Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. november 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/121/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119300444
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:6119300444.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek
senátuJUDr.AdrianyMurínovejaJUDr.ZuzanyStolárovejvsporežalobcov:1.)A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
C., D. XXXX/XX, zast.: JUDr. Tomášom Čverčkom, advokátom Košice, Čajakova č. 5, 2.) E. B., nar.
XX.XX.XXXX, C., A. XX, 3.) F. B., nar. XX.XX.XXXX, C., E. G. X, 4.) E. A., nar. XX.XX.XXXX, H., I.
XXXX/XX, 5.) J. A., nar. XX.XX.XXXX, C., K. XX, XXX XX C., 6.) L. A., M. F., nar. XX.XX.XXXX, C.,

N. XXXX/XX, 7.) J. I., nar. XX.XX.XXXX, C., M. X, 8.) J. F., nar. XX.XX.XXXX, C., H. XX, 9.) C. G.,
nar. XX.XX.XXXX, C., O. XX, 10.) E. L., nar. XX.XX.XXXX, P. A., Q. X. XXXXXX XXXX/XX, žalobcovia
2.-5. a 7. až 10. zastúpení JUDr. JCLic. G. A., F., s. r. o., Košice, Južná trieda 28, proti žalovanému:
Mesto Košice, Košice, Trieda SNP 48A, IČO: 00691135, o zaplatenie 21.966,24 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti uzneseniu č. k. K2-29C/20/2020-485 z 28.03.2023 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) napadnutým uznesením prerušil konanie v prejednávanej veci (sp.
z. 29C/20/2020) do času skončenia konania vedeného na Ústavnom súde SR vedeného pod sp. zn.
Rvp2900/2022.

2.1.V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že predmetom konania je zaplatenie sumy 21.966,24

eur s príslušenstvom titulom odplaty za vecné bremeno na nehnuteľnostiach v spoluvlastníctve žalobcov
bližšie špecifikovaných v žalobe. Podaním z 08.02.2023 navrhli žalobcovia 2.-5. a 7. až 10. prerušenie
konania z dôvodu vyššie odkazovaného konania pred Ústavným súdom SR, k čomu sa žalovaný
nevyjadril.
2.2.Vec právne posúdil podľa § 164 a § 165 ods. 1 CSP a konštatoval, že pred Ústavným súdom SR
sa vedie vyššie odkazované konanie o vyslovenie nesúladu § 4 ods. 1 a ods.2 z. č. 66/2009 Z. z. s

Ústavou SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. Vyslovenie súladu alebo nesúladu predmetného
ustanoveniamávplyvajnatotokonanie,keďžetvoríprávnyzákladpreodôvodnenieuplatnenéhonároku
žalobcov. Zároveň konštatoval, že žalovaný prerušenie konania nenamietal.

3.1.Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa §
365ods.1písm.b),d)ah)CSPanavrhol,abyodvolacísúdnapadnutéuzneseniezrušilpodľa§391CSP.

3.2.Podané odvolanie dôvodil tým, že vo veci preskúmania súladu § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. s Ústavou
SR bolo na Ústavný súd SR podaných už niekoľko totožných návrhov (nar. návrh Krajského súdu v
Trnave z 06.02.2019, vedený pod sp. zn. PL ÚS 24/2020, návrh Okresného súdu Košice II z 25.08.2021),
ktoré však ústavný súd neprijal na ďalšie konanie, pričom vzhľadom na rozhodovaciu prax ústavného
súdu v obdobných veciach (posudzovanie prejudiciality preskúmavanej právnej normy s ohľadom na
právne účinky derogačného nálezu ústavného súdu pôsobiace „pro futuro“ teda ex nunc) možno podľa

