Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. marec 2026

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 41P/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225201491
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mésarošová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2026:1225201491.5

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. N. O., narodená XX.XX.XXXX,
bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava
so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa matky: V. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom
A. XX, B., aktuálne bytom K. XX, B., zastúpená: F.. Andrea Bobeková, advokátka so sídlom Pračanská
52A, Bratislava, kancelária Miletičova 3a, Bratislava a otca: G. C. F. O., narodený XX.XX.XXXX, trvale

pobytom A. XX, B., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava II 12.05.2025, sa matka maloletej D. N. domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd do právoplatného skončenia konania o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a zároveň upravil styk

otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý kalendárny týždeň v utorok a
štvrtok od 14.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň vždy v sobotu od 10.00 hod. do
17.00hod.stým,žeotecsimaloletúpreberieaposkončenístykujuodovzdámatkevmiestejejbydliska.

2. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s otcom maloletej nie
sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Ku dňu podania návrhu prebieha na Mestskom súde

Bratislava II pod sp. zn. 41P/55/2025 konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletej. Vzťahy medzi matkou a otcom maloletej D. sú dlhodobo závažným spôsobom rozvrátené,
extrémne napätie a konflikty medzi nimi sa zintenzívnili od januára 2025. S odstupom času, po
absolvovaní psychologickej intervencie si matka uvedomuje, že ich partnerský vzťah bol od počiatku
nezdravý, patologický. Pod vplyvom manipulatívneho pôsobenia otca sa dostala matka vo vzťahu k
nemu do psychickej závislosti a úplnej podriadenosti. Žili spoločne istú dobu v zahraničí, kde študovala

a ukončila aj vysokoškolské štúdium. Napriek tomu, že sa v dôsledku nezhôd, žiarlivosti otca a
pretrvávajúcich konfliktov opakovane rozišli, vždy sa nechala zmanipulovať a vzťah opäť nadviazali.
Skutočnosť, že otec ju manipuluje, šikanuje, správa sa voči nej autoritatívne, spočiatku nevnímala.
Nakoľko to bol jej prvý vážny dlhší vzťah, bola ochotná ustupovať mu, meniť svoje zvyklosti a názory,
podriaďovala jeho vôli všetky jej rozhodnutia, jej osobný život, sociálne kontakty. Svojím dlhodobým
pôsobením z nej spravil obeť psychického násilia, čo aktuálne rieši cestou psychológa a krízového

centra, na ktoré sa obrátila v apríli 2025. Počatie dieťaťa s otcom maloletej nebolo plánované. Nakoľko
sa na dieťa tešila a sústredila sa na graviditu, neriešila problémy ich spolužitia a naivne sa presviedčala,
že v očakávaní narodenia dcéry sa otec zmení. Nestalo sa tak a ich patologické spolužitie pokračovalo.
Napriek tomu, že vedela, že na príchod dieťaťa je potrebné sa pripraviť, otec toto ignoroval a nejavil
žiadny záujem. V tejto dobe opäť začala prežívať obavy a stres z ich spolužitia. Vyhľadala preto terapiu,
čo jej pomohlo sa upokojiť a záver tehotenstva zvládla. Zo zdravotných dôvodov bola nútená nastúpiť do

nemocnice tri týždne pred pôrodom, pričom v dôsledku ignorancie otca ani týždeň po príchode domov
nemali nakúpené pre dieťa základné potreby, postieľku. Všetko riešila sama, cez internet, otec jej sničím nepomohol. Po narodení dcéry sa začal k nej správať ešte viac autoritatívne, ponižoval ju, bol
direktívny aj vo vzťahu k dieťaťu. Prvá závažná hádka bola krátko po pôrode už na Silvestra 2023, v
čase kedy mala dcéra iba 3 týždne. Pri starostlivosti o ňu jej nijako nepomáhal, naopak, vyžadoval,

aby upratovala dom, plnila si povinnosti. Bola zúfalá a vyčerpaná, dcéra bola plačlivá, zrejme vnímala
extrémne napätie, ktoré bolo a je doposiaľ medzi nimi a v ktorom s ňou žila. Správanie otca začalo
byť čoraz viac agresívne, začal rozbíjať v domácnosti rôzne časti zariadenia, a to aj pred dieťaťom.
Dcéra ako novorodenec bola na agresivitu, hluk, búchanie nesmierne citlivá, bola plačlivá, strhávala zo
spánku. Konflikty otec vyvolával na dennej báze. Vyhľadala preto v apríli 2024 opäť terapeutku, s ktorou

