Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. máj 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/124/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123242871
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Koscelanská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4123242871.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: A. B. C., so sídlom D. X, E., IČO: XX XXX XXX, zastúpený URBAN

& PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Červeňova 15, Bratislava, IČO: 47 244 895,
proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom
Račianska 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.12.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť

zabezpečiť zaslať žalobcovi písomný list podpísaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,
v ktorom bude ospravedlnenie za nesprávny úradný postup, zapríčinený zbytočnými prieťahmi v konaní
vedenom na Krajskom súde v Nitre, ktorého formu a obsah uviedol v petite I., na povinnosť zaplatiť mu
sumu 373,21 eur titulom náhrady škody ( petit II.), náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 2.416,57 eur
(petit III.) a k náhrade trov konania. Svojho nároku sa domáhal na základe zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že nárok odvodzuje od nesprávneho úradného postupu, spočívajúcom
v zbytočných prieťahoch v súdnom konaní vedenom na Správnom súde Bratislava pod sp.zn.
NR-26S/71/2020 (do 31.05.2023 vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp.zn. 26S/71/2020), pričom
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo potvrdené Nálezom
Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 594/2022-47 zo dňa 07.02.2023. Predmetom ústavnej sťažnosti bolo
konanie začaté na základe žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
Finančného riaditeľstvá SR. Konajúci súd uznesením č.k. 26S/71/2020-206 zo dňa 08.06.2021 priznal

žalobe odkladný účinok do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej, s čím je spojená
zákonná povinnosť prejednať správnu žalobu do 6 mesiacov od priznania odkladného účinku. Vzhľadom
na to, že konajúci súd v určenej lehote nerozhodol, bol vo veci nečinný, žalobca sa obrátil na Ústavný
súd SR, domáhajúc sa vyslovenia porušenia svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a žiadal priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 4.417,- eur a náhrady
trov konania. Ústavný súd SR v náleze konštatoval, že konajúci súd mal v zmysle § 187 ods.1 SSP
rozhodnúť o žalobe do 08.12.2021, avšak rozhodol až 15 mesiacov od priznania odkladného účinku,

čím viac ako dvojnásobne prekročil lehotu na rozhodnutie o žalobe. Ústavný súd kvalifikoval postup
konajúceho súdu ako poznačený prieťahmi, ktoré možno považovať za zbytočné prieťahy, ale primerané
finančné zadosťučinenie žalobcovi nepriznal. Konajúci súd rozhodol vo veci samej dňa 29.09.2022 tak,
žerozhodnutie FinančnéhoriaditeľstváSRzrušilavecvrátilnaďalšiekonanie.Vdôsledkuneprimeranejdĺžky konania nasledovalo obdobie dlhodobých negatívnych zásahov do osobnostnej integrity žalobcu,
vplývajúce na jeho česť, povesť, súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy a spoločenské postavenie.
Správne konanie trvalo od podania žaloby až do právoplatného rozhodnutia o výške trov konania t.j. po

dobu 2 roky 4 mesiace a 29 dní, počas čoho žalobca žil v právnej neistote. Nárok žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy bol vopred predbežne prerokovaný, pričom MS SR žiadosti nevyhovelo ani
čiastočne. Žalobca poukázal na to, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci je objektívnou zodpovednosťou, pričom je potrebné splnenie troch základných predpokladov a
to existencia nesprávneho úradného postupu vo forme zbytočných prieťahov v konaní, vznik ujmy a

príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej alebo nemajetkovej
ujmy. Je toho názoru, že všetky tieto predpoklady boli kumulatívne splnené. Poukázal na právoplatné
rozhodnutie ÚS SR o ústavnej sťažnosti, kde súd konštatoval porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Náhradu materiálnej škody si žalobca vyčíslil vo výške 373,21 eur, ktorá suma
predstavuje náhradu trov konania, ktoré boli účelne a dôvodne vynaložené vo vecnej a časovej súvislosti
so zbytočnými prieťahmi a takéto trovy sú bezpochyby súčasťou nároku na náhradu škody s objektívnou

zodpovednosťou štátu v zmysle zákona zákon č. 514/2003 Z.z. Ide o náhradu za tri úkony právnej
pomoci a to prevzatie veci a analýza, následné stretnutie s klientom za účelom odstránenie zbytočných
prieťahov, vypracovanie právneho rozboru veci pre klienta k opodstatnenosti podania ústavnej sťažnosti
a právna analýza, stretnutie s klientom a prediskutovanie ďalšieho postupu v súvislosti s Nálezom ÚS
SR. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.416,57 eur ( t.j. 83,33 eur /

mesiac prieťahov v konaní) , pričom pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy zohľadnil intenzitu a hĺbku
zásahu do života, ako aj dĺžku konania, keď je toho názoru, že treba brať do úvahy celkovú dĺžku
konania 2 roky, 4 mesiace a 29 dní. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa
ktorej priemerná výška náhrady nemajetkovej ujmy je 1.000,- až 1.500,- eur za rok trvania konania.
Upozornil aj na slovenskú judikatúru, ktorá sa ustálila na výške priemernej náhrady nemajetkovej ujmy

v sume 1.000,- eur za rok trvania konania (12 x 83,33 eur). Poukázal aj na to, že nemajetková ujma
spôsobená prieťahmi v súdnom konaní sa prezumuje a nie je potrebné ju preukazovať. Zmyslom
prezumpcievznikunárokunanáhradunemajetkovejujmyspôsobenejpri výkoneverejnejmociufyzickej
osoby je v základnom rozsahu reparácia úzkosti, stresu a neistoty a na tieto okolnosti sa nevyžaduje
žiadne dokazovanie. Až následky presahujúce základný rámec, teda výrazné a intenzívne zásahy do

osobnostných práv, je potrebné zdôvodniť. Žalobca je toho názoru, že stavy stresu, depresií a úzkosti
rozhodne presiahli základný rámec, keď vlečúce sa konanie významne ovplyvnilo jeho česť, vážnosť,
povesť, súkromný a pracovný život, rodinné a spoločenské vzťahy, prispelo k rozvratu jeho osobnosti,
podnikateľských aktivít a takmer došlo aj k rozpadu rodiny. Žalobca tiež požadoval ospravedlnenie od
MS SR za nesprávny úradný postup zapríčinený zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní a navrhoval,

aby súd najskôr rozhodol medzitýmnym rozsudkom o právnom základe nároku a následne rozhodol
konečným rozsudkom o výške nároku.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v roku 2023 bolo na MS SR doručených okolo
30 žiadostí o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody/nemajetkovej ujmy spôsobenej

nesprávnym úradným postupom a spoločným atribútom predmetných žiadostí je zastúpenie totožným
právnym zástupcom, pričom z obsahu žiadostí vyplýva, že ide o tzv. formulárové podania, ktoré sa po
právnej stránke zásadne neodlišujú a svojou argumentáciou sú takmer totožné, preto je potrebné
pri rozhodovaní prihliadať na čl. 5 základných princípov CSP. Podstatou posúdenia dôvodnosti
nároku žalobcu je zistenie, či sú kumulatívne splnené všetky predpoklady a to existencia nesprávneho

úradného postupu, vznik majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a existenciu príčinnej súvislosti medzi
prvými dvoma podmienkami. Toto sporové konanie sa riadi zásadou kontradiktórnosti, čo znamená,
že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia a tieto aj náležite preukázať. Je toho názoru,
že k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo tak, ako to tvrdí žalobca a nestotožňuje sa s tvrdením,
že existenciou zbytočných prieťahov je poznačené celé konanie od jeho začatia dňa 23.12.2020 až

do právoplatného rozhodnutia o výške náhrady trov konania dňa 22.05.2023. Za dôležité považuje
poukázať na ustanovenie § 9 ods.6 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu 01.07.2023, ktoré
je potrebné aplikovať v súvislosti so zodpovednosťou štátu za škodu titulom nesprávneho úradného
postupu, vzniknutou pred 01.07.2023, teda aj na predmetné konanie. Žiadosť o prerokovanie nároku na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy bola doručená žalovanému dňa 04.07.2023 a žaloba na súd bola

doručená dňa 22.12.2023, teda už za účinností zákona č. 514/2003 Z.z v znení zákona č. 239/2023 Z.z.
Ide o nepravú retroaktivitu, ktorá je prípustná a znamená len to, že nový zákon právne kvalifikuje minulé
skutočnosti alebo modifikuje, prípadne ruší existujúce právne následky. Nepravá retroaktivita nepôsobí
do minulosti, akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až včase účinnosti novej právnej úpravy. Pokiaľ by zákonodarca chcel zabrániť prípustnosti nepravej spätnej
retroaktivite právnych noriem, vyslovene by to upravil v prechodných a záverečných ustanoveniach,
ktoré však absentujú. V danom prípade neexistuje prekážka priamej aplikácie § 9 ods.6 zákona č.

