Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/140/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121201275
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5121201275.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C., D. E. XXXX/XX, právne zastúpená Mgr. Lukášom Kysuckým, advokátom so
sídlom Žilina, Kamenná 3607/29, proti žalovaným: 1/ F. G. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. E. XXXX/XX,
2/ F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. E. XXXX/XX, obaja právne zastúpení spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Žilina, Framborská 253/21, o zriadenie vecného bremena,
na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 42C/9/2021-251 zo dňa 19.
apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zamietol žalobu, ktorou
sa žalobkyňa domáhala (po pripustení zmeny petitu uznesením č. k. 42C/9/2021-183 zo dňa 31.8.2023)
voči žalovaným 1/ a 2/ určenia, že je oprávnenou z vecného bremena spočívajúcom v práve prechodu in
rem do pivničných priestorov rodinného domu súp. číslo XXXX, postaveného na parcele č. 4774/1, kat.
územie C., zapísaného na LV č. XXXX cez vstup rodinného domu žalovaných 1/ a 2/ súpisné č. XXXX,

postaveného na parcele č. 4774/2, zapísaného na LV č. XXXX, kat. územie C., ktorý je vybudovaný
na parcele č. 4774/4, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie C., ktorý vedie cez chodbu a schodisko
rodinného domu žalovaných 1/ a 2/.

2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa si nesplnila svoju dôkaznú povinnosť preukázať
polohu a rozsah vecného bremena, ktorého určenia sa vo svoj prospech domáhala. Poukázal pritom na
ustanovenia § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, § 151o ods. 1 Obč. zák. a konštatoval, že tak, ako je

privydržanívlastníckehoprávapredpokladomdobrejvieryoprávnenéhodržiteľavecijehopresvedčenie,
že mu vec patrí ako vlastníkovi, tak pri vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je
predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa tohto práva jeho presvedčenie, že oprávnene (a po
stanovenú dobu) vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
3. Podľa názoru okresného súdu skutkový stav zistený vykonaný dokazovaním neopodstatňoval záver,
že žalobkyňa vydržala právo vecného bremena spočívajúcom v práve prechodu in rem v prospech
žalobkyne. Za nevyhnutnú podmienku pre určenie vydržania vecného bremena považoval existenciu

aspoň putatívneho právneho titulu, pre ktorý sa môže osoba domnievať, že takéto právo k cudzej
veci existuje. Notársku zápisnicu N 742/72, Nz 974/72 registrovanú Štátnym notárstvom v Žiline
pod RI 687/72, ktorej predmetom bola deľba nehnuteľností pred domom žalobkyne a žalovaných,
nepovažoval za právny titul odôvodňujúci dobromyseľnosť vydržania vecného bremena. Pre určenievydržania vecného bremena práva prechodu nepostačovala okresnému súdu len dohoda o vykonávaní
tohto práva, pretože okrem iného za potrebnú pokladal i dobrú vieru nadobúdateľa, že mu právo
zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Uzavrel preto, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, lebo

nepreukázala existenciu takej dohody so žalovanými 1/ a 2/, resp. ich právnymi predchodcami, ktorá by
opodstatňovala jej domnienku, že vydržaním nadobudla žalobou uplatnené právo.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli voči žalobkyni úspešní v plnom rozsahu, priznal

právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že žalobe
bude v celom rozsahu vyhovené.
6. Namietala, že na základe Notárskej zápisnice N 742/72, Nz 974/72, reg. ŠT Žilina pod RI 687/72
nadobudla nehnuteľnosti, okrem iného aj rodinný dom, kde podľa bodu 8/ Notárskej zápisnice „sa

zaviazala svojho otca ako odpredávateľa doživotne zaopatrovať, že mu poskytne bezplatné bývanie do
smrti v odpredávanom rodinnom domčeku“. Od roku 1972 (predtým jej právni predchodcovia) využívala
vstup do pivničných priestorov pod rodinným domčekom č. XXXX cez rodinný dom žalovaných 1/, 2/
súp. č. XXXX až do okamihu, kedy jej v tomto vstupe zabránili žalovaní 1/, 2/.
7. Odvolateľka zdôraznila, že v konaní tvrdí a dobrú vieru odvodzuje od Notárskej zápisnice N 742/72,

