do 1 200 eur mesačne, súčasne brigádne vypomáha u svojej sestry a je spoločníkom aj
konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, kde uvádzal príjem 100-200 eur mesačne, no inokedy
tvrdil, že odmenu nepoberá. Súd prvej inštancie aplikoval § 75 ods. 1 ZoR a prihliadol na to, že ak by otec
výkon konateľskej funkcie vykonával v pracovnom pomere, dosiahol by aspoň minimálnu mzdu (cca 615
€ mesačne netto) a vychádzal z potenciálneho príjmu 1 815 eur mesačne. Prihliadol tiež k tomu, že otec

má zároveň nízke výdavky na bývanie (iba 90 € rodičom) a disponoval majetkom v podobe motorových
vozidiel, z ktorých dve predal za 7 500 eur.
Na základe týchto skutočností prvostupňový súd určil výživné vo výške 260 eur mesačne na každé
dieťa. Keďže výživné spolu na obe deti predstavuje približne 30 % z potenciálneho čistého príjmu otca,
konštatoval, že ide o primeranú sumu aj vzhľadom na odporúčaciu Metodiku Ministerstva spravodlivosti

SR.
Návrhu matky v rozsahu 375 eur na dieťa nevyhovel, keďže požadované výživné nebolo v súlade s
aktuálnymi objektívnymi možnosťami otca. Zároveň uviedol, že matka má naďalej povinnosť primerane
sa finančne podieľať na potrebách detí, keďže jej príjem je vyšší, má obchodné podiely v spoločnostiach
a vlastní nehnuteľnosti.

6. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave styku vychádzal najmä zo záujmu maloletých detí,
z výpovede staršieho maloletého, z psychologických zistení a z priebehu stretnutí počas konania.
Konštatoval, že hoci je v záujme detí budovať vzťah s oboma rodičmi, rovnaký čas s každým z nich
nie je vždy možný ani vhodný. Prihliadol k tomu, že deti s otcom dlhodobo nežijú, bývajú s matkou

približne deväť mesiacov a v tom čase s otcom nechceli tráviť ani celý dohodnutý čas. Podľa názoru
prvostupňového súdu na tom nesú podiel obaja rodičia - matka pred deťmi neprejavuje pozitívny postoj k
otcovi a otec nevie deťom vytvoriť taký program, ktorý by ich motivoval. Tieto nedostatky odporučil riešiť
aj výchovným opatrením. Ďalej vzal do úvahy aj potreby staršieho dieťaťa, ktorý má symptómy ADHD,
potrebujestabilnýrežimapriučenísaspoliehanamatku.Vychádzalztoho,žeotecvminulostineprejavil

dostatočnú trpezlivosť a maloletý odmietol predstavu prespávania v domácnosti starých rodičov, kde
otec býva. Za týchto okolností by rozšírenie styku podľa súdu prvej inštancie znamenalo pre deti
nadmernú záťaž. Preto ponechal rozsah stretávania v režime, ktorý rodičia čiastočne dodržiavali počas
konania.Súčasne uložil matke povinnosť deti na styk primerane pripraviť a rozhodol, že odovzdávanie bude
prebiehať v mieste bydliska detí. Zároveň zdôraznil povinnosť otca vytvárať deťom program motivujúci
zotrvať na stretnutí po celý určený čas.

7. Súd prvej inštancie zistil, že psychologické konzultácie rodičom nepomohli, pretože neboli schopní
prekonať rozchod, vyriešiť finančné spory ani vnímať potreby detí s dostatočnou empatiou. Preto nariadil
výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine v trvaní šiestich mesiacov s povinnosťou
rodičov spolupracovať s úradom práce s tým, že bude jeho priebeh priebežne hodnotiť.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku („CMP“).

9. Otec podal odvolanie proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote a žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Napadnutý
rozsudokpovažovalzavecneajprávnenesprávny,pričomnamietalnajmäúpravustyku,výškuurčeného
výživného a spôsob, akým sa súd prvej inštancie vysporiadal s navrhovanými dôkazmi.