situáciu konzultovala, dospela k záveru, že musí od otca maloletej s ňou odísť. Spoločný dom preto po
dôkladnom zvážení k 01.01.2025 opustila, odsťahovala sa do provizórneho bývania k rodičom, čomu
predchádzali veľmi intenzívne hádky počas Vianoc, o ktorých boli informovaní vždy aj jej rodičia. Otec sa
domáhal stretnutia s dcérou, pričom komunikoval s matkou, bála sa, že ju nevráti. Pre plne dojčené dieťa
vo veku niekoľkých mesiacov by bolo takáto situácia zdravie ohrozujúca. Ako zámienku na stretnutie s
dcérou jej oznámil, že jeho rodičia majú oslavu, čo však nebola pravda, o čom ju informovala otcova

matka. Tej sa dokonca priznal, že vymenil na ich spoločnom dome zámok. Otcova matka v snahe chrániť
ich dcéru v útlom veku sa zachovala korektne a o konaní otca ju upovedomila. Matka nechcela brániť
kontaktu otca s dcérou, snažila sa však získať prísľub, že pokiaľ mu umožní stretnutie s dcérou bez
jej prítomnosti, vráti ju v jej záujme včas. Nakoniec mu 08.01.2025 dcéru odovzdala a od tejto doby
sa s ňou samostatne stretáva, čo vždy sprevádzajú stresy, konflikty a problémy. Otcova starostlivosť

je nedostačujúca, nevie a nedokáže zabezpečiť potreby dcéry ani do tej miery, aby bolo chránené jej
zdravie. Domáha sa podľa jeho vyjadrení striedavej osobnej starostlivosti, čo matka považuje za úplne
neprijateľné vzhľadom na jej vek, ako aj spôsob ako sa k dcére správa. Kontakt s ňou si vynucuje
oznamovacím spôsobom, bez ohľadu na jej režim, prípadne jej program s ňou. Nakoľko až doposiaľ
nebola schopná otcovi vzdorovať, má obavu z jeho agresívnych reakcií, bojí sa, aby svoj hnev neobrátil

do fyzického útoku voči nej, dieťa mu odovzdáva. Je jej však zrejmé, že to tak, ako je to v súčasnosti,
nie je v jej záujme. Otec si preberá dcéru v čase, kedy sa ešte ona nestihne po nočnom spánku prebrať
a najesť, formou SMS správ oznamuje, že si príde po ňu o 09.00 hod. ráno, nepripúšťa žiadnu diskusiu
o zmene tohto času. Ponecháva si ju počas celého dňa, bez ohľadu na to, že dcéra je ešte dojčená.
Opakovane sa stalo, že ju v zime priniesol ku nej domov absolútne nevyhovujúco oblečenú. V zime

napríklad prišla bez čiapky, bez bundy, z topánočiek jej vybral vložky. Odmieta jej podávať detské zdravé
jedlo, ktoré mu pripraví. Za úplne alarmujúce však považuje správanie otca vo vzťahu k bezpečnosti
dcéry počas doby, kedy je s ním. Opakovane sa stalo, že sa domov D. vrátila s viditeľnými stopami po
úraze. Raz prišla s podliatinou pod očkom, inokedy s viditeľnou veľkou hrčou - hematóm na čele. Bola
nesmierne vystrašená, okamžite otca kontaktovala a žiadala o vysvetlenie, čo sa dcére stalo, on však

reagoval opäť ľahostajne, sarkastický a odmietol jej popísať priebeh úrazu tak, aby vedela rozhodnúť, či
dieťa nepotrebuje lekárske ošetrenie. Zvažovala aj návštevu detskej lekárskej pohotovosti, vedela, že
podstatné je, či bude javiť príznaky otrasu mozgu, pozorovala ju preto v domácom prostredí. Ukázalo sa,
že otras mozgu nemá. Otec odmieta rovnocenne a konštruktívne o čomkoľvek komunikovať, správa sa
vočinejúplnenadradene,žiada,abyhoinformovalapísomneovšetkom,čosadcérytýka.Napriektomu,