514/2003 Z.z. v platnom znení, vylučujúca vznik práva na náhradu škody spočívajúcej v náhrade
nemajetkovej ujmy, ak ÚS SR v konaní o ústavnej sťažnosti rozhodoval o primeranom finančnom
zadosťučinení. Vzhľadom na uvedené neexistuje žiadny legitímny dôvod vylučujúci priamu aplikáciu
ustanovenia § 9 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení. Bez ohľadu na znenie § 9 ods.6 a
možnosťčinemožnosť jehoaplikácienatentoprípadplatí,žezaujmu,ktorábolaspôsobenázbytočnými

prieťahmi bola žalobcovi poskytnutá satisfakcia samotným Nálezom ÚS SR sp. zn. III. ÚS 594/2022-47
zo dňa 07.02.2023. Poukázal na to, že otázku či bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmať iba ústavný súd na podklade ústavnej sťažnosti a
nie súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Súd môže pristúpiť k priznaniu náhrady
škody až v prípade ak o existencii prieťahov bolo rozhodnuté oprávneným orgánom. Žalobcovi prináleží
satisfakcia za obdobie od 09.12.2021 do 29.09.2022, tak ako to konštatoval Ústavný súd SR vo svojom

náleze, teda iba v období, keď súd nerozhodol do 6 mesiacov od rozhodnutia o odkladnom účinku, ale
až dňa 29.09.2022, avšak za toto obdobie už bola žalobcovi priznaná satisfakcia a mimo tohto obdobia
nie je preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch.
K uplatnenej majetkovej škode uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal vzniknutú škodu vo
výške 373,21 eur, keďže síce súdu predložil listinu, na ktorej bol uvedený súpis úkonov právnej služby,

ale nepredložil dôkaz o tom, že by takúto sumu aj skutočne uhradil, teda možno vyjadriť presvedčenie,
žeuplatnenétrovyprávnehozastúpenianeboližalobcomnikdyprávnemuzástupcoviuhradené.Zároveň
žalovaný uvádza, že s poukazom na § 18 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. prichádza do úvahy iba náhrada
trov konania v rozsahu účelne vynaložených trov, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

Nárok na náhradu trov konania, ktorý si žalobca uplatnil, nepredstavuje trovy podľa § 18 ods.2. Nie je
možné osvojiť si záver, že by mal štát niesť zodpovednosť za akékoľvek vynaložené trovy konania, teda
aj za neúčelne vykonané úkony a za úkony, ktorých uskutočnenie nebolo v konaní nevyhnutné, alebo
nie sú v príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom, resp. nesprávne vyúčtované
úkony právnej služby. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania , za ktoré nenesie zodpovednosť štát,

nakoľko neboli vykonané v príčinnej súvislosti s namietaným úradným postupom. Žalobca si uplatnil tiež
trovy konania za podanie sťažnosti ústavnému súdu, za ktoré už priznal náhradu samotný Ústavný súd
SR priamo v náleze a úkon, ktorý nasledoval až po vydaní nálezu Ústavným súdom SR, ktorý nie je
v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je neúčelný, keď nesmeroval k odstráneniu
nesprávneho úradného postupu, ktorý bol už odstránený. Žalovaný namietal aj voči požadovanému

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý je neopodstatnený a neprimeraný. Nesúhlasí s tvrdením
žalobcu, že nemajetková ujma sa prezumuje, práve naopak je potrebné preukazovať všetky zákonné
predpoklady jej existencie, pričom dôkazná povinnosť na splnenie kvalifikovaných podmienok pre
priznanie nemajetkovej ujmy je na strane poškodeného. Nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy
nemožno vyvodiť už zo samotnej existencie nesprávneho úradného postupu, bez zreteľa na následky

dopadu vzniknutej ujmy na jednotlivé stránky života dotknutej osoby, závažnosť ujmy a okolností, za
ktorých k nej došlo. Vyjadril pochybnosti o rozsahu a intenzite zásahu do osobnostných práv žalobcu,
ktoré nie sú jasne špecifikované a ani preukázané. Skutkové okolnosti v danom prípade vylučujú
náhradu nemajetkovej ujmy v peňažnej, ale aj v nepeňažnej forme (ospravedlnenie). Písomné
ospravedlnenie v znení tak, ako ho navrhol žalobca, nemôže realizovať Ministerstvo spravodlivosti SR,

nakoľko porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je oprávnený konštatovať
výlučne ÚS SR. Podľa žalobcu Ústavný súd SR svojim rozhodnutím mienil konečným spôsobom
reparovať stav neistoty žalobcu samotným konštatovaním porušenia jeho práv a nepriznal žalobcovi
požadované finančné zadosťučinenie a to ani čiastočne. Priznaním akejkoľvek sumy v tomto konaní
by došlo k porušeniu ustanovenia § 9 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj k neprípustnej revízii

nálezu Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 594/2022-47 zo dňa 07.02.2023. Vyjadril sa aj k navrhovanému
vydaniu medzitýmneho rozsudku, pričom poukázal na to, že žalobca tento svoj návrh žiadnym
spôsobom neodôvodňuje a žalovaný ho považuje za absolútne neúčelný. Navrhovaný konečný petit
považuje za zmätočný a zároveň nevykonateľný, nakoľko žalobca žiadal ospravedlnenie od Slovenskej
republiky konajúcej prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR, avšak štát konajúci prostredníctvom

konkrétneho orgánu nemôže "osobne podpísať" akýkoľvek list. S ohľadom na uvedené žiadal žalobu v
celom rozsahu zamietnuť.4. Žalobca v replike uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného. Žalobca má za to, že si
splnil povinnosť doručiť žalovanému žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody v súlade so
zákonom a nerozumie námietkam žalovaného, ktorými namieta tzv. formulárové podania. Všetky

podania vychádzajúceho z rovnakého zákona budú právne totožné a odlišujú sa len v skutkovom
stave. Uviedol, že nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci sa spravuje tzv.
absolútnou zodpovednosťou bez možnosti liberácie, čo vyplýva z povinností Slovenskej republiky, ku
ktorej sa zaviazala v rámci práva EÚ a judikatúre ESĽP, ktorá je záväzná "erga omnes". Zdôraznil,
že zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívna zodpovednosť

