Uznesenie – Konkurz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 23K/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125212094
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Coboriová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4125212094.4

Uznesenie

OkresnýsúdNitra,vprávnejvecizačatéhokonkurznéhokonanianamajetokdlžníka:AUNOIAPharmas.
r. o., so sídlom: 951 74 Žirany 876, IČO: 55 325 751, právne zastúpeného: JUDr. Beáta Hrušková, PhD.,
LL.M., MBA, advokát so sídlom: Štefánikova 30, 949 01 Nitra, IČO: 55 849 032, ktorého predbežným
správcom je: JUDr. Marek Majerčík, so sídlom kancelárie: Štefánikova 7, 949 01 Nitra, značka správcu
S 2016, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: AUNOIA Pharma s. r. o., so sídlom: 951 74 Žirany 876,
IČO: 55 325 751.

II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (t. j. na vyhlásenie
konkurzu) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu
a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení.

III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: JUDr. Marek Majerčík, so sídlom kancelárie: Štefánikova 7,
949 01 Nitra, značka správcu S 2016.

IV. Súd vyzýva veriteľov, aby si prihlásili pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate,

prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia
konkurzu. Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) a musí spĺňať náležitosti podľa § 29 ZKR.

V. Súd ukladá správcovi podať súdu (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie súdu podrobnú
písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (2.) do

35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku
úpadcu a vykonaných úkonoch, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú správu o stave
zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (4.) najneskôr 5 dní pred konaním
prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu
a vykonaných úkonoch.

VI. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015
o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí
majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej
republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra uznesením č. k. 23K/15/2025 – 90, zo dňa 18. decembra 2025, právoplatným dňa

30.12.2025, rozhodol o začatí konkurzného konania na majetok dlžníka. Uznesenie bolo zverejnenév insolvenčnom registri dňa 29.12.2025. Nasledujúcim dňom, t. j. dňom 30.12.2025 sa začalo konkurzné
konanie (§ 14 ods. 3 v spojení s § 199 ods. 7 ZKR).

2. Súd následne uznesením č. k. 23K/15/2025 – 96, zo dňa 5. januára 2026, právoplatným dňa
06.01.2026, podľa § 18 ods. 1 v spojení s § 21 ods. 5 a § 40 ZKR ustanovil dlžníkovi predbežného
správcu – JUDr. Marek Majerčík (značka správcu S 2016) a uložil mu okrem iného povinnosť zistiť, či
majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu a podať súdu najneskôr do 45
dní od ustanovenia do funkcie záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Uznesenie

bolo zverejnené v insolvenčnom registri dňa 05.01.2026.

3. Predbežný správca doručil súdu tri priebežné správy o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných
úkonoch, tak ako mu to uložil súd v uznesení o ustanovení predbežného správcu. Z priebežne
podávaných správ predbežného správcu, v spojení s podanou záverečnou správou o majetnosti alebo
nemajetnosti dlžníka doručenou súdu dňa 18.02.2026 vyplynulo, že za účelom zistenia majetku dlžníka

predbežný správca preskúmal prílohy návrhu a vykonal šetrenia vo verejne dostupných zdrojoch, a to
prostredníctvom Centrálneho depozitára cenných papierov SR ohľadom zistenia cenných papierov vo
vlastníctve dlžníka, záložných práv a zabezpečovacích prevodov práv evidovaných k osobe dlžníka,
prostredníctvom Geodetického a kartografického ústavu Bratislava ohľadom zistenia nehnuteľného
majetku evidovaného na dlžníka, a Okresného riaditeľstva Policajného zboru SR, príslušný dopravný

inšpektorát, ohľadom zistenia hnuteľného majetku evidovaného na dlžníka. Predbežný správca požiadal
konateľa dlžníka o súčinnosť za účelom zistenia aktuálnej účtovnej a majetkovej situácie dlžníka,
vykonal dopyt na Sociálnu poisťovňu, pobočka Nitra a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ohľadom
výkazov týkajúcich sa bývalých zamestnancom dlžníka. Predbežný správca požiadal bývalú účtovníčku
dlžníka A. B. o vyjadrenie a zaslanie účtovných dokladov dlžníka. Prostredníctvom leasingových