Nz 974/72, reg. ŠN Žilina pod RI 687/72, ktorou bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo medzi
spoluvlastníkmi a súčasne odkúpila nehnuteľnosti; po zrušení podielového spoluvlastníctva vstúpila do
užívania ako vlastníčka, resp. spoluvlastníčka v rozsahu, ako tieto boli užívané do momentu uzavretia
Notárskej zápisnice. Účastníkmi notárskej zápisnice bol H. I. – otec žalobkyne a žalobkyňa na strane
jednej a J. I. – brat H. a K. I., L. D.. Išlo o blízky príbuzenský vzťah, kde sa účastníci konania dohodli

o reálnej deľbe a užívaní nehnuteľností. Žalobkyňa súčasne od svojho otca nadobudla nehnuteľnosti,
do ktorých úžitku vstúpila tak, ako boli užívané jej právnym predchodcom, a bola teda v dobrej viere, že
rovnaké práva, ako mal jej otec jej pripadlo na základe danej notárskej zápisnice ako novej vlastníčke
a toto realizovala od uvedeného roku, pri výkone tohto práva nebola nikým rušená.
8. Nesúhlasila so záverom okresného súdu o neakceptovaní notárskej zápisnice ako právneho titulu

odôvodňujúceho dobromyseľnosť vydržania vecného bremena. Výprosa (prekaristická držba), ktorú
okresný súd uvádzal, vylučuje vydržanie vecného bremena, takýto právny stav však nebol tvrdený
ani žalobkyňou, ani žalovanými a vypočutými svedkami, nevyplýva zo žiadnych dôkazov a okresný
súd ho bližšie nezdôvodnil. Podľa odvolateľky všetky hmotnoprávne podmienky vydržania splnila, bola
oprávnenou držiteľkou a v dobrej viere, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu jej patrí.

9. S poukazom na úradný záznam z 18.10.2018, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa prechádza do svojej
pivnice cez dom súp. č. XXXX a žalovaní 1/, 2/ majú z domu súp. č. XXXX priechod do pivnice domu
č. XXXX a v rozpore s tvrdením okresného súdu, ktorý konštatoval, že „nie je teda pravdou tvrdenie
žalobkyne,žežalobkyňasanemôžeinýmspôsobomdostaťdopivničnýchpriestorov,ktorésúpostavené
pod rodinným domom č. XXXX, postaveného na KNC 4774“, tvrdila že iný vstup objektívne a reálne

neexistuje.
10. Záverom žalobkyňa argumentovala, že rozsah vecného bremena vyšpecifikovala v petite žaloby
jasne, zrozumiteľne a určito, pretože výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva prechodu
je možné realizovať iba spôsobom uvedeným v žalobe. Rozsah vecného bremena nebol medzi
účastníkmi sporný, žalovaní namietali neexistenciu práva prechodu žalobkyne; k rozsahu výkonu

akspôsobuvýkonu,nevzniesližiadnenámietky,ktorýmibytentorozsahspochybňovali.Tátoskutočnosť
medzi stranami nebola sporná. Súdom žiadaný geometrický plán považovala z technického hľadiska
nemožné zabezpečiť, pretože tieto plány slúžia na vyznačenie inakosti časti pozemku k celku, avšak nie
je ním možné zameriavať právo prechodu v stavbe na rôznych stupňoch podlažia.

11. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že okresný súd správne poznamenal, že nevyhnutnou
podmienkou pre určenie vydržania vecného bremena je existencia aspoň putatívneho právneho titulu,
pre ktorý sa môže osoba domnievať, že takéto právo k cudzej veci existuje. Nepostačuje tvrdenie
žalobkyne, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu od roku 1972 v presvedčení, že toto
nadobudla dotknutou notárskou zápisnicou. Uvedené tvrdenie ani nepovažovali za pravdivé, pretože

z výpovede žalovanej 2/ na pojednávaní dňa 19.3.2024 vyplynulo, že žiadna dohoda medzi jej starým
otcom a H. I. nebola, pretože ešte jej stará mama a ani mana nemohla žalobkyňu a jej právnych
predchodcov zo spornej pivnice vyhnať. Dané tvrdenie nebolo v konaní spochybnené/vyvrátené.12. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne o úradnom zázname z 18.10.2018, z ktorého možno vyvodiť záver,
že žalovaní sú si vedomí práva žalobkyne prechodu do pivnice pod domom, žalovaní uviedli, že daný
výklad je absurdný. Obsah záznamu vyhodnotili opačne, keď konštatovali, že toto právo žalobkyne nikdy

neexistovalo, jej prechod do pivnice zo strany žalovaných bol len tolerovaný, preto jediným logickým
krokom žalobkyne bolo, uzatvoriť túto dohodu (o vybudovaní samostatného vchodu do pivnice).
13. Poukázali tiež na čl. 20 Ústavy SR, v zmysle ktorého vlastnícke právo sa garantuje a nútené
obmedzenie vlastníckeho práva je zatiaľ možné iba v nevyhnutnej miere. Táto nevyhnutná miera
obmedzenia vlastníckeho práva musí byť bližšie špecifikovaná v požadovanom geometrickom zameraní

jeho polohy a rozsahu.

14. Žalobkyňa v následnej písomnej reakcii zotrvala na podanom odvolaní. Dobrá viera žalobkyňa sa
podľa nej vzťahuje ku všetkým okolnostiam objektívne existujúcim, z ktorých vyplýva, že výkon práva
prechodu,ktoréhosažaloboudomáha,jejpatríatotovykonávalaodroku1972aždoroku2021,doktorej
doby jej vo výkone práva nikto nebránil, toto bolo rešpektované a nedochádzalo k žiadnym nezhodám

medzi oprávnenou z vecného bremena žalobkyňou a povinnými z vecného bremena. V pivničných
priestoroch má plynový kotol, plynomer, vodomer, ku ktorým nemá zabezpečený žiadny iný prístup, nie
je možné vykonať ich revízie a vzhľadom k technicko-konštrukčnému riešeniu jej rodinného domu nie
je možné vybudovať vstup do pivnice.

15. Napokon žalovaní v písomnom stanovisku 1/ a 2/ zhrnuli, že žalobkyňa vo vzťahu k požadovanému
určeniu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu nepreukázala existenciu ani právneho titulu
a ani existenciu dobromyseľnosti výkonu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, pričom tieto
predpoklady považovali za nevyhnutné pre jeho určenie.

16. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
(neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecnej správny.

17. Pri nezmenenom skutkovom stave, tak ako ho ustálil súd prvej inštancie, sa krajský súd odchýlil od
právneho posúdenia účinkov uzavretej dohody o urovnaní. Okresný súd sa touto dohodou zaoberal
v bode 21. odôvodnenia svojho rozsudku konštatujúc, že v advokátskej kancelárii M. I. bola dňa
18.10.2018 spísaná dohoda medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ a 2/, na základe ktorej sa žalobkyňa
zaviazala vybudovať si na vlastné náklady samostatný vchod aj so schodiskom do pivnice pod domom č.

s. XXXX z parcely KNC č. 4774/4, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej 2/, a to
najneskôr do 2 mesiacov od právoplatného povolenia príslušného stavebného úradu na vybudovanie
otvoru a schodiska do stavby č. súp. XXXX.
18. Následne však súd prvej inštancie nespojil s týmto právnym úkonom spojený obligatórny zákonný
následok.

19. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť
práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky
práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
20. Podľa § 585 ods. 3 OZ doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva

z urovnania. S poukazom na aplikáciu § 382 CSP odvolací súd vyzval sporové strany.