štátu, ktorej sa nemožno zbaviť a je založená na kumulatívnom splnení troch podmienok - nesprávny
úradný postup štátneho orgánu, vznik škody a príčinná súvislosť. Nesúhlasil s argumentom žalovaného,
že zbytočnými prieťahmi nie je postihnuté celé súdne konanie od podania žaloby až do vydania
právoplatného rozhodnutia o trovách konania. Žalobca trvá na tom, že na administratívne konanie v
spojení so správnym súdnym konaním je potrebné nahliadať ako na jeden celok a preto v súlade
s judikatúrou ESĽP je potrebné vychádzať z celkovej dĺžky konania, nie z dĺžky trvania zbytočných

prieťahov. Žalovaný v tomto smere aplikuje príliš reštriktívny výklad, ktorý nie je v súlade s judikatúrou
ESĽP, preto navrhuje, aby súd vychádzal pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
z ustálenej judikatúry ESĽP, ktorou bola stanovená výška nemajetkovej ujmy v sume 1.000,- až
1.500,- eur za rok trvania konania. Žalobca zotrval na svojej právnej argumentácii vo vzťahu k
nemožnosti aplikácie novely priamej právnej retroaktivity, ktorá je vylúčená z povahy princípu právnej

istoty a zároveň nemožnosti aplikácie novely z dôvodu neexistencie intertemporálnych právnych noriem
a zákazu aplikácie nepravej retroaktivity v neprospech poškodenej strany žalobcu voči absolútnej
objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci. Žalobca nesúhlasil s
tým, že v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, ktorý bol preukázaný nálezom ÚS SR, nemôže
byť žalobcovi v tomto konaní poskytnutá ďalšia satisfakcia, nakoľko okrem samotného konštatovania

zbytočných prieťahov v konaní a prikázaní vo veci konať, nemožno toto považovať za dostatočnú
satisfakciu najmä vo vzťahu k predmetu napádaného súdneho konania, ako aj z dôvodu, že krajský
súd nerozhodol v lehote, ktorou sa sám zaviazal. Žalobca sa v rámci konania pred Ústavným súdom
SR domáhal aj priznania finančného zadosťučinenia, avšak v tejto časti bol jeho návrh zamietnutý a
práve z tohto dôvodu sa domáha priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej výška bude

predmetom dokazovania vo veci samej. Ďalej sa vyjadril k vzniknutej majetkovej škode, predstavujúcej
trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s prieťahmi konania. Trvá na tom, že na základe vyčíslenia trov
právneho zastúpenia a zápisnice z porady dostatočne preukázal existenciu a dôvodnosť vynaložených
trov konania, ktorých účelom bolo odstránenie nesprávneho úradného postupu v napádanom správnom
konaní. Žalobca náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom (trovy konania) vyčíslil

správne v súlade s platnou vyhláškou, pričom ide o účelne vynaložené trovy konania, súvisiace s
nesprávnym úradným postupom. Poukázal na to, že ide len o žiadosť minimálneho nároku, na ktorý má
právo, pričom dáva do pozornosti rozhodnutia v trestnom konaní, kedy povinnosť štátu na náhradu trov
trestného konania nekončiaceho odsúdením je v zásade daná a nevyžaduje sa preukázanie úhrady trov
obhajoby zo strany osoby poškodenej. Ďalej uviedol, že aj v prípade, ak sa klient s advokátom dohodne

na zmluvnej odmene pri určení nákladov konania, sa výška odmeny advokáta určí podľa vyhlášky o
tarifnej odmene. Vyžadovanie akéhokoľvek ďalšieho preukazovania zaplatenia trov konania súvisiacich
s nesprávnym úradným postupom, vyčíslených v súlade s vyhláškou na základe advokátskej tarify, zo
strany súdu by nebolo na mieste. Je toho názoru, že nárok minimálne čo do jeho právneho základu
je dôvodný, pričom konkrétna a konečná výška žalobcom požadovaných nárokov bude predmetom

dokazovania súdu. Opätovne poukázal na to, že nemajetková ujma spôsobená zbytočnými prieťahmi
sa prezumuje, pričom nespochybňuje preukazovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z
dôvodu výrazných a intenzívnych zásahov do osobnostných práv žalobcu. Preukazovanie zásahu do
osobnostných práv je častokrát veľmi náročné, pretože ide o subjektívne pociťovanie krivdy, ktoré sa
premieta do každodenného života osobnosti, ktorá je paralyzovaná pri bežných činnostiach, avšak

takýto zásah nemusí prerásť do poškodenia zdravia, čoho sa žalobca ani nedomáha a preto nebude
preukazovať lekárske správy v súvislosti so stavmi úzkosti a depresie, ktoré zažíval v rámci rizika
dorubeniadane.Žalobcamázáujemsvojimvýsluchompreukazovaťvznik aintenzitunemajetkovejujmy
v priebehu konania. Žalovaný nemôže nijakým spôsobom účinne spochybňovať ani existenciu priamej
príčinnejsúvislostimedzizásahomdoosobnostnýchprávžalobcuazbytočnýmiprieťahmivnapadnutom

súdnom konaní, keďže táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného Nálezu Ústavného súdu SR. Žalobca
trvá na tom, že preukázal existenciu zásahu do osobnostných práv žalobcu a teda má odôvodnený nárok
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako aj vo forme ospravedlnenia. Žalobca zároveň
navrhol aby súd pripustil zmenu petitu žaloby týkajúcu sa opravy orgánu zastupujúceho Slovenskúrepubliku, keď v časti petitu týkajúceho sa ospravedlnenia bolo nesprávne uvedené Ministerstva vnútra
SR, namiesto Ministerstva spravodlivosti SR. Dňa 02.12.2024 žalobca doručil súdu podanie, v ktorom
požadoval okrem náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy aj úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne

z požadovaných súm s tým, že prvým dňom omeškania žalovaného je deň po uplynutí oznámenia o
neuspokojení nárokov z predbežného prerokovania t.j. od 21.12.2023. Žiadal, aby súd zmenu petitu
pripustil.

5. Žalovaný v duplike naďalej trval na tom, že žalobca nesprávne interpretuje dĺžku prieťahov v konaní,

pričom ani argumentácia žalobcu a priložená judikatúra nevyvracia predchádzajúcu argumentáciu
žalovaného k existencii/neexistencii nesprávneho úradného postupu resp. jeho rozsahu. Pokiaľ sa
žalobcavreplikesnažípresadiťzáveropotrebeprihliadnuťnacelkovúdĺžkunapádanéhokonaniasp.zn.
26S/71/2020, odvolávajúc sa len na výrok nálezu a nie aj na prislúchajúce odôvodnenie, verifikuje
potomzáver,ženemožnoidentifikovaťobdobiezbytočnýchprieťahov,ktorébynebolo"pokryté"nálezom
a z toho dôvodu neexistuje obdobie zbytočných prieťahov, ktoré by nebolo saturované nálezom ÚS

SR, tzn. že neexistuje nesprávny úradný postup, za ktorý by zodpovedala žalovaná v intenciách § 9
ods.6 zákona č. 514/2003 Z.z. a za ktorý bola poskytnutá satisfakcia samotným nálezom. Opätovne
poukazuje na fakt, že nie je možné aby všeobecný súd v rámci konania o náhrade škody konštatoval
porušenie ústavného práva strany sporu na bezprieťahové konanie, osobitne to nie je možné a ani
prípustné za situácie, že k takémuto prieskumu už pristúpil ÚS SR a rozhodol nálezom. Aj naďalej

zastáva názor, že neexistuje prekážka priamej aplikácie ustanovenia § 9 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z.,
v znení účinnosť od 01.07.2023, vylučujúca vznik práva na náhradu škody spočívajúcej v nemajetkovej
ujme ak ÚS SR v konaní o ústavnej sťažnosti rozhodoval o primeranom finančnom zadosťučinení. Bez
ohľadu na názorovú nezhodu medzi žalobcom a žalovaným o možnosti či nemožnosti aplikácie § 9 ods.6
zákona č. 514/2003 Z.z. na tento prípad, posúdenie tejto otázky je v konečnom dôsledku irelevantné,

keďže právo žalobcu na náhradu škody v intenciách zákona č. 514/2003 Z.z. nikdy nevzniklo a na
tomto nič nezmenila ani novela zákona č. 514/2003 Z.z. účinná od 01.07.2023. Zdôraznil, že za ujmu,
ktorá bola spôsobená zbytočnými prieťahmi v namietanom konaní v rozsahu identifikovanom nálezom,
bola žalobcovi poskytnutá satisfakcia samotným nálezom a žalobcovi už nemôže byť poskytnutá
žiadna ďalšia satisfakcia. K nároku na náhradu škody v požadovanej sume 373,21 eur uviedol, že

vznik tejto škody žalobca nepreukázal a teda mu ním tvrdená škoda nevznikla. Poukázal na § 18
ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. v ktorom je explicitne uvedené, že náhrada škody zahŕňa náhradu
účelne vynaložených trov konania, pričom žalobca vynaloženie žiadnych trov konania nepreukázal.
Majetková škoda, tak ako si ju žalobca uplatňuje, nepredstavuje trovy konania podľa § 18 ods.2,
teda nejde o trovy konania v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu a ak žalobcovi vznikli

