Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/97/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323011112
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2323011112.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.KatarínyBatisovejačlenovsenátu
Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. E. XXX, pre zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294
ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 28.03.2025,
č. k. 11T/70/2023-439, na verejnom zasadnutí konanom 10.02.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 28.03.2025, č. k. 11T/70/2023-439,
obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) postupom podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. 2 Pv 308/19/2202-69 zo dňa 27.09.20223
pre zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona,

ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
presne nezisteného dňa najneskôr do mesiaca marec 2013, v dielni patriacej k rodinnému domu v
obci D. E. XXX, okres Šaľa, v rozpore so zákonom č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive
nedovoleným spôsobom prerobil krátku strelnú zbraň zn. Glock model 17, výrobného čísla UGZ909,
s úmyslom vyrobiť z nej zbraň kategórie „D" takým spôsobom, že nedokonale vykonal úpravy na
predmetnej zbrani, pričom uvedená zbraň bola pôvodne určená na streľbu ostrých nábojov kalibru 9

mm Luger, neskôr boli na tejto zbraní vykonané úpravy, ktoré mali zamedziť streľbe ostrým strelivom,
kde hlaveň tejto zbrane má vo vnútri za nábojovou komorou vloženú prepážku zužujúcu priemer vývrtu
hlavne - privarený oceľový kolík, pričom ten je v hlavni privarený tak, že umožňuje nabitie pôvodného
náboja 9 mm Luger, pričom druhý kolík sa nachádza pri ústí hlavne, kde predmetná pištoľ je vybavená
samostatným vyťahovačom a vyhadzovačom vystrelených nábojníc, kde všetky uvedené mechanizmy
na tejto zbraní sú plne funkčné, bez vykazovania porúch, a pištoľ je označená rakúskymi skúšobnými

značkami z roku 2012 (AWK), slovenskou skúšobnou značkou z roku 2013, novým kalibrom 9x19 mm
Salve Blank s logom úpravcu KSzP (A. B. Puškárstvo - D., Slovenská republika), avšak táto krátka
guľová zbraň Glock model 17, z technického hľadiska nespĺňa definíciu expanznej zbrane podľa zákona
o zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z. v platnom znení, nakoľko nevylučuje použitie guľového náboja a
taktiež nespĺňa technickú požiadavku na expanzné zbrane podľa bodu 3.3 Slovenskej technickej · normy
39 5000, preto z technického hľadiska, tiež v zmysle znaleckého posudku KEU PZ číslo ČES:PPZ-KEU-

BA-EXP-2019/3113spoukazomnaustanoveniazákonač.190/2003Z.z.ostrelnýchzbraniachastrelive
v platnom znení, podľa § 4, odsek 2, písmeno g), sa jedná o zbraň kategórie „A", teda o zbraň zakázanú,
pričom obžalovaný pri predmetnej zakázanej zbrani kategórie „A" následne neoprávnene deklaroval, že
táto pištoľ Glock model 17, je zbraňou kategórie „D", ktorú v zmysle ustanovenia § 14 odsek 1 cit. zákona
o strelných zbraniach a strelive, môže nadobudnúť do vlastníctva osoba bez zbrojného oprávnenia, ktorá
je staršia ako 18 rokov, a ktorá je v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony, následne zbraň predal,

ako zbraň kategórie „D" na tzv. voľný predaj osobe F. G., trv. bytom H. I. E. XXX,
pretože skutok nie je trestným činom.2. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní a hodnotení dôkazov
v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel k záveru, že je daný dôvod podľa § 285 písm. b)
Trestného poriadku na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok

je trestným činom.
3. Okresný súd uviedol, že z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný skutok sa stal
(obžalovaný prerobil zbraň uvedenú v skutkovej vete obžaloby na zbraň expanznú, kedy je možné do
nej vložiť nie len laicky povedané tzv. slepé náboje, pre ktoré je po takej prerábke výhradne určená, ale i
laicky povedané tzv. ostré náboje pôvodného kalibru, nakoľko sú rozmerovo identické s tými ,,slepými“, a

potomtie,,ostré“ajvystreliť,avšaksichdeformovaním).Podľanázoruokresnéhosúduvšakdanýskutok
nenaplnil všetky zákonné znaky žalovaného (no ani žiadneho iného) trestného činu - totiž na strane
obžalovaného nebol (pokiaľ ide o žalovaný trestný čin) ani len náznakom preukázaný úmysel spáchať
žalovaný úmyselný trestný čin, kde je vyžadované úmyselné zavinenie na strane páchateľa v rámci
naplnenia subjektívnej stránky žalovaného trestného činu (súd nezistil ani to, že by sa tu žalovaným a
súdom z vykonaného dokazovania zisteným skutkom obžalovaný dopustil akéhokoľvek iného, čo i len

