Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. apríl 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12Csp/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324202509
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8324202509.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcov: 1. A. B., C. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., 2. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., obaja
právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 04 01 Košice, IČO:
47 234 466, proti žalovanému DER Touristik SK a.s., Vajnorská 100/B Bratislava – mestská časť Nové
Mesto, IČO: 31 371 205 právne zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o, Advokátska kancelária – Law
office, so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, v konaní o zaplatenie 2.555,20 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 188,80 eur a žalobcovi v 2.rade sumu 188,80

eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi v 1. a 2.rade náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to z prisúdenej sumy
s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa sa domáhali na žalovanom zaplatenia sumy vo výške 755,20

eur titulom nároku na primeranú zľavu z ceny zájazdu a nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.800,- eur
titulom nároku na nemajetkovú ujmu.

2.Žalobu odôvodnili tým, dňa 22.07.2024 uzavreli zmluvu o zájazde č. 191265887 so žalovaným ako
cestovnou kanceláriou. Predmetom zmluvy bol zájazd v hoteli Karya Family Resort, nachádzajúci sa
v destinácií Özdere, Egejská riviera – Kusadai v Turecku, v dátume od 25.07.2024 do 01.08.2024, za
ktorý žalobcovia uhradili spolu 1.968,- eur. Z toho cena zájazdu bola vo výške 1.888,-eur za zájazd

(cena zájazdu za jednu osobu 944,- eur) a poplatok vo výške 80,- eur za službu - Komplexné cestovné
poistenie Plus EU 8 dní.

Žalobcovia v žalobe uviedli, že si zájazd vybrali z ponuky prezentovanej žalovaným, pričom po príchode
do hotelového komplexu zistili, že boli uvedení do omylu. Poskytnutý zájazd nebol v súlade so zmluvou
o zájazde z nasledujúcich dôvodov:

A) Izba
Podľa žalobcov Zmluvou o zájazde sa žalovaný zaviazal poskytnúť spotrebiteľom ubytovanie v hoteli F.
E. Resort zaradeného v kategórií štyri hviezdičky v dvojlôžkovej izbe s výhľadom na more. Žalobcovia
však po príchode do hotela boli ubytovaný v izbe, ktorá mala výhľad na susednú budovu. Túto izbuodmietli, pričom následne im bola poskytnutá druhá izba, ktorá mala len bočný výhľad na more.
Delegátka počas telefonického rozhovoru potvrdila žalobcom, že im mala byť poskytnutá izba s
výhľadom na more. V hoteli im zamestnanci oznámili, že budova je takto naprojektovaná a táto izba im

patri. Žalobcovia situáciu reklamovali už na mieste, pričom do konca pobytu im nebola poskytnutá izba
zodpovedajúca zmluve o zájazde s priamym výhľadom na more.
Izba, v ktorej boli žalobcovia ubytovaní, nebola vybavená tak ako to vyplýva zo zmluvy o o zájazde a
ponuky tohto zájazdu v časti „popis izby.“ V izbe chýbal trezor, ktorý bol na izbu dodaný až po dvoch
dňoch, a to až opätovnom vyžiadaní žalobcami. Okrem toho jeho inštalácia bola povrchná, nedostatočná

tak, že trezor bol zjavne len brigádnikom (odborne nezdatnou osobou) zaskrutkovaný tak, že zlodej si
ho pri krádeži mohol pohodlne odskrutkovať. V izbách absentovalo bežné vybavenie a bola výrazne
poškodená a z hygienického hľadiska absolútne nevhodná na pobyt ľudí. Úroveň vybavenia nielen,
že nezodpovedala očakávanej a prezentovanej úrovni hotela (resp. úrovni deklarovanej zmluvou), ale
vzhľadom na najmä hygienicky dezolátny stav nemôže byť poskytovaná ľuďom na pobyt s prespávaním.

Okrem uvedeného podľa žalobcov v kúpeľni absentovali aj hygienické potreby, a to príkladom možno
uviesť mydlo, ktoré žalobcom nebolo dopĺňané počas doby pobytu a už po prvom dni pobytu bolo minuté.
O uvedenej skutočnosti žalovaný vopred žalobcov neinformoval, pričom ide o podstatnú informáciu.
Samotná kúpeľňa bola v zanedbanom a špinavom stave. Nedostatočný upratovací servis bol badateľný
tak vo verejných priestoroch hotela ako aj na izbe hotela.

B) Stravovanie a reštaurácia
V rámci zájazdu bol dojednaný spôsob stravovania All inclusive, pričom žalobcom boli podávané
polotovary, výber jedál bol malý, denne sa opakujúci sa, jedlá neboli označené. Obsluha v reštaurácií
(čašníci) pracovali nekultúrne - jedlo pred hosťami zhŕňali do jedného koša pripojeného pri vozíku, na

ktorom zbierali taniere.

C) Pláž a okolie hotela
Okrem uvedeného nedostatky vykazovala aj pláž a bazén situovaný v rámci areálu hotela, ktoré neboli
udržiavané a nezodpovedali stavu prezentovanému v ponuke hotela. Záverom tohto pobytu žalobcovia

dostali aj črevné problémy, a to v dôsledku nedostatočnej hygieny v danom hoteli, nakoľko nikde inde
počas pobytu neboli. Z uvedeného dôvodu sa nezúčastnili ani fakultatívneho výletu, ktorý si zaplatili.
Išlo o fakultatívny výlet do mesta Efez, za ktorý žalobcovia zaplatili sumu vo výške 160,- eur, ktorá im
zo strany poskytovateľa fakultatívneho výletu nebola vrátená.
Žalobcovia situáciu riešili na mieste, pričom ešte počas zájazdu dňa 31.07.2024 spísali reklamačný

protokol. Žalovaný síce navrhol žalobcom náhradu /inú možnosť ubytovania/ v hoteli rovnakej kategórie,
avšak za príplatok vo výške 400,- eur a poplatok za transfer vo výške 100,- eur, čo žalobcovia odmietli.
Podľa žalobcov je povinnosťou cestovnej kancelárie zadovážiť spotrebiteľom náhradné ubytovanie
rovnakej kvality, a teda v tomto prípade 4 hviezdičiek, a to bez dodatočných nákladov pre cestujúcich.
Žalovaný týmto nepriamo potvrdil, že daný rezort nespĺňa ponúkané a očakávané parametre.

Následne si žalobcovia po návrate domov uplatnili reklamáciu u žalovaného. Žalovaný im v lehote 30
dní doručil vyrozumenie, ktorým neposkytol žalobcom zľavu – nesplnil si povinnosť, ktorú mu ukladá
zákon. Ponuka kvázi zľavy, na ďalšiu zmluvu v spojení s podmieneným a núteným uzavretím ďalšej a
novej zmluvy, aby tak na spotrebiteľoch žalovaný opätovne získal ďalší zisk je okatá a smiešna. To aj

vzhľadom na to, že je všeobecne známe, že každá cestovná kancelária ponúka vždy v rámci svojich
marketingových postupov zľavy z cenníkových cien.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že poskytnutý zájazd a hotel nespĺňal očakávané a prezentované kritéria,
pričom nedosahoval ani úroveň hotela v kategórií štyri hviezdičky. Na základe vyššie opísaného máme
za to, že žalobcom vznikli nároky v súvislosti s nižšie citovanou právnou úpravou, v dôsledku Vami riadne

nedodaných služieb a straty radosti z dovolenky.

Vzhľadom na ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č.170/2018 Z.z. žalobcovia mali za to, že
žalobcom vznikol nárok na primeranú zľavu z ceny zájazdu a nárok na nemajetkovú ujmu, a to z dôvodu,
že služby dojednané zmluvou o zájazde neboli poskytnuté v súlade s ňou a zájazd nemal ani očakávané

vlastnosti vzhľadom na ponuku, pričom došlo k podstatnému porušeniu predmetnej zmluvy.

Na základe uvedeného si žalobcovia uplatňovali v žalobe primeranú zľavu z ceny zájazdu za služby
cestovného ruchu vo výške 40%. z dôvodu, že nedošlo k poskytnutiu služieb v súlade so zmluvouo zájazde. Zájazd nezodpovedal zverejnenej ponuke a hotel kategorizovanej úrovni. Cena zájazdu
predstavuje sumu vo výške 944,- eur na osobu. Z uvedenej sumy žalobcovia uplatňovali zľavu vo výške
40 %, t.j. vo výške 377,60 eur na osobu, pričom spolu si uplatňujú zľavu predstavujúcu sumu vo výške

755,20 eur (944 eur – 40% = 377,60 eur x 2 osoby).

Okremprimeranejzľavyzcenyzájazdužalobcoviauplatňovalivočižalovanémuajnároknanemajetkovú
ujmu v dôsledku podstatného porušenia zmluvy o úvere. Uvedený nárok žalobcovia odôvodňovali tým,
že vzhľadom na vyššie špecifikované nedostatky a to potreba riešenia danej situácie v danom hoteli

alebo aj po návrate z dovolenky, pričom táto snaha o vyriešenie situácie žalobcov bola neúspešná.

V súvislosti s tým, súvisí aj strata radosti z dovolenky, nakoľko žalobcovia sa nevedeli dočkať návratu
domov. Žalobcovia si zaplatili za dovolenku, na ktorej mienili načerpať nové sily do nasledujúceho
roka, pričom sa cítili horšie ako keby dovolenku strávili doma. Z týždňovej dovolenky nemali žiadnu
pridanú hodnotu. Prostredie, v ktorom strávili svoju týždňovú dovolenku bolo celé špinavé, nedostatočne

upratované, spotrebitelia si vôbec neoddýchli, pričom na dovolenke sa museli dožadovať toho, za čo si
zaplatili a čo si dojednali v zmluve o zájazde. Predmetný zájazd nebol 4 -hviezdičkový, čo na podklade
zmluvyozájazdeakoajprezentovanejponukyžalovanýmmalbyť.Tenšok,ktorýpopríchodežalobcovia
utrpeli, je niečo čo sa s nimi viezlo celý pobyt a doteraz ho úplne nestrávili a to nie je len tým, že toto
nebola úroveň hotela 4 hviezdy. Žalobcovia si uplatnili svoje nároky reklamáciou, pričom očakávali, že

im bude vyhovené, avšak zo strany žalovaného nedošlo k náprave a riešeniu situácie podľa zákonných
ustanovení. Okrem uvedeného žalobcov v závere dovolenky postihli črevné problémy, ktoré si priniesli aj
domov, a v dôsledku čoho nemohli nastúpiť po dovolenke do práce. Na základe uvedeného si žalobcovia
uplatňujú nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 900,- eur na osobu, t.j. spolu 1.800 eur.