spoločností ČSOB Leasing, a.s. a Tatra-Leasing, s.r.o., zisťoval neukončené leasingové zmluvy
uzatvorené s dlžníkom. Z poskytnutých odpovedí dopytovaných subjektov predbežný správca nezistil
žiaden nehnuteľný majetok dlžníka, rovnako ani žiaden hnuteľný majetok, taktiež žiadne cenné papiere,
peňažné pohľadávky a zároveň ani žiadne zostatky na bankových účtoch evidovaných na dlžníka,
rovnako nezistil ani žiadne leasingové zmluvné vzťahy, ktorých účastníkom by bol dlžník, a taktiež sa

mu nepodarilo získať úplné, riadne vedené účtovné doklady dlžníka.

4.Dňa18.02.2026bolapredbežnýmsprávcomsúdudoručenápodľaobsahuzáverečnáspráva(vporadí
štvrtá správa) o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka.

5. Predbežný správca v záverečnej správe zhrnul údaje o existencii majetku dlžníka z predchádzajúcich
správ a nad rámec uvedeného uviedol, že potenciálny majetok pre prípad vyhlásenia konkurzu
predstavuje pohľadávka voči osobe konateľa spoločnosti C. D., ako osobe vykonávajúcej funkciu
štatutárneho orgánu dlžníka, titulom povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu zo zodpovednosti za
nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas. Predbežný správca zistil aj veľké množstvo možných

odporovateľných právnych úkonov dlžníka voči viacerým obchodným spoločnostiam ako aj fyzickým
osobám. Predbežný správca v závere podanej 4. správy uviedol, že nezachytil majetok, ktorý by
bolo možné bezprostredne speňažiť na účely krytia nákladov konkurzu, no potenciálnym zdrojom
uspokojenia veriteľov by mohli byť najmä nárok z titulu odporovateľných právnych úkonov, ako aj
nárok voči štatutárnemu orgánu dlžníka pre porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu

včas, prípadne aj iné nároky, ktoré však bude potrebné riadne analyzovať z doposiaľ zabezpečených
účtovných dokladov dlžníka, ktoré sú však nekompletné, neprehľadné, nesystematicky evidované, príp.
boli účtovné záznamy vedené nepravdivo, neúplne alebo boli zámerne zatajované.

6. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „zákon o konkurze

a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu dlžníka, súd
najneskôr do piatich dní od začatia konkurzného konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo
dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti.

7. Podľa § 20 ods. 1 ZKR, ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného

správcu, zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné
konanie pre nedostatok majetku zastaví. Inak na majetok dlžníka najneskôr do 10 dní od podania
záverečnej správy predbežného správcu vyhlási konkurz.8. Podľa § 9 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.
z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“), (1) súd zastaví konkurzné
konanie pre nedostatok majetku vedené podľa prvej hlavy druhej časti zákona (§ 20 ods. 1 zákona)

vtedy, ak zistí, že majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6 500 eur. (2) Hodnotu majetku súd posúdi najmä
podľa zoznamu majetku predloženého dlžníkom, vyjadrenia predbežného správcu, prípadne dôkazov
predložených účastníkmi konania. Pri posúdení hodnoty majetku sa prihliada aj na hodnotu majetku,
o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene
predpokladať ich odporovateľnosť, podľa vyjadrenia predbežného správcu, dlžníka, prípadne dôkazov

predložených účastníkmi konania.

9. Podľa § 21 ods. 1 ZKR, predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň
na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku,
o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene
predpokladať ich odporovateľnosť a z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu

na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka
rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Súd
môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je
predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný o svojich zisteniach priebežne informovať
súd a najneskôr do 45 dní od ustanovenia podať súdu záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti

dlžníka. Ak dlžník neposkytne predbežnému správcovi potrebnú súčinnosť, súd môže lehotu na podanie
záverečnej správy o 15 dní predĺžiť.

10. Podľa § 22 ods. 1 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby
v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného

správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.

11. Podľa § 40 ods. 1 ZKR, správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže
ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného
výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak

ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov.

12. Podľa § 41 ZKR, súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je
pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného
konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak dochádza k prieťahom alebo

porušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť správcovi vykonanie potrebných
opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným porušením
povinnosti správcu.