ďalšie trovy konania, za takéto trovy nemôže nenesie zodpovednosť žalovaná. Takisto požadovanú
nemajetkovú ujmu žalobcu nepovažuje za preukázanú, keďže nepredniesol žiadny dôkaz, ktorý by
preukazoval tvrdený zásah do jeho osobnostných práv, preto podľa názoru žalovaného neuniesol v tejto
časti dôkazné bremeno. ÚS SR v náleze zo dňa 07.02.2023 konštatoval, že síce postupom Krajského
súdu v Nitre v konaní sp.zn. 26S/71/2020 bolo porušené základné právo žalobcu na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, avšak vo vzťahu k finančnému zadosťučineniu dospel k záveru, že
okolnosti prejednávanej veci neodôvodňujú, okrem vyslovenia porušenia práv sťažovateľa, aj priznanie
finančného zadosťučinenia, a to z dôvodu, že deklarovanie porušenia jeho práv je pre neho dostatočným
zadosťučinením. Poznamenal, že priznanie akejkoľvek ujmy v tomto konaní by viedlo k porušeniu §
9 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj k neprípustnej revízii Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa

07.02.2023,č.k.III.ÚS 594/2022-47.Vintenciáchsvojichtvrdenímánaďalejzato,žežalobujepotrebné
v celom rozsahu zamietnuť.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, a v súlade s § 142 ods.1 CSP za účasti strán konania pripustil
na pojednávaní dňa 18.11.2024 zmenu petitu na základe návrhu žalobcu zo dňa 15.03.2024 a

na pojednávaní dňa 03.02.2025 zmenu petitu na základe návrhu žalobcu zo dňa 02.12.2024. Na
pojednávaní sa k veci vyjadril právny zástupca žalobcu a zástupca žalovaného a súd vykonal dôkaz aj
výsluchom žalobcu.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že ustanovenie § 9 ods.6 zákona č. 514/2003

Z.z. nadobudlo účinnosť od 01.07.2023, pričom v tom čase už bolo právoplatné rozhodnutie Ústavného
súdu SR, v ktorom boli konštatované prieťahy v konaní. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
Ministerstvo spravodlivosti SR bola podaná dňa 04.07.2023 a pokiaľ by malo byť pri riešení nároku
žalobcu aplikované toto ustanovenie, tak by žalobcovi nárok na náhradu nemajetkovej ujmy zanikolcelkom alebo sčasti. Ide o priamu retroaktivitu, ktorá nie je prípustná, pretože štát má zodpovednosť za
vzniknutú škodu a nemôže sa jej takýmto spôsobom zbaviť. Na tento prípad sa ustanovenie § 9 ods.
6 v znení účinnom od 01.07.2023 nemôže aplikovať. Právo žalobcu na prekovanie veci bez zbytočných

prieťahov bolo porušené od podania žaloby do právoplatného skončenia konania, tak ako to vyplýva z
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý konštatoval, že náhrada prináleží poškodenému za
právnuneistotuvktorejsanachádzaatátosaneviaželennaobdobiekonkrétnychprieťahov,aleviažesa
na celé konanie až po jeho skončenie, ktorým okamihom dochádza ukončeniu právnej neistoty. Žalobca
tak bol v právnej neistote počas celého konania, pričom aj v ústavných nálezoch sa vždy konštatuje,

že konanie ako také je poznačené "závadovosťou" a nie je rozhodujúce presne vyšpecifikované
obdobie prieťahov a porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nárok na náhradu
škody spočívajúcej v trovách právneho zastúpenia si uplatňuje podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,
ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Je toho názoru, že trovy
súviseli s nesprávnym úradným postupom, napájajú sa na konanie, v ktorom došlo k nesprávnemu

úradnému postupu, pričom ustanovenie § 18 ods.2 je potrebné vykladať extenzívnejšie. Celkovo boli
žalobcovi poskytnuté tri úkony právnej pomoci, ktoré súviseli s uplatnením nároku na náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a boli vynaložené účelne. Tieto trovy si žalobca nemohol uplatňovať v
rámci iného konania, pretože sa nejedná o trovy, ktoré by si mohol uplatniť v rámci konania, v ktorom
došlo k nesprávnemu úradnému postupu t.j. v rámci konania vedeného pod sp.zn. 26S/ 71/2020 a

nejedná sa ani o trovy konania, ktoré si žalobca mohol uplatniť a aj si uplatnil v rámci konania pred
Ústavným súdom SR. Ide o trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s nesprávnym úradným postupom
a to poskytnutím právnej pomoci poškodenému za účelom zvolenia vhodného procesného postupu,
smerujúceho k odstráneniu právnej neistoty. Je toho názoru, že nie je potrebné preukazovať, že došlo
aj k zaplateniu sumy za poskytnutú právnu pomoc zo strany žalobcu a to obdobne ako v prípade trov

obhajoby v rámci trestného konania. Preukázanie presnej sumy za konkrétny úkon je obtiažne, keďže
advokát poskytuje tzv. "full servis" a odmena môže byť aj dohodnutá, takže nedá sa preukázať, že
žalovaný zaplatil konkrétnu sumu za konkrétny úkon vo výške, ktorá je predmetom žaloby. Trvá na tom,
že nárok na nemajetkovú ujmu v dôsledku zásahu do osobnostných práv v základnom rozsahu nie je
potrebnépreukazovať,nakoľkojezrejmé,ževdôsledkuprávnejneistotyasprihliadnutímajnacharakter

konkrétneho konania - išlo o daňové konanie, možno vyvodiť, že to žalobcu naozaj zasiahlo. Stretával
sa s určitým odporom zo strany okolia a tento stav a neistotu je potrebné odškodniť bez toho, aby sa tieto
skutočnosti museli dokazovať. V prípade závažného následku, akým je vznik stresu, depresií, problémov
v rodine a profesii, tak tieto je potrebné preukazovať a budú predmetom dokazovania výsluchom
žalobcu. Žiadne iné dôkazy nepovažuje za potrebné predkladať. Čo sa týka nároku na ospravedlnenie,

domáha sa ho z dôvodu, že vznikli prieťahy v konaní a teda štát, v mene ktorého koná Ministerstvo
spravodlivostiSR,bysamalozavzniknutéprieťahyospravedlniť.Nazáveruviedol,ženárokvuplatnenej
výške je daný a preto žiadal, aby súd žalobe vyhovel.

8. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že k zmene ustanovenia § 9 došlo na základe novely,

ktorá nadobudla účinnosť 01.07.2023, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola podaná na MS
SR dňa 04.07.2023 a žaloba na súd dňa 20.12.2023, teda už v čase, kedy toto ustanovenie bolo účinné.
Je toho názoru, že § 9 ods. 6 upravuje podmienky uplatnenia nároku z titulu nesprávneho úradného
postupu vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy, teda nárok žalobcovi nezanikol, ale boli upravené
iba podmienky tak, aby nedochádzalo k duplicitnému uplatňovaniu nemajetkovej ujmy. Novelou tohto

ustanovenia išlo o reakciu na to, aby súdy v rámci konania o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z. nerevidovali rozhodnutia Ústavného súdu SR a aby sa zamedzilo situácii, že keď sa Ústavný súd
SR už zaoberal finančným odškodnením, si poškodení neuplatňovali tie isté nároky v rámci konania
na všeobecnom súde. V prípade tohto ustanovenia ide o nepravú retroaktivitu, ktorá je prípustná.
Novela nemá prechodné ustanovenia, takže je toho názoru, že na uvedený prípad je potrebné aplikovať

toto ustanovenie a žalobcovi, ktorý si uplatňuje nárok na nemajetkovú ujmu, tento nárok nemôže byť
priznaný. Čo sa týka dĺžky prieťahov v konaní sp.zn. 26S/71/2020 je potrebné vychádzať z nálezu
Ústavného súdu SR, ktorý v odôvodnení presne vyšpecifikoval obdobie, ktoré bolo poznačené prieťahmi
a to od 09.12.2021, kedy uplynula 6 mesačná lehota na rozhodnutie, do 29.09.2022, kedy bolo vo
veci rozhodnuté. Žalobca tak mohlo byť v právnej neistote iba v tomto období a nie počas celého

konania. Nárok žalobcu na náhradu škody spočívajúcej v trovách právneho zastúpenia nevyplýva z
ustanovenia § 18 ods. 2, ktorý upravuje, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.
O nároku na náhradu trov konania žalobcu v základom konaní už bolo rozhodnuté a o nároku nanáhradu trov konania pred ÚS SR bolo tiež rozhodnuté. Pokiaľ si žalobca uplatňuje aj nejaké ďalšie
trovy, tak tieto nemôže znášať štát, pretože sa nejedná o trovy účelne vynaložené a nespĺňajú zákonnú
definíciu trov konania v zmysle § 18 ods. 2. Navyše poukazuje aj na to, že žalobca má dôkazné bremeno

preukázať, že mu táto škoda skutočne vznikla, teda že trovy konania ktoré si uplatňuje aj zaplatil,
čím došlo k zmenšeniu jeho majetku. Žalobca existenciu tejto škody doposiaľ nepreukázal. Čo sa
týka nároku na nemajetkovú ujmu, túto je potrebné vždy riadne preukázať a bez jej preukázania ju
nie je možné priznať. Je toho názoru, že žalobcovi žiadna nemajetková ujma nevznikla, pričom ÚS
SR v náleze konštatuje, že zo spisu krajského súdu nevyplýva, že by sťažovateľ v období po uplynutí

lehoty na rozhodnutie o žalobe do podania ústavnej sťažnosti upozorňoval krajský súd na existenciu
zbytočnýchprieťahov,naprekročenielehotynarozhodnutieožalobeadožadovalsarozhodnutiavoveci.
Uvedené nesvedčí o pociťovaní právnej neistoty sťažovateľom v takej intenzite, ktorá by si vyžadovala
popri vyslovení porušenia sťažovateľových práv aj priznanie finančného zadosťučinenia Z uvedeného
vyplýva, že Ústavný súd SR sa zaoberal aj nárokom na priznanie finančného zadosťučinenia, teda
o nároku na nemajetkovú ujmu bolo už rozhodnuté v náleze Ústavného súdu SR. Ďalej uviedol, že

predmetom žaloby je nárok žalobcu na náhradu škody v peňažnej a nepeňažnej forme, avšak ani
jeden z týchto nárokov nepreukázal, preto nie je dôvodný ani nárok na ospravedlnenie. ÚS SR v
náleze vyslovil porušenie práv žalobcu a svojim rozhodnutím reparoval ujmu žalobcu. Navyše formuláciu
ospravedlnenia v časti konštatovania porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
nie je správna, pretože ministerstvo nemôže vyjadriť takéto konštatovanie, keď toto oprávnenie náleží

Ústavnému súdu SR. Na záver uviedol, že zo skutkových okolností vyplýva, že práve Krajský súd v Nitre
poskytol žalobcovi najvyššiu ochranu, keď priznal rozhodnutiu odkladný účinok rozhodnutiu a napokon
aj zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR. S poukazom na uvedené skutočnosti žiadal žalobu
v celom rozsahu zamietnuť.

9. Žalobca vypočutý na pojednávaní uviedol, že podniká od roku 1995 a nikdy pred tým nemal žiadne
problémy, ani v súvislosti s daňovou kontrolou. V roku 2018 pri daňovej kontrole úradníci dospeli k
záveru, že nezaplatil daň v správnej výške a dorubili mu daňový dlh vo výške 56.000,- eur, pričom mu
zablokovali osobný majetok, ako aj podnikateľský účet. Aby mohol ďalej podnikať, doplatil daň a podal
žalobu na Krajský súd v Nitre. Krajský súd rozhodnutie Daňového úradu Nitra zrušil a prikázal mu

zopakovať šetrenia. Daňoví úradníci nič z toho, čo im bolo nariadené nevykonali a opätovne vyrubili
daňový dlh, ktorý už neuhradil, čím sa dostal na tzv. "čiernu listinu", čo mu značne sťažilo podnikanie.
Z činnosti daňového úradu, z toho ako s ním jednali, ako na neho tlačili, volali na výsluchy, prežíval
stres, pod vplyvom ktorého začal mať problémy so zrakom, a zistili mu zvýšenú hladinu cukru v očných
šošovkách.VočidruhémurozhodnutiuDaňovéhoúraduNitrapodalodvolanieanáslednesprávnužalobu

na Správny súd v Bratislave, kde konanie prebieha už 4 roky a doposiaľ nebolo v ňom rozhodnuté.
Po celú dobu od roku 2018 žije v neistote, či bude musieť dlh uhradiť alebo nie, nevie ako sa veci
ukončia. Nevedel si vysvetliť prečo konanie či už na Daňovom úrade, alebo na súde tak dlho trvajú,
preto sa obrátil na Ústavný súd SR, ktorý mu dal za pravdu a konštatoval existenciu prieťahov, pričom
sa zaoberal konaním na Krajskom súde v Nitre. So sťažnosťou na prieťahy v konaní sa obrátil aj na

Finančné riaditeľstvo SR, ale nevie ako to dopadlo. K následkom dlhotrvajúceho konania doplnil, že je
otcom rodiny, má tri deti, pričom dve študovali v zahraničí a bolo potrebné financovať potreby rodiny aj
štúdium dcér. On bol jediným zdrojom príjmu pre rodinu, pretože manželka nepracuje, stará sa o ležiacu
matku. V dôsledku nezaplatenia niektorých účtov došlo párkrát k odpojeniu od plynu a elektriky. Musel
si požičať od brata a zobrať si úver, s čím manželka nesúhlasila, preto sa medzi sebou aj pohádali,

ale úver musel zobrať, kvôli čomu prebdel veľa nocí. So získaním úveru mal problém, pretože figuroval
ako dlžník na finančnej správe. Úver mu odsúhlasili, ale musel dokladovať, že podal správnu žalobu a
podpísať zmenku. Aj v práci to prinieslo veľa problémov, meškali výplaty, zamestnancom musel znížiť
platy a predať aj firemné autá. Dodávatelia s ktorými dlhodobo spolupracoval zmenili voči nemu názor a
z opatrnosti žiadali od neho platby v hotovosti. Čo sa týka verejných obstarávateľov bol vylúčený trikrát

zo súťaže z dôvodu zápisov na Finančnej správe. Kamaráti a blízki ľudia s ním súcitili, videli že má stres,
trápi sa, nevnímali ho ako nezodpovedného človeka. Domov chodieval radšej neskôr, aby manželka
nevidelažejevstrese,častomukládlarôzneotázky,bolotomedzinimioneustálejkonfrontácii.V rodine
boli napäté vzťahy a pomaly sa schyľovalo k rozvodu. Daňový úrad Nitra tlačil na neho aby podpísal
splátkový kalendár na úhradu daňového dlhu, ale keďže je presvedčený že má pravdu, nepristúpil na

splátkový kalendár, pretože by to znamenalo že dlh uznáva. Nakoľko nemá stále tento dlh vyriešený
musí brať len malé zákazky a musel znížiť aj stav zamestnancov, predať dve zo štyroch vozidiel a
skladové zásoby za zníženú cenu, aby získal nejaké finančné prostriedky. Za celý tento zdĺhavý proces
viní Daňový úrad. Predmetom tohto konania je podľa jeho názoru náhrada škody za celé obdobie odroku 2018 až dodnes, pretože táto vec nie je doposiaľ doriešená. Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, v
ktorom bol úspešný, považoval za rozhodnutie, ktorým bude vec ukončená a problém vyriešený. Myslel
si, že to je záverečné rozhodnutie, že daň nemá platiť, ale nestalo sa tak a celé to začalo odznova. Či

podal viac sťažností na Ústavný súd SR nevie uviesť.