Žalobcovia poukazovali na to, že uplatnené nároky sú aj v súlade s rozhodovacou praxou, pričom
poukazujeme na nasledujúce rozhodnutia.
- Rozsudok Súdneho Dvora Európskej únie vo veci C-168/00 Leitner v. TUI Deutschland z 12.03.2020,
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave vydaný dňa 22.02.2022 pod sp. zn. 5Co/121/2020, Rozsudok
Krajského súdu v Bratislave vydaný dňa 21.09.2015 pod sp. zn. 6Co/848/2014.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhoval žalobu zamietnuť v celom rozsahu. K tvrdeniam
žalobcov uvedených v žalobe žalovaný uviedol nasledovné:

Ako to vyplýva aj zo samotnej ponuky zájazdu pripojenej žalobcami k žalobe, izby s výhľadom na more

sú ponúkané ako štandard, teda bez akéhokoľvek príplatku, pričom objektívne nie je možné, aby všetky
resp. väčšina hotelových izieb disponovala priamym výhľadom na more. Uvedené je na prvý pohľad
zrejmé aj z fotografií hotelového komplexu pripojených k ponuke Zájazdu, z ktorých rovnako vyplýva,
že stavebný štýl budovy poskytuje izbám práve bočný výhľad na more, pričom takáto izba s výhľadom
na more bola poskytnutá aj samotným žalobcom. Žalobcovia boli s katalógovou ponukou Zájazdu a

vonkajším stavebným štýlom hotela oboznámení ešte pred kúpou Zájazdu, a preto mal žalovaný za to,
že v tomto smere nemohlo dôjsť k porušeniu Zmluvy o zájazde žalovaným. Z ponuky zájazdu rovnako
vyplýva, že poskytnutie trezoru na izbe je bez akéhokoľvek príplatku, teda zadarmo, čo objektívne
môže byť spojené s potrebou jeho vyžiadania, avšak ani tu nemožno hovoriť o akomkoľvek porušení
Zmluvy zo strany žalovaného, keďže trezor bol žalobcom na ich vyžiadanie dodaný. Žalovaný zároveň

v celom rozsahu namietal tvrdenia žalobcov o „neodbornej“ inštalácii trezoru, nakoľko mal za to, že ide
o vyslovene subjektívny názor žalobcov (pričom keby bol aj opodstatnený, spôsob inštalácie trezoru
nemôže byť vadou zájazdu.

Žalovaný v ďalšej časti vyjadrenia nesúhlasil s tvrdením žalobcov o absencii bežného vybavenia izby,

nakoľko aj zo žalobcami priložených fotografií vyplýva, že izba disponovala všetkým štandardným
zariadením v súlade s prezentovanou ponukou hotela. Rovnako žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením,
že by bolo zariadenie izby výrazne poškodené. Podľa žalovaného je objektívne zrejmé, že ubytovacie
zariadenia tohto charakteru sú počas sezóny využívané väčším počtom turistov, a preto je bežné
opotrebenie, ku ktorému takýmto užívaním dochádza očakávateľné a štandardné, navyše zo žiadnej z

predložených fotografií nie je zrejmé, aký nedostatok by izbu s jej zariadením robil nevhodnou na pobyt
s prespávaním, pričom tieto dôvody žalobcovia bližšie nekonkretizovali.Podľa žalovaného nedôvodnosť argumentácie žalobcov potvrdzuje aj to, že izba v ktorej strávili zájazd
bola náhradnou izbou, ktorá im bola hotelom ponúknutá, a ktorú prijali.

V súvislosti s umiestnením vriec s odpadmi na chodbách, v hoteloch sa môžu vyskytovať časy,
kedy počas zberu alebo presunu odpadu sú tieto na chodbách viditeľné, uvedené však nie je vadou
poskytovaných služieb.

Vo vzťahu k vybavenosti a hygienickosti kúpeľne žalovaný uviedol, že s prihliadnutím na jej bežné

opotrebenie je potrebné pri vytýkaných nedostatkoch vo vzťahu k poskytovaným upratovacím službám
prihliadať najmä na hygienické štandardy cieľovej destinácie, ktoré sú v južanských krajinách výrazne
tolerantnejšie oproti tuzemským a súčasne klimatické podmienky týchto destinácií, ktoré sa rovnako
podieľajú napr. vyššou vlhkosťou na skoršom opotrebení vybavenia či zariadenia. O tejto skutočnosť boli
žalovaní informovaní v bode 12.2 Všeobecných podmienok účasti na zájazdoch žalovaného (účinných
od 01.03.2024 - v čase uzatvorenia Zmluvy o zájazde, pripojených k Zmluve o zájazde,: „Hygienické

zvyklosti sú v cieľových krajinách omnoho tolerantnejšie, odlišné od tuzemských. To isté sa týka aj
predpisov vo vzťahu k životnému prostrediu.“

Žalovaný poukazoval aj na znenie bodu 12.3 Všeobecných podmienok účasti na zájazdoch žalovaného
platných od 01.03.2024 (platných a účinných v čase uzatvorenia Zmluvy o zájazde, pripojených k

Zmluve o zájazde), podľa ktorého: „ Aj v komfortných hoteloch sú izby väčšinou jednoducho zariadené.
Vybavenie, veľkosť a poloha izieb (aj rovnakej triedy) nie sú vždy rovnaké. Vo väčšine ubytovacích
zariadení nie sú v kúpeľniach hygienické potreby. Rozdeľovanie izieb vždy prebieha zásadne zo strany
hotela, DER Touristik SK na to nemá vplyv.“

V súvislosti so stravovaním a reštauráciou žalovaný popieral, že by výber jedál bol nedostatočný alebo
inakvadný.Žalovaný ktýmtotvrdeniamžalobcovpoukazovalnareklamačnýprotokolspísanýžalobcami
dňa 31.07.2024, z ktorého nevyplýva akákoľvek nespokojnosť Žalobcov s ponúkaným sortimentom
jedál. Žalovaný zároveň ani z popisu vytýkaných nedostatkov či fotografií nemá za preukázané, že by
bol ponúkaný rozsah jedál nezodpovedajúci režimu all inclusive, či nedostatočný.

V tejto súvislosti žalovaný poukazoval na bod 12.5 VOP Žalovaného, kde sa uvádza: „V hoteloch sa varí
väčšinou medzinárodné jedlo, obohatené miestnymi prvkami. Stravovací režim „ all inclusive“ znamená
plnú penziu a časovo obmedzenú konzumáciu rozlievaných nealkoholických a (prevažne) miestnych
alkoholických nápojov podľa vnútorných smerníc každého hotela. Informácie o režime „all inclusive“ - t.j.
obsah a rozsah, ako aj časový harmonogram, sa objednávateľ dozvie po príchode do hotela.“

V súvislosti so správaním a „kultúrnosťou“ obsluhy žalovaný uviedol, že úroveň a návyky pri poskytovaní
služieb tunajším personálom je nutné objektívne hodnotiť aj s ohľadom na miestne zvyklosti a mentalitu
obyvateľstva, a ktorý navyše nie je v rezortných ubytovaniach výnimočný. Aj s ohľadom na uvedené
je preto nevyhnutné tento nedostatok vytýkaný Žalobcami označiť za čisto subjektívny názor, ktorý ale
nemožno označiť za porušenie Zmluvy zo strany Žalovaného.

Žalovaný nesúhlasil ani s vyjadrením žalobcov týkajúcich sa nedostatkov, ktoré mali vykazovať pláž pri
hoteli a bazén.

Žalovaný ďalej uviedol, že ho mrzia akékoľvek zdravotné ťažkosti žalobcov, ktoré sa u nich (podľa ich
tvrdení) objavili v závere Zájazdu, avšak popisované zdravotné ťažkosti môže spôsobiť i samotná zmena

klimatických podmienok, či dlhý pobyt na slnku, odlišné zloženie vody, či ďalšie faktory. Preto žalovaný
uviedol, že nie je preukázaný akýkoľvek súvis so službami poskytovanými podľa Zmluvy o zájazde.
V súvislosti s reklamáciou žalobcov, žalovaný uviedol, že žalobcovia v žalobe uviedli, že situáciu riešili
na mieste, pričom dňa 31.07.2024 spísali reklamačný protokol. Zároveň uvádzajú, že žalovaný navrhol
žalobcom možnosť preubytovania v hoteli rovnakej kategórie za príplatok vo výške 400,- eur a poplatok

za transfer vo výške 100,- eur.

Žalovaný v súvislosti s tým poukazoval na skutočnosť, že reklamačný protokol bol zo strany žalobcov
spísaný až dňa 31.07.2024, teda deň pred návratom zo Zájazdu. Žalovaný v súvislosti s ponúkaným
náhradným ubytovaním uviedol, že zo strany cestovnej kancelárie nedošlo k akémukoľvek porušeniu

záväzkov vyplývajúcich žalovaným z uzatvorenej Zmluvy o zájazde z dôvodov chybného poskytnutia
služby, resp. poskytnutia služby v nižšej kvalite, ktorá by zakladala povinnosť žalovaného poskytnúť
žalobcom náhradné ubytovanie bez doplatku. Práve naopak, všetky služby boli žalobcom poskytované
v dojednanej kvalite a rozsahu, zodpovedajúc aj cenovej úrovni hotela, a preto nebol dôvod na to, abycestovná kancelária vykonávala nápravu takým spôsobom, že poskytne žalobcom náhradné služby v
podobe možnosti presťahovania sa do iného hotela bez akéhokoľvek doplatku. Konštatovanie žalobcov,
že ponúknutím náhradného hotela žalovaný potvrdil, že rezort nespĺňa ponúkané parametre, žalovaný

odmietal a považoval ich za zavádzajúce. Možnosť presťahovania sa do iného hotela za doplatok bola
žalobcom zo strany delegátky poskytnutá výlučne ako prejav ústretovosti, ale nie z dôvodu, že by
nedošlo k riadnemu poskytnutiu služieb v súlade so Zmluvou o zájazde zo strany žalovaného.

Žalovaný v ďalšej časti vyjadrenia uviedol, že žalobcovia po návrate zo Zájazdu doručili žalovanému

svoju reklamáciu, pričom žalovaný sa k reklamácii vyjadril vo svojom podaní zo dňa 30.08.2024. Aj
v rámci tohto vyjadrenia k reklamácii sa žalovaný podrobne vysporiadal so s tvrdenými vadami zo
strany žalobcov, pričom neidentifikoval porušenie Zmluvy o zájazde. Žalovaný uviedol, že žalobcom
boli zo strany žalovaného vopred zabezpečené a následne poskytované služby v kvalite a rozsahu
korešpondujúcom so Zmluvou o zájazde, a teda k porušeniu zmluvy o zájazde zo strany žalovaného
nedošlo.