žalovaného dôvodne predpokladať rovnaký postup ústavného súdu aj vo vzťahu k aktuálnemu návrhu
Okresného súdu Bratislava I z 26.11.2022, prijatého pod č. Rvp 2900/2022.3.3.Citujúc z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 24/2020 z 21.10.2020, v ktorom ústavný
súd uviedol: „31. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré je podstatné pre rozhodnutie vo veci,
vzniklo podľa § 4 ods.1 zákona o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov,

ktorý je dodnes účinný. Krajský súd sa v návrhu na začatie konania domáha deklarácie neústavnosti
tohto ustanovenia preto, aby posúdil, inak medzi účastníkmi konania nesporný, hmotnoprávny základ
nároku žalobcu na náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva. Krajský súd však opomína, že
právne účinky derogačného nálezu ústavného súdu v konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy sú orientované
(v zásade) pro futuro (ex nunc). Vyplýva to zo systematickej súvislosti čl. 125 ods. 3 a 6 ústavy

a nadväzujúceho § 91 ods.1 zákona o ústavnom súde. Koncepcia tvorená vzájomným pôsobením
uvedenýchprávnychnoriemneodôvodňujeprijaťuniverzálnepoužiteľnýzáveroretroaktívnompôsobení
nálezu, ktorým ústavný súd vysloví nesúlad preskúmavaného právneho predpisu. Prípadné spätné
účinky takého nálezu musia mať (vzhľadom na ich konflikt s požiadavkou právnej istoty) explicitnú
zákonnúoporu(§93ods.2zákonaoústavnomsúde).31.1Vreláciiknávrhukrajskéhosúduústavnýsúd
konštatuje, že aj keby boli napadnuté ustanovenia ústavným súdom posúdené ako ústavne nesúladné,

účinky tohto rozhodnutia by boli len ex nunc a predmetný hmotnoprávny nárok žalobcu na náhradu
za výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by nijako neovplyvnili, osobitne za situácie, ak
je predmetom konania a rozhodovania všeobecných súdov žalobcami uplatnená opakovaná náhrada
za obdobie od 31. marca 2015 do 30. marca 2017. 33. Prípadný derogačný nález ústavného súdu
vychádzajúci z návrhu krajského súdu na popísaných právnych následkoch nemôže nič zmeniť, keďže

je síce spôsobilý spochybniť ústavnosť napadnutej právnej úpravy, ale bez účinkov na prejednávanú vec
krajského súdu. Pripustiť krajským súdom uvažovaný právny dôsledok eventuálneho pozitívneho nálezu
ústavného súdu by znamenalo priznať mu retroaktívne účinky, ktoré sú v právnom štáte rešpektujúcom
požiadavku právnej istoty javom vyžadujúcim náležitú oporu v písanom práve.“, považuje prerušenie
tohto súdneho konania za nedôvodné.

3.4.Nedôvodnosť prerušenia konania odvodzuje žalovaný aj z dôvodu, že predmetný návrh OS
Bratislava I z 26.11.2022 ešte nebol ústavným súdom ani len predbežne prerokovaný a prijatý na ďalšie
konanie v zmysle § 56 zákona č. 314/2018 Z. z..
3.5.Na rozdiel od súdu prvej inštancie považuje žalovaný prerušenie konania z uvedeného dôvodu
taktiež za nehospodárne.

4.Žalobcovia zostali v odvolacom konaní nečinní.

5.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa §

385 ods.1 CSP, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné. Uznesenie je vecne správne, z toho dôvodu
ho odvolací súd podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

6.Podstata podaného odvolania spočíva v tvrdení, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,

ak vzhliadol dôvody na prerušenie konania podľa § 164 CSP. Keďže v zmysle citovaných rozhodnutí
Ústavného súdu SR právne účinky derogačného nálezu ústavného súdu v konaní podľa čl. 125 ods. 1
Ústavy sú orientované v zásade ex nunc, rozhodnutie Ústavného súdu SR nebude mať žiadny význam
pre rozhodnutie súdu.

