Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/29/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125210027
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4125210027.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodená
XX.XX.XXXX, C. B., narodený XX.XX.XXXX a D. B., narodená XX.XX.XXXX, všetky bytom ako matka,
všetky v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, so
sídlom Štefánikova trieda 88, Nitra, deti rodičov - matky: E. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F.

XX, G., v konaní zastúpená: JUDr. Diana Beresecká, advokátka so sídlom Farská 33, Nitra, a otca: A.
B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D.. E. XXXX/XX, G., v konaní o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 54P/122/2025-54
zo dňa 11.12.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. m e n í tak, že otcovi maloletých

detí ukladá povinnosť prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa mesačne sumou vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona platného
v čase splatnosti bežného výživného, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky
maloletých detí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 11.12.2025 súd prvej inštancie do právoplatného skončenia konania

vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré sa vedie na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 54P/122/2025 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloleté deti zveril do
osobnej starostlivosti matky (výrok I.) a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú A. v sume 150,-
Eur mesačne, na maloletého C. v sume 150,- Eur mesačne a na maloletú D. v sume 150,- Eur mesačne,
a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od vykonateľnosti napadnutého
uznesenia (výrok II.).

2. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by
súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na každé
z maloletých detí vo výške 150,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 2 ods. 1, § 360 ods. 1,

§ 361, § 365 ods. 1, § 366, § 367 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“) a ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

4. Vecne zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že po oboznámení sa s návrhom matky a k nemu pripojenými
listinnými dôkazmi dospel k záveru, že matka osvedčila dôvodnosť a naliehavosť dočasnej úpravy

pomerov účastníkov nariadením neodkladného opatrenia. Z návrhu a z pripojených listín mal za
preukázané, že otec sa k matke správa nevhodne, agresívne a v dôsledku jeho ospravedlneniam zneúčastinemohlobyťvovecimeritórnerozhodnuté,pretodochádzaksituácii,žeotecešteniejesúdnym
rozhodnutím zaviazaný platiť výživné, ktoré dobrovoľne neplatí. Vzhľadom na opísané skutočnosti ako
aj na to, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, vyslovil názor, že je potrebné dočasne upraviť pomery

účastníkov, a preto návrhu matky vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti napadnutého uznesenia. Uviedol, že na základe neodkladného opatrenia budú maloleté
deti v osobnej starostlivosti matky až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Dôvodil, že
keďže otec na výživu maloletých detí neprispieva a matka má v súčasnosti príjem len zo štátnych dávok,
zaviazal otca platením výživného v nevyhnutnej miere v súlade s § 366 CMP, za ktorú považuje matkou

navrhnuté sumy. Výšku výživného považoval za primeranú aj s poukazom na to, že v konaní o rozvod
manželstva vedenom pod sp. zn. 54P/97/2025 rodičia uzavreli dohodu o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, na základe ktorej sa otec zaviazal platiť výživné
vo výške 150,- Eur na každé z maloletých detí. Vzhľadom na uvedené mal za to, že otec je schopný
výživné v uvedených sumách platiť, keďže sa na ich platenie v rodičovskej dohode zaviazal.

5. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. týkajúcom sa vyživovacej povinnosti napadol riadnym
a včasným odvolaním otec, ktorý uviedol, že s matkou uzavreli rodičovskú dohodu, nachádzajúcu sa
v spise sp. zn. 54P/97/2025, na základe ktorej sa zaviazal prispievať na výživu maloletých detí spolu v
sume450,-Eurmesačne.Tvrdil,žepredmetnúdohodupodpísallenzdôvoduvyjadreniamatky,žepokiaľ
na maloleté deti nebude finančne prispievať, viac ich neuvidí. Inak by na predmetnú dohodu nepristúpil.