Žalovaný ďalej popieral tvrdenie žalobcov o tom, že poskytnutý zájazd nespĺňal očakávané a
prezentované kritéria, pričom nedosahoval úroveň hotela v kategórii štyri hviezdičky v dôsledku
žalovaným riadne nedodaných služieb a straty radosti z dovolenky vznikli nároky vyplývajúce zo zákona
č. 170/2018 Z. z.

Podľa žalovaného všetky služby cestovného ruchu tvoriace Zájazd boli žalobcom poskytnuté riadne, v
súlade so Zákonom o zájazdoch ako aj Zákonom o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný súčasne uviedol,
že žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali v čom konkrétne Zájazd resp. hotel nedosahoval úroveň
hotela v kategórii štyri hviezdičky, pričom ani sami neidentifikovali čo táto klasifikácia znamená, čo by
hotel zaradený do takejto kategórie mal spĺňať (a podľa nich nespĺňal) a súčasne z akých kvalifikačných

predpokladov a noriem pri takejto konštatácii vychádzali. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval na bod
12.3 VOP, kde sa uvádza: „Kategorizácia ubytovacích zariadení spadá do kompetencie príslušných
rezortov v cieľových krajinách, ktoré hviezdičky označujúce triedu ubytovacieho zariadenia prideľujú
na základe noriem a kritérií platných v príslušnej krajine. Tieto normy a kritériá sa nemusia zhodovať
s normami platnými v SR.“ S poukázaním na uvedené, mal žalovaný za to, že žalobcovia neuniesli

bremenotvrdeniaanidôkaznébremenoanimiuplatňovanýnárokriadnenepreukázali.Žalovanýuviedol,
že všetky služby cestovného ruchu tvoriace Zájazd boli žalobcom poskytnuté riadne a v súlade s
právnymi predpismi.

Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovia boli pred uzatvorením Zmluvy o zájazde presne, pravdivo a riadne

informovaníovšetkýchskutočnostiach,ktoréboližalovanémuznámeaktorémohliovplyvniťrozhodnutie
žalobcov o kúpe Zájazdu, čo súčasne vylučuje nárok žalobcov na zníženie ceny Zájazdu či náhradu
škody. Vady nimi reklamované nie sú v prevažnej väčšine ani potenciálnymi vadami, a vo zvyšnej časti
nie sú tvrdené skutočnosti dôvodné ani preukázané.
Vo vzťahu k Žalobcom vyčíslenej primeranej zľave z ceny Zájazdu, žalovaný uviedol, že z tvrdení

žalobcov nie je zrejmé, akým spôsobom dospeli práve k zľave vo výške 40%, aké konkrétne porušenia
Zmluvy o zájazde a v akom rozsahu nimi takto vyčíslenú zľavu tvoria. Žalovaný mal za to, že zo strany
žalobcov nedošlo k riadnemu a dôvodnému uplatneniu takéhoto nároku a už vôbec nie k preukázaniu
jeho oprávnenosti či výšky. Už táto čiastka je zjavne neprimeraná aj s ohľadom na to, že po zohľadnení
toho, že cena je z podstatnej časti tvorená aj leteckou prepravou a transferom, požadujú zľavu vo výške

viacnežpolovicecenyubytovaniaaslužieballinclusive(ktorépôvodneaninereklamovali).Taktiežjetáto
zľava podstatne vyššia než cena doplatku za presun do iného hotela, ktorý by mohol viac zodpovedať
ich subjektívnym predstavám, a dôvodnosť výšky ktorého mohli rozporovať alebo uplatňovať. Žalovaní
však preferovali pretrvanie v nimi zakúpenom hoteli s následným uplatňovaním zľavy v podstatne vyššej
výške.

V súvislosti s uplatneným nárokom na nemajetkovú ujmu vo výške spolu 1.800,- eur a to aj s
poukazom na žalobcami odkazované rozhodnutie SD EÚ o náhrade nemajetkovej ujmy za stratu radosti
z dovolenky uvádza, že z obsahu samotnej žaloby nie je zrejmé v čom strata radosti z dovolenky u
žalobcov mala spočívať, ani ako sa premietla do uplatneného nároku, a aj preto nemožno považovať
takýto nárok za dôvodný a riadne uplatnený. Zároveň žalovaný poukazoval na to, že v kumulatívne ide

o nárok uplatnený v podstatne vyššej výške ako je cena Zájazdu, kedy sa žalobcovia domáhajú, aby
ich dovolenka bola nielen úplne bezplatná, ale aby im za týždňový all inclusive letecký pobyt žalovaný
zaplatil.Žalovaný ďalej uviedol, že základnou podmienkou vzniku zodpovednosti akejkoľvek cestovnej
kancelárie ako organizátora zájazdu za zmarenie dovolenky je také porušenie právnej povinnosti
cestovnej kancelárie, ktoré má takú intenzitu, že má za následok stratu radosti z dovolenky na strane

cestujúcich. Žalovaný mal za to, že zo strany žalovaného nedošlo k akémukoľvek porušeniu Zmluvy o
zájazde, a už vôbec nie k porušeniu, ktoré by zodpovedalo intenzite majúcej za následok stratu radosti z
dovolenky. V tejto súvislosti poukazoval aj na znenie dôvodovej správy k ust. § 23 Zákona o zájazdoch,
v ktorom sa uvádza: „Právo na nemajetkovú ujmu v prípade straty radosti z dovolenky, nevzniká
cestujúcemu iba na základe jeho subjektívneho vnímania, keď sa čokoľvek počas zájazdu pokazí, napr.

mu nechutí jedlo alebo sa pokazí počasie. Vzniká iba v prípadoch, kedy cestovná kancelária podstatne
poruší svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o zájazde, napr. ak nezabezpečí tlmočníka aj keď to
bolo zmluvne dohodnuté a cestujúci nemali možnosť sa počas celého zájazdu dorozumieť s ostatnými;
nezabezpečí víza do jednej z plánovaných destinácií, preto sa časť zájazdu nemôže uskutočniť.“

Žalovaný odmietal akékoľvek porušenie Zmluvy o zájazde, ktoré by malo za následok vznik nároku na

náhradu škody či inej ujmy na strane žalobcov či nárok na poskytnutie zľavy z ceny Zájazdu. V súvislosti
so žalobcami vyčíslenou výškou nároku je nutné uviesť, že ten sa nezakladá na objektívnom posúdení
poskytnutých služieb, práve naopak vychádza z rýdzo subjektívneho vnímania žalobcov, pričom aj
s ohľadom na Žalobcami vyčíslenú výšku uplatňovaných nárokov (odhliadnuc od skutočnosti, že k
žiadnemu porušeniu Zmluvy o zájazde zo strany Žalovaného nedošlo) je už na prvý pohľad zrejmé, že

ide prehnaný, vysoko nespravodlivý výpočet Žalobcov, ktorí chcú týmto spôsobom dodatočne dosiahnuť
poskytnutie viac než bezplatnej all inclusive dovolenky.

4. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaného – replike, zotrvali na žalobe a na vyjadrení, že zo strany
žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zmluvy o zájazde a služby dojednané zmluvou o zájazde

neboli poskytnuté v súlade s touto zmluvou. Žalobcovia poukazovali na to, že žalovaným prezentovaná
ponuka zájazdu v hoteli Karya Family Resort v destinácií Özdere, Egejská riviera – Kusadai v Turecku
na jeho webovom sídle nezodpovedala skutočnosti. Žalobcovia ďalej uviedli, že už v podanej žalobe
vymedzili viaceré porušenia zmluvy o zájazde a poukázali pri tom na príslušnú fotodokumentáciu, ktorú
s podanou žalobou predložili doručili súdu.

V prvom rade, žalobcovia poukazovali na to, že im nebola poskytnutá izba zodpovedajúca zmluve
o zájazde. K tvrdeniu žalovaného, ktorý sa vyjadril, že „objektívne nie je možné, aby všetky resp.
väčšinahotelovýchiziebdisponovalapriamymvýhľadomnamore“,žalobcoviauviedli,žezpredložených
fotografií je zrejmé, že v danom komplexe je množstvo izieb, ktoré takýmto výhľadom disponujú. Okrem

uvedeného potom ale nie je zrejmé, prečo žalovaný vo svojej ponuke daného hotela uvádza ako izbu
s výhľadom na more ako štandard (ako sám uvádza v podanom vyjadrení) bez akéhokoľvek príplatku.
Žalobcovia si kúpou tohto zájazdu zaplatili za izbu s výhľadom na more, ako to vyplýva aj zo zmluvy
o zájazde.

V súvislosti s vyjadrením žalovaného žalobcovia uviedli, že žalovaný potom uvádza nesprávne
informácie, ktorými spotrebiteľov uvádza do omylu, pretože ako sám uvádza, nie je možné, aby každá
izba disponovala výhľadom na more. Takéto konanie nie je v súlade ani so zákonom na ochranu
spotrebiteľa. Táto žalovaného obchodná praktika nemôže byť na ujmu spotrebiteľom, ktorý si v súlade
s prezentovanou ponukou žalovaným vybrali zájazd na podklade zverejnenej ponuky na jeho webovom

sídle. Podľa žalobcov ak žalovaný teraz tvrdí, že zabezpečenie izieb s výhľadom na more nie je
objektívne možné, tak je nutné vyvodiť jednoznačný záver o tom, že k porušeniu zmluvy o zájazde
došlo, nakoľko to žalovaný sám vo svojom vyjadrení uznal a samotnou zmluvou o zájazde sa zaviazal
k poskytnutiu izby s výhľadom na more, k čomu reálne nedošlo.

Podľa žalobcov aj samotná delegátka cestovnej kancelárie žalobcom potvrdila, že im má byť poskytnutá
izba s výhľadom na more. K uvedenému do konca ich pobytu nedošlo.

V súvislosti s vybavením izby, žalobcovia uviedli, že žalovaný v ponuke predmetného zájazdu v časti
„popis izby“ uvádza, že súčasťou izby je aj trezor (zadarmo). Podľa žalobcov žalovaný sám vo svojom

vyjadrení uznal, že trezor nebol od počiatku súčasťou izby, tak ako to bolo dojednané v zmluve o zájazde
a ako to prezentuje v rámci ponuky tohto zájazdu.Žalobcovia odmietali tvrdenia žalovaného o tom, že neodborná inštalácia má byť len ich subjektívnym
názorom. Samotný trezor má plniť aj svoju funkciu – t.j. ochrana uložených vecí pred neoprávneným
prístupom inej osoby a pred ich odcudzením. Neodbornou inštaláciou mohlo dôjsť k odcudzeniu

uložených veci (napr. cestovné pasy). Táto samotná skutočnosť by sama o sebe predstavovala
porušenie zmluvy o zájazde, nakoľko pri nemožnosti využívania vecí, ktoré mali byť dodané a boli
dojednané v zmluve o zájazde, sa na ne hľadí akoby dodané ani neboli.