nedbanlivostného trestného činu).
4. Okresný súd uviedol, že obžalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonal úpravu krátkej
strelnej zbrane zn. Glock model 17, výrobného čísla UGZ909, pôvodne určenej na streľbu tzv. ostrými
nábojmi, a to tak, aby mohla byť zbraňou kategórie „D" (expanzná zbraň, laicky povedané, prerábka
zbrane určenej na ostré náboje tak, aby bola po prerábke určená na slepé náboje). Nakoľko presný

právne záväzný postup takej úpravy zbrane, či katalóg právne záväzných technických riešení pre takú
úpravu zbrane neexistoval, bolo vecou vlastnej technickej inovácie, vlastného know-how obžalovaného
vymyslieť taký technický postup. Obžalovaný zvolil navarenie dvoch kolíkov do vnútra tela danej zbrane
(ako vyplynulo zo znaleckých zistení, hlaveň mala vo vnútri za nábojovou komorou vloženú prekážku v
podobe oceľového kolíka, kedy ďalšou technickou prekážkou bol oceľový kolík pri ústí hlavne). Následne

obžalovaný prerobenú zbraň predložil na posúdenie riadne akreditovanému/autorizovanému subjektu,
obchodnej spoločnosti KONŠTRUKTA - Defence, a.s., ktorá zbraň v zmysle vtedajších zákonných
požiadaviek preskúmala a dospela k záveru, že zbraň (po prerobení cez technické riešenie použité
obžalovaným) vyhovuje podmienkam pre uvedenie na trh ako zbraň expanzná, a vydala protokol o
novom kusovom overení zbrane (č. l. 243), kde je zbraň uvedená ako expanzná s určeným použiteľným

strelivom 9 x 19 Salve Blank (ide o laicky povedané tzv. slepé náboje, t. j. nábojky). Okresný súd
uviedol, že následne obžalovaný mohol a aj predal na voľnom trhu predmetnú zbraň ako expanznú
zúčastnenej osobe (č. l. 246; ktorá podľa vlastného vyjadrenia pred súdom, ktorému vyjadreniu nemal
súd dôvod nedôverovať, nakoľko žiadne dôkazy o opaku mu ponúknuté neboli, do danej zbrane už
ostré náboje ani nevkladala, zakúpila si predmetnú zbraň ako expanznú). Okresný súd poukázal, že

v rámci celého procesu ohľadne prerábky predmetnej zbrane obžalovaný komunikoval aj s OR PZ v
SA, oddelením dokladov, obžalovaný si viedol potrebnú dokumentáciu týkajúcu sa prerábky/úpravy a
predaja danej zbrane. Okresný súd uviedol, že obžalovaný postupoval vo vzťahu k štátu počas celého
procesu lege artis, pričom štát (zastúpený cez prenesenú právomoc akreditovanou/autorizovanou
osobou - obchodnou spoločnosťou KONŠTRUKTA - Defence, a.s.) mu dal súhlas na uvedenie danej

ním zvoleným postupom prerobenej zbrane na trh ako zbrane expanznej (akustickej resp. určenej na tzv.
slepé náboje/nábojky, určené v protokole o novom kusovom overení ako 9x 19 Salve Blank). Okresný
súd uviedol, že nevzhliadol v konaní obžalovaného žiaden náznak úmyslu konať v rozpore so zákonom
(ani Trestným zákonom).
5. Okresný súd v odôvodnení poukázal, že trestné stíhanie má pôvod v inej trestnej veci, kedy počas

domovej prehliadky u zúčastnenej osoby bola zaistená resp. dobrovoľne vydaná, okrem iných vecí, aj
zbraň v zmysle skutkovej vety obžaloby. Okresný súd ďalej uviedol, že v zmysle následného znaleckého
skúmania danej zbrane zo strany KEÚ PZ bolo zistené, že je možné do danej zbrane, v čase po jej
prerábke učinenej obžalovaným na expanznú zbraň, nabiť nie len laicky tzv. slepý náboj, ale i pôvodný
laicky tzv. ostrý náboj, ktorý je možné aj vystreliť bez zničenia samotnej zbrane (s tým, že taký náboj bude

zdeformovaný, nakoľko jeho bezproblémovému výstrelu bránia kovové kolíky navarené v zbrani, ktoré
predstavujú technické riešenie prerábky zbrane na zbraň expanznú učinené obžalovaným) odhliadnuc
od rizika pre samotného strelca pri takej ,,ostrej streľbe“, ak zbraň dáva do cesty vystrelenému náboju
navarené oceľové kolíky.
6. Okresný súd v odôvodnení ďalej uviedol, že dané znalecké zistenia KEÚ PZ však podľa názoru