10. Súd sa oboznámil aj s predloženými listinnými dokladmi a to s ústavnou sťažnosťou žalobcu zo
dňa 27.09.2022, rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 26S/71/2020-264 zo dňa 29.09.2022, Nálezom
Ústavného súdu SR III. ÚS 594/2022-47 zo dňa 07.02.2023, vyčíslením náhrady trov konania zo dňa

03.07.2023, zápisnicou z porady advokáta s klientom, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody zo dňa 04.07.2023, oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na
náhradu škody zo dňa 19.12.2023, rozsudkom KS v Prešove č.k.14Co/1/2024-233 zo dňa 19.02.2024,
rozsudkom OS Vranov nad Topľou č.k. 5C/16/2021-174 zo dňa 27.10.2023, rozsudkom KS v Bratislave
č.k. 6Co/125/2022-458 zo dňa 14.02.2024, rozsudkom OS Malacky vo veci sp.zn. 32C/30/2021 zo dňa
11.07.2022, úradným záznamom o vedených exekúciách na Okresnom súde Nitra, správou Okresného

súdu Banská Bystrica o exekúcii voči A. C. zo dňa 06.02.2025, rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR
č. SR100759471/2024 zo dňa 01.03.2024, správnou žalobou o preskúmanie rozhodnutia Finančného
riaditeľstva SR zo dňa 13.05.2024, návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
sp.zn. 2Sf/37/2024 zo dňa 07.10.2024, uznesením Správneho súdu v Bratislave č.k. 2Sf/37/2024-212
zo dňa 15.02.2025, žiadosťou poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a

náhradu nemajetkovej ujmy zo dňa 10.07.2023, zápisnicou o pojednávaní Mestského súdu Bratislava IV.
vo veci sp.zn. 16C/19/2024 a pripojeným spisom Správneho súdu v Bratislave sp.zn. NR-26S/71/2020.

11. Z pripojeného spisu Správneho súdu v Bratislave sp.zn. NR-26S/71/2020 vyplýva, že žalobca sa
žalobou podanou na súd dňa 23.12.2020 domáhal zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č.

101857050/2020 zo dňa 27.11.2020 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101362653/2020 zo
dňa 26.08.2020 a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd uznesením č.k. 26S/71/2020-206
odložil vykonateľnosť a dňa 29.09.2022 rozhodol rozsudkom č.k. 26S/71/2020-264 tak, že rozhodnutie
Finančného riaditeľstva SR č. 101857050/2020 zo dňa 27.11.2020 ako aj rozhodnutie Daňového úradu
Nitra č. 101362653/2020 zo dňa 26.08.2020 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2022.

12. Z nálezu ÚS SR III.ÚS 594/2022-47 zo dňa 07.02.2023 vyplýva, že dňa 27.09.2022 sa žalobca
obrátil na ÚS SR a domáhal sa vyslovenia porušenia svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.417,- eur a náhradu trov

konania pred ústavným súdom. Ústavný súd SR rozhodol, že postupom Krajského súdu v Nitre v konaní
sp.zn. 26S/71/2020 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods.2 Listiny základných práv a slobôd
aprikázalKrajskémusúduvNitrevkonanísp.zn.26S/71/2020konaťbezzbytočnýchprieťahov,rozhodol
o povinnosti KS v Nitre nahradiť trovy konania vo výške 492,31 eur a vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti

nevyhovel. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd po podaní žaloby konal plynulo, vykonával
úkony potrebné pre rozhodnutie o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe a pre rozhodnutie
o žalobe. O návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe rozhodol dňa 08.06.2021 tak, že odkladný
účinok priznal, v dôsledku čoho bol v zmysle § 187 ods.1 SSP povinný o žalobe rozhodnúť do 6
mesiacov od priznania odkladného účinku, t.j. do 08.12.2021, avšak rozhodol až 29.09.2022, teda po

viac ako 15 mesiacoch od priznania odkladného účinku, čím viac ako dvojnásobne prekročil lehotu na
rozhodnutie o žalobe. Prekročenie stanovenej lehoty v tomto rozsahu bez existencie objektívnych príčin
ústavný súd považuje za zbytočné prieťahy dosahujúce ústavnoprávnu intenzitu. K nároku na priznanie
finančného zadosťučinenia vo výške 4.417,- eur sa ústavný súd vyjadril tak, že pri rozhodovaní prihliadol
na celkovú dĺžku napadnutého konania, charakter napadnutého konania, konštatované prekročenie

lehoty na rozhodnutie o žalobe, okolnosť, že vo veci bolo medzičasom právoplatne rozhodnuté a ďalšie
okolnosti prípadu. Zo spisu krajského súdu nevyplýva, že by sťažovateľ v období po 08.12.2021 (teda
po uplynutí lehoty na rozhodnutie o žalobe, ktorej bol priznaný odkladný účinok) do podania ústavnej
sťažnosti akokoľvek upozorňoval krajský súd na existenciu zbytočných prieťahov, prekročenie lehoty
na rozhodnutie o žalobe, dožadoval sa rozhodnutia vo veci. Uvedené nesvedčí o pociťovaní právnej

neistoty sťažovateľom v takej intenzite, ktorá by vyžadovala popri vyslovení porušenia sťažovateľových
práv aj priznanie finančného zadosťučinenia. Vchádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru,
že okolnosti sťažovateľovej veci neopodstatňujú okrem vyslovenia porušenia jeho práv aj priznanie
finančného zadosťučinenia. Deklarovanie porušenia sťažovateľových práv je pre neho v danom prípaddostatočným zadosťučinením, preto sťažnosti v časti požadovaného finančného zadosťučinenia
nevyhovel.

13. Zo žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
spôsobených výkonom verejnej moci zo dňa 04.07.2023, vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a to s poukazom na Nález ÚS
SR zo dňa 07.02.2023, ktorým bolo konštatované porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, keď mal Krajský súd v Nitre rozhodnúť do 08.12.2021, avšak rozhodol až o

15 mesiacov od priznania odkladného účinku, čím viac ako dvojnásobne prekročil lehotu na rozhodnutie
o žalobe. Uplatnil si nárok na náhradu škody vo forme náhrady trov konania vo výške 373,21 eur,
nemajetkovej ujmy vo výške 2.416,57 eur a žiadal aj ospravedlnenie.

14. Z Oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR o výsledku predbežného prerokovania nároku na
náhradu škody zo dňa 19.12.2023 vyplýva, že žiadosť bola prerokovaná v zmysle § 15 ods.1 zákona č.

514/2003 Z.z., pričom jej nebolo vyhovené z dôvodu, že ÚS SR v náleze konštatoval, že postupom súdu
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, avšak vo vzťahu k finančnému
zadosťučineniu dospel k záveru, že okolnosti prejednávanej veci neodôvodňujú aj priznanie finančného
zadosťučinenia a to z dôvodu, že deklarované porušenie je dostatočným zadosťučinením. Predmetným
rozhodnutím ÚS SR došlo k náprave a dostatočnej kompenzácii nemajetkovej ujmy na strane žiadateľa.