21. S poukazom na § 382 CSP odvolací súd vyzval sporové strany na vyjadrenie k možnej aplikácii
predmetného inštitútu urovnania.
22. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s takouto právnou kvalifikáciou dohody, nakoľko v čase jej uzavretia

podľa nej neexistovali sporné ani pochybné práva, ktoré by bolo potrebné urovnávať.
23. Podľa žalovaných nemožno aplikovať § 585 OZ, nakoľko „na výzvu krajského súdu“ realizovali dňa
22.11.2025 stretnutie so žalobkyňou, u ktorej však nebola vôľa uzavrieť dohodu o urovnaní.

24. Opísané vyjadrenie žalovanej strany je zjavným nepochopením procesných súvislostí aplikácie §

382 CSP. Výzva odvolacieho súdu totiž nesmerovala k tomu, aby sa sporové strany následne (v reakcii
na výzvu súdu) pokúsili uzatvoriť dohodu o urovnaní, ale k tomu, aby sa vyjadrili k možnej právnej
kvalifikácii vo vzťahu k už uzavretej dohode o urovnaní.25. Evidentne nesprávnou je aj argumentácia, na základe ktorej predmetné právne posúdenie odmieta
strana žalujúca. Ak by totiž medzi sporovými stranami skutočne neexistovali sporné otázky (ako tvrdí
žalobkyňa), je nepochopiteľný dôvod ich stretnutia a dojednania zachyteného v úradnom zázname

z 18.10.2018. Jeho predmetom totiž nie je nič iné, než urovnanie vzájomných vzťahov práve a
len v súvislosti so sporným prechodom žalobkyne do pivničných priestorov svojho obydlia cez dom
žalovaných. Z obsahu zápisnice
o pojednávaní konanom dňa 26.10.2021 (č. l. 101 a nasl. spisu) v tejto spojitosti vyplývajú zhodné
tvrdenia oboch strán, že otázka vstupu do pivničných priestorov žalobkyne cez dom žalovaných je

konfliktom dlhoročným (napr. žalobkyňa: „Odkedy zomrela mama žalovanej 2/ začali tieto problémy“,
žalovaná 2/: „Moja mama nikdy nesúhlasila s tým, že žalobkyňa má chodiť do pivnice cez náš rodinný
dom...oni ju ignorovali“). Napokon dokonalou ilustráciu existencie spornosti je samotná žaloba a jej
skutkové vymedzenie, v rámci ktorého žalobkyňa - v príkrom/priamom rozpore so svojím vlastným
tvrdením o absencii sporných práv - opisuje dlhodobé zamedzovanie prístupu žalovanými do jej
pivničných priestorov. Inak povedané, práve to, čo bolo medzi stranami sporné v čase uzatvárania

dohody o urovnaní, je obsahom ustáleného skutkového deja i v samotnom/tomto súdnom konaní.

26. Žiada sa na tomto mieste východiskovo vymedziť, že urovnanie predstavuje zmluvu, ktorou strany
riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich záväzok tým, že vzájomné práva a
povinnosti upravia a nahradia novými. Doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený novým záväzkom,

ktorý vyplýva z urovnania. Predmetom urovnania môže byť každý záväzok, ktorého niektorý prvok alebo
stránka je sporná alebo pochybná. Pritom stačí, ak je spornosť alebo pochybnosť celkom subjektívnej
povahy, keď sa teda takou javí len niektorej zo strán, hoci inak je objektívne zrejmá. Môže sa zakladať aj
na jednostrannom alebo obojstrannom omyle. Urovnaním sa zo záväzkového vzťahu strán odstraňuje
to, čo je medzi nimi sporné alebo pochybné, a to nie vyšetrením a zistením skutočného stavu sporného

prvku v ich vzťahu, ale zrušením záväzku, ktorý má tieto nedostatky a jeho nahradením novým
záväzkom.
27. Dohoda o urovnaní, ako dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon, pritom musí spĺňať
elementárne náležitosti právnych úkonov v zmysle § 34 a nasl. OZ. Z hľadiska určitosti Občiansky
zákonník popri identifikácii účastníkov, podpismi potvrdenom vyjadrení ich vôle, ak bola dohoda o

urovnaní uzavretá písomne a riadnom označení predmetu pokonávky (ktorý doterajší záväzok sa
urovnáva a nahrádza), nevyžaduje pre tento úkon žiadne ďalšie osobitné náležitosti.