Ďalej tvrdil, že pri podpise rodičovskej dohody nemal dôvod predpokladať alebo predvídať, že sa mu
v blízkej dobe vyskytne taká vážna situácia akou je náhla strata zamestnania. Podotkol, že vždy mal
záujem a snahu sa s deťmi stretávať a do augusta 2025 s tým matka nemala žiadny problém. Vždy keď
mal možnosť a bol s deťmi, tak im finančne zabezpečoval všetko potrebné a nikdy nemali pocit núdze.
OdvolanievočivýrokuII.napadnutéhouzneseniaodôvodniltým,žebezsvojhopričineniadostalvýpoveď

a prišiel o dobré zamestnanie, v dôsledku čoho prišiel o pravidelný mesačný príjem a musel sa evidovať
na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný. Kvôli strate zamestnania a
trvalého príjmu bol nútený presťahovať sa k rodičom, pretože si nemôže dovoliť zabezpečiť si vlastné
bývanie ako ani základné životné potreby. Uviedol, že nepoberá žiadne príspevky ani podporu z Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny a ani zo Sociálnej poisťovne. Z uvedeného dôvodu nie je momentálne

schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v súdom určenej výške.
Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, výšku určeného
výživného na maloleté detí upraví alebo návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti
výživného zamietne.

6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné
opatrenie podľa stavu pomerov v čase jeho vydania, nie na základe jeho budúceho vývoja. Poukázala na
skutočnosť, že aj z dôkazu predloženého otcom je zrejmé, že v čase nariadenia neodkladného oparenia
bol stále zamestnaný. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 09.01.2026,
ktoré otec priložil k odvolaniu, je zrejmé, že otec je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie až

od 19.12.2025. Mala za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď výšku výživného určoval
v súlade s rodičovskou dohodou. Považovala za nepochybné, že vyživovacia povinnosť otca naďalej
trvá aj v prípade, ak stratil zamestnanie. Uviedla, že otec je zdravý mladý muž, ktorý má možnosti a
schopnosti na to, aby si zabezpečil dostatočný príjem na plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Dodala,
že otec je vyučený kuchár a na trhu práce je veľké množstvo ponúk pre kuchárov v meste Nitra, pričom

na niektoré konkrétne z nich poukázala. Podotkla, že otec sa doposiaľ živil ako vodič a poukázala na
konkrétne pracovné ponuky aj v tejto oblasti. Ďalej vo svojej odvolacej argumentácii uviedla, že je na
rodičovskej dovolenke s najmladším dieťaťom, pričom z rodičovského príspevku a z rodinných prídavkov
nie je schopná zabezpečiť ani základné životné potreby trom deťom. Tvrdila, že bez pomoci jej rodičov
by deti nemali čo jesť, avšak títo nemajú vyživovaciu povinnosť voči deťom. Poukázala na skutočnosť,

že otec si vyživovaciu povinnosť neplnil ani v čase, keď bol riadne zamestnaný a neplní si ju ani teraz.
Vyjadrila presvedčenie, že otec sa nezamestnal úmyselne. Odvolaciemu súdu navrhla, aby uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.

7. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že jeho finančná situácia mu neumožňuje platiť

súdom určenú výšku výživného. Opätovne poukázal na skutočnosť, že momentálne žije u svojich
rodičov, nepoberá žiadne dávky ani podporu v nezamestnanosti a snaží sa nájsť si zamestnanie, čo
však nie je v dnešnej dobe jednoduché. Uviedol, že súdom určená výška výživného 450,- Eur je pre
neho likvidačná. Dodal, že jeho finančné pomery sa nezlepšili a nie je schopný stanovenú vyživovaciupovinnosť plniť. Tvrdil, že matka okrem toho, že je na rodičovskej dovolenke s najmladšou dcérou,
pracuje v spoločnosti A. D. D. ako pracovníčka na výdaj stravy, a teda nežije len z rodičovského
príspevkuazrodinnýchprídavkov,alepoberáajmzduzozamestnania,takžejevznačnejmiereschopná

zabezpečiť deťom základné životné potreby neprihliadajúc na pomoc jej rodiny a rodinných známych.
Odvolací súd opätovne žiadal o zamietnutie určenej výšky výživného.

8. Podaním zo dňa 22.01.2026 matka súdu predložila Dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 12.12.2025
a výplatný lístok za mesiac december 2025, vo vzťahu ku ktorým uviedla, že prácu vykonáva len na

základe dohody o pracovnej činnosti, výlučne v čase, keď v jedálni chýba pracovná sila a súčasne si
zabezpečí stráženie maloletých detí. Dosiahnutý príjem je veľmi sporadický, pričom v decembri 2025 jej
bola vyplatená suma 44,- Eur. Dodala, že k tomuto kroku musela pristúpiť z dôvodu neplatenia výživného
otcom, v dôsledku čoho nevie deťom zabezpečiť základné životné potreby.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.
d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj
konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel
k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku II. podľa §

388 CSP.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh matky na úpravu výkonu
rodičovskýchprávapovinnostíkmaloletýmdeťomnačasdorozvodumanželstva,vrámciktoréhomatka
podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd zveril maloleté deti

do jej osobnej starostlivosti a aby otcovi uložil povinnosť platiť výživné na každé z maloletých detí vo
výške 150,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám, a to až do právoplatnosti
rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom v konaní vedenom na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 54P/122/2025.