Čo sa týka majetkovej škody žiadateľ nepredložil doklady, ktoré by preukazovali reálnu úhradu trov
právneho zastúpenia žiadateľovi, teda nebol preukázaný vznik škody a existencia príčinnej súvislosti
medzi majetkovou škodou a nesprávnym úradným postupom.

15. Podľa Čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

16. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.

17. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

18. Podľa § 3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

19. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v
dôsledkurozhodnutiavydanéhosúdomaleboakškodabolaspôsobenánesprávnymúradnýmpostupom
súdu.

20. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri
ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu
účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie

v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb.21. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 01.07.2023, právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola taký postupom spôsobená škoda.

22. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom od 01.07.2023, pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahoch v konaní možno

vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa
rozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktorémázanásledokprieťahyvsúdnom
konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým ústavný súd Slovenskej republiky

konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

23. Podľa § 9 ods.6 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom od 01.07.2023, právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Právo na náhradu škody spočívajúcej v náhrade nemajetkovej ujmy nevznikne, ak súd v správnom
súdnictve v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, Ústavný súd Slovenskej republiky
v konaní o ústavnej sťažnosti rozhodoval o primeranom finančnom zadosťučinení, alebo Európsky súd
pre ľudské práva v konaní o porušení práva na prejednanie veci v primeranej lehote rozhodoval o
spravodlivom zadosťučinení, a to v rozsahu nemajetkovej ujmy spôsobenej skutočnosťami, ktoré pri

tomto rozhodovaní mohli byť zohľadnené bez ohľadu na to, že zohľadnené neboli z dôvodu na strane
poškodeného.

24. Podľa § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

25. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

26. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

27. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.28. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na

e) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
f) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
g) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
h) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

29. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

30. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

31. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody pred príslušným orgánom.

32. Podľa § 214 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP), ak je to účelné, súd môže rozhodnúť
najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

33. S poukazom na citované ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, súd konštatuje, že zákonom č. 239/2023 Z.z.,
ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.07.2023, bolo zmenené pôvodné ustanovenie § 9, v rámci ktorého
pribudlo ustanovenie § 9 ods.6, podľa ktorého tak, ako to vyplýva z dôvodovej správy, boli upravené
podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody spočívajúcej v náhrade nemajetkovej ujmy. Týmto

ustanovením sa zabraňuje duplicite pri odškodňovaní za nesprávny úradný postup, resp. zabraňuje sa
i situácii, aby podľa zákona č. 514/2003 Z.z. mohlo byť priznané zadosťučinenie, ak už Ústavný súd
SR o primeranom zadosťučinení rozhodoval, a to bez ohľadu na to, či toto priznal alebo nepriznal.
Pri rozhodovaní o primeranom zadosťučinení ústavným súdom a náhrade nemajetkovej ujmy podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. môžu byť zohľadňované rovnaké skutočnosti a to, že pôjde o satisfakciu

toho istého obdobia prieťahov v konaní a dopadov na poškodeného. Účelom predmetného ustanovenia
je stanoviť pravidlo, ak nejaké skutočnosti boli zohľadnené ÚS SR, nemôžu byť opätovne dôvodom
na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č.514/2003 Z.z.. Zákon č. 239/2023 Z.z. vo
vzťahu k tejto zmene zákona č. 514/2003 Z.z. neobsahuje intertemporálne ustanovenie, ktoré by riešilo
spôsob stretu starej a novej úpravy. Súd je preto toho názoru, že pri posudzovaní nároku na náhradu

nemajetkovej ujmy, uplatneného už v čase účinnosti tejto úpravy (žiadosť o predbežné prerokovanie
ako aj žaloba boli podané po 01.07.2023), je potrebné vychádzať zo znenia zákona účinného v
tomto čase a teda aplikovať ustanovenie § 9 ods.6 zákona č. 514/2003 Z.z. V danom prípade ide
o nepravú retroaktivitu právneho predpisu, ktorá je prípustná, pretože pri nej zákonodarca uznáva
právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých

vzťahov a nebráni novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe
skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava
(uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna
nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za
skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom

dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a
účinnej právnej úpravy a uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej
normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov, ale tento stav rieši až v čase účinnosti novej právnej
úpravy. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnympredpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností),
ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny
štát, je pravá retroaktivita, kedy zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti

založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho
(predchádzajúceho) právneho predpisu, teda neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou upravuje
vzťahy, ktoré vznikli v minulosti, v dôsledku čoho nastáva stav, kedy účinnosť neskoršieho predpisu
nastáva skôr ako jeho platnosť. Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 10Sžso/57/2013 zo dňa
05.11.2014.

34. Vzhľadom na uvedené súd na uplatnený nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy aplikoval §
9 ods.6 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2023 a dospel k záveru, že tento nárok nie
je možné priznať. V konaní nebolo sporné, že ÚS SR v Náleze III. ÚS 594/2022-47 zo dňa 07.02.2023
konštatoval prieťahy v konaní, ktoré v odôvodnení rozhodnutia definoval obdobím od prekročenia
stanovenej lehoty na rozhodnutie o žalobe t.j. 09.12.2021 do rozhodnutia o žalobe t.j. do 29.09.2022, v

dôsledku čoho 6 mesačnú zákonnú lehotu dvojnásobne prekročil (rozhodol po viac ako 15 mesiacoch),
čo možno vyvodiť z vyjadrenia ústavného súdu v odôvodnení nálezu že: "Prekročenie stanovenej
lehoty v tomto rozsahu bez existencie objektívnych príčin ústavný súd považuje za zbytočné prieťahy
dosahujúce ústavnoprávnu intenzitu". Ústavný súd SR sa zaoberal aj finančným zadosťučinením ako
náhrady nemajetkovou ujmou, ktorú žalobca žiadal vo výške 4.417,- eur a to za intenzívny zásah do

základných ľudských práv, stratu dôvery v naplnenie pojmu materiálny právny štát a utrpenú ujmu.
ÚS SR tento nárok nepriznal s odôvodnením, že okolnosti sťažovateľovej veci neopodstatňujú okrem
vyslovenia porušenia jeho práv aj priznanie finančného zadosťučinenia. Z uvedeného vyplýva, že ÚS
SR v konaní o ústavnej sťažnosti rozhodoval aj o primeranom finančnom zadosťučinení a to v rozsahu
nemajetkovej umy spôsobenej skutočnosťami, ktoré nastali v dôsledku prieťahov v konaní vedenom pod

sp,zn. 26S/71/2020, to znamená aj ich dopadom na ľudské práva žalobcu a jeho nárok vyhodnotil ako
neopodstatnený. Vychádzajúc zo znenia § 9 ods.6 zákona č. 514/2003 Z.z. súd dospel k záveru, že
právo žalobcu na náhradu škody, spočívajúcej v náhrade nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym
úradným postupom, mu v tomto prípade, kedy Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o ústavnej
sťažnosti rozhodoval o primeranom finančnom zadosťučinení, nevzniklo, preto mu nemajetkovú ujmu

nemohol priznať.

35. Odškodnenie nemajetkovej ujmy možno poskytnúť vo forme peňažného zadosťučinenia a v
nepeňažnej forme (ospravedlnenie). V nadväznosti na vyššie uvedené považuje súd nárok žalobcu aj
na náhradu nemajetkovej ujmy vo forme ospravedlnenia za vzniknuté prieťahy v konaní, za nedôvodný.

ÚS SR v náleze vyslovil porušenie základných práv žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a súdu bolo prikázané konať bez zbytočných prieťahov, čím Ústavný súd SR ako orgán,
ktorému táto kompetencia prináleží, svojim rozhodnutím poskytol zadosťučinenie a túto satisfakciu súd
v zhode s názorom ústavného súdu považuje za dostatočnú a nevidí dôvod na opakované konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.2 Ústavy

Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods.2 Listiny základných práv a slobôd aj zo strany žalovaného,
ktorému táto kompetencia neprináleží. Vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
v konaní Krajského súdu v Nitre, ktorá nevykazuje zvýšenú mieru závažnosti, je samotné konštatovanie
porušenia práva v Náleze Ústavného súdu SR dostatočným zadosťučinením.