28. Nadväzne je v osobitostiach súdenej veci evidentné, že strany si v texte zmluvy (jej článku I., č. l.
64 spisu) z 18.10.2018 zreteľne vymedzili, čo je medzi nimi sporné -„A. B. prechádza do svojej pivnice

schodami, ktoré vedú cez dom č. súp. XXXX“ (dom patriaci žalovaným – pozn. odvol. súdu)...“manželia
B. majú z domu č. súp. XXXX priechod do pivnice pod domom č. XXXX“ (dom patriaci žalobkyni – pozn.
odvol. súdu) a následne – články II. a III. dohody - jednoznačne formulovali záväzok nový, a to že :
- A. B. (žalobkyňa ) sa zaväzuje vybudovať si na vlastné náklady samostatný vchod aj so schodiskom
do svojej pivnice pod domom č. XXXX, a to z novovytvorenej parcely, ktorá bude odčlenená z KN-C

parcely č. 4774/4, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a F. B., najneskôr do 2 mesiacov od
právoplatného povolenia príslušného stavebného úradu,
- manželia B. (žalovaní) sa zaväzujú neužívať časť pivnice pod domom č. súp. XXXX a najneskôr
dňom povolenia užívania nového vonkajšieho schodiska zamurovať prechod/dvere medzi stavbou č.
súp XXXX a č. súp XXXX,

- obe strany súhlasili s tým, aby si A. B. dala vypracovať geom. plán a odčlenila si z KN-C parc. č. 4774/4
nevyhnutnú časť, ktorá bude slúžiť ako vstup do pivnice pod domom č. súp. XXXX, pričom F. B. súhlasí
s tým, aby vo vyčlenenej časti bola A. B. výlučnou vlastníčkou.

29. Výkladom opísaného znenia dohody z 18.10.2018 je možné nepochybne dospieť k záveru, že

zmluvné stany pristúpili k širšiemu/komplexnému – t. j. vrátane súvisiaceho/nevyhnutného prevodu
vlastníckeho práva k časti pozemku patriaceho žalovanej 2/ na žalobkyňu – usporiadaniu/riešeniu
vzájomných vzťahov (v zmysle § 585 OZ) vyplývajúcich z problematického prechádzania žalobkyne
cez domovú nehnuteľnosť žalovaných. Zmluvné strany totiž exaktne pomenovali/špecifikovali všetky
zákonom vyžadované náležitosti dotknutého inštitútu, t. j. tak okolnosti, v ktorých spočíva spornosť ich

vzájomných vzťahov, ako aj záväzok, ktorý ich nahrádza.
30. Právnym dôsledkom tejto dohody je teda/potom zánik záväzku z tvrdeného vecného bremena a jeho
nahradenie novým záväzkom (záväzkami) vyplývajúcim z urovnania, definovaným v bode 28. tohto
odôvodnenia.31. Zhrnúc doteraz konštatované, žalobkyňa s ohľadom na platne dojednanú (hmotno-právnu) pozíciu,
ktorú na základe dohody o urovnaní získala (právo odčleniť si časť parcely patriacej žalovanej 2/,

právo požadovať neužívanie jej pivnice a zamurovanie prechodu a povinnosť vybudovať si na vlastné
náklady schodisko/vstup), zvolila nevhodný/nesprávny procesný prostriedok – žalobu o určenie vecného
bremena. Táto (žaloba) sa totiž opiera o zaniknutý/nahradený záväzok, čo (logicky) viedlo odvolací súd
k potvrdeniu (vecnej správnosti) napadnutého zamietajúceho meritórneho výroku.
32. Nadväzne možno uzavrieť, že predložená dohoda o urovnaní je relevantným titulom uplatnenia

nároku žalobcu.

33. Rozhodnutie o trovách konania má svoj základ v § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Žalovaným 1/ a 2/ v dôsledku ich procesného úspechu vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených
trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.
34. O konečnej/konkrétnej výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.