súdu nedokazujú existenciu úmyslu na strane obžalovaného spáchať žalovaný (či akýkoľvek iný) trestný
čin. Okresný súd konštatoval, že z daného znaleckého záveru plynie v podstate faktický záver, že do
prerobenej expanznej zbrane určenej pre kaliber 9 x 19 Salve Blank (laicky povedané pre tzv. slepé
náboje, t. j. nábojky) bolo možné nabiť (a to nevyhnutné povedať, že v hrubom rozpore s protokolom onovom kusovom overení danej zbrane, č. l. 243) rozmerovo rovnaký ostrý náboj 9 mm Luger (nakoľko sú
rozmerovo zameniteľné/identické, ,,ostrý náboj“ sa tam zmestil rozmerovo). Ak by tak niekto postupoval
(mimo KEÚ PZ, ktorý dané zadanie dostal v rámci balistického kriminalistického znaleckého skúmania),

konal by v hrubom rozpore s protokolom o novom kusovom overení zbrane (č. l. 243), podľa ktorého bola
táto zbraň po jej prerábke učinenej obžalovaným na zbraň expanznú určená len a jedine (!) pre kaliber 9x
19 Salve Blank (laicky povedané teda len pre tzv. slepé náboje, t. j. nábojky). Pritom otázka technického
riešenia prerábky zbrane na expanznú (napr. dokonalejšieho od toho, ktoré zvolil obžalovaný) nie je až
tak významnou z pohľadu súdu - iste by iný úpravca zbraní mohol dospieť aj k inému (možno lepšiemu,

možno horšiemu) technickému riešeniu takej prerábky zbrane na zbraň expanznú ako obžalovaný
(pokiaľ ide o úplné vylúčenie možnosti nabitia rozmerovo totožného ,,ostrého“ kalibru 9mm Luger; i
keď je to skôr otázne, keďže sú rozmerovo identické), avšak obžalovaný dostal pre svoje technické
riešenie ,,súhlas štátu“ s tým, že zbraň môže uviesť na trh (čo aj urobil), nakoľko mu akreditovaná/
autorizovaná osoba (obchodná spoločnosť KONŠTRUKTA - Defence, a.s.; ako jedna z dvoch takých
osôb v SR) vydala protokol o novom kusovom overení predmetnej zbrane (t. j. laicky povedané protokol

o prerábke resp. akoby nový ,,rodný list“ danej zbrane; viď č. l. 243) s tým, že do predmetnej zbrane sa
môžu použiť len a jedine laicky povedané tzv. slepé náboje (t. j. nábojky, a to kalibru 9 x 19 Salve Blank).
7. Okresný súd ďalej uviedol, že podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o zbraniach a strelive (z. č.
190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
účinnom v čase tu žalovaného skutku), zbraňou kategórie ,,D“ je (aj) expanzná zbraň. Podľa prílohy

č. 6, bodu A. písm. d) daného zákona d) je expanzná zbraň palná zbraň skonštruovaná výhradne na
použitie streliva určeného do expanzných zbraní, vylučujúca použitie guľového náboja alebo náboja s
hromadnou strelou s výnimkou nábojok s granulami. Podľa obžaloby, predmetná zbraň resp. technické
riešenie jej prerobenia na zbraň expanznú, učinené obžalovaným, nevylučuje použitie guľového resp.
laicky povedané tzv. ostrého náboja, kedy nedochádza k zničeniu/poškodeniu zbrane (ako plynie aj zo

znaleckých záverov KEÚ PZ uvádzaných vyššie). S uvedeným tvrdením okresný súd súhlasil, avšak
uviedol, že je potrebné dané závery vnímať v súvislostiach tohto konkrétneho prípadu, kedy okresný súd
poukázal aj na znalecké závery znalca Dr. Štrbu. Obžalovaný zbraň prerobil tak, aby bola použiteľná
pre rozmerovo identický kaliber, ale už nie ,,ostrý“ 9 mm Luger, ale ,,slepý“ 9 x 19 Salve Blank. Ak sú
rozmerovo identické, je len zrejmé, že do zbrane sa oba kalibre vložiť dajú (okresnému súdu nebolo

v rámci dokazovania prezentované nič, čo by dokladovalo, že existuje technické riešenie, o ktorom by
prípadne aj obžalovaný vedel, ktoré by síce umožnilo vloženie ,,slepého“ kalibru 9 x 19 Salve Blank,
ale zároveň neumožnilo vloženie rozmerovo identického ,,ostrého“ kalibru 9 mm Luger). Okresný súd
poukázal, že štát po preskúmaní danej prerobenej zbrane na zbraň expanznú vydal obžalovanému
protokol o novom kusovom overení zbrane (č. l. 243), kedy podpisom daného protokolu dňa 18.03.2013

