Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/145/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123200263
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2123200263.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu

JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti o súdu o maloleté deti:
A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova trieda 88, 949 01 Nitra, deti rodičov - matka: D.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., zastúpená Mgr. Jaroslavou Krajčovičovou Šokovou,
advokátkou so sídlom SNP 10, 920 01 Hlohovec, IČO: 50 574 329, a otec: E. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXX, XXX XX A., zastúpený JUDr. Vladimírom Haládikom, advokátom so sídlom Clementisove
Sady 1616, 924 01 Galanta, IČO: 32 357 273, o návrhu otca na zmenu zverenia a návrhu matky na

zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21.05.2025 č.k.
55P/28/2023-224 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 55P/28/2023-236 zo dňa
09.06.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č.k.
55P/28/2023-236 zo dňa 09.06.2025 v napadnutom výroku I. o zvýšení výživného na maloleté dieťa a vo
výroku II. o zročnom výživnom p o t v r d z u j e.

II. Žiaden účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 21.05.2025 č.k. 55P/28/2023-224 vo výroku I. uložil povinnosť
otcovi prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným v sume 160 eur
mesačne s účinnosťou od 16.06.2023 do 30.09.2024 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a
namaloletúC.B.,nar.XX.XX.XXXXsumou120eurmesačnesúčinnosťouod16.06.2023do31.08.2024
a s účinnosťou od 01.09.2024 sumou 175 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky. II. Zameškané výživné na maloletú A. za čas od 16.06.2023 do 30.09.2024 vo výške 1.839,95
eur povolil otcovi splácať v splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky od

právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Zameškané výživné na maloletú C. za
časod16.06.2023do31.05.2025vsume1.140eurpovolil otcovisplácaťvsplátkachpo30eurmesačne
spolusbežnýmvýživnýmdorúkmatkyodprávoplatnostirozsudkupodnásledkomstratyvýhodysplátok.
III. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 30P/6/2021-75 zo dňa 14.02.2022, v časti výšky
vyživovacejpovinnostiotcanamaloletédetiC.aA..Deklaroval,ževostatnýchčastiachzostávauvedený
rozsudok nezmenený. IV. V časti zmeny zverenia maloletých detí konanie zastavil. V. Žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 31 ods. 1, § 32 ods. 1, § 36 ods. 1 , § 62 ods. 1, 2, 4, 5,
§ 65 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a § 121 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Na základe vykonaného dokazovania konštatoval,že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 30P/6/2021-75 zo dňa
14.02.2022 došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletých detí, aj na strane otca. Maloletá A.
v čase poslednej úpravy výživného bola vo veku 14 rokov žiačkou základnej školy, výdavky na ňu boli

bežného charakteru, spolu vo výške 307 eur mesačne. Mal preukázané, že v súčasnosti má maloletá
A. 17 rokov, v septembri 2024 dobrovoľne prerušila štúdium na strednej škole, nie je evidovaná ako
uchádzačka o zamestnanie, nepoberá žiadne dávky a hľadá si prácu. Maloletá býva u matky, a výdavky
na maloletú predstavujú 280,08 eur, t.j. 145 eur pomerná časť nájomného, 50 eur obuv a oblečenie,
15 eur telefón, 20 eur na voľnočasové aktivity, 15 eur lekárska starostlivosť, 2,08 eur alikvotne zubné

ošetrenie, 15 eur drogéria, 18 eur splátky poistného Dôvera ZP. Maloletá C. mala v čase poslednej
úpravy výživného 5 rokov a výdavky na zabezpečenie jej potrieb predstavovali sumu 275 eur mesačne.
Mal preukázané, že maloletá C. je žiačkou druhého ročníka základnej školy, výdavky matky na jej
potreby činia 264,25 eur mesačne, t.j. 145 eur pomerná časť nájomného /580 eur/4 osoby/, 30 eur
družina, 1,25 eur ZRPŠ alikvotne, 50 eur obuv a oblečenie, 15 eur drogéria, 8 eur obedy v škole, 15 eur
lekárska starostlivosť. Na strane matky zistil, že je naďalej zamestnaná, dosahuje priemerný mesačný

príjem vo výške 1.100 eur bez daňového bonusu, mala štyri vyživovacie povinnosti k svojim v tom čase
maloletým deťom E., F., A. a C.. Aktuálne sú v osobnej starostlivosti matky maloletá A. a maloletá
C., matka má teda dve vyživovacie povinnosti, bývajú v 3-izbovom prenajatom byte spolu s priateľom
matky, ktorý je nezamestnaný, náklady na domácnosť zdieľajú spoločne. Matka poberá prídavky na dve
maloleté deti a svoje mesačné náklady špecifikovala poplatok v sume 580 eur za nájomné (t. j. 580 eur/4

osoby, teda 145 eur na osobu), 40 eur pohonné hmoty, telefón vo výške 35 eur, plus všetky uvedené
výdavky na obe maloleté deti. Otec maloletých detí v čase poslednej úpravy výživného nepracoval,
poberal čiastočný invalidný dôchodok vo výške 251 eur, mal zníženú pracovnú schopnosť na 55 %.
Mal preukázané, že otec je od augusta 2023 nezamestnaný, pracovnú schopnosť má naďalej zníženú
na 55 %, nepracuje ani na čiastočný úväzok. Príjem otca z invalidného dôchodku v súčasnosti činí

326 eur mesačne, svoje mesačné náklady otec vyčíslil na výživné na každú maloletú v sume 40 eur
mesačne, platby za vodu vo výške 100 eur a Magio internet vo výške 100 eur, pričom má exekúcie za
nedoplatky za plyn vo výške 8.000 eur. Otec býva sám v neskolaudovanom rodinnom dome, ktorý je
v jeho osobnom vlastníctve. K zásadnej zmene pomerov otca došlo v tom, že aktuálne mu zostala iba
jedna vyživovacia k maloletej C.. V čase posledného rozhodovania mal otec štyri vyživovacie povinnosti,

a to k synovi E., ktorý s ním však žil, a dcéram F., A. a C., ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti
matky, s ktorou žili. Z potvrdenia o príjme otca od posledného zamestnávateľa spoločnosti G. E. H. mal
preukázanú priemernú čistú mesačnú mzda otca za mesiace jún 2023 a júl 2023 vo výške 539,905 eur.
Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného vychádzal z majetkových a zárobkových pomerov rodičov
a prihliadal na to, kto, akým spôsobom a v akom rozsahu sa podieľa na starostlivosti o maloleté

deti. Z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že osobnú starostlivosť o maloleté deti momentálne
zabezpečuje v plnej miera matka, styk maloletých s otcom sa aktuálne pravidelne neuskutočňuje. K
námietke otca, že maloletá A. nebýva u matky, ale u svojho priateľa, konštatoval, že výsluchom
maloletej A., matky i otca, bolo preukázané, že maloletá v rozhodnom období trávila čas, najmä víkendy
aj u otca, aj u svojho priateľa, avšak stále bývala v domácnosti matky, ktorá aktívne zabezpečovala