Tvrdil, že súd nevykonal potrebné dokazovanie, najmä znalecké dokazovanie za účelom zistenia
skutočných príčin odmietavého postoja maloletých detí, a že súd vychádzal najmä z jedného rozhovoru
sostaršímmaloletým,ktorýpodľaotcaneodrážaljehoskutočnýnázor,alenázorprevzatýodmatky.Otec
uvádzal, že deti po odchode zo spoločnej domácnosti začali náhle odmietať styk s otcom, čo podľa neho
vyplynulo z negatívnych postojov matky a z ovplyvňovania detí. Podľa jeho názoru malo byť vykonané

znalecké dokazovanie v oblasti psychológie s cieľom preveriť, či u maloletých nastalo zavrhnutie
rodiča alebo iná forma narušenia vzťahu. Úpravu styku považoval za neprimerane obmedzujúcu, keďže
rozsah približne 40 hodín mesačne rozkúskovaný do krátkych časových blokov mu podľa jeho tvrdenia
neumožňoval plnohodnotne tráviť čas s deťmi, pripravovať im program ani budovať vzťah. Tvrdil, že
nemožno očakávať, aby malo pozitívny efekt na vzťah otca s maloletými, ak sa deti „sotva dostavia

na stretnutie a po krátkom čase žiadajú odchod domov“, čo otec vysvetľoval tým, že matka určuje
maloletému „čas, ktorý môže s otcom tráviť“, a dieťa sa podľa jeho slov riadi týmto pokynom. Otec
neuznával závery súdu prvej inštancie týkajúce sa negatívneho vplyvu rozšíreného styku na prípravu
na vyučovanie s tým, že tvrdenia o jeho netrpezlivosti pri učení neboli podľa neho preukázané.
V časti týkajúcej sa výživného namietal, že prvostupňový súd nesprávne posúdil jeho možnosti a

schopnosti. Tvrdil, že jeho príjem z pracovného pomeru predstavoval približne 1 200 eur mesačne
a príjem z brigád u sestry počas sezóny 100 - 200 eur. Podľa neho súd prvej inštancie nesprávne
aplikoval zásadu potenciality jeho príjmu tým, že k jeho príjmu pripočítal ďalších 615 eur ako potenciálnu
odmenu z výkonu funkcie konateľa v spoločnosti, v ktorej je spoločníkom. Tvrdil, že spoločnosť bola
podľa zverejnených účtovných dokladov v značnej strate a nebolo možné vyplácať si z nej odmenu. Z

tejto skutočnosti vyvodzoval, že prvostupňový súd vytvoril nereálnu kombináciu „dvoch plných úväzkov“
s tým, že výživné vo výške 520 eur mesačne predstavuje takmer polovicu jeho reálneho príjmu.
Otec poukazoval aj na rodinné dávky poberané matkou, jej majetkové pomery a tvrdené dobrovoľné
navýšenie jej nákladov v súvislosti s presťahovaním do nájomného bývania, ktoré podľa neho nemalo
byť na ťarchu určovania výživného.

10. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozsudok považuje za správny a zodpovedajúci
riadne zistenému skutkovému stavu a navrhla, aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku II. až IX.
ako vecne správne potvrdil. Poukázala na to, že otec výslovne súhlasil s rozvodom, a odvolanie proti
výroku o rozvode podal len zo špekulatívnych dôvodov s cieľom oddialiť právoplatnosť výroku a tým aj

vykonateľnosť rozhodnutia o výživnom; v tejto časti navrhla, aby odvolací súd odvolanie odmietol podľa
§ 386 písm. b) a d) Civilného sporového poriadku („CSP“).
11. K časti odvolania týkajúcej sa úpravy styku matka uviedla, že otec nepravdivo tvrdil, že deti sú
ovplyvňované matkou. Podľa nej bol stav dôsledkom správania otca, ktorý nedokázal odčleniť negatívny
postoj voči nej od vzťahu k deťom. Opísala dôvody svojho odchodu z rodinného domu - neohlásené