13. Podľa § 12 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ak správca do 15 dní od ustanovenia do funkcie nepodá

súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných
úkonoch, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu
druhú podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 35 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna
odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu tretiu podrobnú správu o týchto
skutočnostiach do 50 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo

základnej sumy. Ak správca nepodá súdu štvrtú podrobnú správu o týchto skutočnostiach najneskôr 5
dní pred konaním prvej schôdze veriteľov, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy.
Ak pred konaním prvej schôdze veriteľov došlo k výmene správcu alebo k skráteniu lehôt, pri znížení
paušálnej odmeny správcu sa na to prihliadne tak, aby správcovi riadne vykonávajúcemu funkciu pred
konaním prvej schôdze veriteľov nebola podľa tohto ustanovenia neodôvodnene znížená jeho paušálna

odmena.

14. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie
súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku
zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky

súd neprihliada.15. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie
alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu
podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26)

16. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7
ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom
konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení.

17. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7
ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie
Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848
v platnom znení.

18. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848

z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom
konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú
konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie
akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii)
rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie

o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné.

19. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie majú
súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len
„hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne

vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.

20. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek prvý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade spoločnosti alebo
právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo,
ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo

do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie
insolvenčného konania.

21. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie
insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí

insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je
právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.

22. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti
rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na

základe medzinárodnej právomoci.

23. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania
v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom
okamžite informuje známych zahraničných veriteľov.

24. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný veriteľ“
je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako
je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia
členských štátov.

25. Predmetom rozhodovania súdu po doručení záverečnej správy predbežného správcu o majetnosti
alebo nemajetnosti dlžníka je rozhodovanie podľa § 20 ods. 1 ZKR v nadväznosti na § 18 ods. 1 ZKR
o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku.

26. Relevantným vo vzťahu k rozhodovaniu podľa § 20 ods. 1 ZKR je vykonávacia vyhláška k zákonu
o konkurze a reštrukturalizácii – vyhláška č. 665/2005 Z. z., ktorá v § 9 ods. 1 ustanovuje hodnotu
majetku, ktorej nedosiahnutie je dôvodom zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku,
vyhláška stanovuje túto hodnotu majetku sumou 6.500,- eur, a v ods. 2 demonštratívne uvádza podklady,na základe ktorých má súd skutkové zistenie o hodnote majetku dlžníka urobiť, pričom uvedené úzko
súvisí aj s náležitosťami záverečnej správy predbežného správcu podľa § 21 ods. 1 ZKR.

27. Vychádzajúc z uvedeného, súd v prejednávanej veci podľa § 20 ods. 1 ZKR v spojení s § 9 vyhlášky
č. 665/2005 Z. z. posudzoval, či majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6.500 eur, čo je jedinou podmienkou
pre rozhodnutie, či súd podľa § 20 ods. 1 ZKR konkurzné konanie zastaví pre nedostatok majetku
(ak táto podmienka je naplnená) alebo vyhlási konkurz (ak nie je splnená podmienka pre zastavenie
konkurzného konania pre nedostatok majetku).

28. Súd pri stanovení hodnoty majetku dlžníka (za účelom posúdenia, či tento nemá hodnotu ani 6.500
eur alebo či aspoň túto hodnotu dosahuje) podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. vychádzal
zo záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Správca zistil potenciálny majetok pre
prípad vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, a to zmluvnú pokutu zo zodpovednosti za nepodanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu včas voči osobe, ktorá zastávala funkciu štatutárneho orgánu dlžníka,

pričom výška pokuty je 12.500 eur. Okrem toho predbežný správca v záverečnej správe uviedol značné
množstvo potencionálne odporovateľných právnych úkonov dlžníka, ktorými malo dôjsť k zmenšeniu
jeho majetku. Pri posúdení hodnoty majetku súd musí prihliadať aj na hodnotu majetku, o ktorý bol
majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich
odporovateľnosť.