11.Predmetomprieskumuodvolaciehosúduspoukazomnauplatnenúodvolaciuargumentáciuotcaako
aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia, je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne,
keď návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o výživnom na maloleté deti vyhovel.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

17. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

19. Osobitným zákonom v danom prípade je zákon č. 601/2003 Z. z. (§ 2 písm. c/) o životnom
minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého v súlade opatrením Ministerstvapráce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 168/2025 Z. z., je minimálna výška vyživovacej
povinnosti na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa s účinnosťou od 01.07.2025 v sume 38,92 Eur.

20. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany
ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce
inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy
povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.
V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd

v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky
zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej
rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam
sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou
a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné
opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k

nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť,
či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda
nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.
Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.
U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova,

prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je
neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do
doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

21. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov

konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho
súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo

ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od 28.07.2025,
kedy matka spolu s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť a odsťahovala sa k svojím rodičom.
Faktickú výlučnú osobnú starostlivosť o maloleté deti aktuálne vykonáva matka a otec ju rešpektuje,
nespochybňuje ju a nijako do nej nezasahuje. Výkon rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým
deťom doposiaľ nebol upravený právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím. Na súde prvej

inštancie aktuálne prebieha konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
načasdorozvodumanželstva,ktoréjevedenépodsp.zn.54P/122/2025akonanieorozvodmanželstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva,
ktoré je vedené pod sp. zn. 54P/97/2025.
Zo skutkových okolností prejednávanej veci ďalej vyplýva, že matka poberá rodičovský príspevok vo

výške 351,80 Eur mesačne a prídavky na tri maloleté deti spolu vo výške 180,- Eur mesačne. Matka
si zároveň sporadicky privyrába na základe Dohody o pracovnej činnosti s tým, že dosiahnutý čistý
príjem za mesiac december 2025 mala vo výške 44,22 Eur. Matka s maloletými deťmi aktuálne
žije v sociálnom byte, v súvislosti s ktorým jej vznikajú náklady vo výške 279,85 Eur mesačne. Otec
maloletých detí je od 19.12.2025 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny Nitra a nie je mu vyplácaná dávka z nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia,
úrazového poistenia či poistenia v nezamestnanosti. Naposledy bol zamestnaný v spoločnosti C. H., D.
so sídlom v Nitre, a to od 17.08.2025 do 22.11.2025 a v spoločnosti C., D. so sídlom v Nitre, a to od
18.11.2025 do 23.11.2025. V prvej uvedenej spoločnosti bolo dôvodom ukončenia pracovného pomeruotca znižovanie stavu zamestnancov, iniciátorom bola spoločnosť a pracovné miesto nebolo zachované
z dôvodu poklesu objemu prepravy. V druhej uvedenej spoločnosti bol pracovný pomer otca ukončený zo
strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni

vyplýva, že vymeriavací základ mal v auguste 2025 vo výške 22,- Eur, v septembri 2025 vo výške 66,-
Eur, v októbri 2025 vo výške 141,38 Eur, v novembri 2025 vo výške 33,- Eur a 46,60 Eur. Otec podľa
jeho tvrdení momentálne býva u svojich rodičov a aktívne si hľadá zamestnanie. Otec si vyživovaciu
povinnosť na maloleté deti dobrovoľne neplní, a to ani v minimálnom rozsahu. Iné vyživovacie povinnosti
nemá.

23. V konaní o neodkladnom opatrení o určenie výživného na maloleté deti môže súd uložiť rodičovi,
aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Pod pojmom nevyhnutná miera je potrebné mať na mysli
takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb maloletých detí. Medzi základné potreby
patria predovšetkým bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské
potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. V súlade s § 366 CMP, podmienkou pre

nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu
súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy maloletých detí v nevyhnutnom
rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa
zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Podstatným je preukázanie, že potreby
maloletých detí nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa deti nachádzajú, uspokojované ani v nevyhnutnej

miere (pozri aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/343/2022, zo dňa 16.01.2023).