návštevy otca, konflikty, nevhodné správanie, ktoré negatívne vplývalo na deti. Zdôraznila, že deti s
otcom trávili minimum času osamote aj pred rozchodom. Uviedla, že otec má zabezpečený pravidelný
styk, ktorý neobmedzuje, deti však samé skracujú čas stretnutí, pretože sa u otca nudia, nemajú
zaujímavý program a otec nerešpektuje odporúčania psychologičky. Opísala aj nevhodné správanie
otca pred deťmi (posmešné oslovenia, ironické poznámky), ktoré deti negatívne vnímali. Nesúhlasila

s návrhom na znalecké dokazovanie, keďže deti sú už psychicky zaťažené opakovanými pohovormi
a výsluchmi; ďalšie dokazovanie by podľa nej bolo zásahom do ich psychiky.
Matka uviedla aj ďalšie konkrétne situácie, keď deti odmietali tráviť čas s otcom, sťažovali sa na jeho
nervozitu, krik a nevhodné vyjadrenia. Poukázala na to, že otec nerešpektoval jej prosby o ohľaduplnosťk zdravotnému stavu detí. Vyjadrila obavu, že pokračovanie konfliktov bude zvyšovať emocionálnu záťaž
detí.
K výživnému matka namietala tvrdenia otca o jeho nízkych príjmoch. Uviedla, že podľa jej vedomostí

otec počas roka 2024 absolvoval viaceré zahraničné cesty (Taliansko, Španielsko - Mallorca, Holandsko
- Amsterdam) i Vysoké Tatry, čo podľa nej nezodpovedá jeho tvrdeniam o finančnej tiesni. Poukázala
na to, že deťom otec sľuboval dovolenky v Dubaji či Grécku. Argumentovala tiež prosperitou kaviarne
F., s.r.o., ktorú otec spoluvlastní. Podľa nej ide o vysoko prosperujúcu spoločnosť, čo síce nevyplýva z
účtovných závierok, ale z prezentovaných akcií na sociálnych sieťach (grilovačky, koncerty). Zdôraznila,

že kaviareň zamestnáva viaceré čašníčky a je jediným zdrojom príjmu manželovho brata, čo podľa nej
svedčí o jej stabilite.
Matka zdôraznila, že znáša všetky náklady na rodinný dom (energie, poistky, úverové splátky). Poprela,
že by poberala daňový bonus; poberá iba rodinné prídavky. Uzavrela, že zrušenie rozsudku by spôsobilo
ďalšiu destabilizáciu pomerov a negatívne ovplyvnilo psychiku detí.

12. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, odporučil prehodnotiť skutočnosti uvedené v odvolaní
a na základe toho rozhodnúť.

13. Matka v ďalších podaniach oznámila, že dňa 03.01.2025 bol z iniciatívy kolízneho opatrovníka
vykonaný pohovor s maloletými deťmi za účelom zistenia aktuálnej situácie v rodine. Navrhla, aby

odvolací súd zabezpečil dôkaz vyžiadaním písomnej správy o zisteniach z tohto pohovoru. Opísala,
že situácia v rodine zostáva napätá. Podľa nej otec nerešpektuje vôľu a potreby detí, správa sa k nim
direktívne, pred deťmi ju osočuje a rozpráva im témy, ktoré ich zneisťujú. Tvrdila, že deti odmietajú
tráviť s otcom čas, stretnutia skracujú a vracajú sa rozladené. Poukázala na nevhodné správanie
otca pri odovzdávaní detí, jeho náladovosť a obštrukcie pri výmene termínov stretnutí, ktoré musela

riešiť prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Opísala aj incidenty počas víkendových stretnutí, keď deti
prichádzali hladné a smädné, a uviedla, že otec im opakovane zabudol zabezpečiť základné potreby.
Predložila tiež Plán sociálnej práce s dieťaťom zo dňa 28.02.2025 a poslednú správu z diagnostického
vyšetrenia zo dňa 24.02.2025 týkajúcu sa staršieho syna B..