sa zbraň ,,znovu narodila“, ale už ako zbraň expanzná určená výhradne (!) pre laicky povedané tzv. slepé
náboje, t. j. nábojky, a to kalibru 9 x 19 Salve Blank. Fakticky sa teda do danej expanznej zbrane stále
dal nabiť pôvodný (,,ostrý“) kaliber 9 mm Luger, ale len a jedine v hrubom rozpore s povahou/druhom
danej (expanznej) zbrane a jej novým ,,rodným listom“, t. j. protokolom o novom kusovom overení
zbrane (č. l. 243). Ako vyplynulo aj zo skúšobnej streľby na KEÚ PZ s tzv. ostrým nábojom, ten vyletel

deformovaný (v ceste z hlavne mal navarené oceľové kolíky), preto je otázne vôbec hovoriť o tom, že
došlo k skutočnému, riadnemu výstrelu tzv. ,,ostrého náboja“ z danej zbrane; tu okresný súd poukázal
na znalecké závery znalca Dr. Štrbu, ktoré v podstate podľa názoru súdu jednoducho/zrozumiteľne (i
keď odborným jazykom) popisujú faktický stav veci teda, že v takom prípade nešlo o riadnu streľbu.
8. Okresný súd poukázal, že z vykonaného dokazovania jednoducho nevyplynulo, že by obžalovaný

mal úmysel dopustiť sa akejkoľvek protiprávnej činnosti cez žalovaný skutok. Okresný súd konštatoval,
že obžalovaný voči štátu vystupoval úplne otvorene, viedol si dokumentáciu, komunikoval so štátom
počas celého procesu prerábky zbrane a ten mu vydal cez akreditovaný/autorizovaný subjekt protokol k
prerobenejzbrani(akobynový,,rodnýlist“zbrane;č.l.243)stým,žezbraňmôžetaktopredaťauviesťna
trh. Ostatne, je otázne, či bola v čase podania obžaloby na súd iného názoru samotná prokuratúra, ktorá

skutkovú vetu obžaloby (vo vzťahu k subjektívnej stránke ňou žalovaného trestného činu) formulovala
(aj) tak, že obžalovaný vykonal prerábku zbrane ,,s úmyslom vyrobiť z nej zbraň kategórie „D"“ t. j. podľa
skutkovej vety obžaloby mal obžalovaný úmysel prerobiť zbraň na zbraň expanznú, teda kategórie ,,D“,
t. j. zbraň dovolenú, určenú pre laicky povedané tzv. slepé náboje, teda subjektívne u neho absentovala
snaha konať v rozpore s Trestným zákonom či iným.

9. Okresný súd v závere uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené nevzhliadol priestor pre žiadny iný
procesný postup (berúc do úvahy aj to, že žiadne pochybenia príslušnými orgánmi na úseku zbraní/
streliva u obžalovaného nikdy neboli zistené, ako vyplynulo z pred súdom vykonaného dokazovania, asúd také iné porušenie nevidí ani v tomto prípade), než oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa
§ 285 písm. b) Trestného poriadku, nakoľko tu žalovaný skutok nie je trestným činom.
10. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní obžalovaný po porade s obhajcom JUDr. Ing.

Gabrielom Katonom, PhD. (ďalej len obhajca) sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal, prokurátor
ihneď podal odvolanie čo do výroku o vine v neprospech obžalovaného, aj čo do konania, ktoré mu
predchádzalo.
11. Prokurátor v písomne podanom odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom okresného
súdu, že žalovaný skutok nie je trestným činom. Prokurátor uviedol, že uvedené závery okresného

súdu sú z časti opodstatnené a aj dôvodné najmä v tom, že prerobená zbraň bola uvedená na
trh ako expanzná zbraň po tom, ako bola akreditovaná/autorizovaná osoba (obchodná spoločnosť'
KONSTRUKTA - Defence, a.s. ako jedna z dvoch takých osôb v SR) vydala protokol o novom kusovom
overení predmetnej zbrane s tým, že do predmetnej zbrane sa môžu použiť tzv. slepé náboje, t. j. nábojky
kalibru 9x19 Salve Blank. Prokurátor sa nestotožnil so závermi okresného súdu v časti týkajúcej sa
nepreukázania úmyslu na strane obžalovaného spáchať žalovaný (či akýkoľvek iný) trestný čin.