že už nie sú partnermi, žiada od nej, aby mu hlásila každý jej pohyb mimo bydliska, návštevu u rodiny
či priateľov, akúkoľvek aktivitu s dcérou, jej hračky, jedlo a pod., čo považuje za značný zásah do jej
súkromia. Vníma opäť intenzívnu snahu otca držať ju tak ako v minulosti úplne pod kontrolou, a to formou
vyhrážok a prostredníctvom ich dcéry. Opakovane sa jej tiež vyhrážal, že zbiera proti nej dôkazy, oznámil
jej, že jej nedovolí s dcérou odcestovať na vopred plánovanú dovolenku s jej rodičmi a pod. Napätie zo

strany otca vyeskalovalo 02.04.2025 v obchodnom centre Centrál. Otec vyvolal konflikt, začal na matku
kričať pred ľuďmi, kedy mu odovzdá dcéru, na čo reagovala tak, že si v pokoji napíšu a dohodnú sa. On
ju nechcel pustiť, zabraňoval jej fyzicky v pohybe, tlačil ju aj s kočíkom do rohu a napokon ju atakoval,
vytrhol jej dcéru z rúk tak, že začala plakať. Natočila si ho na telefón, ktorý jej vytrhol z rúk. Nevedela,
čo má robiť. Zavolala preto strážnu službu a aj políciu, po príchode ktorej otcovi odsúhlasila ním určený

čas, kedy si môže prísť na druhý deň pre dcéru. Potom ju vrátil a vrátil aj telefón. Bezpečnostná služba
jej nasledujúci deň vydala kamerový záznam o celom incidente a dostala aj zápis z polície. Konanie otca
v nej vyvoláva strach a stres. Mala za to, že je nutné upraviť pravidelné stretávanie sa otca s maloletou
tak, aby jeho styk s dcérou zodpovedal režimu a potrebám 17 mesačného dieťaťa. Dcéra je doposiaľ
dojčená, je na matku citovo veľmi intenzívne naviazaná a odlúčenie počas celého dňa jej spôsobuje

citovú traumu. Nakoľko nedokáže svoje emócie verbalizovať, prejavuje sa tak, že po návrate od otca je
plačlivá, úzkostlivá, má problémy so spánkom. Otec toto neakceptuje a vyvíja na matku nátlak, dcéru jej
odmieta odovzdať skôr ako to on uzná za vhodné. Matkou navrhnutý styk korešponduje s odporučením
detskej psychologičky F. V. K., ktorú v minulosti matka kontaktovala. Psychologička neodporučila, aby sacelodenný styk maloletej s otcom realizoval v tomto útlom veku dva po sebe nasledujúce dni. Postupom
času, keď bude dcéra staršia, je ochotná dohodnúť sa s otcom na stretávaní sa v oboch víkendových
dňoch, pokiaľ bude mať záujem. Pod vplyvom opísaných udalosti, v dôsledku strachu z konfliktov s

otcom a v záujme ich dcéry sa odsťahovala zo spoločnej nehnuteľnosti - rodinného domu v obci Rajka
v Maďarsku. Tento dom aktuálne užíva samostatne otec maloletej, matka dočasne žije s dcérou u jej
rodičov. Otec je zamestnaný ako kameraman v STVR, podľa jej vedomostí s príjmom 1.400 - 1.500
eur mesačne. Okrem toho podniká - je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti OrionPRO s.r.o., so
sídlom Tranovského 57 Bratislava, IČO: 55689116. Jeho celkový príjem jej známy nie je. Matka je toho

času na rodičovskej dovolenke. Sociálne dávky do apríla 2025 poberal otec, ktorý si ich ponechával,
matka nemala ani rodičovský príspevok. Bol jej vyplácaný iba prídavok na dieťa vo výške 60 eur. Od
nasledujúcehomesiacabyjejmalibyťvyplácanésociálnedávkyvovýške533,30euramesačne.Otecjej
uhradil ako príspevok na výživné čiastky vo výške 150 eur za prvý mesiac, následne 300 eur a posledné
dva mesiace po 400 eur. S otcom maloletej sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1 rodinného
domu v J.. Napriek tomu, že v dome v dôsledku opísanej situácie nemôže bývať, je povinná aj naďalej

uhrádzať splátky americkej hypotéky 280 eur mesačne a spotrebného úveru 208 eur, ktoré čerpala na
jeho kúpu a zariadenie. Splátky celkovo 488 eur uhrádzajú za ňu rodičia, u ktorých aj býva. Na potreby
dcéry jej otec začal prispievať čiastkou 400 eur mesačne, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Nakoľko
aktuálne jej na dcéru prispieva, je si vedomá, že nemá možno žiadať určenie tejto jeho povinnosti formou
neodkladného opatrenia. Styk otca s maloletou D. prebieha bez akéhokoľvek režimu a pravidelnosti,