osobnú starostlivosť o maloletú. Konštatoval, že otec platí výživné na maloleté deti po 40 eur mesačne,
čo však ani zďaleka nepokrýva náklady na ich odôvodnené potreby, keďže v ich veku sa náklady na
výživu a starostlivosť budú aj meniacimi sa záujmami a potrebami zvyšovať, na ktorých výdavkoch
sa majú podieľať rodičia spoločne, ak je to v ich možnostiach, a ak sú tieto výdavky primerané, nie
nadhodnotené alebo zbytočne neúčelné a je to v záujme maloletých detí. Na základe vykonaného

dokazovania ustálil preukázané objektívne mesačné výdavky na maloletú A. vo výške 280,08 eur (145
eur pomerná časť nájomného, 50 eur obuv, oblečenie, 15 eur telefón, 20 eur na voľnočasové aktivity, 15
eur lekárska starostlivosť, 2,08 eur alikvotne zubné ošetrenie, 15 eur drogéria, 18 eur splátky poistného
Dôvera ZP), ktoré považoval za odôvodnené výdavky matky spojené s výživou a starostlivosťou o
maloletú. Odôvodnené výdavky maloletej C. ustálil vo výške 264,25 eur mesačne (145 eur pomerná

časť nájomného /580 eur/4 osoby/, 30 eur družina, 1,25 eur ZRPŠ alikvotne, 50 eur obuv, oblečenie, 15
eur drogéria, 8 eur obedy v škole, 15 eur lekárska starostlivosť. Zohľadnil, že otec sa na každodennej
osobnejstarostlivostiomaloletédetižiadnymspôsobomnepodieľa,čomusíčiastočnevyvážiťfinančným
plnením. V zmysle judikatúrneho pravidla rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti,
má znášať výdavky na maloleté deti vo zvýšenej miere až do výšky 2/3 odôvodnených výdavkov, čo

predstavuje u maloletej A. sumu 186,72 eur (oprávnené mesačné výdavky vo výške 280,08 : 3 = 93,36
x 2 = 186,72 eur), a u maloletej C. 176,17 eur (oprávnené mesačné výdavky vo výške 264,25 eur : 3 =
88,08 x 2 = 176,17 eur). Prihliadol aj na mimoriadne výdavky, ako napríklad škola v prírode vo výške 230
eur, t.j. 19,17 eur mesačne. Pri skúmaní potenciálnych zárobkových možností a schopností povinnéhorodičavzaldoúvahy,že,akbybolotecstálezamestnanýuposlednéhozamestnávateľa,sktorýmukončil
pracovný pomer (vyjadrenie posledného zamestnávateľa otca spoločnosti G. E. H.) pretože si neplnil
pracovné povinnosti z dôvodu neprítomnosti na pracovisku, ktorá neprítomnosť nebola spôsobená jeho

preukázanou pracovnou neschopnosťou, mohol by dosahovať priemerný mesačný príjem vo výške
539,90 eur netto. Uzavrel, že otec sa sám, opakovanými neospravedlnenými absenciami, pripravil o
možnosť byť naďalej zamestnaný a dosahovať vyšší príjem než len príjem z invalidného dôchodku. Na
otcom prezentované jeho náklady neprihliadal, nakoľko ich nepreukázal. Vyplácané prídavky na deti
vo výške po 60 eur mesačne hradené z dávok štátnej sociálnej podpory nezapočítal do príjmu matky,

keďže nejde o dávku nahrádzajúcu jej príjem, resp. stratu jej príjmu (napr. dávka v hmotnej núdzi,
príp. dávka v nezamestnanosti), na ktoré sa hľadí ako na príjmu. Pri výpočte výšky výživného vzal do
úvahy metodické tabuľky MS SR, t. j. že otcovi prináleží platiť v rozhodnom období, kým maloletá A.
bola školopovinná, t. j. od 16.06.2023 do 30.09.2024 (dobrovoľné prerušenie štúdia maloletou) výživné
vo výške 18 % z príjmu, a na maloletú C. vo výške 14 % z príjmu. Vychádzal zo skutočnosti, že v
prípade, ak by otec stále pracoval u posledného zamestnávateľa, dosahoval priemerný mesačný príjem

vo výške 539,90 eur netto plus príjem z invalidného dôchodku vo výške 326 eur mesačne, t. j. spolu
potencionálny príjem vo výške 866 eur mesačne. Skutočnosť, že otec si z vlastnej vôle riadne neplnil
pracovné povinnosti a pracovný pomer bol s ním ukončený, nemôže byť v neprospech maloletých detí.
Výživné určil otcovi vo výške, ktorú by bol schopný hradiť v prípade, ak by bol zaradený do pracovného
procesu formou zamestnania na pracovnú zmluvu alebo dohodu, teda z potenciálneho čistého príjmu.

Suma výživného 18 % na maloletú A. z takto vypočítaného príjmu činí 156 eur a na maloletú C. 14 %
činí výživné vo výške 121 eur. Po ustálení všetkých objektívnych a vyčíslených mesačných výdavkov
matky na starostlivosť o maloletú A. v rozhodnom období v sume približne 280,08 eur mesačne a na
maloletú C. vo výške 264,25 eur mesačne a s prihliadnutím na prídavok na každé dieťa vo výške 60 eur
mesačne, ktorý síce pokrýva odôvodnené potreby detí, avšak nemožno ním nahrádzať platby výživného

rodičov uzavrel, že bez štátnej podpory zostala po odpočítaní prídavkov na deti suma pravidelných
odôvodnených potrieb maloletej A. 220,08 eur mesačne a maloletej C. 204,25 eur mesačne. Berúc do
úvahy, že maloleté deti sú celý mesiac v osobnej starostlivosti matky, a styk s otcom sa uskutočňuje
veľmi nepravidelne, je podiel starostlivosti matky o maloleté deti väčší ako podiel otca. Hoci výška
zvýšeného výživného nezodpovedá oprávneným výdavkom maloletých detí a nepokrýva 2/3 podielu

otca na výživnom, výživné zvýšil na maloletú A. za obdobie od 16.06.2023 do 30.09.2024 na sumu
160 eur mesačne a na maloletú C. na sumu 120 eur mesačne od 16.06.2023 do 31.08.2024, a od
01.09.2024 na sumu 175 eur mesačne. Zároveň zohľadnil, že otcovi zostala iba jedna vyživovacia
povinnosť k maloletej C., a je v jeho možnostiach platiť vyššie výživné. Vzal do úvahy aj stanovisko
kolízneho opatrovníka predneseného na poslednom pojednávaní, a dospel k záveru, že návrh matky

na zvýšenie výživného na maloleté je dôvodný, pretože od poslednej úpravy výživného prešlo obdobie
viac ako 3 rokov, počas ktorého viacnásobne vzrástli životné náklady maloletých, zmenili sa výrazne
pomery na strane otca, ktorému zanikli tri vyživovacie povinnosti, a od dňa 01.10.2024 má len jednu
vyživovaciu povinnosť k maloletej C.. Zvýšené výživné považoval v súčasnom období za primerané veku
a odôvodneným potrebám maloletých detí a potenciálnym možnostiam a schopnostiam otca.