Relevantné v tomto konaní, ako to vyplýva aj z rozhodovacej činnosti odvolacieho konkurzného súdu
(uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoKR/17/2021 z 01.07.2021) totiž nie je posudzovanie
úspešnosti konania o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti podať návrh na
vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka včas, priebeh ani výsledok ktorého nie je konkurzný súd pri

tomto rozhodovaní oprávnený akokoľvek hodnotiť či prejudikovať. Z uvedeného potom vyplýva, že súd
pri rozhodovaní podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 21 ods. 1 ZKR vychádza aj z hodnoty pohľadávky zo
zodpovednostizanepodanienávrhunavyhláseniekonkurzuvmenedlžníkavtedy,aksúdanékonkrétne
skutočnosti odôvodňujúce predpoklad, že došlo k porušeniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie
konkurzu včas ako aj z hodnoty majetku dlžníka, o ktorý bol ukrátený odporovateľnými právnymi úkonmi

dlžníka.

29. Súd z týchto dôvodov pri stanovení hodnoty majetku, primárne z vyjadrení predbežného správcu
obsiahnutých v záverečnej správe, vzhľadom na už uvedené uzatvára, že hodnota majetku dlžníka
dosahuje hodnotu aspoň 6.500 eur, v dôsledku čoho je v prejednávanej veci splnená podmienka na

vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka na návrh dlžníka podľa § 18 ods. 1 v spojení s § 20 ods. 1 ZKR
a v spojení s § 9 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. a contrario.

30. Súd preto týmto uznesením v I. výroku podľa § 20 ods. 1 ZKR rozhodol o vyhlásení konkurzu na
majetok dlžníka.

31. Ak súd vyhlási konkurz, je povinný v tomto uznesení podľa § 22 ods. 1 ZKR súčasne (i/) ustanoviť
dlžníkovi podľa § 22 ods. 1 ZKR správcu a (ii/) vyzvať veriteľov, aby v zákonnej lehote (§ 28 ods. 2 ZKR)
prihlásili svoje pohľadávky, a (v poučení) poučiť veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok odkazom
na príslušné ustanovenia ZKR.

32. Čo sa týka ustanovenia správcu, súd uvádza, že v prejednávanej veci bol pred vyhlásením konkurzu
ustanovenýdlžníkovipodľa§18ods.1ZKRpredbežnýsprávca.Zákonokonkurzeareštrukturalizáciiv§
21 ods. 5 ZKR stanovuje, že na ustanovenie predbežného správcu sa použijú ustanovenia o ustanovení
správcu počas konkurzu. Ustanovenia o ustanovení správcu počas konkurzu, na ktoré odkazuje § 21
ods. 5 ZKR, sú obsiahnuté v 40 ZKR, ako to vyplýva zo samotného názvu tohto paragrafu, ktorý znie

„ustanovenie správcu“. Podľa § 40 ods. 1 ZKR s výnimkou prípadu, ak ide o ustanovenie správcu na
návrh schôdze veriteľov, správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu pomocou technických
a programových prostriedkov schválených ministerstvom z osôb zapísaných v zozname správcov.
Vychádzajúc z týchto ustanovení, ako to vyplýva aj z právoplatného uznesenia č. k. 23K/15/2025 - 96
z 05. januára 2026, bol ustanovený dlžníkovi predbežný správca podľa § 21 ods. 5 v spojení s § 40 ZKR

z osôb zapísaných v zozname správcov náhodným výberom pomocou technických a programových
prostriedkov schválených ministerstvo.33. Súd z týchto dôvodov v III. výroku tohto uznesenia ustanovil správcu v ňom uvedeného, ktorý je
predbežným správcom dlžníka, v IV. výroku podľa § 22 ods. 1 v spojení s § 28 ods. 1, ods. 2 vyzval
veriteľov, ktorí majú pohľadávku, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, aby prihlásili svoje pohľadávky

prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia
konkurzu (a v poučení podľa § 22 ods. 1 ZKR poučil veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok
odkazom na príslušné ustanovenia ZKR, ktorými sú ustanovenia § 28 ZKR o prihlasovaní pohľadávok,
§ 29 ZKR o náležitostiach prihlášky a § 30 ZKR o nedostatkoch prihlášky).

34. Súd je oprávnený a súčasne povinný vykonávať dohľad nad správcom, a za tým účelom ZKR okrem
iného zveruje súdu oprávnenie v § 41 vyžadovať od správcu (okrem iného) správy o priebehu konania.
Súd pritom môže stanoviť správcovi povinnosť predkladať správy aj vo vopred stanovených lehotách.