v rozsahu ako sa otec v daný deň rozhodne, čo je v rozpore s jej záujmom. Maloletú si otec preberá
len na základe jeho rozhodnutia, bez akejkoľvek snahy o dohodu a komunikáciu s matkou. Po návrate
ju o dcére a jej stave neinformuje. Jeho prístupom je hrubo narušený jej denný režim, čo v prípade 17
mesačného dieťaťa má značne negatívny dopad. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov
spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie

otca, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným
následkom - ohrozenie zdravého vývoja dieťaťa v útlom veku.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka priložila potvrdenie o konzultácii z
Poradenského Centra Nádej z 12.05.2025, potvrdenie o ústnom oznámení vo veci šetrenia nevhodného

správania na bývalého partnera matky z 10.04.2025, ftk. chatovej komunikácie rodičov č. l. 7, 9, 13 17,
fotografie č. l. 8, 10, rodný list maloletej, pohyby na bežnom účte č. l. 12, výpis z Obchodného registra
SR č. l. 18.

4. Na tunajšom súde je tiež vedené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej

D. N. pod sp. zn. 41P/55/2025, a to na základe návrhu matky, doručeným súdu 17.04.2025, ktorým sa
domáha zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok, ďalej úpravy styku otca s maloletou a určenia povinnosti otca
platiť výživné na maloletú.

5. Dňa 18.05.2025 bol súdu doručený návrh otca maloletej D. N. na nariadenie návratu maloletého
dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní (vedený pod sp. zn. (41Pn)
28Pn/1/2025).

6. Tunajší súd uznesením č. k. 41P/67/2025-31 z 29.05.2025 prerušil konanie vedené pod sp. zn.

41P/67/2025 do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp.
zn. 28Pn/1/2025.

7. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 28Pn/1/2025-238 z 30.06.2025, právoplatným 16.01.2016 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 15CoP/185/2025-291 z 02.12.2025 súd návrh navrhovateľa

(otca), ktorým sa domáhal nariadenia návratu maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní, zamietol.

8. Následne uznesením tunajšieho súdu č. k. 41P/67/2025-35 z 23.01.2026, právoplatným 17.02.2026,
súd pokračoval v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 41P/67/2025 o návrhu

matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd vyzval matku, aby sa vyjadrila, či zotrváva na svojom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v prípade ak áno, aby svoj návrh doplnila o aktuálne
skutkové okolnosti.9. Matka doručila súdu 20.02.2026 podanie, v ktorom uviedla, že okrem sporu vo vzťahu k ich dcére,
realizácii ich rodičovských práv, majú nevysporiadané aj majetkové vzťahy. Otec výlučne užíva spoločnú
nehnuteľnosť v J., Maďarsko a zamedzil jej vstup napriek spoluvlastníckemu právu. Dlží jej finančné

prostriedky, celkovo cca 100.000 eur. Na potreby maloletej prispieval prechodne 400 eur mesačne,
posledné mesiace iba 250 eur mesačne. Táto suma nepokrýva všetky náklady, ktoré vo zvyšnej časti
nemá možnosť sama uhrádzať. Finančne jej preto pomáhajú rodičia, u ktorých s dcérou t. č. aj býva.
Ich komunikácia sa vo vzťahu k dcére nezlepšila. Je v pravidelnom kontakte s Centrom Nádej, ktoré
poskytuje poradenstvo v krízových situáciách, kde svoje problémy vo vzťahu k otcovi rieši a snaží

sa postupne učiť spôsobu komunikácie jej názorov voči nemu tak, aby jej jeho nátlakové a verbálne
agresívne správanie neubližovalo a nespôsobovalo ďalšiu psychickú traumu. Napriek tomu sa vyskytujú
situácie, kedy nevie jeho nátlakovému konaniu odolávať tak, aby netrpela úzkostnými stavmi, strachom
z jeho reakcií, čo sa predovšetkým deje vo vzťahu k ich maloletej dcére. Denne žije v obavách, že otec si
maloletú prevezme na styk a po jeho ukončení ju nevráti, nakoľko ich rodičovské práva doposiaľ neboli
nijakým spôsobom upravené. K aktuálnej situácii maloletej uviedla, že žije i naďalej v jej domácnosti.