12. Prokurátor uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že fakticky sa
dodanej obžalovaným prerobenej expanznej zbrane stále dal nabiť pôvodný(„ostrý") kaliber 9 mm Luger,
aj keď' ako uviedol okresný súd, také konanie by bolo v hrubom rozpore s povahou/druhom danej
(expanznej) zbrane a jej protokolom o novom kusovom overení zbrane. Práve uvedená skutočnosť
(teda existencia možnosti nabiť prerobenú zbraň aj ostrým nábojom) je rozhodujúca a relevantná pre

posúdenie konania obžalovaného z trestnoprávneho hľadiska ako konania, ktorým mal naplniť všetky
znak skutkovej podstaty zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294
ods.2Trestnéhozákona.Objektívnastránkatrestnéhočinunedovolenéhoozbrojovaniaaobchodovania
so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona spočíva vo výrobe, dovoze, vývoze, prevoze,
preprave, zadovážení strelnej zbrane, jej súčasti alebo komponentu bez povolenia alebo bez označenia

zbrane určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Výrobou treba rozumieť nielen priemyselnú alebo remeselnú výrobu, ale aj úpravu zbrane do podoby
strelnej zbrane. Subjektom tohto trestného činu môže byt' ktokoľvek (všeobecný subjekt). Subjektívna
stránka tohto trestného činu vyžaduje úmyselné zavinenie.
13. Ďalej prokurátor uviedol, že obžalovaný ak sa niekoľko rokov venoval prerábaniu zbraní, musel mat'

vedomosť, že ním prerobená zbraň je zbraň, do ktorej bolo možné stále nabiť' pôvodný „ostrý" kaliber 9
mm Luger, čo bolo preukázané aj znaleckým skúmaním KEÚ PZ, konkrétne skúšobnou streľbou s tzv.
ostrým guľovým nábojom, počas ktorej nedošlo k roztrhnutiu, vydutiu alebo inému poškodeniu materiálu
hlavne, časti pôvodných kolíkov ostali v stene hlavne a z danej zbrane boli úspešne vystrelené guľové
náboje kalibru 9 mm Luger, čím prerobená zbraň nespĺňa definíciu expanznej zbrane podľa zákona o

zbraniach a strelive (z. č.190/2003 Z. z. v príslušnom znení), ale naopak ide o zbraň kategórie „A", teda
zakázanú zbraň. Spoločenskú nebezpečnosť tejto trestnej činnosti zvyšuje predovšetkým skutočnosť,
že takto nedovolene a nedokonale prerobenú zbraň si mohla veľmi jednoducho zadovážiť fyzická osoba
staršia ako 18 rokov na občiansky preukaz a bez zbrojného preukazu, pričom ich mohla následne pri
použití ostrého streliva použiť' a ohroziť tak život a zdravie jednotlivca alebo spoločnosti. Na záver

prokurátor uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný a navrhuje, aby Krajský súd v Trnave
(ďalej len krajský súd) ako odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok a súčasne, aby podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec okresnému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
14. K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý uviedol, že

napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za zákonný a vecne správny. Okresný súd správne
vyhodnotil skutkový a právny stav, keď obžalovaného oslobodil spod obžaloby. Okresný súd sa dôkladne
a podrobne vyjadril v napadnutom rozsudku ku všetkým podstatným okolnostiam v prejednávanej veci,
a preto považuje napadnutý rozsudok za preskúmateľný a zákonný. Okresný súd vo veci vykonal
rozsiahle dokazovanie a dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré aj správne právne posúdil keď

dospel k jedinému správnemu záveru o oslobodení obžalovaného. Obžalovaný jednoznačne preukázal,
že v čase skutku si ako oprávnený puškár – živnostník a držiteľ zbrojnej licencie splnil všetky zákonné
povinnosti mu vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov platných a účinných v danom
čase pre prerobenie a uvedenie na trh ním prerobenej zbrane Glock model 17. Pokiaľ prokurátor vidí
spáchanie trestného činu len v možnosti nabitia náboja iného hoc aj pôvodného kalibru do zbrane

expanznej, teda obžalovaným v tomto prípade prerobenej, toto samo o sebe ešte nezakladá skutkovú
podstatu trestného činu. Treba mať na zreteli, že do zbrane akokoľvek vyrobenej a akokoľvek upravenej
je vzhľadom na nekonečné množstvo nábojov rôzneho kalibru vždy možné nájsť náboj, ktorý do
nábojovej komory zbrane vždy vojde, teda je ho možné nabiť. Obhajca uviedol, že v danom prípadeešte do veci vstupuje fakt, že expanznú zbraň, teda zbraň kategórie ,,D“, na ktorú obžalovaný zbraň
Glock model 17 prerobil a bola určená na použitie slepých nábojov, mohla v danom čase nadobudnúť
akákoľvek fyzická osoba, ktorá mala občiansky preukaz a nemusela byť držiteľom zbrojného preukazu.