3. Zvýšením výživného na maloletú A. na sumu 160 eur mesačne od 16.06.2023 do 30.09.2024 vzniklo
otcovi zameškané výživné vo výške 1.839,95 eur (za mesiac jún 2023 pomerne /160 eur : 30 dní, t.j.
5,33 eur na deň x 15 dní, t.j. 79,95 eur mínus 40 eur zaplatené výživné, t.j. 39,95 eur), za mesiace júl
až december 2023, t. j. 6 mesiacov x 160 eur, spolu 960 eur mínus 240 eur zaplatené výživné, čo činí

720 eur, plus mesiace január až september 2024, t. j. 9 mesiacov x 160 eur, spolu 1.440 eur mínus
360 eur zaplatené výživné, t. j. 1.080 eur, spolu zročné výživné v sume 1.839,95 eur). Zročné výživné
na maloletú C. za obdobie od 16.06.2023 do 31.08.2023 otcovi vzniklo vo výške 1.140 eur (za mesiac
jún 2023 pomerne, t.j. 120 eur : 30 dní, činí 4 eurá na deň x 15 dní, t.j. 60 eur mínus 40 eur zaplatené
výživné, rozdiel predstavuje 20 eur, plus za mesiace júl až december 2023, t. j. 6 mesiacov x 120 eur,

spolu 720 eur mínus 240 eur zaplatené výživné, činí 480 eur, plus mesiace január až august 2024, t. j. 8
mesiacov x 120 eur, spolu 960 eur mínus 320 eur zaplatené výživné spolu 640 eur, teda zročné výživné
spolu v sume 1.140 eur). Zročné výživné povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po
50 eur na maloletú A., a po 30 eur na maloletú C. tak ako bežné výživné, aplikujúc ustanovenie § 232
ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pod následkami straty výhody

splátok. Prihliadol aj na návrh otca, ktorý žiadal prípadné zročné výživné povoliť splácať v primeraných
splátkach.4. Konštatoval, že týmto rozhodnutím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.
30P/6/2021-75 zo dňa 14.02.2022 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti C. a A., v
ostatných častiach zostáva uvedený rozsudok nezmenený.

5. Keďže otec zobral späť návrh na zmenu zverenia a obe maloleté deti v rámci rozhovoru s kolíznym
opatrovníkom prejavili vôľu naďalej žiť u matky, konanie v časti návrhu na zmenu zverenia zastavil.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

7. Opravným uznesením č.k. 55P/28/2023-236 zo dňa 09.06.2025 v súlade s ust. § 224 CSP opravil
rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 55P/28/2023-224 zo dňa 21.05.2025 vo výrokovej časti v bode
II. v druhom odseku tak, že správne znie: Zameškané výživné na maloletú C. za čas od 16.06.2023
do 31.05.2025 v sume 2.355 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 30 eur mesačne spolu
s bežným výživným do rúk matky od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

V ostatných častiach zostáva uvedený rozsudok nezmenený. Vzhľadom na zrejmú nesprávnosť pri
výpočte výšky zameškaného výživného na maloletú C., dospel k záveru o potrebe vydať opravné
uznesenie. Uviedol, že suma zameškaného výživného činí 2.355 eur, t. j. výživné vo výške 120 eur
mesačne od 16.06.2023 do 31.08.2024, čo predstavuje 1.140 eur (za mesiac jún 2023 pomerne mínus
120 eur : 30 dní, t.j. 4 eurá na deň x 15 dní, spolu 60 eur mínus 40 eur zaplatené výživné, t.j. 20 eur,

plus mesiace júl až december 2023, t. j. 6 mesiacov x 120 eur, spolu 720 eur mínus 240 eur zaplatené
výživné 480 eur, plus mesiace január až august 2024, t. j. 8 mesiacov x 120 eur, spolu 960 eur mínus
320 eur zaplatené výživné, čo činí 640 eur, teda zročné výživné spolu v sume 1.140 eur). Za čas od
01.09.2024 do 31.05.2025 vzniklo otcovi zo sumy výživného 175 eur mesačne zameškané výživné v
sume 1.215 eur (9 mesiacov x 135 eur [175 eur mínus 40 eur zaplatené výživné], t.j. 1.215 eur), teda

zameškané výživné spolu vo výške 2.355 eur (od 16.06.2023 do 31.08.2024 vo výške 1.140 eur plus od
01.09.2024 do 31.05.2025 vo výške 1.215 eur, t.j. spolu 2.355 eur).

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. (o zvýšení výživného a zročnom výživnom) podal
odvolanie otec navrhujúc napadnuté rozhodnutie zmeniť a určiť výživné na maloletú A. vo výške 40 eur

mesačne do 30.09.2024 a na maloletú C. vo výške 40 eur mesačne. Alternatívne navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd zanedbal
jeho zdravotný stav, nakoľko je invalidný dôchodca so zníženou schopnosťou pracovať o 55% a poberá
invalidný dôchodok vo výške 326 eur mesačne. Z tejto sumy reálne nie je možné hradiť výživné vo
výške 280 eur mesačne (t.j. zvýšené výživné a splátky zročného výživného), pretože by mu nezostala

žiadna suma na jeho životné minimum, čo je v priamom rozpore s princípom proporcionality (§ 62 ods. 3
Zákon o rodine). V konaní preukázal, že jeho výdavky spojené s bývaním (energie, súvisiace poplatky)
a pôvodné výživné vo výške 80 eur predstavujú sumu 379 eur mesačne, teda presahujú jeho príjem, čo
všaksúdnezohľadnil.Vsnahepokryťrozdieljenútenýpríležitostnevykonávaťrôznebrigádyamanuálne
práce podľa aktuálnych možností, tieto príležitostné zárobky nie sú pravidelné ani stabilné, v priemere

ide o príjem vo výške 150 až 200 eur mesačne, ktorý je neistý a nie je možné ho zahrnúť medzi
štandardné pravidelné príjmy. Je preto často odkázaný na pomoc svojich blízkych, najmä sestier, ktoré
mu v prípade núdze poskytujú podporu na zabezpečenie základných potrieb ako je strava. Namietal,
že súd neprihliadol na jeho snahu zabezpečiť si existenčné minimum, pričom po zaplatení základných
výdavkov mu nezostáva reálny priestor na úhradu výživného v určenej výške. Žiadal prehodnotiť túto

reálnu a vážnu disproporciu medzi jeho nákladmi a príjmami a uvedené zohľadniť ako podstatný
dôvod na zníženie výživného aj výšky splátok zameškaného výživného. Mal za to, že súd nesprávne
aplikoval princíp tzv. „fiktívneho príjmu", ktorý je prípustný vtedy, ak rodič úmyselne znižuje svoj príjem,
čo sa v konaní nepreukázalo. Súd sa len povrchne zaoberal argumentom, že jeho stav invalidity
preukázateľne obmedzuje jeho možnosti privyrobiť si. Uviedol, že do roku 2021, kedy s ex manželkou