S otcom sa stretáva výlučne v časoch, ktoré jemu vyhovujú a ktoré si on vopred určí. Ich styk sa
podľa jej informácií realizuje prevažne v mieste jeho súčasného bydliska, v J.. V období do vianočných
sviatkov sa realizoval dvakrát týždenne čase od 14.30 do 18.30 hod. a počas jedného víkendového dňa.
V období vianočných sviatkov bol na naliehanie otca počas dlhšieho času v jednotlivých dňoch (cca
10-19.00 hod). Ukázalo sa, že takýto styk predstavoval pre dcéru príliš dlhú dobu bez jej prítomnosti,

neprospievalo jej to. Styk s otcom v dlhších časových úsekoch - celý deň - je s ohľadom na jej vek
príliš dlhý, bez jej prítomnosti ho nezvláda. Otec trvá na realizácii styku počas celých dní, bez ohľadu
na dcéru. Sústavne jej telefonuje, kontaktuje jej rodinu, prichádza do miesta ich bydliska. Stalo sa
napríklad, že mala covid, na čo otca upozornila. On však výslovne trval na realizácii styku a stretnutie
sa s ňou, i keď sa necítila dobre. Po týždni od ukončenia akútneho ochorenia ju zobral v čase ich

stretnutia na plávanie, avšak nezabezpečil jej vhodnú starostlivosť vzhľadom na počasie (neobliekol ju
primerane), na čo ihneď v dôsledku oslabenej imunity ochorela. Otec napáda aj informácie, ktoré mu
odovzdáva o dcére, spochybňuje ošetrujúcu lekárku, opakovane ju telefonicky konfrontoval. Maloletá
napätie medzi nimi a správanie otca k matke počas jej odovzdávania a akejkoľvek komunikácie už vníma
i napriek nižšiemu veku. Prístup otca a jeho výchovné metódy považuje za rizikové pre dieťa v tak

nízkom veku. Bagatelizuje úrazy dcéry, nepomáha jej pri samoobslužných činnostiach. Napriek tomu,
že už mala dva roky, je očividné, že zaostáva vo vývine reči, a to i napriek matkinej enormnej snahe a
dôslednému venovaniu sa starostlivosti o ňu. Matkina stará mama, s ktorou je maloletá v pravidelnom
kontakte, je pediatrička. Bola ňou ako aj ošetrujúcou pediatričkou dcéry upozornená na skutočnosť, že
disharmonické výchovné prostredie u dieťaťa v takomto veku môže mať priamy dopad na rozvoj jej

schopnosti a psychický vývoj. S dcérou z vyššie uvedených dôvodov aktuálne navštevuje pohybové
aktivity a začína sa s ňou pravidelne venovať logopedickým cvičeniam na podporu reči, k čomu už má aj
odporúčanie od lekárky. Keďže má aktuálne obmedzené vyjadrovacie schopnosti, nedokáže presnejšie
prejaviť svoju vôľu, pocity, potreby. Nakoľko otec je ako osobnosť emočne nestabilný a neempatický,
má obavy, že nedokáže a nemá záujem špecifické potreby dcéry brať do úvahy. Aktuálne je matka

na rodičovskej dovolenke. Pôvodne plánovala zotrvať pri maloletej až do dovŕšenia jej troch rokov a
žiť z úspor, ktoré mala na tento čas pripravené. Keďže jej otec maloletej nevrátil prostriedky, ktoré mu
požičala, dostala sa do finančnej tiesne. Je nútená začať uvažovať o zamestnaní sa aspoň na čiastočný
úväzok skôr, a to najneskôr v mesiaci október 2026. O tomto informovala otca a ho vyzvala ho, že v
záujme stabilizovania režimu dcéry je potrebné dohodnúť si pravidelnosť jeho stretnutí, keďže maloletú

potrebuje v určitých časoch umiestniť na základe odporučenia pediatričky od septembra 2026 (nie až v
decembri, kedy bude mať tri roky a je najvyššia chorobnosť) do predškolského zariadenia a zabezpečiť
si prácu s prihliadnutím na ňu a aj stretávanie sa s otcom. On toto odmietol, naďalej trvá na tom, že sa s
ňoubudestretávaťvčase,ktorýjemuvyhovujeanemázáujemorealizáciustykuvovopreddohodnutých
časoch. Za predpokladu, pokiaľ by začala pracovať, nie je možné, aby vopred nebolo dohodnuté a

určené, kto dieťa zo zariadenia vyberie, resp. aby boli stretnutia zo strany otca realizované na základe
jeho spontánneho rozhodnutia, ktoré nebude nejako rešpektovať jej povinnosti a režim dieťaťa.

10.Súdvrámcirozhodovaniaonávrhumatkynanariadenieneodkladnéhoopatreniavychádzalznávrhu
matky, ako aj z listinných dôkazov k návrhu pripojených, doplnenia návrhu a súvisiacich spisov ohľadom

maloletej.

11. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP"), na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.12. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

19. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

20. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie

odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

21. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré

možno začať aj bez návrhu.

22. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah
súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu na
právach niektorého z dotknutých účastníkov. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby

sa aspoň osvedčila potreba predbežnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážnejšie pochybnosti, pričom
táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má slúžiť na dočasné zabezpečenie
ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je na mieste, ak
sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Práve táto naliehavosť

je príčinou, že súd môže o nariadení neodkladného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia
tvrdenýchskutočnostíbeztoho,žebymuselbyťtvrdenýnároknepochybnepreukázaný.Lenvprípadoch
osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je
na mieste neodkladným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. Základnými znakmi
neodkladných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Neodkladné opatrenie neprejudikuje prípadný

úspech, resp. neúspech v konaní o merite veci. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne aj bez výsluchu účastníkov konania, čím je daná možnosť súdu rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez toho, že by sa účastníci k návrhu na jeho nariadenie priamo
a ústne vyjadrili. Táto skutočnosť je v súlade s účelom neodkladného opatrenia, pretože súd v zákonom
stanovenej relatívne krátkej lehote nemá čas na dokazovanie a o nariadení neodkladného opatrenia

rozhoduje na základe pravdepodobnosti s tým, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je vždy
prioritný záujem detí. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je založené na výsledkoch dokazovania, na závere o skutkovom stave a
ani na právnom posúdení veci. Nepredstavuje samo o sebe výsledok procesu, v priebehu ktorého bysúd zvažoval aké dôkazy vykoná, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich
vyvodí. Zmyslom a účelom rozhodovania o neodkladnom opatrení je rýchla (spravidla neodkladná) a
predbežnáúpravapomerovúčastníkovbeztoho,abybolispornéotázkyvyriešenékonečnýmspôsobom,

teda meritórnym rozhodnutím vo veci samej. Vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť
nariadiťneodkladnéopatrenieposudzujevždyzhľadiskazáujmudieťaťa,ktorýjeprioritný.Lenvprípade
osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu je na mieste
rozhodnúť neodkladným opatrením

23. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho doplnením sa matka domáhala zverenia
maloletej D. N. do jej osobnej starostlivosti a žiadala, aby bol upravený styk otca s maloletou. Z návrhu
matky vyplynulo, že rodičia maloletej nie sú manželia, matka pred podaním tohto návrhu opustila
spoločnú domácnosť s otcom a presťahovala sa s maloletou k svojim rodičom. Výkon rodičovských práv
a povinností k maloletej súdnym rozhodnutím doposiaľ upravený nebol. Podľa vyjadrenia matky sa otec
s maloletou stretáva bez režimu a pravidelnosti.

24. Súd po oboznámení sa s návrhom matky a jeho doplnením dospel k záveru, že v danom prípade
neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadala matka na základe jej
návrhu nariadiť a ktoré vyžaduje právna úprava uvedená v odsekoch vyššie.

25. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj jeho doplnenia, mal súd preukázané,
že medzi rodičmi maloletej D. N. O. prebieha konanie vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 41P/55/2025. Predmetom tohto konania
bude komplexné posúdenie pomerov maloletej, rodičovských schopností oboch rodičov, ich výchovného
pôsobenia, ako aj úprava osobnej starostlivosti, styku a vyživovacej povinnosti. Podľa § 324 a nasl.

Civilného sporového poriadku v spojení s § 360 a nasl. Civilného mimosporového poriadku môže súd
nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov alebo
ak je obava, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie má výnimočný, dočasný
charakter a jeho účelom nie je prejudikovať rozhodnutie vo veci samej ani autoritatívne upraviť pomery
tam, kde neexistuje naliehavá potreba okamžitého zásahu súdu. Musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad

do právoplatného skončenia konania vo veci samej a ktorého neupravenie by mohlo viesť k vzniku
závažnej, ťažko napraviteľnej ujme.