Žalobcovia zotrvali na vyjadrení, že poskytnutie trezoru bolo zahrnuté v cene zájazdu, a žalobcovia mali

právo, aby im bol zabezpečený a dodaný tak, ako sa k tomu žalovaný zaviazal zmluvou o zájazde a
žalobcovia zaň zaplatili.

V súvislosti s celkovým vybavením izby žalobcovia uviedli, že toto tiež nebolo v súlade s prezentovanou
ponukou hotela. V rámci izby absentovali napr. vešiaky v skrini a poháre na izbe. Podľa žalobcov nie je
možné hovoriť o štandardnom vybavení izby 4-hviezdičkového hotela.

V ďalšej časti žalobcovia odmietali tvrdenia žalovaného v súvislosti s opotrebovaním zariadenia izby,
keď žalovaný uviedol, že išlo o bežné opotrebenie. Podľa žalobcov v izbe chýbala časť podlahy,
na sprchovom kúte bol výrazný vodný kameň, toaleta na izbe pretekala, v šuplíku nočného stolíka
bola odštiepená časť povrchovej vrstvy nábytku. Samotná izba zapáchala po fajčení a vankúše boli

nasiaknuté dymom. Batéria na umývadle v kúpeľni bola hrdzavá, celkovo sa na viacerých miestach v
kúpeľni nachádzala pleseň.

Žalobcovia nesúhlasili s vyjadrením žalovaného, ktorý odkazoval na Všeobecné obchodné podmienky,
ktoré súd podľa žalobcov neurčité a nevyplýva z nich nič, v čom by mohol spočívať tento nižší štandard,

ktorý má podľa neho cestujúci očakávať. Žalovaný okrem uvedeného ani nepreukázal, že žalobcom
boli tieto VOP doručené. Podľa žalobcov argumentácia žalovaného odkazom na VOP nie je v súlade
ani s rozhodovacou praxou súdov, pričom poukazujeme na nasledujúce. V tejto súvislosti žalobcovia
poukázali na Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 7Co/217/2019, zo dňa 30.10.2019,
Rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/355/201, zo dňa 13.05.2015.

Žalobcovia zároveň poukazovali na aj ust. Zákona č.170/2018 Z.z. týkajúcich sa povinnosti poskytovania
informácií žalovaného o zájazde.

Žalobcovia vo vyjadrení zotrvali na tvrdení, že v hoteli bola výrazná špina a nedostatočný upratovací

servis. Tento nepríjemný zážitok sa podľa žalobcov nedá popísať slovami, nakoľko pocit zhnusenia bol
v žalobcoch veľmi výrazne prítomný. Žalobcovia uviedli, že špina a neporiadok bol nielen na izbách,
ale aj vo všetkých príslušných/verejných častiach hotela. Aj po prihliadnutí na tolerantnejšie hygienické
štandardy tejto krajiny, nie je možné, aby upratovacie služby boli poskytované na tak nízkej úrovni, a to
ani v hoteloch zaradených do nižšej kategórie.

Žalobcovia popierali tvrdenia žalovaného o konfliktnom prístupe žalobcov. Žalobcovia opätovne
poukazovali na postup čašníkov v reštaurácií, ktorí zhŕňali jedlo do košov pripojených pri vozíku. Takýto
pohľad pri raňajkách, obede, večeri nie je práve príjemný, ak tak robia v rámci plnej reštaurácie pred
stravníkmi. Uvedené sa v reštauráciách vykonáva prevažne v kuchyni, ale najmä mimo pohľadu hostí.

V tomto prípade je opäť raz odkazovanie žalovaného na miestne zvyklosti nadbytočné, nakoľko takéto
poskytovanie služieb sa nedeje za normálnych okolností ani v južanských krajinách.

Žalobcovia trvali na tom, že výber jedál bol nedostatočný, denne sa opakujúci a boli im podávané
polotovary a jedlá neboli označené. Taktiež v reštaurácií bola špina, príbory a taniere boli mastné

a na jedlo sadali muchy. K tvrdeniu žalovaného, že tento nedostatok žalobcovia neuplatnili v rámci
reklamačného protokolu, podľa žalobcov nepreukazuje, že túto nespokojnosť žalobcovia nijakým
spôsobom neriešili. Z reklamačného protokolu vyplýva, že žalobcovia v ňom zapísali celý priestor, ktorý
bol na to vyhradený, pričom uvedených skutočností v ňom nebolo málo. Žalobcovia v rámci reklamácie
adresovanej žalovanému po skončení zájazdu tieto skutočnosti uviedli.

Podľa žalobcov ani pláž nezodpovedala prezentovanej ponuke. Z ponuky hotela sa javí, že pláž
patrí k hotelu, pričom aj pri popise pláže je uvedené „lehátka, slnečníky a osušky 6 zadarmo.“
Uvedené v spotrebiteľoch oprávnene evokuje, že ide o súkromnú pláž. Lehátka zadarmo by potomboli poskytované zo strany hotela pre všetkých? Rovnako tak prezentovaná pláž je čistá a pekná, čo
absolútne nezodpovedalo realite.

Žalobcovia odmietali tvrdenia žalovaného, ktorými navodzuje dojem o konfliktom prístupe žalobcov,
vyhľadávaní problémov a vád zájazdu. Žalobcovia nemali akým iným spôsobom dodatočne preukázať
spôsob, akými boli porušené dojednané služby v zmluve o zájazde. Podľa žalobcov argumentácia
žalovaného je navyše v tejto súvislosti aj zmätočná, nakoľko na jednej strane uvádza, že podrobné
fotografovanie svedčí o konfliktom prístupe žalovaných, ale na druhej strane sám z fotografií vychádza

a odvoláva sa na ne.

V ďalšej časti vyjadrenia žalobcovia uviedli, že vzhľadom na to, že služby cestovného ruchu neboli
žalobcom poskytnuté v súlade so zmluvou, žalovaný mal preto na základe ustanovení zákona o
zájazdoch (konkrétne § 22 ods. 3 a ods. 5 písm. a)) povinnosť ponúknuť cestujúcim náhradne služby
cestovného ruchu rovnakej alebo vyššej kvality bez dodatočných nákladov pre cestujúcich. Žalovaný

ponukou tohto náhradného ubytovania uznal, že služby cestovného ruchu neboli poskytnuté v súlade
so zmluvou o zájazde. Ak by tomu tak nebolo, tak z akého iného dôvodu by žalovaný ponúkal žalobcom
náhradné služby. Tvrdenia o prejave ústretovosti zo strany cestovnej kancelárie sú v celom rozsahu
účelové.

Podľa žalobcov, výšku uplatňovanej zľavy dostatočne odôvodnili a je v celom rozsahu primeraná k
nedostatkom, ktoré vykazovali žalovaným poskytované služby cestovného ruchu.

V tejto súvislosti žalobcovia poukazovali aj na frankfurtskú tabuľku – ktorá predstavuje rozhodnutie
nemeckého súdu, ktorý vyčíslil percentuálnu hodnotu jednotlivých položiek v prípade nedodržania

sľubovaných podmienok, ktorá síce pre súd nie je záväzná, ale môže byť smerodajná. Táto určuje v
prípade, napríklad: poskytnutia izby bez výhľadu na more (v prípade záväzku) zľavu vo výške 5-10%,
pri poškodenej izby (napr. vlhkosť) 10-50%, pri jednotvárnej strave 5%, špinavé stoly 10%, špinavý riad
a príbory 10-15%, chýbajúci alebo špinavý bazén 10-20%, špinavá pláž 10-20%. Vzhľadom na všetky
opísané nedostatky žalobcovia majú za to, že výška zľavy, ktorú si podanou žalobou uplatnili vo výške

40% je v celom rozsahu primeraná.
Žalovaného tvrdenie, ktorým uvádza, že uplatnená zľava je vyššia než cena doplatku za presun do iného
hotela je úsmevná, a to z dôvodu, že doplatok vo výške 400,- eur + transfer v sume 100,- eur (spolu
500,- eur ) mal byť účtovaný za 1 noc (pričom odchod z letiska Izmir bol naplánovaný o 04:10 hod.).

Žalobcovia zotrvali aj na nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Podľa žalobcov samotná strata radosti
z dovolenky vyplýva z podanej žaloby a priložených fotografií. Žalobcovia sa od počiatku príchodu na
miesto zájazdu nevedeli dočkať odchodu domov. Počas dovolenky si vôbec neoddýchli, pričom sústavne
sa museli dožadovať niečoho za čo si zaplatili. Kategória, v ktorej je hotel zaradený svedčí o jeho
vybavenosti (čo tiež nebolo naplnené), ale každé zariadenie, ubytujúce hostí musí napĺňať základné

hygienické štandardy. Tomu tak v prípade tohto hotela nebolo.

V tejto súvislosti žalobcovia uviedli, že dovolenka mala byť pre nich miestom odpočinku a načerpania
nových síl do ďalšieho roka. Mal to byť čas regenerácie, relaxu v mimopracovnom období. Žalobcovia
sú pracujúce osoby, ktorým mal krátkodobý pobyt slúžiť práve na regeneráciu. Vzhľadom na vyššie

popísané skutočnosti to bolo práve naopak. Žalobca 1/ nemohol ani nastúpiť po dovolenke do práce,
vzhľadom na zdravotné ťažkosti.

Žalobcovia zaplatili za niečo, čo im spôsobilo horší pocit ako keby boli doma. Z tohto týždňa nemali
žiadnu pridanú hodnotu. Práve naopak, nevedeli sa dočkať návratu domov.

5. Zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov - duplike uviedol, že s vyjadrením
žalobcov a tvrdeniami v ňom uvedenými nesúhlasí. Uplatňovaný nárok žalobcov naďalej popieral v
celom jeho rozsahu, pričom žalobcami použitú argumentáciu považuje za zavádzajúcu, účelovú a nimi
odkazované rozhodnutia za nepriliehajúce a na prejednávanú vec neaplikovateľné.

Podľa zástupcu žalovaného, žalobcovia sa v rámci Vyjadrenia držia svojich predchádzajúcich tvrdení
obsiahnutých už v žalobe, v podstatnej miere svoju argumentáciu tak už len opakujú, a to bez toho, aby
svoje tvrdenia relevantným spôsobom preukázali.Žalovaný naďalej namietal to, že by žalobcom neboli poskytnuté služby vôbec alebo v súlade so zmluvou
o zájazde a rovnako, že by žalobcom vznikol nárok na plnenie. Žalovaný súčasne namietal aj to, že

uplatnený nárok je neprimeraný a v zjavnom nepomere k tvrdeniam žalobcov, a to aj keby boli čo i len
sčasti správne a keby aj vadu plnenia čo i len rámcovo potvrdzovali.
Žalovaný opakovane odmietol, že by ním prezentovaná webová ponuka nezodpovedala skutočnosti,
práve naopak, žalobcom boli zo strany Žalovaného pred uzatvorením Zmluvy o zájazde poskytnuté
úplné, pravdivé a so skutočnosťou korešpondujúce informácie a fotografie rezortného ubytovania, tak

ako sú prezentované na webovej stránke Žalovaného aj v súčasnosti.