7.Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

8.Z platnej právnej úpravy (§164 CSP) vyplýva, že prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak

počas konania nastane prekážka postupu konania, ktorá v zásade je odstrániteľná procesným postupom
súdu. V istých prípadoch súd musí konanie prerušiť, v iných prípadoch buď konanie preruší alebo urobí
iné vhodné opatrenia na bezprieťahové odstránenie vád konania. Ide o obligatórne (§ 162 CSP) alebo
fakultatívne (§ 164 CSP) prerušenie konania. V oboch prípadoch ide o prerušenie konania rozhodnutím
súdu.

9.Pri uplatňovaní procesného postupu podľa §164 CSP súd v podstate vykonáva voľbu medzi viacerými
do úvahy prichádzajúcimi procesnými postupmi, zrejme s cieľom racionálne organizovať konanie v
zmysle zásady procesnej ekonómie. Musí sa pritom spravovať aj požiadavkou zakotvenou v čl. 48ods.2 Ústavy SR a z nej vyplývajúcou povinnosťou prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie
napadnutej veci bez zbytočných prieťahov a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/00 z 20.9.2000).

10.Odvolaciemu súdu sú známe rozhodnutia pléna PL.ÚS 24/2020, PL.ÚS 5/2021, ako aj odlišné
stanovisko sudcov ÚS Ivana Fiačana a Petra Straku k uzneseniu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS
24/2020 z 21.10.2020.

11.1.V prejednávanej veci odvolací súd zastáva názor, že prerušenie konania je dôvodné, nakoľko v
prípade derogačného nálezu sa tento vzťahuje na všetky prebiehajúce konania a neústavnú právnu
normu už nie je možné v týchto konaniach aplikovať.
11.2.Je potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci podľa názoru súdu právny základ pre odôvodnenie
uplatneného nároku žalobcu tvorí ustanovenie § 4 ods.1,2 zák. č. 66/2009 Z.z., čo žalovaný nerozporuje.
11.3.V prípade, že by ÚS rozhodol o nesúlade § 4 ods.1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z. s Ústavou SR

a súd, by pred takýmto rozhodnutím ÚS vo veci meritórne rozhodol, existoval by zákonný dôvod na
obnovu konania podľa § 397 písm.a) CSP, keďže by existovalo rozhodnutie, ktoré bolo vydané až po
právoplatnom skončení konania a malo by zásadný vplyv na výsledok sporu.
11.4.Neprerušenie konania, by v tomto prípade znamenalo porušenie zásady hospodárnosti a rýchlosti
konania (čl. 16 ods.1 a čl. 17 CSP).

11.5.V konaní bola žaloba podaná 29.05.2019 a súd vykonal prvotné úkony spojené s prípravou
pojednávania. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania 13.02.2023, ktorý však bol na žiadosť právneho
zástupcu žalobcov (v 2. až 5. a 7. až 10. rade) odročený. Odvolací súd zastáva názor, že neexistuje
dôvod neprerušenia konania za účelom vykonania ďalších vhodných úkonov, keďže súd ich pred
rozhodnutím o prerušení konania vykonal.

11.6 Totožný názor bol prezentovaný vo viacerých rozhodnutiach Krajského súdu v Košiciach
vydaných v obdobných veciach (napr. sp. zn. 2Co/72/2023, 2Co/66/2023, 5Co/92/2023, 5Co/138/2023,
5Co/140/2023).

12.V kontexte s uvedeným odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o tom, že vo vyššie

odkazovanom konaní pred Ústavným súdom SR o súlade § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z. sa rieši
otázka, pre ktorá má rozhodujúci význam pre toto konanie.

13. K žalovaným očakávanému odmietnutiu návrhu, ktorý je predmetom konania na ústavnom súde,
odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 165 ods. 1 CSP, podľa ktorého len čo odpadne prekážka, pre

ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

14.O náhrade trov tohto konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
(§ 262 ods. 1 CSP).

15.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).