26. V danom prípade sa matka domáhala, aby súd dočasne zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti
a upravil styk otca s maloletou v konkrétne navrhnutom rozsahu. Z podaní však jednoznačne vyplýva,

že maloletá sa od jej narodenia doposiaľ fakticky nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá
zabezpečuje jej každodennú starostlivosť, bývanie, stravu, zdravotnú starostlivosť aj výchovu. Otec
maloletú nemá vo svojej osobnej starostlivosti, nerealizuje striedavú osobnú starostlivosť, realizuje sa
styk maloletej s otcom a dieťa sa po každom realizovanom styku vracia späť do domácnosti matky.
Faktický stav tak zodpovedá tomu, čoho sa matka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia

domáha. Za tejto situácie súd dospel k záveru, že absentuje naliehavá potreba bezodkladne upraviť
pomery v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, keďže tento stav už existuje a je
rešpektovaný oboma rodičmi. Účelom neodkladného opatrenia nie je deklarovať alebo potvrdzovať
existujúci faktický stav, ktorý nie je bezprostredne ohrozený, ale predchádzať hroziacej ujme alebo
stabilizovať pomery v situácii právnej a faktickej neistoty. Samotná subjektívna obava matky, že otec

by v budúcnosti mohol maloletú nevrátiť, bez toho, aby boli osvedčené konkrétne kroky smerujúce k
takémuto konaniu, nepostačuje na záver o bezprostredne hroziacej ujme odôvodňujúcej nariadenie
neodkladného opatrenia. Z tvrdení matky vyplýva, že otec maloletú po realizovaní styku vracia, a
to aj napriek pretrvávajúcim konfliktom medzi rodičmi, pričom v súčasnosti sa návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zakladá iba na obave matky o budúci stav, pričom súd nemá za osvedčenú

žiadnu skutočnosť, ktorá by nasvedčovala odôvodnenosti takejto obavy do tej miery, aby súd zasiahol
neodkladným opatrením.

27. Majúc za osvedčené pokiaľ ide o starostlivosť o maloletú, súd konštatuje, že nateraz je o
dieťa postarané, dieťa nie je bez rodinného zázemia, výchovy, bez dozoru, neosvedčilo sa vážne

ohrozenie alebo narušenie života, zdravia alebo priaznivého vývoja maloletého dieťaťa, preto nie je
dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti sa v súčasnosti už nachádza. Matka je zároveň povinná otcoviumožniť styk s maloletou tak, aby boli zabezpečené práva obidvoch rodičov na výchovu a starostlivosť
o maloleté dieťa a aj na jeho právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.

28. Pokiaľ ide o rozsiahlu argumentáciu matky týkajúcu sa konfliktného partnerského vzťahu, tvrdeného
psychického nátlaku, incidentu v obchodnom centre, ako aj výhrad voči výchovnému prístupu otca,
tieto tvrdenia budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Neodkladné opatrenie nemôže
suplovať riadne dokazovanie, výsluchy účastníkov ani hodnotenie dôkazov v plnom rozsahu. V štádiu
rozhodovania o neodkladnom opatrení súd skúma len to, či sú tvrdené skutočnosti aspoň v rovine

osvedčenia také intenzívne a bezprostredné, že neznesú odklad. Takýto stav však zo zistených
skutočností nevyplýva. Matka poukazovala na nevhodné obliekanie dieťaťa, bagatelizovanie úrazov,
nerešpektovanie režimu, ako aj na údajné negatívne dopady na psychický vývoj maloletej. Ide však o
tvrdenia, ktoré si vyžadujú riadne dokazovanie a odborné posúdenie. Samotná existencia rodičovských
nezhôd, rozdielnych výchovných prístupov či napätia pri odovzdávaní dieťaťa nie je bez ďalšieho
dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Konflikt medzi rodičmi, hoci aj intenzívny, nemôže byť

automaticky stotožnený so stavom bezprostredného ohrozenia maloletého dieťaťa.

29.Súdsaosobitnezaoberalajnávrhommatkynaúpravustykuotcasmaloletou.Vtejtočastijepotrebné
uviesť, že právo styku je právom rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti. V časti, v
ktorej matka navrhla, aby súd upravil styk otca s maloletou, súd prijal záver, že aj v tejto časti je návrh

nedôvodný. Právo styku nerezidenčného rodiča (t. j. rodič, ktorý s maloletým dieťaťom nebýva v jednej
domácnosti) s maloletým dieťaťom je právom svedčiacim nerezidenčnému rodičovi. Ide o subjektívne
právo rodiča na kontakt s dieťaťom, ktorého sa môže domáhať ten rodič, ktorého výkon rodičovských
práv je obmedzený. V danom prípade je to otec, ktorý by sa mohol domáhať úpravy styku, pokiaľ by
mal za to, že jeho právo nie je rešpektované. Matka síce argumentuje potrebou stabilizácie režimu