V súvislosti s tvrdením žalobcov, že im nebola poskytnutá izba zodpovedajúca Zmluve o zájazde
s výhľadom na more, žalovaný poukazoval na žalobcami predloženú fotodokumentáciu, z ktorej iba
dve fotografie zachytávajú vonkajšiu stavbu hotela, pričom z oboch je viac ako evidentné, že stavebný
štýl rezortu je prispôsobený práve tak, aby mala väčšina rezortných izieb práve bočný výhľad na more,

pričomtakátoizbasbočnýmvýhľadomnamore,akosúzachytenéajnadvochfotografiáchpredložených
práve žalobcami, bola poskytnutá aj samotným žalobcom. Tvrdenie žalobcov o tom, že nedisponovali
izbou s výhľadom na more tak nezodpovedá skutkovému stavu veci. Podľa žalovaného samotná
skutočnosť, že žalobcovia nedisponovali výhľadom na more nimi predstavovaným pri hotelovom
komplexe,kdeväčšinaiziebjerovnakodispozičneumiestnených(bočnývýhľadnamore),akotovyplýva

priamo z webovej stránky žalovaného, a to v top sezóne nezakladá žiadne porušenie zmluvy o zájazde
zo strany žalovaného.

Žalobcovia pritom aj s ohľadom na nimi predloženú fotodokumentáciu korešpondujúcu s webovou
ponukou Zájazdu nepravdivo a zjavne účelovo zavádzajú keď tvrdia, že ak žalovaný teraz tvrdí, že

zabezpečenie izieb s výhľadom na more nie je objektívne možné, tak je nutné vyvodiť jednoznačný záver
o tom, že k porušeniu zmluvy o zájazde došlo, nakoľko to žalovaný sám vo svojom vyjadrení uznal a
samotnou zmluvou o zájazde sa zaviazal k poskytnutiu izby s výhľadom na more k čomu reálne nedošlo.
Žalovaný považuje tieto tvrdenia žalobcov za nepravdivé, keďže žalovaný nikdy netvrdil, že
zabezpečenie izieb s výhľadom na more nie je objektívne možné. Aj z fotografií predložených žalobcami

je úplne zrejmé, že im bola poskytnutá izba s bočným výhľadom na more, teda takým, ako disponuje
väčšina štandardných rezortných izieb a z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k porušeniu Zmluvy o zájazde
žalovaným.
V súvislosti s vybavením izby a tvrdením žalobcov o chýbajúcom trezore v čase ich príchodu na
izbu, žalovaný opakovane uviedol, že trezor bol žalobcom na ich vyžiadanie dodaný a žalobcami

počas Zájazdu riadne využívaný. Ďalšie tvrdenia žalobcov o neodbornej inštalácii trezoru, ktorou podľa
nich mohlo dôjsť k odcudzeniu uložených vecí žalovaný označil za subjektívne, hypotetické a priam
špekulatívne, čo preukazuje aj skutočnosť, že k akémukoľvek odcudzeniu uložených vecí počas Zájazdu
nedošlo.
V súvislosti s tvrdenou absenciou vešiakov či pohárov na izbe žalovaný uviedol, že ak takéto vybavenie

na izbe žalobcom chýbalo, bolo potrebné tento nedostatok operatívne riešiť s hotelom, ktorý ako jediný
mohol priamo na mieste a prakticky ihneď situáciu jednoducho vyriešiť a tendenčne nespájať s týmto
nedostatkom porušenie Zmluvy o zájazde. Podľa žalovaného z tvrdení uvádzaných žalobcami však
nevyplýva, že by sa akýmkoľvek spôsobom pokúšali situáciu vyriešiť na mieste, kde to bolo objektívne
možné, čo súčasne navodzuje dojem, že žalobcovia ani nemali záujem o riešenie situácie práve naopak,

prístup žalobcov sa javí iba ako snaha o „vyhľadávanie“ vád a umelých problémov s cieľom následného
uplatnenia nárokov.
Podľa žalovaného z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že izba, ktorá bola poskytnutá žalobcom
disponovala všetkým štandardným zariadením v súlade s prezentovanou ponukou hotela. Žalovaný
nesúhlasil ani s tvrdením, že by bolo zariadenie izby výrazne poškodené a v celom rozsahu zotrval na

tom, že ak nábytok vykazoval akékoľvek nedostatky, išlo o bežné opotrebenie, ktoré je očakávateľné a
ku ktorému dochádza najmä vo väčších hoteloch (s vysokou návštevnosťou) počas sezóny.
Žalovaný zásadne odmietal tvrdenia žalobcov, že by sa odkazom na Všeobecné obchodné podmienky
snažil zbaviť zodpovednosti, či tvrdenie, že by ich znenie malo byť neurčité. Je objektívne nemožné, aby
akékoľvek všeobecné obchodné podmienky individuálne opisovali a konkretizovali hygienické štandardy

v jednotlivých rezortoch jednotlivých destinácií. Všeobecné obchodné podmienky žalovaného majú
za cieľ objektívne a adekvátne informovať cestujúcich o poskytovaných a očakávateľných službách
primerane s ohľadom na miestne zvyklosti či klimatické zmeny a podmienky, a to najmä ich porovnaním
s domácimi zvyklosťami a hygienickým štandardom. Nemožno pritom opomenúť, že podstatná časťobsahu VOP týkajúcich sa uvedených aspektov dovolenky v južanských krajinách je pre cestujúcich
všeobecne známou skutočnosťou.

O to neprimeranejšie a zavádzajúcejšie je aj následné poukazovanie Žalobcov na rozhodnutia Krajských
súdov, ktoré nemajú akýkoľvek súvis s prejednávanou vecou, keďže predmetom ich prieskumu
sú úverové zmluvy a s nimi súvisiace ustanovenia všeobecných obchodných podmienok bánk a
nebankových spoločností.
Žalovaný v ďalšej časti popieral, že by žalobcovia neboli pred uzatvorením Zmluvy o zájazde

oboznámení so základnými charakteristikami či vybavenosťou ubytovacieho zariadenia resp., že by
v Zmluve o zájazde absentovali informácie o vybavenosti a základných charakteristických znakoch
ubytovacieho zariadenia. Ak by tomu tak bolo, absentovala by zároveň základná ponuka či opis
ubytovacieho zariadenia, a samotní žalobcovia by sa nemali ako rozhodnúť či si Zájazd v takomto
rezorte a s akými parametrami objednajú. O nepravdivosti týchto tvrdení žalobcov svedčí aj samotná
katalógová ponuka predložená žalobcami v tomto súdnom konaní, z ktorej sú všetky zákonom

vyžadované náležitosti predzmluvne poskytovaných informácií cestujúcim v jednoduchej podobe zrejmé
a odprezentované.

Podľa žalovaného boli žalobcom zo strany žalovaného vopred zabezpečené a následne poskytované
služby v kvalite a rozsahu korešpondujúcom so Zmluvou o zájazde, a teda k porušeniu zmluvy o zájazde

zo strany žalovaného nedošlo.
V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný opakovane odmietal, že by bola v hoteli výrazná špina. Je nutné
poukázať na to, že žalobcovia hotel navštívili v čase najvyššej sezóny a jeho plnej obsadenosti, čo je
súčasne spojené s vyššou koncentráciou ľudí i predpokladom vzniku častejšieho mierneho znečistenia,
ktoré objektívne nie je možné odstrániť ihneď a po každom návštevníkovi, a to nepretržite.

Žalovaný zároveň opakovane popieral, že by bol výber jedál nedostatočný. Žalovaný mal za to, že ide
o subjektívne tvrdenie žalobcov, nakoľko ani zo strany delegátky nebolo zistené, že by poskytovaná
strava nespĺňala podmienky a štandard dohodnutý v uzatvorenej Zmluve o zájazde, pričom i zo strany
samotnej delegátky neboli identifikované akékoľvek zanedbané hygienické štandardy pri podávaní jedál,
či servisom s tým spojeným. Žalovaný súčasne dopĺnil, že označenie All inclusive nemá kodifikovaný ani

inak ustálený význam pokiaľ ide o obsah, rozsah a stupeň rôznorodosti ponúkanej stravy; jeho význam
zahŕňa iba to, že všetka ponúknutá strava je zahrnutá v cene ubytovania, t. j. hosť za ňu neplatí osobitne.
Je na rozhodnutí každého jednotlivého hotela, aké potraviny resp. pokrmy zaradí do ponuky; obvykle
sa ponuka odvíja od miestne obvyklého jedálnička, príp. miestnych špecialít, sezóny, podmienok, ktoré
má hotel k dispozícii.

V súvislosti s opakovane vytýkanou nekultúrnosťou obsluhy žalovaný uviedol, že aj v tomto prípade ide
o čisto subjektívny názor žalobcov, ktorý nemožno označiť za porušenie Zmluvy zo strany žalovaného,
pričom práve v súvislosti so zhŕňaním jedál čašníkmi do košov pripojených na vozíčkoch je nutné
poukázať na skutočnosť, že takáto forma odnášania a obsluhy nie je, a to obzvlášť v južanských
krajinách, ničím výnimočná a pomerne bežná aj v hoteloch vyšších kategórií. Hotelový vozík je pritom

štandardizovaným hotelovým vybavením, ktoré je určené priamo na takýto zber jedál, a preto nemôže
byť považovaný za vadu poskytovanej služby.

V súvislosti s namietanou nečistotou pláže, žalovaný uviedol, že pláž je prírodným útvarom, ktorý je
daný miestnymi podmienkami aj je ovplyvňovaný aj prílivom a odlivom, čo má dopad aj na jej čistotu a

súčasne zloženie (miestami malé kamienky, štrk). Žalobcovia realizovali svoj zájazd v čase najvyššej
sezóny, kedy sa aj v tomto rezorte a letovisku samotnom nachádzala najvyššia koncentráciu ľudí (z
pohľadu sezónnosti). Aj z tohto dôvodu je potrebné vziať na vedomie, že nie je objektívne možné
zabezpečiť úplnú a okamžitú čistotu tak pláže ako ani samotného okolia rezortu. Podľa žalovaného
žalobcovia nedostatky priam vyhľadávali, a fotili si každý na teréne sa nachádzajúci uzáver od fľaše.