žili v jednej domácnosti, pracoval, bol jediný živiteľ rodiny, kým sa mu v júni 2021 nezhoršil zdravotný
stav a bol opakovane hospitalizovaný. Bipolárna porucha, ktorou trpí od roku 2000 spôsobuje jeho
neschopnosť zamestnať sa v plnom pracovnom režime, ktorý stav sa prejavuje manickými epizódami,
počas ktorých je nemožný pre vykonávanie akýchkoľvek stabilných pracovných povinností, a depresívne
epizódy ho dočasne paralyzujú a znižujú jeho schopnosť vykonávať bežné pracovné schopnosti. Má

potvrdenie od psychiatra, že jeho zdravie je vážne ovplyvnené touto poruchou, a preto má obmedzené
možnosti zamestnania, ktoré sú ďaleko za rámec jeho schopností v súčasnom zdravotnom stave, napr.
konkrétnym obmedzením, ktoré má pri hľadaní práce je nemožnosť pracovať v pravidelných smenách.
V rokoch 2021 až 2023 prekonal dve mozgové príhody, v dôsledku čoho má oslabenú ľavú stranu tela,ktorú nedokáže plne používať a ovládať, nie je schopný viesť motorové vozidlo, čo obmedzilo jeho
schopnosť dochádzať do práce, vykonávať akúkoľvek činnosť vyžadujúcu mobilitu. Stratou spôsobilosti
viesť motorové vozidlo sa stal prakticky nezamestnateľným v profesiách, ktoré si vyžadujú presuny,

služobné cesty alebo flexibilitu. Táto skutočnosť je ďalším objektívnym dôkazom, že jeho možnosti
zabezpečiť si zamestnanie a pravidelný príjem sú vážne obmedzené, čo by mal súd zohľadniť. Uviedol,
že v minulosti kúpil deťom notebook a zlatú retiazku spolu za 700 eur, avšak súd ignoroval, že tieto
výdavky uhradil z dedičstva po matke vo výške 1.000 eur. Dedičstvo nie je stabilným príjem z práce
či podnikania, preto takýto spôsob hodnotenia jeho schopností je v rozpore s účelom ustanovenia §

75 ods. 1 Zákon o rodine. Namietal, že súd nezhodnotil, že si plnil rodičovské povinnosti podľa svojich
možností, napr. kupoval deťom oblečenie, drogériu, dával im vreckové, daroval im notebook a retiazku,
čo dokazuje jeho ochotu a starostlivosť a nie zanedbávanie povinností. Súd určil zameškané výživné vo
výške 4.194,95 eur a stanovil mu splátky vo výške 80 eur mesačne, čo je z jeho príjmu nerealizovateľné,
pričom neprihliadal na jeho žiadosť určiť splátky v rozumnej výške, vzhľadom na jeho zdravotný stav.
Súd pri posudzovaní životnej úrovne matky vychádzal z jej nepravdivého a zavádzajúceho vyjadrenia,

že priateľ matky nepracuje a neprispieva na domácnosť. V skutočnosti partner matky E. I., podniká, od
23.10.2023 prevádzkuje pizzeriu v J. s poukazom na verejne dostupné dôkazy o jeho podnikaní, vrátane
sreenshotov jeho aktívnej firemnej prezentácie na sociálnej sieti Facebook. Uvedené spochybňuje
tvrdenie matky o jej príjme a obmedzených podmienkach domácnosti, že sa musí sama starať o deti
bez akejkoľvek finančnej podpory, čo je dôvodom na prehodnotenie pomerov rodičov a zohľadnenie

celkovej životnej úrovne domácnosti, v ktorej sa deti nachádzajú (§ 75 ods. 1 Zákon o rodine). Namietal,
že matka uviedla výdavky na bývanie detí v sume 290 eur, čo je polovica celkového nájomného bytu
(580 eur), v ktorom však býva spolu s dcérou C., (A. žije s priateľom v K.) a jej partnerom. Takto
vyčíslená suma výdavkov na bývanie detí nezohľadňuje, že aj matka a jej partner využívajú služby
spojené s užívaním bytu, čím vzniká nadhodnotený obraz o reálnych výdavkoch detí, ktorý ovplyvnil

výšku výživného v jeho neprospech. Nie je dôvodné, aby hradil polovicu nájomného za byt, v ktorom žije
štvorčlenná rodina, pretože má vyživovaciu povinnosť k deťom, nie k matke, alebo jej partnerovi. Matka
uvádza, že spláca pôžičku, za ktorú si zakúpila motorové vozidlo, ktoré využíva hlavne na roznášku
jedál z podniku L. E. svojho partnera, ktorý motorové vozidlo nevlastní. Poukázal na to, že dcéra A.
s matkou dlhodobo nebýva, býva u svojho priateľa v K., čo je známe a preukázateľné výpoveďami

svedkov syna E. B., jeho priateľky F. F., jeho sestry E. B. a I. M.. Výdavky na bývanie A. matke reálne
nevznikajú a nemali by byť zohľadnené pri určovaní výživného. Mal za to, že výpočet nákladov na
bývanie bol matkou umelo navýšený. Súd považoval jeho fajčenie za dôkaz schopnosti platiť vyššie
výživné, opomenul, že aj matka fajčí, čo považoval za diskriminačné a jednostranné. Ak je fajčenie
posudzované ako nadbytočný výdavok, mal by byt' rovnako posudzovaný pri oboch rodičoch, inak ide

o porušenie zásady rovnosti rodičov pri určovaní výživného. Výživné sa má určovať podľa objektívnych
potrieb detí, nie podľa subjektívneho zhodnotenia životného štýlu len jedného z rodičov. Poukázal na
to, že maloletá dcéra A. bez vážneho dôvodu prerušila štúdium, nie je evidovaná na úrade práce, z
evidencie bola vyradená pre nesplnenie zákonnej povinnosti, preto je neopodstatnené, aby naďalej platil
výživné, ktoré jej umožňuje viesť záhaľčivý život bez zodpovednosti. Matka túto situáciu toleruje, čím

podporuje nezodpovedný postoj dcéry, čo by nemalo byt' podporované ani výkonom rodičovských práv
anisúdnymrozhodnutím.MatkadovýdavkovnavýživudcéryA.započítalamesačnúplatbuzdravotného
poistenia vo výške 18 eur, ktorú hradí z vlastných zdrojov a ktorá povinnosť jej vznikla len v dôsledku
vyradenia A. z evidencie nezamestnaných, keďže si nesplnila svoju ohlasovaciu povinnosť. Uvádzanie
tohto nákladu dieťaťa považoval za účelové a zavádzajúce, pretože matka namiesto zodpovedného

vedenia dieťaťa k plneniu povinnosti, tento stav akceptovala a prenáša finančné následky na druhého
rodiča. Daný náklad nevznikol ako nevyhnutná potreba dieťaťa a nemá byt' zohľadňovaný pri výživnom.
Matka dlhodobo uprednostňuje svojho partnera pred záujmami a potrebami maloletých. Po rozchode
rodičov deti E., F. a A. bývali krátku dobu s matkou a jej partnerom v byte v J., ich prítomnosť však
partnerovi matky prekážala. Matka dala prednosť pohodliu a požiadavkám partnera až do tej miery,