dieťaťa a predvídateľnosti styku, avšak zo skutkových tvrdení vyplýva, že styk otca s maloletou prebieha,
hoci podľa predstáv matky v nevyhovujúcom rozsahu a čase, respektíve takýto stav môže nastať v
budúcnostipojejnástupedopráce.Nejdetedaosituáciu,keďbyboloprávodieťaťanakontaktsrodičom
úplne znemožnené alebo keď by dochádzalo k takému zásahu do práv dieťaťa, ktorý by si vyžadoval
okamžitý zásah súdu. Úprava konkrétneho rozsahu a režimu styku si vyžaduje komplexné posúdenie

potrieb maloletej, jej veku, vývinového štádia, rodičovských kompetencií oboch rodičov a ich schopnosti
komunikácie, čo presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení. Okrem toho súd poukazuje na to,
že ak by neodkladným opatrením autoritatívne stanovil presný čas, kedy má prebiehať styk maloletého
dieťaťa s otcom, je veľmi pravdepodobné, že otec by tento styk častokrát nemohol realizovať, keďže ako
vyplýva z vyjadrenia matky, otec maloletého dieťaťa pracuje ako kameraman v STVR a nie je zrejmé,

či by sa styk v matkou navrhnutých časoch mohol realizovať a vyhovoval by otcovi. Ani argumentácia
matky založená na pravidelnosti stretnutí, keď maloletú potrebuje v určitých časoch umiestniť na základe
odporučenia pediatričky od septembra 2026 do predškolského zariadenia a zabezpečiť si prácu nie
je spôsobilá ovplyvniť rozhodnutie súdu, nakoľko pre súd je rozhodujúci stav v čase rozhodovania a
nemôže zohľadňovať zamýšľané ciele matky do budúcna, a to na september 2026.

30. Reflektujúc vyššie uvedené, že v predmetnej veci neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by
preukazovali bezprostrednú potrebu neodkladnej úpravy pomerov maloletej v časti jej zverenia do
osobnej starostlivosti matky, keďže tento stav už fakticky existuje a nie je bezprostredne ohrozený.
Rovnako nebola osvedčená existencia takého naliehavého zásahu do práv maloletej alebo rodičov, ktorý

by odôvodňoval autoritatívnu úpravu styku formou neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo
veci samej. Otázka konečnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, vrátane presného rozsahu
styku, bude predmetom dokazovania a meritórneho rozhodnutia súdu v konaní vedenom na súde pod
sp. zn. 41P/55/2025, v ktorom budú zohľadnené všetky relevantné okolnosti, najmä najlepší záujem
maloletej, jej vek, citové väzby a potreba stabilného výchovného prostredia. Z uvedených dôvodov súd

návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

31. Inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, ale nato, aby
súd neodkladne zasiahol v prípade, že dochádza k ohrozeniu práv maloletého dieťaťa, ak sú splnené
všetky podmienky na jeho nariadenie, čo nie je daný prípad. Vyhovenie návrhu matky bez osvedčenia

rozhodujúcich skutočností by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho postavenia dotknutých osôb
vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia.32. Ako bolo spomenuté, súd nemal za osvedčené naplnenie procesných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia, preto návrh matky v celom rozsahu zamietol. Ak by súd takýmto návrhom
vyhovel, potom by v každom jednom prípade, kedy dôjde k zániku spoločnej domácnosti rodičov,

mohol rozhodovať neodkladným opatrením o úprave práv a povinností k maloletým deťom, čím by
stratilo neodkladné opatrenie svoj zmysel. V prvom rade sa majú ohľadne maloletých detí dohodnúť
rodičia a mali by sa naučiť navzájom komunikovať. Ak bude súd o všetkých bežných situáciách
dieťaťa rozhodovať za rodičov, títo nebudú vôbec nútení / motivovaní vyvinúť úsilie o rodičovskú
dohodu. V danom prípade sa otec s maloletou stretáva a matka otcovi podľa jej vyjadrenia v styku ani

nebráni.Zamietnutímnávrhunanariadenianeodkladnéhoopatreniasanijakýmspôsobomneprejudikuje
rozhodnutie vo veci samej. Zamietnutie uvedeného návrhu v danom prípade znamená len to, že nebolo
preukázané, že pomery účastníkov je potrebné riešiť formou neodkladného opatrenia.

33.Vkonanívovecisamejvedenejnatunajšomsúdepodsp.zn.41P/55/2025,ponáležitomdokazovaní
na pojednávaní, súd rozhodne o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu

v jeho najlepšom záujme.

34. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v súlade s § 58 CMP v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí (konanie vo veci samej).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/
a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63

CMP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).