14. Otec v odvolacej replike tvrdenia matky poprel a zotrval na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní,
najmä pokiaľ ide o jeho nesúhlas so stanoveným rozsahom styku, tvrdené ovplyvňovanie maloletých detí
matkou, potrebu vykonať znalecké dokazovanie a námietky smerujúce proti posúdeniu jeho príjmových
možností pre účely výživného.
15. Nad rámec tvrdení uvedených v odvolaní otec doplnil najmä to, že podľa jeho názoru matka

prenáša svoje negatívne postoje na deti, čo sa má prejavovať v skracovaní styku a odmietavých
reakciáchmaloletýchpočasstretnutí.Uvádzalďalšiekonkrétnepríkladysprávaniadetí,ktorépodľaneho
podporujú tvrdenie o ich ovplyvnení, a opisoval situácie, v ktorých maloletí reagovali spôsobom, ktorý
podľa jeho názoru nebol typický pre obdobie pred rozchodom rodičov. Zároveň uviedol, že sa snaží
aktívne venovať deťom, informuje sa o ich školskom prospechu a konzultuje postup s odborníčkou,

pričom vyjadril obavu, že súčasný rozsah styku môže viesť k ďalšiemu oslabovaniu citových väzieb. Otec
mal za to, že správanie detí podľa neho vykazuje prvky podobné javom označovaným ako „zavrhnutý
rodič“, pričom tento vývoj dával do súvislosti s postojom matky.
Rozvinul aj svoje nesúhlasné stanovisko k tvrdeniam matky o jej dôvodoch pre opustenie spoločnej
domácnosti a doplnil ďalšie tvrdenia smerujúce k posúdeniu životnej úrovne matky, keď poukazoval na

jej údajné pôsobenie v spoločnosti z oblasti podujatí. Vo vzťahu k výživnému nesúhlasil so záverom
o jeho príjmovom potenciáli a opätovne poukazoval na hospodárske výsledky spoločnosti, v ktorej
pôsobí ako konateľ. Tvrdenia matky týkajúce sa jeho správania označil za nepravdivé a odporujúce jeho
doterajšiemu prístupu k rodine.

16. Matka v odvolacej duplike zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Poukázala na uzavretie
mediačnej dohody medzi rodičmi o úprave styku otca s maloletými dňa 13.11.2025.

17. Otec v ďalšom vyjadrení uviedol, že matka svoju povinnosť podporovať deti vo vzťahu k otcovi.
Poukázal na negatívne a neprirodzené správanie detí voči nemu, domnievajúc sa, že ide o následok

manipulácie zo strany matky. Dal do pozornosti, že už nevykonáva funkciu konateľa (podľa výpisu
z Obchodného registra od 29.11.2025) pre zlé ekonomické výsledky spoločnosti.18. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal vec v
intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario, rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1

CMP ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu.

19. Odvolací súd považuje za potrebné úvodom uviesť, že otec napadol odvolaním celý rozsudok,
avšak v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva neuviedol žiadne konkrétne námietky smerujúce proti
skutkovým alebo právnym záverom súdu prvej inštancie. Podľa § 66 CMP však odvolací súd nie je

viazaný odvolacími dôvodmi, a preto bol povinný preskúmať zákonnosť a vecnú správnosť tohto výroku
aj pri absencii odvolacej argumentácie. Keďže úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode nadväzuje na existenciu právoplatného výroku o rozvode, bolo nevyhnutné podrobiť prieskumu
aj všetky ostatné výroky napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto posudzoval rozsudok ako vzájomne
previazaný celok vo všetkých výrokoch, so zreteľom na ich vnútornú logickú a právnu súvislosť.

20. Po takto vymedzenom prieskume odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na posúdenie všetkých rozhodujúcich skutočností, z vykonaných
dôkazov vyvodil správne a logické skutkové závery a vec právne posúdil v súlade so Zákonom o rodine
(§ 22 až 25, § 37, § 62 až 65, § 75 a 76 ZR).

21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len
konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 CSP), pričom uvádza, že otec v odvolaní neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa
už nevysporiadal súd prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací
súd uvádza nasledovné:

22. Odvolací súd pripomína, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o rozvode na skutkových
zisteniach preukazujúcich trvalý a hlboký rozvrat manželských vzťahov a nemožnosť obnovenia
spoločného spolužitia. Zo spisu vyplývalo, že manželia dlhodobo neviedli spoločnú domácnosť a návrat
k spoločnému životu nebolo možné odôvodnene očakávať. Podľa názoru odvolacieho súdu tieto závery

malioporuvovykonanýchdôkazoch,skutkovézisteniasúduprvejinštanciebolisprávneaprávnyzávero
rozvode zodpovedal preukázanému stavu trvalého rozvratu manželstva. Z uvedených dôvodov odvolací
súd nevidel dôvod, ktorý by vyžadoval odlišné posúdenie, a preto výrok o rozvode manželstva potvrdil.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu úprava osobnej starostlivosti zodpovedá záujmu maloletých detí. Zo

spisu vyplynulo, že matka im dlhodobo zabezpečovala stabilné, bezpečné a predvídateľné prostredie,
na ktoré sú adaptované a v ktorom sú napĺňané ich každodenné potreby. Odvolanie neobsahovalo
žiadne konkrétne tvrdenia spochybňujúce schopnosť matky riadne vykonávať osobnú starostlivosť ani
výslovný návrh smerujúci k zvereniu detí do osobnej starostlivosti otca. Odvolací súd sa stotožňuje aj
so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého neboli splnené predpoklady ani pre striedavú osobnú

starostlivosť, ktorá vyžaduje nielen primerané rodinné pomery, ale aj vysokú mieru spolupráce, dôvery
a koordinácie medzi rodičmi v každodenných otázkach. Z vykonaného dokazovania naproti tomu
vyplývalo, že medzi rodičmi pretrváva výrazná konfliktnosť, ktorá negatívne ovplyvňuje ich schopnosť
koordinovať každodenné rozhodnutia týkajúce sa maloletých, pričom nebola preukázaná ani stabilná a
funkčná rodičovská komunikácia. Pri staršom maloletom dieťati bola zistená zvýšená psychická záťaž

a potreba podporujúceho režimu vzhľadom na jeho vývinové ťažkosti, pričom sám jednoznačne vyjadril
želanie zostať v starostlivosti matky. Mladší maloletý sa vzhľadom na vek nevedel k veci vyjadriť, avšak
aj podľa názoru odvolacieho súdu si súrodenecká väzba vyžaduje zachovanie rovnakého usporiadania
starostlivosti. Odvolací súd preto potvrdzuje záver, že ponechanie detí v osobnej starostlivosti matky
je riešením, ktoré v súčasnom štádiu najviac zodpovedá ich stabilite, potrebám aj najlepšiemu záujmu

a nebol dôvod sa od neho odchýliť.

24. Pokiaľ ide o námietky otca smerujúce k rozsahu jeho styku s maloletými, odvolací súd vyhodnotil,
že súd prvej inštancie upravil styk primerane aktuálnemu stavu rodinných pomerov, potrebám detí a
reálnemu priebehu kontaktov počas konania. Zo spisu vyplývalo, že deti neboli schopné dlhodobo

zvládať širší režim stretnutí; naďalej pretrváva stav, keď trvanie stretnutí nie je napĺňané v celom rozsahu
a tieto sú často skracované z ich vlastnej iniciatívy. Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné, aby bol
rozsah styku v tomto štádiu rozšírený. Vek detí, ich emocionálna citlivosť, špecifické potreby staršieho
maloletého a prebiehajúca fáza adaptácie odôvodňujú opatrný a postupný prístup, ktorý súd prvejinštancie rešpektoval. Námietky otca smerujúce k tomu, že deti odmietajú styk v dôsledku postoja matky,
neboli v konaní preukázané v rozsahu, ktorý by umožňoval vyvodiť potrebu zásadného zásahu do
nastaveného režimu. Odvolací súd dodáva, že vôľa detí zotrvať so svojím rodičom nebola podmienená

jednou okolnosťou, ale celkovým kontextom napätej rodičovskej komunikácie; v takomto prostredí by
okamžité rozšírenie styku nebolo v záujme detí.
25. Aktuálna úprava styku preto predstavuje primeraný a z hľadiska detí bezpečný adaptačný rámec,
ktorýumožňujezachovaťkontaktsotcombeztoho,abyichvystavovalnadmernémustresu,aktorýmôže
byť do budúcna flexibilne upravovaný po stabilizácii rodičovskej komunikácie; tomu by malo napomôcť