že sa detí zbavila a spolu s partnerom ich z bytu vyhodila. Najprv odišiel syn E., ktorý v tom čase
nebol plnoletý, a musel sa nasťahovať k nemu. Táto skutočnosť bola potvrdená aj rozhodnutím súdu,
ktorý zaviazal matku prispievať na výživu syna až do skončenia štúdia. Po dovŕšení plnoletosti odišla
od matky aj dcéra F., najskôr bývala u neho, a následne sa presťahovala k svojmu priateľovi. Rovnako
A. po istom čase odišla od matky, pretože partner bol proti nej a dcéru nepodporila. A. sa nasťahovala

k nemu, dozeral na jej školskú dochádzku a prospech prostredníctvom online systému Edupage, čo
sa dcére nepáčilo a preto sa rozhodla odísť bývať k priateľovi. Z uvedeného dôvodu žiadal o zverenie
maloletej A. do jeho starostlivosti. Má vedomosť, že maloletá A. v súčasnosti nebýva s matkou, ale
u priateľa, čo matka toleruje, pretože jej vyhovuje pokoj v domácnosti s partnerom. Maloletá je spokojnás týmto bezstarostným životným štýlom bez dohľadu a povinností, vyhovuje jej, a preto na pokyn
matky pred súdom nepravdivo uviedla, že býva u nej. V minulosti matka maloletú A. vyhadzovala z
bytu, čo riešil privolaním policajnej hliadky a oznamoval na ÚPSVaR v Nitre. Úrad však nezakročil,

pretože matka vždy po výzve úradu na podanie vysvetlenia, kontaktovala maloletú A. a žiadala ju
o návrat domov, čím vytvorila falošný dojem, že dcéra s ňou žije. Tieto tvrdenia môže dosvedčiť E. B.,
F. F., I. M. a E. B.. Napadnutý rozsudok považoval za vecne aj právne nesprávny, nezohľadňujúci jeho
reálnu životnú situáciu, zdravotný stav, finančné možnosti a skutočný stav vo veci výživy detí. Súd sa
vo viacerých bodoch opieral o nepravdivé alebo neúplné tvrdenia matky, neprimerane zhodnotil jeho

výdavky a neprihliadol na závažné skutočnosti, ktoré v konaní preukázal.

9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne žiadala rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdiť. S podaným odvolaním otca nesúhlasila a žiadala
ho zamietnuť. Poukázala na ustanovenie § 143 ods. 1 Zákon o rodine a povinnosť rodiča zabezpečiť
uspokojovanie primeraných potrieb dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

V konaní preukázala výdavky na obe deti, spočívajúce v štandardných nákladoch na zabezpečenie ich
starostlivosti. V tejto súvislosti dala do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Cdo 129/2013 v ktorom uviedol, že výdavky na dieťa súvisiace s jeho výchovou a vzdelávaním
sú nevyhnutné a ich uhrádzanie je povinnosťou oboch rodičov. Výdavky nemožno jednostranne
považovať za zanedbanie zodpovednosti bez preukázania protiprávneho konania. Na základe ňou

špecifikovaných a preukázaných nákladoch na maloleté deti súd správne ustálil, že u účastníkov
konania a maloletých detí došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného, s odkazom na závery
uvedené v napadnutom rozsudku, pričom doplnila, že otec býva sám v 10 izbovom neskolaudovanom
rodinnomdome,ktorýjevjehoosobnomvlastníctve.Aktuálnemáinformáciu,žeotecpracujevNemecku
a na jeho strane došlo k zásadnej zmene aj v tom, že momentálne má už len jednu vyživovaciu

povinnosť. Súd správne vychádzal z majetkových a zárobkových pomerov rodičov a prihliadal na
výkon ich osobnej starostlivosti o maloleté deti, pričom osobnú starostlivosť o maloleté zabezpečuje
v plnej miera matka, a styk maloletých s otcom sa aktuálne pravidelne neuskutočňuje, maloletá C.
bola u otca naposledy v lete 2024 (pred rokom), otec sa o maloletú nezaujímal ani na Vianoce,
meniny, narodeniny. Pokiaľ ide o bývanie maloletej A. súhlasila s konštatovaním súdu, že vykonaným

dokazovaním výsluchom maloletej A., matky i otca, mal preukázané, že maloletá v rozhodnom
období trávila čas, najmä víkendy aj u otca, aj u svojho priateľa, avšak stále bývala v domácnosti
matky, ktorá aktívne zabezpečovala osobnú starostlivosť o ňu, čo bolo aj ÚPSVaR Nitra prešetrením
preukázané. Poprela tvrdenia, že by dávala prednosť partnerovi pred deťmi a že by deti vyhodila z
bytu. Právo dieťaťa na bývanie a starostlivosť upravuje § 56 ods. 1 a 2 Zákona o rodine a aj Najvyšší

súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 204/2010 zdôraznil, že rodič musí zabezpečiť primerané životné
podmienkydieťaťa,čobolovždyjejsnahou.Uvedenétvrdeniaotcapovažovalazaúčelovéanepravdivé,
bez dôkazov a slúžiace na diskreditáciu jej osoby. K vyjadreniam otca, že deti odchádzali k nemu a
zabezpečoval im dozor nad školskou dochádzkou a prospechom uviedla, že o deti sa vždy starala
riadne, v čase, kedy trávili čas u otca bola táto zodpovednosť na ňom, avšak je plnohodnotný rodič aj s

povinnosťami, nie len s právami. Starostlivosť o školskú dochádzku je spoločnou záležitosťou rodičov.
Výhrady voči online kontrole prostredníctvom Edupage sú osobnou vecou detí, avšak nezodpovednosť
otca v ich výchove a obmedzená komunikácia sú preukázateľné. Nie je pravdou, že by tolerovala
neprimerané správanie, či „bezstarostný životný štýl“ A., uvedené bolo preukázané priamo výsluchom
A. na pojednávaní. ÚPSVaR v Nitre a Hlohovci bol opakovane informovaný a nezasiahol z dôvodu

nedostatočných dôkazov, ktoré by ospravedlňovali zásah. Považovala za neprípustné a nepravdivé
tvrdiť, že by vytvárala „falošný dojem“ o bývaní A.. Súd prvej inštancie postupoval podľa zásad
objektivity a princípu materiálnej pravdy (§ 19 CSP), pričom jej tvrdenia boli primerane zohľadnené.
Otec nepredložil dostatočné dôkazy o jeho zdravotnom stave, finančných možnostiach a o tom, že
by jeho výdavky boli primerané a nevyhnutné. V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR (napr. sp.