24. Predovšetkým je potrebné poukázať na skutočnosť, že aj napriek tomu, že v rámci konania o rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode
manželstvabolapredloženádohodaoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletýmdeťom

na čas po rozvode (na ktorej podpis otca absentuje, čo preukazuje fotokópia založená v spise na čl. 23),
na základe ktorej si mal otec plniť svoju vyživovaciu povinnosť na maloleté deti vo výške 150,- Eur na
každé z nich, t. j. spolu v sume 450,- Eur mesačne, k uvedenému nedošlo a otec výživné na maloleté
deti dobrovoľne plniť nezačal. Odvolací súd uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia prichádza
do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery účastníkov konania bezodkladne upravené alebo

ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Vo veciach týkajúcich sa starostlivosti
súdu o maloleté deti prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme
maloletých detí, t. j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova
či výživa maloletých detí. Vzhľadom na skutočnosť, že otec nie je ochotný plniť si vyživovaciu povinnosť
voči svojím trom maloletým deťom dobrovoľne, bez autoritatívneho zásahu súdu, a to ani v minimálnom

rozsahu, berúc do úvahy aj skutočnosť, že matka v dôsledku celodennej osobnej starostlivosti o maloletú
dcéru D., nie je aktuálne schopná dosahovať plnohodnotný príjem zo zamestnania, ktorým by sa
mohla podieľať na výžive maloletých detí vo väčšom rozsahu, než aký jej umožňuje aktuálne poberaný
rodičovský príspevok a prídavky na deti, má odvolací súd za to, že je tu osvedčená potreba dočasne
upraviť pomery účastníkov, a to s ohľadom na záujem maloletých detí.

25. Odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, a síce, že v danom prípade boli
splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti otcovi platiť výživné na
maloleté deti, avšak nie v ním určenom rozsahu, keď má za to, že matkou navrhované výživné vo výške
150,- Eur mesačne na každé z maloletých detí, t. j. spolu v sume 450,- Eur mesačne, ktoré prvoinštančný

súd vzhliadol ako dôvodné, prekračuje rámec ustanovenia § 366 CMP, najmä v situácii, keď súd prvej
inštancie ani len neuviedol, z akých zárobkových a majetkových pomerov otca vychádzal. Navyše
konštatácia súdu prvej inštancie o primeranosti výšky výživného len s poukazom na to, že v konaní
o rozvod manželstva vedenom pod sp. zn. 54P/97/2025 rodičia uzavreli dohodu, na základe ktorej sa
otec zaviazal platiť výživné po 150,- Eur na každé z detí neobstojí. Odvolací súd teda vzhliadol za

dôvodné, aby otcovi bola uložená povinnosť dočasne platiť na maloleté deti výživné v nevyhnutnej miere
v zmysle § 366 CMP, ktorý rozsah nie je totožný s rozsahom vyživovacej povinnosti povinného rodiča
k deťom v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine. V konaní doposiaľ neboli komplexne preukazované
možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov maloletých detí. Z obsahu spisu je zrejmé, že
matka momentálne poberá rodičovský príspevok, prídavky na tri maloleté deti a sporadicky si privyrába

na základe Dohody o pracovnej činnosti a otec je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a hľadá
si nové zamestnanie. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinnýplniťsisvojuvyživovaciupovinnosťaniejemožnévylúčiťrodičazplneniavyživovacejpovinnosti
k deťom. Nakoľko otec finančne neprispieva na starostlivosť o maloleté deti, odvolací súd považoval zaopodstatnené, dočasne otca zaviazať platiť výživné v zákonnej minimálnej výške, v sume prislúchajúcej
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorou je povinný prispievať
na každé maloleté dieťa, pravidelne k 15-temu dňu každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám

matky, a to počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia až do právoplatného skončenia konania o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedenom na súde prvej inštancie pod sp.
zn. 54P/122/2025.
Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani
nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci D.. G. I. G.

G. D. B. G. J. F., G. J. I. budú zistené osobné, majetkové, zárobkové pomery na strane oboch rodičov
maloletých detí, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti a súd bude môcť vo veci meritórne
rozhodnúť o výške výživného na každé z troch maloletých detí, sledujúc pritom primárne ich najlepší
záujem.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku

II. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).