Výskytu takýchto predmetov na verejnej pláži nie je možné zabrániť.
V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný naďalej odmietal akékoľvek porušenie Zmluvy o zájazde a v celom
rozsahu zotrváva na svojom tvrdení, že všetky služby boli žalobcom poskytované v dojednanej kvalite
a rozsahu, zodpovedajúce aj cenovej úrovni hotela, a preto nebol dôvod na to, aby cestovná kancelária
vykonávala nápravu takým spôsobom, že poskytne žalobcom náhradné služby v podobe možnosti

presťahovania sa do iného hotela bez akéhokoľvek doplatku. Konštatovanie žalobcov, že ponúknutím
náhradného hotela žalovaný potvrdil, že rezort nespĺňa ponúkané parametre, žalovaný opakovane
odmietal a považoval ich za zavádzajúce. Možnosť presťahovania sa do iného hotela za doplatok bolažalobcom zo strany delegátky poskytnutá výlučne ako prejav ústretovosti, ale nie z dôvodu, že by
nedošlo k riadnemu poskytnutiu služieb v súlade so Zmluvou o zájazde zo strany žalovaného.
Žalovaný ďalej uviedol, že poskytol žalobcom pred uzatvorením Zmluvy o zájazde úplné, pravdivé a

so skutočnosťou korešpondujúce informácie a fotografie rezortného ubytovania, pričom žalobcom boli
následne zo strany žalovaného vopred zabezpečené a následne poskytované služby v kvalite a rozsahu
korešpondujúcom so Zmluvou o zájazde, a teda k porušeniu zmluvy o zájazde zo strany žalovaného
nedošlo.
6. Vykonaným dokazovaním a tom oboznámením sa s obsahom žaloby, písomnými vyjadreniami

žalobcov, prednesom zástupcu žalobcov, výsluchom žalobcov, oboznámením sa s obsahom písomných
vyjadrení žalovaného, prednesom zástupcu žalovaného, súd zistil tento skutkový stav:
7. Zástupca žalobcu počas konania zotrval na podanej žalobe a písomných vyjadreniach v celom
rozsahu.
V záverečnej veci zástupca žalobca zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe a počas konania. Podľa
zástupcu žalobcov vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zájazd, ktorí absolvovali žalobcovia

nezodpovedal ich objednávke a teda samotnej zmluve o zájazde. Zástupca žalobcov opätovne
poukazoval na to, že izba, ktorá bola žalobcom poskytnutá, nemala výhľad na more, hoci to bolo
deklarované, nezodpovedala štandardom, ktoré je možné dôvodne očakávať od štvorhviezdičkového
hotela. Taktiež stravovanie nezodpovedalo týmto požiadavkám, hygienické podmienky a ani podmienky
na samotnej pláži. Z týchto dôvodov žalobcom vznikol nárok na zľavu zo samotnej ceny zájazdu, ktorú

si žalobcovia aj s ohľadom na frankfurtské tabuľky uplatňovali vo výške 40% zo sumy zájazdu. Zároveň
žalobcovia uplatňovali aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to z dôvodov na ktoré
poukázali v doterajšom priebehu konania.

8. Z výsluchu žalobkyne v 1. rade vyplýva, že dovolenku s manželom si objednávali v G. v cestovnej

kancelárii H. s tým, že jednali s pani C.. Najprv jednali cez internet, a to Messengerovou komunikáciou
a potom, keď im poslala fotky, tak súhlasili s tým, avšak pred vyplatením ceny im pani C. povedala, že
budú mať priamy výhľad z izby na more. Práve kvôli tomu si objednali túto dovolenku. V deň príchodu do
tohohotelovéhokomplexu pred14:00ačakali do16:30,kedyichchceliubytovať,avšakprvúizbudostali
s výhľadom na ulicu a túto ihneď odmietli. Toto ihneď reklamovali a ihneď im pridelili druhú izbu s tým,

že z tejto izby bol výhľad na more, ale bol bočný výhľad. Išli ihneď na recepciu a na to upozorňovali,
čakali tam a cez aplikáciu WhatsApp s pani C., ale nič sa nedialo, tak nakoniec sa vrátili na túto izbu.
V hotelovom komplexe boli 8 dní, chodili po chodbách a videli teda v akom stave je tento hotel.

Po vstupe do druhej izby zistili, že ide o katastrofu. Izba bola špinavá, špinavé boli záchody, sprcha,

všade bol vodný kameň. Nešlo iba o špinu, ktorá sa dala odstrániť jednoducho, ale išlo o vodný kameň,
ktorý tam musel byť dlhodobo. Taktiež bolo umývadlo špinavé, aj na umývadle bol vodný kameň, steny
pri umývadle boli oprskané, kôš bol špinavý od prachu, záchod pretekal, bola tam pleseň. Stojan na
toaletný papier pri záchode v podstate ani nedržal, ten tam bol len tak, visel.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že podlaha v kúpeľni bola v takom stave, že pri rohoch to vyzeralo tak, že sa
tam ani neupratovalo. Čo sa týka samotnej izby, boli tam skrine, avšak keď sa skrine otvorili, tak dnu
skrine boli olúpané, poškodené a takisto boli špinavé aj nočné stolíky, ktoré boli zvnútra tiež aj olúpané.
Preto sa ani nevybaľovali a svoje veci si nechali v kufroch.

Čo sa týka nábytku v izbe, bolo vidno, že tento nábytok je poškodený, značne opotrebovaný a chýbali
tam aj nejaké veci, napr. na nočných stolíkoch nám chýbali nočné lampy a v podstate v izbe mali iba
postele, skrinky, stolík. Chladnička bola tiež v zlom stave a aj zazmluvnený trezor na ukladanie cenných
vecí, ale trezor na izbe nebol, a preto komunikovali s pani C. cez Whatsapp. Až o 2 dni im trezor
dodatočne namontovali. Za ten čas museli nosiť doklady pri sebe, lebo sme sa ich báli nechať na hoteli

z dôvodu, že im budú odcudzené. Žalobkyňa uviedla, že sa sťažovali na recepcii a požadovali nech im
upracú izbu, s čím vyslovili súhlas, avšak upratovanie nebolo dostatočné a toto spočívalo iba v tom, že
spočívalo v tom, že podlaha bola mokrá a v kúpeľni vôbec neupratovali a dodali im toaletný papier.

Žalobkyňa v 1. rade v ďalšej časti poukázala na špinu a bordel na balkóne. Pričom na samotnom balkóne

sa nachádzala klíma, ktorá nielen že hučala ale kvapkal tam aj vychádzajúci kondenz.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že o týchto veciach informovali pani C. s ktorou komunikovali cez Whatsapp,
pričom ona oznámila, že všetky iné hotely sú obsadené. Na druhý deň im bolo oznámené, že im ponúkariešenie, že dostanú ubytovanie v inom hoteli a že si doplatia 400 eur a ešte 100 eur za transfer.
Žalobkyňa uviedla, že oni s tým nesúhlasili a žiadali pani C., aby spísala písomnú reklamáciu. Pani C.
to urobila, ale prišla za nimi až 31.7.2024.

Z výsluchu žalobkyne ďalej vyplýva, že v dolnej časti hotela sa nachádzali dva bazény, pričom
jeden bazén, bol v poriadku, avšak druhý bazénu bol špinavý, v bazéne bol čierny povlak, ktorý sa
zhromažďoval na okraji bazéna a neskôr tento bazén bol aj opáskovaný a nedalo sa k nemu vôbec ísť.

Čo sa týka stolov, tieto stoly boli špinavé, neboli utierané, na stoloch na vrchu boli stopy po riade, resp.
po nejakých pohároch, ktoré tam boli predtým položené, jednoducho sa toto neupratovalo.

Čo sa týka reštaurácie, boli tam tri miestnosti s tým, že prvá bola klimatizovaná, druhá nebola
klimatizovaná a dalo sa najesť aj vo vonkajšej časti na tzv. vonkajšej terase. Čo sa týka klimatizovanej
miestnosti, tam bolo iba veľmi málo stolov, dostalo sa tam málo ľudí, tak sme chodili tam, kde boli voľné

miesta.

Čo sa týka jedálne alebo obsluhy, taktiež tieto priestory boli špinavé, pretože obsluha chodila s vozíkmi,
po zemi sa nachádzalo kde čo, napr. paradajky tam boli porozhadzované, obsluha keď zberala zvyšky
jedál tak taniere pred nami čistili, resp. jedlo z tanierov očistili tak, že ho dávali pred nami do košov, ktoré

tam boli. Doslova utierali tanier o tanier.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že na stoloch neboli obrusy, boli tam nejaké podložky, a keď si sadli za stôl,
v prípade, že tam bolo voľné miesto, najprv museli podložky očistiť v podstate odhrnúť z nich čo tam
bolo. Vrcholom bolo to, keď pracovníci hotela oplachovali tzv. švédske utierky, a to tým spôsobom, že

s minerálkou namočili utierku pred nimi nad košom, resp. v miestnosti a potom s tou utierkou išli utierať
stoly.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že obsluha mala tričká, polokošele, ktoré boli ufúľané a vyzeralo to tak, ako
keby pracovali pri bazéne a nakoniec skutočne aj pracovali pri bazénoch, pracovali aj pri upratovaní,

čiže pracovali tam kde bolo potrebné.

V súvislosti so stravovaním žalobkyňa uviedla, že boli tam určené a stanovené časy, ktoré sa snažili
rešpektovať s tým, že čo sa týka jedla väčšinou boli pripravované z polotovarov, boli tam ryby, hranolky,
nejaké nugety, išlo zrejme o jedlá, ktoré tam majú. Bola tam jedna polievka ale všade boli muchy. Taniere

neboli očistené s tým, že boli tam aj nejaké šaláty a olivy. Taktiež tam bola zelenina, paradajky, paprika.

Podľa žalobkyne aj vonkajší priestor, ktorý bol vydláždený bol špinavý.

Žalobkyňa v 1. rade ďalej uviedla, že posledné dva dni dovolenky mala zdravotné problémy, mala črevné

problémy, preto, pričom sa jej urobil aj herpes, ktorý dovtedy nepoznala.

Z výsluchu žalobkyne v 1. rade ďalej vyplýva, že s manželom si zaplatili aj výlet počas dovolenky do
Efezu,ktorýsamaluskutočniťposlednýdeň,alekvôli zdravotnýmproblémomsahonezúčastnili,pričom
zaplatené peniaze za fakultatívny výlet im neboli vrátené.