Ak si daná osoba zaobstará ostré náboje tohto kalibru, je už toto konanie samo o sebe naplnením
skutkovej podstaty trestného činu nedovoleného ozbrojovania a to ešte bez toho, aby táto osoba takto
zabezpečené náboje v rozpore s návodom na použitie zbrane, protokolom o novom kusovom overení
zbrane a v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi použila v expanznej zbrani alebo
inej zbrani, hoc aj prerobenej. Obžalovaný, ako úpravca zbrane nikdy nepredpokladal a nepredpokladá

a nerátal s tým, že uvedeného protiprávneho konania by sa niekto dopustil a že ešte k tomu za
toto bude bratý na zodpovednosť práve on, ako výrobca resp. úpravca zbrane. Obhajca uviedol, že
je úplne absurdné tvrdenie prokurátora nepriamo navádzajúce na súhlas obžalovaného s uvedením
protiprávneho konania, argumentujúc nepriamym úmyslom. Obžalovaný sa nijak nespoliehal na náhodu,
ale sa spoliehal na zákonné, dovolené, racionálne a obozretné konanie každého vlastníka a užívateľa
ním upravenej zbrane. Zároveň obhajca zdôraznil, že vôbec nebolo preukázané, ani v tomto a ani v inom

konaní, že by niekto okrem pracovníkov KEU PZ, do zbrane upravenej obžalovaným vôbec sa pokúsil
nabiť, nie to ešte odpáliť náboj iný náboj, ako ten na použitie ktorého bola zbraň určená a odskúšaná
štátnou skúšobňou. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhuje, aby krajský súd odvolanie
prokurátora v zmysle ustanovenia § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.
15. Obžalovaný svojím podaním sa vyjadril k odvolaniu prokuratúra v ktorom uviedol, že v čase prerábky

zbrane vlastnil od živnostenského úradu koncesnú listinu a od polície zbrojnú licenciu na vyššie uvedenú
činnosť. Uvedená prerábka zbrane z technického hľadiska nemôže byť nelegálna, nakoľko štát zriadil
úradná skúšobňu a táto má k dispozícii všetky požadované akreditácie a autorizácie, technickú výbavu
a vyškolený personál. Táto inštitúcia prevzala zbraň a po vypracovaní nového kusového overenia zbraň
uznala za vyhovujúcu. Po prerobení zbrane informoval Oddelenie dokladov a evidenciu zbraní v Šali

a úradná skúšobňa písomne informovala policajné prezídium. Obžalovaný ďalej poukázal na znenie
Viedenského dohovoru o zmluvnom práve a medzinárodnej dohody C.I.P. (medzinárodná komisia na
skúšky ručných strelných zbraní). Na záver uviedol, že odvolanie prokurátora navrhuje zamietnuť ako
nedôvodné.
16. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie 13.08.2025.

17. Za účelom prejednania odvolania prokurátora nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
10.02.2026. Na verejné zasadnutie sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného
a obžalovaný. Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia, predsedníčka senátu poverila člena senátu,
aby podal správu o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba riešiť. Keďže žiadne návrhy na
doplnenie dokazovania neboli, pristúpilo sa ku konečným návrhom, v rámci ktorých prokurátor uviedol,

že ak odvolací súd uzná argumenty uvedené v odvolaní, ktoré boli podrobne oboznámené na verejnom
zasadnutí za opodstatnené, tak navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové
konanie a rozhodnutie. Obhajca obžalovaného uviedol, že obhajoba má za to, že odvolanie prokurátora
niejedôvodnéaargumentyvňomuvedenéužbolivyriešenéokresnýmsúdom,ktorýsasnimivosvojom
rozhodnutí vysporiadal, rozhodnutie riadne odôvodnil a preto navrhol, aby bolo odvolanie prokurátora

podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuté. Obžalovaný uviedol, že navrhuje potvrdiť rozhodnutie
okresného súdu a v ostatnom sa pripája k prednesu jeho obhajcu.
18. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,

osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
19. Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba - prokurátor, proti
výroku, proti ktorému odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal

postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania. Po preskúmaní
predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Ku konaniu, ktoré oslobodzujúcemu výroku predchádzalo

20. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku o oslobodení
spod obžaloby, v tomto smere žiadne námietky odvolateľ nemal a chyby odvolaním nevytýkané,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, krajský súd
vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať, že okresný súd vykonal dokazovanie vo vzťahu
k napadnutému výroku o oslobodení procesne správne a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu
veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.