35. Súd preto v V. výroku tohto uznesenia podľa § 41 ZKR uložil správcovi povinnosť predkladať súdu
podrobné písomné správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch,

a to v spojení s právnou úpravou paušálnej odmeny správcu, obsiahnutej v § 12 ods. 4 vyhlášky
č. 665/2005 Z. z., v počte a v lehotách, v ktorých je nepodanie podrobnej písomnej správy o stave
zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch spojené so znížením paušálnej
odmeny, teda mu uložil podať uvedené podrobné písomné správy (1.) do 15 dní od ustanovenia do
funkcie, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie a najneskôr

do 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov.

36. V prípade, ak súd uznesením vyhlási konkurz, je jeho povinnosťou v tomto uznesení podľa § 197 ods.
7 ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi
povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach

pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní.

37. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným
konaniam v rámci Únie okrem Dánska (recitál 88 nariadenia o insolvenčnom konaní), tak nariadenie
o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má

na insolvenčné konanie právomoc podľa čl. 3 (ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej
právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR), pričom v rozhodnutí o začatí insolvenčného
konania je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či
je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2.

38. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska
systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné
konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods.
2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl.
3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetok

majetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému
dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie.

39. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 vety prvej nariadenia
o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných

záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný
skratkou COMI). Centrum hlavných záujmov dlžníka je definované v čl. 3 ods. 1 vete druhej nariadenia
o insolvenčnom konaní ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je
zistiteľné tretími stranami.

40. V tejto súvislosti, skôr ako súd pristúpi k skúmaniu COMI dlžníka a od toho odvodenej medzinárodnej
súdnej právomoci, je potrebné vymedziť, čo sa rozumie „rozhodnutím o začatí insolvenčného konania“,
ktorý pojem je používaný v čl. 3 až 5 nariadenia o insolvenčnom konaní upravujúcich medzinárodnú
súdnu právomoc, na účely slovenského konkurzného konania (ktoré je podľa prílohy A v nadväznosti
na čl. 2 ods. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní insolvenčným konaním v zmysle nariadenia

oinsolvenčnomkonaní,naktorésatotonariadeniepodľajehočl.1ods.1vzťahuje),atonajmävzhľadom
na to, že podľa vnútroštátneho práva sa konkurzné konanie začína uznesením o začatí konkurzného
konania (§ 14 ZKR).41. Za použitia čl. 2 (najmä ods. 7 a ods. 8) nariadenia o insolvenčnom konaní je za „rozhodnutie o začatí
insolvenčného konania“ v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní nutné považovať v konkurznom
konaní podľa druhej časti ZKR (až) uznesenie o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 18 ods.

1 ZKR, čomu zodpovedá aj výslovná vnútroštátna úprava obsiahnutá v § 197 ods. 7 ZKR, pretože
až toto rozhodnutie súdu je rozhodnutím spĺňajúcim kritériá stanovené v čl. 2 ods. 7 nariadenia
o insolvenčnom konaní (podľa ktorého „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: [i/]
rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení takéhoto konania a [ii/]
rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu), pričom okamih, kedy toto „rozhodnutie o začatí insolvenčného

konania“ (t. j. uznesenie o vyhlásení konkurzu podľa § 18 ods. 1 ZKR) nadobúda účinky, a to bez ohľadu
na to, či je rozhodnutie konečné, sa považuje podľa čl. 2 ods. 8 nariadenia o insolvenčnom konaní za
okamih začatia insolvenčného konania (na účely nariadenia o insolvenčnom konaní).

42. Vychádzajúc preto z uvedeného, rozhodnutím o začatí insolvenčného konania v zmysle nariadenia
o insolvenčnom konaní je v slovenskom konkurznom konaní uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu podľa

§ 18 ods. 1 ZKR, pričom okamih nadobudnutia jeho účinkov je okamihom začatia insolvenčného konania
v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní. V tomto zmysle sú preto uvedené pojmy európskeho
insolvenčného práva používané aj v tomto rozhodnutí (pokiaľ ide o aplikáciu jeho noriem).

43. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov

dlžníka v pododseku prvom až treťom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka,
ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka (a v takom prípade
– t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný
charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia – sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie
podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI). Konkrétne čl. 3 ods. 1

nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje osobitne vyvrátiteľné právne domnienky určenia COMI vo
vzťahukdlžníkovi,ktorýje(i/)spoločnosťoualeboprávnickouosobou,(ii/)samostatnezárobkovočinnou
osobou a (iii/) inou fyzickou osobou (t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom).