aj súdom prvej inštancie vhodne uložené výchovné opatrenie. Nariadené odborné poradenstvo sleduje
potrebu zlepšiť komunikáciu rodičov, podporiť ich spoluprácu a zmierniť konflikty, ktoré sa opakovane
premietali do správania detí a negatívne ovplyvňovali ich schopnosť tráviť čas s oboma rodičmi.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu opatrenie zodpovedá zisteniam o dlhodobo napätých vzťahoch
medzi rodičmi a sledovanému účelu, malo by vytvoriť priestor na odborné vedenie rodičov pri riešení

sporných situácií, pomôcť obnoviť rodičovskú komunikáciu a prispieť k stabilizácii rodinných pomerov,
čo je v záujme maloletých detí. Zároveň predstavuje rámec, ktorý môže do budúcnosti umožniť postupné
rozšírenie styku otca s maloletými, pokiaľ sa na základe výsledkov opatrenia zlepší spolupráca rodičov
a vytvoria sa podmienky, v ktorých budú deti schopné zvládať širší rozsah kontaktov.

27. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku otca, podľa ktorej mal súd prvej inštancie
nariadiť znalecké dokazovanie za účelom „verifikácie výpovede maloletého“ alebo zisťovania „príčiny
odcudzenia“. Účelom znaleckého dokazovania v konaniach o maloletých nie je spätne hodnotiť vývoj
rodičovských vzťahov ani určovať mieru ich podielu na vzniknutom konflikte, ale posúdiť aktuálny
psychický stav dieťaťa, jeho potreby a jeho schopnosť bezpečne zvládať konkrétny režim starostlivosti.

Hoci poznanie dynamiky rodinných vzťahov môže byť užitočné pre dlhodobejšiu prácu s rodinou, samo
osebe by neviedlo k inému rozhodnutiu o rozsahu styku, ktorý musí vychádzať zo súčasného stavu
dieťaťa a jeho aktuálnych možností.

28. V prejednávanej veci mal súd prvej inštancie k dispozícii výsluch staršieho maloletého

dieťaťa vykonaný primeraným spôsobom, aktuálne správy odborných zariadení, stanovisko kolízneho
opatrovníka aj poznatky o priebehu styku počas konania; tieto podklady mu umožňovali spoľahlivo
posúdiť, čo je v záujme maloletých detí. Znalec by v tejto situácii mohol iba opísať stav, ktorý už bol
súdu prvej inštancie známy, neponúkol by však riešenie ani nástroj na jeho zlepšenie. Keďže cieľom je
náprava narušenej komunikácie a stabilizácia rodinných pomerov, nie rekonštrukcia minulých konfliktov,

súd prvej inštancie správne uprednostnil uloženie výchovného opatrenia pred ďalším, pre deti aj rodičov
zaťažujúcim a nadbytočným dokazovaním. Odvolací súd preto túto námietku otca nepovažoval za
opodstatnenú.

29. Odvolací súd po preskúmaní výroku o výživnom dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal

dokazovanie v rozsahu potrebnom na posúdenie potrieb maloletých detí aj pomerov oboch rodičov, a
výživné určil v súlade s kritériami vyplývajúcimi zo Zákona o rodine. Súd prvej inštancie vychádzal z
konkrétnych mesačných nákladov detí, ktoré zahŕňali primerané výdavky na bývanie, stravu, školské
potreby, hygienu a voľnočasové aktivity.

30. Tieto náklady otec v konaní zásadne - s výnimkou nákladov na bývanie - nespochybnil. Námietky
otca smerujúce k tomu, že náklady detí sú nadhodnotené, neboli podložené konkrétnymi alternatívami,
ani nepreukázali, že by náklady uvádzané matkou boli neprimerané alebo v rozpore so životnou úrovňou
a potrebami detí v ich veku. Odvolací súd preto nenašiel dôvod odlišne posúdiť primeranosť skutkových
záverov súdu prvej inštancie o odôvodnených mesačných nákladoch maloletých detí.

31. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že považuje za správny aj záver súdu prvej inštancie, podľa
ktorého náklady na bývanie v nájomnom byte v čase rozhodovania sú reálnym a preukázaným nákladom
domácnosti, v ktorej deti žijú, pričom nebolo preukázané, že by matka svojím konaním umelo zvyšovala
nákladydetí.Skutočnosť,žematkaopustilapôvodnýrodinnýdom,bolavkonanívysvetlenáokolnosťami
vzťahov medzi rodičmi a sama osebe neodôvodňuje záver, podľa ktorého by súd mal vychádzať z

hypotetickej výšky nákladov, ktoré v čase rozhodovania neexistovali.

32. Pokiaľ ide o námietky otca týkajúce sa jeho príjmu, odvolací súd z obsahu spisu zistil, že otec
je dlhodobo pracovne aktívny, vykonáva viacero činností v odvetví služieb a podľa vlastných tvrdení„podnikal s matkou od roku 2012“ v oblasti atrakcií a podujatí. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
rodičia v minulosti pôsobili spoločne v tzv. „eventovom“ segmente, pričom otec sám uvádzal existenciu
spoločných finančných prostriedkov z tejto činnosti a rozdelenie atrakcií po rozchode rodičov.

Z uvedeného kontextu jednoznačne vyplýva, že obaja rodičia disponujú rovnakou odbornou
skúsenosťou, dlhoročnou praxou v identickej oblasti služieb a porovnateľným rozhľadom aj kontaktmi.
Odvolací súd preto nevidí dôvod, pre ktorý by matka mohla v tej istej oblasti stabilne dosahovať
primeraný príjem, zatiaľ čo otec by mal byť dlhodobo limitovaný iba na základný príjem zo zamestnania.
Preto nevidí prekážku, aby otec pri primeranom pracovnom nasadení dosahoval porovnateľný príjem,

teda minimálne príjem v rozsahu, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie.

33. Skutočnosť, že otec svoju pracovnú činnosť prezentuje ako „sezónnu výpomoc“ alebo „iba pre
rodinu“, nepostačuje na vyvodenie záveru o jeho nižších reálnych možnostiach. Naopak, jeho pravidelná
účasť na prevádzke spoločnosti F., s.r.o., ktorá dlhodobo generuje obraty a poskytuje služby s účasťou
viacerých zamestnancov, svedčí o reálnej a kontinuálnej podnikateľskej aktivite, nie o ekonomickej

pasivite.
Odvolací súd vo väzbe na uvedené preskúmal aj nové tvrdenie otca, podľa ktorého mal prestať
vykonávať funkciu konateľa z dôvodu „zlých ekonomických výsledkov“ spoločnosti. Tento dôvod nebol
v konaní preukázaný a nezodpovedá ani objektívnym údajom o hospodárení spoločnosti F., s.r.o. Zo
zverejnených finančných údajov (finstat.sk) vyplýva, že spoločnosť v sledovaných rokoch vykázala

stabilný nárast tržieb, a to z 53 087 eur (2020) na 64 436 eur (2021), následne na 83 225 eur (2022)
a až na 129 637 eur (2023), pričom v roku 2024 tržby dosiahli 183 231 eur. Tieto údaje nesvedčia
o ekonomickom útlme ani o situácii, ktorá by objektívne bránila vyplácaniu odmeny za vykonávanú
prácu. Skutočnosť, že spoločnosť vykázala v niektorých rokoch účtovnú stratu, neznamená, že nemala
reálnu prevádzku alebo že by jej ekonomická situácia bránila vyplácať odmenu za prácu vykonávanú

konateľom; účtovná strata sama osebe nevypovedá o absencii príjmovej možnosti povinného rodiča.
Otec v konaní sám priznal, že sa na prevádzke podieľal. Ak vykonával prácu, za ktorú si „nevyplácal
odmenu“, ide o dôsledok jeho vlastného nastavenia, nie obmedzenia jeho pracovných možností. Otec
zároveň zostáva spoločníkom spoločnosti, čo potvrdzuje jeho trvalé prepojenie na jej činnosť.

34. Odvolací súd preto nepovažuje za presvedčivé tvrdenie, že by ukončenie výkonu funkcie konateľa
bolo dôsledkom ekonomických pomerov spoločnosti. Skôr ide o jednostranné rozhodnutie otca, ktoré
nemôže mať za následok obídenie zásady potenciality príjmu podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Tvrdenie o ukončení funkcie konateľa preto nemá relevanciu pre posúdenie jeho vyživovacej povinnosti
a nemôže viesť k zníženiu určenej výšky výživného.