36. Bez ohľadu na to, že v danom prípade súd nárok na nemajetkovú ujmu žalobcovi nepriznal s
poukazom na § 9 ods.6, považuje za potrebné uviesť, že z ustálenej rozhodovacej praxe súdov
vyplýva, že náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nemožno vyvodiť iba zo samotnej existencie
nesprávneho úradného postupu, bez zreteľa na následky dopadu vzniknutej ujmy na jednotlivé stránky
života dotknutej osoby, závažnosť ujmy a okolnosti za ktorých k nej došlo. Argumentácia žalobcu, že

s poukazom na judikatúru ESĽP súdy v spore o náhradu nemajetkovej umy spôsobenej prieťahmi v
konaní neprináleží skúmať existenciu konkrétnych následkov, pretože sa prezumujú, súd nepovažuje
za dôvodnú, nakoľko je v rozpore s ustanovením § 17 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z., z ktorého vyplýva,
že nárok na nemajetkovú ujmu možno priznať iba v prípade, že samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením a spôsobenú ujmu nie je možné uspokojiť inak, teda existencia

týchto skutočnostimusíbyťpreukázaná.Zároveňtrebavychádzaťajztoho,žeobjektívnazodpovednosť
štátu za vznik nemajetkovej ujmy predpokladá splnenie podmienok existencie nesprávneho úradného
postupu, vznik nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi nimi a aj tieto okolnosti musia byť v konaní
preukázané. Pokiaľ ide o výšku nároku, tak táto sa určuje s prihliadnutím na okolnosti v zmysle § 17ods.3, ktoré sú tiež predmetom dokazovania. Preukázanie všetkých predpokladov pre vznik nároku
na nemajetkovú ujmu zaťažuje poškodenú osobu, ktorá sa nároku domáha a nesie tak dôkazné
bremeno, aby vznik nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach života a intenzitu zásahu nie len

tvrdila, ale aj spoľahlivo preukázala. Žalobca tvrdil, že dlhotrvajúce konanie (mal na mysli celkové
konanie v jeho daňovej veci, ktoré nie je doposiaľ ukončené) má za následok vznik stresov, zdravotné
problémy so zrakom, sťaženie podnikania, s čím sú spojené finančné problémy dopadajúce aj na rodinu,
avšak žiadnym relevantným dôkazom to nepreukázal. Súd síce nespochybňuje, že ak doposiaľ nebolo
rozhodnuté o daňovom nedoplatku, má táto skutočnosť vplyv na pokojný a bezproblémový život žalobcu,

žijúceho v neistote, či daňový dlh bude alebo nebude musieť uhradiť a je tiež pravdepodobné, že
táto situácia mohla ovplyvniť aj jeho podnikateľskú činnosť i finančné zázemie, avšak žiadne dôkazy, z
ktorých by bolo možné posúdiť existenciu konkrétnych následkov a mieru ich intenzity a závažnosti, a to
vo vzťahu iba k obdobiu od 09.12.2021 do 29.09.2022, ktoré obdobie bolo poznačené prieťahmi v konaní
vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp.zn. 26S/71/2020, nepredložil a ani neoznačil. K povinnosti
poškodeného preukázať následky prieťahov v konaní, teda vznik svojej ujmy v jednotlivých oblastiach

života, intenzitu zásahu ako aj to, že samotné konštatovanie porušenia práv nie je v konkrétnom prípade
dostatočne účinným a efektívnym prostriedkom na vyváženie alebo zmiernenie jeho nemajetkovej ujmy
súd poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 7Cdo/222/2021 zo dňa 30.03.2023.

37.Predmetomkonaniabolajnárokžalobcunanáhraduškodyvovýške373,21eur,predstavujúcejtrovy

právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci, ktoré boli vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Svoj nárok oprel o ustanovenie
§ 18 ods.2 zákon č. 514/2003 Z.z., z ktorého vyplýva, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Uplatnený

nárok žalobcu nemožno podriadiť pod toto ustanovenie, pretože nejde o trovy, ktoré vznikli v konaní,
v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu. V konaní sp.zn. 26S/71/2020, v ktorom došlo k
prieťahom, bolo o nároku na náhradu trov konania rozhodnuté v prospech žalobcu a o trovách konania
súvisiacich s podaním ústavnej sťažnosti pre porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov rozhodol ÚS SR ich priznaním žalobcovi. Trovy konania, ktoré sú uplatnené v tomto konaní,

vznikli jednak v období pred podaním ústavnej sťažnosti a to za dva úkony: 1./ prevzatie veci,
analýza a stretnutie s klientom za účelom prediskutovania postupu s cieľom odstránenia zbytočných
prieťahov a posúdenia opodstatnenosti podania sťažnosti predsedovi súdu alebo ústavnej sťažnosti,
2./ vypracovanie právneho rozboru pre klienta k opodstatnenosti podania sťažnosti predsedovi súdu
alebo ústavnej sťažnosti s cieľom efektívneho odstránenia zbytočných prieťahov v konaní a jednak

v období po vydaní Nálezu ÚS SR III.ÚS 594/2022-47 zo 07.02.2023 a to za jeden úkon: 3./ právna
analýza a stretnutie s klientom za účelom prediskutovania nálezu ÚS SR a prediskutovanie ďalšieho
postupu s cieľom odstránenia zbytočných prieťahov v konaní, nakoľko v konaní sp.zn. 26S/71/2020
nebolo ešte právoplatne rozhodnuté o trovách konania. K tomuto poslednému úkonu súd dodáva, že
rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 26S/71/2020-264 zo dňa 29.09.2022, ktorým súd zrušil rozhodnutie

Finančného riaditeľstva SR a Daňového úradu Nitra a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nadobudol
právoplatnosť dňa 10.12.2022, teda ešte pred vydaním nálezu a od tohto okamihu bol povinný vo veci
konať už Daňový úrad Nitra, preto nemá žiadnu logiku právna analýza a diskusia o ďalšom postupe
s cieľom odstránenia prieťahov v konaní na Krajskom súde v Nitre. Ak bol takto úkon pre žalobcu
vykonaný, tak nemá žiadnu príčinnú súvislosť s konaním na Krajskom súde v Nitre. Súd je toho názoru,

že ak by trovy právneho zastúpenia boli považované za majetkovú škodu, na ktorú má žalobca
nárok v zmysle ustanovenia § 9 ods.1 prvá veta, ods.6 prvá veta a § 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z.,
musela by byť preukázaná príčinná súvislosť s riešením nesprávneho úradného postupu spočívajúceho
v prieťahoch v konaní na Krajskom súde v Nitre, vyslovených v Náleze ÚS SR III. ÚS 594/2022-47 zo
07.02.2023 a zároveň by žalobca musel existenciu škody, ktorá mu vznikla vyplatením trov právneho

zastúpenia, riadne preukázať. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu škoda vo výške
373,21 eur skutočne vznikla a to vyplatením tejto sumy svojmu právnemu zástupcovi, čím by reálne aj
došlo k úbytku v jeho majetkovej sfére. Vzhľadom na uvedené súd aj v tejto časti považoval nárok za
nepreukázaný a nemohol ho priznať.

38. Nakoľko súd na základe vykonaného dokazovania nepovažoval nárok žalobcu na náhradu škody,
nemajetkovej ujmy v peniazoch a na ospravedlnenie za dôvodný, nebolo účelné a ani potrebné vydávať
medzitýmny rozsudok, keď súd vydal konečné rozhodnutie, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol.39. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len "CSP"), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru
úspechu a nakoľko v konaní bol úspešný žalovaný v plnom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu

trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške trov konania rozhodne
samostaným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.