zn. 3 Cdo 133/2015) má povinný rodič preukázať schopnosť a vôľu plniť si vyživovaciu povinnosť.
Návrh otca na zníženie výživného na 40 eur na každé dieťa považovala za neprijateľný. Uviedla, že
otec aktuálne plní vyživovaciu povinnosť prostredníctvom jeho sestry, ktorá jej na účet zasiela cca 9
eur denne (screenshot), čo je neakceptovateľné, neštandardné, čím otec porušuje rozhodnutie súdu
určujúce výšku výživného a spôsob jeho platenia. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3 Cdo

223/2016) je potrebné dodržiavať platobný režim určený súdom, pričom pravidelné a riadne platenie
výživného je základnou povinnosťou rodiča. Takýto spôsob platenia znemožňuje riadne sledovanie
plnenia vyživovacej povinnosti a je z právneho hľadiska pochybný. Zdôraznila, že príjmy jej partnera
nemajú a podľa právnej praxe ani nemôžu mať vplyv na výšku výživného, ktoré je povinný zabezpečovaťotec detí. Dala do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 56/2018, z ktorého
vyplýva, že príjmy tretích osôb, vrátane partnerov rodičov, sa pri určení výživného nezohľadňujú, keď
výživné je výhradne otázkou vzťahu medzi dieťaťom a jeho rodičmi. Nesúhlasila s tvrdeniami otca o jeho

neschopnosti pracovať, nakoľko jeho zdravotný stav nebol riadne preukázaný, resp. je rovnaký už cca
20 rokov, kedy počas tohto obdobia riadne pracoval, pričom pri dodržiavaní predpísanej liečby by mohol
pracovať a zabezpečovať potreby maloletých. Otec však vedie životný štýl vrátane silnej závislosti na
tabaku a nedostatku záujmu o deti, čo je v rozpore s tvrdením o jeho obmedzenej pracovnej schopnosti.
Zlyhávanie otca v rodičovských povinnostiach (vrátane minimálneho kontaktu s deťmi) potvrdzuje jeho

nezáujem a neochotu plniť si základné povinnosti. Uviedla, že odborná literatúra rozoznáva tri formy
plnenia vyživovacej povinnosti, a to plnenie vo forme osobnej starostlivosti, poskytovanie vecných plnení
a platenie výživného (Zákon o rodine: Komentár, Bronislava Pavelková. I vyd. Praha: C. H. Beck, 2011.
s. 381), pričom starostlivosť o maloletú v plnom rozsahu realizuje matka, otec sa s maloletou nestretol
už 3 mesiace, a to ani počas vianočných sviatkov.

10. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

11. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že odvolanie otca voči napadnutým výrokom rozsudku I. a II (o zvýšení výživného na

maloleté deti a zročnom výživnom) nie je dôvodné.

12.Súdprvejinštancievovecivykonaldokazovanievdostatočnom rozsahu,vecsprávneprávneposúdil
a vyvodil z nej správny právny záver. V odvolaní otec neuviedol žiadne dôvody, ktoré by zakladali zmenu
napadnutého rozsudku.

13. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté deti, súd
prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje
dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí ísť

pritomopodstatnúzmenupomerov.Úlohousúduprirozhodovaníozmenevýživnéhojezistiť,čiavakom
smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto
zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1,
2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby
dieťaťa, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní

práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu na zvýšenie výživného z hľadiska súčasných
odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, a tieto potom

v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami
rozhodnými pre určenie výživného na maloleté, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Trnava
rozsudkom č. k. 30P/6/2021-75 zo dňa 14.02.2022.

15. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona

o rodine), ktorú možno vymedziť ako podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so
skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu, ktorá môže byť na strane
oprávneného, ako aj povinného, nie zmeny krátkodobého charakteru. Zmena pomerov môže zahŕňať tak
zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (napr. strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie
podstatne výhodnejšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho

potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje
zmenutakvovzťahuksúdnymrozhodnutiam(musíísťorozhodnutie,ktorýmbolavyživovaciapovinnosť
priznaná, prípadne zmenená), ako aj vo vzťahu k dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť
možno určiť aj dohodou príslušných subjektov, nielen rozhodnutím súdu. Odôvodnené potreby dieťaťa
sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu

dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie
a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak
odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou
a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenýmilen bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb,
nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú
odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom, napr. k

veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy
na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju
dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

16. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne ako súd prvej

inštancie je toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane maloletých detí
k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného s ohľadom na ich vek, prirodzený
rast, s tým súvisiace zvýšenie nákladov, nástup maloletej C. na základnú školu. Od poslednej úpravy
výživného na maloleté deti uplynula ku dňu podania návrhu matky doba cca jeden a pol roka a do
rozhodnutia súdu prvej inštancie doba troch rokov. Treba uviesť, že doposiaľ určené výživné vo výške
40 eur na každé z detí je neprimerané ich veku (v prípade A., ktorá mala v čase podania návrhu 14

rokov a C., ktorá bola v tom čase vo veku šesť rokov) a v žiadnom prípade nemohlo postačovať na
zabezpečenie ich základných potrieb. V tejto súvislosti preto bolo nevyhnutné zohľadniť príjem otca (ako
podstatnú zmenu pomerov), ktorý súd prvej inštancie správne s prihliadnutím na schopnosti a možnosti
otca ustálil z potencionality jeho príjmu, a skutočnosť, že doposiaľ určené výživné na maloleté deti
(predstavujúce sumu cca 1,30 eur na deň na každé dieťa) je minimálne a absolútne nezodpovedajúce.

Odvolací súd uvádza, že pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých
potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít,
ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, pričom súd pri ustálení
výšky nákladov na stravu, ošatenie, hygienické potreby vychádza zo všeobecných poznatkov o cenách
tovarov primeraných veku dieťaťa. Vychádzajúc z matkou vyčíslených a preukázaných mesačných

nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí súd prvej inštancie ustálil celkové náklady na maloletú
A. vo výške 280,08 eur (145 eur pomerná časť nájomného, 50 eur obuv a oblečenie, 15 eur telefón,
20 eur na voľnočasové aktivity, 15 eur lekárska starostlivosť, 2,08 eur alikvotne zubné ošetrenie, 15 eur
drogéria, 18 eur splátky poistného Dôvera ZP – daný náklad odvolací súd nezohľadnil z dôvodov nižšie
uvedených) a na maloletú C. vo výške 264,25 eur mesačne (145 eur pomerná časť nájomného /580

eur : 4 osoby/, 30 eur družina, 1,25 eur ZRPŠ alikvotne, 50 eur obuv a oblečenie, 15 eur drogéria, 8
eur obedy v škole, 15 eur lekárska starostlivosť). Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie opomenul
do nákladov maloletých detí započítať výdavky na stravu, ktoré sú nesporne existujúcim, základným
a nespochybniteľným výdavkom, odvolací súd v tomto smere vykonal korekciu vo vzťahu k ustáleniu
nákladov na odôvodnené potreby maloletých, do ktorých započítal výdavky na stravu pre maloletú A. vo