9. Zástupca žalovaného počas konania žiadal žalobu v súlade s písomnými vyjadreniami zamietnuť
v celom rozsahu.

V záverečnej zástupca žalovaného uviedol, že žalobcovia nepreukázali skutočnosť, že zo strany

žalovaného malo dôjsť k porušeniu zmluvy o zájazde. Podľa zástupcu žalovaného žalobcovia boli riadne
oboznámení so Všeobecnými podmienkami žalovaného, na ktoré žalovaný vo svojich vyjadreniach
viackrát poukazoval. Zo žaloby a z vyjadrení žalobcov sa javí, že ide o účelové konanie s cieľom
dosiahnutia prospechu. Zástupca žalovaného namietal aj uplatňovanú výšku zľavy zo zájazdu a túto
považoval za neodôvodnenú ani vo vzťahu k zľave, ani vo vzťahu k nemajetkovej ujme. Keďže by

súčtomnárokovmalodôjsťksituácii,kedyžalovanýbymaluhradiťdovolenkužalobcomvplnomrozsahu
a zároveň uhradiť ešte viac ako stál celý zájazd. Dané konanie nie je v súlade s právnou úpravou. Ide
o šikanózne uplatňovanie si nárokov voči žalovanému napriek tomu, že poskytol služby v súlade so
zmluvou, s ktorou žalobcovia súhlasili. V súvislosti s predloženými recenziami, zástupca žalovanéhouviedol,žekvalituhotela,jetopotrebnéhodnotiťspatričnýmodstupom.Vkaždomubytovacomzariadení
sa prirodzene vyskytnú hostia s vyššími nárokmi ako subjektívnym pocitom nespokojnosti. To je realita
cestovného ruchu. Navyše recenzie, ktoré žalobcovia predložili pochádzajú z roku 2014, teda spred

viac ako 10 rokov. Ich výpovedná hodnota je preto podľa nášho názoru žalovaného nulová a nemá
akýkoľvek význam na prejednávanú vec. Zástupca žalovaného naopak poukazoval na predložené
aktuálne a relevantné hodnotenia, pričom hotel dosahuje na platforme Tripadvisor hodnotenie 4,3
hviezdičky z 5, čo je vo všeobecnosti považované za veľmi dobrý výsledok a jasne to potvrdzuje
celkovú spokojnosť väčšiny klientov. V recenziách sa spomínajú isté nedostatky, tie sa však môžu

objaviť v ktoromkoľvek hoteli. Zástupca žalovaného uviedol, že išlo o hotel nižšie cenovej kategórie,
navyše v južnej krajine, kde sú ubytovacie štandardy prirodzene odlišné a často nižšie než v iných
krajinách Strednej Európy. Žalobcovia boli vedomí aký typ služby si vyberajú a práve v rámci tento
cenovej a regionálnej kategórie hotel jednoznačne obstál. Podľa zástupcu žalovaného hotel poskytoval
adekvátne služby tomu, na čom boli zmluvné strany dohodnuté.

10. Z obsahu Zmluvy o zájazde zo dňa 22.7.2024 č. 191265887 vyplýva, že žalobcovia uzavreli so
žalovaným ako organizátorom zájazdu zmluvu, predmetom ktorej bol zájazd žalobcov v hoteli Karya
Family Resort, nachádzajúci sa v destinácií Özdere, Egejská riviera – Kusadai v Turecku, v dátume od
25.07.2024 do 01.08.2024, za ktorý žalobcovia uhradili spolu 1.968,- eur. Z toho cena zájazdu bola vo
výške 1.888,-eur za zájazd (cena zájazdu za jednu osobu 944,- eur) a poplatok vo výške 80,- eur za

službu - Komplexné cestovné poistenie Plus EU 8 dní. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že žalobcom mala byť
poskytnutá 1x dvojložková izba s výhľadom na more. ( čl. 64 )

11. Z obsahu Reklamácie zájazdu vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade reklamovala zájazd č. zmluvy
191265887. ( čl. 61 )

12. Z obsahu Reklamačného Protokolu zo dňa 31.07.2024 vyplýva, že v uvedený deň bola delegátkou
zájazdu I. C. spísaná reklamácia žalobcov. ( čl. 63 )

13. Z obsahu listu cestovnej kancelárie FISCHER, KARTAGO tours zo dňa 30.08.2024 vyplýva, že

žalobcom bolo zaslané Vyjadrenie k reklamácii zájazdu. ( čl. 59 )

14. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť iba
čiastočne.

15. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2, Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods.3, Občianskeho zákonníka, obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej
činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet.

Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, ,spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci
svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania.

16. Podľa § 10 ods.1 písm. a) zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, klamlivé konanie je
obchodná praktika, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie

o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto
nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného
spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k a) existencii produktu alebo k povahe
produktu.Podľa § 11 ods.1 zákona č. 108/2024 Z.z. klamlivé opomenutie konania je obchodná praktika, ktorá
s prihliadnutím na jej znaky, okolnosti a obmedzenia prostriedku komunikácie opomenie podstatnú

informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil informované
rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ
urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

17. Podľa § 16 ods.1 zákona č. 170/2018 Z.z., zmluvou o zájazde sa cestovná kancelária zaväzuje, že

za dohodnutú cenu cestujúcemu obstará zájazd, a cestujúci sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu
zájazdu.

Podľa § 22 ods.1 zákona č. 170/2018 Z.z., cestovná kancelária zodpovedá za porušenie zmluvy o
zájazde, a to aj vtedy, ak majú povinnosti iní poskytovatelia služieb cestovného ruchu poskytovaných v
rámci zájazdu (ďalej len „porušenie zmluvy o zájazde“).

Podľa § 22 ods. 2, zákona č. 170/2018 Z.z., ak niektorá zo služieb cestovného ruchu nie je poskytnutá
v súlade so zmluvou o zájazde, týmto zákonom alebo osobitným predpisom alebo ak nemá vlastnosti,
ktoré cestujúci s ohľadom na ponuku a zvyklosti dôvodne očakával, cestujúci je povinný túto skutočnosť
bezodkladne oznámiť cestovnej kancelárii alebo jej poverenému zástupcovi.

Podľa § 22 ods.3 zákona č.170/2018 Z.z. cestovná kancelária je povinná v primeranej lehote určenej
cestujúcim vykonať nápravu uvedením služby cestovného ruchu do súladu so zmluvou o zájazde, týmto
zákonom alebo osobitným predpisom alebo s dôvodným očakávaním cestujúceho, ak je to vzhľadom na
okolnosti možné alebo ak to nespôsobí cestovnej kancelárii neprimerané náklady vzhľadom na rozsah

porušenia zmluvy o zájazde a hodnotu dotknutých služieb cestovného ruchu.

Podľa § 22 ods.4 zákona č. 170/2018 Z.z. učenie lehoty podľa odseku 3 nie je potrebné, ak cestovná
kancelária oznámi cestujúcemu, že nápravu nevykoná, alebo ak náprava neznesie odklad vzhľadom na
osobitný záujem cestujúceho.

Podľa § 22 ods.5 zákona č. 170/2018 Z.z., ak cestovná kancelária nevykoná nápravu podľa odseku
3, ponúkne cestujúcemu náhradné služby cestovného ruchu aj vtedy, ak návrat cestujúceho na miesto
odchodu nie je zabezpečený podľa zmluvy o zájazde, pričom tieto náhradné služby cestovného ruchu
musia byť

a) rovnakej kvality alebo vyššej kvality, ako je uvedená v zmluve o zájazde, bez dodatočných nákladov
pre cestujúceho, alebo
b) nižšej kvality, ako je uvedená v zmluve o zájazde, s ponukou primeranej zľavy z ceny týchto služieb
cestovného ruchu.

Podľa § 22 ods.6 zákona č.170/2018 Z.z. cestujúci môže odmietnuť náhradné služby cestovného
ruchu ponúknuté cestovnou kanceláriou podľa odseku 5, ak náhradné služby cestovného ruchu nie
sú porovnateľné so službami cestovného ruchu uvedenými v zmluve o zájazde alebo ponúknutá
zľava z ceny zájazdu za služby cestovného ruchu nižšej kvality nie je primeraná. Ak poskytnutie
náhradných služieb cestovného ruchu cestujúci v súlade s prvou vetou odmietne alebo tieto náhradné

služby cestovného ruchu nemôže z objektívnych dôvodov prijať, cestujúci pokračuje v užívaní služieb
cestovného ruchu, ktoré sú predmetom oznámenia podľa odseku 2, a cestovná kancelária poskytne
cestujúcemu primeranú zľavu z ceny zájazdu za služby cestovného ruchu, ktoré boli predmetom
oznámenia podľa odseku 2.

Podľa § 22 ods.7 zákona č.170/2018 Z.z., ak cestovná kancelária nevykoná nápravu podľa odseku 3
ani nezabezpečí cestujúcemu náhradné služby cestovného ruchu podľa odseku 5, cestujúci má právo
a)vykonať nápravu sám a požadovať od cestovnej kancelárie náhradu účelne vynaložených nákladov
s tým spojených,
b)odstúpiť od zmluvy o zájazde bez zaplatenia odstupného a požadovať primeranú zľavu z ceny zájazdu

za služby cestovného ruchu, ktoré neboli poskytnuté riadne a včas, ak ide o podstatné porušenie zmluvy
o zájazde.Podľa § 22 ods.8 zákona č.170/2018 Z.z. cestovná kancelária je povinná vyhotoviť v spolupráci s
cestujúcim písomný záznam a odovzdať cestujúcemu kópiu tohto písomného záznamu, ak
a) nevykoná nápravu podľa odseku 3 a odseku 5 písm. a),

b) zabezpečí cestujúcemu náhradné služby cestovného ruchu podľa odseku 5 písm. b),
c) cestujúci v súlade s odsekom 6 prvou vetou náhradné služby cestovného ruchu odmietne alebo ich
nemôže z objektívnych príčin prijať,
d)cestujúci podľa odseku 7 písm. a) vykoná nápravu sám.

Podľa § 22 ods.9 zákona č.170/2018 Z.z., cestujúci má právo uplatniť reklamáciu zájazdu do dvoch
rokov od skončenia zájazdu, alebo ak sa zájazd neuskutočnil, odo dňa, keď sa mal zájazd skončiť podľa
zmluvy o zájazde. Ak je to možné, cestujúci pri uplatnení reklamácie priloží písomný záznam podľa
odseku 8.

Podľa § 22 ods. 10 zákona č.170/82018 Z.z., cestujúci má právo na primeranú zľavu podľa odseku 5

písm. b), odseku 6 alebo odseku 7. Ak cestovná kancelária nepreukáže, že porušenie zmluvy o zájazde
spôsobil cestujúci, je povinná cestujúcemu do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie vrátiť časť ceny
podľa prvej vety s prihliadnutím na závažnosť a čas trvania porušenia zmluvy o zájazde; tým nie je
dotknuté právo cestujúceho požadovať náhradu škody podľa § 23.

Podľa § 23 zákona č.1708/2018 Z.z, cestujúci má okrem práva na primeranú zľavu podľa § 22
ods.5 písm. b, ods. 6 alebo ods.7 právo na primeranú náhradu majetkovej škody a tiež právo na
primeranú nemajetkovú ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku podstatného porušenia zmluvy o zájazde,
za ktoré zodpovedá cestovná kancelária; náhradu škody poskytne cestovná kancelária cestujúcemu
bezodkladne.