K oslobodzujúcemu výroku
21. Krajský súd úvodom pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a
druhého stupňa tvoria jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré

majúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníazostalisporné,alebosúnevyhnutnénadoplnenie
dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.
22. Pokiaľ ide o napadnutý výrok, krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd vykonal na
hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, tieto
dôkazy vyhodnotil individuálne ako i v súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12

Trestnéhoporiadkuadospelksprávnemuzáveru,ženebolopreukázané,žeskutokspáchalobžalovaný.
Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd správne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie
napadnutého rozsudku je presvedčivé a spĺňa kritériá predpokladané ustanovení § 168 ods. 1 Trestného

poriadku a keďže voči tejto časti odôvodneniu napadnutého rozsudku nemá podstatné výhrady, tak si
ho osvojuje bez potreby ho na tomto mieste detailne opakovať.
23. Krajský súd poukazuje, že odvolacie námietky prokurátora smerovali výhradne do spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom, kde prokurátor polemizuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku a presadzuje vlastnú verziu skutkového deja, ktorá korešponduje s obžalobou

a je založená na inom hodnotení dôkazov. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že sa vôbec
nestotožňuje s argumentáciou okresného súdu, podľa prokurátora nemá oporu vo vykonaných
dôkazoch.
24.Pretopokiaľideovýhradyprokurátoravočihodnoteniudôkazov,krajskýsúdpripomína,ževtrestnom
konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie

dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie.
Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie
určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku
minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada
voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy

získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
25. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval
pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe

vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo
i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý
rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do
úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť
žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (porovnaj R 53/1992).

26. Krajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces
neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva
strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súdneporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných
dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov,
ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní

logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho
rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo
vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov,
prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je
zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom

konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie.
27. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že všetky dôkazy vykonané
v tejto veci sú voči obžalovanému nedostačujúce na preukázanie viny obžalovaného za skutok uvedený
v obžalobe. Tu platí, že na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych
dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom

celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania
obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť
založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok uvedený
v obžalobe spáchal obžalovaný.
28. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého

rozsudku potom predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok. Okresný súd v potrebnej miere vysvetlil,
na základe akých právnych úvah rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby postupom podľa
§ 285 písm. b) Trestného poriadku a jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia a právne
závery. Krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že skutok uvedený v obžalobe nie je
trestným činom, a preto prišlo k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby.

29. S prihliadnutím na obsah odvolacích námietok prokurátora, v ktorých opätovne hodnotil vykonané
dôkazy, pričom v súhrne zastával názor, že vykonané dôkazy potvrdzujú, že sa skutok je trestným činom
a mal ho spáchať obžalovaný, ako je uvedené v obžalobe, naopak krajský súd, totožne ako okresný súd,
je toho názoru, že pokiaľ ide o štruktúru usvedčujúcich dôkazov, táto je jednoznačne nedostatočná na
preukázanie právne relevantnej skutočnosti, že skutok napĺňa všetky obligatórne náležitosti skutkovej

podstaty trestného činu a to zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa §
294 ods. 2 Trestného zákona.
30. Prokurátor v rámci odvolacích námietok poukázal, že sa v časti záverov okresného súdu stotožnil
ohľadom prerobenia zbrane a vydania certifikátu na uvedenú zbraň – protokolu akreditovanou osobou
a to spoločnosťou KONSTRUKTA – Defence, a. s.. Prokurátor sa však nestotožnil so závermi

okresného súdu v časti nepreukázania úmyslu obžalovaného spáchať uvedený trestný čin. K uvedenej
námietke týkajúcej sa úmyslu obžalovaného krajský súd uvádza, že v čase úpravy predmetnej zbrane
mal obžalovaný zriadenú živnostenskú licenciu – puškárstvo a predmetnú zbraň upravil v súlade
s platnou legislatívou a následne zákonným spôsobom predal. Krajský súd sa nestotožňuje s názorom
prokurátora, že obžalovaný mal úmyselne spáchať daný trestný čin, keď všetky zákonné úpravy mu

v danom čase umožňovali vykonať dané úpravy na zbrani, čo bolo aj akreditované zo strany štátnych
orgánov.
31. Ďalej prokurátor v odvolaní namietal skutočnosť, že do predmetnej upravenej zbrani bolo možné
vložiť aj ,,ostrý“ náboj kaliber 9 mm Luger. K uvedenej námietke sa už vyjadril okresný súd v tom smere,
že z vykonaného dokazovania je evidentné, že ,,slepý“ náboj je rozmerovo zameniteľný s tzv. ,,ostrým“