35. Odvolací súd má v súhrne vyššie uvedeného za to, že súd prvej inštancie správne aplikoval zásadu
potenciality príjmu podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

36. Pokiaľ ide o námietky otca smerujúce k podnikaniu matky pre inú firmu z rovnakého odvetvia,
odvolací súd sa týmto argumentom zaoberal. Z listinných dôkazov predložených v odvolacom konaní

vyplýva, že matka sa v propagačných materiáloch vyskytla ako kontaktná osoba pre činnosť v segmente
atrakcií a podujatí. Táto skutočnosť však nebola v konaní sporná - matka nikdy netvrdila, že by
nepracovala,anižebynebolaekonomickyaktívna.Naopak,vkonanípriznalasvojumanažérskupozíciu,
príjem zo zamestnania, ako aj podnikateľskú činnosť v rámci vlastných spoločností B. s.r.o. a B. s.r.o.,
ktorých výsledky sú súčasťou spisu. Aktivita v spoločnosti z rovnakého segmentu preto nepredstavuje

okolnosť, ktorá by menila jej pomery spôsobom, ktorý by bol významný pre výpočet výživného. Súd prvej
inštancie mal k dispozícii údaje o jej skutočných príjmoch, tieto príjmy vyhodnotil a odvolací súd nemá
dôvod predpokladať, že matka disponuje vyšším pravidelným príjmom, než sama uviedla.

37.Odvolacísúdzároveňpodčiarkuje,žeaniprípadnáďalšiaaktivitamatkyvsegmente,vktorompôsobí

dlhodobo,bynemohlaprivodiťzmenurozhodnutiaovýživnom.Výživnésaprimárneodvíjaodschopností
amožnostípovinnéhorodiča,nieodpríjmovdruhéhorodiča.Úlohapríjmudruhéhorodičamádoplnkový,
nie určujúci charakter. Aj keby matka dosahovala o niečo vyšší príjem, ako uvádza otec, nemení to fakt,
že otec - pri rovnakom vzdelaní, praxi a skúsenostiach - má reálny potenciál generovať príjem vyšší,
než uvádza, čomu zodpovedá aj výška jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom.

38. Odvolací súd sa zaoberal aj zdravotným stavom otca, na ktorý v odvolaní poukazoval. Zo spisu
vyplýva diagnóza coxarthrózy II/III stupňa vľavo a impingementu pravého bedrového kĺbu vpravo, s
plánovaným chirurgickým zákrokom v budúcnosti. Tieto okolnosti odvolací súd zohľadnil, avšak zozistení nevyplýva, že by aktuálny zdravotný stav otca obmedzoval jeho schopnosť vykonávať zárobkovú
činnosť. Otec sa naďalej podieľa na prevádzke podniku, vykonáva fyzické úkony súvisiace s obsluhou
hostí a organizovaním podujatí a v konaní nebola preukázaná žiadna prekážka, ktorá by mu bránila

dosahovať primeraný príjem. Plánovaná operácia nemôže byť dôvodom na zníženie výživného, keďže
vyživovacia povinnosť sa posudzuje podľa aktuálnych pracovných možností povinného rodiča.

39. Na základe všetkých uvedených skutočností odvolací súd uzatvára, že námietky otca nie sú
spôsobilé spochybniť správnosť právnych a skutkových záverov súdu prvej inštancie. Výživné v určenej

výške primerane odráža potreby maloletých detí, životnú úroveň rodičov a najmä možnosti otca
dosahovať príjem, ktorý - vzhľadom na jeho vzdelanie, profesijnú minulosť, opakovanú pracovnú aktivitu
a minimálne náklady na vlastné bývanie - predstavuje najnižší reálne predpokladateľný potenciál.
Odvolací súd preto výrok o výživnom potvrdil.

40. O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol súd prvej inštancie správne podľa § 52 CMP.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol rovnako postupom podľa § 396 ods. 1 CSP,
nezistiac dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať niektorému z účastníkov ich náhradu podľa §
55 CMP.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).