44. V prípade právnickej osoby (akým je, vychádzajúc z návrhu na vyhlásenie konkurzu, aj dlžník

v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku tretieho nariadenia o insolvenčnom konaní
predpokladá, že COMI dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak.
Podmienkou postupovania pri určovaní COMI právnickej osoby podľa uvedenej vyvrátiteľnej právnej
domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého vety druhej nariadenia o insolvenčnom konaní
to, že sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov

predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. Vzhľadom na to, že v zmysle
nariadenia o insolvenčnom konaní sa v prípade konkurzného konania podľa druhej časti ZKR za začatie
tohto konania považuje až vydanie uznesenia o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 18 ods. 1
ZKR, podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa druhej časti ZKR je potrebné na účely nariadenia
o insolvenčnom konaní interpretovať ako podanie „žiadosti o začatie insolvenčného konania“.

45. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „registrované sídlo“, avšak definuje ho
doktrína (Ikrényi, I. Nariadenie o insolvenčnom konaní. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2020 – ďalej
len „Komentár k nariadeniu o insolvenčnom konaní“, čl. 3) ako „štatutárne sídlo“, oficiálnu adresu
spoločnosti, pričom každá spoločnosť v Únii musí mať registrované sídlo ako oficiálnu adresu na

prijímanie úradnej korešpondencie a toto musí byť uvedené aj na listoch a ostatných tlačivách (oficiálnej
korešpondencii), čo vyplýva z európskeho podnikového práva.

46. V prejednávanej veci je dlžník právnickou osobou zapísanou v slovenskom obchodnom registri na
rovnakom sídle od jej vzniku dňa 22.03.2023, a to na území Slovenskej republiky v obci v Žirany, okres

Nitra.

47. Súd v prejednávanej veci preto dospel k záveru, že dlžník má tak v čase vydania tohto uznesenia
o vyhlásení konkurzu podľa § 18 ods. 1 ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8
nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom

konaní, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie
konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej republiky.48. Keďže dlžník má v čase vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 18 ods. 1 ZKR,
nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína
insolvenčnékonanievzmyslenariadeniaoinsolvenčnomkonaní,akoajpočas3-mesačnejsuspenzívnej

lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej
republiky, pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3 ods. 1 pododseku
prvého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je miesto jeho registrovaného sídla,
teda v Slovenskej republike.

49. Návodom, kedy dôjde k vyvráteniu uvedenej právnej domnienky (čím vznikne povinnosť súdu
určovať COMI na základe všeobecných kritérií pre jeho zisťovanie) môže byť recitál 30 nariadenia
o insolvenčnom konaní, ktorý uvádza, že vyvrátiť túto právnu domnienku v prípade právnickej osoby
by malo byť možné, ak sa ústredie spoločnosti nachádza v inom členskom štáte ako jej registrované
sídlo a ak z komplexného posúdenia všetkých relevantných okolností vyplýva, a to spôsobom zistiteľným
tretími stranami, že skutočné centrum vedenia a kontroly uvedenej spoločnosti, ako aj správy jej záujmov

sa nachádza v tomto inom členskom štáte.

50. Súd z návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho príloh existenciu žiadnych takýchto a ani iných
okolností, ktoré by čo i len spochybňovali (nieto vyvracali), že COMI dlžníka sa zhoduje s miestom jeho
registrovaného sídla, nezistil.

51. V danej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej
domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku prvom nariadenia o insolvenčnom konaní, teda, že
týmto je miesto registrovaného sídla dlžníka. Keďže dlžník má registrované sídlo na území Slovenskej
republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je podľa čl. 3

ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenských súdov na začatie
insolvenčnéhokonaniaakohlavnéhoinsolvenčnéhokonania,ktoréinsolvenčnékonaniezačínavzmysle
nariadeniaoinsolvenčnomkonanívydanímtohtouzneseniaovyhláseníkonkurzupodľa§18ods.1ZKR
v konkurznom konaní (čl. 2 ods. 7 v spojení s ods. 8 a čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní).

52. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného
predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (vyhlásenie
konkurzu), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia majú správcovi uložiť, možno
predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok,
ktoré sú obsiahnuté v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí

insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca
vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje
nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12.

53. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v II. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia

o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného
konania (vyhlásenie konkurzu v konkurznom konaní) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3
ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v VI. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia o insolvenčnom
konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka,

t.j.veriteľov,ktorímajúsvojobvyklýpobyt,bydliskoaleboregistrovanésídlovinomčlenskomštáte,akov
Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu, okrem II. výroku, odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá v spojení
s § 18 ods. 1 a § 22 ods. 1 e silentio ZKR).

Proti II. výroku tohto uznesenia môže na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní podať dlžník
alebo ktorýkoľvek veriteľ odvolanie, ktoré možno odôvodniť iba tým, že súd nemal medzinárodnú
právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (vyhlásením konkurzu v konkurznom konaní) ako
hlavného insolvenčného konania. Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP)

sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnenísúdneho rozhodnutia v Insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR), na Okresnom súde Nitra
ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
stanovených v § 127 Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po zverejnení v insolvenčnom
registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR).

U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v insolvenčnom
registri, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu
spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1
ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v insolvenčnom registri
(§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR).

Poučenie účastníkov podľa § 197 ods. 6 ZKR o práve uplatniť námietku zaujatosti:

Účastník konania môže najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok uplatniť proti sudcovi
námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom

alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na
neskôr doručené námietky sa neprihliada (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49 CSP).

V dôsledku skutočností, ktoré nastanú po skončení lehoty na prihlasovanie pohľadávok, môže účastník
konania najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený,

uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k
účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti
o jeho nezaujatosti. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec
nadriadenému súdu nepredkladá (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, § 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení
s § 52 ods. 1, § 49, § 53 ods. 1 CSP).

V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 CSP
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci
si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha
to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti
podľa predchádzajúcej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods.
2 CSP).

Poučenie veriteľov podľa § 22 ods. 1 ZKR o spôsobe prihlasovania pohľadávok:

Podľa § 28 ZKR, upravujúceho prihlasovanie pohľadávok: (1) Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou
proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.
(2) Prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického
formulára do elektronickej schránky správcu a musí byť autorizovaná. Ak ide o zahraničného veriteľa
podľa osobitného predpisu,8ac) prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na

to určeného formulára podľa osobitného predpisu.8ad) Prihláška musí byť správcovi doručená v
základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak prihlášku podáva zástupca
veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do
elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii8ae)
sa nepoužijú. Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo podľa

predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada. (3) Ak veriteľ doručí
prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie
práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté;
môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer
zostaviť bol oznámený v insolvenčnom registri po doručení prihlášky. Zapísanie takejto pohľadávky

do zoznamu pohľadávok správca zverejní v registri úpadcov s uvedením okolnosti, že prihláška bola
podaná po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty. (4) Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške
sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45
dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa na zabezpečovacie právo neprihliada. (5) Prihláškou možnouplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky
(ďalej len „podmienená pohľadávka“); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený
veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky. (6) Doručenie

prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako
uplatnenie práva na súde. (7) V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má
pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa
k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením
majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže

vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým
je zabezpečená. (8) Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote
neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate
právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže
uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení
všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate.

Podľa § 29 ZKR, upravujúceho náležitosti prihlášky: (1) Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa
§ 28 ods. 2 a musí obsahovať základné náležitosti prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada.
Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo

alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo
názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a
priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a
miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo

iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky,
d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky. (2) Pre
každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej
sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. (3) V prihláške
podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť

alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky. (4) Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí
na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku. (5)
Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca
prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu
Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene,

ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje
a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou. (6) K prihláške sa pripoja
listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie
vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke
v účtovníctve neúčtuje. (7) V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má

pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa
k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením
majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže
vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým
je zabezpečená. (8) Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo

organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom
na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú
písomnosti doručovať len zverejnením v insolvenčnom registri.

Podľa § 30 ZKR, upravujúceho nedostatky prihlášky: (1) Správca bez zbytočného odkladu po uplynutí

základnej prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých
má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením
určí, či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku. Uznesenie súd doručí správcovi, ktorý o ňom
upovedomí dotknuté osoby. (2) Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze
uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.