nábojom, avšak krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom okresného súdu v tom, že ak boli
splnené všetky podmienky na akreditáciu predmetnej zbrane – protokol a predmetná úprava zbrane bola
vykonanálegeartis,taknemôžeprísťkžiadnemuporušeniuprávnychpredpisov.Krajskýsúdpoukazuje,
že do predmetnej zbrane pri jej úprave boli vykonané mechanické úpravy (navarenie dvoch železných
kolíkov), ktoré znemožňujú výstrel ,,ostrého“ náboja z predmetnej zbrane. Krajský súd poukazuje, že

do prerobenej zbrane bolo možné vložiť oba druhy nábojov pre ich identický rozmere a kaliber, t. j. ak
sú rozmerovo identické je evidentné, že sa dajú vložiť do nábojovej komory. Krajský súd sa stotožnil
s tvrdením okresného súdu, že počas dokazovania nebolo prezentovaný taký spôsob technickej úpravy
zbrane o ktorom by prípadne aj obžalovaný vedel, ktorý by umožnil vloženie ,,slepého“ náboja ale
zároveň by neumožnilo vloženie rozmerovo identického ,,ostrého“ náboja. Štátny orgán po preskúmaní

prerobenej zbrane na zbraň expanznú vydal obžalovanému protokol o novom kusovom overení zbrane
a tým sa prerobená zbraň stala expanznou zbraňou t. j. zbraňou na ,,slepé“ náboje.
32. V tomto kontexte krajský súd považuje za potrebné uviesť, že nie je možné sa stotožniť
s odvolacou námietkou prokurátora, že obžalovaný mal v úmysle sa dopustiť protiprávnej činnosti.Krajský súd poukazuje, že obžalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti voči štátnym orgánom
vystupoval otvorene, viedol si zákonnom predpísanú dokumentáciu, komunikoval s akreditovanou
firmou, komunikoval so štátnymi orgánmi ohľadom celého procesu prerábky – úpravy danej zbrane,

a tieto mu aj vydali cez akreditovaný/autorizovaný subjekt protokol o prerobenej zbrani, s tým že je
obžalovaný predmetnú zbraň oprávnený aj predať. V prejednávanej veci vo vzťahu k žalovanému
skutku krajský súd skutkové závery okresného súdu nespochybňuje. Toto všetko potom spolupôsobí pri
posudzovaní dokazovaných okolností, ako to pri hodnotení dôkazov učinil okresný súd, na čo súhlasne
nadviazal i krajský súd.

33. Krajský súd preto konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na ustálenie
skutkového stavu ako základu pre uznanie viny obžalovaného neobstál súbor dôkazov zo strany
prokuratúry, pričom tieto dôkazy boli vyhodnocované aj vo vzťahu k celému komplexu relevantných
skutočnostíprodukovanýchvprocesedokazovaniavsúladesozásadamináležitéhozisteniaskutkového
stavu a voľného hodnotenia dôkazov podľa ustanovení § 12 ods. 10, 12 Trestného poriadku. Možno
tiež zhrnúť, že okresný súd prezentoval východiskovú logickú úvahu, ktorú aplikoval v procese

voľného hodnotenia výpovede obžalovaného, výpovedí svedkov a zaistených dôkazov, kde poukázal
na prirodzený mechanizmus konfrontácie a rozporov obsahu takýchto výpovedí s inými relevantným
informáciami získanými v dôkaznom procese. Okresný súd sa správne vysporiadal s jednotlivými
dôkazmi a správne ustálil aj jednotlivé skutkové okolnosti uvádzané v obžalobe. Krajský súd sa
stotožňuje s úvahami okresného súdu ohľadom vyhodnotenia jednotlivých dôkazov.

34. Záverom k odvolaniu prokurátora krajský súd konštatuje, že podstatným faktom je, že prokuratúre sa
nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že žalovaný skutok je trestným činom. Okolnosti,
ktoré prokurátor uvádzal v dôvodoch odvolania, vyznievajú skôr iba v podobe indícií, nie je však možné
na základe týchto skutočností vysloviť jednoznačný záver, že trestný čin uvedený v obžalobe je trestným
činom. Z uvedených dôvodov, preto nebolo možné prisvedčiť odvolacím námietkam prokurátora, ktoré

smerovali len do iného hodnotenia dôkazov o vine obžalovaného.

Záverečné zhrnutie
35. Vzhľadom k uvedenému krajský súd dospel k záveru, že okresný súd postupoval správne, keď
obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože nebolo

dokázané, že skutok je trestným činom. Preto krajskému súdu nezostávalo nič iné ako odvolanie
prokurátora postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné.
36. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.