18. V konaní žalobcovia uplatňovali nárok na zľavu zo zájazdu vo výške 40% z ceny zájazdu z dôvodu,
že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvy o zájazde, pretože žalobcom neboli poskytnutí služby
v súlade so zmluvou o zájazde.

19. V prejednávanej veci je nespornou skutočnosťou, že dňa 22.07.2024 žalobcovia uzavreli so
žalovanoucestovnoukanceláriouZmluvuozájazdeč.191265887,pričompredmetomzmluvybolzájazd
v hoteli Karya Family Resort, nachádzajúci sa v destinácií Özdere, Egejská riviera – Kusadai v Turecku,
v dátume od 25.07.2024 do 01.08.2024, za ktorý žalobcovia uhradili spolu 1.968,- eur. Z toho cena
zájazdu bola vo výške 1.888,-eur za zájazd (cena zájazdu za jednu osobu 944,- eur) a poplatok vo výške

80,- eur za službu - Komplexné cestovné poistenie Plus EU 8 dní.

20. Taktiež je nepochybné žalobcom bola najprv pridelená izba, ktorá nespĺňa podmienky dohodnuté
v zmluve o zájazde a žalobcovia túto skutočnosť ihneď reklamovali, pričom ich reklamácii bolo
vyhovené a bola im pridelená iná izba. Po príchode na izbu žalobcovia zistili nedostatky spočívajúce

v poškodenom nábytku, chýbajúcom nábytku ( nočné stolíky ) a nedostatočnej hygiene na izbe a
v kúpeľni ako aj to, že izba nemala priamy výhľad na more.

21. Žalobcovia preukázali, že žalobcovia toto ihneď reklamovali u delegátky zájazdu I. C..

22. Ak niektorá z služieb cestovného ruchu nie je poskytnutá v súlade so zmluvou o zájazde, zákonom
alebo zákonom č. 108/2024 Z.z., o ochrane spotrebiteľa , alebo ak nemá vlastnosti, ktoré cestujúci s
ohľadom na ponuku a zvyklosti dôvodne očakával, cestujúci je túto skutočnosť povinný bezodkladne
oznámiť cestovnej kancelárii alebo jej poverenému zástupcovi, Bezodkladne znamená, že tieto svoje
nároky musí uplatniť ešte počas zájazdu. V praxi sa stávajú situácie, kedy je cestujúci cestovnými

kanceláriami zavádzaný, prípadne si nesprávne vysvetlí kvalitu a charakter služieb, ktoré mu cestovná
kancelária ponúka. Zákonodarca preto považoval za potrebné zahrnúť ako jedno z hlavných kritérií aj
cestujúcim odôvodnené očakávanie vlastností určitého druhu a kvality, a to s ohľadom na ponuku a
zvyklosti. Toto kritérium však nie je možné objektivizovať a bude sa posudzovať od prípadu k prípadu
(Dôvodová správa zákona č. 170/2018 Z.z. zákona o zájazdoch.

23. Tak ako to vyplýva z vyššie uvedenej dôvodovej správy k zákonu je cestujúci povinný bezodkladne
oznámiť skutočnosti, s ktorými nie je spokojný. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobcovia
bezodkladne reklamovali nedostatky v ubytovaní u delegátky zájazdu I. C., čo vyplýva z predloženejkomunikácie s delegátkou zájazdu cez aplikáciu WhatsApp. Je teda zrejme, že žalobcovia uplatnili svoje
výhrady voči podmienkam v ubytovaní riadne a bezodkladne, pričom je taktiež nepochybné aj to, že
žalobcom bola ponúknutá možnosť presťahovania do iného hotelu, avšak za poplatok 400,-eur, s čím

žalobcovianesúhlasili.Taktiežjepotrebnéuviesťajto,žedelegátkazájazduspísalareklamačnýprotokol
so žalobcom až deň pred skončením zájazdu.

24. Súd má za to, že nedostatky na ubytovaní, ktoré žalobcovia reklamovali u delegátky zájazdu,
sú nedostatkami, za ktoré zodpovedá žalovaný. Z uvedeného dôvodu preto súd priznal žalobcom

zľavu zájazdu, pričom pri vyčíslení výšky zľavy zájazdu, súd vychádzal z tzv. frankfurtskej tabuľky
zníženia cien cestovného, ktorá bola vypracovaná združením cestovných kancelárií v G. pre zjednotenie
pravidiel odškodňovania turistov za služby, ktoré neboli poskytnuté vôbec alebo nekvalitne. https://
evropskyspotrebitel.cz/wpcontent/ uploads/XXXX/XX/frankfurtskatabulka.pdf.

25. Je nepochybné, že táto tabuľka má poradný charakter, no možno ju použiť ako návod pre určenie

výšky zľavy za nekvalitne poskytnuté služby počas zájazdu. V tejto tabuľke v sekcii ubytovanie je
vyjadrené percentom z ceny služby zľava za určité nedostatky. Pri nedostatkoch v ubytovaní napr. pri
nedostatku nábytku je táto zľava od 5 do 15%, pri nefunkčných zariadeniach od 5 do 10% podľa toho aké
zariadenia sú nefunkčné, za absenciu napríklad kúpeľného zariadenia, ktoré je uvedené v katalógu 20
až 40%. Táto tabuľka obsahuje pod položkou nefunkčných zariadení respektíve poškodených zariadení

rozsah od 10 do 15 respektíve 20% zľavy z ceny služby, pričom percentuálna sadzba zľavy sa berie z
plnej ceny, teda aj z nákladov na dopravu s prihliadnutím na to, že aj keď je poskytnutá preprava na
miesto zájazdu kvalitne, no nedostatky sú v ubytovaní, celkový dojem pre spotrebiteľa je narušený z
celej dovolenky napriek tomu, že časť služby bola poskytnutá bezchybne.

26. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia preukázali nedostatky v ubytovaní spočívajúce v poškodenom
nábytku na izbe, nedostatočnej hygiene na izbe (v kúpeľni ) a v priestoroch hotela, súd priznal žalobcom
zľavu z ceny zájazdu vo výške 20%, čo predstavuje pre každého zo žalobcov po 188,-eur, pretože
cena zájazdu na jednu osobu predstavovala sumu 944,-eur z čoho 20% predstavuje sumu 188,80 eur.
V prevyšujúcej časti súd žalobu na zaplatenie zľavy z ceny zájazdu na 20% zamietol.

27. Žalobcovia v žalobe uplatňovali aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.800 eur, ktorý
odôvodňovali z dôvodu podstatného porušenia zmluvy o zájazde zo strany žalovaného.

28. Náhradu nemajetkovej ujmy ako dôsledok zmarenej dovolenky potvrdzuje aj judikatúra Súdneho

dvora EÚ, podľa ktorej článok 5 smernice Rady č. 90/314/EHS zo dňa 13.06.1990 o balíku cestovných,
dovolenkových a výletných služieb musí byť vykladaný tak, že v zásade udeľuje spotrebiteľom právo
na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z nesplnenia alebo nesprávneho plnenia služieb, ktoré
predstavuje balík služieb (zájazd) (rozsudok ESD vo veci C-168/00 vo veci Simone Leitner v. TUI
Deutschland GmbH & Co.KG, J-ESD, 2005-4). Cestujúcemu tak môže byť priznané právo na náhradu

nemajetkovej ujmy aj v dôsledku neplnenia alebo vadného plnenia služieb zahrnutých do zájazdu.
Právo na nemajetkovú ujmu v prípade straty radosti z dovolenky, nevzniká cestujúcemu iba na základe
jeho subjektívneho vnímania, keď sa čokoľvek počas zájazdu pokazí, napr. mu nechutí jedlo alebo sa
pokazí počasie. Vzniká iba v prípadoch, kedy cestovná kancelária podstatne poruší svoje povinnosti
vyplývajúce jej zo zmluvy o zájazde, napr. ak nezabezpečí tlmočníka aj keď to bolo zmluvne dohodnuté

a cestujúci nemali možnosť sa počas celého zájazdu dorozumieť s ostatnými; nezabezpečí víza do
jednej z plánovaných destinácií, preto sa časť zájazdu nemôže uskutočniť; cestujúci sú hospitalizovaní
so salmonelózou v prípade porušenia hygienických ustanovení a podobne. Uvedené príklady sú však
iba ilustratórneho charakteru a každý prípad je potrebné posudzovať osobitne na základe konkrétnych
okolností. (Dôvodová správa č. 170/2018 Ds, Vládny návrh zákona o zájazdoch, službách cestovného

ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých
zákonov)

29. Z dôvodovej správy k zákone o zájazdoch, kedy je zrejmé, že nárok na túto nemajetkovú ujmu vzniká
len v prípade podstatných porušení povinností cestovnej kancelárie zo zmluvy o zájazde.

30. V prejednávanej veci súd z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že zo strany žalovaného
malo dôjsť k podstatnému zmluvy o zájazde. Žalobcovia svoj nárok odôvodňovali aj tým, že im nebola
poskytnutá izba s priamym výhľadom na more. Z obsahu Zmluvy o zájazde č. 191265887 vyplýva, žežalobcom má byť poskytnutá izba s výhľadom na more a to bez ďalšej bližšej špecifikácie výhľadu.
V zmluve nie je uvedené, že má ísť o priamy výhľad na more tak ako to uvádzali žalobcovia, pričom
samotní žalobcovia predložili súdu ako dôkaz fotografiu vyhotovenú z balkóna z izby kde žalobcovia

bývali, na ktorej je vidno, že žalobcovia mali výhľad na more, ktorý síce nebol priamym výhľadom, avšak
výhľad na more žalobcovia mali. Na základe uvedeného súd má teda za to, že zo strany žalovaného
nedošlo k podstatnému porušeniu zmluvy o zájazde, pretože žalobcovia mali izbu s výhľadom na more,
tak ako to nakoniec v zmluve bolo dohodnuté.

31. Ani ďalšie tvrdenia žalobcov súd nepovažoval za podstatné porušenie zmluvy o zájazde a v súvislosti
s tvrdením žalobcov o tom, že pred koncom zájazdu mali črevné problémy, súd má za to, že žalobcovia
nepreukázali skutočnosť, že tieto problémy mali so stravou, ktorá im bola poskytovaná v hoteli, pričom
navyše samotní žalobcovia absolvovali výlet do blízkej dediny. Žalobcovia teda nepreukázali to, že
črevné problémy, ktoré mali na konci dovolenky súviseli so stravovaním v zariadení v ktorom bývali.

32. Z týchto dôvodov súd nárok žalobcov na zaplatenie nemajetkovej ujmy zamietol.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,

ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda,
že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný
úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a priznal žalobcom náhradu trov konania
v rozsahu 100% z prisúdenej sumy z dôvodu, že rozhodnutie v danej veci záviselo od úvahy súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.