výške 200 eur mesačne a maloletú C. vo výške 150 eur mesačne vychádzajúc z cien primeraných veku
oboch detí. Mesačné náklady na zabezpečenie potrieb maloletej A. potom predstavujú sumu 480,08
eur a maloletej C. sumu 414,25 eur. Z takto ustálených nákladov na potreby maloletých treba odpočítať
výšku prídavkov na deti po 60 eur mesačne, ktorú matka poberá a ktoré sú určené na krytie potrieb
maloletých detí. V tom prípade náklady na maloletú A., ktoré sú povinní platiť rodičia činia 420 eur

mesačne (podiel otca predstavuje sumu 160 eur mesačne a podiel matky sumu 260 eur mesačne) a na
maloletú C. 354,25 eur mesačne (podiel otca predstavuje pri výživnom do 31.08.2024 je 120 eur a u
matky 234,25 eur mesačne a od 01.09.2024 u otca 175 eur, a u matky 179,25 eur). Skutočnosť, že súd
prvej inštancie opomenul do nákladov maloletých detí započítať aj výdavky na stravu, nemá vplyv na
správnosť výšky zvýšeného výživného na obe deti. K námietkam otca musí odvolací súd konštatovať, že

pri takto zvýšenom výživnom matka znáša podstatne vyššou mierou náklady na zabezpečenie potrieb
maloletých detí do septembra 2024 a od septembra 2024 je podiel platieb zo strany rodičov na maloletú
C. takmer identický. Na námietku otca o vyššej životnej úrovni matky, ktorá býva v spoločnej domácnosti
s partnerom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť a z nej dosahujúci príjem, odvolací súd udáva, že
vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je upravená ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine,

pričom ide výhradne o povinnosť rodičov. Ak matka žije s partnerom v spoločnej domácnosti, daná
okolnosť je zohľadnená v nákladoch na bývanie, keď partner matky je povinný podieľať sa na týchto
nákladoch. Nemožno však očakávať, že partner matky bude prispievať na výživu maloletej A. a C.
a jeho príspevky budú nahrádzať výživné zo strany rodiča. Z napadnutého rozsudku je jednoznačne
zrejmé, že súd prvej inštancie správne pri nákladoch na bývanie na strane matky ich výšku prepočítal

vo vzťahu k počtu osôb bývajúcich v domácnosti matky (v počte štyri), teda zohľadnil okrem matky
a jej dvoch maloletých detí aj partnera matky. Pokiaľ otec namieta, že maloletá A. u matky nebýva
a náklady na bývanie nie sú správne vypočítané, treba uviesť, že ak by sa v konaní preukázalo, že
maloletá A. býva v inej domácnosti, podiel nákladov troch osôb bývajúcich v domácnosti by sa zvýšil(čím by došlo k navýšeniu nákladov u maloletej C.). Nebolo možné zohľadniť ani námietku otca, že
maloletá A. nebýva v domácnosti matky, pretože v konaní bolo preukázané, že v spornom období (t.j.
od júna 2023 do septembra 2024) maloletá bývala u matky. Odvolací súd v tejto súvislosti prihliadal na

vyjadrenie otca, ktorý dňa 05.10.2023 (správa ÚPSAR Nitra zo dňa 11.10.2023) kolíznemu opatrovníkovi
sám uviedol, že deti bývajú u matky. Rovnako zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 04.03.2024
vyplynulo, že maloletá C. aj A. v rámci pohovoru vykonaného dňa 28.02.2024 sa vyjadrili, že s otcom
boli naposledy na Vianoce, čo potvrdzuje skutočnosť, že o deti sa stará matka a stretnutia maloletých
s otcom sa realizujú sporadicky. Ak sa maloleté deti krátkodobo zdržiavali v domácnosti otca, uvedené

nie je dôvodom pre jeho oslobodenie od povinnosti platiť výživné, ak sú deti zverené do osobnej
starostlivostimatky. Skutočnosť,žemaloletáA.ukončilaštúdiumaodseptembra2024nebývasmatkou,
je v rozsudku zohľadnená, nakoľko výživné na maloletú súd zvýšil s ohraničením časového obdobia do
30.09.2024. Argument otca, že maloleté deti pred podaním návrhu matky na zvýšenie výživného bývali
v jeho domácnosti a v tom čase zabezpečoval ich potreby, nemá vplyv na zmenu napadnutého rozsudku,
ktorý vychádza z kritérií rozhodovania o výživnom podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine. Odvolací súd

nespochybňuje, že aj otec počas styku s deťmi im zabezpečuje, napr. stravu a hygienické potreby, avšak
je potrebné vziať do úvahy, že styk sa realizuje len sporadicky, pričom náklady na maloleté deti (ktorých
podstatnú časť znáša matka) si vyžadujú pravidelné platby. Nemožno opomenúť, že aj maloletá A.
sa vyjadrila k jej bývaniu v domácnosti matky a k pobytom u otca, ktoré skutočnosti súd prvej inštancie
správne vyhodnotil. V súvislosti s nákladom maloletej A. na splátky poistenia v zdravotnej poisťovni,

odvolacísúdudáva,žedanýnákladmatkanemalado30.09.2024,pretohoodvolacísúdaninezohľadnil.
Hoci náklady na maloletú A. po odpočítaní tejto položky (18 eur mesačne) predstavujú sumu 420 eur,
uvedená okolnosť nemá vplyv na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o výživnom na maloletú A.,
pretože nezapočítanie tohto výdavku neznižuje náklady v podstatnom rozsahu. Naviac odvolací súd
poukazujenapodielkaždéhozrodičovvsúvislostisvýdavkaminamaloletúA.vspornomobdobí,pričom

je nepochybné, že ich vyššiu časť sanuje matka. Pokiaľ ide o ďalšie náklady maloletých detí tieto boli
v konaní preukázané a otec ich nespochybnil. Nemožno akceptovať ani argument otca, že za zdedené
finančné prostriedky kúpil deťom notebook a zlatú retiazku spolu za 700 eur, keď (ako sám potvrdil) ide
o dar deťom, ktorého výšku nie je možné do výživného započítať. Správne súd prvej inštancie zvýšil
výživné na maloletú A. na sumu 160 eur mesačne a na maloletú C. na sumu 120 eur mesačne a od

1.9.2024 na sumu 175 eur mesačne, keď prihliadol okrem nákladov na odôvodnené potreby maloletých
a ich vek, aj na výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté, príjem otca a skutočnosť, že otcovi odpadli
vyživovacie povinnosti (naviac od septembra 2024 má vyživovaciu povinnosť len k maloletej C.). Výška
zvýšeného výživného na obe deti je, aj podľa názoru odvolacieho súdu, primeraná a zodpovedajúca ich
veku a potrebám. Nemožno ponechať bez povšimnutia, že otec doposiaľ hradil na každé z detí výživné

v minimálnej výške 40 eur mesačne, ktorá suma absolútne nezohľadňovala ich vek a ani zabezpečenie
ich základných potrieb.

17. Odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie a jeho závermi vo vzťahu k posúdeniu
príjmov a majetkových pomerov oboch rodičov a schopnosti a možnosti otca, keď pri zvýšení výživného

vychádzal na strane otca z jeho fiktívneho príjmu, ktorý ustálil vo výške 865 eur mesačne. Porovnaním
pomerov od poslednej úpravy výživného na maloleté deti je nepochybné, že otec bol v roku 2022
nezamestnaný, jeho jediným príjmom bol invalidný dôchodok vo výške 251 eur mesačne, pričom v čase
podania návrhu matky (v mesiacoch jún, júl 2023) vykonával prácu, z ktorej dosahoval príjem cca 539
eur mesačne a poberal invalidný dôchodok vo výške 326 eur. Odvolací súd nespochybňuje, že otec

má zdravotné problémy, keďže mu bol priznaný invalidný dôchodok a obmedzená miera schopnosti
pracovať v rozsahu 55%. Takto obmedzený rozsah schopnosti pracovať však poskytuje otcovi priestor
pre výkon práce v rozsahu 45%, preto je jeho povinnosťou riešiť svoje záležitosti tak, aby aj prípadne
formou brigády, si zabezpečil príjem, z ktorého dokáže prispievať v primeranom rozsahu na potreby
svojich maloletých detí. Pokiaľ otec namietal, že v konaní preukázal, že jeho aktuálny zhoršený

zdravotný stav mu neumožňuje pracovať, odvolací súd udáva, že prechodné zhoršenie zdravotného
stavu nie je dôvodom pre zníženie výživného na sumu 40 eur mesačne na každé z detí. Napokon
otec ani nepreukázal, že by pokles jeho schopnosti pracovať v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného
stavu bol opakovane prehodnotený Sociálnou poisťovňou. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil aj
ukončenie pracovného pomeru otca v spoločnosti G. E. H., na ktoré závery odvolací súd poukazuje. Je

potrebné zdôrazniť, že prvoradou povinnosťou otca ako rodiča je prispievať na výživu svojich maloletých
detí, ktoré nie sú schopné samé sa živiť a vynaložiť maximálne úsilie, aby si túto rodičovskú zákonnú
povinnosť plnil. Ani argumenty otca o jeho nákladoch, ktoré z väčšej časti za bývanie platí jeho syn,
neodôvodňujú potrebu vyhovieť jeho návrhu na zníženie výživného, resp. ponechať doposiaľ určenévýživné na maloleté deti. Pokiaľ otec poukazuje na jeho náklady, treba uviesť, že každý z rodičov má
náklady na bývanie a zabezpečenie svojich potrieb (strava, ošatenie, hygiena a pod.), pričom matka
náklady vyčíslila sumou 220 eur len za bývanie, pohonné hmoty a telefón a otec vo výške 200 eur

(Magio internet a platby za vodu). Nemožno opomenúť, že otec ako tvrdil býva v spoločnej domácnosti
so starším pracujúcim synom, ktorý sa tiež podieľa na nákladoch na spoločnú domácnosť. Odvolací
súd uzatvára, že z potencionálneho príjmu vo výške cca 860 eur mesačne je otec schopný platiť
svoje výdavky a zvýšené výživné, ktoré aktuálne už predstavuje u maloletej A. len splátky zročného
výživného. Nemožno prihliadnuť ani na exekúciu otca, ktorá mu vznikla titulom nedoplatkov za plyn,

pretože výživné ako prvoradá pohľadávka rodiča má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami.
Správne súd prvej inštancie porovnal aj príjmy a pomery matky, na ktoré porovnanie odvolací súd
poukazuje. Pokiaľ otec namietal, že matka prezentovala, že spláca pôžičku na zakúpenie motorového
vozidla, odvolací súd na jeho námietku neprihliadal, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyplýva, že by súd na strane matky túto okolnosť zohľadnil. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní
o zvýšení výživného správne posúdil pomery na strane otca, vrátane zmeny pomerov súvisiacich s

odpadnutím mu ďalších vyživovacích povinností, ktorú skutočnosť žiaden z účastníkov nespochybnil.
Výška zvýšeného výživného s poukazom na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie, aj podľa
názoru odvolacieho súdu, zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa, t.j. je
primerané odôvodneným potrebám maloletých detí, a tiež zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov
a schopnostiam a možnostiam otca.

18. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď výživné zvýšil od podania návrhu matky v súlade s ust.
§ 77 ods. 1 Zákona o rodine, správne vypočítal výšku zročného výživného a aplikoval ust. § 232 CSP
v súvislosti s povolením otcovi splácať zročné výživné splátkami po 50 eur mesačne na maloletú A. a 30
eur mesačne na maloletú C., pri zohľadnení návrhu otca na určenie splátok zročného výživného. Treba

poznamenať, že otec mal možnosť výživné na maloleté deti v priebehu sporného obdobia kedykoľvek
zvýšiť dobrovoľne, ktoré platby by boli pri zročnom výživnom zohľadnené. Skutočnosť, že otcovi vznikol
vysoký dlh na výživnom nemôže byť na ujmu a v neprospech maloletých detí. Výživné má spotrebný
charakter a je určené na zabezpečenie potrieb maloletých detí v aktuálnom čase. Napokon splátky
zročného výživného tak ako sú určené, zohľadňujú aj pomery na strane otca, najmä jeho schopnosť

vykonávať prácu len v obmedzenom rozsahu.

19. Odvolací súd nevyhovel návrhu otca na výsluch svedkov E. B., F. F., I. M. a E. B., pretože výsledky
vykonaného dokazovania postačovali pre rozhodnutie vo veci. Navrhované výsluchy svedkov ohľadom

bývania maloletej A. v domácnosti matky od 30.09.2024 nie sú dôvodné, pretože výživné bolo zvýšené
na maloletú len do 30.09.2024. Tiež okolnosti z minulosti, kedy podľa udaní otca, matka maloletú A.
vyhadzovala z bytu, nie je potrebné v konaní preukazovať, keďže ku zvýšeniu výživného súd pristúpil
od podania návrhu matky a nie je dôvod skúmať situáciu v rodine predchádzajúcu tomuto obdobiu.

20. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II
(o zvýšení výživného a zročnom výživnom) v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra
č.k. 55P/28/2023-236 zo dňa 09.06.2025 ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

21. Záverom poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378,

§ 219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a
preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde
nemohlimaťvplyvnainérozhodnutieodvolaciehosúdu.Postačovalopretopreskúmanievecinazáklade
spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým otec ako odvolateľ, ani nevzniesol žiaden presvedčivý
dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by

mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo
dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3
Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).